Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alexandra Mochnacká

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718204594
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8718204594.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkýň:

1./ mal. F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom C. 7, XXX XX Q. a 2./ mal. J. P. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 7,
XXX XX Q., zastúpené zákonnou zástupkyňou: P. R., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom C. 7, XXX XX Q.,
právne zastúpení: SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36
853 186 proti žalovanému: A. Pěč, nar. X.X.XXXX, bytom M. P. XX/IV, XXX XX F. A., právne zastúpený:
GRMAN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 553, o zaplatenie
sumy 41.817,74 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1./ rade peňažnú sumu vo výške 14.397,95 eur s

úrokom vo výške 5,5 % p.a. z dlžnej sumy od 14.5.2016 do zaplatenia, 0,05 % denný úrok z omeškania
z dlžnej sumy od 14.5.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2./ rade peňažnú sumu vo výške 14.397,95 eur s
úrokom vo výške 5,5 % p.a. z dlžnej sumy od 14.5.2016 do zaplatenia, 0,05 % denný úrok z omeškania
z dlžnej sumy od 14.5.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
IV. Žalobkyni v 1./ rade p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 38 % s tým,
že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobkyni v 2./ rade p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 38 % s tým,
že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v zákonnom zastúpení matky sa žalobou zo dňa 7.9.2018, doručenou tunajšiemu súdu
dňa 10.9.2018 domáhali, uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni v 1./ rade sumu vo výške

20.908,87 eur s úrokom z pôžičky vo výške 5,5 % ročne zo sumy 20.908,87 eur od 14.5.2016 do
zaplatenia s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 20.908,87 eur od 14.5.2016 do zaplatenia a
žalobkyni v 2./ rade zaplatiť sumu vo výške 20.908,87 s úrokom vo výške 5,5 % ročným úrokom zo sumy
20.908,87 eur od 14.5.2016 do zaplatenia s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 20.908,87
eur od 14.5.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnili tým, že dňa 5.9.2013 uzavrel ich právny predchodca Mgr. D. N. ako otec, nar.

XX.X.XXXX, s posledným trvalým pobytom F. XXX/X, XXX XX Q., so žalovaným Zmluvu o pôžičke.
Na základe zmluvy požičal žalovanému sumu 50.000,- eur v znení Dodatku č. 1 zo dňa 2.9.2014 a
Dodatku č. 2 zo dňa 4.9.2015. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku do 25.1.2016 s dohodnutým úrokom
v čl. I. ods. 3 Zmluvy o pôžičke vo výške 5,5 % ročne splatným mesačne k poslednému dňu príslušnéhokalendárneho mesiaca. Pre prípad omeškania s platením sa žalovaný v čl. I. ods. 3 Zmluvy o pôžičke
zaviazal zaplatiť dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania.
Žalobkyne vstúpili do práv po právnom predchodcovi - zomrelom dňa 10.6.2016 na základe uznesenia

Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 7.8.2017, sp. zn. 4D/75/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
7.8.2017 a vykonateľnosť dňa 11.8.2017, v rozsahu každá v 1/2. Priebežné čiastočné úhrady prijímané
na účet právneho predchodcu započítali k termínu poslednej čiastočnej úhrady dňa 13.5.2016 tak, že bol
uhradený celý splatný úrok z pôžičky, úrok z omeškania a časť istiny. Ku dňu 13.5.2016 predstavovala
dlžná istina pôžičky sumu 41.817,74 eur. Žalovaný predmetný dlh neuhradil ani čiastočne napriek tomu,

že bol na to vyzvaný.

3. Písomným podaním zo dňa 23.4.2019 sa žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k
žalobe. Uviedol, že popiera tvrdenie žalobkýň z dôvodu, že nepreukázali „vznik" záväzku žalovaného
zo Zmluvy o pôžičke. Argumentoval tým, že Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a predpokladá
nielen dohodu zmluvných strán o poskytnutí pôžičky, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky

dlžníkovi. Poukázalnakonštantnújudikatúru,rozsudokNSSR zodňa30.6.2010sp.zn.3Cdo/325/2009
a rozsudok NS SR zo dňa 23.5.2012 sp. zn. 1Cdo/78/2010, rozsudok NS ČR zo dňa 14.5.2004 sp.
zn. 21Cdo/217/2003. Žalobkyne sú povinné preukázať existenciu záväzku žalovaného zo Zmluvy o
pôžičke nielen zmluvou ale aj výpisom z bankového účtu, že právny predchodca žalobkýň ako veriteľ
peňažné prostriedky vo výške 50.000,- eur žalovanému ako dlžníkovi skutočne poskytol, previedol

bezhotovostným prevodom na účet žalovaného. Mal za to, že túto skutočnosť žiadnym spôsobom
nepreukázali, nepredložili iný dôkaz okrem Zmluvy o pôžičke. Žalobkyne nepreukázali, že z titulu pôžičky
sumu žalovaný aj skutočne obdržal a teda, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobkýň a
žalovaným skutočne vznikol. Výzva na zaplatenie dlhu mu nebola doručená, čo vyplýva aj z priloženého
poštového podacieho hárku, v ktorom je uvedené, že zásielka bola vrátená odosielateľovi.

4. V písomnom vyjadrení - replike zo dňa 10.5.2019, žalobkyne uviedli, že žalovaný nerozporuje
existenciu Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.9.2013, uzavretie a platnosť Dodatkov č. 1, č. 2, že sa pôžičku
zaviazal vrátiť s príslušenstvom a jednotlivé nároky z nej čiastočne uhrádzal. Otec maloletých zomrel
dňa 10.6.2016, pričom len necelý mesiac pred jeho smrťou realizoval žalovaný poslednú čiastkovú

úhradu pôžičky, čo žalovaný nerozporuje. Poukázali na skutočnosť, že majú obmedzenú možnosť dostať
sa k výpisom z bankových účtov svojho otca, ktorý zomrel pred tromi rokmi. O všetkých právnych
vzťahoch medzi právnym predchodcom žalobkýň a žalovaným majú len sprostredkované informácie,
ktoré si v súčasnosti nemôžu doplniť ani overiť. Podľa dostupných informácií a dokumentov ich otec
požičal žalovanému opakovane rôzne finančné sumy, ktoré žalovaný uhrádzal (s kolísavou platobnou

disciplínou). Po smrti D. N. žalovaný prestal platiť úplne. O právnych vzťahoch so žalovaným si otec
žalobkýň viedol písomné záznamy. Tie preukazujú jednak nájdené výpisy z účtu, Zmluvy o pôžičke,
v ktorých žalovaný potvrdil existenciu záväzku. Poukázali, že pokiaľ chce žalovaný účinne popierať
záväzok zo Zmluvy o pôžičke, v ktorej sám potvrdil povinnosť vrátiť požičanú sumu, musí k nej uviesť aj
presné skutkové tvrdenia a relevantné vysvetlenia, prečo svojimi podpismi na dvoch Dodatkoch potvrdil,

žemátakýtozáväzokvočiotcovižalobkýň,keďúdajneneprevzalžiadnepeňažnéprostriedky.Žalobkyne
sa môžu len domnievať, kedy a akým spôsobom došlo k uzavretiu Zmlúv alebo poskytnutiu peňažných
prostriedkov z písomných záznamov nájdených v pozostalosti, preto tieto dokumenty prezentujú súdu.
Z písomných záznamov je zrejmé, že ich otec evidoval voči žalovanému dve samostatné pôžičky zo
dňa 6.9.2013 a 27.1.2014. V pozostalosti sa k týmto pôžičkám našli aj zmluvy predložené súdu. Pred

týmito pôžičkami poskytol ich otec žalovanému ešte ďalšiu pôžičku (čo je zjavné z čl. I. ods. 6 Zmluvy o
pôžičke zo dňa 5.9.2013), ktorá nebola splatená a preto bola zahrnutá do žalovanej pôžičky. Navyše, s
rukou písaných záznamov otca k 4.9.2015 vyplýva, že poskytol žalovanému celkom tri pôžičky v sume
50.000,- eur, 15.000,- eur a 8.710,- eur. K pôžičke v sume 15.000,- eur žalobkyne evidujú Zmluvu,
Dodatok a platbu na účet, pričom z jednotlivých záznamov vyplýva, že táto pôžička bola v celom rozsahu

splatená pred smrťou ich otca vrátane úrokov. K pôžičke v sume 8.710,- eur žalobkyne evidujú len
záznam a platby z účtov, pričom z nich vyplýva, že suma 4.710,- eur bola poskytnutá v dvoch splátkach
dňa 14.11.2014 (4.000,- USD a 1.500,- eur) a dňa 23.1.2015 v sume 4.000,- eur, pričom táto pôžička bola
vrátená vrátane úrokov. Je potrebné poznamenať, že vzťahy medzi žalovaným a ich otcom boli zjavne
neformálne a priateľské. D. N. celkom zjavne opakovane požičiaval žalovanému peňažné prostriedky

a ako vrátenie časti pôžičky akceptoval dokonca aj nepeňažné plnenie - hodinky v hodnote 260,- eur.
Poslednou a doposiaľ čiastočne nesplatenou pôžičkou, ktorú otec žalobkýň poskytol žalovanému, bola
pôžička v sume 50.000,- eur. Žalovaný napriek tomu, že túto pôžičku splácal, podpísal k nej Dodatky o
posune jej splatnosti, popiera jej prijatie, pritom z písomného záznamu napísaného rukopisom ich otcapravdepodobne v auguste, resp. septembri 2015 (podľa dátumov úhrad) je zrejmé, že suma 10.000,- eur
z pôžičky 50.000,- eur, mu bola poskytnutá v hotovosti, suma 4.000,- eur tvorí poplatok za poskytnutie
pôžičky(500,-eur)avráteniepredošlejpôžičky.Zdôvodu,žeideojedinúnesplatenúpôžičkužalovaným,

bola táto pôžička aj predmetom dedičstva žalobkýň. Považujú popretie poskytnutia pôžičky žalovaným
za neúčinnú obranu v zmysle § 151 ods. 2 CSP.

5. V písomnom vyjadrení - duplike žalovaný uviedol, že žalobkyne sa zjavne mýlia, pretože nie je
pravdou, že žalovaný svoje tvrdenia nerozporuje, pretože popiera vznik právneho vzťahu z pôžičky.

Neobstojí tvrdenie žalobkýň, že žalovanému bola v hotovosti poskytnutá suma 10.000,- eur a navyše
toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázali, iba akýsi rukou písaný text, z ktorého nie je vôbec
zrejmé, kto a kedy ho napísal a pri sume 10.000,- eur nie je uvedený ani presný dátum. Takýto listinný
dôkazvžiadnomprípadenepreukazujeposkytnutiepeňažnýchprostriedkovžalovanémuztitulupôžičky.
Poukázal na rozpory v tvrdeniach žalobkýň. Z tvrdenia žalobkýň vyplýva, že ich právny predchodca
žalobkýň vykonal zápočet na sumu 50.000,- eur v zmysle čl. I. ods. 6 Zmluvy o pôžičke zo dňa

5.9.2013, avšak právny predchodca poskytol žalovanému pôžičku len vo výške 46.000,- eur. V tomto
smere poukázal na to, že ani žalobkyne nemajú jasno v tom, v akej výške ich právny predchodca
údajne poskytol pôžičku žalovanému. Zmluva o pôžičke zo dňa 5.9.2013 a jej Dodatky preukazujú iba
v konsenzuálnej rovine dohodu zmluvných strán o pôžičke. Čo sa týka tvrdenia žalobkýň, že žalovaný
uznal dlh v zmysle Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), je neopodstatnené a nepravdivé, pretože

takýto úkon nebol vykonaný. Uzavretie Dodatkov k zmluve nemožno považovať za uznanie dlhu.
Ani prípadné čiastočné splácania pôžičky nemožno považovať za uznanie dlhu podľa § 558 OZ. Čo
sa týka popretia poskytnutia pôžičky žalovaným s poukazom na § 151 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), že ide o neúčinné popretie, sa žalobkyne v tomto smere mýlia. Žalovaný poprel
vznik právneho vzťahu z pôžičky založené na tom, že žalobkyne nepreukázali, skutočné poskytnutie

peňažných prostriedkov z titulu pôžičky a takéto popretie považujú za účinné.

6. Dňa 5.8.2019 žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadali súd v zmysle § 189
CSP, aby súd požiadal spoločnosť Tatrabanka a.s. o predloženie výpisov z účtu neb. L.. D. N., č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX od 1.9.2013 do 31.5.2016 v rozsahu transakcií vykonaných medzi týmto účtom

a účtami č.: XXXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXXXX/XXXX. Odôvodnili to tým, že matka žalobkýň ako
zákonná zástupkyňa sa snažila zabezpečiť predmetné výpisy z účtov a potvrdenia, avšak banka jej ich
odmietla vydať z dôvodu, že účet patril výlučne neb. L.. D. N. s tým, že pracovník banky jej uviedol, že
požadované výpisy a potvrdenia je možné obratom poskytnúť na základe žiadosti o súčinnosť priamo
súdom.

7. Súd nemal dôvod nevyhovieť tejto žiadosti - o vykonanie dôkazu prostredníctvom súdu (aj vzhľadom
na plynulosť procesných úkonov vyjadrenia žalovaného, repliky, dupliky a nariadeného pojednávania
vyústeného do rozhodnutia v zmysle hospodárnosti konania) po vykonaných replikách a duplikách
vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyne už skôr uvádzali, že sú v dôkaznej núdzi týkajúcej sa listinných

dôkazov, vzhľadom na to, že si uplatnili nárok po nebohom. Taktiež uvádzali, že realizovali kroky na
zabezpečenie dôkazov z banky vo forme výpisu z účtov avšak bezúspešne. Z uvedeného dôvodu súd v
zmysle § 167 ods. 3 CSP považoval zo strany žalobkýň návrh na vykonanie dôkazu za včas uplatnený
dôkaz a teda nemohol uplatniť hypotézu tejto právnej normy, že na neskôr predložené a označené
skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť, pretože tento prípad je špecifický uplatneným nárokom

po nebohom. Aj z hypotézy jasne vyplýva, že zákon poskytuje platformu výberu, možnosti vzhľadom ku
konkrétnemu prípadu a túto súd využil.

8. Po vykonaní dôkazu v zmysle § 189 CSP a zaslaní dôkazu na písomné vyjadrenie právnemu
zástupcovi žalovaného, tento dňa 6.9.2019 namietal prípustnosť prehľadu transakcií ako dôkaz v

predmetnom konaní, keďže z predloženého prehľadu transakcií nemožno posúdiť jeho autentickosť
a hodnovernosť. Považoval prehľad transakcií za nezákonne vykonaný dôkaz na ktorý nemožno
prihliadať. Argumentoval aj tým, že v zmysle Zákona o bankách spoločnosť Tatrabanka a.s. nesmela
poskytnúť súdu žiadne informácie týkajúce sa transakcií na účte Mgr. D. N., pretože nie je účastníkom
tohto konania a predmetom tohto konania nie je ani jeho majetok. Predmetom tohto konania je len

pohľadávka na vrátenie pôžičky, ktorá podľa dedičského rozhodnutia patrí žalobkyniam. Argumentoval,
že prehľad transakcií nie je dôkazom preukazujúcim vznik právneho vzťahu z pôžičky medzi právnym
predchodcomžalobkýňL..D.N.ažalovaným.Zprehľadutransakciínevyplýva,žebyprávnypredchodca
žalobkýň poskytol žalovanému pôžičku vo výške 50.000,- eur, resp. pôžičku vo výške 46.000,- eur nazáklade Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.9.2013. Prehľad transakcií nepreukazuje, že by niektorá zo súm v
ňom uvedená ako debetná platba bola pôžičkou na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.9.2013 a už
vôbec nie je vo výške 50.000,- eur alebo vo výške 46.000,- eur. Čo sa týka započítavania príslušenstva

pôžičky vychádzajúc z obsahu Zmluvy o pôžičke a povahy pohľadávky na vrátenie pôžičky, mohol
žalovaný ako dlžník plniť právnemu predchodcovi žalobkýň aj čiastočne. V takomto prípade sa čiastočné
plnenie žalovaného ako dlžníka v súlade s § 566 ods. 2 OZ započítavalo najprv na istinu. L.. D. N.
a už vonkoncom nie žalobkyne ako jeho právne nástupkyne nie sú oprávnené určiť, aká časť plnenia
žalovaného sa započítava na istinu, úrok a úrok z omeškania.

V prípade pripustenia vzniku pôžičky medzi neb. L.. N. a žalovaným, po spočítaní všetkých kreditných
platieb z prehľadu transakcií, t.j. peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný vrátil právnemu predchodcovi
žalobkýň L.. D. N., ich celková výška predstavuje sumu 46.046,10 eur. Ak by pripustili, že prehľad
transakcií preukazuje, že právny predchodca žalobkýň skutočne poskytol žalovanému pôžičku na
základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.9.2013, čo žalovaný popiera, mohol by preukazovať len poskytnutie

sumy vo výške 36.000,- eur, dňa 6.9.2013. Z prehľadu transakcií vyplýva, že žalovaný vrátil právnemu
predchodcovi žalobkýň peňažné prostriedky v celkovej výške 46.046,10 eur a tieto peňažné prostriedky
sa započítali najprv na istinu vo výške 36.000,- eur. Týmto spôsobom by znamenalo, že istina bola v
celom rozsahu splatená. Zvyšné peňažné prostriedky vo výške 10.046,10 eur by pokryli úrok ako aj
úrok z omeškania, avšak vzhľadom na formuláciu petitu žaloby to nie je podstatné, keďže istina by bola

uhradená pred dňom 14.5.2016, z ktorého žalobkyne uplatňujú úrok a úrok z omeškania.

V prípade pripustenia tvrdenia žalobkýň, že právny predchodca žalobkýň poskytol žalovanému aj ďalšie
dve pôžičky vo výške 14.850,- eur a 8.710,- eur a že tieto pôžičky boli žalovaným splatené a ak z
prehľadu transakcií by sa vyčlenili sumy, ktoré sa týkajú týchto dvoch pôžičiek, potom žalovaný splatil

pôžičku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.9.2019 v rozsahu 22.354,10 eur. Uvedená suma 22.354,10 eur
by sa započítala najprv na istinu vo výške 36.000,- eur. Z toho vyplýva, že nesplatená časť istiny by
predstavovala sumu 13.645,90 eur a týmto by sa každá zo žalobkýň mohla domáhať voči žalovanému
zaplatenia istiny vo výške 6.822,95 eur spolu s 5,5 % úrokom ročne zo sumy 6.822,95 eur od 14.5.2016
do zaplatenia a 0,05 % denný úrok z omeškania zo sumy 6.822,95 eur od 14.5.2016 do zaplatenia.

9. Dňa 10.9.2019 bolo doručené stanovisko žalobkýň k vyjadreniu žalovaného a výpisu z bankových
transakcií. Právny zástupca žalobkýň poukázal na to, že nie je zrejmé, či a aké sumy možno priradiť
k pôžičkám na započítanie. Z výpisu transakcií sú zrejmé ďalšie platby, ako napr. suma 1.500,- eur
(zjavne ihneď vrátená) alebo suma 1.189,- eur. Celková suma poskytnutých prostriedkov zaslaných na

účet žalovaného dosiahla sumu 57.555,50 eur. Poukázali na to, že sumy 500,- eur, ktoré boli postupne
uhrádzané nie je možné priraďovať k pôžičke na istinu, keďže zrejme šlo o úroky, ktoré mal žalovaný
splácať k poslednému dňu v mesiaci vo výške 5,5 % ročne (t.j. suma cca 230,- eur/mesačne). Do
termínu poslednej splatnosti v zmysle Dodatku č. 2, ktorá bola stanovená na 25.1.2016, mala byť
uhradená suma 6.440,- eur ako úrok z pôžičky. Žalobkyne zohľadňovali čiastkové úhrady žalovaného

až do dňa poslednej splátky 13.5.2016. Preto si žalobou uplatňujú len nesplatenú časť istiny, úrok z
nesplatenej časti úveru a úrok z omeškania od 14.5.2016. Zvyšná časť pohľadávky bola započítaná s
uvedenými splátkami v dôsledku čoho bol uhradený celý splatný úrok z pôžičky ako aj úrok z omeškania
od 13.5.2016. Preto, ak boli akékoľvek platby platené pred splatnosťou pôžičky (modifikovanou dvoma
dodatkami), tieto možno započítať primárne na splatný úrok z pôžičky a následne na úrok z omeškania.

Je nesporné, že istina dlhu predstavovala aj ku dňu 4.9.2015, teda ku dňu podpisu Dodatku č. 2 sumu
50.000,- eur, v dôsledku čoho celkom zjavne určil dlžník svoje platby primárne na úhradu úroku a úroku
z omeškania, ktorý vznikol.

10. Vykonaným dokazovaním, najmä vyjadreniami právneho zástupcu žalobkýň, právneho zástupcu

žalovaného, uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 4D/75/2017 zo dňa 7.8.2017, Zmluvou o
pôžičke zo dňa 5.9.2013, Dodatkom č. 1 zo dňa 2.9.2014 a Dodatkom č. 2 zo dňa 4.9.2015, výzvou
na zaplatenie zo dňa 16.11.2017, poštovým podacím hárkom, poznámkami neb. L.. D. N., písomnými
poznámkamiL..D.N.,výpismizúčtuakopozostalostiL..D.N.,výpisomzúčtuTatrabankya.s.zaslaného
na CD nosiči a manuálne vyrobeným prehľadným výpisom z účtu žalobkýň, na základe čoho súd zistil

skutkový a právny stav vo veci:

11. Dňa 10.8.2016 zomrel otec žalobkýň L.. D. N., po ktorom sa vykonalo dedičské konanie na Okresnom
súde Bratislava I. vedené pod sp. zn. 4D/75/2017. Neb. L.. N. zanechal po sebe pohľadávku poručiteľaako veriteľa voči dlžníkovi A. U. z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.9.2013 v znení Dodatkov zo dňa
2.9.2014 a 4.9.2015 vo výške 50.000,- eur s dohodnutým úrokom z pôžičky vo výške 5,5 % ročne, ktorá
bola splatná do 25.1.2016. Čistá hodnota dedičstva predstavovala 50.000,- eur. Dedičstvo nadobudli

podľa dedičských podielov, pohľadávku poručiteľa ako veriteľa voči dlžníkovi žalovanému, mal. F. N. vo
výške 25.000,- eur s príslušenstvom a mal. J. P. N. vo výške 25.000,- eur s príslušenstvom. Dňa 5.9.2013
právnypredchodcažalobkýňuzatvorilsožalovanýmZmluvuopôžičke,vzmyslektorejsaveriteľzaviazal
poskytnúť dlžníkovi pôžičku v sume 50.000,- eur bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Dlžník sa
zaviazal, že požičanú sumu vo výške 50.000,- eur spolu s dohodnutým úrokom podľa čl. I bodu 3 vráti

veriteľovi najneskôr do jedného roka odo dňa poskytnutia pôžičky, bezhotovostným prevodom na účet
veriteľa. V bode 3 článku I. zmluvné strany si dohodli úrok z pôžičky vo výške 5,5 % p.a. úroky (cca 230,-
eur/mesačne) sú splatné mesačne, na účet veriteľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy a to vždy najneskôr k
poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. V bode 4 sa zmluvné strany dohodli, že v prípade
omeškania dlžníka je tento povinný platiť úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy, za každý deň
omeškania. V bode 5 sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok za poskytnutie pôžičky vo výške 500,-

eur ku dňu poskytnutia pôžičky. V bode 6 sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ je oprávnený započítať
sumu 500,- eur titulom poplatku podľa bodu 5 tohto článku a sumu 3.500,- eur titulom pohľadávky na
vrátenie predošlej pôžičky(teda 4.000 eur/ 50.000 eur - 4.000 eur = 46.000 eur) s pohľadávkou dlžníka
na poskytnutie pôžičky v zmysle tejto zmluvy. V článku II. sa zmluvné strany dohodli, že záväzok dlžníka
zanikne splnením a veriteľ vydá dlžníkovi na požiadanie po splnení záväzku písomné potvrdenie. Dňa

2.9.2014 právny predchodca žalobkýň so žalovaným podpísali Dodatok k Zmluve o poskytnutí pôžičky
zo dňa 5.9.2013. Predmetom tohto Dodatku došlo k zmene splatnosti pôžičky tak, že dlžník sa zaviazal
požičanú sumu vo výške 50.000,- eur spolu s dohodnutým úrokom podľa bodu 3 tohto článku vrátiť
veriteľovi najneskôr do dvoch rokov odo dňa poskytnutia pôžičky, t.j. do 5.9.2015, bezhotovostným
prevodom na účet veriteľa uvedený v záhlaví zmluvy. Dňa 4.9.2015 právny predchodca žalobkýň a

žalovaný uzavreli Dodatok č. 2 k Zmluve o poskytnutí pôžičky zo dňa 5.9.2013 v znení Dodatku zo dňa
2.9.2014. Predmetom Dodatku bola zmena splatnosti, v ktorom sa dlžník zaviazal, že požičanú sumu vo
výške50.000,-eurspolusdohodnutýmúrokomvrátiveriteľovi,najneskôrdo25.1.2016,bezhotovostným
prevodom na účet veriteľa. Po smrti otca žalobkýň, dňa 16.11.2017 právny zástupca žalobkýň vyzval
žalovaného na zaplatenie sumy 56.810,45 eur. Uvedenú výzvu zaslal prostredníctvom pošty, o čom

predložil poštový podací hárok s tým, že zásielka bola vrátená odosielateľovi dňa 18.12.2017, ako
neprevzatá v odbernej lehote. Ako pozostalosť po neb. otcovi žalobkýň zostala Zmluva o pôžičke
a Dodatky k Zmluve o pôžičke, poznámky nebohého vedené na počítači, rukou písané poznámky,
vytlačené výpisy kreditných operácií na účet nebohého od žalovaného ako dlžníka.

12. Z listinného dôkazu - poznámok L.. N. v počítačovej forme na čl. 69 súdneho spisu vyplývajú platby,
zo dňa 2.10.2013 suma 500,- eur, 29.10.2013 suma 500,- eur, 3.12.2013 suma 500,- eur, 14.1.2014
suma 500,- eur, 10.2.2014 suma 570,- eur, 3.3.2014 suma 570,- eur, 5.5.2014 suma 570,- eur, 8.7.2014
suma 570,- eur, 20.8.2014 suma 570,- eur, 16.4.2015 suma 300,- eur, 4.5.2015 suma 300,- eur, 8.6.2015
suma 300,- eur, 8.7.2015 suma 300,- eur, 11.8.2015 suma 300,- eur, úhrady celkom: 6.350,- eur,

6.9.2013 suma 50.000,- eur, 27.1.2014 suma 5.000,- eur, 14.11.2014 suma 4.710,- eur, dňa 23.1.2015
suma 4.000,- eur (4.000,- USD a 1.500,- eur s poznámkou „vrátené" 26.2.2015 sumou 4.710,- eur),
23.1.2015 vrátené 16.2.2015 suma 2.990,- eur, 11.3.2015 suma 108,- eur, 18.3.2015 suma 642,- eur,
hodinky v sume 260,- eur, teda spolu 8.710,- eur. Ďalej v nich bolo uvedené, že úroky zo sumy 8.710,-
eur predstavujú 93,- eur, úroky zo sumy 50.000,- eur predstavujú sumu 5.485,- eur, úroky z 15.000,- eur

predstavujú 1.322,- eur, teda celkom úroky predstavovali sumu za tri pôžičky 6.900,- eur.

13. Z listinného dôkazu - rukou písaného záznamu neb. L.. N. na čl.70 súdneho spisu, vyplýva že dňa
6.9. suma -36.000,- eur, -10.000,- eur, (cash anglické slovo = hotovosť) čo predstavuje sumu 46.000,-
eur, 2.10. suma +500,- eur, 29.10. +500,- eur, 3.12. suma + 500,- eur, 14.1. suma +500,- eur, 10.2. suma

+500,- eur, 3.3. suma +500,- eur, 5.5. suma +500,- eur, 8.7. suma +500,- eur, 20.8. suma +500,- eur,
27.1. suma -14.850,- eur, 10.2. suma +70,- eur, 3.3. suma +70,- eur, 5.5. suma +70,- eur, 8.7. suma
+70,- eur, 20.8. suma +70,- eur, 28.8. suma +70,- eur.

14. Z listinného dôkazu - z výpisu z účtu čl. 70 - 72 súdneho spisu vyplýva, že boli prevádzané

peňažné prostriedky prostredníctvom internetového portálu na žalovaného dňa 18.7.2013 suma 2.000,-
eur, 2.10.2013 suma 500,- eur, 29.10.2013 suma 500,- eur, 3.12.2013 suma 500,- eur, 12.12.2013
suma 450,- eur, 18.12.2013 suma 1.500,- eur, 30.12.2013 suma 1.500,- eur, 14.1.2014 suma 500,- eur,
27.1.2014 suma 500,- eur, 27.1.2014 -14.850,- eur, 10.2.2014 suma 70,- eur, 10.2.2014 suma 500,-eur, 3.3.2014 suma 70,- eur, 3.3.2014 suma 500,- eur, 28.4.2014 suma -1.189,- eur, 5.5.2014 suma
70,- eur, 5.5.2014 suma 500,- eur, 5.5.2014 suma 1.181,10 eur (teda ten istý deň tri platby), 8.7.2014
suma 70,- eur, 8.7.2014 suma 500,- eur, 20.8.2014 suma 70,- eur, 20.8.2014 suma 500,- eur, 23.1.2015

suma -4.000,- eur, 16.2.2015 suma 490,- eur, 16.2.2015 suma 2.500,- eur, 26.2.2015 suma 4.710,- eur,
7.3.2015 suma 1.813,- eur, 11.3.2015 suma 2.000,- eur, 18.3.2015 suma 642,- eur, 16.4.2015 suma
300,- eur, 4.5.2015 suma 300,- eur, 8.6.2015 suma 300,- eur, 8.7.2015 suma 300,- eur, 11.8.2015 suma
300,- eur, 8.9.2015 suma 300,- eur, 8.10.2015 suma 300,- eur, 9.11.2015 suma 300,- eur, 10.12.2015
suma 300,- eur, 7.1.2016 suma 300,- eur, 1.2.2016 suma 300,- eur, 8.3.2016 suma 300,- eur, 29.4.2016

suma 300,- eur, 2.5.2016 suma 15.000,- eur, 4.5.2016 suma 5.000,- eur, 13.5.2016 suma 2.000,- eur.
Ide o peniaze, ktoré vracal žalovaný L.. N..

15. Z listinného dôkazu na čl. 100-111 súdneho spisu, výpisu z účtu zaslaného Tatrabankou a.s. z účtu
právneho predchodcu žalobkýň vyplýva, že dňa 6.9.2013 bola poukázaná na účet žalovaného suma
36.000,- eur ako debetná operácia (D), 2.10.2013 suma 500,- eur kreditná operácia (C), 29.10.2013

suma 500,- eur C, 3.12.2013 suma 500,- eur C, 12.12.2013 suma 450,- eur C, 18.12.2013 suma 1.500,-
eur debetná operácia pôžička na účet žalovaného, 30.12.2013 suma 1.500,- eur C, operácie v r.
2014 - 14.1.2014 suma 500,- eur C, 27.1.2014 suma 14.850,- eur ako debetná operácia, teda pôžička
žalovanému, 27.2.2014 suma 16,50 eur ako debetná operácia, pôžička, 3.3.2014 suma 70,- eur C,
3.3.2014 suma 500,- eur C, 28.4.2014 suma 1.189,- eur debetná operácia, teda pôžička žalovanému,

5.5.2014 suma 70,- eur C, 5.5.2014 suma 500,- eur C, 5.5.2014 suma 1.181,10 eur C, 8.7.2014 suma
500,- eur C, 8.7.2014 suma 70,- eur C, 20.8.2014 suma 500,- eur C, 20.8.2014 suma 70,- eur C, v
roku 2015 boli vykonané transakcie dňa 23.1.2015 pôžička žalovanému poskytnutá vo výške 4.000,-
eur ako debetná operácia, 16.2.2015 suma 490,- eur C, 16.2.2015 suma 2.500,- eur C, 26.2.2015 suma
4.710,- eur C, 7.3.2015 suma 1.813,- eur C, 11.3.2015 suma 2.000,- eur C, 18.3.2015 suma 642,- eur

C, 16.4.2015 suma 300,- eur C, 4.5.2015 suma 300,- eur C, 8.6.2015 suma 300,- eur C, 22.6.2015
suma 10,- eur C, 8.7.2015 suma 300,- eur C, 11.8.2015 suma 300,- eur C, 8.9.2015 suma 300,- eur C,
8.10.2015 suma 300,- eur C, 9.11.2015 suma 300,- eur C, 10.12.2015 suma 300,- eur C, v roku 2016 boli
vykonané operácie: 7.1.2016 suma 300,- eur C, 1.2.2016 suma 300,- eur C, 8.3.2016 suma 300,- eur
C, 29.4.2016 suma 300,- eur, 2.5.2016 suma 15.000,- eur C, 4.5.2016 suma 5.000,- eur C, 13.5.2016

suma 2.000,- eur C, v roku 2017 boli vykonané operácie dňa 10.2.2017 suma 570,- eur C.

16. Podľa § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom
a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník

oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.

17. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

18. Podľa § 566 ods. 2 OZ, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

19. Podľa § 567 ods. 2 OZ, peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo

prostredníctvompoštovéhopodnikujesplnenýpripísanímsumydlhunaúčetveriteľavpeňažnomústave
alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa
veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

20. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21. Podľa § 151 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak

je popretie neúčinné.

22. Podľa§ 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strananepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

23. Podľa § 167 ods. 3 CSP, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné
vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť
sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí

žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

24. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

26. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

27. Súd si v prvom rade vyriešil otázku aktívnej legitimácie žalobkýň a ich oprávnenia na podanie
žaloby proti žalovanému, čo je nepochybné z dedičského konania. Žalobkyne vstúpili do práv po
právnom predchodcovi - zomrelom dňa 10.6.2016 na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I.
zo dňa 7.8.2017, sp. zn. 4D/75/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2017 a vykonateľnosť dňa
11.8.2017, v rozsahu každá v 1 voči predmetnej pohľadávke.

28. Medzi procesnými sporovými stranami bolo nesporné, že dňa 5.9.2013 bola medzi právnym
predchodcom žalobkýň a žalovaným uzavretá Zmluva o pôžičke, v konsenzuálnej rovine. V zmysle tejto
zmluvy sa L.. D. N. ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi titulom pôžičky sumu
XX.XXX,- eur, bezhotovostným prevodom na účet dlžníka uvedený v záhlaví predmetnej zmluvy. V

článkuI.bod2sadlžníkzaviazal,žepožičanúsumuvovýške50.000,-eurvrátiveriteľovidojednéhoroka
odo dňa poskytnutia pôžičky, bezhotovostným prevodom na účet veriteľa č. účtu: XXXXXXXXXX/XXX0.
Zmluvné strany si dohodli úrok z pôžičky vo výške 5,5 % ročne, ktoré sú splatné mesačne najneskôr k
poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. V prípade omeškania dlžníka sa zmluvné strany
dohodlinaúrokuzomeškaniavovýške0,05%zdlžnejsumyzakaždýdeňomeškania.Dlžníksazaviazal

zaplatiť veriteľovi poplatok za poskytnutie pôžičky vo výške 500,- eur ku dňu poskytnutiu pôžičky, ktorý
mu veriteľ započítal na sumu 50.000,- eur a započítal mu taktiež na sumu 50.000,- eur sumu 3.500,- eur
titulom pohľadávky na vrátenie predošlej pôžičky.

29. Z uvedeného teda je nepochybné, že na sumu 50.000,- eur právny predchodca žalobkýň započítal

sumu 4.000,- eur, preto bol povinný v zmysle tejto zmluvy bezhotovostným prevodom žalovanému
poskytnúť sumu 46.000,- eur. Splatnosť zmluvy bola zmenená Dodatkom č. 1 zo dňa 2.9.2014 a to
tak, že pôžička v sume 50.000,- eur mala byť splatená do 5.9.2015. Následne dňa 4.9.2015 opätovne
uzavreli zmluvné strany Dodatok č. 2 k Zmluve a Dodatku č. 1, z dôvodu, že došlo k opätovnej zmene
splatnosti pôžičky do 25.1.2016 s tým, že dlžník mal zaplatiť sumu 50.000,- eur k 4.9.2015.

30. V konaní bola sporná právna skutočnosť a to „vznik" reálneho právneho záväzku, Zmluvy o pôžičke
zo dňa 5.9.2013 aj keď nebola prevedená celá suma 50.000 eur uvedená v zmluve. Avšak táto zmluva
je atypická v tom, že do pôžičky bola započítaná predchádzajúca nevrátená pôžička a poplatok za
predmetnú pôžičku. Nebolo ani v skutočnosti možné aby došlo k prevodu 50.000,- eur, čo si dohodli

samotné zmluvné strany. Uzavretím Zmluvy o pôžičke ide o nielen o konsenzuálny kontrakt ale aj reálny
kontrakt,keďZmluvavznikáažodovzdanímpeňazíveriteľom,dlžníkovi.Tedavznikpôžičkypredpokladá
nielen dohodu zmluvných strán o poskytnutí pôžičky, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky
dlžníkovi. V konaní bolo ďalej sporným, či právny predchodca žalobkýň poskytol žalovanému peniaze
na účet, v hotovosti a započítaním. Súd mal za to a vyplynulo to aj z listinných dôkazov, že tak, ako bolo

uvedené v Zmluve o pôžičke, právny predchodca žalobkýň mal poskytnúť žalovanému sumu 50.000,-
eur, avšak do tejto sumy započítal sumu 4.000,- eur (3.500,- eur ako predchádzajúcu pôžičku a 500,-
eur ako poplatok za predmetnú pôžičku). Teda tak, ako už súd uviedol, mal bezhotovostným prevodom
previesť žalovanému iba sumu 46.000,- eur nie 50.000 eur. Čiže už tu logicky vyplýva, že žalovanémunemohla byť poskytnutá celá suma 50.000,- eur tak ako bolo formulované v zmluve, čo neznamená
že nedošlo k vzniku zmluvy následným prevodom peňazí vo zvyšnej časti sumy 46.000,- eur. A teda
poukázaniu zvyšnej sumy na účet. Listinné dôkazy a to výpis z účtu banky preukazuje skutočnosť, že v

nasledujúci deň 6.9.2013 (po podpise zmluvy) právny predchodca žalobkýň odoslal na účet žalovaného
sumu 36.000,- eur. Vykonanie tohto dôkazu právny zástupca žalovaného namietal z dôvodu, že výpis
z bankového subjektu nie je možné použiť, keďže ide o informácie, utajované skutočnosti v zmysle
Zákona o bankách. Súd sa nestotožnil s touto argumentáciou z dôvodu, že žalobkyne vstúpili do práv
svojho otca. Mali právo požiadať súd o vykonanie dôkazu a to predloženia výpisu z účtu nebohého

otca, čomu nasvedčovalo aj konanie a súčinnosť banky. Vo vzťahu k súdnemu konaniu nešlo o bankové
tajomstvo, ale o preukázanie a procesnú obranu v sporovom konaní na strane žalobkýň. Súd mal
za to, a z vyššie uvedeného vyplýva, že nepochybne právny predchodca žalobkýň reálne poskytol
žalovanému sumu 46.000,- eur. Avšak je nesporné, že na účet žalovaného bolo prevedených iba
36.000,- eur. Súd však prihliadol aj na nepriamy dôkaz - z dôvodu, že veriteľ už vypovedať o tomto
dôkaze nemohol, a to listiny z pozostalosti právneho predchodcu žalobkýň, predstavujúce vedenie

záznamov o pôžičkách poskytovaných žalovanému. Vzťah medzi nebohým a žalovaným bol v skutku
priateľský od útleho detstva a zrejme založený na veľkej dôvere, keďže išlo o nemalé pôžičky. Písomné
poznámky nebohého a poznámky vedené v počítačovej forme svedčili o pedantnosti otca žalobkýň.
Súd nemal dôvod neveriť, že nejde o výpisy nebohého L.. N. aj keď to bolo v konaní namietané. Súd
však v tomto smere poukazuje, že samotné namietanie kto písal tieto listiny nestačí. Bolo potrebné

predložiť súkromný znalecký posudok alebo o jeho vykonanie požiadať súd. To však na neodznelo ani
v písomných vyjadreniach ani na pojednávaní zo strany žalovaného. Teda žalovaný ani svojou obranou
nenavrhoval znalecké dokazovanie, aby došlo k vyvráteniu predložených listinných dôkazov, že nejde
o písmo L.. N., teda uvedené zo strany procesnej obrany žalovaného zostalo len v rovine tvrdenia. Súd
mal za to, že ide o rukou písané poznámky nebohého a záznamy vedené na PC nebohého. Opak nebol

preukázaný. Preto súd mal za to, že rukou vedené záznamy neb. L. a to hlavne pokiaľ ide o položku
sumy 10.000,- eur, pri ktorej je poznámka „cash", súd usúdil že boli odovzdané peniaze v hotovosti.
Aj chronologicky - dátumovo sedia všetky poznámky. Napr. pod poznámkou, dňa 6.9. bola uvedená
suma 36.000,- eur. Z toho možno vyvodiť záver, že dňa 6.9.2013 boli požičané finančné prostriedky
žalovanému vo výške 36.000,- eur bezhotovostným prevodom na účet a pod touto poznámkou bolo

uvedenéže10.000,-eurboloposkytnutýchvhotovosti.Logickytedavyplýva,ženaúčetžalovanéhobolo
poukázaných presných 36.000,- eur. Vzhľadom na to, že L.. N. je nebohý, nemožno tieto skutočnosti
preukázať bezprostrednou výpoveďou, ale iba jeho poznámkami.

31.Súdpoukazujenadôveryhodnosťpísomnýchzáznamovneb.L..N.,zktorýchjeevidentné,že zrejme

žalovaný splácal aj úroky z pôžičiek a dňa 6.9.2013 poskytol žalovanému pôžičku vo výške 50.000,- eur,
27.1.2014 pôžičku vo výške 15.000,- eur, 14.11.2014 a 23.1.2015 pôžičky vo výške 4.710,- eur a 4.000,-
eur, ktoré boli vrátené sumami 4.710,- eur dňa 26.2.2015 a dňa 16.2.2015 sumou 2.990,- eur, 11.3.2015
sumou 108,- eur, 18.3.2015 sumou 642,- eur a sumou 260,- eur, ktoré predstavovali zrejme hodnotu
odovzdaných hodiniek. Ďalej z výpisov z účtu banky je evidentné, že 18.12.2013 L.. N. previedol sumu

1.500,- eur, ktorá mu bola vrátená žalovaným do konca mesiaca 30.12.2013 v sume 1.500,- eur. Ďalej
z výpisov z účtov vyplýva, že 27.1.2014 L.. N. poukázal na účet žalovaného sumu 14.850,- eur, dňa
23.1.2015 sumu 4.000,- eur. Napr. z výpisov z účtov vyplýva, že 26.2.2015 žalovaný poukázal L.. N.
sumu 4.710,- eur, čo je totožné so zápismi nebohého, kde v počítačových poznámkach sedí výpis, že
pôžičku, ktorú požičal 14.11.2014, vrátil žalovaný 26.2.2015. Taktiež sedí údaj s výpisu z účtu Tatrabanky

a.s., že 23.1.2015 L.. N. požičal žalovanému sumu 4.000,- eur, čo sedí aj so záznamami nebohého v
počítačovej forme, kde je taktiež uvedené, že 23.1.2015 suma 4.000,- eur, ktoré boli vrátené. Súd týmto
len chce poukázať na hodnovernosť dôkazov, ktoré namieta právny zástupca žalovaného, teda že nie
je zrejmé, kto písal a viedol si počítačové záznamy. Následne z uvedeného je aj zrejmé, že pôžičky,
ktoré boli požičané spôsobom prevodom na účet, už neboli vrátené prevodom na účet, ale zrejme aj v

hotovosti, ako vyplýva suma 4.000,- eur, ktorá síce bola poukázaná v hotovosti žalovanému, ale vrátená
bola zrejme v hotovostne. Súd mal za to, že žalobkyne v tomto smere uniesli dôkazné bremeno a teda,
že došlo k vzniku záväzku a to, že bola poskytnutá pôžička žalovanému (vrátane započítanej pôžičky
a poplatku), o čom svedčia ďalšie uzavreté Dodatky k Zmluve o pôžičke, kde bola posúvaná splatnosť
nesplatenej sumy 50.000,- eur, ktorá bola požičaná. Súd mal za to, že aj tieto listinné dôkazy podporujú

predchádzajúce skutočnosti.

32.Kobranežalovanéhovprípadepripusteniavznikupôžičky,čiišloopôžičkuvsume50.000,-euralebo
46.000,- eur, súd uvádza, že v čase tohto tvrdenia žalobkýň tieto nedisponovali ešte výpisom z účtu ichneb. otca, z ktorého bolo neskôr zrejmé, že bezhotovostným prevodom bola poukázaná suma 36.000,-
eur. Toto svoje tvrdenie opreli iba o písomné poznámky svojho otca. Súd preto v zmysle uvedeného
má za to, že nešlo o nejasné tvrdenie, avšak tvrdenie, ktoré vyplývalo z ich dôkaznej núdze a teda

špecifikácie tohto predmetného nároku.

33. Súd nemal dôvod neveriť predloženým listinným dôkazom (pozostalosti po nebohom), vzhľadom
na skutočnosť, že výpisy z účtov Tatrabanky a.s. sa stotožňovali s výpismi z pozostalosti - účtu L. N.
s kreditnými položkami od žalovaného, Teda nasvedčovali tomu, že u neb. L.. N. sa nachádzali výpisy

z účtov z banky, ktoré korešpondovali s výpisom, ktorý si vyžiadal súd. Preto súd vylúčil akúkoľvek
manipuláciu s pozostalostnými listinami. Je evidentné, že z poznámok, ktoré si viedol N. počítačovo
26.2.2015 bola vrátená suma žalovaným 4.710,- eur, čo potvrdzuje aj výpis z účtu. Avšak suma 2.990,-
eur nevyplýva, aby bola vrátená prostredníctvom účtu, teda zrejme išlo o vrátenie sumy v hotovosti a
taktiež sedí, že dňa 18.3.2015 bolo vrátených 642,- eur. Teda tieto listinné dôkazy korešpondujú aj s
výpisom z účtu.

34. Súd považoval Dodatky č. 1 a č. 2 k Zmluve o pôžičke za dôkazy o skutočnosti, že pôžička
existovala a teda reálne vznikla. Keďže bolo rozporné, či bola požičaná suma 50.000,- eur alebo
46.000,- eur, tie dodatky len potvrdzujú, že bola nesplatená pôžička (už presne v akej výške sa možno
len domnievať). Nepriamo podporujú Dodatky tvrdenie žalobkýň, že existovala a vznikla pôžička, avšak

nemožno ich považovať za uznanie dlhu. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu mal veľmi citlivú
a konštruktívnu procesnú obranu, avšak nepristúpil nakoniec k tomu, aby spochybnil poskytnuté pôžičky
neb. L.. D. N., predložením svojho výpisu z účtu o prevodoch medzi ním a nebohým.

35. Je pravdou, že žalovaný, pokiaľ tvrdil, že mu pôžička nebola poskytnutá bezhotovostným prevodom,

nemôže preukázať negatívnu skutočnosť, avšak z listinného dôkazu - výpisu z účtu nebohého z
Tatrabanky a.s. vyplýva, že pôžička zhodná s podpísaním zmluvy o pôžičke potvrdzuje, že došlo
k požičaniu sumy 36.000,- eur bezhotovostným prevodom a tvrdenie žalobkýň bolo podporené aj
záznamom nebohého. Hotovostne bolo poskytnutých 10.000,- eur s tým, že do pôžičky bola započítaná
predchádzajúca nezaplatená pôžička 3.500,- eur, čo predstavuje presnú sumu 50.000,- eur (50.000,-

eur - 3.500,- eur predchádzajúca pôžička - 500,- eur poplatok za poskytnutie pôžičky - 10.000,- eur
cash - hotovosť - 36.000,- eur. Teda na účet žalovaného mala byť poukázaná suma bezhotovostným
prevodom 36.000,- eur, čo aj bolo preukázané výpisom z účtu Tatrabanky a.s. a poznámkami nebohého.

36. Čo sa týka argumentácie žalobkýň ohľadom právneho úkonu Uznanie dlhu žalovaným vo forme

Dodatkov, súd dodáva a stotožňuje sa s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného. Neformálne
uznanie dlhu, napr. ústne uznanie alebo uznanie konkludentným úkonom, napr. zaplatením splátky a
pod. nespôsobuje vznik právnej domnienky podľa § 558 OZ. To platí aj pre Dodatky, ktoré nespĺňali
hmotnoprávne náležitosti a preto súd nepovažoval Dodatky za prejav uznania dlhu. Je potrebné, aby
dlžník písomne uznal, že splní svoj dlh, uviedol právny dôvod jeho vzniku § 495 OZ) a výšku (rozsah),

v akej uznáva dlh.

37. Súd sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že akékoľvek zápočty žalobkýň, či
už vo výzve na zaplatenie zo dňa 16.11.2017 alebo v žalobe, sú bezpredmetné s poukazom a aplikáciou
§ 566 ods. 2 OZ.

38. Súd mal za to, že v konaní ostalo sporné, aká suma bola zaplatená žalovaným na pôžičku 50.000,-
eur poskytnutú právnym predchodcom žalobkýň.

39. Žalobkyne tvrdia, že úrok z omeškania podľa článku I. bod 4 Zmluvy o pôžičke sa mal uplatňovať

nielen na istinu, ale aj na splatné úroky. Súd mal za to a stotožnil sa s argumentáciou právneho zástupcu
žalovaného, že nijakým spôsobom nepreukázali, že by sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním
úrokov. Z ich tvrdení skôr vyplýva, že žalovaný riadne splatil tieto úroky. Navyše je potrebné dodať, že
článok I bod 3 Zmluvy o pôžičke bol v časti splatnosti úrokov zmenený Dodatkom č. 1 zo dňa 2.9.2014 a
následne Dodatkom č. 2 zo dňa 4.9.2015 tak, že úroky boli splatné najneskôr do 25.1.2016. Žalobcovia

nepredložili žiaden výpočet úrokov z omeškania z titulu údajného omeškania so splácaním úrokov z
pôžičky. Žalobkyne tvrdili, že akékoľvek platby pred splatnosťou pôžičky možno započítať primárne na
splatný úrok z pôžičky a následne na úrok z omeškania a tiež, že istina predstavovala sumu 50.000,-
eur k 4.9.2015, v dôsledku čoho dlžník zjavne určil svoje platby primárne na úhradu úroku a úrokov zomeškania. Predmetné ustanovenie článku I. bod 3 upravuje len splatnosť úrokov a nie to, ako sa má
započítať čiastočné plnenie dlžníka a preto úroky boli splatné spolu s istinou najneskôr do 25.1.2016.
V zmysle citovaného ustanovenia § 566 ods. 2 OZ bol oprávnený určiť, na čo sa započítava čiastočné

plnenie jedine žalovaný ako dlžník a nie právny predchodca žalobkýň a už vôbec nie žalobkyne. V
prejednávanom prípade žalovaný neurčil, na čo sa započítava čiastočné plnenie, platí preto § 566 ods.
2 OZ, podľa ktorého sa čiastočné plnenia započítavajú najprv na istinu. Neobstála ani argumentácia
žalobkýň Dodatkom č. 2 zo dňa 4.9.2015, kde predmetný dodatok upravil len splatnosť istiny a úrokov,
neupravil, ako sa má započítavať čiastočné plnenie dlžníka. Dlžník môže urobiť vyhlásenie podľa § 566

ods. 2 OZ najneskôr s poskytovaným plnením, preto Dodatok č. 2 nemohol predstavovať vyhlásenie
dlžníka o platbách uskutočnených pred uzavretím tohto dodatku. Vôľu žalovaného započítať čiastočné
plnenie najprv na úrok a úrok z omeškania nemožno vyvodiť ani z výšky jednotlivých splátok. V Zmluve
o pôžičke síce je uvedená výška úroku v sume 230,- eur, avšak žiadna z platieb, ktorú mal žalovaný
uhradiť právnemu predchodcovi žalobkýň však nezodpovedá tejto sume.

40. Je pravdou, že žalobkyne nepreukázali, z akých nárokov pozostáva uplatnený nárok aby
matematickým prepočtom bol preskúmateľný nárok v sume 41.817,74 eur. V nepreskúmateľnom a
prevyšujúcom nároku súd žalobu zamietol. Súd vychádzal z toho, že žalovanému bolo poskytnutých
50.000,- eur a zohľadnil úhrady žalovaného podľa výpisu z účtu banky. Keďže platby nedisponovali
žiadnymi poznámkami na úhradu čoho sa majú započítať (napr. zmluvný úrok, poplatky, úrok z

omeškania)súd ich zohľadnil zápočtom na istinu sumy 50.000,- eur - 500,- eur - 500,- eur - 500,- eur -
450,- eur - 500,- eur - 70,- eur - 500,- eur - 70,- eur - 500,- eur - 1.181,10 eur - 500,- eur - 70,- eur - 500,-
eur - 70,- eur (490,- eur a 2.500,- eur je pôžička vrátená dňa 16.2.2015 na pôžičku 4.000,- eur a taktiež
suma 642,- eur je vrátená na túto pôžičku, čo vyplýva zhodne aj z poznámok nebohého) - 1.813 eur -
2.000,- eur - XXX,- eur - XXX,- eur - XXX,- eur - 10,- eur - XXX,- eur - XXX,- eur - XXX,- eur - XXX,- eur

- XXX,- eur - 300,- eur - 300,- eur - 300,- eur - 300,- eur - 300,- eur - X.XXX,- eur - 2.000,- eur - 570,-
eur (suma 15.000,- eur zaplatená dňa 2.5.2016 je suma pôžičky, ktorá bola poskytnutá žalovanému
27.1.2014 a teda vrátená žalovaným). Z uvedeného teda vyplýva, že neuhradená suma žalovaným zo
sumy 50.000,- eur predstavuje sumu 28.795,90 eur : 2 = 14.397,95 eur. Tak ako uviedli žalobkyne cit.:
„že nie je zrejmé, či a aké sumy možno priradiť k pôžičkám na započítanie", tak aj súd sa priklonil k

záveru, že nebolo zrejmé, jednoznačné, o aké platby žalovaného ide, či ide o platby úrokov alebo platby
na istinu. Preto súd paušálne platby žalovaného započítal na istinu.

41. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14.397,95 eur, každej so žalobkýň ako právnych
nástupkýň po nebohom otcovi. Rozhodol tak na základe predložených listinných priamych dôkazov

zmluva o pôžičke a Dodatkoch ktoré spochybnené v konaní neboli a na nepriamych dôkazov ktorými
boli poznámky nebohého z pozostalosti. Nepriamy dôkaz má svoju výpovednú a dôkaznú silu, na ktorý
súd prihliadol. Je pritom nutné zdôrazniť, že sa jedná o nepriame dôkazy avšak v rámci jednotlivých
časových a logických udalostí, tieto dávajú dostatočný podklad k záveru o vzniku zmluvy o pôžičke.

42. Podľa § 658 ods. 1, 2 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke
možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti,
spravidla toho istého druhu.

43. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku s dohodnutým úrokom v čl. I. ods. 3 Zmluvy o pôžičke vo výške

5,5 % ročne splatným mesačne k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Pre prípad
omeškania s platením sa žalovaný v čl. I. ods. 3 Zmluvy o pôžičke zaviazal zaplatiť dohodnutý úrok z
omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. Súd priznal zmluvný úrok od
nasledujúceho dňa poslednej platby vykonanej žalovaným na účet L. z dlžnej sumy.

44. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.46. Súd priznal úrok z omeškania, od nasledujúceho dňa poslednej platby vykonanej žalovaným na účet
L.zdlžnejsumyatovovýškektorúsizmluvnéstranydohodli,keďžebolivsúlade scitovanouvyhláškou.

47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa § 255 ods. 1, CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49.Súdotrováchkonaniarozhodolnazákladevýpočtupomeruúspechaneúspechu.Každázožalobkýň
bola úspešná v 68,86 %, avšak po odpočítaní úspechu žalovaného v 31,14 %, pretože v prevyšujúcej
časti istiny bola žaloba zamietnutá, žalobkyne boli úspešné v 38 % po zaokrúhlení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.