Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010071
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5820010071.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 22. novembra
2022 prejednal odvolanie podané obžalovaným J. X., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 6T/12/2020
z 18. februára 2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného J. X. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/12/2020 z 18. februára 2022 bol obžalovaný J. X.
uznaný za vinného zo skutku právne kvalifikovaného ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.,
účinného do 31.12.2020, na skutkovom základe, že:

dňa 22.07.2017 v presne nezistenom čase od 11.00 hod. do 14.30 hod., v penzióne
na ulici R. XXX v obci U., okr. Tvrdošín, využil neprítomnosť spolubývajúcich v izbe, vzal z ich odložených
vecí platobné karty, z ktorých získal platobné údaje a následne ich zneužil takto:
- na debetnú kartu č. XXXX XXXX XXXX XXXX, vydanú k účtu č. Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
vedenému v R. U., a.s., Bratislava na majiteľa Mgr. T. X., nar. XX.XX.XXXX, sa pokúsil vykonať online

platby u internetových obchodníkov a to dňa 23. 07. 2017 v sume 7,77 € v službe G2A.com a dňa
23.07.2017 v sume 6,14 € cez spoločnosť Skrill Limited, Londýn, tieto si však vyžadovali druhostupňové
overenie, ktoré obvinený nevedel vykonať a platby neboli zrealizované,
- na kreditnú kartu č. XXXX XXXX XXXX XXXX, vydanú W. U., a.s., Bratislava pre klienta Mgr. T. X.,
nar. XX.XX.XXXX, vykonal online platby v internetovom obchode služby Steam dňa 23.07.2017 o 12.30
hod. v sume 5,- € a dňa 23.07.2017 o 12.30 hod. v sume 5,- €,

- na debetnú kartu č. XXXX XXXX XXXX XXXX, vydanú k účtu č. Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
vedenému v W. U., a.s., Bratislava na spoločnosť FUNDAY, s.r.o., Gelnická 18, Bratislava, vykonal online
platby v službe G2A.com dňa 22.07.2017 o 14.35 hod. v sume 8,73 € a o 14.39 hod. v sume 8,73 €, dňa
23.07.2017 o 12.53 hod. v sume 8,73 €, tiež v internetovom obchode služby Steam dňa 23.07.2017 o
12.36 hod. v sume 5,- €, o 12.36 hod. v sume 5,- € a o 12.44 hod. v sume 5,- €,
- na debetnú kartu č. XXXX XXXX XXXX XXXX, vydanú k účtu č. Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

vedenému v W. U. a.s. na majiteľa J. F., nar. XX.XX.XXXX vykonal online platby v službe G2A.com dňa
22.07.2017 o 12.11 hod. v sume 7,71 €, o 12.16 hod. v sume 8,31 €, o 12.34 hod. v sume 7,41 €, o
12.39 hod. v sume 7,41 €, o 12.42 hod.
v sume 9,21 €, o 12.45 hod. v sume 9,20 €, o 12.53 hod. v sume 7,41 €, o 12.55 hod. v sume 7,41 €, o
12.57 hod. v sume 7,41 €, o 12.58 hod. v sume 8,73 €, o 12.59 hod. v sume 8.32 €,
o 13,00 hod. v sume 8,73 €, o 13.16 hod. v sume 8,30 €, o 13.25 hod. v sume 8,30 €, o 13.59 hod. v

sume 7,41 €, o 14.02 hod. v sume 7,41 € o 14.05 hod. v sume 7,41 €,čím spôsobil Mgr. T. X., nar. XX.XX.XXXX, škodu vo výške 10,- €, spoločnosti FUNDAY, s.r.o., Gelnická
18, 831 06 Bratislava, IČO: 44373813, škodu
vo výške 41,19 €, J. F., nar. XX.XX.XXXX, škodu vo výške 136,09 €, ktoré poškodeným v reklamačnom

konaní vrátila W. U., a.s., so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava 811 06, IČO: 00686930, čím na ňu
prešlo právo na uplatnenie nároku na náhradu škody vo výške 187,28 €.

Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.12.2020, § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods.
1 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm.

h), m) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
19 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa §
42 ods. 1 Tr. zák. zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 3T/91/2019 zo dňa 14.1.2020,
právoplatný 16.1.2020, vo výroku o treste, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.

V rámci adhézneho konania podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť
poškodenému W. U., a.s., so sídlom Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, škodu vo
výške 187,28 eur.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 18.2.2022 (č.l. 286 súdneho spisu) vyplýva, že po vyhlásení
rozsudku, jeho odôvodnení a poučení sa obžalovaný ani prokurátor nevyjadrili k možnosti podania
opravného prostriedku.

Podaním doručeným súdu dňa 3.3.2022 (na č.l. 302 v spojení s obálkou o podaní zásielky na pošte)
obžalovaný podal odvolanie voči vyššie citovanému rozsudku do výroku o treste, nakoľko trest uložený
súdom prvého stupňa považuje za príliš prísny s ohľadom
na závažnosť spáchaného skutku, výšku spôsobenej škody a jeho vyhlásenia viny. Preto navrhol, aby
odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste, resp. chce požiadať odvolací súd, aby

mu uložil mierenejší trest.

Súčasťou spisu nie sú vyjadrenia ostatných strán trestného konania k odvolaniu obžalovaného.

Verejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo rozhodnutie o odvolaní obžalovaného, vykonal odvolací

súd v neprítomnosti obžalovaného. Obžalovaný mal vedomosť o konaní verejného zasadnutia,
upovedomenie o jeho konaní mu bolo doručené na adresu, ktorú súdu uviedol na doručovanie
písomností, fikciou (podľa § 66 ods. 4 Tr. por., dňom vrátenia zásielky súdu 20.10.2022). Nad
rámec povinností odvolací súd doručoval upovedomenie o konaní verejného zasadnutia aj na adresu,
ktorú obžalovaný uviedol v ostatnom podaní adresovanom súdu - odvolaní, uvedenú na obálke

zásielky (aj na tejto adrese bol obžalovaný neznámy a zásielka sa vrátila súdu dňa 13.10.2022).
Súd zaslal obžalovanému upovedomenie o konaní verejného zasadnutia aj elektronicky. Obžalovaný
na upovedomenie reagoval ospravedlnením - elektronicky so žiadosťou o zmenu termínu verejného
zasadnutia z dôvodu, že ho zamestnávateľ neuvoľní skôr, ako dokončia zákazku, resp. by ho aj uvoľnil,
ale mu nevyplatí žiadne peniaze, a teda by nemal peniaze ani na cestu z Francúzska na Slovensko

(na č.l. 326 súdneho spisu). Krajský súd spätne oznámil obžalovanému (e-mail z 9.11.2022), že jeho
ospravedlnenie nepovažuje za riadne a dostatočné, nakoľko ide len o ničím nepodložené tvrdenia
obžalovaného a verejné zasadnutie o odvolaní vykoná v určenom termíne na deň 22.11.2022 o 10.30
hod.(nač.l.327súdnehospisu).Dňa21.11.2022boloodvolaciemusúdudoručenéelektronicképodanie,
ktorým obžalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Zároveň oznámil súdu, že škoda

spôsobená činom bola v plnej miere uhradená hneď po prepustení z výkonu trestu. Na pojednávaní
chcel byť prítomný, pretože trest 18 mesiacov sa mu zdá príliš prísny v porovnaní s výškou škody, ktorá
bola už uhradená (na č.l. 328 súdneho spisu).

Na verejnom zasadnutí konanom na krajskom súde prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného J. X.

podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané riadne a včas, v lehote stanovenej v § 309 Tr.por., oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), na to určenom súde, obsah odvolania spĺňa
náležitosti stanovené v § 311 ods. 1 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle

§ 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 ods. 1 Tr. por.

V zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie (vo výroku o treste), ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd pri plnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. Tr. por. v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania, po oboznámení sa s obsahom predloženého spisového materiálu zistil, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 18.2.2022 učinil
vyhlásenia o vine podľa § 257 písm. b) Tr. por., ktoré okresný súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por.
prijal. Z uvedeného dôvodu sa dokazovanie na súde prvého stupňa vykonalo len v súvislosti s uloženým
trestom, spôsobom jeho výkonu, ako aj náhradou spôsobenej škody.

Primárne odvolací súd uvádza, že výrok o vine, vrátane právnej kvalifikácie, ktorý bol vyhlásený
rozsudkom na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. v
príslušnom znení na hlavnom pojednávaní, nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo
právne vyplýva z nevykonania dokazovania o dotknutom skutku
na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. a analogickým použitím § 334 ods. 4 Tr. por. V

tejto časti - vo výroku o vine - nadobudol rozsudok právoplatnosť jeho vyhlásením.

Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia hmotného práva rozhodujúce v
okolnostiach prípadu pre uloženie trestu odňatia slobody vo výmere
19 mesiacov nepodmienečne, ktoré zodpovedá zákonu a stavu veci. Z odôvodnenia rozsudku súdu

prvého stupňa vyplýva, že tento si zadovážil dostatočný skutkový podklad k rozhodnutiu o druhu a
výmere trestu obžalovanému J. X..

Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty obžalovaného uvedené v písomných
dôvodoch odvolania neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestu, ktorý bol obžalovanému uložený

rozsudkom súdu prvého stupňa.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste na str. 4-6
odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré si odvolací súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach
na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria
jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu v podstate

nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne dôvody, na ktorých súd prvého stupňa
založil svoje rozhodnutie.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle

ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho
súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom
tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu
možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti
č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Z dôvodov odvolania obžalovaného je nesporné, že obžalovaný primárne namieta neprimeranosť trestu,
ktorý bol uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov
na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má

pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana
spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba
prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu

je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v
čonajmenšejmiere.Ochranaspoločnostipredpáchateľmitrestnýchčinovvrátaneochranyprávaslobôd
jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest
má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti.
Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda

páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti,
ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno
ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k
záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať.

Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým
trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných
činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi

legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže
so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať
spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v
treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,
ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému

páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný
trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.
zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu
a výmery trestu, vrátane správneho zistenia poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a priťažujúcich
okolností (§ 37 písm. h/, m/ Tr. zák.).

Komplexne vzal do úvahy všetky tieto okolnosti, teda nevnímal jednostranne len okolnosti, ktoré
vyznievali pre obžalovaného priaznivejšie, teda tie, na ktoré poukázal v odvolaní obžalovaný - výška
spôsobenej škody, postoj páchateľa k spáchanej trestnej činnosti - jeho priznanie a oľutovanie,
závažnosť spáchanej trestnej činnosti. Prihliadol ajna osobu obžalovaného, najmä jeho recidívu majetkovej trestnej činnosti, ako vyplýva z odpisu registra
trestov, s čím je spojená ťažšia možnosť nápravy obžalovaného, čomu musí zodpovedať aj uložený
trest. Pre úplnosť sa žiada dodať, že obžalovaný bol doteraz sedemkrát súdom postihnutý (v období

rokov 2010 - 2020), z toho štyrikrát pre majetkovú trestnú činnosť. Aj keď sa pri troch odsúdeniach
hľadí na obžalovaného, akoby nebol odsúdený, pri hodnotení jeho osoby to svedčí o sklonoch osoby
obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti. Ďalej bol tiež postihnutý trikrát za priestupok proti majetku.
Stíhanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za inú jeho trestnú
činnosť (trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 0T/69/2017 z 13.6.2017). Zároveň

prvostupňový súd dôsledne aplikoval zásady pre uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1, 2 Tr. zák.,
v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák. Obžalovanému ukladal trest nielen za stíhanú trestnú činnosť, ale aj za
celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť, t.j. aj tú, ktorá bola predmetom odsúdenia rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III, sp.zn. 3T/91/2019 zo dňa 14.1.2020. Osobitne treba zdôrazniť, že prvostupňový súd,
s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného o vine, vzhľadom na osobu obžalovaného nadštandardne v
danom prípade aplikoval aj ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam - mimoriadne zníženie

trestu, čo malo vplyv
nazníženietrestupoddolnúhranicutrestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonom(podľa§38ods.4,ods.
8 Tr. zák. pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností súd najskôr upravil dolnú hranicu zákonom
určenej trestnej sadzby v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby 1 - 5 rokov na 28 mesiacov - 5
rokov) o jednu tretinu a uloženie trestu na jeho dolnej hranici len vo výmere 19 mesiacov. Krajský súd

uzatvára, že takto uložený trest je síce trestom zákonným, ale podľa názoru krajského súdu s ohľadom
na osobu obvineného trestom príliš miernym. Nakoľko odvolanie podal len obžalovaný, aj krajský súd
bol povinný tento stav rešpektovať.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu obžalovaný nebol
vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným,

a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním vytýkané neboli a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ust. § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného J. X. podľa

§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.