Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/237/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814211809
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7814211809.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Ladislava Cakociho, v spore žalobcov X/ U.. C. Y., O.. XX.XX.XXXX, V.
P. X, M., X/ C.. U. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. Č. R. X, M. X/ U.. K. P.G., O.. XX.XX.XXXX, V. E. XXX, V., X/
X. E., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XX, V., X/ C. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. F. XXX/XX, M. - K., zastúpených
JUDr. Stanislavou Majerovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Kpt. Nálepku 15, 040 01

Košice, proti žalovanému C.. E. X., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXX, XXX XX Y., zastúpeného Advokátskou
kanceláriou VICTORIA, s.r.o., so sídlom Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 51 164 353,
o zaplatenie 1.983,90 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k.
5C/213/2015-167 z 29. októbra 2018

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec v r a c i a súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
U.. C. Y., O.. XX.XX.XXXX sumu 495,98 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 09.12.2011
do zaplatenia, žalobkyni C.. U. Y., O.. XX.XX.XXXX sumu 330,65 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne od 09.12.2011 do zaplatenia, žalobkyni U.. K. P., O.. XX.XX.XXXX sumu 330,65 € s úrokom z
omeškania vo výške 9,25 % ročne od 09.12.2011 do zaplatenia, žalobkyni X. E., O.. XX.XX.XXXX sumu
330,65€súrokomzomeškaniavovýške9,25%ročneod09.12.2011ažalobcoviC.Y.,O..XX.XX.XXXX

sumu 495,98 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 09.12.2011 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Súd ďalej zaviazal žalovaného nahradiť žalobcom trovy
konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti
rozsudku (výrok II.).

2. Žalobcovia podanou žalobou žiadali, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 1.983,90 € s prísl. a

nahradiť trovy tohto konania. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX X. M..Ú.. E., parc. č. 3202 v celkovej výmere 64864 m2 - trvalé trávne porasty.
Žalobca v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/12-tín žalobca v 2. rade v podiele 1/18-tín,
žalobca v 3. rade v podiele 1/18-tín, žalobca v 4. rade v podiele 1/18tín a žalobca v 5. rade v podiele
1/12-tín a žalovaný v podiele 1/3-tín. Pozemok je v katastri nehnuteľností druhovo evidovaný ako trvalé
trávne porasty, v skutočnosti však tento pozemok bol porastený drevinami.

4. Súd vychádzal aj z predloženej zmluvy č. 27/2011 uzavretej dňa 09.11.2011 medzi kupujúcim
Lesopartner,s.r.o.RožňavaapredávajúcimE.X.vyplýva,žepredávajúcisazaviazalpredaťkupujúcemu
drevnú hmotu na lokalite peň /na koreni/. Kúpna cena bola určená dohodou a na základe vyznačenej
ťažby dreva na parcele č. 3202 sa plánuje vyťažiť minimálne 50 m3. Cena za 1 m3 dreva na lokalite
je peň: 35,- €/m3, bez DPH. Predávajúci zastupuje aj 1/3 vlastníkov a predávajúci sa zaväzuje jemu

vyplatenú finančnú čiastku za ostatných vlastníkov /16,66 m3 x 35,- €/ vyplatiť ostatným osobám. Z LV
č. XXXX v k.ú. E. vyplýva, že spoluvlastníkmi parciel registra "E" č. 1703/2 - trvalé trávne porasty ovýmere 11887 m2, č. 3201 - trvalé trávne porasty o výmere 64864, č. 3446 - trvalé trávne porasty o
výmere 42877 m2, č. 3557/1- trvalé trávne porasty o výmere 9026 m2, č. 3557/2 - trvalé trávne porasty
o výmere 31793 m2, č. 3672/1 - trvalé trávne porasty o výmere 55533 m2, č. 3672/2 - trvalé trávne

porasty o výmere 2486 m2, č. 3672/3 - trvalé trávne porasty o výmere 213 m3, č. 4088 - trvalé trávne
porasty o výmere 9747 m2, č. 4250 - trvalé trávne porasty o výmere 7028 m2, č. 4412 - trvalé trávne
porasty o výmere 24491 m2 sú podielovom spoluvlastníctve U. Y. v pomere 1/3-tiny, C. Y. v pomere
1/12-tiny, U. Y. v pomere 1/18-tiny, K. P. v pomere 1/18-tiny, X. E. v pomere 1/18-tiny, C. Y. v pomere
1/12-tiny a E. X. v pomere 1/3-tiny. Z rozhodnutia D. E. zo dňa 20.10.2011 vyplýva, že dali súhlas na

výrub nasledovných drevín nachádzajúcich sa v extraviláne na pozemkoch parc.č. KN C 1125, 1126,
1132, 1144, 1146, 1584/1 /KN E 3020/, KN C 1496/1, 1571 /KN E 3446/, KN C 1445 /KN E 3557/2/ v k.ú,
E.: na pozemku KN C 1125, 1126, 1132, 1144, 1146, 1584/1, /KN E 3202/ lokalita Skaľ v k.ú. E.: 58 ks
druhu smrek obyčajný s obvodmi kmeňov od 41 do 180 cm, 38 ks druhu buk lesný s obvodmi kmeňov
41 do 70 cm, 52 ks druhu breza plstnatá s obvodmi kmeňov 41 do 80 cm, 43 ks druhu jelša lepkavá s
obvodmi kmeňov 41 do 70 cm, 5 ks druhu topoľ osikový s obvodmi kmeňov 41 do 100 cm, 4 ks druhu

javor mliečny s obvodmi kmeňov 41 do 60 cm, 4 ks druhu čerešňa vtáčia s obvodmi kmeňov 41 do 100
cm, na pozemkoch parc.č. KN C 1496/1 /KN E 4336/ lokalita Klimentov v k.ú. E.: 70 ks druhu smrek
obyčajný s obvodmi kmeňov od 41 do 140 cm, 4 ks druh buk lesný s obvodmi kmeňov od 41 do 100
cm, na pozemku parc.č. KN C 1445 /KN E 3557/2/ lokalita U. Y., v k.ú. E.: 30 ks druhu smrek obyčajný
s obvodmi kmeňov od 41 do 180 cm. Nesúhlasil s výrubom drevín nachádzajúcich sa na pozemkoch

parc.č. KN C 1312, 1325 /KN E 1703/2/, KN C 1447 /KN E 3557/2/, KM C 1472/1, 1472/2, 1473, 1474/1,
1474/3, 1476, 1552 /KN E 3672/1/ v k.ú. E..

5. Vypočutý svedok P. M. uviedol, že on jednal so žalobkyňou v 1. rade ako aj s bratom žalovaného.
On uzatváral zmluvu s tým, že si nebol istý kto zmluvu o ťažbe dreva podpisuje. Cenu z ťažby vyplatili

jednak žalobkyni v 1. rade ako aj žalovanému s tým, že im vyplatili cenu aj za ostatných spoluvlastníkov.
Na mieste samom bol len predtým ako došlo k vyťaženiu dreva. Bolo v záujme žalovaného, aby vyťažil
všetko drevo aby mal z toho čím väčší zisk. Preto si nemyslel, že by tam nejaké drevo ešte bolo. Nevedel
sa rozpamätať, či bola uzavretá nová zmluva po dohode. On zmluvu uzatváral jedine so žalovaným a s
U. Y., ktorí sú nadpoloviční spoluvlastníci nehnuteľnosti. Cena bola vyplatená žalovanému a C. Y.. Súd

na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
a ti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou

Lesopartner, s.r.o. Rožňava zmluvu o výrobe dreva, a to aj v mene žalobcov. Hodnotu za výrub dreva
prevzal žalovaný aj za ostatných spoluvlastníkov a tým sa na ich úkor bezdôvodne obohatil. Preto toto
bezdôvodné obohatenie je povinný žalobcom vydať. Skutočnosti, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou
Lesopartner, s.r.o. Rožňava zmluvu o výrubu dreva a aj to, že peniaze za výrub dreva boli vyplatené
žalovanému aj za ostatných spoluvlastníkov, bolo preukázané. Výrok o trovách konania odôvodnil § 255

ods. 1 CSP a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 100 %, pretože žalobcovia
mali v konaní plný úspech.

7. V podanom odvolaní žalovaný uviedol: V zmysle ustanovenia § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka
ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov,

ktoré na vec vynaložil. Napriek skutočnosti, že žalovaný uvedené súdu preukázal, súd to pri
rozhodovaní nezohľadnil. Súd nezohľadnil pri rozhodovaní ani kompenzačnú námietku právneho
zástupcu žalovaného vznesenú na pojednávaní dňa 02.06.2016, pokiaľ žalovaný poprel skutkové
tvrdenie o výdavkoch žalovaného, mal predložiť dôkaz, ktorý by preukazoval výšku oprávnených
výdavkovvsúvislostisvykonanoučinnosťoužalovaného.Popretieajzákonnýchvýdavkov(daňzpríjmu,

odvod do zdravotnej poisťovne) považuje žalovaný za účelové, vznesenie námietky premlčania - súd
prvej inštancie sa napriek vznesenej námietke premlčania žalovaným v podaní zo dňa 27.07.2016,
ktoré bolo doručené súdu dňa 01.08.2016, pri rozhodovaní nezaoberal. Žalovaný opätovne vznáša
voči nárokom žalobcov námietku premlčania. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobkyňa 21
na pojednávaní dňa 02.06.2016 uviedla: "My sme sa dozvedeli o tom, že odporca mal vyplatenú kúpnu
cenu niekedy na jar alebo v lete 2012 a to od U. Y., ktorý sa nás pýtal, či aj my sme dostali za svoj
podiel."Žalobcoviapodaližalobudňa08.12.2014.Zopísanýchskutočnostívyplýva,žežalobcoviapodaližalobu po uplynutí subjektívnej premlčacej doby dva roky. Z tohto dôvodu, aj keby vzniklo žalobcom
nejaký nárok na plnenie (ktorého sa žalobou domáhajú), v čase podania návrhu už bolo premlčané a
žalovaný preto vznáša voči premlčaným nárokom námietku premlčania. Návrh rozhodnutia: Na základe

opísaných skutočností žalovaný má za to, že v súdnom spore proti žalobcom 1/ až 5/ existujú proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k. 5C/213/2015 zo dňa 29.10.2018 uvedené odvolacie dôvody.
Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamieta a priznal žalovanému voči žalobcom plnú náhradu trov konania.

8. Teda žalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku a namietal hlavne to, že vzniesol
námietku premlčania a aj napriek tejto námietke žalovaným v podaním zo dňa 27.7.2016 (takmer pred
štyrmi rokmi) sa súd ňou pri rozhodovaní nezaoberal, nároky žalobcu sú premlčané so zreteľom na § 107
ods. 1 OZ, lebo žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla:“ My sme sa dozvedeli o tom, že odporca
mal vyplatenú kúpnu cenu niekedy na jar alebo v lete 2012, a to od U. Y., ktorý sa nás pýtal aj my sme
dostali za svoj podiel, pričom žalobcovia podali žalobu 8.12.2014“.

9. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcovia uviedli:
Námietka žalovaného, ktorou poukazuje na tvrdenie svojho brata P. X. o tom, že Zmluvu č. 27/2011
zo dňa 09.11.2011 so spoločnosťou Lesopartner, s. r.o. (ďalej len „zmluva") podpísal on namiesto
žalovaného,považujemezazmätočnú.VOdporeprotiplatobnémurozkazuzodňa03.03.2015,žalovaný

nijako nespochybnil svoj podpis na tejto zmluve, naopak, uvádza, citujeme: „U. Y. dosiahol to, čo
chcel, bol som v tiesni zmluvu podpísať...". To, že odpor bol napísaný a podpísaný žalovaným
dosiaľ spochybnené nebolo. Ak by zmluvu podpísal brat žalovaného, tak táto skutočnosť sama osebe
nespôsobuje, že zo zmluvy nie je viazaný priamo žalovaný. Samotný svedok vo svojej výpovedi uvádza,
že zmluvu podpísal: „..v zásluhe brata..", čo chápeme tak, že ju podpísal v prospech brata, na jeho

účet, čo je potvrdené ďalšími slovami svedka, podľa ktorých peniaze odovzdal bratovi (Zápisnica
z pojednávania zo dňa 23.06.2016). Brat žalovaného taktiež uviedol, že protistrana, t. j. konateľ
spoločnosti Lesopartner, s.r.o. vedel, že zmluvu podpisuje brat žalovaného. Je potrebné zdôrazniť,
že prípadné plnomocenstvo môže byť udelené aj ústne (podľa ustanovenia § 31 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, obligatórne sa vyžaduje písomná forma splnomocnenia len pre prípad, že úkon na ktorý

sa osoba splnomocňuje sa má uskutočniť v písomnej forme). Z výpovede žalovaného nevyplýva, že
by vyslovil nesúhlas s konaním svojho brata, naopak, prijal peniaze utŕžené z predaja dreva, ktoré
po odpočítaní svojich nákladov poslal poštovou poukážkou žalobcom (tí tieto peniaze neprijali). Toto
konanie možno, podľa nášho názoru považovať za tzv. ratihabíciu, t. j. dodatočné schválenie úkonu
konkludentným právnym úkonom - prijatím ceny za vyrúbané drevo. Z ďalších úkonov, akými sú podanie

daňového priznania, v ktorom uviedol tento príjem, zaplatenie zdravotného odvodu z tohto príjmu len
potvrdzujú, že zmluva bola uzavretá v prospech žalovaného a že on bol ten, kto disponoval peňažnými
prostriedkami, ktoré boli vyplatené podľa zmluvy. Výsluchom svedka, P. M., konateľa spoločnosti
Lesopark, s.r.o. zo dňa 11.08.2016 bolo potvrdené, že kúpna cena bola vyplatená žalovanému, a
to, citujeme: „S tým, že sme mu vyplatili aj za podiely ostatných spoluvlastníkov." Dokonca v ďalšej

časti výpovede explicitne uvádza, že uzatváral zmluvu jedine s U. Y. R. E. X.. Tento svedok tiež
potvrdil, že zmluva nebola uzavretá pod nátlakom a že bolo v záujme žalovaného zinkasovať cenu
za výrub dreva. Taktiež povedal, že ním vyčíslené náklady nezodpovedajú primeraným nákladom na
vyčistenie pozemku. Práve náklady, ktoré vyčíslil žalovaný a odrátal ich od zinkasovanej sumy (čo
by asi nerobil, keby reálne týmito peňažnými prostriedkami nedisponoval), a ktoré boli aj konateľom

spoločnosti Lesopartner, s. r.o. označené za neprimerané, považujeme za nedôvodne uplatnené formou
kompenzačnej námietky. Medzi dôvody, pre ktoré sme názoru, že žalovaný nebol oprávnený si tieto
náklady započítať proti podielom na kúpnej cene dreva jednotlivých žalobcov, patrí skutočnosť, že
tak ako samotný výrub bol uskutočnený bez súhlasu žalobcov, tak to bolo aj pri rozhodovaní o
nevyhnutných nákladoch, resp. nákladoch na prípadné odstránenie haluziny. Aj túto činnosť možno

považovať za jeden zo spôsobov hospodárenia so spoločnou vecou, ktoré sa podľa ustanovenia §
139 ods. 2 Občianskeho zákonníka uskutočňuje rozhodovaním vlastníkov väčšinou počítanou podľa
veľkosti podielov. Rozhodovanie o spoločnej veci vnímame ako možnosť každého spoluvlastníka
vyjadriť sa k určitému spôsobu hospodárenia - ekonomického nakladania s vecou. Pokiaľ však vlastník
nemal možnosť sa vyjadriť k určitému postupu, pretože nevedel o úmysle uskutočniť ho, tak nemožno

hovoriťo„rozhodovaní".Samotnémurozhodnutiumalopredchádzaťhlasovaniespoluvlastníkov,ktorého
výsledok by bol záväzný pre každého z nich. Zákon teda priznáva právo podieľať sa na hospodárení
s vecou každému spoluvlastníkovi bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu. A contrario,
rozhodovanie väčšinou neznamená, že hospodáriť s vecou môže len väčšinový vlastník. Domnievamesa, že žalovaný nebol oprávnený postupovať tak, že si z celej prijatej kúpnej ceny (t. j. vrátane podielov
žalobcov) uhradil náklady na zdravotné poistenie (t. j. vo svoj prospech zaplatil vyšší odvod do zdravotne
poisťovne, než na aký bol povinný zo svojho podielu a zároveň znemožnil ostatným spoluvlastníkom

splniť si túto povinnosť vo vlastný prospech) a takisto nebol oprávnený priznať celú sumu ako svoj
príjem, z ktorého bola následne odvedená daň z príjmu. Jednotlivé podiely sú príjmom žalobcov a tieto
postupy mali byť uplatnené nimi, jednotlivo. Vzhľadom k tomu nepovažujeme sumu, ktorú mal žalovaný
v úmysle vyplatiť žalobcom za dostatočnú. Naopak máme za to, že im mali byť vyplatené časti kúpnej
ceny podľa prislúchajúcich podielov a následne sa malo spoločne rozhodovať o upratovaní haluziny.

Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že celý podiel na kúpnej cene bol vyplatený aj U. Y., ktorý tiež rokoval so
spoločnosťou Lesopartner, s. r.o. a ten následne postupoval v zmysle zákonných povinností. Žalovaný
nepreukázal hodnoverným spôsobom, že vynaložené výdavky boli použité v súvislosti so starostlivosťou
o tento konkrétny pozemok, na ktorom bol uskutočnený výrub, resp. v súvislosti s výrubom dreva a
následným vyprataním haluziny. Napr. náklady na kolky sú len potvrdené dokladom o kúpe, ale nie je
nijako preukázané, že boli použité v súvislosti so záväzkom odpratať haluzinu. Nie je nám zrejmé ani

to, na aký účel dal žalovaný zhotovovať identifikačné mapy a či súviseli s týmto prípadom, resp. za
akým účelom si dal vyhotovovať listy vlastníctva a mapy, zrejme použiteľné na právne úkony, keďže
uvádza, že boli okolkované. V zmluve sa neuvádza, že je potrebné predložiť list vlastníctva - a ak
by aj bolo, tak poplatok vyhotovenie jedného listu vlastníctva v tom čase stálo 8,- €. Tiež žalovaný
neuviedolzaakýmúčelombolopotrebnéuhradiťnaftuzavýjazdúradnejosobyapotomzasevyúčtovava

náklady na naftu vo výške 151,46 €, pričom však nepreukázal v akej súvislosti použil túto naftu, či ju
použil on alebo iná osoba, resp. akým motorovým vozidlom. Za meranie parcely bolo vyúčtovaných
198,- € a ostatné parcely 208,- € (predmetom výrubu bola len jedna parcela) pričom takisto nie je
nijako preukázané, čo sa malo zamerať, resp. sa zameralo - ak bol vyhotovený geometrický plán, tak
mal byť predložený, i keď nám nie je známe za akým účelom by mal byť vyhotovený a vzbudzuje to

skôr dojem, že sa tieto úkony týkajú skôr iného konania a nie sú predmetom prejednávania v tomto
konaní. Žalovaný v odvolaní poukazuje aj na námietku premlčania nároku, resp. nárokov vznesených
jednotlivými žalobcami. Pri jej uplatnení poukazuje na vyjadrenie žalobkyne v 2. rade na pojednávaní
konanom dňa 02.06.2018, v ktorom uviedla, že sa o vyplatení kúpnej ceny dozvedeli od U. Y. niekedy na
jar alebo v lete 2012. Termín jar a leto sú podľa nášho názor príliš všeobecné na to, aby sa na ich základe

dalo určiť plynutie subjektívnej premlčacej lehoty. Pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty je
nevyhnutné určiť konkrétny deň, kedy začala plynúť. Rovnako nemožno určiť plynutie lehoty rovnako
pre každého zo žalobcov, keďže sa jedná o subjektívnu lehotu závislú na vedomosti konkrétneho
oprávneného subjektu. Samotný zákon v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje
plynutie premlčacej lehoty pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, že sa premlčí za dva roky

ododňa,kedysaoprávnenýdozvie,žedošlokbezdôvodnémuobohateniuaktosanajehoúkorobohatil.
T. j. poznanie konkrétneho dňa, kedy boli splnené zákonné podmienky pre začatie plynutia premlčacej
lehoty je nevyhnutným predpokladom pre správne určenie plynutia premlčacej lehoty. Pre určenie
začiatku plynutia premlčacej lehoty musia byť oba zákonné predpoklady splnené súčasne, t. j. vedomosť
o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a vedomosť o tom, kto sa obohatil. Nesplnenie jednej z

nich znemožňuje začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Podotýkame, že žalobcovia nie sú z
Rejdovej ani z Dobšinej a informácie získavajú väčšinou len sprostredkovane, pričom nie každá získaná
informácia je hodnoverná. V súvislosti s výpoveďou žalobkyne v 2. rade predpokladáme, že došlo k
nesprávnemu zápisu roku a že sa tak stalo až v roku 2013. Rovnako situáciu, že niekto niečo povedal (v
tomtoprípadeU.Y.),nepovažujemezadostatočnepresvedčivopreukázanýzačiatokplynutiapremlčacej

lehoty. Za hodnoverný spôsob a okamih, ktorým bola nespochybniteľne preukázaná skutočnosť, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu (bez právneho dôvodu) a zároveň bolo preukázané, kto sa na úkor
žalobcov obohatil, považujeme podacie lístky, ktorými mal žalovaný v úmysle vyplatiť žalobcov v sume
22,- € - 34,- €. Tie sú zo dňa 30.07.2013 (čo by bolo v zhode s výpoveďou žalobkyne v 2. rade o jari alebo
lete, kedy sa to dozvedeli). Možno predpokladať, že nasledujúci deň boli žalobcom tieto skutočnosti

známe. Lehota premlčania teda zrejme mohla začať plynúť od 01.08.2013, i keď nie je zrejmé, či u
všetkých žalobcov došlo k prijatiu, resp. oznámeniu platby (peňažné prostriedky totiž odmietli prevziať)
v rovnaký deň. Na základe uvedeného považujeme vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam navrhujeme, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne a zároveň priznal žalobcom náhradu trov konania voči žalovanému.

10. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnutý rozsudok a vzhľadom na námietky odvolateľa o premlčaní nárokov žalobcov zistil, žeodvolanie je opodstatnené, a to z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP s prihliadnutím na ust.
§ 379 a § 391 ods. 2 CSP.

11. Podstatným dôvodom v odvolaní žalovaného je skutočnosť, že súd prvej inštancie nepostupoval
podľa § 220 ods. 2 CSP, lebo v odôvodnení neuviedol zreteľne a nevymedzil kedy začala premlčacia
doba a len prijal záver, že nárok nie je premlčaný.

12. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že podľa § 220 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie povinný v

odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným
zákonom predpísaným spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie, prípadne tiež, ktoré z
nich sú pre rozhodnutie veci významné a ktoré bezvýznamné. Pri každej jednotlivej preukázanej i
nepreukázanej skutočnosti (skutkovom zistení) má súd stručne a jasne uviesť ako k tomuto záveru
dospel, teda z akých dôkazov vychádzal a z čoho vychádza jeho právny záver, ako tieto dôkazy podľa
§ 191 až § 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné a prečo nevyhovel

všetkým návrhom strán sporu na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym
okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu
veci, množstvo návrhov strán sporu na vykonanie dôkazov a podobne a má odôvodniť tak rozhodnutie,
aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov
nepreskúmateľné.

13. Kľúčovou v tomto spore je namietaná otázka premlčania, lebo žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní
mala uviesť, že sa dozvedela o tom, že odporca mal vyplatenú kúpnu cenu niekedy na jar alebo v lete
2012, a to do U. Y., ktorý sa ich pýtal, či aj oni dostali za svoj podiel, keďže žalobcovia podali žalobu dňa
8.12.2014, z opísaných skutočností nesporne vyplýva, že žalobcovia mohli podať žalobu po uplynutí

subjektívnej premlčacej doby dvoch rokov.

14. Odôvodnenie rozsudku, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou Lesopartner, s.r.o. Rožňava zmluvu
o výrube dreva (nesprávne v bode 22. odôvodnenia rozsudku je uvedené, že ide o výrobu dreva -
poznámka odvolacieho súdu), a to aj v mene žalobcov a hodnotu za výrub dreva prevzal žalovaný aj za

ostatných spoluvlastníkov a preto toto bezdôvodné obohatenie je povinný žalobcom vydať, čo malo byť
preukázané, že sa výrub dreva mu boli vyplatené žalovanému aj za ostatných spoluvlastníkov peniaze,
tento záver je predčasný a zatiaľ nepreukázaný.

15. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov:

a)od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý v odvolaní nebol dotknutý,
b)ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, ...

16. So zreteľom na § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa § 389 ods. 1 písm. b) len, ak
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c)súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy

a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo ...

18. Z cit. zák. ustanovení je treba vychádzať v tomto spore, pretože kľúčovou otázkou, ktorú
treba vyriešiť, je námietka premlčania a k tejto námietke neexistuje v odôvodnení rozsudku jasné
a presvedčivé odôvodnenie. Žalovaným spochybnený začiatok premlčania, lebo podľa jeho názoru

premlčacia doba bola dva roky a žalobcovia podali žalobu po uplynutí subjektívnej premlčacej doby,
nebola zistená a naviac nestačí len konštatovať štatisticky v odôvodnení rozsudku, čo uviedol vypočutý
svedok U. Y., čo uviedol svedok P. X. a napokon svedok P. M., ale treba aj vyhodnotiť dôkazy, pretože
podstatným zistením má byť skutočnosť kedy sa žalobkyňa v 2. rade mala dozvedieť (podľa jej názoru
na pojednávaní 2.6.2016 v neurčitom čase), že žalovaný mal vyplatenú kúpnu cenu niekedy v roku 2012

od U. Y., ale v určitom ročnom období.

19. Je rozdiel kedy začína kalendárne jar, alebo leto 2012 a kedy končí, preto je potrebné opätovne
vypočuť žalobcov na túto skutočnosť a ďalej treba vypočuť svedka U. Y.W.C.H. kedy sa tak stalo aak vzniknúť pochybnosti a nezrovnalosti vo výpovediach, je potrebné vykonať aj konfrontáciu medzi
stranami sporu ako aj konfrontáciu medzi žalobkyňou v 2. rade a svedkom U. Y..

20. Len po takto vykonanom dokazovaní bude možné ustáliť počiatok premlčacej lehoty, pretože
jednoznačnesprávnezistilsúdprvejinštancie,žeideobezdôvodnéobohatenieapremlčaciadobapodľa
§ 107 OZ je v takomto prípade zákonom stanovená dva roky.

21. Podľa § 391 ods. 2, 3 CSP odvolací súd ukladá súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v

tomto smere a v prípade potreby vyzvať aj odvolateľa na ďalšie návrhy na dokazovanie so zreteľom
na sudcovskú koncentráciu konania. Len po presvedčivom odôvodnení rozsudku ohľadne vznesenej
odvolacej námietky o premlčaní nárokov žalobcov (ktorú vzniesol ešte pred štyrmi rokmi v konaní)
a po vyhodnotení dôkazov bude možné v tomto konaní opätovne rozhodnúť, pričom odvolací súd
nemohol ešte zaujať právny názor ohľadne námietky premlčania, lebo nebol dostatočne zhromaždený
skutkovýstavohľadnepočiatkupremlčacejdoby,keďžežalobabolapodanápodľaprezentačnejpečiatky

8.12.2014 na Okresný súd Rožňava.

22. V novom rozhodnutí potom súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania
podľa § 396 ods. 2 CSP.

23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.