Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120225384
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:6120225384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v C., D. XX,
o zaplatenie 1.172,66 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
I č.k. 34Csp/268/2020-207 zo dňa 7.9.2021, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 34Csp/268/2020-207 zo dňa 7.9.2021 zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.172,66 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
od 4.2.2018 do zaplatenia. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorý ju odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 11.6.2018, uzatvorenej medzi postupcom Zinc Euro, a.s., so sídlom v Poprade,
Karpatská 3256/15, IČO: 47 918 551 a žalobcom ako postupníkom bola mu postúpená pohľadávka

voči žalovanému. Postúpená pohľadávka predstavuje neuhradený dlh zo zmlúv o pôžičke, ktoré uzavrel
žalovaný so spoločnosťou Zinc Euro, a.s..

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 21.12.2016 spoločnosť Zinc Euro,
a.s. ako sprostredkovateľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli Rámcovú zmluvu – dlžník, predmetom
ktorej bol záväzok spoločnosti Zinc Euro, a.s. vyhľadávať pre žalovaného jednotlivých investorov
a obstarať v mene a na účet žalovaného uzatvorenie zmluvy o pôžičke s investorom za podmienok

stanovených v tejto zmluve. Spoločnosť Zinc Euro, a.s. je totiž prevádzkovateľom internetového
portálu, prostredníctvom ktorého dochádza k procesu výberu pôžičiek poskytovaných investormi ako
veriteľmi jednotlivým dlžníkom. Proces výberu pôžičiek je na účely tejto zmluvy automatický elektronický
nástroj, prevádzkovaný na internetovom portáli, ktorého účelom je stretávanie ponuky a dopytu
pôžičiek a investícií podľa spoločnosťou Zinc Euro, a.s. nastavených kritérií a podľa pokynov zadaných
jednotlivými investormi a dlžníkmi ako klientmi. K procesu výberu pôžičiek dochádza prostredníctvom
záväznej žiadosti o pôžičku, na základe ktorej si dlžník volí výšku požadovanej pôžičky a požadovanú

dobu splatnosti. V prípade, ak na základe procesu výberu pôžičiek dôjde k stretu pôžičky a investície,
podá klient prostredníctvom postupcu investorovi návrh na uzatvorenie zmluvy o pôžičke, akceptovaním
návrhu sa stáva zmluva o pôžičke platnou. Platne uzatvorená zmluva o pôžičke je k dispozícii klientovi
v rámci internetového portálu v časti „Moja zóna“, ktorá slúži na vykonávanie jednotlivých užívateľskýchoperácií. Za účelom plnenia povinností, ktoré sú predmetom zmluvy dlžník - žalovaný v rámci článku 10
splnomocnil spoločnosť Zinc Euro, a.s. na uzatváranie jednotlivých zmlúv o pôžičke s investormi v mene
a na účet žalovaného.

4. Spoločnosť Zinc Euro, a.s. uzatvorila rámcové zmluvy s investormi s názvom Rámcová zmluva
investor – Novácia s investorom E. C. dňa 17.8.2017, s investorom E. C. dňa 9.5.2017, s investorom
D. F. dňa 18.6.2015, s investorom G. H. dňa 20.3.2017, s investorom I. B. dňa 17.8.2017, s investorom
I. C. dňa 12.2.2016, s investorom I. B. dňa 4.10.2016, s investorom J. A. dňa 27.9.2017, s investorom

J. C. dňa 17.8.2017, s investorom J. C. dňa 6.7.2016, s investorom K. L. dňa 15.5.2017, s investorom
K. L. dňa 6.7.2017. Na základe týchto zmlúv získal tak dlžník, ako aj investor svoj identifikačný kód.
Predmetom rámcových zmlúv investor – Novácia bol záväzok spoločnosti Zinc Euro, a.s. vyhľadať pre
investora jednotlivých dlžníkov a obstarať v mene a na účet investora uzatvorenie zmluvy o pôžičky
s dlžníkom, za podmienok stanovených v tejto zmluve. Investor prostredníctvom tejto zmluvy zároveň
splnomocňuje postupcu, aby uzatvoril v jeho mene a na jeho účet podľa záväzného pokynu investovať

sneurčitýmpočtomdlžníkovzmluvyopôžičketak,abycelkovásumaurčenáinvestorom(investícia)bola
na základe procesu výberu pôžičiek poskytnutá jednotlivým dlžníkom prostredníctvom zmlúv o pôžičke
takým spôsobom, aby doba splatnosti jednotlivých pôžičiek sa rovnala investorom v stanovenej dobe
investovania a zároveň, aby celkový výnos investície sa rovnal súčtu všetkých úrokov dojednaných
v jednotlivých zmluvách o pôžičke dlžníkmi. V prípade omeškania dlžníka s plnením svojich povinností

a splatných záväzkov, v dôsledku čoho dôjde k vyhláseniu okamžitej splatnosti pôžičky, bude investor
oprávnený postúpiť svoju pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na postupcu, a to zmluvou o postúpení
pohľadávok, ktorú sa zaväzuje uzatvoriť s postupcom prostredníctvom internetového portálu v prípade,
ak postupca o danú pohľadávku prejaví záujem. Za týmto účelom boli uzatvorené medzi postupcom
a investorom príkazné zmluvy, predmetom ktorých bol záväzok postupcu v mene a na účet investora ako

veriteľa zo zmluvy o pôžičke postúpiť všetky pohľadávky na postupcu ako postupníka, a to v prípade,
ak došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti pôžičky, poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke a súčasne,
ak nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej by bolo postúpenie
pohľadávky medzi investorom ako postupcom a postupcom ako novým veriteľom v lehote dvoch týždňov
odo dňa vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky, poskytnutej dlžníkovi na základe zmluvy o pôžičke.

5. Následne boli uzavreté zmluvy o pôžičke medzi žalovaným ako dlžníkom a jednotlivými investormi ako
veriteľmi s rôznymi výškami pôžičiek, kde boli dohodnuté jednotlivé splátky, ako aj všetky podmienky.

6. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že žalovanému bolo zaslané Oznámenie o vyhlásení

okamžitej splatnosti pôžičky listom zo dňa 26.1.2018, a to jednotlivých pôžičiek podľa kódu investora
a číslo pôžičky, v celkovej výške 1.031,24 €. Celková suma vrátane upomienok predstavovala 1.490,68
€ a bolo mu oznámené, že istina sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania odo dňa
vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky, až do jej úplného zaplatenia. Na základe zmlúv o postúpení
pohľadávok jednotliví investori postúpili svoje pohľadávky voči žalovanému na základe z vyššie

uvedených uzavretých zmlúv o pôžičke na spoločnosť Zinc Euro, a.s. Poprad.

7. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 12.2.2020 v upomínacom konaní platobný rozkaz v zmysle
žaloby žalobcu, ktorý sa však nepodarilo žalovanému riadne doručiť a z toho dôvodu žalobca navrhol
pokračovanie v konaní na príslušnom súde na prejednanie veci.

8. Žalovaný na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že sa s ohľadom na odstup času
nepamätá na okolnosti a nepamätá sa tiež, že by mu boli doručované nejaké listiny od spoločnosti Zinc
Euro, a.s. a žiadal žalobu zamietnuť.

9. Po vykonanom dokazovaní výsluchom žalovaného i listinnými dôkazmi súd prvej inštancie vec právne
posúdil podľa ust. § 22 ods. 1,2, § 39, § 41, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru,
že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť.

10. Poukázal na to, že žalobou uplatňovaný nárok vychádza zo zmlúv o pôžičke, ktoré uzatvorila

spoločnosť Zinc Euro, a.s. ako právny predchodca žalobcu v mene a na účet žalovaného s viacerými
veriteľmi (investormi), ktorých pre žalovaného vyhľadala na základe rámcových zmlúv. Pri uzatváraní
zmlúv o pôžičke konala na základe splnomocnení tak od žalovaného obsiahnutého v čl. 5 ods. 3 a v čl.
10 rámcovej zmluvy – dlžník. Z hľadiska ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa tak spoločnosť ZincEuro, a.s. považuje za zástupcu, ktorý je vo všeobecnosti oprávnený konať za iného v jeho mene a zo
zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

11. Ustanovenie § 22 ods. 2 však bráni zastúpeniu okrem iného vtedy, keď sú záujmy zástupcu v rozpore
so záujmami zastúpeného. Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že spoločnosť Zinc Euro, a.s. pôsobí
medzi veriteľmi a dlžníkom v pozícii sprostredkovateľa ako nezávislá tretia strana, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonávaného dokazovania k záveru, že tomu tak nie je, pretože táto spoločnosť je od
počiatku zainteresovaná, keď uskutočňuje úkony nie v záujme dlžníka, ale buď v záujme investora alebo

vo vlastnom záujme. Spoločnosť Zinc Euro, a.s. vyberá od dlžníka všetky poplatky, ktoré podľa rámcovej
zmluvy – dlžník tvoria prevažujúcu časť odplaty za pôžičku, tzv. Zinc úrok. Súbor týchto úkonov, vrátane
zasielania upomienok za omeškanie s platením pôžičky však nemôže predstavovať službu, ktorá sa
vykonáva v záujme dlžníka. Je to práve veriteľ, ktorý má záujem na tom, aby sa stav splácania jeho
pohľadávky riadne evidoval, omeškanie dlžníka sledovalo, na nedoplatky upozorňovalo a vykonávali sa
kroky smerujúce prinajmenšom k ich mimosúdnemu vymáhaniu. Obdobne to platí aj v prípade poplatku

za spracovanie predčasného splatenia pôžičky, ktorý dlžník platí spoločnosti Zinc Euro, a.s., pretože
z čl. 11 ods. 4 rámcovej zmluvy – dlžník tiež vyplýva, že spoločnosť Zinc Euro, a.s. má navyše za
úlohu vymáhať pohľadávku investora voči dlžníkovi a požadovať od dlžníka náhradu s tým spojených
nákladov. Ďalej spoločnosť Zinc Euro, a.s. je podľa rámcovej zmluvy – investor oprávnený vykonávať
v mene investora, ktorý je dlžníkovou protistranou s odlišnými záujmami právne úkony sankčnej povahy.

Za investora teda spoločnosť Zinc Euro, a.s. vykonáva tieto úkony, ktoré sú v prospech investora, nie
však v záujme dlžníka a navyše táto spoločnosť môže podľa čl. 8 ods. 2 rámcovej zmluvy od investora
požadovať, aby mu postúpil pohľadávku zo zmluvy o pôžičke v prípade, ak táto bola zosplatnená. Ak
investor splní túto svoju povinnosť, Zinc Euro, a.s. sa stáva protistranou v zmluvnom vzťahu dohodnutom
s dlžníkom na základe rámcovej zmluvy – dlžník. Tieto oprávnenia spoločnosti Zinc Euro, a.s. výrazným

spôsobom narúšajú jeho zdanlivo nezávislé postavenie vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a sú
neprehliadnuteľným dôkazom uprednostňovania postavenia veriteľa pred postavením dlžníka s jasným
prejavom záujmu Zinc Euro, a.s. stať sa veriteľom pohľadávky zo zmluvy, ktorú sám v mene a na účet
dlžníka obstarával. Dlžník nepozná skutočnú totožnosť investora a touto informáciou disponuje len
Zinc Euro, a.s. a rámcová zmluva – dlžník, ktorú pripravila táto spoločnosť, dlžníkovi nijakým spôsobom

neumožňuje sa dozvedieť totožnosť investora. Tým je jeho dôkazná pozícia taktiež výrazne oslabená.

12. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že medzi záujmami Zinc Euro, a.s. ako zástupcu
a záujmami dlžníka ako zastúpeného je rozpor, ktorý podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
neumožňuje,abyZincEuro,a.s.dlžníkazastupoval.Porušeniezákazuobsiahnutéhovtomtoustanovení

má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pričom súd prvej inštancie poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2010 sp. zn. 4Cdo/177/2009. Na základe takéhoto
neplatného ustanovenia zmluvy (čl. 5 ods. 3 a čl. 10 rámcovej zmluvy – dlžník) tak spoločnosť Zinc
Euro, a.s. nemala oprávnenie uzatvárať v mene a na účet dlžníka zmluvy o pôžičke, a preto dlžníkovi
z týchto zmlúv nemohli vzniknúť žiadne povinnosti. Keďže tieto články nemožno oddeliť od ostatých

častí právneho úkonu, v dôsledku toho je rámcová zmluva – dlžník neplatná ako celok a z toho dôvodu
nemohol spoločnosti Zinc Euro, a.s. ani platne vzniknúť nárok na poplatky za sprostredkovanie a správu
pôžičiek ani upomienky. Pokiaľ pohľadávka platne nevznikla, neprichádza do úvahy ani jej účinné
postúpenie podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a tak možno konštatovať, že žalobca
sa ani nestal majiteľom žalobou uplatnenej pohľadávky. Súd prvej inštancie napokon poukázal aj na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5ECdo/139/2013 s tým, že v súvislosti s ust. § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť právneho
úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom na ňu súd musí prihliadnuť aj bez
návrhu.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že úspešnému žalovanému v tomto
konaní preukázateľné trovy nevznikli, a tak rozhodol, že mu náhrada trov neprináleží.

14. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. b/,f/ a h/ CSP. U viedol v ňom, že zmluvy uzatvorené medzi postupcom Zinc Euro,

a.s. a jednotlivými investormi, resp. zmluvy uzavreté medzi postupcom Zinc Euro, a.s. a záujemcom
– dlžníkom sú zmluvami spotrebiteľskými, avšak táto skutočnosť je vzhľadom na žalobcom uplatnený
nárok v tomto konaní právne bezvýznamná. Žalobca na základe uvedeného totiž uviedol, že zmluvy
o pôžičke uzatvorené medzi jednotlivými investormi a žalovaným nie sú spotrebiteľskou zmluvou,nakoľko ide o zmluvu o pôžičke peňazí podľa § 657 a nasl. medzi dvomi fyzickými osobami. Predmetný
právny vzťah nemožno subsumovať pod spotrebiteľské normy a nárok žalobcu v tomto konaní je
treba posudzovať pod prizmou uvedeného. Podstata „peer-to-peer“ (rovný s rovným) pôžičiek, čo

do ekonomického rozmeru vychádza z princípu, na ktorom je založený crowdfunding, t.j. kolektívne
investovanie, a to zo získavania prostriedkov od veľkej skupiny osôb rôznym spôsobom, z ktorých každá
prispieva pomerne malou čiastkou z celkovej hodnoty. Sprostredkovanie vzťahu dlžníka a investora je
zabezpečené prostredníctvom internetovej platformy. Postupca Zinc Euro, a.s. vytvoril internetovú on-
line platformu, prostredníctvom ktorej dochádza k procesu výberu pôžičiek poskytovaných jednotlivými

investormi ako veriteľmi dlžníkom, pričom postupca vystupoval iba ako tretia strana, a to prevádzkovateľ
platformy, t.j. sprostredkovateľ. Žalobca podrobne uviedol postup, ako aj skutkový stav v podanej
žalobe, ktorý nebol právne ani inak v konaní sporným. Podľa názoru žalobcu, súd nesprávne právne
posúdil jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak dospel k záveru, že nedošlo k platnému
uzatvoreniu zmluvy. V súvislosti s vyššie uvedeným bolo podľa názoru žalobcu zrejmé, že súd prvej
inštancie neporozumel právnym vzťahom, ku ktorým v predmetnom konaní prešlo. Podľa žalobcu sa

nemožno stotožniť ani s právnym názorom súdu, že záujem veriteľa a dlžníka je v zmluve o pôžičke
odlišný, priam protichodný. Žalobcovi nie je z odôvodnenia rozsudku vôbec zrejmé, z akého dôvodu
majú byť zmluvy o pôžičke uzatvorené priamo na to splnomocneným subjektom neplatné. Napadnuté
rozhodnutie je podľa žalobcu nevyhnutné vo vzťahu k rozhodovacej praxi ostatných všeobecných súdov
označiť za nesúrodé, nepredvídateľné, prekvapivé a zmätočné. Za absolútne nedôvodný a špekulatívny

považuje žalobca spôsob právneho posúdenia súdom prvej inštancie, keď tvrdí, že je v záujme veriteľa
zosplatnenie pohľadávky. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v okolitých štátoch Európskej únie sú
„peer-to-peer“ pôžičky bežnou súčasťou finančného trhu, pričom nie sú v rozpore s úniovým, ani
s vnútroštátnym právom. Súd v predmetnom rozhodnutí totiž de facto aj de iure absolútne poprel
možnosť existencie takýchto pôžičiek a v širšom kontexte zároveň spochybnil zmysel a oprávnené

záujmy subjektov práva pri uzatváraní zmlúv o pôžičkách ako takých, čo je podľa názoru žalobcu
potrebné rázne odmietnuť. Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie
ani neporozumel ustanoveniam zákona o zmluve o pôžičke ako takým. Argument súdu čo do
označeniaveriteľavžalobeodpadolprinajmenšomužsamotnýmpostúpenímpohľadávky,nakoľkodošlo
k postúpeniu na postupcu, o čom bol dlžník upovedomený a následne došlo k postúpeniu na žalobcu,

o čom bol dlžník taktiež upovedomený. Je nenáležité tiež zo strany súdu špekulovať nad tým, z akého
dôvodu sú investori označení len identifikačným kódom najmä, ak všetky strany s takýmto označením
súhlasili. Žalobca teda navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe
vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, resp. aby rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.11.2022, pričom miesto
a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v
zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

17. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie

procesnépráva,ktorémuzákonpriznáva.Vovšeobecnostiideotakýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza
tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú
požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2,3 CSP.

Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadomna to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a tomu predchádzajúcemu procesného
postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa zásad

vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán,
pričom rozsudok aj náležite v zmysle § 220 CSP odôvodnil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery, zistenia

súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu v prevažnej už
boli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

19. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Dôvody rozsudku sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odvolací dodáva nasledovné:

21. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na tom právnom závere, že
nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok, a to jednak

za porušenie zákazu obsiahnutého v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobujúceho absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, ale aj skutočnosť, že strany zmlúv o pôžičke boli označené len kódom a tak
dlžník nepozná skutočnú totožnosť investora a touto informáciou disponovala len spoločnosť Zinc Euro,
a.s.. Odvolací súd tento právny názor súdu prvej inštancie pokladá za správny.

22. Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zastupovať iného môže ten, kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide a ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmom zastúpeného.

23.Občianskyzákonníktedavovyššieuvedenomustanoveníupravujezákazzastúpeniatýmsubjektom,
ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Medzi takéto patrí nepochybne aj situácia, ak

zástupca jednej strany obligačného zmluvného vzťahu zastupuje aj druhú stranu v opačnom postavení.
Zmluva o pôžičke je typický kontrakt, v ktorom na jednej strane stojí veriteľ a na druhej strane dlžník.
Záujmy týchto subjektov sú už z povahy takéhoto právneho úkonu vo vzájomnom protiklade, a preto
v prípade, ak by tak veriteľ ako dlžník bol zastúpený jedným zástupcom takéhoto zastúpenia, takéto
zastúpenie by bolo v rozpore s uvedeným ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny úkon

vykonaný v rozpore týmto zákazom je postihnutý absolútnou neplatnosťou, na ktorú súd musí prihliadať
ex offo.24. Spoločnosť Zinc Euro, a.s. so žalovaným uzatvorila dňa 21.12.2016 rámcovú zmluvu – dlžník. Aj keď
táto zmluva nie je osobitne upravená ako zmluvný typ, ide o tzv. nepomenovanú zmluvu, avšak podľa
jej obsahu ide o zmluvu blízku zmluve sprostredkovateľskej podľa ust. § 774 a nasl. Občianskeho

zákonníka. V konaní nebolo sporné, že išlo o zmluvu spotrebiteľskú. Sprostredkovateľská zmluva však
neobsahuje prvok zastúpenia, ako napr. v prípade príkaznej zmluvy a samotná rámcová zmluva -
dlžník vo svojom čl. 10 označenom ako „Plnomocenstvo“ upravuje zastúpenie žalovaného postupcom
tak, že postupca je oprávnený v mene a na účet žalovaného uzatvárať jednotlivé zmluvy o pôžičkách
s investormi.

25. Prvok zastúpenia postupcom obsahujú aj jednotlivé zmluvy uzatvárané postupcom s investormi
označené ako „Rámcová zmluva – Investor - Novácia“. Rovnako aj v tomto prípade uvedené zmluvy
v bode 12. označenom ako „Plnomocenstvo“, o.i. stanovovali zastúpenie investorov postupcom pri
uzatváraní jednotlivých zmlúv o pôžičke.
26. Z obsahu samotných zmlúv o pôžičke, ktoré mali byť uzatvorené medzi žalovaným a jednotlivými

investormi vyplýva, že postupca je označený ako zástupca tak pre investora, ako aj pre dlžníka,
a teda žalovaného. V tomto smere neobstojí teda argumentácia žalobcu, že išlo o sprostredkovanie
vzťahu dlžníka a investora zabezpečené prostredníctvom internetovej platformy, keď aj zo samotných
zmlúv, či už zmlúv o pôžičke alebo rámcovej zmluvy – dlžník, či zmlúv uzatváraných medzi postupcom
a investormi vyplývalo, že postupca mal postavenie zástupcu oboch zmluvných strán zmlúv o pôžičke.

V tomto posudzovanom prípade, preto nebolo pochýb o tom, že postupca pri uzatváraní zmlúv o pôžičke
konal v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda takéto zmluvy o pôžičke, ako uviedol
aj súd prvej inštancie, sú absolútne neplatné.

27. Nebolo v tomto smere ani významné posúdenie toho, či zmluvy o pôžičke uzatvárané medzi

žalovanými a investormi sú alebo nie sú zmluvami spotrebiteľskými, na ktorú skutočnosť poukazoval
žalobca v odvolaní. Na právnom závere o neplatnosti týchto zmlúv nič nemení ani skutočnosť, že malo
ísťozmluvyuzatváranémedzirovnými(„peer-to-peer“).Takýtozáversúduzároveňnepopieraexistenciu
systému kolektívneho investovania (crowdfunding), či uzatvárania pôžičiek systémom „peer-to-peer“,
rovný s rovným, ako naznačoval žalobca. Ani uzatváranie pôžičiek v takomto systéme nepredstavuje

výnimku z pravidiel zastúpenia, či uzatvárania zmlúv podľa platnej právnej úpravy.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

29. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní so svojim odvolaním žalobca úspešný nebol, úspešnému
žalovanému, preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že
stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).