Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118207678
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4118207678.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobkyne: W. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, zastúpená JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Hlohovec,
Železničná 4/A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 792 752, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.

r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 440,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25Csp/101/2018-250 zo dňa 02. apríla
2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Zhorauvedenýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobkynititulom
vydania predmetu bezdôvodného obohatenia sumu 440 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
220 eur od 11. 06. 2018 do zapletenia, zo sumy 220 eur od 31. 01. 2019 do zaplatenia, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni voči žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 38 ods. 1, 2, § 39, § 39 a, § 52 ods. 1,

2, § 53 ods. 1, 2, 5, 6, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 488, § 551 ods. 1, § 559 ods. 1, 2, § 657, § 658 ods.
1, § 879 j) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), § 137
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 2, § 2 písm. g), § 9 ods. 1,
2, 3, § 11 ods. 1 zákona č . 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“),
§ 1 ods. 4, § 1a ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z. z. a čl. 22 ods. 1, čl. 23 smernice č. 2008/48/ES.

1.3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil že, žalobkyňa dňa 29. 05. 2015 uzavrela so
žalovaným spotrebiteľský úver č. 8500117167 na sumu 1 500 eur. Za úver bol poplatok 150 eur
a žalovaný žalobkyni vyplatil 1 350 eur. Podľa žalobkyne RPMN pri poskytnutej sume 1 350 eur
predstavovala 35,26 %, pri sume 1 500 eur by predstavovalo 26,81 %, namiesto v zmluve uvádzaného
25,22 %. Žalobkyňa dokladovala výpočet (interaktívna kalkulačka). Zmluvu považovala za neplatnú aj

z dôvodu neprimeranej výšky úroku 17,40 % , ktorý je vyšší ako priemerná výška úrokov v bankách.
Taktiež mala za to, že v zmluve chýbal údaj o počte splátok, konečnej splatnosti úveru. Tiež uvádzala, že
od zmluvy odstúpila v lehote 14 dní a vrátila poskytnutú sumu. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, navrhoval
žalobu zamietnuť. RPMN podľa jeho výpočtu bola 25,22 % ako je uvádzané v zmluve, čo dokladoval
svojím vzorcom (údaje vsadené do vzorca bez samotného výpočtu, len výsledok). Žalobkyňa podľa
neho od zmluvy neodstúpila. Nebolo dokladované odstúpenie od zmluvy. Súd prvej inštancie uviedol,

že žalobkyňa komunikovala so žalovaným na čo jej tento poslal podmienky ukončenia zmluvy, čo sa
nestalo. Žalobkyňa považovala úver za bez poplatkov a úrokov. Bola jej poskytnutá suma 1 350 eur a 1790 eur zaplatila pred podanou žalobou a v priebehu konania o čo bola žaloba rozšírená. Súdom prvej
inštancie bola zistená výška RPMN 25,25 % (interaktívna kalkulačka č. l. 175).

1.4. Súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako spotrebiteľský, aplikujúc naň
ustanovenia Občianskeho zákonníka. V odôvodnení ďalej uviedol, že žalobkyňa zo zmluvy uhradila 150
eur ako poplatok a sumu 1 790 eur, pričom jej bola poskytnutá suma 1 500 eur, ktorú mala uhradiť v
42 splátkach, podľa oznámenia o schválení úveru mala poslednú splátku uhradiť 01. 12. 2018, úrok
bol vo výške 17,40 % a RPMN 25,22 %. Podľa žalobkyne jej bola poskytnutá suma 1 350 eur a

zaplatila 1 790 eur. Prvoinštančný súd skonštatoval, že v oboch prípadoch je medzi poskytnutou sumou
a uhradenou sumou 440 eur v neprospech žalobkyne. Strany sporu predložili svoje výpočty RPMN v
zmluve. Žalobkyňa z internetu a žalovaný do vzorca zadal údaje a uviedol výsledok. Žalobkyni vyšlo
číslo RPMN vyššie ako je uvedené v zmluve a žalovaný uviedol rovnaké ako v zmluve. Žiadny dôkaz
strany o výške RPMN nenavrhli. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetom súdneho sporu je riešenie
právnych otázok, nie vypočítavať matematické rovnice. Súd prvej inštancie zadajúc do interaktívnej

kalkulačky zadal údaje o zmluve: poskytnutá suma 1 500 eur, počet splátok 42, výška splátky 46,99
eura a výsledok bol 25,25 % RPMN, čo je o 0.03 % viac ako je uvedené v zmluve strán. Poukázal
na skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva je bez úrokov a poplatkov, ak je v zmluve uvedená RPMN
v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa aj v prípade, ak je aj nesprávna výška v súlade zo
zákonom. Nie je špecifikované aký musí byť rozdiel, teda aj RPMN o 0,03 % viac nesprávna výška v

neprospech spotrebiteľa. V takomto prípade plnenie spotrebiteľa veriteľovi nad rámec poskytnutej sumy
je bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo v neprospech žalobkyne žalovaným. Žalovaný ho dobrovoľne
nevrátil a preto ho súd prvej inštancie na zaplatenie sumy 440 eur zaviazal spolu s úrokom z omeškania
od 11. 06. 2018 (po výzve z 05. 06. 2018 a uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie do 10. 06. 2018)
ohľadne sumy 220 eur a od 31. 01. 2019 (dátum rozšírenia žaloby za prítomnosti zástupcu žalovaného)

ohľadne sumy 220 eur podľa § 517 OZ a Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. Súd prvej inštancie v súlade
s rozsudkom Súdneho dvora v Luxembursku zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 mal za to, že
bola špecifikovaná doba splácania, počet splátok a posledná úhrada. Výšku úroku nepovažoval za
neprimeranú, ak je výška RPMN v súlade so zákonom. Uvedené však nemalo vplyv na rozhodnutie súdu
vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v

konaní úspešnej žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu vzhľadom
na úspech v konaní.

2. Proti vyššie citovanému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že

žalobu zamietne alebo, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na nové konanie
celú vec.

2.2. V odvolaní namietal správnosť právneho posúdenia zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500117167
ako bezúročnej a bez poplatkov, pretože výpočet RPMN sa podľa zákona č. 129/210 Z. z. neurčuje

žiadnou interaktívnou kalkulačkou, ale postupom, ktorý určuje zákon. Namietal, že z rozsudku je v tejto
otázke nepreskúmateľné a nezistiteľné v prvom rade o akú interaktívnu kalkulačku (použitú súdom) by
malo ísť a či výpočet prostredníctvom nej je zhodný s výpočtom podľa vzorca určeného zákonom č.
129/2010 Z. z. V tejto súvislosti poukázal na § 19 ods. 1 a prílohu č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Mal
za to, že zo vzorca uvedeného v prílohe č. 2 vyplýva, aké údaje sa pri výpočte RPMN musia zohľadniť.

Nezohľadnením ktoréhokoľvek z nich sa dospeje k výsledku, ktorý nie je výpočtom RPMN podľa zákona.
Ďalej uviedol, že objektívne nie je verejne známa ani dostupná žiadna interaktívna kalkulačka, ktorá
by počítala so všetkými vyššie uvedenými údajmi, predovšetkým s dátumom čerpania úveru, intervalmi
medzi splatnosťou prvej splátky a každej nasledujúcej splátky. Z rozsudku nevyplýva, že súd vypočítaval
RPMN podľa vyššie uvedeného vzorca a spôsobu, teda že jeho záver sa opiera o výsledok, ktorý má

oporu a podklad v zákone. Z uvedených dôvodov napadol rozsudok a závery, z ktorých vychádza, ako
nezákonné. Žalovaný je toho názoru, že pre absenciou popisu výpočtu, na ktorý sa súd odvoláva, je
rozsudok nepreskúmateľný, lebo nie je možné posúdiť, či samotný postup súdu pri výpočte RPMN bol
v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. Záverom namietal postup súdu, akým sa vyporiadal s dôkazom
predloženým zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie neuviedol žiadny vecný alebo iný dôvod, podľa

ktorého by predložený výpočet nebol správny alebo nezodpovedal zákonu. Skutočnosť, že výpočet
RPMN je matematická záležitosť nezbavuje súd povinnosti riadne dôkaz vyhodnotiť.3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaný napáda výpočet RPMN súdom
prostredníctvom Interaktívnej kalkulačky, sám však neprodukoval žiadny relevantný dôkaz o správnosti
ním v Zmluve uvádzanom výpočte RPMN. Žalovaný argumentuje tým, že poskytol úver vo výške 1

500 eur, poplatok sa uhrádza pri poskytnutí úveru a v zapätí uvádza, že vo výpočte RPMN zohľadnil
poplatok ako súčasť celkových nákladov, pričom ako celkovú čiastku uvádza sumu 1 973,58 eura.
Uvedené je však v absolútnom rozpore s údajom v Oznámení o schválení úveru, kde žalovaný uvádza
ako celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom sumu 2 123,58 eura vrátane poplatku za poskytnutie úveru.
Je potrebné dodať, že žalovaného výpočet RPMN uvádza vždy rovnaký výsledok RPMN vo výške

25,22 % bez ohľadu na to, aké údaje do svojich výpočtov dopĺňa. Z uvedených dôvodov bola toho
názoru, že RPMN v Zmluve nie je uvedená správne, je v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 2 zákona č.
129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia Zmluvy celkovou výškou spotrebiteľského úveru sa rozumie
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (v tejto súvislosti žalobca už poukázal na Rozsudok Súdneho dvora vo veci Ernst
Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY a.s., a výklad pojmu „celková výška úveru“. V

zmysle obsahu ustanovenia § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva musí obsahovať
RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmysle § 19 zákona č. 129/2010 Z. z. RPMN spotrebiteľského
úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010
Z. z. Základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a
splátok a poplatkov na strane druhej. Základná rovnica vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov,

kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej
strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej. V zmluve uvedená
RPMN nie je vypočítaná správne, čo napokon potvrdil aj prvostupňový súd vlastným výpočtom. Výpočet
RPMN prostredníctvom interaktívnej kalkulačky pre výpočet RPMN zo stránky, ktorej správcom je
Ministerstvo financií SR, portál finančnej osvety a ochrany spotrebiteľa je súdnou praxou akceptovaný

ako plnohodnotný dôkaz (súladný s prílohou č. 2 zákona č.129/2010 Z. z.) i súdna prax. Z niektorých
rozhodnutí na podporu žalobca uvádza “... Pokiaľ ide o spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov predmetného úveru ako ju urobil súd prvého stupňa /teda pomocou interaktívnej kalkulačky
na stránke www.fininfo.sk/ 'http://www.fininfo.sk/' odvolací súd nemá proti takémuto postupu žiadne
námietky a poukazuje na to, že správcom obsahu a technickým prevádzkovateľom tohto webového sídla

je Ministerstvo financií Slovenskej republiky a vzorec, ktorý je na uvedenom webovom sídle uvedený
ako vzorec použitý na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov cestou interaktívnej kalkulačky
je zhodný so vzorcom uvedeným v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. /len s iným matematickým
zápisom/. Okrem toho navrhovateľ svoje odvolacie tvrdenia o nesprávnosti tohto výpočtu nepodložil
žiadny dôkazom - napríklad vlastným výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov predmetného

úveru. Krajský súd Trenčín sp. zn.: 5Co/601/2014 zo dňa 29. 10. 2014 alebo Krajský súd Trnava v konaní
pod sp. zn.: 23Co/311/2017 zo dňa 23. 04. 2018, kde Krajský súd rovnako potvrdil, že “ V úverovej
zmluve je uvedený nesprávny údaj o RPMN - "24,18 %". Súd si správne zistil, že podľa internetovej
kalkulačky fininfo.sk bola RPMN 25 % a podľa kalkulačky na stránke ekonomika.sme.sk je RPMN
25,85 %, a preto vyhodnotil, že úver je podľa § 11 ods. 1 písm d) z. č. 129/2010 Z. z. bezúročný a

bez poplatkov, pretože v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Napokon, poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru
nemôže byť zahrnutý do celkovej výšky spotrebiteľského úveru, tak ako to pri výpočte RPMN urobil
žalovaný, nakoľko ide o vedľajšie plnenie, ktoré v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy musí
byť zahrnuté len do celkových nákladov spotrebiteľa na spotrebiteľský úver, ktorý údaj percentuálne

vyjadruje RPMN. V súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch je potrebné poukázať
na konanie C - 372/14 Zdeněk Sobotka proti Provident financial, s.r.o., v ktorom Komisia so zreteľom
na obsah písomných pripomienok, navrhla Súdnemu dvoru, aby poskytol na predložené prejudiciálne
otázky odpovede v tom zmysle, že Smernica Rady 93/13ES samá vykladať tak, že administrácia a
administratívne práce a úkony vykonávané v súvislosti so spotrebiteľským úverom nepredstavujú hlavný

predmet plnenia, tiež že na účely tejto smernice má relevanciu skutočnosť, že za poplatok za vedľajšiu
službu dostáva spotrebiteľ plnenie, ktoré prevažne nie je v jeho záujme, ale v záujme veriteľa. Ak je
zmluvná podmienka výlučne v záujme veriteľa, môže byť táto skutočnosť rozhodujúca pri skúmaní
nekalosti danej podmienky. V danej veci má relevanciu najmä to, že poplatok je svojím obsahom neurčitýa nevyjadruje aké konkrétne služby sú uvedeným spôsobom spoplatnené, resp, v čom spočíva cena
za vedľajší predmet plnenia, inak povedané bez predmetu plnenia niet ani ceny. Žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal opodstatnenosť poplatku. Máme za to, že ide o paušálne žalovaným určený

(pravdepodobne od výšky spotrebiteľského úveru) poplatok, ktorým žalovaný obchádza vyjadrenie
skutočnej odplaty v podobe úrokovej sadzby, ktorou by sa nepochybne dostal do rozporu s dobrými
mravmi. Je potrebné dodať, že žalovaný neposkytnuté plnenie úročil dohodnutou zmluvnou úrokovou
sadzbou. Poplatok musí mať vyjadrenie predmetu plnenia v písomnej zmluve, pokiaľ tomu tak nie
je, je zrejmé že bez predmetu plnenia niet ani ceny. Ak predmet zmluvy nebol vyjadrený, je neurčitý

a tým je aj takýto poplatok neprijateľný za predpokladu, že spotrebiteľ z obsahu zmluvy nedokáže
zistiť, čo je predmetom tohto poplatku. To znamená, že bez určitého vyjadrenia predmetu plnenia,
spojeného s takýmto poplatkom, je daný dôvod na jeho vyhlásenie za neprijateľný. Poplatok je za
splnenia uvedeného potom pre spotrebiteľa poškodzujúci, netransparentný, ide o virtuálne plnenie,
spojené s týmto poplatkom, ktoré je v skutočnosti z ekonomického hľadiska nahrádzaním úrokov.
“...Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa

za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa
(tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských
úverových vzťahoch).“ Napríklad rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co
109/2011, Krajský súd Prešov sp. zn. 17Co/115/2017 zo dňa 21. 11. 2017, Krajský súd Žilina sp. zn.
9Co/87/2018 zo dňa 17. 05. 2018, Krajský súd Žilina sp. zn. : 9Co/206/2017 zo dňa 14. 09. 2017

Žalobca žalovanému dáva do pozornosti Zákon o spotrebiteľských úveroch, kde sú jasne uvedené nie
len predpoklady pre výpočet RPMN, ale v rámci prílohy č. 2 k zákonu je tiež uvedená základná rovnica
vyjadruje rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane
druhej. Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na
ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú

hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej. To, že žalovaný nerešpektuje ani výkladové
pravidlá, tiež zákon o spotrebiteľských úveroch, nemôže byť na ťarchu spotrebiteľovi - žalobcovi, ale
len samému žalovanému, ktorý ako podnikateľský subjekt dlhodobo poskytuje spotrebiteľské úvery a
právna úprava v tejto oblasti mu musí byť známa. Žalovaný nerešpektuje to, že poplatok za poskytnutie
spotrebiteľského úveru nemôže byť započítaný do istiny úveru z dôvodu, že poplatky majú povahu

nákladov na spotrebiteľský úver a tieto sa musia započítať do RPMN, ak to ich povaha pripúšťa a nie do
celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Totiž žalovaný takýmto postupom získava skryté plnenia, pretože
sa úročí suma neposkytnutých finančných prostriedkov (okrem ďalších so Zmluvou spojených plnení).
Teda aj keby súd v predmetnej veci nevykonal žiadny výpočet RPMN, tým, že žalovaný nepostupuje
pri výpočte RPMN v zmysle platnej právnej úpravy, výpočet žalovaného je potom vždy bez ďalšieho

nesprávny a poškodzujúci spotrebiteľa v otázke informovanosti ohľadom nákladovosti vlastného úveru
(čo možno tiež klasifikovať aj ako klamlivú obchodnú praktiku). Preto je správny záver súdu o tom, že
Zmluva je bezúročná a bezpoplatkov aj z dôvodu nesprávnej RPMN uvedenej v Zmluve. Aj z judikatúry
Ústavného súdu SR vyplýva, že “...Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to,
aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj
povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí
v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán -
postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07).“ Žalovaný v podanom odvolaní
v podstate len opakuje námietky s ktorými sa prvostupňový súd v plnom rozsahu vysporiadal. Na základe
uvedeného je zrejmé, že žalovaný neuviedol v rámci odvolania také dôvody, na základe ktorých by bolo
potrebné zmeniť alebo zrušiť rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu, v akom ho žalovaný napadol
odvolaním.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,
§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa všetky náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd

prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to
dôležitý verejný záujem, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 220 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 220 eur odo dňa 11. 06. 2018 do zaplatenia
na tom skutkovom základe, že dňa 29. 05. 2015 uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere

č. 8500117167 na základe, ktorej jej mal byť poskytnutý úver vo výške 1 500 eur, s dohodnutou výškou
úrokovej sadzby 17,40 %, RPMN 25,22 %, s výškou mesačnej splátky 46,99 eura, počet mesačných
splátok 42, celková čiastka splatná dlžníkom 2 123,58 eura. Žalobkyňa namietala nesprávne uvedenú
výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa. Ďalej uviedla, že ročná úroková sadzba vo výške 17,40 % sa
prieči dobrým mravom a v tejto časti zmluvu považovala za neplatnú. Taktiež namietala, že v zmluve

absentuje termín konečnej splatnosti úveru a doba trvania zmluvy. Pre uvedené nedostatky úver
považovala podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Ku
dňu podania žaloby žalobkyňa uhradila sumu 1 570 eura, preto bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného predstavuje sumu 220 eur (1 570 eur - 1350 eur). Medzi stranami nebolo sporné, že
žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1 350 eur, znížený o poplatok za poskytnutie úveru vo výške
150 eur, teda došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobkyne a žalobcu (1 500 eur - 150 eur).

Po podaní žaloby bola žalobkyni zrážkami zo mzdy strhnutá suma 220 eur, o ktorú rozšírila žalobu na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 440 eur s úrokom z omeškania.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len
v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného je dôvodné. Žalobca namietal závery súdu prvej inštancie o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN poukazujúc najmä na
nepreskúmateľnosť týchto záverov súdu, pre ktoré nie je potom možné posúdiť, či saMotný postup súdu
pri výpočte RPMN bol v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z.

7. V súvislosti s námietkou žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd
uvádza, dôsledkom tejto vady rozhodnutia je porušenie práva strany sporu na spravodlivý súdny proces.

7.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných

procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca, a
ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou
ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na

relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným
ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a
nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na

stranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o

tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

8. Vzhľadom na námietky odvolateľa uvádzané v odvolaní bolo úlohou odvolacieho súdu, viazaného
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) preskúmať, či odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá

§ 220 CSP.

9. Podľa 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.10. Súd prvej inštancie bol povinný rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220
CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv

a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý
proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozhodnutie neobsahuje náležitosti
uvedené v ustanovení § 220 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným.
Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by

zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva sporovej strany na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby

na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky.

12. Odvolací súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil vyššie

uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli
zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v
zmysle 220 CSP (absentuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho
rozhodnutia), a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za nepreskúmateľné v takej

miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Je tomu tak z nižšie uvedených
dôvodov.

13. Súd prvej inštancie svoje právne zdôvodnenie nároku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy
oprel o ust. 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách

pričom konštatoval, že predmetom sporu nie je vypočítavanie matematických rovníc, ale právne riešenie
sporu. Následne uviedol, že podľa jeho zistení podľa interaktívnej kalkulačky výška RPMN úveru bola
25,25 %, čo je o 0,03 % viac ako je uvedené v zmluve strán a pokiaľ je v zmluve uvedená RPMN v
nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa, plnenie spotrebiteľa veriteľovi nad rámec poskytnutej sumy
je bezdôvodné obohatenie.

14. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že právne závery súdu prvej inštancie o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sú nedostatočné a nepresvedčivé. V prvom rade je potrebné
zdôrazniť, že s úvahami súdu odmietajúcimi matematické prepočítavanie nie je možné súhlasiť, a to
nielenpretentoprípad,alevovšeobecnosti,pretožepokiaľsú výpočty podstatnépreposúdenienároku,

je povinnosťou súdu posúdiť (a teda aj prepočítať) a vyhodnotiť správnosť skutkových tvrdení sporových
strán. Odvolací súd súhlasí s odvolateľom v tom, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je vôbec zrejmé,
akým spôsobom súd prvej inštancie - pre absenciou popisu výpočtu, na ktorý sa odvoláva - dospel k
výpočtu RPMN. Z odôvodnenia rozsudku nie je potom možné ani posúdiť, či samotný postup súdu pri
výpočte RPMN bol v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. V súvislosti s výpočtom RPMN odvolací súd

uvádza, že výpočet RPMN prostredníctvom interaktívnych kalkulačiek dostupných na internete nemá
právne záväzný charakter a výsledok z nich dosiahnutý nemôže slúžiť ako dôkaz osvedčujúci správnosť
výpočtu RPMN. Prepočítanie výšky RPMN prostredníctvom interaktívnych kalkulačiek má len orientačný
charakter. Okrem toho žalobca v priebehu konania predložil dôkaz o výpočte RPMN, pričom súd prvej
inštancie neuviedol žiadny vecný alebo iný dôvod, podľa ktorého by ním predložený výpočet nebol

správny alebo nezodpovedal zákonu.

15. V preskúmavanej veci, nebolo sporné, že veriteľ (žalovaný) si už v čase poskytnutia úveru
započítal voči žalobkyni pohľadávku - poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur a teda žalovanejboli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 350 eur. Z hľadiska posudzovania bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a správnosti uvádzanej výšky RPMN bolo úlohou súdu prvej inštancie
vysporiadať sa s otázkou, či tú časť úveru, ktorá nebola žalovanej daná k dispozícii, bolo možné zahrnúť

do výšky čerpania úveru podľa bodu I prílohy I smernice 2008/48 (príloha č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.
z.) na účely výpočtu RPMN.

16. Ako bolo vyššie uvedené, výpočet RPMN prostredníctvom interaktívnych kalkulačiek nie je
spoľahlivým nástrojom na overenie správnosti výpočtu RPMN, súd prvej inštancie môže zistiť, či je

RPMN v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa, ak si zodpovie otázky - aká suma peňazí bola
spotrebiteľovi poskytnutá ako úver (či sa rovná výške úveru na zmluve), aké poplatky boli zarátané do
nákladov, či existujú poplatky za služby, ktoré neboli zarátané do RPMN, či bolo zarátané poistné a
taktiež je potrebné zvážiť, či náklady na vedenie platobného účtu sa zarátavajú alebo nie.

17. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389

ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP),
opätovne posúdi žalobcom uplatnený návrh, pričom sa náležite vyporiada aj s námietkami odvolateľa.
Rozhodnutie odôvodní zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 220 CSP. V novom rozhodnutí
rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).