Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417206091
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1417206091.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: A.. E. Y., J.., X..
XX.X.XXXX, L. R.S. XX, A. J. G. proti žalovanému: Bytový podnik Dúbravka, s.r.o., IČO: 35 828 994, so
sídlom Drobného 27, Bratislava o zaplatenie 504,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.5.2018, č.k. 22C/34/2017-84, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne na spojenie vecí sa zamieta.

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania zo dňa 27.10.2017
(výrok I.), žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok II.), žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.) a vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok IV.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 4 ods. 1 písm. c), § 8a ods. 7, § 10 ods. 1, 6 zákona

č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), §
34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 460, § 482 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) a vecne tým, že žalovaný vykonáva správu bytového domu na N.. R.. V. XX-XX Y. L., a to
na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 30.4.2006, pričom pred týmto dátumom správu bytového
domu vykonávalo Stavebné bytové družstvo Bratislava IV. Konštatoval, že z vyúčtovania nákladov

spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 vyplynulo, že žalovaný ako správca
bytuvykonalvyúčtovanie,nazákladektoréhomalažalobkyňavykázanýnedoplatokvovýške577,21eur.
Z reklamácie vyúčtovania za rok 2014 zo dňa 6.7.2015 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v odpovedi
na reklamáciu žalobkyne zaslal v prílohe listu aktuálnu pracovnú analýzu platieb k 30.6.2015, pričom
zároveň uviedol, že nedoplatok z vyúčtovania za rok 2014 je vyčíslený správne v sume 577,21 eur,
ktorý zahŕňa neuhradený nedoplatok preúčtovaný od bývalého správcu a žalobkyňou uhradené platby
za mesiace 8-12/2014. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ďalej zistil, že predchádzajúci

vlastník bytu E. K. mal ku dňu 30.4.2006 (deň ukončenia správy predchádzajúcim správcom Stavebné
bytové družstvo Bratislava IV) nedoplatok vo výške 1 081,49 eur (32.581 Sk). Žalobkyňa sa v konaní
domáhala uhradenia preplatku vo výške 504,28 eur, ktorý jej vznikol tým, že správca vo vyúčtovaniach
uvádza každý rok v časti Rekapitulácia celkový výsledok (nedoplatok/preplatok) so zahrnutím ajpredchádzajúcich období, pričom neustále zahŕňa aj nedoplatok od predchádzajúceho správcu vo
výške 1 081,49 Eur, ktorý už bol vysporiadaný. Argumentovala tým, že v konaní vedenom
pod sp.zn. 11C/89/2009 žalovaný zobral žalobu späť v časti zaplatenej istiny z dôvodu, že žalobkyňa

uhradila dňa 2.8.2010 sumu 4 483,41 eur a žiadal pokračovať v konaní v časti úrokov z omeškania vo
výške 933,65 eur vyčíslených v zmysle žalobného petitu od 26.5.2006 do 1.8.2010. Rozsudkom zo dňa
24.5.2011, č.k. 11C/89/2009-150 súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie 9% úroku z omeškania z dlžnej
sumy 3 919,74 eur od 14.4.2010 do 1.8.2010, vo zvyšnej časti návrh zamietol a v časti istiny 3 919,74 eur
konanie zastavil. Krajský súd v Bratislave na podklade podaného odvolania rozsudok okresného súdu

zrušil vo výroku o povinnosti žalobkyne uhradiť úroky z omeškania a v zamietajúcej časti a vec vrátil na
ďalšie konanie. Následne okresný súd rozsudkom zo dňa 17.10.2012, č.k. 11C/89/2009-234 zaviazal
žalobkyňu na zaplatenie sumy 923,18 eur titulom úrokov z omeškania a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Krajský súd v Bratislave na podklade odvolania podaného žalovanou rozsudkom zo dňa 18.11.2013,
č.k. 6Co/588/2012-272 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie poukázal na názor
vyslovený odvolacím súdom, v zmysle ktorého sa žalobkyňa stala vlastníčkou predmetného bytu smrťou

poručiteľa E. K. dňa 08.06.2004, a týmto dňom prešli na ňu všetky povinnosti platiť pravidelné mesačné
platby do fondu prevádzky, údržby a opráv a platby na zabezpečenie služieb spojených s užívaním bytu.
Podľa zoznamu zostatkov ku dňu 1.12.2016 mal pôvodný vlastník L. E. K.Ö. nedoplatok vo výške 1
081,49 eur (32 581 Sk), podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2007
do 31.12.2007 predstavoval nedoplatok k predmetnému bytu 2 583,28 eur (77 824 Sk), v ktorom bol

zahrnutý aj nedoplatok vo výške 1 081,49 eur (32 581 Sk) a podľa vyúčtovania nákladov spojených s
užívaním bytu za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 predstavoval nedoplatok k predmetnému bytu 4
067,95 eur (122 551 Sk), v ktorom bol zahrnutý aj nedoplatok vo výške 2 583,23 eur (77 824 Sk). Súd
prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa uhradila žalovanému dňa 11.6.2010 sumu 883,56 eur (sumu
za mesačné platby za obdobie 1-6/2010) a dňa 2.8.2010 sumu 4 483,41 eur, pričom úhradu 4 483,41

eur započítal žalovaný na istinu uplatňovanú v konaní sp.zn. 11C/89/2009, avšak naďalej stav na účte
bytu žalobkyne bol v mínuse, a to vo výške - 490,73 eur. Na základe uvedeného vyvodil, že je zrejmé,
že žalovaný nedoplatok vo výške 1 081,49 eur (od právneho predchodcu žalobkyne) správne evidoval
a voči žalobkyni uplatňoval, pričom uhradením sumy 4 483,41 eur došlo k započítaniu na nedoplatky
žalobkyne, ktoré si žalovaný uplatňoval v konaní pod sp.zn. 11C/89/2009 a to vo výške 3 919,74 eur.

Uviedol, že žalobkyňa správne tvrdila, že táto čiastka bola vo vzťahu k žalovanému vysporiadaná, a túto
skutočnosť žalovaný ani nerozporoval. Poukázal na to, že napriek úhrade žalobkyne vo výške 4 483,41
eur a započítaní tejto sumy žalovaným na nedoplatky na predmetnom byte, bol vo vzťahu k žalobkyni
vykazovanýnaďalejnedoplatokvovýške490,73euraajzosúčasnejpracovnejanalýzyplatiebjezrejmé,
že na účte bytu žalobkyne nie je vykazovaný žiadny preplatok, ktorý by bol žalovaný povinný žalobkyni

vrátiť. Uzavrel, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko z predložených listín, ako aj obsahu pripojeného spisu
je zrejmé, že žalobkyňa v roku 2014, za ktorý si uplatňovala údajný preplatok, mala vykázaný nedoplatok
za služby spojené s užívaním bytu vo výške 577,21 eur. Rovnako považoval žalobu za nedôvodnú
aj v časti týkajúcej sa druhého petitu, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného konať na
základe rozsudku v konaní pod sp.zn. 11C/89/2009-234, resp. 6Co/588/2012-272 a ich odôvodnení,

t.j. z účtovníctva bytu žalobkyne vymazať čiastku 1 081,49 eur a opraviť účtovníctvo od roku 2010,
nakoľko je zrejmé, že žalovaný vedie čiastku nedoplatku 1 081,49 eur ako vysporiadanú, avšak tento
nedoplatok nie je možné vymazať z účtovníctva, nakoľko tento nedoplatok už raz vznikol. Skonštatoval,
že skutočnosť, že žalobkyňa nedokáže aj napriek viacerým sporom pochopiť, že žalovaný ako správca,
hoci nedoplatok 1 081,49 eur vedie ako vysporiadaný, tento nedoplatok nemôže vymazať z účtovníctva,

nie je dôvodom na vyhovenie návrhu žalobkyne. Návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 44C/236/2013 a na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp.zn. 4C/124/2014 zamietol z dôvodu, že uvedené konania a ich rozhodnutia nebudú
mať vplyv na konanie vedené pred týmto súdom. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil stav
veci a nezobral do úvahy všetky predložené dôkazy. Tvrdila, že v zozname listinných dôkazov naopak
figuruje „Reklamácia vyúčtovania“, ktorá do spisu vôbec nebola založená a počas pojednávania pri

čítaní zoznamu listinných dôkazov nebola spomenutá „Odpoveď na reklamáciu“, ktorú skutočnosť aj
namietala. Konštatovala, že v konaní vedenom pod sp.zn. 11C/89/2009 žalovaný (v pozícii žalobcu)
uplatnil voči nej nárok na zaplatenie nedoplatku od bývalého správcu spred 1.5.2009 vo výške 1
081,49 eur a nedoplatku na zálohových platbách od 1.5.2009 do februára 2009 v celkovej sume 3919,74 eur. Uvedené konanie bolo v časti istiny vo výške 3 919,743 eur zastavené z dôvodu úhrady
žalovanou (teraz v pozícii žalobkyne) a bola jej uložená povinnosť zaplatiť sumu 923,18 eur titulom
úrokov z omeškania. Mala za to, že pohľadávka z februára 2009 vo veci istiny vo výške 3 919,743 eur

obsahujúcej aj nedoplatok od bývalého správcu bola uspokojená. Podľa jej názoru sa žalovaný mal s
predmetnou skutočnosťou vysporiadať aj v účtovníctve k jej bytu, čo však neurobil, keďže v odpovedi na
jej reklamáciu potvrdil, že súčasťou vyúčtovania za rok 2014 je neuhradená istina od bývalého správcu,
ktoré tvrdenie je v rozpore s rozsudkom vo veci sp.zn. 11C/89/2009. Mala za to, že ak by žalovaný
skutočne zaúčtoval uvedený nedoplatok od bývalého správcu ako vysporiadaný, nemohol by vo svojej

odpovedi na reklamáciu vyúčtovania za rok 2014 uviesť, že nedoplatok vyčíslený v sume 577,21 eur
obsahuje aj neuhradený nedoplatok preúčtovaný od bývalého správcu. Namietala, že súd prvej inštancie
netrval na vysvetlení uvedeného rozporu a preto dospel k nesprávnemu záveru, na základe ktorého
jej žalobu zamietol. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd rozhodol v súlade so žalobným
petitom tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 504,28 eur spolu s úrokom z omeškania a
na vymazanie čiastky 1 081,49 eur z účtovníctva k jej bytu a na opravu účtovníctva od roku 2010. V

doplneníodvolaniažalobkyňauviedla,ževychádzajúcztvrdeniažalovaného,ževšetkypoložkytýkajúce
sa vysporiadania pohľadávok z konania sp.zn. 11C/89/2009 riadne zaúčtoval, nie je zrejmé, čo mal na
mysli pod pojmom riadneho zaúčtovania. Uviedla, že ku každému bytu existujú dve čísla bankových
účtov - pre fond opráv a pre náklady na služby, pričom tento systém nie je účtovníctvom správcu a
slúži len na evidenciu platieb podľa vlastníkov a bankových účtov. Ďalej uviedla, že vlastné účtovníctvo

správcu podlieha zákonu o účtovníctve a ide o presný systém, ktorý nesúvisí s bankovými účtami, ale s
druhomfinančnýchamajetkovýchtransakcií,kdemusíbyťzaevidovanýkaždýcentvzmyslepríslušných
ustanovení zákona. Podľa jej názoru odpoveď žalovaného na reklamáciu vyúčtovania za rok 2014 je
dôkazom, že žalovaný naďalej vedie v účtovníctve vysporiadanú pohľadávku od bývalého správcu ako
neuhradený dlh, jeho účtovníctvo je zmätočné a je v rozpore s uvedeným rozsudkom ako aj so zákonom

o účtovníctve, preto žiadala, aby sa správca riadne účtovne vysporiadal s rozsudkom a zaúčtoval do
systému účtovníctva pohľadávku od bývalého správcu ako uhradenú, čím by sa pozitívne ovplyvnila
bilancia platieb za všetky predchádzajúce a nasledujúce roky.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 30.8.2018, v ktorom uviedol, že v zmysle

zákona č. 182/1993 Z.z. vedie ako správca samostatné analytické účty, osobitne za každý dom, ktorý
spravuje, vrátane bytového domu na R.. V. XX Y. L., a to jeden prevádzkový účet a druhý fond prevádzky,
údržby a opráv. Zároveň vedie operatívnu evidenciu na každý bytový dom (pracovná analýza platieb),
v ktorej sú zachytené žalobkyňou realizované platby a pohyby na jej konte, a ktorá bola predložená v
súdnom konaní ako listinný dôkaz. Vysvetlil, že platby, ktoré realizovala žalobkyňa, sú všetky zachytené

v pracovnej analýze platieb, zaúčtované a nie sú účtované v účtovníctve žalovaného ako správcu,
pričom vyúčtovanie za rok 2014 v časti platieb korešponduje s pracovnou analýzou platieb, operatívnou
evidenciou. Ďalej konštatoval, že správca ako obchodná spoločnosť vedie oddelene svoje účtovníctvo
podľa zákona o účtovníctve, s tým, že príjmom na jeho podnikateľskom účte sú príjmy zo spravovaných
domov - bytov ako mesačná odmena za výkon správy. Mal za to, že pri svojej podnikateľskej činnosti

dodržuje pri účtovaní oba vyššie uvedené zákony, preto nie sú akceptovateľné námietky vznesené v
odvolaní k vedeniu účtovníctva ako takého. Uviedol, že z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním
bytu žalobkyne za rok 2014 vyplýva, že žalobkyňa dosiahla nedoplatok v sume 577,21 eur, ktorý
neuhradila. Zopakoval skutočnosti týkajúce sa konania sp.zn. 11C/89/2009 ohľadom pohľadávky vo
výške 3 919,74 eur s príslušenstvom ako aj jej úhrady. Podľa jeho názoru žalobkyňa opakovane napáda

skutočnosti týkajúce sa uvedeného konania, ktoré bolo právoplatne skončené. Napadnutý rozsudok
považoval za vecne správny a riadne a zrozumiteľne odôvodnený. Na základe uvedeného žiadal, aby
odvolací súd rozsudok potvrdil.

5. Žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 24.10.2018, v ktorom uviedla, že za podstatný v konaní

považuje dôkaz pripojený k žalobe, v ktorom žalovaný potvrdzuje, že nedoplatok z vyúčtovania za rok
2014 je vyčíslený v správnej sume 577,21 eur, ktorý zahŕňa neuhradený nedoplatok preúčtovaný od
bývalého správcu. Konštatovala, že dlh vyrovnala dňa 2.8.2010, čo potvrdil aj žalovaný. V súvislosti s
jeho odpoveďou na reklamáciu uviedla, že ak bol dlh uhradený dňa 2.8.2010, nemôže byť stále vedený
akoneuhradenýoštyrirokyneskôrk31.12.2014.Podľajejnázorubymalžalovanývysvetliťakoaplikoval

v tomto prípade zákon o účtovníctve a prečo nezaúčtoval platbu od bývalého správcu ako uhradenú,
mal by vysvetliť čo je zahrnuté do sumárneho nedoplatku k 31.12.2014 a z ktorého obdobia pochádza,
nakoľko v roku 2014 bola uhradená vyššia čiastka ako boli náklady, takže nedoplatok nemohol vzniknúť
v roku 2014. K vyjadreniu pripojila list správcu doručený dňa 2.8.2011 ako odpoveď na reklamáciuvyúčtovania za rok 2010 s podobným obsahom ako odpoveď na reklamáciu vyúčtovania za rok 2014.
Podľa jej názoru musí existovať niekde rozpor/nejasnosť/chyba vo vedení evidencie. Napokon uviedla,
že prebieha konanie vo veci jej nedoplatkov za roky 2010 a 2012 na Okresnom súde Bratislava III pod

sp.zn. 44C/236/2014, ktoré v súčasnosti je na odvolacom súde, z toho dôvodu navrhla odvolaciemu
súdu spojenie týchto vecí.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom
žalobkyne považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v
rámciodvolaciehokonaniajezásadnedanýodvolaním(§379C.s.p.okremprípadovtamustanovených),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako

i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Predmetom odvolacieho
prieskumu je (vychádzajúc z obsahu odvolania podaného žalobkyňou) zamietajúci výrok súdu prvej
inštancie (spolu so súvisiacimi výrokmi o náhrade trov konania). Výrok, ktorým súd prvej inštancie návrh
na prerušenie konania zo dňa 27.10.2017 doručený súdu dňa 30.10.2017 zamietol, nebol odvolaním

napadnutý, preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 504,28 eur, úroku z omeškania, náhrady trov konania a uloženia povinnosti vymazať z
účtovníctva jej bytu čiastku 1 081,49 eur a opraviť účtovníctvo od roku 2010. Žalobu odôvodnila tým, že

na byte, ktorej je vlastníčkou titulom dedenia vznikol nedoplatok od bývalého správcu vo výške 1 081,49
eur a nedoplatok na zálohových platbách od 1.5.2006 do februára roku 2009. Predmetný nedoplatok bol
predmetom sporu vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, sp.zn. 11C/89/2009, v ktorom súd potvrdil,
že čiastka 1 081,49 eur bola vysporiadaná. Vo vzťahu k vyúčtovaniu nákladov za byt za rok 2014 podala
reklamáciu s tvrdením, že má preplatok, s tým, že správca bytového domu vo svojej odpovedi uviedol,

že vedie vysporiadanú čiastku od bývalého správcu v sume 1 081,49 eur naďalej vo vyúčtovaniach.
Na základe uvedeného tvrdila, že v roku 2014 dosiahla preplatok vo výške 1 081,49 eur - 577,21 eur
= 504,28 eur.

8. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú

povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky
mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho
po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky,
údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred
tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu,

spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako
aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu;
ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods. 4 balkón, lodžia alebo terasa, pre
účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu

25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby
a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov.

9.Podľa§10ods.6zákonač.182/1993Z.z.úhradyzaplneniasúvlastnícibytovanebytovýchpriestorov

v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia
sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov
alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v
dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru
považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov,

upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie
odpadových vôd.10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak v spojení s výsledkami
konania vedeného pod sp.zn. 11C/89/2009 skúmal, či žalobkyni v rozhodnom období vznikol tvrdený
nedoplatok. Je potrebné konštatovať, že existencia pohľadávky žalovaného, ktorú uplatnil v konaní

vedenom pod sp.zn. 11C/89/2009 ani jej úhrada žalobkyňou neboli medzi sporovými stranami v konaní
sporné. Žalobkyňa namietala, že napriek úhrade pohľadávky (v rámci ktorej plnila aj nedoplatok
pochádzajúci zo správy predchádzajúcim správcom vo výške 1 081,49 eur), správca (žalovaný) naďalej
vykazuje sumu 1 081,49 eur ako neuhradenú. Svoje skutkové tvrdenie podporila odpoveďou správcu
na jej reklamáciu vyúčtovania nákladov za byt za rok 2014, v ktorej správca uviedol, že nedoplatok z

vyúčtovania za rok 2014 je vyčíslený správne v sume -577,21 eur, ktorý zahŕňa neuhradený nedoplatok
preúčtovanýodbývaléhosprávcu.Vykonanýmdokazovaním,predovšetkýmpracovnouanalýzouplatieb
od 1.5.2006 do 31.10.2017 bolo preukázané, že žalovaný úhradu žalovanej dňa 2.8.2010 riadne
započítal na aktuálny nedoplatok žalobkyne, ktorý v danom čase predstavoval sumu -4 837,33 eur. Ak
teda žalobkyňa dňa 2.8.2010 uhradila sumu 4 483,41 eur a jej nedoplatok na úhradách spojených s
užívaním bytu bol k tomuto dátumu vo výške -4 837,33 eur a ďalšie zálohové platby za mesiace 9, 10, 11

a 12/2010 žalobkyňa neuhradila, vznikol jej opäť nedoplatok, ktorý bol následne presunutý do ďalšieho
obdobia, pričom nedoplatok pri vyúčtovaní nákladov za rok 2014 tvoril sumu -577,21 eur. Uvedené
skutkové zistenia sú zrejmé z pracovnej analýzy platieb a odpoveď žalovaného na reklamáciu žalobkyne
(hoc aj nejasná) nemá na uvedené zistenia vplyv, keď žalobkyňa zároveň nenamietala žiadne položky,
ktoré sú obsahom pracovnej analýzy platieb, či už položku predpisu alebo položku platby. Žalobkyňa

preto neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia o vzniku preplatku za rok 2014. V danom prípade
je možné konštatovať, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t.j., že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ
ide o vykonané dôkazy, je zrejmé, že súd prvej inštancie vykonal oboznámením listinný dôkaz nazvaný
„Reklamácia vyúčtovania za rok 2014“, pričom zjavne ide o odpoveď správcu na reklamáciu vyúčtovania

za rok 2014 zo dňa 6.7.2015, ktorý dôkaz bol zo strany žalobkyne pripojený k žalobe.

11. Pokiaľ žalobkyňa v odvolacom konaní uviedla skutkové tvrdenia a predložila dôkazy, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, ide o tzv. neprípustné novoty v odvolacom konaní. S
poukazom na znenie § 366 C.s.p. odvolací nemôže prihliadať na prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom z obsahu odvolania nevyplýva, že by išlo
o niektorý z prípadov uvedených v písm. a), b), c) alebo d) uvedeného ustanovenia § 366 C.s.p.

12. Odvolací súd zároveň zamietol návrh žalobkyne na spojenie vecí. Žalobkyňa navrhovala spojenie
vecí sp.zn. 22C/34/2017 a 44C/236/2013, t.j. prvoinštančné konania, v ktorých v oboch bolo podané

odvolanie, teda prebiehalo odvolacie konanie na Krajskom súde v Bratislave, a to pod sp.zn. 7Co/4/2019
a 5Co/543/2015. Odvolací súd zistil, že konanie vedené pod sp.zn. 5Co/543/2015 bolo skončené
rozsudkom zo dňa 25.9.2018. Odvolací súd konštatuje, že procesný postup založený na spojení
prvoinštančných vecí odvolacím súdom, prípadne spojenie vecí vedených na odvolacom súde je z
povahy veci vylúčené, nakoľko neplní úlohu zabezpečenia procesnej ekonómie konania a z praktického

hľadiska je nerealizovateľný.

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal proti
žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).