Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Csp/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205422
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8217205422.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Štátny fond rozvoja

bývania, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, IČO:31 749 542, zast. AENEA Legal, s.r.o., Jozefská 3,
811 06 Bratislava, proti žalovaným 1/. J. Š., L.. X.X.XXXX, T. XXX/XX, O., X/ K. Š., L.. XX.X.XXXX, P.
XXX/XX, O., X/ K. K., L.. X.X.XXXX, P. XXX/XX, O., X/ C. Y., L.. XX.X.XXXX, P. XXX/XX, O., o zaplatenie
5.132,73 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 101,92 eur z a s t a v u j e.

Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.300,- eur z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1. až 4. rade a to spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
účelne vynaložených trov konania podľa pomeru úspechu vo veci v rozsahu 66,84 %, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.8.2017 domáhal od žalovaných v 1. až 4.

rade zaplatenia sumy 5.132,73 eur s príslušenstvom - úrokom vo výške 97,60 eur, úrokom vo výške
3,90 % ročne od 8.3.2016 z istiny 5.132,73 eur do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 20,09
eur, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne z istiny 5.132,73 eur od 8.3.2016 do zaplatenia,
náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 490,46 eur a náhrady trov konania s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalobu odôvodňoval
tým, že žalobca majúci povahu štátneho účelového fondu uzavrel ako veriteľ so žalovanými zmluvu
o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXX/XXXX, na základe ktorej bola žalovaným 1/, 2/

poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške istiny 10.622,05 Eur (pôvodne 320.000,- Sk) pri základnej
úrokovej sadzbe 3,9 % s lehotou splatnosti 20 rokov (ďalej len „zmluva“). Poskytnutý úver mali žalovaní
v zmysle zmluvy splatiť spolu s úrokom formou rovnakých mesačných splátok splatných najneskôr do
15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci (čl. IV. zmluvy). Podaním zo dňa 18.3.2015 im adresoval
výzvu na zriadenie záložného práva podľa čl. VII bod 7.6 Zmluvy. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.9.2004, avšak žalovaní záložné právo nezriadili. Tiež mali zlú platobnú disciplínu.
Ročne mali zaplatiť sumu 765,96 eur ( splátka po 63,83 eur mesačne ). K 3.1.2015 bol v omeškaní

s 5. splátkami vo výške 319,15 eur, čím podľa žalobcu došlo k splneniu podmienok stanovených v čl.
VIII bode 8.4 zmluvy oprávňujúceho požadovať od žalovaných okamžité vrátenie celého zostatku úveru
vrátane prislúchajúceho úroku ako i zaplatenie pokuty vo výške 10 % z dlžnej sumy do 30 dní odo dňa
písomného vyzvania dlžníka veriteľom. Preto 5.1.2016 žalobca odstúpil od zmluvy a toto odstúpeniedoručil žalovaným dňa 7.1.2016. Nárok na vrátenie podpory činil : istina 5.132,73 eur, úrok k 3.1.2016
v sume 97,60 eur, úrok z omeškania v sume 20,09 eur a zmluvnej pokuty 521,92 eur. O porušení
zmluvných povinností pred odstúpením od zmluvy sa žalovaní mohli dozvedieť už zo samotnej výzvy

na zriadenie záložného práva. Udával, že má nárok na úroky z omeškania a úroky s poukazom na
ust. Obch. zákonníka. Rovnako argumentoval, že sa nejedná o vzťah spotrebiteľský a že uzavretá
zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 OZ. V ďalšom na podporu dôvodnosti
svojho nároku poukázal na ustanovenie § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka so záverom, že
ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov,

t. j. upravuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka
v záväzkových vzťahoch. Ide o povahu, resp. podstatu samého vzťahu a to bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkových vzťahov. V týchto prípadoch nie je rozhodujúci subjekt, ale objekt záväzkového
vzťahu, t. j. dominantným znakom týchto vzťahov je obsahová stránka a nie vlastnosť subjektu, a teda
môže vzniknúť medzi osobami, ktoré nemajú povahu podnikateľských subjektov (nepodnikateľov). Z
dikcie tohto zákonného kogentného ustanovenia, ktoré má prednosť pred zmluvnou úpravou vyplýva, že

vymenované záväzkové vzťahy sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov,
ide o absolútny záväzkový obchodný vzťah. Zmluva o úvere je úverovou zmluvou uzatvorenou podľa
§ 497 Obchodného zákonníka, to znamená, že na ustanovenia zmluvy o úvere sa vzťahujú právne
normy Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 261 ods. 6 v spojení s § 263 ods. 1 Obchodného
zákonníka pôsobia ako ins cogens, t. j. aplikáciu týchto zákonných ustanovení zmluvné strany v ich

právnom vzťahu nemôžu vylúčiť. Vzhľadom na explicitnosť ustanovenia § 261 ods. 6 v korelácii s
ustanovením § 263 Obchodného zákonníka nemôžu zmluvné strany žiadnou interpretáciou eliminovať
použitie všeobecných ustanovení o obchodných záväzkových vzťahoch v ich záväzkových vzťahoch.
Takáto interpretácia by viedla k obchádzaniu zákona - Obchodného zákonníka, ktorý má v tejto časti
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku vzťah predpisu lex specialis. Na podporu prednesených tvrdení

žalobca poukazoval hlavne na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 120/2010
z 29.3.2012, ktorý skonštatoval, že zmluva o úvere, ktorú uzatvoril žalobca je zmluvou o úvere v zmysle
Obchodného zákonníka a vzťahujú sa na ňu ustanovenia tohto právneho predpisu. Splácanie úveru
žalobca nepovažuje za čiastkové plnenie podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale ide o jedno
plnenie, pri ktorom splatnosť nastáva splatnosťou celého úveru a na prípad je aplikovateľné aj ust. § 506

Obchodného zákonníka zaručujúce právo veriteľa odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania dlžníka s
vrátením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace a požadovať vrátenie dlžnej
sumy aj s úrokmi, pričom povinnosť platiť úroky z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá
aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Argumentoval aj tým, že popri úroku má žalobca právo aj
na zmluvne dojednané alebo zákonné úroky z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou celej sumy ku dňu 8.3.2016. Výška úroku z omeškania činí
8 % p.a. s poukazom na ust. 369 ods. 2 Obch. zák. a Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Uplatnený
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca vyvodzoval z čl. VIII. bodu 4 zmluvy vychádzajúc zo súčtu
nezaplatenej istiny, úrokov a úrokov z omeškania 5.132,73 + 97,60 x 10 : 100=521,92 eur ). V ďalšom s
poukazom na § 1 ods. 3 písm. p) a § 24a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov,zákonač.150/2013Z.z.oŠtátnomfonderozvojabývaniavzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „zákon o štátnom fonde“), ktorý nahradil skorší zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja
bývania v znení neskorších predpisov, ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka,
odmietal možnosť vyhodnotiť vzťah medzi žalobcom a žalovanými ako vzťah spotrebiteľský z dôvodu, že

žalobca je štátnym účelovým fondom, ktorý bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu (financovanie
priorít štátnej bytovej politiky) schválených vládou Slovenskej republiky, jeho činnosť nie je zameraná
na dosiahnutie zisku, pričom zákon o štátnom fonde obmedzuje výdavky štátneho fondu na 3 % z
ročných príjmov. Svoj nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávok opieral o § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka a to v sume 490,46 eur ( náklady za úkony : 1. výzva za zriadenie

záložného práva v sume 239,14 eur / úkon 190,89 eur + režijný paušál 8,39 eur + DPH 39,86 eur / a
2. odstúpenie od zmluvy v sume 251,32 eur / úkon 200,85 eur + režijný paušál 8,58 eur + DPH 41,89
eur / ). Preto má nárok na zaplatenie : istiny 5.132,73 eur, nezaplatený zmluvný úrok k 3.1.2016 ( deň
odstúpenia ) v sume 97,60 eur, úrok vo výške 3,90 % p.a. zo sumy 5.132,73 eur od 8.3.2016 ( dátum
prevzatia odstúpenia + 60 dní ) do zaplatenia, nezaplatený úrok z omeškania v sume 20,09 eur ( pred

odstúpením ), úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 5.132,73 eur od 8.3.2016 ( dátum prevzatia
odstúpenia + 60 dní ) do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 490,46 eur a zmluvnú
pokutu v sume 521,92 eur. Po odstúpení od zmluvy žalovaní vykonali čiastočné plnenia v sume 420
eur ( 6 x 70 eur dňa 13.1.2016, 15.2.2016, 15.3.2016, 13.4.2016, 13.9.2016, 15.11.2016 ). Tieto sumyzapočítal na zmluvnú pokutu vo výške 521,92 eur, preto žiada zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 101,92
eur. V prospech právneho zástupcu žalobcu vykonali žalovaní úhradu v sume 59,78 eur ( započítané
oproti vyčíslenej výške trov právneho zastúpenia ).

2. Žalobca sa k veci bez výzvy súdu vyjadril podaniami zo dňa 8.3.2018, 18.4.2018, 22.6.2018,
30.8.2017, 25.9.2017, 9.11.2017, 1.12.2017, 5.1.2018, 6.11.2018, 10.4.2019, 21.9.2020, 26.1.2022,
pričom argumentáciu zameral na objasnenie, že sa medzi stranami sporu nejedná o vzťah spotrebiteľský
a že nedošlo k uzavretiu zmluvy spotrebiteľskej. Vyjadroval sa k vecnej legitimácii strán sporu ( vo

vzťahu k účinkom odstúpenia od zmluvy a zmluvnému vzťahu a povinnosti vrátiť úver aj s prísl. ),
k aplikácii Obchodného zákonníka na vec a obchodno-právnom charaktere zmluvného vzťahu ( vo
vzťahu k odstúpeniu a jeho účinkom, úroku z omeškania, započítaniu podľa § 330 Obch. zák. ) a pod..
Poukazoval na dôvodovú správu k zákonu o ŠFRB. Poukazoval na množstvo súdnych rozhodnutí,
ktoré posudzovali takýto zmluvný vzťah, ako v tejto veci, ako vzťah obchodnoprávny.

3. Podaním zo dňa 18.5.2018 žalobca uviedol, že žalovaní vykonali čiastočné úhrady v sume 325 eur
( 5 x 65 eur dňa 13.11.2017, 13.12.2017, 15.1.2018, 13.2.2018, 14.5.2018 - čl. 315 ), ktoré započítal na
zmluvnú pokutu v sume 101,92 eur, na úrok z omeškania v sume 20,09 eur, zmluvný úrok v sume 97,60
eur - uhradené celé, na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.132,73 eur od
8.3.2016 do 18.5.2018 v sume 901,11 eur - zostáva doplatiť suma 795,72 eur. Žiada, aby súd zaviazal

žalovaných na zaplatenie sumy 5.132,73 eur s príslušenstvom - úrokom vo výške 3,90 % ročne od
8.3.2016 z istiny 5.132,73 eur do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne z istiny
5.132,73 eur od 8.3.2016 do 18.5.2018 vo výške 795,72 eur a z istiny 5.132,73 eur od 19.5.2018 do
zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 490,46 eur a k náhrade trov konania.
Prevyšujúcej časti zobral žalobu späť a navrhol konanie zastaviť v časti.

4. Podaním zo dňa 20.11.2018 žalobca uviedol, že žalovaní vykonali čiastočné úhrady v sume 325 eur
( 5 x 65 eur dňa 13.7.2018, 13.8.2018, 13.9.2018, 15.10.2018, 13.11.2018 - čl. 315 ), ktoré započítal
na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.132,73 eur od 8.3.2016 do 18.5.2018 v sume
795,72 eur - zostáva doplatiť suma 470,72 eur. Žiada, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy

5.132,73 eur s príslušenstvom - úrokom vo výške 3,90 % ročne od 8.3.2016 z istiny 5.132,73 eur
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne z istiny 5.132,73 eur od 8.3.2016 do
18.5.2018 vo výške 470,72 eur a z istiny 5.132,73 eur od 19.5.2018 do zaplatenia a náklady spojené s
uplatnením pohľadávky v sume 490,46 eur a k náhrade trov konania. Zároveň uviedol, že nesúhlasí so
splácaním dlhu v splátkach vo výške 100,- eur mesačne a požaduje splátku aspoň vo výške 250,- eur.

K uvedenému sa vyjadroval na základe žiadosti žalovaného 1/ o splátkový kalendár na sumu 100 eur
mesačne, keďže je poberateľom dôchodku v sume 385,- eur mesačne ( dôkaz nepripojený, podanie na
čl. 281 ). Prevyšujúcej časti zobral žalobu späť a navrhol konanie zastaviť v časti.

5. Podaním zo dňa 14.5.2019 žalobca uviedol, že žalovaní vykonali čiastočné úhrady v sume 195 eur ( 3

x 65 eur dňa 13.12.2018, 13.3.2019, 15.4.2019 - čl. 315 ), ktoré započítal na úrok z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 5.132,73 eur od 8.3.2016 do 18.5.2018 v sume 470,72 eur - zostáva doplatiť suma
275,72 eur. Žiada, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 5.132,73 eur s príslušenstvom -
úrokom vo výške 3,90 % ročne od 8.3.2016 z istiny 5.132,73 eur do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 8,00 % ročne z istiny 5.132,73 eur od 8.3.2016 do 18.5.2018 vo výške 275,72 eur a z istiny

5.132,73 eur od 19.5.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 490,46
eur a k náhrade trov konania. Prevyšujúcej časti zobral žalobu späť a navrhol konanie zastaviť v časti.

6. Podaním zo dňa 22.5.2019 ( čl. 315 ) žalobca súdu ozrejmil vykonané platby žalovanými v priebehu
konania so spôsobom započítania platieb tak, ako to vyplýva z bodov 3-5 odôvodnenia tohto rozsudku.

7. Podaním zo dňa 1.10.2019 žalobca uviedol, že žalovaní vykonali čiastočné úhrady v sume 260 eur
( 4 x 65 eur dňa 13.6.2019, 15.7.2019, 13.8.2019, 13.9.2019 ), ktoré započítal na úrok z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 5.132,73 eur od 8.3.2016 do 18.5.2018 v sume 210,72 eur - zostáva doplatiť
suma 0 eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.132,73 eur od 19.5.2019 do 1.10.2019 v

sume 151,87 eur, ostáva doplatiť suma 102,59 eur. Žiada, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie
sumy 5.132,73 eur s príslušenstvom - úrokom vo výške 3,90 % ročne od 8.3.2016 z istiny 5.132,73
eur do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne z istiny 5.132,73 eur od 19.5.2018 do
1.10.2019 vo výške 102,59 eur a z istiny 5.132,73 eur od 2.10.2019 do zaplatenia a náklady spojené suplatnením pohľadávky v sume 490,46 eur a k náhrade trov konania. Prevyšujúcej časti zobral žalobu
späť a navrhol konanie zastaviť v časti.

8. Žalovaní sa k veci písomne nevyjadrili. Vyjadrili sa na nariadených pojednávaniach. Žalovaná v 2.rade
udávala, že pôžičku platila, ale potom bola ako ručiteľka v Prvej stavebnej sporiteľni susedovi, na ktorú
teraz platí po 14,- eur. Teraz platí pôžičku po 70,- eur, chcela to navýšiť po 100,- eur, ale nechceli. Má
chorého manžela a ďalšie pôžičky, neostávajú jej peniaze. Obaja sú na dôchodku, ona invalidnom vo
výške 340,- eur a manžel vo výške 380, - eur. Platí tiež ešte druhú pôžičku, ktorá síce nebola na jej meno,

ale zobrala ju p. J., ktorá zomrela a teraz ju platí po 100,- eur. Pôžičku brali na dom. Dlh by vedela
splácať po 120,- eur mesačne. Splátky spláca trvalým príkazom z účtu, aj tento úver aj Prvú stavebnú
sporiteľňu. Žije s manželom a synom, ktorý je plnoletý a má ešte jedného syna, ktorý je nezamestnaný.
Bývajú v dome, platí elektriku, vodu, bežné veci, telefón. Manžel berie pravidelne lieky, teraz sa mu
ukončila chemoterapia v Košiciach. Následne uviedla, že to bude platiť po 130 eur mesačne. Platí dlh
Intrum-u30,-euromesačne,SIPO,elektrinu124,10euravodu29,74eur,očompredložilaknahliadnutiu

listiny na jej meno v originály, ktoré jej boli vrátené. Tiež majú zaplatiť dlh na elektrine 550,- eur s tým,
že 200,- eur už zaplatila ( na meno žalovaného v 1.rade ). Súdu predložila výpisy z účtu o tom, že platí
sumu 65,- eur mesačne na tento úver. Chce to navýšiť zo sumy 65,- eur na sumu 130,- eur. Keď poplatí
ďalšie pôžičky, tak by si to navýšila aj na sumu 150,- eur. Súdu predložila potvrdenie o zdravotnom
stave žalovaného 1/ ( onko pacient ) a upovedomenie o začatí exekúcie vo veci oprávneného Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s. o vymoženie sumy 12.259,66 eur s prísl.. Žalovaný v 4.rade udával, že on je
ručiteľ, tento úver nespláca, má tiež svoje pôžičky Prvú stavebnú sporiteľňu, za ktorú platí 175,- eur
mesačne, potom ešte jednu, ktorú platí po 120,- eur mesačne. Pracuje s príjmom 550,- eur mesačne.
Manželka poberá opatrovateľský príspevok na svoju mamu, výšku nevie uviesť. Bývajú v dome, kde
platí elektrinu, plyn, vodu a iné výdavky. Tiež navrhol splátky po 120,- eur. Zároveň žalovaní v 2. a 4.

rade súhlasili so zastavením konania v časti. Ostatní žalovaní sa k späťvzatiam návrhu nevyjadrili.

9. Právny zástupca žalobcu udával na pojednávaniach, že trvá na podanej žalobe v zmysle čiastočných
späťvzatí žaloby, najmä v znení podania zo dňa 1.10.2019, ktoré bolo súdu doručené. Zotrvával na
všetkých podaniach a tvrdeniach. Uviedol, že zo strany žalovaných dochádza k čiastočným úhradám.

Poukázala na skutočnosť, že so žalovanými v priebehu súdneho konania aj pred súdnym konaním
prebiehali rozsiahle mimosúdne rokovania, ktoré k dnešnému dňu neboli ukončené. Žalovaní viackrát
požiadali žalobcu o splátkový kalendár, pričom k tejto žiadosti sa žalobca viackrát v priebehu súdneho
konania vyjadril. Návrh žalobcu zo strany žalovaných nebol akceptovaný, čo oznámili aj konajúcemu
súdu. Vzhľadom na uznávajúci prejav vôle zo strany žalovaných a skutočnosť, že žalovaní uplatnený

nárok žiadnym spôsobom nerozporujú, navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie vzhľadom
na skutočnosť, že má za to, že boli splnené podmienky na takýto postup. Žalovaným bolo zo strany
žalobcu oznámené, že nakoľko žalobca nesúhlasí s navrhovaným splátkovým kalendárom, žalovaní
majú možnosť priamo požiadať súd o povolenie splátok, pričom je potrebné, aby túto žiadosť náležite
odôvodnili a predložili do súdneho konania a predložili dôkazy preukazujúce ich finančnú situáciu.

Podľa vedomosti žalobcu, žalovaní tak k dnešnému dňu tak nekonali. V priebehu súdneho konania sa
rozsiahlym spôsobom vyjadrili k spotrebiteľskej problematike. Naďalej má za to, že ust. § 52 a nasl. sa na
tento právny spor nevzťahuje, analogický zákon o ochrane spotrebiteľa a prípadne európske stanovisko
na ochranu spotrebiteľa. Vo vzťahu k žalovaným v 1., 3. a 4. rade neboli preukázané majetkové pomery,
preto z tohto dôvodu navrhuje, aby neboli splátky priznané.

10. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 13.11.2019, č.k. 4Csp/85/2017-346 súd rozhodol
takto :
I. Konanie v časti o zaplatenie nad sumu 5.132,73 eur s úrokom vo výške 3,90 % ročne zo sumy
5.132,73 eur od 8.3.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy

5.132,73 eur od 19.5.2018 do 1.10.2019 vo výške 102,59 eur a zo sumy 5.132,73 eur od 2.10.2019
do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 490,46 eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaní v 1., 2., 3. a 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu
5.132,73 eur s úrokmi z omeškania vo výške 38,25 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 5.132,73 eur od 14.9.2019 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v

rozsahuplneniapovinnosťostatnýchžalovaných,atovsplátkachvovýške140,-eurmesačne,splatných
vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok
v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas, čím nastane splatnosť celého plnenia.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1. až 4. rade a to spoločne a nerozdielne nárok
na náhradu účelne vynaložených trov konania podľa pomeru úspechu vo veci v rozsahu 66,84 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. V dôsledku uvedeného vo veci rozhodoval odvolací
súd- Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom zo dňa 31.8.2021, č.k. 19CoCsp/9/2020-449 rozhodol
takto :

I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti výroku III. čo do nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 490,46 eur.
II. Pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.040 eur, v tejto časti zrušuje rozsudok a
konanie zastavuje.
III. V prevyšujúcej napadnutej zamietavej časti a súvisiacom výroku o trovách konania rozsudok zrušuje
a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Z odôvodnenia rozsudku oi. vyplýva :
16.V zákonom stanovenej lehote podal proti uvedenému rozsudku a to proti II., III. a IV. výroku
odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. h) CSP.
Uviedol, že súd prvej inštancie prihliadal ex offo na neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty. Žalobca
mal za to, že takýto postup je nezákonný a že prvoinštančný súd pri rozhodovaní prihliadol na ust.

§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle uvedeného ustanovenia z úradnej moci
prihliadal na skutočnosti, ktoré by inak bolo potrebné, aby sa ich žalovaní dovolávali. V tejto súvislosti
zákon upravuje len tzv. moderačné právo súdu, ktoré však nezakladá právomoc posudzovať platnosť
dojednania zmluvnej pokuty. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS
11/2016, ktorý uviedol, že: ,,Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o

zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ Taktiež namietal
nesprávny výklad čl. 8.4 Zmluvy o poskytnutí podpory súdom prvej inštancie. V tomto článku bolo
uvedené: „ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu, a to napríklad opakovaným nesplácaním
úveru...“ Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4 je dlžník povinný uhradiť zmluvnú

pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, t. j zo súčtu zostatku istiny a úroku a vrátiť na účet veriteľa
v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi..“ Právny záver o neplatnosti dojednania zmluvnej
pokuty bol nesprávny, pretože nebol spojený s oprávnením žalobcu ale s porušením povinnosti zo
strany žalovaných. Aj napriek tomu, že konanie v časti zmluvnej pokuty bolo vzaté späť a žalovaná
strana s tým súhlasila, prvoinštančný súd žalobu v tejto časti zamietol. Právna úprava vychádza z

absolútnej objektívnej zodpovednosti za porušenie povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou.
Zaplatenie zmluvnej pokuty neoslobodzuje povinnú stranu od splnenia povinnosti, ktorú porušila. Mal za
to, že ustanovenie o zmluvnej pokute bolo v Zmluve dojednané dostatočne a zrozumiteľne v intenciách
príslušných zákonných ustanovení. Zastával názor, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
v celom rozsahu, nakoľko boli splnené všetky podmienky, ktoré stanovila Zmluva o úvere. Konštatoval,

že súd prvej inštancie nespochybnil nárok na zmluvné úroky aj po odstúpení od zmluvy. Tento nárok
ale nepriznal a to vzhľadom na ust. bodu 7.8 Zmluvy. V takomto prípade mal rovnako nárok na
zaplatenie zmluvných úrokov ku dňu odstúpenia od zmluvy. Nejednalo sa o obmedzenie nároku žalobcu
týkajúceho sa zmluvných úrokov. Citované dojednanie nestanovovalo, že následne po odstúpení od
zmluvy si žalobca nemôže nárokovať zmluvné úroky aj do budúcna, resp. až do zaplatenia istiny.

Žalobca takýto výklad prvoinštančného súdu považoval za extenzívny, ktorý odporuje účelu dojednanej
zmluvnej podmienky v časti zmluvných úrokov. Ohľadom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
uviedol, že v právnom štáte má každý právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom. Skonštatoval, že síce
disponuje svojím právnym oddelený, to však nie je dôvodom na to, že nemôže využiť služby advokátskej
kancelárie. Žalobca prostredníctvom právneho odboru vykonáva správu svojich pohľadávok, avšak z

kvantitatívneho hľadiska nebolo v jeho možnostiach zabezpečiť správu všetkých pohľadávok vo vlastnej
réžii. Mal za to, že v danom prípade bolo listinnými dôkazmi preukázané, že mu vznikli odôvodnené
náklady spojené s uplatnením pohľadávky proti žalovaným. V časti spôsobu započítavania čiastočných
úhradžalovanýchpoukázalajnaskôruvedenéargumenty,ktorésatýkalinárokuvčastizmluvnejpokuty,
a skutočnosti, že prvoinštančný súd v tomto prípade opomenul to, že žalovaní so zastavením konania

v časti ako ju žalobca zobral späť súhlasili. Aj napriek uvedenému bola žaloba zamietnutá v časti, o
ktorú ju žalobca zobral späť. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku zmenil, alternatívne
zrušil v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia
v sume 252,78 Eur s DPH.18. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia

pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti výroku II. rozsudku je potrebné
odmietnuť a odvolanie proti výroku III. a IV. rozsudku je dôvodné iba čiastočne.
22. Odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok a zastavil konanie v časti zaplatenej sumy
žalovanými v 1. až 4. rade vo výške 1.040,- Eur, keďže žalobca počas konania o odvolaní vzal svoju
žalobu v uvedenej sume späť a žalovaní v 1. až 4. rade sa k čiastočnému späťvzatiu nevyjadrili, čo bolo

posúdené tak, že súhlasia so zastavením konania v tejto časti.
27. Odvolací súd postupom podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietol odvolanie žalobcu vo vzťahu k
výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým bola žalovaným v 1. až 4. rade uložená povinnosť spoločne a
nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu 5.132,73 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 38,25 Eur a úrokmi z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.132,73 Eur od 14.09.2019 do zaplatenia s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, a to v splátkach vo

výške 140,- Eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku
pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas, čím
nastane splatnosť celého plnenia.
29. Odvolací súd ohľadom odvolania voči výroku, ktorým prvoinštančný súd žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol, poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 8Cdo/164/2020,

ktorý vo svojom odôvodnení dospel k záveru, že Štátny fond rozvoja bývania (ďalej len ,,ŠFRB“)
je osobitný subjekt zriadený zákonom na realizáciu podpory štátu v oblasti bytovej politiky zákonom
upravenými nástrojmi, pri ktorej nemá postavenie dodávateľa podľa ust. § 52 ods. 3 OZ a ním uzatvorené
zmluvy pri realizácií podpory štátu v oblasti bytovej politiky nemajú charakter spotrebiteľskej zmluvy v
zmysle ust. § 52 ods. 1 OZ.

30. Aj napriek skutočnosti, že Zmluva uzavretá medzi stranami sporu nemá spotrebiteľský charakter,
nároky z nej je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (vrátane nárokov
po odstúpení od Zmluvy), pretože žalobca pri poskytovaní podpory vo forme úverov nevykonáva
podnikateľskú, ani obchodnú činnosť, a teda ho nemožno považovať za podnikateľa v zmysle § 2 ods.
2 ObZ. Jeho činnosť preto podnikaním nie je (§ 2 ods. 1 ObZ).

31. Zmluvné strany si v uzavretej Zmluve dohodli, že „ich práva a povinnosti sa budú riadiť predovšetkým
zákonom č. 124/1996 Z.z. a ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi vzťahy k ŠFRB a ďalej
ich vzájomné vzťahy sa budú riadiť ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä
Občianskym zákonníkom (viď článok XII bod 12.3 Zmluvy). Strany si tak pre úpravu ich záväzkového
vzťahu aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka nedohodli. Aj z ďalších zmluvných dojednaní

vyplývalo, že si strany pre úpravu svojich vzťahov dohodli aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka
(napr. čl. VII bod 7.1., 7.2., čl. X a pod.).
32. Na prípadné aplikovanie obchodnoprávneho režimu bolo potrebné, aby medzi stranami existoval
záväzkový vzťah spĺňajúci podmienky ust. § 261 ods. 1, 2 alebo 6 ObZ. V danej veci takýto
vzťah nevznikol, keďže komplexnú úpravu poskytovania podpory vo forme úveru Fondom upravoval

výlučne osobitný predpis, ktorým je zákon č. 124/1996 Z. z. Aplikáciu ustanovení Obchodného
zákonníka si nedohodli zmluvné strany ani v samotnej Zmluve (ust. § 262 ObZ.). Ak sa potom
práva žalobcu na vrátenie úveru (titulom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie) nespravovali
Obchodným zákonníkom, bolo potrebné ich posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy, ktorou boli
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vrátane práv vyplývajúcich z účinkov odstúpenia od Zmluvy.

Pri rešpektovaní princípu lex specialis a lex generalis platí, že ak osobitný predpis (v danom prípade
zákon č. 124/1996 Z. z.) nemal blanket na použitie Obchodného zákonníka, bolo potrebné použiť
základnýpredpisobčianskehopráva,atoObčianskyzákonník.Inábybolasituácia,akbymedzistranami
existoval záväzkový vzťah spĺňajúci podmienky ust. § 261 ods. 1, 2 alebo 6 ObZ. V takomto prípade by
sa odstúpenie od Zmluvy (vrátane nárokov z neho plynúcich) mohlo spravovať Obchodným zákonníkom

i napriek tomu, že by sa predpoklady samotného nároku spravovali Občianskym zákonníkom (viď
rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 214/04).
33. Odstúpením od Zmluvy, sa táto zrušila od počiatku (s účinkami ex tunc), a preto boli strany povinné
si vydať iba navzájom poskytnuté plnenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení (ust. § 457 OZ). Keďže (ako už bolo uvedené vyššie) sa na odstúpenie, resp. na právny

vzťahmedzistranaminemohliaplikovaťustanoveniaObchodnéhozákonníkaupravujúcezmluvuoúvere
(ust.§ 497 a nasl.), žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zmluvný úrok až do úplného vrátenia úveru
(ust. § 506 ObZ). Právnym následkom platného odstúpenia od zmluvy podľa ust.§ 48 ods. 2 OZ je však
zánik všetkých práv a povinností, ktoré účastníkom záväzkového právneho vzťahu vyplývali z uzavretejzmluvy (t. j. ako keby zmluva nebola vôbec uzavretá), a preto je už pojmovo vylúčené právo požadovať
zmluvný úrok.
34. Ohľadom nároku na zmluvnú pokutu odvolací súd uvádza, že odstúpením od zmluvy zanikajú

pre svoju akcesorickú povahu aj vedľajšie záväzky, ktoré sú od existencie hlavného záväzku (zmluvy)
závislé. Takýmito vedľajšími záväzkami sú aj záväzky slúžiace k zabezpečeniu splnenia hlavného
záväzku, teda aj záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. § 544 OZ. Ak teda dôjde k odstúpeniu
od zmluvy, nemôže sa žiadna zo zmluvných strán na jej základe domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty,
pretože dohoda o zmluvnej pokute bola spolu s hlavným záväzkom od začiatku zrušená a právo na

jej zaplatenie nemá žiaden právny základ. Nárok na zmluvnú pokutu však v dôsledku odstúpenia
od zmluvy v prípade, že vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia,
nezaniká. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok zabezpečený
zmluvnou pokutou, avšak nie vždy dochádza súčasne aj k zániku povinnosti plniť zmluvnú pokutu ako
dôsledku neplnenia pôvodného záväzku. Porušením zmluvy vznikol medzi zmluvnými stranami nový
právny vzťah, ktorý už nemá vo vzťahu k pôvodnému zabezpečenému záväzku akcesorickú povahu a na

existenciu ktorého nemá zánik zabezpečeného zmluvného záväzku vplyv. V danej veci však žalobcovi
nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu, nakoľko táto bola v čl. VIII. bod 8.5. dohodnutá tak, že
ju boli dlžníci povinní uhradiť (vo výške 10 % z celej dlžnej sumy v termíne do 30 dní od doručenia
výzvy) v prípade naplnenia bodu 8.4. Zmluvy, v zmysle ktorého „v prípade, ak je dlžník v omeškaní s
úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu

splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve“. Nebolo
potomzrejmé,kedymaltakýtonároknazmluvnúpokutuvzniknúť,t.j.čiužvdobesamotnéhoomeškania
dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov alebo až po jednostrannom odstúpení
od Zmluvy, ak tieto splátky neboli uhradené ani v lehote a za podmienok uvedených vo výzve na ich
úhradu.Nakoľkobod8.5.Zmluvyviaževzniknárokunazmluvnúpokutunasplnenievšetkýchpodmienok

uvedených v bode 8.4 Zmluvy je otáznym, či žalobcovi mohol vzniknúť nárok na jej zaplatenie až
potom, čo tento odstúpil od Zmluvy, keď dlžník neuhradil dlžné splátky s ktorými bol v omeškaní ani
po dodatočnej výzve na ich úhradu. Ako však už bolo uvedené, ak nárok na zmluvnú pokutu, resp.
povinnosť dlžníka ju uhradiť, mala vzniknúť až po odstúpení od Zmluvy, nemožno ju priznať, pretože
dohoda o zmluvnej pokute bola spolu s hlavným záväzkom od začiatku zrušená a právo na jej zaplatenie

nemalo žiaden právny základ. Navyše takto dohodnutá zmluvná pokuta (vo všeobecnosti odkazujúca
iba na naplnenie bodu 8.4. Zmluvy), nebola vymedzená dostatočne určito (umožňovala rôzny výklad
podmienok jej vzniku), čo samo o sebe vyvolávalo pochybnosti o jej platnom dojednaní. Platí totiž, že v
dohode o zmluvnej pokute výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia aj povinnosť, ktorú zmluvná
pokuta zabezpečuje, musia byť vymedzené určito, inak je dohoda neplatná (viď rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. MObdo/4/2003).
35. Za náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky označil žalobca len náklady za výzvu na zriadenie
záložného práva a náklady spojené s odstúpením od zmluvy. Jednalo sa o náklady spojené s úhradou
právnej služby zástupcu žalobcu, ktoré vykonal vo vzťahu k žalovaným, a to v dôsledku využitia jeho
práva na odstúpenie od úverovej zmluvy. Skutočne sa musí jednať o náklady, ktoré sa týkajú zročnej

pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako
hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Zásada účelnosti je vyvoditeľná zo všeobecných zásad
efektivity a spravodlivosti a z ústavnoprávneho princípu proporcionality chrániaceho primeranosť ako
hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie
praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Náklady vzniknuté právnym zastupovaním v súvislosti s

výzvou na zriadenie záložného práva a odstúpením od zmluvy nemožno však považovať za náklady
účelne vynaložené v súvislosti s uplatnením pohľadávky. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nešlo o
právne úkony, ktoré by bolo nevyhnutné uplatňovať cez advokátsku kanceláriu, lebo išlo o jednoduchú
výzvuaodstúpenieodzmluvy.Akvšaknatietoúkonyžalobcavyužiladvokátskukanceláriu,samozrejme
že tak mohol učiniť, ale náklady s tým vzniknuté musí znášať sám. Na základe uvedeného súd prvej

inštancie rozhodol správne, keď tento nárok žalobcu zamietol. Preto bol potvrdený rozsudok súdu prvej
inštancie v uvedenom rozsahu výroku III. o zamietnutí žaloby o zaplatenie nákladov vo výške 490,46
eur podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
36. Čo sa týka výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (t. j. okrem potvrdenia rozsudku
čo do zamietnutia žaloby o 490,46 eur), odvolací súd uvádza, že neboli podmienky na či už zmenu

alebo potvrdenie rozsudku podľa § 387 resp. § 388 CSP. Ako to vyplýva už z citovanej najnovšej
judikatúry NS SR, vzťah z úverovej zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 18.09.2002 je nutné vyhodnotiť
podľa ustanovení OZ, a to čo sa týka aj podmienok a následkov odstúpenia od zmluvy, čo žalobca
zrealizoval dňa 05.01.2016. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku posúdil tento právny úkon podľaObchodného zákonníka, čo nie je správne, keďže bolo ho potrebné vyhodnotiť podľa Občianskeho
zákonníka.
37. Preto bol rozsudok súdu prvej inštancie čo do časti výroku III. o zamietnutí žaloby (okrem sumy

490,46 eur) a čo do súvisiaceho výroku o trovách konania zrušený podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušený a v uvedenom rozsahu bola vec vrátená postupom podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
38. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní posúdiť zostávajúci nárok žalobcu podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a z toho vyvodiť, či tento nárok je alebo nie je oprávnený. Súd sa

bude musieť vysporiadať aj s tvrdením žalobcu, že v časti o zaplatenie žalovanej sumy čo do zmluvnej
pokuty už žalobu vzal späť, o čom prvoinštančný súd nerozhodol. Ak budú v uvedenej časti splnené
zákonné podmienky, bude potrebné konanie v tejto časti zastaviť.
39. Prvoinštančný súd opätovne rozhodne aj o všetkých trovách konania a svoje rozhodnutie náležite
odôvodní.
40. V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom vysloveným v

tomto rozhodnutí.

12. Následne Krajský súd v Prešove rozhodol dopĺňacím rozsudkom zo dňa 21.4.2022, č.k.
19CoCsp/9/2020 - 516 tak, že : ,, Odmieta odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku, ktorým bola
žalovaným v 1. až 4. rade uložená povinnosť spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu 5.132,73

eur s prísl..
Z odôvodnenia rozsudku oi. vyplýva :
7. Vzhľadom na to, že odvolací súd opomenul rozhodnúť vo výroku o odmietnutí odvolania žalobcu proti
výroku, ktorý bol vydaný v jeho prospech, t.j. výroku, ktorým bola žalovaným v 1. až 4. rade uložená
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 5.132,72 eur s prísl. a s podmienkami úhrady, v

zmysle citovanej právnej úpravy rozhodol týmto dopĺňacím rozsudkom. Uvedený výrok bol totiž vydaný
v prospech žalobcu, preto tento nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti nemu.
8. Je potrebné ešte uviesť, že napriek tomu, že vo výroku pôvodného rozsudku odvolacieho súdu nebolo
uvedené, že odmieta odvolanie žalobcu proti výroku vydanému v jeho prospech, v bodoch 27 a 28 jeho
odôvodnenia bol uvedený postoj ozrejmený.

9. Krajský súd v Prešove preto v súlade s citovanými ustanoveniami rozhodol dopĺňacím rozsudkom tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

13. Na pojednávanie dňa 25.5.2022 sa dostavili právny zástupca žalobcu a žalovaný v 1.rade,
nedostavili sa žalovaní v 2.-4.rade, u ktorých je predvolanie na pojednávanie doručené / okrem

žalovaného v 3.rade, kde sa predpokladá doručenie predvolania na pojednávanie/, svoju, neúčasť
na pojednávaní neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. Žalobca sa pojednávania
nezúčastnil, o odročenie pojednávania nežiada. Preto súd v súlade s ustanovením § 180 CSP
vec prejednal v ich neprítomnosti s prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ vykonané dokazovanie.
Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami žalobcu, jeho právneho
zástupcu a žalovaných na pojednávaniach a so spisovým materiálom (tak ako boli oboznamované na
pojednávaniach - viď zápisnica o pojednávaní : návrh s prílohami, všetkými podaniami žalobcu s
prílohami, rozsudkom súdu prvej inštancie, rozhodnutiami odvolacieho súdu ) a zistil tento skutkový

stav veci:

15. Účastníci konania - žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli dňa 18.9.2002 zmluvu o poskytnutí podpory
podľa zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania - vo forme úveru (ďalej iba „ Zmluva o
poskytnutí podpory, resp. Zmluva “) č. 701/2696/2002, podľa ktorej žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2.

rade (ako žiadatelia) úver vo výške 320.000,- Sk, t.j. 10.622,05 eur so základnou úrokovou sadzbou
3,9 % ročne na dobu splatnosti 20 rokov za účelom výstavby rodinného domu Raslaviciach. Žalovaní
sa v čl. IV. zmluvy o poskytnutí podpory zaviazali splatiť celý úver so základnou úrokovou sadzbou 3,9 %
ročnepravidelnýmimesačnýmisplátkamivždydo15.-tehokalendárnehodňamesiacapočascelejlehoty
splatnosti úveru; ak posledný 15. deň pripadol na sobotu, nedeľu alebo sviatok, bola povinnosť dlžníka

splnená vtedy, ak úhrada splátky bola zrealizovaná nasledujúci pracovný deň. Prvá až 239 splátka mala
činiť sumu 63,83 Eur (t.j. 1.923,- Sk) a poslednú splátku mal tvoriť zostatok dlhu (body 4.2 a 4.3 zmluvy),
začatie splácania bolo určené 3 mesiace po uzavretí zmluvy, pričom plynutie času začalo od 1. dňa
mesiaca nasledujúceho po obojstrannom podpísaní zmluvy (bod 4.4.) - t.j. v danom prípade od 12/2012.Zmluva v čl. VII bode 7.1 obsahuje prehlásenie tretích osôb o ručení návratnosti poskytnutej podpory
s odkazom na § 546 až 560 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto prehlásenia sa ručitelia dobrovoľne,
slobodne a vážne rozhodli prijať povinnosť uspokojiť záväzok dlžníka v celosti alebo jeho nesplatenej

časti vrátane úroku, ak by žalovaní v 1. a 2 rade zvlášť hrubým spôsobom porušili ustanovenia zmluvy a
svoj záväzok neuspokojili na písomnú výzvu žalobcu (čl. VII bod 7.1 zmluvy). Ručitelia mali ručiť za dlh
žalovaných 1, 2 do doby zriadenia záložného práva v prospech žalobcu (čl. VII body 7.2 a 7.4 zmluvy). S
obsahom zmluvy boli oboznámení a vyhlásili, že sú si vedomí povinnosti splniť dlh ak tento nesplní dlžník
na základe výzvy fondu (čl. VII bod 7.3. zmluvy). Dlžníci boli zaviazaní zriadiť záložné právo v prospech

žalobcu do 3 mesiacov od vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia (čl. VII bod 7.6 zmluvy). V
bode7.8. bolodohodnuté,žeakžiadateľnepreukáženávrhnavkladzáložnéhopráva,resp.nepreukáže
objektívne skutočnosti, ktoré mu bránia splniť povinnosť zriadenia záložného práva, vzniká fondu právo
jednostranne od zmluvy odstúpiť s tým, že dlžník je povinný vrátiť jednorázovo poskytnutý úver a uhradiť
úrok do 60 dní. Ide o výšku úroku, ktorý bude vypočítaný ku dňu odstúpenia od zmluvy. V bode 8.3.
bolo dohodnuté oprávnenie žalobcu zvýšiť úrokovú sadzbu o 0,5 % pre celú nesplatenú časť podpory

a uplatniť toto právo pri každom opakovanom porušení podmienok pri splácaní, pozastavenie čerpania
podpory. V bode 8.4. bolo dohodnuté oprávnenie žalobcu odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania
žalovanýchsúhradouakejkoľveksplátkydlhšie ako6mesiacov,podoručenívýzvykvyrovnaniusplátok,
ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť jednostranne aj v
tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu a to napríklad opakovaným nesplácaním

úveru, porušením stavebných predpisov, podstatnou zmenou stavby bez súhlasu veriteľa, zriadením
záložného práva v prospech tretích osôb bez vopred udeleného písomného súhlasu veriteľa, zmenou
vlastníctva bez súhlasu veriteľa a pod. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je
dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, t. j. zo súčtu zostatku istiny
a celého nesplateného úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu a zostatok úroku v termíne do 30 dní od

doručenia výzvy dlžníkovi. Na strane 8 zmluvy je pripojené označenie žalovaného v 3. a 4. rade ako
ručiteľa a ich podpis s overením Obce Raslavice dňa 18.9.2002. V bode 12.3. sa účastníci konania
dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa riadia zák. č. 124/1996 Z.z., aj ostatnými právnymi predpismi najmä
Občianskym zákonníkom. Zmluva ďalej podpísaná žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade. Uzavretie
zmluvy nebolo medzi stranami sporné.

16. Z kolaudačného rozhodnutia Obce Raslavice na meno žalovaného v 1. rade zo dňa 9.9.2004, č.
206/2004 Fá vyplýva, že bolo povolené užívanie stavby - rodinného domu na parc. č. KN 845/19, k.ú.
Raslavice. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.9.2004.

17. Výzvou zo dňa 18.3.2015 žalobca vyzval žalovaných na zriadenie záložného práva v súlade s
uzavretou zmluvou o poskytnutí podpory v sume 10.622,05 eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia
výzvy. Zároveň boli vyzvaní na zaplatenie nedoplatku ku dňu 3.3.2015 v sume 255,32 eur v lehote 15
dní odo dňa doručenia výzvy vrátane trov právneho zastúpenia v sume 478,28 eur. Žalovaní si výzvu
prevzali dňa 20.3.2015.

18. Žalobca listom zo dňa 5.1.2016 odstúpil od úverovej zmluvy a zároveň požiadal žalovaných v
1/ - 4/ rade o vrátenie dlžnej sumy k 3.1.2016 pozostávajúcej z nesplatenej istiny 5.132,73 Eur,
nesplateného úroku 97,60 Eur, úroku z omeškania vo výške 20,09 Eur, zmluvnou pokutou v sume 521,92
eur, v lehote 60 dní od obdŕžania výzvy. Dôvodom odstúpenia bolo, že nebolo zriadené záložné

právo k postavenému domu, pričom kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.9.2004.
Odstúpenie od zmluvy bolo doručované žalovaným na známe adresy a dňa 7.1.2016 doručené všetkým
žalovaným.

19. Započítavanie platieb na istinu, úroky vyplýva rovnako z predloženej listiny na čl. 14-37 a čl. 38-40.

Z nej vyplýva aj nezaplatený zostatok istiny úveru, úrokov a výška úrokov z omeškania, tak ako tvrdí
žalobca.

20. Vo veci nebolo medzi stranami sporné, že na úhradu úveru bolo uhradených do odstúpenia od
zmluvy ( za obdobie od 13.1.2003 ) spolu 9.653,25 eur. Následne bolo uhradených 420,- eur ( viď

započítanie v žalobe ). Teda spolu uhradených ku dňu podania žaloby 10.073,25 eur. V omeškaní s
plnením dlhu boli žalovaní v roku 2005 ( 09/2005 - 63,83 eur ), v roku 2006 ( 02/2006 - 63,83 eur ), v
roku 2007 ( 02/2007 - 63,83 eur ), v roku 2008 ( 05/2008, 10/2008 - 127,66 eur), v roku 2009 ( naviac
suma 8,73 eur), v roku 2010 ( 07/2010-63,83 eur ), vroku 2012 ( naviac 383,- eur ), v roku 2014 ( 06/2019, 09/2014, 12/2014 - 191,49 eur ), v roku 2015
( 01/2015, 09/2015 - 121,49 eur ). Ku dňu 3.1.2016 omeškané splátky v sume 319,15 eur. Uvedené
vyplýva z histórie pohybov na účte na čl. 38-40 spisu.

21. Podaním zo dňa 21.9.2020 žalobca súdu oznámil, že žalovaní vykonali čiastočne úhrady dlhu : dňa
14.10.2019, 13.11.2019, 13.1.2020, 13.2.2020, 13.3.2020, 13.5.2020, 13.7.2020, 14.9.2020 po 130 eur,
spolu 1.040,- eur. V tejto časti zobral žalobu späť a žiadal zaviazať žalovaných na plnenie sumy 5.132,73
eur s úrokom vo výške 3,9 % ročne od 8.3.2016 do 21.9.2020 a od 22.9.2020 do zaplatenia, úrokom z

omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.132,73 eur od 22.9.2020 do zaplatenia a nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v sume 490,46 eur. O uvedenom rozhodol odvolací súd ( viď bod 11 ).

22. Podaním zo dňa 26.1.2022 žalobca súdu oznámil, že žalovaní vykonali čiastočne úhrady
dlhu : 13.11.2020, 14.12.2020, 13.1.2021, 15.3.2021, 14.6.2021, 13.9.2021, 13.10.2021, 15.11.2021,
13.12.2021, 18.1.2022 po 130 eur, spolu 1.300,- eur. V tejto časti zobral žalobu späť a žiadal zaviazať

žalovaných na plnenie sumy 5.025,63 eur s úrokom vo výške 3,9 % ročne od 27.1.2022 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.025,63 eur od 27.1.2022 do zaplatenia.
Uviedol, že úrok vo výške 3,9 % ročne zo sumy 5.132,73 eur od 8.3.2016 do 21.9.2020 v sume 371,25
eur, od 22.9.2020 do 26.1.2022 v sume 269,28 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
5.132,73 eur od 22.9.2020 do 26.1.2022 v sume 552,37 eur, časť istiny je uhradená.

23. Žalovaná v 2. rade súdu predložila doklad SIPO na jej meno a meno manžela - voda 30 eur ( 01/22 ),
poštové poukazy o úhrade vody 30 eur dňa 7.1.2022, energií v sume 138,20 eur dňa 7.1.2022, Intrum
Slovakia, s.r.o. suma 20 eur dňa 7.1.2022, výpis z účtu na jej meno za zo dňa 30.9.2021 ( platba dňa
10.9. - suma 130 eur ).

24. Na pojednávaniach dňa 3.2.2022 a 25.5.2022 :
1/ právny zástupca žalobcu zotrvával na ich predchádzajúcich vyjadreniach vo veci týkajúcich sa
obchodnoprávneho charakteru vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu ( absolútny obchod ), preto
žiadal priznať nárok v celom rozsahu v zmysle čiastočných späťvzatí návrhu.

2/ žalovaná 2/ udávala, že bola ručiteľkou, oni neplatili. Nemá z čoho zaplatiť viac ako 130 eur, bola
tam exekútor, manžel je chorý. Platia energie. Je dôchodkyňa s dôchodkom v sume 470 eur. Niekedy
nemajú ani na jedlo, musia si požičať. Toľko platí a pôžička neubúda.
3/ žalovaný 1/ udával, že nemá z čoho platiť, má len invalidný dôchodok v sume 400 eur.

25.Podľa § 1 zák. č. 124/1996 Z.z. ( o Štátnom fonde rozvoja bývania ) zriaďuje sa Štátny fond rozvoja
bývania 1) (ďalej len "fond") ako účelový fond na financovanie štátnej podpory (ďalej len "podpora")
výstavby bytov a ubytovní, dodatočného zateplenia bytových domov 2) a rodinných domov, stavebných
úprav bytových domov, odstránenia statických chýb bytových domov a dokončenia rozostavaných
objektov bývalej komplexnej bytovej výstavby, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje pomoc štátu pri

rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

26.Podľa § 3 cit. zák. zdrojmi fondu sú
a) splátky úverov poskytnutých z fondu,
b) splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu,

c) sankcie za porušenie zmluvných podmienok alebo za odstúpenie od zmluvy, alebo za neoprávnené
použitie podpory poskytnutej z fondu,
d) úroky z prostriedkov fondu uložených v banke,
e) príspevky poskytnuté z Fondu národného majetku Slovenskej republiky za podmienok ustanovených
osobitným predpisom, 3)

f) úvery z domácich a zahraničných zdrojov,
g) dary,
h) dotácie zo štátneho rozpočtu, 4)
i) ďalšie zdroje, ak tak ustanoví osobitný predpis.

27.Podľa § 12 cit. zák. na základe rozhodnutia podľa § 11 ods. 9 uzavrie fond so žiadateľom zmluvu.
Zmluva musí obsahovať najmä
a) údaje o zmluvných stranách,
b) účel, výšku a druh poskytovanej podpory,c) spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán,
d) zabezpečenie záväzkov,
e) bezhotovostný spôsob úhrady z podpory,

f) technické podmienky stavby a dĺžku času jej uskutočnenia,
g) sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
h) spôsob kontroly plnenia zmluvných podmienok a dôsledky ich nedodržania,
i) ak je žiadateľom osoba podľa § 7 písm. a), tak aj minimálny čas, v ktorom bude stavbu užívať on
alebo jeho rodinní príslušníci.

28.Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. prostriedky fondu možno použiť na
a) podpory poskytované na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového
fondu,
b) správu fondu,
c) poskytovanie štátnej prémie podľa osobitného predpisu.

29.Účel podpory vyplýva z § 5 cit. zák..

30.Uvedený zákon bol zrušený a nahradený zákonom č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania
a ten bol zrušený a nahradený zákonom č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.

31.Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ( účinného v čase vzniku každého zmluvného
vzťahu)toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahyzozmluvy
o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom

spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

32.Podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení
uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti Obchodného zákonníka a od ustanovení, ktoré

ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

33.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

34.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

35. Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný

platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka

ročného obdobia.

36. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka obsahujúceho všeobecnú úpravu o zmluvnej pokute,
ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti

nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

38. Podľa § 48 ods. 1 OZ ( v znení účinnom od vzniku zmluvného vzťahu ) od zmluvy môže účastník
odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.39.Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

40. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

41. Podľa § 566 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe
pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a

potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

42. Podľa § 546 OZ dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.

43 Podľa § 548 OZ ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne
vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

44. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak

ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

46. Podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

47. Žalobca je štátnym fondom ( právnickou osobou ) zriadeným na základe zákona č. 124/1996 Z.z.
na financovanie štátnej podpory, ktorého prostredníctvom sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní
a zveľaďovaní bytového fondu.

48. Medzi stranami nebolo sporné a súd nemá pochybnosti v tom, že žalobca poskytol žalovaným v

1. a 2. rade peňažné prostriedky vo výške 320.000,- Sk ( 10.622,05 eur ) ako podporu vo forme úveru
podľa citovaných zákonných ustanovení Obchodného zákonníka ( § 497 a nasl. ) a zákona o štátnom
fonde. S ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.4.2019, sp. zn.
4Cdo/106/2018 sa súd prikláňa k názoru, že úver poskytovaný štátnym fondom nie je spotrebiteľským
úverom a svojou podstatou nejde o spotrebiteľský právny vzťah. V prípade zmluvy o úvere medzi

žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade totiž nejde o zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľmi a teda ani
o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka z dôvodov uvádzaných žalobcom
v jeho opakovane predkladaných podaniach, pretože štátny fond nemá postavenie dodávateľa tak, ako
je tento definovaný v ustanovení § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že žalobca v
právnom vzťahu so žalovanými v 1. a 2. rade nevystupuje ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom žalobca zároveň nie je podnikateľom v zmysle
§ 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, nakoľko nevykonáva sústavnú činnosť vo vlastnom mene a
na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. V zmysle citovanej právnej úpravy zákona o
štátnom fonde platnej v čase uzavretia zmluvy so žalovanými, neskôr tiež zákona č. 607/2003 Z.z.,
ale ani v súčasnosti žalobca nemá také postavenie, v rámci ktorého by vykonával obchodnú alebo inú

podnikateľskú činnosť. Žalobca je podľa § 1 ods. 3 zákona č. 607/2003 Z.z., ktorý nahradil zákon o
štátnom fonde finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa
osobitného predpisu. Správu žalobcu vykonáva Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky, pričom prostriedky fondu možno použiť len na zákonom definovaný účel. Zmluvouposkytnutá podpora predstavuje pomoc a podporu sociálne a finančne znevýhodneným občanom a
nie je preto potrebné v tomto smere žalovaných osobitne chrániť ako slabšiu stranu, pretože žalobca
poskytol žalovaným úver za v tom čase mimoriadne nízky úrok, za ktorý úver bez zabezpečenia

záložným právom v čase jeho poskytnutia by komerčne neposkytla žiadna banka podnikajúca na území
Slovenskej republiky. Ako správne prízvukoval žalobca, podporu ním poskytovanú možno poskytnúť len
špecifickej skupine žiadateľov za zákonom stanovených podmienok / § 10 ods. 4 a 6 v spojení s § 7
písm. a) zákona o štátnom fonde/, ktoré sú pre žiadateľa priaznivejšie než podmienky, za ktorých by
vedel obstarať finančné prostriedky na kapitálovom trhu. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o štátnom fonde

definuje možnosti použitia zdrojov podľa § 3 cit. zák. len na podporu poskytovanú na účel uskutočnenia
pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, správu fondu a splátok úverov poskytnutých
fondu bankami ako aj na úhradu úrokov z týchto úverov. Uvedené platí aj pre splátky úverov žiadateľov o
podporu, ktorých obsahovou zložkou je aj úrok za ich poskytnutie, ktoré teda fond môže taktiež v zásade
len na poskytnutie pomoci iným žiadateľom o podporu a to za podmienok vymedzených zákonom o
štátnom fonde (a len v obmedzenom rozsahu na svoju správu).

49. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovaným v 1. a 2. rade súd považuje za poskytnutie úveru
tak, ako je tento inštitút upravený v ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ( čo do splnenia
náležitosti právneho úkonu samozrejme v spojeí s ust. zák. č. 124/1996 Z.z. ). Čo sa týka posúdenia
povahy vzniknutého zmluvného vzťahu v tomto súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie

rozhodnutia Krajského súdu v Prešove ( viď bod 11 ) a teda, že sa aj napriek úprave zmluvy o úvere v
Obchodnom zák., považuje zmluvný vzťah, aj čo do následkov odstúpenia od zmluvy.

50. Žalobca si uplatnil nárok na plnenie po odstúpení od zmluvy, od ktorej žalobca odstúpil v súlade s
článkom VII bod 7.8 zmluvy. Vec je právoplatne rozhodnutá čo do povinnosti žalovaných na zaplatenie

sumy 5.132,73 eur s úrokmi z omeškania vo výške 38,25 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 5.132,73 eur od 14.9.2019 do zaplatenia / s povinnosťou plniť dlh v splátkach v sume 140
eur mesačne / a v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 490,46 eur ( zamietnutá
žaloba v prevyšujúcej časti ). Odvolací súd ešte naviac zastavil konanie o zaplatenie sumy 1.040,- eur na
základe späťvzatia návrhu žalobcom v odvolacom konaní. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku je

nutné vo veci rozhodnúť. Súd sa preto v odôvodnení rozsudku zameral na túto časť predmetu konania.

51. V dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu o zaplatenie zmluvnej pokuty a sumy 1.300,- eur pre
započítanie platieb žalovaných vykonaných po začatí konania ( čl. 82 a čl. 480 ) súd zastavil konanie
v tejto časti ( I. výrok ) ako aj v časti o zaplatenie sumy 1.300,- eur ( II. výrok ). V tomto súd udáva, že

čiastočne späťvzatia návrhu sa už udiali nad rámec toho, čo je predmetom konania.

52. Inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený ako predpismi obchodného práva (§ 344 a nasl.
Obchodného zákonníka), tak aj predpismi občianskeho práva (§ 48 Občianskeho zákonníka). Ako
uviedol odvolací súd, uvedené má súd posúdiť podľa predpisov Občianskeho zákonníka. V tomto súd

poukazuje na bod 33 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu : ,, . Odstúpením od Zmluvy, sa táto
zrušila od počiatku (s účinkami ex tunc), a preto boli strany povinné si vydať iba navzájom poskytnuté
plnenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení (ust. § 457 OZ). Keďže
(ako už bolo uvedené vyššie) sa na odstúpenie, resp. na právny vzťah medzi stranami nemohli aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere (ust.§ 497 a nasl.), žalobcovi nemohol

vzniknúť nárok na zmluvný úrok až do úplného vrátenia úveru (ust. § 506 ObZ). Právnym následkom
platného odstúpenia od zmluvy podľa ust.§ 48 ods. 2 OZ je však zánik všetkých práv a povinností, ktoré
účastníkom záväzkového právneho vzťahu vyplývali z uzavretej zmluvy (t. j. ako keby zmluva nebola
vôbec uzavretá), a preto je už pojmovo vylúčené právo požadovať zmluvný úrok." Tento právny úkon
žalobcu ( odstúpenie od zmluvy ) mal pre žalovaných za následok stratu výhody splátok a ich povinnosť

vrátiť poskytnutú podporu vo forme úveru, teda vznik tej povinnosti, ktorej sa žalobca podanou žalobou
voči žalovaným domáhal.

53. V danom prípade bolo preukázané, že k doručeniu odstúpenia od zmluvy z 5.1.2016 dlžníkom
úveru došlo u žalovaných dňom 7.1.2016. Dôvodom odstúpenia bolo nesplnenie povinnosti zriadenia

záložného práva k nehnuteľnosti v lehote 3 mesiacov od vydania právoplatného kolaudačného
rozhodnutia podľa bodu 7.6 Zmluvy v spojení s ust. 7.8. Zmluvy, pričom na preukázanie tejto skutočnosti
boli žalovaní vyzvaní výzvou žalobcu zo dňa 18.3.2015 doručenej žalovaným dňa 20.3.2015. Platnosť
odstúpenia od zmluvy na základe jednostranného úkonu žalobcu zo dňa 5.1.2016 z uvedeného dôvodumedzi stranami sporná nebola. S týmto úkonom je v zmysle cit. ust. OZ ( § 457 OZ ) spojená povinnosť
vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia, t.j. žalobcovi nemohol vzniknúť aj nárok na zmluvný úrok a
ďalšie plnenia až do úplného vrátenia úveru.

54. S nárokom o zaplatenie istiny s prísl. - úrokmi z omeškania sa súd vysporiadal v rozsudku zo dňa
13.11.2019.

55. Vo vzťahu k pôvodne žalobcom uplatnenej zmluvnej pokute súd udáva, že sa súd ( aj napriek

následnému späťvzatiu návrhu v tejto časti pre plnenie ) zameral na spôsob dojednania zmluvnej
pokuty a jeho súlad so zákonom. Z obsahu § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvnú pokutu
je možné dohodnúť len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Porušenie konkrétnej zmluvnej
povinnosti, ktorá je zmluvnou pokutou zabezpečená preto musí jednoznačne z formulácie dojednania o
zmluvnej pokute vyplývať. Článok VIII. bod 8.4 zmluvy upravuje podmienky, za ktorých vzniká žalobcovi
právo od zmluvy odstúpiť a to v prípade ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky

dlhšie ako 6 mesiacov, v prípade ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu a to opakovaným
nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, zmenou stavby, zriadením záložného práva,
zmenou vlastníctva bez súhlasu veriteľa. Po vymedzení dôvodov na odstúpenie od zmluvy uvedený
článok obsahuje dohodu o zmluvnej pokute pre prípad „naplnenia bodu 8.4“. Z uvedeného teda vyplýva,
žeprávonazaplateniezmluvnejpokutypodľabodu8.4zmluvyjeviazanénavyužitieoprávneniažalobcu

odstúpiť od zmluvy. Uvedená dohoda o vzniku oprávnenia na zaplatenie zmluvnej pokuty neobsahuje
vymedzenie konkrétnej povinnosti žalovaných ako je napríklad povinnosť úhrady splátok riadne a včas,
s porušením ktorej by nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi vznikal. Zmluvná pokuta v uvedenom prípade
bola dohodnutá pre prípad „naplnenia bodu 8.4“, ktorým je odstúpenie od zmluvy, t. j. realizácia práva
žalobcu a nie pre prípad porušenia povinnosti žalovaného. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad

realizácie práva, tak ako to bolo v uvedenom prípade, robí samé o sebe takéto dojednanie zmluvnej
pokuty absolútne neplatným, a to z dôvodu rozporu so zákonom v zmysle§ 39 Občianskeho zákonníka.
Nazákladeneplatnedojednanejzmluvnejpokutynemôžesúdžalobcovipriznaťuplatnenýnárokavtejto
časti bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V súvislosti s uvedenými dôvodmi súd poukazuje
narozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Cdo141/2000,zktoréhovyplýva,žeodstúpenieodzmluvy

nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, a preto nemôže byť sankcionované zmluvnou
pokutou ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 5/2000, z ktorého rovnako vyplýva, že
dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva
zo zákona, alebo zo zmluvy. Napokon k rovnakým dôvodom pre zamietnutie zmluvnej pokuty dospel aj
Krajský súd Trenčín v obdobnej veci žalobcu vedenej pod sp. zn. 16Cob/300/2017 z 10.12.2018. Naviac

súd dodáva, že podľa jeho názoru, okrem uvedeného konštatovania neplatného dojednania zmluvnej
pokuty, že podľa jeho názoru sa uvedené dojednanie netýka porušenia povinnosti uvedenej v bode 7.6
Zmluvy a uplatnenia odstúpenia od zmluvy podľa bodu 7.8. Zmluvy. Uvedené potvrdil aj odvolací súd
vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.8.2021 ( viď bod 11 ).

56. V zmysle uvedeného aj vykonané započítanie platieb žalovaných na uspokojenie nároku žalobcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty ( pred podaním žaloby do výšky 420 eur a po jej podaní na súd do
sumy 101,92 eur, rovnako ako započítanie na platby nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ),
nie je možné pripustiť a teda bolo vykonané v rozpore s vyššie uvedeným. Spôsob započítania úhrad
žalobcom je v rozpore aj s cit. ust. § 566 ods. 2 OZ, pričom žalobca pernamentne započítava platby

žalovaných na príslušenstvo, čím vôbec nedochádza k znižovaniu istiny úveru a tým sú žalovaní de
facto v ,, začarovaom kruhu " platenia príslušenstva pohľadávok z neubúdajúcej istiny. Takéto konanie
veriteľa súd nemôže pripustiť. Tým viac, že sa jedná o štátny fond zriadeným na základe zákona č.
124/1996 Z.z. na financovanie štátnej podpory, ktorého prostredníctvom sa uskutočňuje pomoc štátu pri
rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Vzhľadom k ust. § 457 OZ je súd názoru, že žalobca okrem

súdom priznaného plnenia nemá nárok na žiadne ďalšie plnenia zo strany žalovaných.

57. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že :
1/ ku dňu odstúpenia od zmluvy dňa 5.1.2016 mal žalobca nárok na zaplatenie istiny vo výške 5.132,73
eur a úroku z omeškania v sume 20,09 eur; úroky mu titulom ust. § 457 Oz nepatria,

2/ ku dňu podania žaloby dňa 10.8.2017 mal žalobca po zohľadnení vykonaných úhrad žalovanými
spolu v sume 420 eur ( viď odôvodnenie bod 1, kde je presne uvedené v akej výške a kedy boli úhrady
vykonané ) nárok na zaplatenie istiny vo výške 5.132,73 eur a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy istiny od 8.3.2016 do 10.8.2017 ( vyčíslených v sume 586,11 eur ),3/ po zohľadnení vykonaných čiastočných úhrad žalovaných ku dňu úhrady poslednej splátky dňa
13.9.2019 je na istine vo výške 5.132,73 eur a dlh na úrokoch z omeškania je vo výške 38,25 eur ( presná
genéza úhrad žalovaných a ich započítania žalobcom vyplýva z vyššie uvedených podaní žalobcu a

odôvodnenia rozsudku zo dňa 13.11.2019 );
4/ z uvedeného vyplýva, že dlh žalovaných predstavuje ku dňu rozhodnutia súdu 13.11.2019 na istine
sumu 5.132,73 eur, na úrokoch z omeškania sumu 38,25 eur a ďalej dlh pozostáva z úroku z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 5.132,73 eur od 14.9.2019 do zaplatenia; v tejto časti je vec právoplatne
ukončená;

5/ výška a dátum čiastočných úhrad žalovaných vyplýva z predložených listinných dôkazov žalobcom,
z jeho tvrdení, rovnako z tvrdení žalovanej 2/, pričom vykonanie úhrad nebolo medzi stranami sporné.

58. V zmysle uvedeného súdu neostávalo nič iné, len opätovne v prevyšujúcej časti ( nad
sumu priznanú predchádzajúcim rozsudkom s prísl. ) žalobu zamietnuť. Súd sa nestotožnil s
argumentáciou a námietkami žalobcu vznesenými v konaní. Odpovede na argumentáciu žalobcu

poskytol už súd odvolací vo svojom rozsudku.
59. O trovách konania medzi žalobcom a žalovanými súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek
1 CSP v spojení s ust. § 256 CSP ( späťvzatia návrhu dôvodné pre správanie sa žalovaných v zmysle
podanej žaloby, procesné zavinenie na zastavení konania pre ich správanie ) tak, že žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 4. rade podľa pomeru úspechu vo veci v rozsahu

66,84 % ( po vyčíslení príslušenstva k 13.11.2019 žalobca žiadal žalobou o zaplatenie sumy 8.026,58
eura priznaný mu bol nárok v sume 6.696,02 eur, neúspech v časti o zaplatenie sumy 1.330,56 eur,
teda percentuálne úspech 83,42 % - neúspech 16,58 % = 66,84 % ), o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p.. Samozrejme aj tu platí povinnosť plniť
spoločne a nerozdielne ako pri povinnosti plniť priznanú istinu s prísl.. Súd pri určení pomeru úspechu /

neúspechu vo veci vychádzal opätovne ku dňu predchádzajúceho rozhodnutia súdu dňa 13.11.2019,
nakoľko týmto rozhodnutím sa ustálila výška dlhu žalovaných s prísl. ( ktorá bola potvrdená aj odvolacím
súdom ) a všetky ďalšie započítania platieb žalovaných, ktoré boli vykonávané žalobcom ( ako je vyššie
uvedené, aj bod 56 ) a boli vykonané v rozpore s vysloveným názorom súdu na uvedené, mali byť už
započítavané podľa ust. OZ na súdom priznané plnenie ( teda započítania boli žalobcom vykonávané

nesprávne v rozpore s ust. OZ ). Teda aj späťvzatia návrhu v časti sa súdu ( aj po rozhodnutí súdu
dňa 13.11.2019 ) už javili ako nadbytočné. Avšak z dôvodu zachovania procesných ust. CSP o nich súd
formálne rozhodol ( aj súd odvolací ). A preto sa súdu javí ako spravodlivé rozhodnutie o trovách
konania podľa vyčíslenia nárokov žalobcu a ich priznaní rozsudkom ku dňu 13.11.2019.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 ods. 1 C.s.p. ).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370

C.s.p.). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní
nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Akpovinný dobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhna
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.