Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2022

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 39Er/114/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212200973
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Raábová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2022:7212200973.4

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: CASSOVIA PULZ s.r.o. v likvidácii,
so sídlom Štúrova 8, 040 01 Košice, IČO: 31 695 680, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Atilu Ádáma,
so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, o vymoženie pohľadávky vo výške 361,62 Eur s príslušenstvom
a trovy exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Atilovi Ádámovi, so sídlom Čajakova
5, 040 01 Košice, trovy exekúcie vo výške 43,19 €, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Exekútorskom úrade vyššie
menovaného súdneho exekútora dňa 22.12.2011 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému za
účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej
poisťovne Bratislava, pobočka v Košiciach č.k. 700-3413058011-GC04/11 zo dňa 10.11.2011.

2. Dňa 13.01.2012 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s

prílohami, na základe ktorej mu súd vydal dňa 16.01.2012 poverenie č. 5803 101553*.

3. Dňa 23.10.2014 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. §
57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že ani opakovanou lustráciou
ani osobnou návštevou v sídle povinného nebol zistený majetok povinného, ktorý by stačil aspoň na

úhradu nevyhnutných trov exekúcie. Povinný je právnickou osobou, ktorá sa nenachádza na adrese
uvedenej v Obchodnom registri SR a iná adresa sídla alebo prevádzok povinného nie je známa. Povinný
teda podľa zistení súdneho exekútora nevlastní žiaden majetok a nie je ho možné nájsť.

4. Uznesením č.k. 39Er/114/2012-13 zo dňa 20.03.2017 súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného
na úhradu trov vo výške 43,19 Eur v súlade s §203 ods.2 Exekučného poriadku.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote dňa 19.04.2017 odvolanie, v ktorom
uviedol, že uznesenie tunajšieho súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nebolo
dostatočne zdôvodnené a súd iba konštatuje nemajetnosť povinného. Z toho titulu oprávnený žiadal
napadnuté uznesenie zrušiť a v exekúcii pokračovať za účelom vymoženia trov exekúcie.

6. Dňa 04.07.2019 bol súdu doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane
oprávneného a to z pôvodného oprávneného Sociálna poisťovňa na nového oprávneného, ktorým jespoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005,
nakoľko medzi nimi došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok.

7. O odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd Košice uznesením č. 13CoE/139/2019-55 zo dňa
17.12.2019, a to tak, že pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného a uznesenie
tunajšieho súdu zrušil v napadnutom výroku o zastavení exekúcie a aj v súvisiacom výroku o trovách
exekúcie. Krajský súd pritom uložil prvostupňovému súdu povinnosť riadne preskúmať, či sú splnené
podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.

8. Podľa ust. 243h ods.1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v §243i - §243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

9. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Oprávnený v rámci podaného odvolania uviedol, že súd sa v napadnutom uznesení nedostatočne

zaoberal skúmaním nemajetnosti povinného a poukázal na skutočnosť, že od povinného eviduje od
začiatku exekučného konania niekoľké úhrady do pokladne pobočky Sociálnej poisťovne v celkovej
sume 6639,52 eur z toho úhrada pohľadávky vo výške 174, 80 eur bola do pokladne Sociálnej poisťovne
predpísaná rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom v tomto konaní. Oprávnený tak žiadal v exekúcii
pokračovať za účelom vymoženia trov exekúcie z titulu, že povinný v čase prebiehajúcej exekúcie nebol

nemajetný.

12. Súdny exekútor v rámci návrhu na zastavenie exekúcie a následne aj v rámci vyjadrenia sa k
odvolaniu oprávneného uviedol, že povinný nemá žiaden majetok, na ktorý by mal v rámci exekučného
konania dosah a povinný nevykonáva žiadnu činnosť, teda exekúcia nemôže byť úspešná. K zisťovaniu

majetkových pomerov povinného súdny exekútor ďalej uviedol, že z odpovede ORPZ ODI na žiadosť
o súčinnosť vyplýva, že povinný je vlastníkom staršieho motorového vozidla, na ktorom už sú blokácie
od mnohých exekútorov. V sídle spoločnosti nebol povinný nájdený a pokusy o lustráciu majetku
povinného boli neúspešné. Zároveň súdny exekútor uviedol, že skutočnosť, že povinný predkladal
mesačné výkazy za zamestnancov sám o sebe nesvedčí o existencii zexekvovateľného majetku, najmä

ak zamestnancom firmy bol sám konateľ. Ďalšie vymáhanie pohľadávky pokladá za nehospodárne
pričom by prispelo len k zvyšovaniu trov exekúcie.

13. Súd po preskúmaní exekučného spisu a vysporiadaní sa s tvrdeniami súdneho exekútora a
oprávneného a zároveň lustráciou vo svojich evidenčných pomôckach opätovne dospel k záveru že

povinný nedisponuje exekúciou postihnuteľným majetkom, pričom poukazuje najmä na skutočnosť, že
dňa 06.06.2014 vstúpil povinný do likvidácie a následne bol ku dňu 08.04.2022 ex offo vymazaný
z Obchodného registra. Súd sa teda priklonil k skutočnosti, že v dobe, keď súdny exekútor podal
návrh na zastavenie exekúcie a v čase rozhodovania súdu o predmetnom návrhu bol povinný v
likvidácii, kedy likvidátor robil v mene spoločnosti len úkony smerujúce k samotnej likvidácii spoločnosti.

Voči povinnému bolo navyše na tunajšom súde vedených viacero exekúcií na rôznych Exekútorských
úradoch a v prospech rozdielnych oprávnených, z čoho súd usudzuje, že pokiaľ povinný disponoval
nejakým exekúciou postihnuteľným majetkom, spočívali na ňom blokácie od viacerých exekútorov, a
to aj s ohľadom na to, že niektoré z týchto exekučných konaní boli vedené skôr ako bolo súdnemu
exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie v predmetnom konaní.

14. Navyše vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z
názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická
fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej
republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) súdny exekútor poverený exekučným súdom má

postavenie orgánu verejnej moci a je „predĺženou rukou súdu“. Exekučný súd je teda toho názoru, že
oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd
a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to jeoprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu
ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 187 ods.2 C.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy
a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený

súdny exekútor.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

16. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

17. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú

nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

18. Podľa ust. §14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len
„vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti
je 3,32 eura.

19. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

20. Podľa ust. § 22 ods.1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

21.

V nadväznosti na tieto zákonné ustanovenia si súdny exekútor uplatnil nasledovné trovy:
1./ Odmena § 14 ods.1 vyhl. č. 288/1995 Z.z.:
-paušálna odmena za výkon exekučnej činnosti.........................................................................33,19 Eur
2./ Hotové výdavky podľa §22 vyhl. č. 288/1995 Z.z.:
-poštovné a poplatok za súčinnosť s bankou a DI.........................................................................2,80 Eur

3. DPH 20%..................................................................................................................................7,20 Eur

Spolu: .........................................................................................................................................43,19 Eur

22. Súd konštatuje, že takto uplatnené trovy pokladá za uplatnené v súlade so zákonom a primerané

priebehu exekučného konania, pričom uplatnená výška hotových výdavkov korešpondovala s obsahom
exekučného spisu. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v plnej výške, teda
35,99 eur spolu s DPH 20%.

23. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

24. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie navymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

25. Pretože v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal
oprávneného.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice II. (§58 ods.5 EP)

V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1
a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku, ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné. (§355ods.2 C.s.p. v
spojení s § 357 C.s.p.)