Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoPr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213210171
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213210171.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu G.. C. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom R. č. XX, XXX XX L., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Krnáč s.r.o., Horná 65A, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 47 232 293 proti žalovaným 1/ G.. G. M., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX, XXX
XX L., 2/ O. L., IČO: XXXXXX, so sídlom XXX XX L. XXX, obaja zastúpení JUDr. Martinom Staroňom,
advokátom, Hlavná 89, 08001 Prešov, o návrhu na zdržanie sa konania, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4Cpr/2/2013-399 zo dňa 24.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania sú nároky žalobcu vo vzťahu k určeniu, že žalobca je riaditeľom Základnej školy

v L..

2. Žalovaní navrhovali žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca bol z funkcie riaditeľa platne odvolaný.

3. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že cit.:
„ Žalobný nárok v časti o určenie, že žalobca je riaditeľom Základnej školy v Lz a m i e t a .
Nárok žalobcu na uloženie povinnosti žalovanej v 1. rade, aby sa zdržala vykonávania akýchkoľvek

úkonov v mene a na účet Základnej školy v L., z pozície riaditeľa Základnej školy a aby v lehote 3 dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, protokolárne odovzdala Základnú školu v L. z a
m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že starosta Obce L. menoval dňa

30.6.2009 žalobcu do funkcie riaditeľa Základnej školy v L. na dobu od 1.7.2009 do 30.6.2014. Dňa
8.12.2010 odvolal žalobcu z funkcie riaditeľa s účinnosťou od 9.12.2010.Voči tomuto rozhodnutiu podal
žalobca dňa 15.12.2010 písomné odvolanie na Obec L.. Rozhodnutím Krajského školského úradu v D.
č. k. Spr 1/2011 - odv. zo dňa 13.6.2012 bolo zrušené rozhodnutie Obce L. vydané starostom obce
dňa 8.12.2010, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie riaditeľa Základnej školy v L. a vec bola vrátená
Obci L. na nové konanie a rozhodnutie. Obec L. prostredníctvom starostu obce rozhodnutím zo dňa
19.6.2012opätovneodvolalažalobcuzfunkcieriaditeľaZákladnejškolyvL.,protiktorémupodalžalobca

odvolanie. Následne Krajský školský úrad v D. rozhodnutím zo dňa 23.8.2012 zrušil rozhodnutie Obce
L. vydané starostom obce dňa 19.6.2012, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie riaditeľa Základnej
školy v L. a vec vrátil obci na nové konanie a rozhodnutie. Dňa 27.9.2012 Obec L. prostredníctvom
starostu obce vydala ďalšie rozhodnutie, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie riaditeľa Základnej školyv L., pričom voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a rozhodnutím Obvodného úradu D.,
odbor školstva č. spisu ObU -PO-OS6 - 2013/00433 - 1 zo dňa 15.5.2013 bolo zrušené rozhodnutie
Obce L., konajúcej starostom obce zo dňa 27.9.2012, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie riaditeľa

Základnej školy v L.. Dňa 1.6.2011 bol starostom Obce L. vydaný menovací dekrét, ktorým bola žalovaná
v 1. rade vymenovaná do funkcie riaditeľky Základnej školy v L. na dobu od 1.6.2011 do 31.5.2016.
Základná škola v L. zastúpená žalovanou v 1. rade písomne dňa 4.10.2011 okamžite skončila pracovný
pomer so žalobcom ako učiteľom Základnej školy v L. pre závažné porušenie pracovnej disciplíny
po predchádzajúcom prejednaní so zamestnaneckým dôverníkom. Žalobca viacerými výzvami žiadal

žalovanú v 1. rade, ako aj Základnú školu v L., aby sa zdržala akejkoľvek činnosti v súvislosti s riadením
predmetnej základnej školy, aby nevykonávala úkony súvisiace s funkciou riaditeľa danej základnej
školy, aby mu protokolárne odovzdala školu a nebránila mu vstupovať na pracovisko, pracovať a
vykonávať funkciu riaditeľa školy, predložila údaje k služobnému platu, uviedla režim školy do náležitého
právneho stavu, odviedla za žalobcu poistné do poisťovne, vyplácala žalobcovi funkčný plat. Žalobca
bol práceneschopný od 17.3.2011 do 13.4.2011, od 16.5.2011 do 1.6.2011 a od 27.6.2011 do 22.8.2011.

5. Na zistený skutkový stav súd prijal právny názor, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobca bol
vymenovaný do funkcie riaditeľa danej základnej školy na funkčné obdobie od 1.7.2009 do 30.6.2014.
Výkon jeho funkcie riaditeľa Základnej školy v L. teda začal dňa 1.7.2009 a skončil 30.6.2014, pretože
Obec L. ako zriaďovateľ danej základnej školy, konajúca prostredníctvom starostu obce, žalobcu 3 krát

neplatne odvolala z tejto funkcie a to rozhodnutím zo dňa 8.12.2010, ktoré bolo zrušené právoplatným
rozhodnutím Krajského školského úradu v D. č. k. Spr 1/2011 - odv. zo dňa 13.6.2012, rozhodnutím zo
dňa 19.6.2012, ktoré bolo právoplatným rozhodnutím Krajského školského úradu v D. č.k. Spr 1/2011
- odv. zo dňa 23.8.2012 zrušené, rozhodnutím zo dňa 27.9.2012, ktoré bolo rozhodnutím Obvodného
úradu D., odbor školstva č. spisu ObU-PO-OS6- 2013/00433 - 1 zo dňa 15.5.2013 právoplatne

zrušené. Žalobca teda nebol zriaďovateľom školy platne odvolaný počas plynutia jeho funkčného
obdobia riaditeľa Základnej školy v L. a jeho funkčné obdobie uplynulo dňa 30.6.2014 v súlade s platným
menovacím dekrétom, pretože neexistujú zákonné dôvody na to, aby sa jeho funkčné obdobie predĺžilo.
Od nasledujúceho dňa, teda od 1.7.2014 žalobca nie je riaditeľom danej základnej školy a súdu v
konaní nepreukázal, aby od 1.7.2014 doteraz prebehlo výberové konanie na funkciu riaditeľa tejto školy,

v ktorom by bol úspešný a na funkciu riaditeľa, do ktorej by bol platne vymenovaný, resp. aby bol
zriaďovateľom vymenovaný do takejto funkcie. Predmetom časti nároku žalobcu je pozitívne určenie,
že žalobca je riaditeľom Základnej školy v L. a súd je takýmto vymedzením žalobného nároku viazaný.
Bolo by preto nad rámec tohto konania, aby súd posudzoval, ktorá iná osoba je v súčasnosti riaditeľom
tejto školy a či má vôbec táto základná škola nejakého riaditeľa, keďže výberové konanie, v ktorom

bola úspešná žalovaná v 1. rade, zjavne prebehlo v čase, kedy vykonával funkciu žalobca. Posúdenie
akýchkoľvek otázok v tejto súvislosti by bolo rozhodovaním o neexistujúcom predmete konania a keďže
sa v tomto konaní nejedná o právnu vec, kedy by súd mohol prekročiť konanie, alebo začať konanie
aj bez návrhu, riadil sa žalobcom vymedzeným žalobným návrhom, tak, ako bol naposledy súdom
na základe návrhu žalobcu na pojednávaní dňa 24.2.2016 pripustený. V časti nároku, v ktorom sa

žalobca domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanej v 1. rade, aby sa zdržala vykonávania akýchkoľvek
úkonov v mene a na účet Základnej školy v L. z pozície riaditeľa Základnej školy, a aby v lehote 3
dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia protokolárne odovzdala Základnú školu v L., súd
žalobu rovnako zamietol s odôvodnením, že žalobca v tejto časti svojho žalobného nároku nie je aktívne
legitimovaný. K tomuto záveru dospel súd z toho dôvodu, že bolo v konaní preukázané, že v čase

vyhlásenia tohto rozsudku dňa 23.2.2016 žalobca nebol riaditeľom Základnej školy v L., a teda sa
nemôže s úspechom domáhať z tejto pozície akýchkoľvek nárokov voči iným osobám. K námietkam
žalobcu, že bol vymenovaný na funkčné obdobie 5 rokov a nie na obdobie kalendárnych rokov súd
uviedol, že žalobca bol vymenovaný na obdobie od 1.7. 2009 do 30.6.2014, nie na iné obdobie, čo je
funkčným obdobím 5 rokov. Tvrdenia žalobcu, že mu funkčné obdobie uplynie až reálnym 5 ročným

výkonom funkcie riaditeľa nemá oporu v žiadnom právnom predpise a je teda právne irelevantné. Zákon
č. 596/2003 Z.z. presne určuje funkčné obdobie výkonu takejto funkcie a podmienky, za akých je možné
predĺžiť toto funkčné obdobie. V tomto prípade však nie je právny dôvod, aby sa žalobcovi funkcia
riaditeľa ZŠ v L. predĺžila v súlade s § 3 ods. 13 zákona č. 596/2003 Z.z. o dobu trvania prekážky v
práci uvedenej v prvej vete, ktorá zostáva do uplynutia funkčného obdobia, najviac o štyri roky, pretože

na to neboli splnené zákonné podmienky, ktoré sa obmedzujú na výkon verejnej funkcie, čerpanie
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti presahujúcej
šesť mesiacov, čo v tejto veci nebolo splnené. K návrhu žalobcu na to, aby súd vyzval žalovanú v 1.
rade k doloženiu právoplatnej listiny, ktorou bol žalobca odvolaný z funkcie riaditeľa ZŠ v L. uviedol,že nepochybne takáto listina neexistuje, pre účely tohto konania je však táto skutočnosť nepodstatná,
pretože žalobca uplynutím funkčného obdobia prestal vykonávať funkciu riaditeľa, ktorá tak skončila
uplynutím času, na ktorý bol vymenovaný a nie na základe inej právnej skutočnosti.

6. Aplikoval ustanovenia § 3, ods. 1, 2 , 6, 11, 13, 14 , § 4, zákona č. 596/2003 Z.z. a § 5 zákona č.
552/2003 Z.z..

7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 151, ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania

súdu tak, že o ich náhrade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), f)
O.s.p. namietal arbitrárnosť rozsudku. V odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje
nesprávne poučenie o opravnom prostriedku. Súd sa s predmetom sporu vysporiadal tak, že žalobca
bol od 1.7.2009 do 30.6.2014 riaditeľom základnej školy, keďže dovtedy nebol právoplatne odvolaný,

avšak súd mu v tomto konaní nemohol dať za pravdu a rozhodnúť v súlade so žalobným návrhom, a teda
určiť, že je riaditeľom základnej školy a uložiť žalovanej v 1/ rade, aby sa zdržala vykonávania úkonov
ako riaditeľka základnej školy a odovzdala mu predmetnú základnú školu, pretože v čase rozhodovania
súdu už žalobcovi uplynulo jeho funkčné obdobie, a teda podľa súdu prvej inštancie už nie je riaditeľom
základnej školy. Žalobca podal žalobu vo veci samej dňa 19.12.2013. Súd vo veci samej začal konať až

po tom, ako bolo zo strany odvolacieho súdu rozhodnuté o predbežnom opatrení, ktoré vydal. Až dňa
22.9.2015, takmer po dvoch rokoch od podania návrhu vo veci samej sa uskutočnilo prvé pojednávanie.
Druhé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 3.2.2016, ktoré bolo odročené za účelom verejného
vyhlásenia rozhodnutia na deň 24.2.2016, kedy bol vyhlásený rozsudok. Z rozsudku je zrejmé, že žaloba
bola v čase podania dôvodná, čo potvrdil aj súd prvej inštancie v rozsudku keď uviedol, že žalobca

bol v období od 1.7.2009 do 30.6.2014 riaditeľom predmetnej základnej školy, ktorý nebol právoplatne
odvolaný. Aj napriek tomu je z vykonaného dokazovania preukázané, že v čase od 9.12.2010 až do
súčasnosti funkciu riaditeľa vykonáva žalovaná v 1/ rade. Z rozsudku je zrejmé, že ak by súd rozhodol
o žalobe do 30.6.2014, tak by rozhodol v súlade so žalobným návrhom žalobcu, avšak súd rozhodoval
až dňa 24.2.2016, preto žalobný návrh zamietol. Zásadné z pohľadu prebiehajúceho konania je, že

súd nerozhodol do 30.6.2014, kde tak urobiť mal a aj mohol, keďže návrh vo veci samej bol doručený
dňa 19.12.2013. Konajúci súd mal do 30.6.2014 k dispozícii všetky materiály, dôkazy, celý spis, a
preto k rozhodnutiu do 30.6.2014 nedošlo len z dôvodov na strane súdu. V prípade, že súd mal za
to, že žalobca je v zmysle menovacieho dekrétu riaditeľom základnej školy do 30.6.2014 a z dôvodov,
že mu žalovaná v 1/ rade vo výkone funkcie riaditeľa bránila, mal do tohto termínu nariadiť termín

pojednávania a rozhodnúť, čím by reagoval na protiprávny postup žalovaných, ako aj na protiprávny
stav na základnej škole spôsobený konaním žalovaných. Žalobca musí znášať zamietnutie žaloby z
dôvodu, že súd nerozhodol v čase, keď tak mal a aj mohol urobiť. Predlžovanie súdneho konania zo
strany súdu spôsobilo, že žalobca je v konaní neúspešný. Súd porušil predpisy upravujúce vedenie
konania, keďže v zmysle zásad občianskeho procesného práva by súdy mali konať rýchlo a promptne

a rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní, pričom, ak by tieto zásady boli dodržané, tak by bolo
rozhodnuté v súlade so žalobným návrhom, a teda zákonne. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že
súd správne zistil, že žalobca bol od 1.7.2009 do 30.6.2014 právoplatným riaditeľom Základnej školy v
L., avšak svoju funkciu nemohol vykonávať celé funkčné obdobie z dôvodu, že žalovaná v 1/ rade od
9.12.2010 svojvoľne a neodôvodnene vymenila všetky zámky na škole, znemožnila vstup žalobcu do

školy, prevzala agendu riaditeľa, začala vykonávať funkciu riaditeľa, poberať plat riaditeľa, pričom tak
činí doposiaľ. Súd alibisticky uviedol, že by bolo nad rámec tohto konania, ak by posudzoval, ktorá iná
osoba je v súčasnosti riaditeľom základnej školy, avšak uvedené by určite nebolo nad rámec, keďže
žalobca sa domáha určenia, že práve on je riaditeľom základnej školy, a preto mal konajúci súd skúmať,
či naozaj on je v skutočnosti v súčasnosti riaditeľom tejto základnej školy, keďže žalobca sa práve tohto

pozitívneho určenia domáha. Súd mal zisťovať, či je žalobca riaditeľom, pričom zo súdom vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalobca podával žalobu v čase, keď bol riaditeľom, avšak žalobca sa domáha
stále toho, aby súd určil, že riaditeľom aj naďalej je. Súd sa vôbec v rozhodnutí nevysporiadal s tým,
že žalovaný v 2/ rade ako zriaďovateľ vymenoval počas funkčného obdobia žalobcu do funkcie riaditeľa
základnej školy žalovanú v 1/ rade, ktorá na základe menovacieho dekrétu vykonáva funkciu riaditeľa

Základnej školy v L. od 1.6.2011 do 30.5.2016, teda v čase, keď riaditeľom Základnej školy v L. bol
žalobca,ktorémunaopakvovykonávanífunkcieriaditeľabránila. Zosúdnehorozhodnutiavyplýva,žedo
30.6.2014 bol riaditeľom žalobca, pričom je zrejmé, že od 1.7.2014 neprebehlo žiadne výberové konanie
na funkciu riaditeľa Základnej školy v L.. Keďže do 30.6.2014 bol nepochybne riaditeľom žalobca aod 1.7.2014 nebol zriaďovateľom nikto poverený vedením základnej školy do vymenovania nového
riaditeľa, ani nedošlo k novému výberovému konaniu na obsadenie funkcie riaditeľa a ani toto miesto
nebolo obsadené bez výberového konania, tak je na základe analógie legis vyplývajúcej z ustanovenia

§ 39 ods. 3 zákona o štátnej správe v školskej a školskej samospráve riaditeľom Základnej školy v L. aj
naďalej žalobca, nakoľko žalobca v skutočnosti vykonával funkciu riaditeľa menej ako 5 rokov. Odvolateľ
nesúhlasí s konštatovaním súdu o tom, že žalobca nie je aktívne legitimovaný domáhať sa uloženia
povinnosti žalovanej v 1/ rade, aby sa zdržala vykonávania akýchkoľvek úkonov v mene a na účet
Základnej školy v L. z pozície riaditeľa. Žalobca má zato, že v tejto časti žalobného nároku je aj naďalej

aktívne legitimovaný, keďže je účastníkom konania a je účastný na právnom vzťahu, o ktorý v konaní ide,
pričom predmetný právny vzťah sa priamo dotýka jeho právnej sféry, ba dokonca je vo svojom právnom
postavení dotknutý existenciou či neexistenciou právneho vzťahu, keďže žalobca bol od 1.7.2009 do
30.6.2014 právoplatným riaditeľom základnej školy, ktorá funkcia žalobcu ako riaditeľa základnej školy
doposiaľ trvá. Odvolateľ navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470
ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

11. Žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p), v konaní došlo k vadám, ktoré majú za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci b), v dôsledku arbitrárneho rozhodnutia súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom § 221 ods. 1, písm. f).

12. K námietke týkajúcej sa tvrdených vád podľa § 221 ods. 1 O.s.p. je potrebné uviesť, že podľa

odvolateľa za takúto vadu je potrebné považovať nesprávne právne poučenie o možnosti žalobcu
podať odvolanie proti rozsudku. Súd uviedol v poučení napadnutého rozsudku neprávne poučenie,
avšak v prípade, ak došlo k nesprávnemu právnemu poučeniu, nie je možné to považovať za vadu
konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd pristúpil k preskúmaniu
podaného odvolania, ktoré považoval za podané včas, oprávnenou osobou a v súlade s procesnou

normou. Nesprávne poučenie o opravnom prostriedku nie je odvolacím dôvodom. Dôvody odvolania
boli taxatívne vymenované v § 205 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase podania odvolania. Nesprávne
poučenie spôsobilo následky uvedené v § 204 ods. 2 O.s.p. a to, že odvolanie by bolo podané včas, ak
by bolo podané aj po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, a to v lehote do troch mesiacov od doručenia
rozsudku.

13.Odvolateľďalejtvrdí,žesúdvydalarbitrárnerozhodnutiespoukazomnajudikatúrusúdovvzťahujúcu
sa na zákonné náležitosti odôvodnenia rozsudku (I ÚS 117/07). Odvolací súd dospel k záveru, že
odôvodnenie rozsudku súdu obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkový postup v odôvodnení je dostatočne vysvetlený. Z rozsudku je možné vyvodiť záver o tom,
z akého skutkového stavu pri svojom rozhodnutí vychádzal a jeho právne odôvodnenie je dostačujúce,
zodpovedajúce kritériám podľa § 157, ods. 2 O.s.p..

14.Kďalšejodvolacejnámietkedotýkajúcejsanesprávnehoprávnehoposúdeniavecipovažujeodvolací

súd uviesť nasledovné:

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnouaplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolateľ nesúhlasí s právnym

názorom súdu vo vzťahu k zamietnutiu žaloby o určenie, že žalobca je riaditeľom Základnej škody v
L., ktorý konštatoval, že žalobca nebol právoplatne odvolaný z funkcie riaditeľa počas jeho funkčného
obdobia, pričom poukázal na to, že funkčné obdobie mu uplynulo dňa 30.6.2014 a nenašiel zákonné
dôvody na predĺženie funkčného obdobia. Súd prijal správny záver vychádzajúci zo skutkového
stavu, podľa ktorého nebol žalobca zriaďovateľom právoplatne odvolaný, keďže posledné rozhodnutie

zriaďovateľazodňa27.9.2012bolorozhodnutímObvodnéhoúraduD.,odborškolstva,č.spisuObU-PO-
OS-6-2013/00433-1 zo dňa 15.5.2013 právoplatne zrušené. Po zrušení tohto rozhodnutia zriaďovateľ
nevydal žiadne ďalšie rozhodnutie, a tak po zrušení tohto rozhodnutia bol riaditeľom jednoznačne
žalobca. Aj napriek obrane žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktorí tvrdia, že žalobca bol z funkcie riaditeľa
právoplatne odvolaný, takýto záver nevyplýva z vyššie uvedených skutkových zistení. Je zrejmé,
že funkciu riaditeľa žalobca, napriek zrušeniu rozhodnutia zriaďovateľa o odvolaní z tejto funkcie,

nevykonával. Predmetom konania je určenie, že žalobca je riaditeľom a nie nároky, ktoré by mu vyplývali
z neplatného odvolania z tejto funkcie. Rozhodnutím o zamietnutí žaloby žalobcu nie sú dotknuté jeho
nároky v súvislosti s neplatným odvolaním žalobcu z funkcie riaditeľa.

15. Súd prvej inštancie správne posúdil aj otázku prípadného predĺženia funkčného obdobia žalobcu

vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 13 zákona č. 596/2003 Z.z. V súlade s citovaným zákonným
ustanovením je totiž možné predĺženie funkčného obdobia len za splnenia tam vymedzených
podmienok (výkon verejnej funkcie, čerpanie materskej alebo rodičovskej dovolenky, alebo dlhodobej
práceneschopnosti presahujúcej 6 mesiacov). Ani extenzívnym výkladom tohto zákonného ustanovenia,
kde sa pod normatívne pôsobenie určitého zákonného ustanovenia výkladom podraďujú aj iné situácie,

nie je možné dospieť k záveru o danosti dôvodu o predĺžení funkčného obdobia žalobcu. Pokiaľ
odvolateľ poukazuje na to, že do 30.6.2014 bol riaditeľom a od 1.7.2014 neprebehlo žiadne výberové
konanie na funkciu riaditeľa a z toho vyplývajúca zákonná požiadavka štatutárneho orgánu, je nutné
uviesť, že predmetom súdneho konania nie je posúdenie dôsledkov neplatného odvolania žalobcu z
jeho funkcie.

16. Pokiaľ odvolateľ namieta nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k skončeniu jeho
funkčného obdobia počas súdneho konania a z toho vyplývajúci ďalší nesprávny záver o nedôvodnosti
požadovanéhourčeniavčasevyhláseniarozsudku, odvolacísúduvádza,žepodľa§154ods.1O.s.p.je
pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. To znamená, že súd pri rozhodovaní veci nemôže

brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú,
ako aj predvídať skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali s výnimkou pravidla uvedeného v
§ 154 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáha vydania konštitutívneho rozhodnutia a
nie deklaratórneho, je nevyhnutné rešpektovať zákonnú požiadavku uvedenú v citovanom zákonnom
ustanovení.

17. Odvolateľ napáda aj výrok, ktorým súd zamietol nárok žalobcu na uloženie povinnosti žalovanej v 1.
rade, aby sa zdržala vykonávania akýchkoľvek úkonov v mene a na účet Základnej školy v L. z pozície
riaditeľky a protokolárne odovzdala Základnú školu v L.. Nesúhlasí so záverom súdu, podľa ktorého
žalobca nie je aktívne legitimovaným. Žalobca má za to, že jeho aktívna vecná legitimácia ja daná, keďže

je účastný na právnom vzťahu, o ktorom v konaní ide, keďže bol od 1.7.2009 do 30.6.2014 právoplatným
riaditeľom základnej školy a funkcia mu naďalej trvá. Odvolací súd považuje záver prijatý súdom prvej
inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v tejto časti za správny. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z
účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva. Žalobca
nepreukázal, že by mu svedčalo právo, ktorému v súvislosti s uložením povinnosti žalovanej v 1/ rade by

mala byť poskytnutá ochrana. Žalovaná v 1/ rade je fyzickou osobou, ktorá vychádzajúc z menovacieho
dekrétu bola zriaďovateľom vymenovaná za riaditeľku základnej školy do 31.5.2016 (č.l. 184 spisu),
(funkčnéobdobiežalovanejvčaserozhodovaniaodvolaciehosúduuplynulo).Jepotrebnévychádzaťajz
ustanovení zákona č. 596/2003 Z.z., podľa ktorého riaditeľa vymenúva a odvoláva zriaďovateľ a riaditeľ,
vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa, ktorým je v danom prípade žalovaný v 2/ rade.

Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné, aby žalobca vo vlastnom mene sa domáhal uloženia
povinnosti ďalšej fyzickej osobe vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade, ktorá v čase vyhlásenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie vykonávala funkciu štatutárneho orgánu.18. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na to, že súd o nich v prvej
inštancii nerozhodoval. Súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania podľa § 255 ods.1CSP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).