Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. február 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/98/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010688
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1618010688.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou, v trestnej veci obžalovaného Q. O.,

narodenéhoXX.XX.XXXXvQ.,trvalebytomV.XX,preprečinkrádežepodľa§212ods.1,ods.3písm.b)
Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. februára
2022 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Q. O., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom V. XX, prechodne bytom G., V. XXX,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

v čase asi o 18.58 h dňa 31.03.2017 v herni zv. Y. nachádzajúcej sa na K. ulici XX v Q., využil
nepozornosť zamestnankyne, poškodenej P. H., a z poza barového pultu vzal voľne položený mobilný
telefón zn. Samsung Galaxy A5 čiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, so SIM kartou s telefónnym
číslom XXXXXXXXXX, a z herne odišiel, čím spôsobil poškodenej P. H. škodu vo výške 278 €, pričom
tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV pod sp. zn.

3T/81/2016 zo dňa 22.09.2016, právoplatným dňa 23.09.2016, uznaný za vinného zo spáchania prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a iné,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019.

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 212 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom do 31.07.2019, s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. a s poukazom
na § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., na súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zákona, s poukazom na § 42 ods. 2 Tr. zákona, sa mu ukladá trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky.

Podľa§42ods.2Tr.zákonasúdzrušujevýrokotreste,ktorýbolobvinenémuuloženýtrestnýmrozkazom
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/75/2020 zo dňa 03.08.2020, právoplatný dňa 01.12.2020, ako
aj výrok o treste ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.
0T/57/2019 zo dňa 24.06.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili svoj poklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal tunajšiemu súd dňa 29.11.2018 obžalobu číslo 2Pv
160/17/1106-27 na v tom čase obvineného Q. O. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávneného podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného

zákona v znení účinnom do 31.07.2019, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 252 ods. 1 Trestného poriadku, hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých
členov senátu, zapisovateľa a prokurátora.

Podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku, v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie
vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť
aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom
a)obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas
predvolaný,

b)obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v
trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol
upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania,
c)obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,

d)obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.

Obžalovaný sa hlavné pojednávanie konané dňa 02.02.2022 neustanovil, hoci predvolanie na hlavné
pojednávanie zobral na vedomie dňa 03.11.2021. Obžalovaný svoje neúčasť neospravedlnil, nepožiadal

o odročenie pojednávania, pričom bol riadne poučený o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho
neprítomnosti. V predmetnom trestnom konaní mal obžalovaný zároveň možnosť vyjadriť sa ku skutku,
ktorý je predmetnom obžaloby, pričom v prípravnom konaní boli dodržané všetky procesné ustanovenia
Trestného poriadku a obžalovaný bol súčasne upozornený na možnosť preštudovať vyšetrovací spis
v intenciách zákonných ustanovení. S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že hlavné pojednávanie

možno vykonal v neprítomnosti obžalovaného podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku, v záujme
zachovania kontradiktórnosti konania (§ 2 ods. 14 Trestného poriadku), ako i zachovania ústavných
princípov právnej istoty (§ 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a základných zásad trestného konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka Q. K., výsluchom znalca MUDr.

Y. I., prečítaním výpovede svedkyne - poškodenej P. H. z prípravného konania, ako aj prečítaním a
oboznámením sa s listinnými a inými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovej dokumentácii a uvedenými v
texte rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté
na hlavnom pojednávaní a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.Obžalovaný Q. O. vo svojej výpovedi učinenej na hlavnom pojednávaní dňa 19.02.2020 uviedol, že sa
cíti byť vo veci nevinný, nakoľko sa skutku nedopustil. Uviedol, že na kamerovom zázname je zachytená
iná osoba, a to jeho príbuzný Q. O., ich otcovia sú bratanci. Nakoľko sa jednalo o jeho príbuzného, tak

ku skutku na polícii nevypovedal. Uviedol, že v čase keď sa mal skutok stať, tak sa nachádzal na inom
mieste a to v herni v W., ktorá sa nachádza oproti pohostinstvu W.. Ďalej uviedol, že ním označený
páchateľ Q. O. mu po skutku v ten deň telefonoval s tým, že má na predaj telefón, dokonca prišiel za ním
do herne v W. a ten telefón mu ukázal. On ten telefón nechcel kúpiť, tak ho poslal oproti do pohostinstva
W., aby ho ponúkol tam. Či ho predal, to už nevie uviesť. Na otázku prokurátora uviedol, že herňu Y. v Q.

pozná, v minulosti tam bol asi dvakrát, pričom poškodenú H. P. nepozná. Ďalej uviedol, že svedka Q. K.
pozná, poznajú sa zbežne asi 10 rokov. Ďalej uviedol, že v čase skutku bol psychiatrickým pacientom,
dobrovoľne sa liečil u MUDr. Z. v Q. z dôvodu, že trpel depresiami a úzkosťou. Užíval lieky Neurol, Xanax
a antidepresíva.

Svedok Q. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná, poznajú sa od detstva. Uviedol,

že pracuje v pohostinstve W., kde chodil aj obžalovaný. Obžalovaný mu v tejto prevádzke ponúkol na
predaj mobilný telefón a on ho on neho kúpil. Zaplatil mu za ten telefón 45 Eur a dal mu aj cigarety.
Telefón používal asi 2 dni, potom pre telefón prišla polícia, ktorej ho vydal. Viac k veci nevedel uviesť.
Potvrdil, že obžalovaného pozná dobre a je si istý, že to bol obžalovaný, kto mu predal mobilný telefón.
SvedkovibolapredloženáajfotografiaosobyQ.O.(obžalovanýmoznačenáosobaúdajnéhopáchateľa),

pričom svedok uviedol, že danú osobu nepozná, nevidel ho.

Svedkyňa P. H. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že pracuje ako krupierka v herni zv.
Y. v Q., pričom dňa 31.03.2017 mala dennú službu, kedy jej v čase okolo 19.00 hodiny bol odcudzený
mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A5, čiernej farby. Telefón zakúpila v roku 2016 v sume 338 Eur.

Uviedla, že telefón mala v prácu voľne položený za barovým pultom. V herni sú dve miestnosti, v prvej je
barovýpultaposedenieprehostí,vdruhejmiestnostisúautomaty.Včase,keďjejbolodcudzenýtelefón,
sa nachádzala v druhej miestnosti s automatmi, kde išla vyplatiť zákazníka. Miestnosť s barom bola v
tom čase prázdna. Po vyplatení zákazníka sa vrátila za bar a zistila, že niekto odcudzil jej telefón. Volala
vedúcej, aby prišla za ňou do práce a spolu pozreli kamerový záznam, nakoľko herňa je zabezpečená

kamerovým systémom. Na kamerovom zázname bolo vidieť, ako jej neznámy muž odcudzil z baru
telefón, ktorý si dal do vrecka a odišiel von. Uviedla, že meno toho muža nevedela, avšak z videnia
ho poznala, nakoľko ho v herni asi trikrát už videla. Keďže jej bol telefón o niekoľko dní vrátený v
nepoškodenom stave, škodu si neuplatnila.

Z výsluchu znalca z odvetvia psychiatria MUDr. Y. I. súd zistil, že obžalovaný netrpí a ani v čase
skutku netrpel duševnou chorobou, či poruchou, ktorá by ovplyvnila jeho konanie, pričom v čase skutku
neboli rozpoznávacie ani ovládacie schopnosti obžalovaného ovplyvnené. U obžalovaného bola zistená
zmiešaná porucha osobnosti, jedná sa o poruchu vývoja formovania osobnosti vplyvom sociálneho
prostredia a tým spôsobom neosvojenie si základných sociálno-etických noriem spoločnosti. Znalec

uviedol, že obžalovaný nerešpektuje zákazy a nariadenia a je si toho plne vedomý. Obžalovaný má
taktiež tendenciu účelovo - vedome skresľovať skutočnosti, či ich zamlčovať, za účelom získania výhod.
Ďalej znalec na otázku obhajcu uviedol, že lieky užívané obžalovaným v čase spáchania skutku môžu
v prípade nadmerného užívania v rozpore s pokynmi lekára v zriedkavých prípadoch spôsobiť poruchy
pamäte a nadmerný útlm, znalec ďalej uviedol, že nenašiel žiaden záznam, že by sa uvedené prejavilo

u obžalovaného. Doplnil, že pri vypracovávaní posudku mal k dispozícii dve lekárske správy MUDr. Z..

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.

Oboznámenýkamerovýzáznamzodňa31.03.2017zprevádzkyhernezv.Y.nachádzajúcejsanaK.ulici

XX v Q. potvrdzuje výpoveď svedkyne - poškodenej P. H. a to v skutkových aj časových súvislostiach.
S uvedeným korešpondujú aj vyhotovené fotografie z kamerového záznamu, kde osoba mužského
pohlavia zachytená na zázname je identifikovaná ako obžalovaný Q. O..

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 04.04.2017 ako aj zo zápisnice a uznesenia o vrátení veci zo dňa

04.04.2017 vyplynulo, že Q. K. vydal 1 ks. mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A5 čiernej farby, IMEI:
XXXXXXXXXXXXXXX, pričom tento bol následne vrátený poškodenej P. H..V odbornom vyjadrení Okresného riaditeľstva Policajného Zboru v Malackách, odbor poriadkovej polície
zo dňa 05.04.2017 bola určená výška hodnoty odcudzeného mobilného telefónu tak, ako je ustálené v
skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd oboznámil aj listinné dôkazy súvisiace so stotožnením osoby Q. O. (osoba označená obžalovaným
ako páchateľ), pričom bolo zistené, že Q. O. zomrel dňa XX.XX.XXXX, z fotografie označeného Q. O.
nebola zistená zhoda v podobnosti s obžalovaným Q. O..

Z listinných dôkazov súd ďalej poukazuje na výpis z evidencie priestupkov a odpis registra trestov
obžalovaného, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV pod sp. zn. 3T/81/2016 zo dňa 22.09.2016,
pripojený spis Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/81/2016.

Podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019, kto si prisvojí cudziu vec

tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019, odňatím
slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 alebo hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.
Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa

rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma
dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo i v ich súhrne (a vzájomnej

súvislosti) podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 ods. 12 Trestného poriadku, kedy súd dôkladne vyhodnotil
výpovede obžalovaného, ako i svedkov, a za pomoci ďalších dôkazov zisťoval, či je možné vysloviť
nepochybnú istotu o niektorej z verzií skutku, vychádzajúc aj z ostatných trestnoprávne relevantných
zásad, dospel súd bez rozumných pochybností k záveru, že skutok sa odohral tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že zo strany obžalovaného šlo o úmyselné konanie, ktorým si
prisvojil cudzie veci tým, že sa ich zmocnil, pričom bol už za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacov odsúdený. Súd k tejto nepochybnej istote, vyjadrenej vo výrokovej časti rozsudku,
dospel na podklade nasledovných, nižšie v odôvodnení tohto rozsudku, uvedených konkrétnych
skutočností, argumentov a právnych úvah. Súd teda po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky

dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie
trestnej zodpovednosti obžalovaného.

V posudzovanej veci bolo bez pochýb zistené, že dňa 31.03.2017 v čase asi o 18.58 h v herni zv. Y.

nachádzajúcej sa na K. ulici XX v Q., osoba mužského pohlavia využila nepozornosť zamestnankyne,
poškodenej P. H., keď z poza barového pultu vzal voľne položený mobilný telefón zn. Samsung Galaxy
A5 čiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, so SIM kartou s telefónnym číslom XXXXXXXXXX, a
následne z herne odišiel. Táto osoba bola s využitím kamerovému záznamu priamo z miesta činu
stotožnené ako obžalovaný Q. O.. Obžalovaný síce svoju vinu na spáchaní žalovaného skutku popiera,

dokonca tvrdí, že skutok spáchal jeho vzdialený príbuzný Q. O., avšak jeho verzia je jednoznačne
vyvrátená výpoveďami svedkov, a to najmä výpoveďou svedka Q. K., ktorému obžalovaný odcudzený
mobilnýtelefónbezprostrednepokrádežipredal.SvedokK.uviedol,žesijeabsolútneistý,žeodcudzený
mobilný telefón mu predal práve obžalovaný, ktorého pozná už od detstva, zámena s inou osobou je
teda vylúčená. K uvedenému súd dodáva, že z judikatúry vyplýva, že ak má slúžiť výpoveď svedka

ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný,
logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný,
či dokonca vyvrátený. Takáto situácia nastala aj v prejednávanom prípade, kedy navyše k výpovedi
svedka na hlavnom pojednávaní, jednoznačne usvedčujúcej obžalovaného, možno podporne priradiť ajostatné vykonané dôkazy, ako svedecká výpoveď poškodenej H., či listinné a obrazové dôkazy, ktoré
sú v súlade s výpoveďou svedka a poškodenej, tieto výpovede dopĺňajú a umožňujú o skutku utvoriť
celkový obraz. Zásadne spochybnená, resp. vyvrátená výpoveď tohto svedka, nebola ničím a nikým

(ani obžalovaným), jeho výpoveď je po celý čas konštantná, svedok vypovedal podrobne, vierohodne,
súvislo, konzistentne a obsahovo nadväzujúco, resp. doplňujúco s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Súd predovšetkým poukazuje na oboznámený kamerový záznam, ktorý je v zhode s výpoveďou
poškodenej, pričom páchateľ zachytený kamerovým záznam priamo pri páchaní žalovaného trestného
činu je jednoznačne identifikovateľný ako osoba obžalovaného Q. O.. Súd s poukazom na výpoveď a

obranu obžalovaného stotožnil a zabezpečil aj fotografiu ním označeného páchateľa - v tom čase už
zomrelý Q. O., pričom porovnaním fotografie označeného Q. O. s kamerovým záznamom a vyhotovenou
fotodokumentáciou možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že osoba Q. O. nebola osobou
zachytenou na tomto kamerovom zázname. V konaní tiež korelujú ďalšie vykonané dôkazy, ktoré
dotvárajú ucelený obraz o spáchaní stíhaného skutku (zápisnica o vydaní veci, uznesenie o vrátení
veci, ako i odborné vyjadrenie policajných orgánov o výške hodnoty odcudzených vecí). Napokon súd

uvádza, že obžalovaný sa v objekte herne dobre orientoval, keďže tento priestor poznal, čo potvrdil aj
sám obžalovaný, ako aj poškodená. Verzia obžalovaného nebola potvrdená žiadnym dôkazom, pričom
skutočnosť, že obžalovaný má tendenciu k fabulácii, potvrdil aj znalec z odvetvia psychiatrie na hlavnom
pojednávaní. Súd záverom dodáva, že odmietol návrh obhajoby na vykonanie dôkazu - stotožnenia
krupierky herne U. a jej následný výsluch, ako aj znalecké dokazovanie znalcom z odboru antropológia,

ako nedôvodné a to s poukazom, že dané okolnosti, ku ktorým mala navrhovaná svedkyňa, ako aj znalec
osvedčiť, mal súd možnosť zistiť už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi.

V predmetnej trestnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a
vykonateľnými dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne a dospel k jednoznačnému záveru,

ževinaobžalovanéhozožalovanéhoskutkujejednoznačnepreukázaná.VýsluchsvedkaQ.K.,výpoveď
poškodenej, ako aj oboznámený obrazový záznam a fotodokumentácia vytvárajú tak silnú usvedčujúcu
dôkaznú reťaz, že neexistujú žiadne pochybnosti o dôvodnosti postavenia obžalovaného pred súd a
úplnevyvracajújehoobhajobu.PoobjektívnejstránkeobžalovanýQ.O.naplnilznakyskutkovejpodstaty
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 ods. 3 písm. b) Trestného zákona tým, že si prisvojil cudziu vec iného

tým, že sa jej zmocnil a zároveň došlo k naplneniu kvalifikačného znaku - spôsobenie škody, spolu s tým,
že už za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený; škodou sa pritom rozumie
škoda prevyšujúca sumu 266,- eur (§ 125 ods. 1 Trestného zákona). Z hľadiska subjektívnej stránky
posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pričom
priamy úmysel zahŕňa všetky znaky objektívnej stránky, vrátane prisvojenia, pretože obžalovaný odňal

vec z dispozície poškodeného, bez jeho súhlasu, s úmyslom nakladať s ňou ako s vlastnou vecou, teda
skutočnému vlastníkovi znemožnil dispozíciu s jeho vecou. Svojím konaním teda obžalovaný naplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na vyššie
popísaný spôsob spáchania jednotlivých činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V súvislosti s
výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä
v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými

činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň
napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na

zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich

okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že z odpisu registra trestov
vyplýva, že odsúdený bol doposiaľ 16 krát súdne trestaný, z toho 5 krát sa naňho hľadí, ako by nebol
odsúdený. Z výpisu priestupkov vyplynuli dva záznamy a to zo dňa 30.04.2019 a 29.04.2019 pre

priestupky na úseku dopravy, za ktoré bol riešený uloženou pokutou vo výške 20 a 50 Eur.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa
§ 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením nepodmienečného trestu

odňatia slobody a to predovšetkým s poukazom na zásady ustanovené v § 42 ods. 2 Trestného zákona,
keďže v prejednávanej veci je obžalovaný trestne stíhaný pre trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. V danom prípade sa
odsúdený dopustil trestného činu dňa 31.03.2017, teda skôr, ako Okresný súd Bratislava II vydal a
doručil obžalovanému trestný rozkaz spisová značka 3T/75/2020 zo dňa 03.08.2020, právoplatného
dňa 01.12.2020. Podľa zásad ukladania súhrnného trestu však možno obžalovanému uložiť trest, ktorý

nebude miernejší ako trest uložený skorším rozhodnutím. V tejto súvislosti súd konštatuje, že trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/75/2020 zo dňa 03.08.2020, bol obžalovanému
uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenie výroku o
trest trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV spisová značka 0T/57/2019 zo dňa 24.06.2019.

Súd v predmetnej veci preto obligatórne uložil obžalovanému nepodmienečný súhrnný trest odňatia
slobody. Zároveň postupujúc podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona bol trestným činom najprísnejšie
trestným prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do
31.07.2019, ktorého trestná sadzba je stanovená na 6 mesiacov až 3 roky. Podľa § 38 ods. 2 Trestného
zákona súd ďalej zisťoval aj pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri posudzovaní

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného nezistil možnosť použitia poľahčujúcej
okolnosti, naopak obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov a už bol za trestný čin
v minulosti odsúdený. U obžalovaného prevažoval teda pomer priťažujúcich okolností. V zmysle § 38
ods. 4 Tr. zák. súd zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, t.j. zo 6 mesiacov na 16
mesiacov. Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe 16 mesiacov až 3 roky.

Súd obžalovanému v zmysle vyššie uvedeného uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20
mesiacov, čo je na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje
možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest
odňatia slobody predstavuje potrebnú represiu pre obžalovaného a bude tiež naplnením účelu, že

obžalovanýsavbudúcnostibudevyvarovaťpáchaniutrestnejčinnostiastarostlivozvážinásledkysvojho
konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná osobe obžalovaného a jeho pomerom.
Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci bolo potrebné uložiť súhrnný trest odňatia slobody, súd súčasne
s poukazom na ust. § 42 ods. 2 Trestného zákona, zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/75/2020 zo dňa 03.08.2020, právoplatný

dňa 01.12.2020, ako aj výrok o treste ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 0T/57/2019 zo dňa 24.06.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili svoj poklad.

S poukazom na § 42 ods. 2 Tr. zákona, súd z dôvodu ukladania súhrnného trestu uložil aj trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky (uložený v trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/75/2020).

Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol, v posledných desiatich

rokoch pred spáchaním trestného činu, vo výkone trestu odňatia slobody a to dokonca opakovane.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohtorozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech

(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.