Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/125/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820201089
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7820201089.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Q. U. AUTOCENTRUM, Gemerská 563,
049 51 Brzotín, IČO: 32 997 876, zastúpeného: JUDr. Jozef Chmura, advokát, Zvonárska 8, 040
01 Košice, proti žalovanému: TONE s.r.o., Čučmianska Dlhá 26, 048 01 Rožňava, IČO: 36 216
640, zastúpenému: Mgr. Marcel Fandák, LL.M., advokát, Kováčska 40, 040 01 Košice, o zaplatenie

25.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k.
12Cb/2/2020-150 z 19. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Rožňava, č. k. 12Cb/2/2020-150 z 19. mája 2022 a vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému priznal voči žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní navrhol, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 25.000,- eur s príslušenstvom, pretože na základe ústnej zmluvy o
úvere poskytol žalovanému peňažné prostriedky 25.000,- eur, a to prevodom na jeho účet dňa 6.4.2016.
Žalovaný sa zaviazal žalobcovi tieto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť do jedného mesiaca, teda do

6.5.2016, avšak žalovaný tento záväzok voči žalobcovi nesplnil ani čiastočne.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že medzi žalobcom a
žalovaným bola uzatvorená dňa 6.4.2016 ústna zmluva o úvere, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť
žalovanému 25.000,- eur. Žalobca o tomto svojom tvrdení nepredložil žiaden dôkazný prostriedok.
Žalobcom predložené dôkazné prostriedky signalizujú, že v predstavách žalobcu mohli v apríli 2016

vzniknúť viaceré záväzky, avšak zo žaloby a z príloh nie je zrejmé, z akého titulu si žalobca uplatňuje
svoje právo voči žalovanému. Žalovaný popiera, že sa ústne zaviazal vrátiť žalobcovi čokoľvek, titulom
zmluvy o úvere a tiež, žeby ho žalobca v minulosti vyzýval na úhradu záväzku, ktorého sa domáha v
tomto konaní. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania uplatnenej pohľadávky žalobcu a preto navrhol
žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 1.6.2021. Žalobca uviedol, že prevod
peňažných prostriedkov dňa 6.4.2016 preukázal výpisom z účtu, čo svedčí o tom, že medzi žalobcom
a žalovaným došlo k dohode o zmluve o úvere s tým, že strany si dohodli aj splatnosť tohto úveru, a
to jeden mesiac od požičania peňažných prostriedkov. Žalovaný tieto peňažné prostriedky žalobcovi
nevrátil. Žalovaný uviedol, že žaloba je vnútorne nekonzistentná, neurčitá, z hľadiska vymedzenia
relevantných skutkových okolností, ktoré by zakladali dôvodnosť uplatneného nároku. Len preukázanie

prevodu peňažných prostriedkov nepostačuje na to, aby bolo možné žalobu vyhodnotiť ako dôvodnú. K
právnemu titulu, na základe ktorého si žalobca uplatňuje predmetnú pohľadávku, a to na základe zmluvyo úvere, žalovaný uviedol, že podľa jednotlivých ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré upravujú
zmluvu o úvere a ktoré regulujú podmienky uzatvorenia úverovej zmluvy, žalobca takéto podmienky ani
netvrdil. Taktiež medzi stranami nebola dohodnutá splatnosť peňažných prostriedkov. Žalovaný uviedol,

že došlo k vzájomným sporom potom, keď medzi žalobcom a manželom spoločníčky žalovaného
V. E. došlo k osobným nezhodám a žalobca v priebehu celého času svoju predmetnú pohľadávku
neuplatňoval. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a preto žalovaný navrhol
žalobu zamietnuť. Žalobca ďalej uviedol, že V. E. a pán E. viackrát požiadali žalobcu o peňažnú pomoc,
preto žalobca poskytol tieto peňažné prostriedky a klamú, ak tvrdia, že žalobca im peňažné prostriedky

neposkytol. K výpisu z banky k prevodu predmetných peňažných prostriedkov žalobca uviedol, že
z poznámky z tohto výpisu vyplýva, že ide o pôžičku. Tento prevod robila kolegyňa žalobcu, ktorá
je ochotná dosvedčiť, že išlo o úver a dosvedčiť to, že žalovaný sľúbil vrátenie týchto peňažných
prostriedkov do jedného mesiaca. Žalobca uviedol, že pani E. a pán E. majú viaceré dlžoby, ktoré nie sú
ochotní splácať, boli v nepriaznivej finančnej situácii a pretože medzi nimi boli priateľské vzťahy, chcel
žalobca žalovanej obchodnej spoločnosti pomôcť a preto sa dohodli na predmetnom bezúročnom úvere.

Žalobcauviedol,žežalovanejspoločnostidôveroval,pretožepánE.apaniE.vlastniaviaceréfirmy,ktoré
majú omnoho vyššiu hodnotu. Pani V. E. podpísala rôzne úvery a pán E. má založený majetok. Žalobca
vyzýval k úhrade aj pána E. a pani E.. Žalobca uviedol, že predmetnú zmluvu uzatvorili v kancelárii
žalobcuzaprítomnostiV.E.apánaE.,jejmanžela.Žalobcanevedeluviesť,kedypresnedošlokprevodu
finančných prostriedkov.

5. Súd prvej inštancie ďalej vypočul V. E. na pojednávaní dňa 6.5.2022, ktorá bola v rozhodnom čase
konateľkou žalovanej obchodnej spoločnosti. Uviedla, že si nepamätá, akým spôsobom došlo k prevodu
predmetných finančných prostriedkov, pretože to zariaďoval jej manžel. Nevedela uviesť ani to, v akých
spoločnostiach v rozhodnom čase bola spoločníčkou alebo konateľkou. Uviedla, že žalobca jednal s jej

manželom a uviedla, že si nepamätá, že by žalobca vyzýval ju alebo jej manžela k vráteniu finančných
prostriedkov, ktoré sú predmetom tohto sporu.

6. Súd prvej inštancie zistil z výpovede svedka B.. P. E. na pojednávaní dňa 19.5.2022, ktorý je
manželom konateľky žalovanej obchodnej spoločnosti - V. E., že svedok má vedomosť o tom, že žalobca

zaslal sumu 25.000,- eur na účet žalovanej obchodnej spoločnosti, a to na základe dohody so žalobcom.
Potvrdil, že za žalovanú obchodnú spoločnosť vystupoval, pretože je manželom konateľky žalovanej
obchodnej spoločnosti - V. E., ide o ich spoločný majetok. Uviedol, že nevrátil žalobcovi predmetné
peňažné prostriedky preto, lebo žalobca podal žalobu, okradol ich o milióny eur, dokonca žalobca ho
napadol aj na Krajskom riaditeľstve policajného zboru. Svedok ďalej uviedol, že nemal plnú moc od

svojej manželky na zastupovanie žalovanej obchodnej spoločnosti. Uviedol, že žalobca pred podaním
tejto žaloby nevyzýval žalovaného na vrátenie týchto finančných prostriedkov. Svedok uviedol, že jeho
manželka V. E. žaluje žalobcu za bezdôvodné obohatenie ako fyzická osoba.

7. Žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a je na právnom posúdení súdu, ako vyhodnotí predmetný

vzťah, či ako zmluvu o úvere, o pôžičke, alebo ako bezdôvodné obohatenie.

8. Žalovaná - obchodná spoločnosť v záverečnej reči uviedla, že predmetný vzťah strán sporu je
potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, pretože zo strany žalobcu ide o ojedinelý akt a
poskytovanie pôžičiek nie je predmetom jeho podnikateľskej činnosti, teda opakujúceho sa poskytovania

peňažných prostriedkov. Preto aj otázku premlčania, ktorú žalovaná obchodná spoločnosť vzniesla,
je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka.
Premlčacialehotajepretotriroky,aakžalobcanepreukázalprávnytitul,potomjesubjektívnapremlčacia
lehota dvojročná a objektívna trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia. Preto súd nemôže na
základe vznesenej námietky premlčania priznať žalobcovi uplatnenú pohľadávku.

9. Súd prvej inštancie zistil z potvrdenia o zrealizovaní transakcie, že žalobca previedol dňa 06.04.2016
finančné prostriedky v sume 25.000,- eur. Príjemcom týchto finančných prostriedkov bola žalovaná
obchodná spoločnosť TONE s.r.o. V informácii pre príjemcu bolo uvedené pôžička.

10. Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľaust.§497Obchodnéhozákonníkaakozmluvuoúvere,
ďalej podľa § 501 a § 502 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov a povinnosť platiť úroky v dojednanej výške, ďalej podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka,
ktorý upravuje zmluvu o pôžičke.11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebolo sporné to, že došlo k
odovzdaniu finančných prostriedkov od žalobcu pre žalovanú obchodnú spoločnosť, čo potvrdil aj

vypočutý svedok B.. P. E.. Sporné bolo to, či sa jednalo o úver alebo o pôžičku, pretože v prípade
pôžičky je potrebné predmetný vzťah vyhodnotiť podľa Občianskeho zákonníka a v prípade úveru
podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami
sporu nebola uzatvorená zmluva o úvere, pretože sám žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
1.6.2021 uviedol, že sa jednalo o bezúročný úver. Na pojednávaní dňa 19.10.2021 žalobca uviedol, že

si nepamätá, či pri uzatváraní dohody došlo medzi stranami k dohode ohľadom poskytnutia odplaty za
poskytnutie úveru alebo k dohode o úrokoch. Súd preto vyhodnotil predmetný vzťah medzi stranami
sporu ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Aj z potvrdenia o zrealizovaní
transakcií o prevode peňažných prostriedkov 25.000,- eur vyplýva, že sa jednalo o pôžičku. Tomu, že išlo
opôžičkunasvedčujeajfakt,žedošloreálnekodovzdaniupeňazípriuzatvorenízmluvy,pretožežalobca
uviedol, že zmluva bola uzatvorená 6.4.2016 a rovnako v ten istý deň boli z bankového účtu žalobcu

odoslané aj finančné prostriedky pre žalovanú obchodnú spoločnosť. Žiaden z vypočutých svedkov
nepotvrdil, že by sa malo jednať o zmluvu o úvere. Zmluva o úvere je konsenzuálnou zmluvou, teda
vzniká dohodnutím jej obsahu a dlžník má právo čerpať úver aj v budúcnosti. Preto súd prvej inštancie
vyhodnotil tento predmetný vzťah ako zmluvu o pôžičke.

12. Následne súd prvej inštancie posudzoval žalovaným vznesenú námietku premlčania uplatnenej
pohľadávky, a to podľa ust. § 387 Obchodného zákonníka a §§ 100, 101 Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú premlčaciu dobu v občianskoprávnych vzťahoch ako trojročnú a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Koniec lehoty podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripadá na deň,
ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, o ktorej sa lehota začína.

13. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že ak zo strany žalovanej obchodnej spoločnosti bola
vznesená námietka premlčania uplatnenej pohľadávky, vychádzajúc z toho, že premlčanie záväzkových
vzťahov, ktoré sa riadia výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka, podlieha právnej úprave
Občianskeho zákonníka, čo je aj prípadom zmluvy o pôžičke. Žalobca uviedol, že zmluva o pôžičke bola

uzatvorená 6.4.2016, žalovaná obchodná spoločnosť sa zaviazala vrátiť žalobcovi finančné prostriedky
do jedného mesiaca, teda do 6.5.2016. Žalobca preto mohol predmetnú pohľadávku uplatniť na súde
v priebehu trojročnej premlčacej doby, teda od 7.5.2016 do 7.5.2019. Žalobca podal žalobu na súd
až 3.4.2020, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol,
prihliadajúc na vznesenú námietku premlčania uplatnenej pohľadávky.

14. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 262 Civilného sporového
poriadku tak, že žalovanej obchodnej spoločnosti, ktorá bola v tomto konaní úspešná, priznal plnú
náhradu trov konania, na náhradu ktorých zaviazal neúspešného žalobcu.

15. Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,atovcelomrozsahu.
Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku, pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd pri
posudzovaní žalovaným vznesenej námietky premlčania dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že
premlčanie sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ak ide o zmluvu o pôžičke. Uviedol, že

napriek tomu, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou obchodnou spoločnosťou vznikol pri
ich podnikateľskej činnosti, zmluvu obsiahnutú v Občianskom zákonníku ako druh zmluvy, upravenej
v Občianskom zákonníku a aj všetky práva pri tom vzniknuté, teda aj plynutie premlčacej doby, súd
prvej inštancie nesprávne subsumoval pod úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Žalobca je toho
názoru, že pri tejto úvahe súd prvej inštancie pochybil, pretože súdy na všetkých úrovniach aj Ústavný

súd SR takúto situáciu riešili a jednoznačne ju posúdili tak, že: „V Obchodnom zákonníku existujú
tzv. komplexné úpravy právnych inštitútov obsiahnuté v celom rozsahu v Obchodnom zákonníku, keď
aplikácia Občianskeho zákonníka je v týchto prípadoch vylúčená, a to preto, že buď v ňom úprava takejto
otázky chýba, alebo preto, že odchylná úprava v Obchodnom zákonníku je komplexnou a vychádza
z odlišných princípov ako občianskoprávna úprava a je v súlade s logikou veci a jej spravodlivým

usporiadaním, použiť v tomto prípade na vzťahy obchodnej povahy úpravu obsiahnutú v Obchodnom
zákonníku. Komplexná úprava určitého inštitútu v Obchodnom zákonníku je potom nezávislá od úpravy
totožného inštitútu v Občianskom zákonníku. Ustanovenia § 391 až § 397 Obchodného zákonníka majú
v pomere k § 107 Občianskeho zákonníka povahu lex specialis, a nie naopak. Obsah zmlúv o nájmenebytových priestorov uzavretých medzi účastníkmi konania, ktoré majú obchodnoprávnu povahu sa tak
nepochybne riadi ustanoveniami zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ale právne vzťahy
vzniknuté na základe týchto zmlúv o nájme nebytových priestorov podliehajú obchodnoprávnej úprave,

lebotietootázkymožnovzmysle§1ods.2ObchodnéhozákonníkariešiťpodľaObchodnéhozákonníka.
Pojem „otázka“ použitý v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné vykladať ako inštitút, v tomto
prípade inštitút premlčania, a úpravu tohto inštitútu v Obchodnom zákonníku je potrebné považovať za
ucelenú a od Občianskeho zákonníka nezávislú úpravu.“ Vyplýva to z nálezu Ústavného súdu SR z 20.
júna 2018 sp. zn. IV. ÚS 70/2018. Z tohto nálezu ďalej vyplýva, že ak niektoré otázky, ktoré vzniknú

medzi podnikateľmi nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov
Občianskeho zákonníka. Ak ich nemožno riešiť ani podľa Občianskeho zákonníka, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí a ak niet ani obchodných zvyklostí, posúdia sa podľa zásad, na ktorých spočíva
tento zákon. Ďalej Ústavný súd SR skonštatoval, že § 261 Obchodného zákonníka je úvodnou normou
úpravy záväzkov v Obchodnom zákonníku a vymedzuje hranicu medzi záväzkami, ktoré sa riadia iba
Občianskym zákonníkom a záväzkami, ktoré spadajú pod režim obchodnoprávny. Toto ustanovenie

§ 261 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením. Obsahuje kritériá pre určenie, kedy sa
záväzkové vzťahy spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Pôsobnosť Obchodného zákonníka
je daná charakterom subjektov, ktoré do záväzkového vzťahu vstupujú, teda musí ísť o podnikateľov
na oboch stranách a súčasne táto právna norma vyžaduje súvis tohto vzťahu s ich podnikateľskou
činnosťou. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na ďalší nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04

z 13. decembra 2005, podľa ktorého právny vzťah je potrebné posudzovať ako obchodnoprávny vzťah,
ak takáto kvalifikácia právneho vzťahu sa neprieči jeho charakteru ani účelu posudzovaných právnych
noriem a nie je ani prejavom ľubovôle pri výklade použitých právnych noriem. Obchodný zákonník
obsahuje úpravu odlišnú od Občianskeho zákonníka práve v otázke premlčania, pretože premlčacia
doba plynie od okamihu, keď došlo k plneniu. Preto pri posudzovaní bezdôvodného obohatenia sa

toto bezdôvodné obohatenie, ktoré nie je upravené v Obchodnom zákonníku bude riadiť ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ale premlčanie práv z tohto bezdôvodného obohatenia, bude podliehať iným
pravidlám, a to úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Preto zmluvy, ktoré ako zmluvné typy
upravuje len Občiansky zákonník a aplikujú sa na vzťahy medzi podnikateľmi uvedenými v § 261 ods.
1, 2 Obchodného zákonníka, budú sa spravovať ustanoveniami o tomto zmluvnom type, upravenom v

Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku. Z Občianskeho zákonníka sa budú na obchodný
vzťah aplikovať len ustanovenia o príslušnom zmluvnom type, na všetko ostatné, čo priamo zmluvný typ
neupravuje, sa budú aplikovať všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka záväzkových vzťahov,
vrátane inštitútu premlčania.

16. Žalobca preto v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď na žalovaného
vznesenú námietku premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to trojročnú premlčaciu
dobu, namiesto ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, a to štvorročnú premlčaciu dobu. Žalobca
v celom konaní tvrdil, že medzi žalobcom a žalovanou spoločnosťou bola uzatvorená zmluva o úvere, a
ak súd dospel k odlišnému záveru, navrhol vyhovieť žalobe na základe posúdenia predmetného vzťahu

ako pôžičky, a teda vrátenia peňazí z pôžičky alebo zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia v žalovanej sume. Súd prvej inštancie si z tohto tvrdenia žalobcu vybral to, že medzi stranami
sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, teda typu zmluvy upravenej v Občianskom zákonníku a aj
na celý vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o trojročnej premlčacej dobe, čo žalobca
nepovažuje za správne. Správne mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka

o štvorročnej premlčacej dobe. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému 27.7.2022, žalovaný vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

18. KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúdprejednalodvolaniežalobcu,ktorébolopodanévzákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

19. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalobca si žalobou, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa
3.4.2020 uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku proti žalovanému vo výške 25.000,- eur, titulom ústne
uzatvorenej zmluvy o úvere zo 6.4.2016. Peňažné prostriedky 25.000,- eur uhradil žalovanému na jehoúčet v ten istý deň 6.4.2016, čo nesporne vyplýva z výpisu z účtu žalobcu vo Z.K., Q..A.. V tomto výpise
v kolónke Informácia pre príjemcu je uvedené „pôžička“. Táto úhrada nebola v konaní sporná a tiež
to, že žalobca počas celého konania na súde prvej inštancie tvrdil, že predmetný prevod peňažných

prostriedkov bol na základe ústne uzatvorenej zmluvy o úvere dňa 6.4.2016.

20. Na druhej strane žalovaná obchodná spoločnosť vo vyjadrení k žalobe vôbec neuviedla, či
jej žalobca poskytol predmetné peňažné prostriedky 25.000,- eur, žalovaná obchodná spoločnosť
namietala iba titul uplatnenej pohľadávky - zmluva o úvere, tvrdiac, že so žalobcom nikdy zmluvu o úvere

neuzatvorila. Žalovaný však neuviedol, akú inú zmluvu so žalobcom uzatvoril, k predmetnej nesporne
zrealizovanej platbe na účet žalovanej spoločnosti vo výške 25.000,- eur.

21. V ďalšom priebehu konania súd prvej inštancie vypočul svedkov, a to V. E., ktorá bola v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy a realizovania predmetnej platby 25.000,- eur dňa 6.4.2016 jedinou
konateľkou žalovanej obchodnej spoločnosti. V. E. uviedla, že ona v podstate za žalovanú obchodnú

spoločnosť nekonala aj keď bola jej konateľkou. Za žalovanú spoločnosť vykonával všetky úkony jej
manžel B.. P. E.. Vypočutý svedok B.. P. E. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 19.5.2022
už potvrdil, že žalobca zaslal na účet žalovanej obchodnej spoločnosti 25.000,- eur, a to „na základe
mojej dohody so žalobcom“ a záverom poukázal na viaceré osobné spory so žalobcom.

22. Odvolací súd z uvedených rozporných tvrdení žalobcu a žalovanej obchodnej spoločnosti
dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou obchodnou spoločnosťou bola uzatvorená zmluva
o pôžičke na predmetných 25.000,- eur podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Manžel V. E. B.. P. E.
potvrdil „dohodu“ o poskytnutí peňažných prostriedkov 25.000,- eur zo strany žalobcu pre žalovaného,
ale bližšie túto dohodu nešpecifikoval. Napriek týmto konzistentným tvrdeniam žalobcu a rozporným

tvrdeniam žalovanej obchodnej spoločnosti, súd prvej inštancie dospel preto správne k právnemu
posúdeniu uplatnenej pohľadávky žalobcu 25.000,- eur, ako pohľadávky zo zmluvy o pôžičke podľa
§ 657 Občianskeho zákonníka, pretože sám žalobca v konaní tvrdil, že poskytol žalovanej obchodnej
spoločnosti 25.000,- eur bezúročne. To znamená, že ak strany sporu nedohodli úrok, nemohli uzavrieť
platne zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, pretože podstatnou obsahovou náležitosťou

dohody o úvere je aj dohoda o úroku z úveru. Ak si strany sporu úrok nedohodli, nemožno ich vzťah
posúdiť ako úverový vzťah, ale ako pôžičku peňazí podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ako to správne
právne posúdil súd prvej inštancie.

23. Odvolací súd ďalej udáva, že zmluvu o pôžičke môžu uzatvoriť aj podnikatelia, ak to súvisí

s ich podnikateľskou činnosťou, teda nielen peňažný ústav alebo spoločnosť, ktorá má v predmete
činnosti poskytovanie úverov. Na takýto vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi podnikateľmi,
čo nimi je aj žalobca aj žalovaná obchodná spoločnosť, je preto potrebné aplikovať ustanovenia §
261 ods. 1, 8, 9 Obchodného zákonníka, podľa ktorých sa Obchodným zákonníkom spravujú vzťahy
medzi podnikateľmi, ktoré sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Ak pri výkone svojej podnikateľskej

činnosti uzatvoria zmluvu, ktorá nie je upravená v Obchodnom zákonníku, ale v Občianskom zákonníku,
napríklad aj zmluva o pôžičke upravená v § 657 Občianskeho zákonníka, sa samotná zmluva o
pôžičke uzatvorená medzi podnikateľmi, teda obsah zmluvy, vznik, zmena, zánik zmluvy, budú riadiť
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale ďalšie vzťahy z takejto zmluvy o pôžičke plynúce - napr.
premlčanie, náhrada škody, sa budú riadiť podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, ustanoveniami

Obchodného zákonníka. To znamená, že v prejednávanom spore sa zmluva o pôžičke, uzatvorená
medzi stranami tohto sporu ako podnikateľmi dňa 6.4.2016, teda jej obsah - vznik, zmena, zánik, bude
riadiť § 657 Občianskeho zákonníka, a premlčanie nárokov z tejto zmluvy o pôžičke sa bude riadiť
ustanoveniami § 387 a nasledujúcich Obchodného zákonníka o premlčaní, premlčacia doba preto podľa
§ 397 Obchodného zákonníka je štyri roky.

24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní o
aplikovaní Obchodného zákonníka na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú v konaní
vzniesol žalovaný.

25. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné preto, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
čo sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), a h) Civilného sporového poriadku.26. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci, nedostatočne zistil skutkový stav veci o vznesenej námietke premlčania uplatnenej

pohľadávky a dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu vznesenej námietky premlčania zo strany
žalovanej obchodnej spoločnosti.

27. Odvolací súd podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a postupovať v konaní podľa

záverov odvolacieho súdu vyslovených v odsekoch 22., 23. odôvodnenia tohto odvolacieho rozhodnutia.

28. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v tomto zrušujúcom
uznesení podľa § 391 ods. 2 CSP.

29. Podľa § 396 ods. 1, 3 CSP o náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie

v novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

30. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).