Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. august 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119201649
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2119201649.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: F.. Z. N., J..:

XX.XX.XXXX, I. X, Y., právne zastúpený: JUDr. Igor Ribár, Advokátska kancelária, Nám.sv. Michala 11,
Hlohovec, proti žalovanému v 1. rade: PEROCK, a.s., IČO: 51 914 158, Miletičova 5B, Bratislava, právne
zastúpený: ADAUS, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, a žalovanému v 2. rade: HV-Centrum,
s.r.o., IČO: 36 792 284, Hlavná 2, Trnava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobný návrh zamieta.

III. Žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

IV. Žalovanému v 2. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 01.03.2019 sa žalobca domáha určenia, že kúpna zmluva uzatvorená
medzi žalovaným I ako kupujúcim a žalovaným II ako predávajúcim zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej
predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľnosti
Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, pre okres Trnava, obec Trnava, kat. úz. Trnava na LV č.

XXXXX, parcela U. H. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela U. H. Č..
XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela U. H. Č.. XXX/XX zastavané plochy
a nádvoria o výmere X m2, parcela U. H. Č.. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,
ktorej vklad povolil Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, dňa 24.10.2018 pod č. I. XXXX/XX a k
hnuteľným veciam- práva vyplývajúce zo stavebného povolenia Mesta Trnava č. Q.-XXXXX/XXXX/Ča
zo dňa XX.XX.XXXX na stavbu „G. O. N. K. Y.", je voči žalobcovi neúčinná. Zároveň si uplatnil právo
na náhradu trov konania proti žalovanému.

2. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že žalovanému II ako stavebníkovi bolo udelené stavebné
povolenie na realizáciu stavby „G. O. N. K. Y." bližšie špecifikovanej v stavebnom povolení Mesta
Trnava č. Q.-XXXXX/XXXX/Ča zo dna XX.XX.XXXX. Žalovaný II predmetnú realizáciu stavby financoval
z vlastných zdrojov, ako aj zo zdrojov tretích osôb. Žalobca ako fyzická osoba v priebehu rokoch
2007 až 2009 uzatvoril so žalovaným II postupne zmluvy o pôžičkách, pričom následne realizoval
vklady finančných prostriedkov na účet žalovaného II. Úhrady pôžičiek mali byť vykonané z výťažku z

predaja stavby koncovým zákazníkom. Takýmto postupom vykonal žalobca vklady v hotovosti na účet
žalovaného II (č. účtu XXXXXXXX/XXXX) uvedeným postupom:

Dátum vkladu 3. Výška vkladu17.10.2007 4. 5950000,-SK
17.10.2007 5. 100 000,-SK
19.5.2008 6. 500,-SK

23.7.2008 7. 46500,-SK
21.8.2008 8. 650000,-SK
12.9.2008 9. 100000,-SK
17.10.2008 10. 29750,-SK
16.12.2008 11. 95000,-SK

9.2.2009 12. 357,-SK
13.

Žalovaný I ako kupujúci a žalovaný II ako predávajúci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu.
Predmetom danej zmluvu bol predaj
a/nehnuteľností(špecifikovanýchvčl.1.1kúpnejzmluvy)zapísanýchvkatastrinehnuteľnostiOkresného

úradu Trnava, katastrálny odbor, pre okres Trnava, obec Trnava, kat. úz. Trnava na LV č. XXXXX
- parcela U. H. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
- parcela U. H. Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
- parcela U. H. Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2,
- parcela U. H. Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,

spolu so všetkými súčasťami a príslušenstvom k týmto nehnuteľnostiam,
b/ hnuteľných veci (špecifikovaných v čl. 1.3 kúpnej zmluvy) hnuteľné veci - práva vyplývajúce zo
stavebného povolenia Mesta Trnava č. Q.-XXXXX/XXXX/Ča zo dňa XX.XX.XXXX na stavbu „G. O. N.
K. Y." na nehnuteľnostiach bližšie špecifikovaniach v článku 1.1. kúpnej zmluvy. Žalovaný II predmetnú
úhradu vyššie uvedených záväzkov k dnešnému dňu nezrealizoval, pričom žalovaný II prerušil so

žalobcom ku koncu roku 2018 akúkoľvek komunikáciu. Z výpisu z obchodného registra žalovaného
II vyplýva, že žalovaný II v roku 2018 vykonal zmeny zápisov údajov v obchodnom registri, pričom
výlučným spoločníkom žalovaného II sa stala spoločnosť M., X. Y. A., N. M. X O., H. U., O. XXX
XX N. Š. M. ku dňu 16.10.2018, ktorej konateľ je S. N., G. XX, XXX XX, t.j. osoba, ktorá je zároveň
konateľom žalovaného II. V zmysle schválenej účtovnej závierky žalovaného II za rok 2017, ako aj

finančného reportu spoločnosti dostupného na E.:/..P..N. vyplýva, že hlavným aktívom spoločnosti je
dlhodobý hmotný majetok spoločnosti špecifikovaný vyššie v texte. Vyššie uvedený predaj nehnuteľností
a hnuteľného majetku predstavoval také zmenšenie majetku žalovaného, ktoré by spôsobilo ukrátenie
akéhokoľvek veriteľa. Z dôvodu, že v súčasnosti za žalovaného II nikto nekomunikuje, existuje vysoké
podozrenie, že žalovaný II vzhľadom na presun obchodných podielov do tzv. „daňového raja“ je už

neaktívnouspoločnosťou.Spoukazomna§42azák.č.40/1964Zb.žalobcauvádza,žeprávneúkony,na
základektorýchzískalžalovanývI.radevlastníckeprávoodžalovanéhovII.radeknehnuteľnýmveciam
a hnuteľným veciam uvedeným vyššie v texte, boli urobené in fraudem creditoris. Uvedené vyplýva zo
skutočnosti, že potom, čo v majetkovej štruktúre žalovaného nastali zmeny, a síce v osobe spoločníka
(súčasným spoločníkom žalovaného II sa pravdepodobne prostredníctvom nepriameho podielu stal

konateľ žalovaného II), sa uskutočnil prevod majetku žalovaného II. V kontexte existencie splatnej
pohľadávky a konania žalovaného II je tak možné konštatovať, že právnym úkonom špecifikovaným v
čl. II bode 4 danej žaloby došlo k ukráteniu uspokojenia žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky. Žalobca
má za to, že preukázal predpoklady úspešného odporovania právneho úkonu, a to:
- existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi

- skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa
- úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
- skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich
podaniu žaloby.

3. Žalobca spolu s podaným návrhom zároveň za účelom zabezpečenia svojej vyššie uvedenej
pohľadávkynavrhol,abysúdvydalzabezpečovacieopatrenie,ktorýmzriaďujezáložnéprávovprospech
žalobcu na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného I zapísaných v katastri nehnuteľnosti Okresného
úradu Trnava katastrálny odbor, pre okres Trnava, obec Trnava, kat. úz. Trnava na LV č. XXXXX, v
podiele 1/1 a to : parcela U. H. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela U.

H. Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela U. H. Č.. XXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere X m2, parcela U. H. Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX
m2. Ako dôkazy žalobca predložil potvrdenia o vykonaní platieb- výpisy z účtu v Otp banke, výpis z LV
č. XXXXX, k.ú Trnava, kúpnu zmluvu uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade,zmluvy o prevode obchodných podielov, účtovnu závierku spoločnosti žalovaného v 2. rade, výpis zo
stránky T..P..N., stavebné povolenie Mesta Trnava č. Q.-XXXXX/XXXX/Ča zo dňa XX.XX.XXXX.

4. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 02.01.2020 v celom rozsahu
uplatnený nárok žalobcu neuznáva, navrhuje žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na úhradu trov
konania. Vo vyjadrení uvádza, že návrh vo veci samej je nevykonateľný, neúplný, neurčitý a
nezrozumiteľný. Žalobca nepredložil všetky relevantné dôkazy, žalovaný nemá možnosť sa oboznámiť
so skutkovým stavom, nie sú priložené zmluvy o pôžičkách, nie je mu tak známa existencia akejkoľvek

pôžičky žalovaného 2 ako dlžníka, ktorá by spôsobovala neúčinnosť právneho úkonu, žalobca toto
nepreukázal. Žalovaný v 1. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť dobromyseľne, ďalej namieta
vymáhateľnosť pohľadávky ako podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa §42a OZ. Žalobca
k žalobe nepripojil vykonateľné rozhodnutie alebo iný titul, podľa ktorého možno nariadiť výkon
rozhodnutia (exekúciu). Z uvedeného nemožno skonštatovať, že pohľadávka je vymáhateľná. K
žalobe nie je pripojený dôkaz preukazujúci splatnú pohľadávku žalobcu, pričom dôkazné bremeno o

vymáhateľnosti pohľadávka, a že dlžníkove úkony ukracujú jej uspokojenie, znáša veriteľ. Rovnako
zo žaloby nevyplýva objektívna stránka odporovateľnosti - ukrátenie veriteľa, ako aj subjektívna stránka
odporovateľnosti-úmyselukrátiťveriteľa.Ztextužalobynevyplývadôkazotom,žeuzavretiepredmetnej
zmluvy bolo spôsobilé ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Žalovaný uvádza, že uzavretím kúpnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX nedošlo k ukráteniu pohľadávky žalobcu, žalovaný v 1. rade má za to, že takáto

pohľadávka pravdepodobne neexistuje, resp. žalobca v žalobe nepreukázal jej existenciu. Na základe
uvedených námietok, keď žalobca nepreukázal vymáhateľnú pohľadávku, konkrétny úkon dlžníka
ukracujúci uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, ako aj priamy úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, navrhuje
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobca v rámci repliky vo svojom podaní zo dňa 05.05.2020 (č.l. 124) uviedol, že dodatočne súdu
zaslal predmetné zmluvy o pôžičkách. Zopakoval teoretické východiská odporovateľnosti právnych
úkonov V konaní navrhol výsluch strán sporu, svedka O. N. ako bývalého spoločníka spol. HV-Centrum,
s.r.o., ako aj pripojenie spisu KR PZ v Trnave Č.:H. -XX/X- I.-Y.-XXXXMk, predmetom ktorého bolo
vyšetrovanie prevodu majetku žalovaného.

6. Žalovaný v 1. rade v rámci dupliky vo svojom podaní zo dňa 25.05.2020 ( č.l. 129) uviedol, že
žalobca ani vo vyjadrení zo dňa 05.05.2020 neuviedol žiaden dôkaz o tom, že došlo ku kvalifikovanému
zmenšeniu majetku dlžníka, teda o odňatie možnosti, aby sa pohľadávka veriteľa mohla uspokojiť.
Žalovaný v 1. rade za nehnuteľnosti zaplatil kúpnu cenu, ktorá bola podložená znaleckým posudkom

znalca z odboru Stavebníctvo č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX F.. P., Trnava. Aj toto preukazuje, že
spoločnosťnepredalanehnuteľnosťpodcenuazaúčelomkráteniaveriteľa.Zuvedenéhotakvyplýva,že
nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, ani úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa. Na základe uvedeného navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní konanom dňa
18.08.2021, nedostavil sa žalovaný v 2. rade, o odročenie nepožiadal, predvolanie na pojednávanie má
riadne doručené, súd tak pojednával v jeho neprítomnosti, vypočul strany sporu, resp. ich zástupcov,
pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žalobný návrh, vyjadrenie
žalovaného v 1. rade zo dňa 02.01.2020, vyjadrenie žalobcu- replika zo dňa 05.05.2020, vyjadrenie

žalovaného v 1. rade zo dňa 25.05.2020, výpisy z účtu v otp banke, výpis z LV č. XXXXX, k.ú Trnava,
zmluvy o pôžičkách, uznanie záväzku a splátkový kalendár, kúpna zmluva zatvorená medzi žalovaným
v 1. rade a žalovaným v 2. rade, zmluvy o prevode obchodných podielov, účtovná závierka spoločnosti
žalovaného v 2. rade, výpis zo stránky T..P..N., stavebné povolenie Mesta Trnava č. Q.-XXXXX/XXXX/
Ča zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, z ktorých ustálil

nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Žalobca ako fyzická osoba v priebehu rokov 2007 až 2009 uzatvoril so žalovaným v 2. rade zmluvy
o pôžičkách, v jednotlivých sumách ako je uvedené v bode 2. rozsudku, tieto doposiaľ neboli žalobcovi
vrátené.Žalovanýv1.radeakokupujúciažalovanýv2.radeakopredávajúciuzatvorilidňaXX.XX.XXXX

kúpnu zmluvu. Predmetom danej zmluvu bol predaj nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľnosti
Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, pre okres Trnava, obec Trnava, kat. úz. Trnava na LV č.
XXXXX, spolu so všetkými súčasťami a príslušenstvom k týmto nehnuteľnostiam. Žalobca má za to, že
uvedený predaj nehnuteľností a hnuteľného majetku predstavoval také zmenšenie majetku žalovanéhov 2. rade, ktoré by spôsobilo ukrátenie akéhokoľvek veriteľa. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu,
podozrenia žalobcu, že žalovaný v 2. rade vzhľadom na presun obchodných podielov do tzv. „daňového
raja“ je už neaktívnou spoločnosťou, domáha sa žalobca podľa § 42a zák.č. 40/1964 Zb. neúčinnosti

uvedeného úkonu- kúpnej zmluvy, nakoľko kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenou medzi
žalovanými v 1. a 2. rade došlo k ukráteniu uspokojenia žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom
právne úkony, na základe ktorých získal žalovaný v 1. rade vlastnícke právo od žalovaného v 2. rade
k predmetným nehnuteľným veciam a hnuteľným veciam, boli urobené in fraudem creditoris ( s cieľom
poškodiť veriteľa).

9. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18.08.2021 uviedol, že žaloba sa síce javí ako vytrhnutá
z kontextu, to však má súvis s viacerými konaniami, ktoré prebiehali paralelne, ktoré sú výsledkom
sporov medzi spol. HV-Centrum, s.r.o. a jej súčasnými spoločníkmi a konateľmi. Ohľadne existencie
vymáhateľného nároku uvádza, že sú si vedomí aktuálnej rozhodovacej praxe NS, ktorá koreluje stále s
iným názorom ÚS. Vo vzťahu k jednotlivým pohľadávkam predmetná škoda bola uplatnená v trestnom

konaní, kde predmetom bolo skúmanie, či došlo k prevodu nehnuteľností (vyslovenia neúčinnosti
právneho úkonu, ktorého sa domáhajú) podvodným trestným konaním. Konanie bolo prerušené s tým,
že v súčasnosti sa vyšetrovanie obnovilo, konanie sa vedie na NAKA- západ, v rámci ktorého sa žalobca
dostal už aj k originálnym listinám zmluvy o pôžičke, nakoľko k pôvodnému účtovníctvu HV- Centrum,
s.r.o. sa nevedel dostať. Ako predbežná otázka vyplýva skúmanie neplatnosti zmlúv, a to v kontexte

podvodného konania skúmaného v trestnom konaní. Taktiež upozorňuje na konanie na tunajšom súde
pod sp. zn. 36Cb/76/2021, predmetom ktorého je žaloba o nahradenie prejavu vôle z dôvodu, že prevod
nehnuteľností bol predmetom obchodnej dohody o vzájomnej spolupráci, v rámci ktorej bolo dohodnuté,
že dôjde k prevodu obchodných podielov pôvodných spoločníkov spol. HV-Centrum, s.r.o. a prevodu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na spoločne dohodnutý subjekt, predmetné sa ale

nestalo, nakoľko pôvodný spoločník O. N. bol oklamaný, ostatné transakcie boli urobené v rozpore s
dohodou, pričom v rámci zmluvy o prevode obchodného podielu bola dohodnutá odplata, ktorá nebola k
dnešnému dňu vyplatená. Vzhľadom na prebiehajú konanie na NAKA za účelom nezmarenia tr. konania
(žalobca je oznamovateľom tr. činu) v lehote 14 dní by doložili sp. zn. aktuálneho prebiehajúceho
trestného konania na NAKE a ďalšie listinné dôkazy, navrhuje pripojenie spisu KR PZ, šlo pôvodne o

tr. konanie, obsahom ktorých sú listinné dôkazy, ako aj podrobný priebeh okolností vykonania úkonov,
neúčinnosti ktorých sa domáhajú, pričom v súčasnosti sa ďalej pokračuje vo vyšetrovaní aj daného
skutku. Taktiež navrhovali výsluch žalobcu, žalovaného v 1. a 2. rade, O. N. ako pôvodného spoločníka
spol. HV- Centrum, s.r.o., ktorý v súčasnosti vyvinul právne kroky, aby sa opäť stal spoločníkom a
konateľom danej spoločnosti, ktorý má vedomosť o tom, ako prebiehali rokovania súvisiace s prevodom

nehnuteľnosti. Zástupca žalobcu navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia konania na
NAKA-západ, v ktorom konaní sa riešia pohľadávky týkajúce sa tohto konania.

10. Zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva,
navrhuje návrh voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu

trov konania v celom rozsahu. Zo žaloby nevyplýva, že kúpna zmluva uzatvorená dňa XX.XX.XXXX
je neúčinná. Vo vzťahu k listinnému dôkazu doručenému na pojednávaní poukazuje na koncentračnú
zásadu, pričom už z prvotného nahliadnutia je zrejmé, že listinu „Uznanie záväzku a splátkový kalendár“
podpísala identická osoba žalobcu - p. F.. Z. N.. Rovnako aj zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorých
mala vzniknúť údajne pohľadávka žalobcu voči žalovanému v 2.rade, podpísala tá istá osoba. Ku

skutočnostiam,kuktorýmsavyjadrovalzástupcažalobcuv prednese,sabližšienevyjadrilapovažujeich
za irelevantné vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, tieto sa môžu týkať iba žalovaného v 2.rade. Návrhy na
vykonanie ďalšieho dokazovania žiada nevykonať a zamietnuť, považuje ich iba za obštrukcie v konaní.
Nie je splnená žiadna z podmienok odporovateľnosti právnemu úkonu podľa § 42a OZ, pričom zákonnou
podmienkou odporovateľnosti je ,,vymáhateľnosť pohľadávky“, v tejto súvislosti poukazuje na súčasnú

judikatúru NS, konkrétne rozsudok NS SR zo dňa 24. júna 2020 sp. zn. 6Cdo/237/2017, podľa ktorého
„ vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ust. § 42a ods. 1 OZ sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie
možno vynútiť exekúciou, a teda pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím,
alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu.“ Údajné pohľadávky žalobcu v žiadnym
prípade nespĺňajú podmienku exekučného titulu, dokonca sú aj premlčané, nakoľko v čase podania

žalobného návrhu mali 12 rokov, ide o pohľadávky z r. 2007 až 2009. V kontexte uvedeného nemôžu
byť ani splnené ďalšie podmienky odporovateľnosti, a to ukrátenie veriteľa a úmysel ukrátiť veriteľa.11. Žalobca v rámci výsluch na pojednávaní uviedol, že spoločnosť HV- Centrum, s.r.o. zakladal v r.
2007. Vzhľadom k tomu, že bola v tom čase finančná kríza, bolo potrebných zhruba 7 mil. Eur. Bolo
potrebné od mesta odkúpiť pozemok, začali s prípravami práce. HV-Centrum bola spoločnosť realizačná

pre zhotovenie projektu, dostal príslušné oprávnenia, aby sa mohol uskutočniť projekt výstavy uvedenej
nehnuteľnosti, kde som bol aj ako konateľ aj ako majiteľ spoločnosti. Na výkon stavby vedúceho som
bol zodpovedný ako zástupca, pri založení spoločnosti som bol ja jediným spoločníkom, neskôr cca po
dvoch týždňoch aj s p. Y.. Všetky činnosti pre spoločnosť hradil zo svojích peňazí, a to takým spôsobom,
že vložil peniaze vždy na účet OTP (ako pôžičku) a platby potom realizoval - faktúry za uhradené

protislužby. Na otázku súdu, ak došlo k uznaniu záväzku aj splátkovému kalendáru spol. dlžníka HV-
Centrum, s.r.o., z akého dôvodu neuplatnil žalobca pohľadávku na súde, uviedol, že tieto prostriedky
mohol vrátiť až zo zisku z predaja bytov, nakoľko spol. nemala peniaze; z priložených dokumentov je
zjavné, že nikdy ani nemala ďalšie peniaze, lebo úver nedostala. Až v r. 2013 - 2014 mesto previedlo
vlastnícke právo k pozemku, a až vtedy firma HV CENTRUM mohla požiadať o úver. Dovtedy všetko
financoval zo svojich prostriedkov. Uviedol, že on bol v spol. stále v pozícii konateľa, potom odstúpil z

HV- Centrum (asi v r. 2008 a druhýkrát v r. 2012), v podstate tam je až dodnes bez pozície. V r. 2018
sa stalo to, že spoločnosti HV - Centrum vyčistili všetky záložné práva, ktoré boli na katastri, súdne
konania, ktoré boli vedené a v septembri spoločne založili spoločnosť PEROCK a.s. v r. 2018 - účelovo,
dovtedy firma neexistovala a založili spol. M. I. M., schránkovú firmu. Kúpna zmluva bola podľa neho
protiprávne zhotovená.

12. Podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ sa môže domáhať, aby
súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa ust. § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb

s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

Podľa ust. § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

Podľa ust. § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

Podľa ust. § 162 ods.3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávaniaalebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

13. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd má za to, že
žalobu žalobcu je nutné ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobný nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní

je nárokom na určenie neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1.
rade a žalovaným v 2. rade dňa XX.XX.XXXX v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obsahom
tohto práva je oprávnenie domáhať sa tzv. relatívnej neúčinnosti tých právnych úkonov dlžníka, ktoré
spĺňajú pojmové znaky ukracovania veriteľa. Subjektívne odporové právo veriteľa smeruje voči tretej
osobe, t. j. subjektu, do ktorého majetkovej sféry prešla časť alebo celý majetok dlžníka ako následok
odporovateľného právneho úkonu medzi touto treťou osobou a dlžníkom. Subjektívne odporové právo

veriteľa je osobitným hmotnoprávnym oprávnením, ktoré sa realizuje žalobou v klasickom sporovom
konaní, kde veriteľ vystupuje ako žalobca a uvedená tretia osoba je ním označená ako žalovaný. V
prípade úspechu v spore dosiahne veriteľ v pozícii žalobcu vydanie rozsudku, ktorým súd určí relatívnu
neúčinnosť odporovaného právneho úkonu medzi dlžníkom a treťou osobou vo vzťahu k veriteľovi.
Právoplatnosťou tohto rozsudku sa konštituuje povinnosť tretej osoby strpieť exekúciu na tú časť svojho

majetku, ktorá predstavuje prírastok rovnajúci sa prospechu tretej osoby z odporovaného právneho
úkonu.

14. Účelom odporovacej žaloby je tak ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie
súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie

súdu,ktorýmboloodporovacejžalobevyhovené,potompredstavujepodkladnato,žesaveriteľmôžena
základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo
odporovateľným(právneneúčinným)právnymúkonomušlozdlžníkovhomajetku,atonieprotidlžníkovi,
ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený.

15. Odporovacia žaloba je tak právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré
odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady
vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. Z uvedeného tak
vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa

rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi
priznanávykonateľnýmrozhodnutímaleboinýmtitulom,podľaktoréhomožnonariadiťexekúciu.Akslúži
odporovacia žaloba k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto
jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a
keby išlo len o pohľadávku „dospelú“ či splatnú, teda žalovateľnú.

16. Prvým a základným predpokladom úspešného uplatnenia subjektívneho odporového práva veriteľa
je teda existencia veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna
povinnosť dlžníka plniť veriteľovi dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu. Ide
tak o požiadavku na existenciu tzv. vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V predmetnom konaní

žalobca existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi nepreukázal, túto skutočnosť napokon ani
nepopieral, odkazoval iba na rozdielnu prax súdov.

17. Súd v danej veci aplikoval aktuálne platnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, rozsudok NS SR zo
dňa 24. júna 2020, sp. zn. 6Cdo/237/2017, v zmysle ktorého „vymáhateľnou pohľadávkou“ podľa ust. §

42a ods. 1 OZ je taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, a teda pohľadávka, ktorá
bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím, alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť
exekúciu. Nakoľko v konaní nebola preukázaná vymáhateľná pohľadávka, t.j. priznaná vykonateľným
rozhodnutím, uvedený nedostatok žaloby je tak dôvodom jej zamietnutia.

18. Opačný názor, podľa ktorého pod vymáhateľnou pohľadávkou treba rozumieť žalovateľnú
pohľadávku, podrobila kritike aj právna teória (porovnaj Fekete, L: Občiansky zákonník I. Veľký
komentár, Bratislava,: Eurokódex 2011, str. 326; JUDr. Jaromír Svoboda a kolektív. Občiansky zákonník.
Komentár a súvisiace predpisy, EUROUNION, spol. s r.o., Bratislava 2005, str. 101 - 102). Ak by prerozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu bola postačujúca len existencia žalovateľnej pohľadávky,
takéto rozhodnutie by nemohlo splniť svoj účel, ak by následne (po jeho vydaní) z rozličných dôvodov
pohľadávka veriteľa nenadobudla kvalitu vykonateľnej pohľadávky. Išlo by len o akademické (teoretické)

rozhodnutie, neslúžiace praktickej potrebe ochrany veriteľa, čo odporuje jednej zo základných zásad
občianskeho súdneho konania, a to zásade „efektivity.“

19. Ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

20. Nakoľko sa žalobcovi v konaní nepodarilo preukázať existenciu vymáhateľnej pohľadávky, ako
hlavný predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby, súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol, tak ako
je uvedené vo výroku II. rozsudku.

21. Súd vo výroku I. rozsudku zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného
skončenia trestného konania vedeného na NAKA-západ, nakoľko tento návrh súd vyhodnotil ako
nedôvodný. Trestné konanie vzhľadom na neexistenciu vymáhateľnej pohľadávky ako podstatnej
náležitosti pre úspešnosť odporovacej žaloby nemá žiadnu relevanciu k tomuto konaniu, resp.

nedostatok vymáhateľnej pohľadávky nie je schopné nahradiť. Súd sa tak nestotožňuje s názorom, že
trestné konanie môže zvrátiť rozhodnutie súdu v tejto veci, súd si v zásade sporné otázky vie vyriešiť
v tomto konaní samostatne, bez potreby prerušenia tohto konania. Na základe uvedeného súd návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol.

22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalovaný 1.rade mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu

trov konania voči žalobcovi, a to v plnom rozsahu. Keďže žaloba bola zamietnutá aj voči žalovanému
v 2.rade, avšak tento si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, pričom mu v konaní ani žiadne trovy
nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.