Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. november 2022

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/93/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522010365
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Vozár

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2022:3522010365.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudcom Mgr. Martinom Vozárom na hlavnom pojednávaní

dňa 04.11.2022, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
P. R., Z.. XX.XX.XXXX V. K.,
K. B. F. Q. K.,
t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Ilava v tejto trestnej veci,

j e v i n n ý ,ž e

dňa 17.06.2022 v čase o 10:50 hod. sa v Q. K. vyhrážal svojej družke Q. B.Č., a to takým spôsobom,
že prostredníctvom telefonického hovoru cez aplikáciu Messenger so svojou matkou T. R. odkázal
poškodenej Q.M. B., aby odblokovala SIM kartu, a ak to neurobí, tak ju zabije, počká si ju pred domom
na adrese F.. J.. Š., kde sa zdržiava a že tejto otrieska hlavu o stenu a doláme jej paprče, o čom T. R.
obratom informovala poškodenú Q. B., na čo sa poškodená Q. B. vrátila do miesta prechodného pobytu
v Q. K., R.. U.. F.. J.. Š. XXX/XX a počas toho ako sa nachádzala v čase od 11:30 hod. až 11:45 hod.

v priestoroch bytu, následne za ňou prišiel obžalovaný, ktorého vpustila do bytu a kde došlo k slovnej
výmene medzi nimi, po ktorej jej obžalovaný uviedol „skončila si“ a odišiel z miesta preč, čím takýmto
konaním vzbudil u poškodenej Q. B. dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm.
n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe prednesov strán na hlavnom pojednávaní a vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní súd zistil skutkový stav veci a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Po prednese obžaloby bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o všetkých svojich právach
podľa § 34, § 121 a § 257 Trestného poriadku s tým, že ku skutku môže urobiť vyhlásenie podľa

§ 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Ďalej súd postupoval
primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom
na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Súd následne
podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo

spáchania žalovaného skutku, pretože po vyhodnotení dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní
nemal pochybnosti o vykonanom vyhlásení obžalovaného a žalovaný skutok právne posúdil zhodne
tak, ako bol právne kvalifikovaný v prednesenej obžalobe na hlavnom pojednávaní, teda ako prečin
nebezpečného vyhrážania § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c) Trestného zákona.

Naplnené boli aj všetky 4 zákonné formálne znaky žalovaných trestných činov, t. j. subjekt, subjektívna
stránka, objekt i objektívna stránka. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z
hľadiska veku. Taktiež neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť
obžalovaného, či forenzne významné zníženie jeho príčetnosti a na takéto skutočnosti nepoukazovala

ani obhajoba. Naplnená bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný sa vyhrážal svojej družke
Q. B. smrťou takým spôsobom, že to mohlo u nej vzbudiť dôvodnú obavu. Súčasne bola naplnená
aj subjektívna stránka, t. j. vo forme priameho úmyslu, teda obžalovaný chcel porušiť záujem
chránený trestným zákonom - chcel porušiť objekt stíhaného trestného činu. Objektom trestného činu
nebezpečného vyhrážania je záujem na ochrane fyzickej osoby pred závažnými vyhrážkami. Tento

objekt bol stíhaným konaním obžalovaného porušený.

Nakoľko súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, bolo na hlavom pojednávaní vykonané dokazovanie
k výroku o treste a k výroku o ochrannom opatrení, vychádzajúc zo znaleckého posudku, ktorý bol
zabezpečený v prípravnom konaní. Napokon aj prokuratúra už v obžalobe navrhovala uložiť ochranné

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. V súvislosti so spáchaním predmetného trestného činu si
poškodená Q. B. neuplatnila nárok na náhradu škody, a preto s týmto trestným konaním nebolo spojené
tzv. adhézne konanie, a preto ani nebolo vykonané dokazovanie k výroku o náhrade škody.

Na hlavom pojednávaní tak boli vykonané nasledovné dôkazy :

Bola vypočutá poškodená Q. B., ktorá uviedla, že uloženie trestu obžalovanému nemá zmysel, pretože
saudobriliazmiersúdneakceptoval.Trestomnetrpíibaobžalovaný,aleajonaa ichtrimalédeti,pretože
musela od nich odísť do práce a mama obžalovaného prerušila liečbu rakoviny, aby sa starala o deti,
zatiaľ čo ona je v práci. Podľa poškodenej by bolo adekvátne, ak by obžalovaný nastúpil na ambulantnú

liečbu.Dodala,žesobžalovanýmsúvpravidelnomkontakteanavštevujúsa,atoajsdeťmi.Obžalovaný
sa jej ospravedlnil a svoje konanie oľutoval. Nemá obavy, že by sa takéto konanie opakovalo.
Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 41/2022 zo
dňa 21.07.2022, vypracovaného znalkyňou MUDr. Máriou Ohrablovou, vyplynulo, že obžalovaný v čase
spáchania trestného činu netrpel duševnou poruchou ani chorobou v zmysle psychózy a bola u neho

diagnostikovaná zmiešaná porucha osobnosti (impulzívna, emočne nestabilná a disociálna osobnosť).
Obžalovaný v čase skutku mohol rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania
a mohol svoje konanie ovládať. Rozpoznávacia a ovládacia schopnosť nebola v čase spáchania
trestného činu narušená. U obžalovaného bola zistená závislosť od viacerých psychoaktívnych látok
(pervitín a marihuana). Prejavy pervitínu zvýrazňuje u obžalovaného prejavy impulzívnej osobnosti.

Obžalovaný v čase znaleckého skúmania netrpel duševnou poruchou v zmysle psychózy. Jehopobyt na slobode je nebezpečný, ak bude naďalej užívať psychoaktívne látky, a preto znalkyňa
navrhla absolvovanie ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou. Podľa znalkyne je
obžalovaný schopný chápať zmysel trestného konania a je schopný sám sa obhajovať.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/113/2017 zo dňa 23.01.2020,
právoplatným dňa 28.01.2020, bol obžalovanému okrem iného uložený úhrnný a spoločný trest odňatia
slobody vo výmere 36 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s
probačnýmdohľadomvtrvaní48mesiacov,atozasúčasnéhouloženiatakobmedzeniaspočívajúcehov

zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosti podrobiť sa na vyzvanie
kontrole dodržiavania tohto zákazu, ako aj uloženia povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú
škodu a povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve. V súvislosti s ukladaním spoločného trestu boli zrušené výroky o vine a treste ako aj
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce z rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn.
8T/28/2019 zo dňa 05.08.2019, právoplatného dňa 21.08.2019 a z trestného rozkazu Okresného súdu

Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/93/2018 zo dňa 24.10.2018, právoplatného dňa 16.04.2019.

Zo správy ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 05.10.2022 vyplynulo, že počas výkonu väzby neboli zistené
žiadne negatívne poznatky o obžalovanom. Obžalovaný nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný.
Na vlastnú žiadosť je zapájaný do drobných upratovacích prác. Kontakt s vonkajším svetom udržiava

formou korešpondencie, telefonovaním a návštevami. Taktiež prejavil záujem o zaradenia do práce. Po
vytvorení podmienok bude zaradený na pracovisko ručné šitie obuvi. Zo skráteného výpisu klienta, ktorý
tvorí súčasť správy, vyplynulo, že obžalovaný je od 17.06.2020 vo výkone väzby v tejto trestnej veci.

Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol 2-ktát

priestupkovo prejednávaný, a to aj pre priestupky proti majetku (drobné krádeže), spáchané v dňoch
09.04.2018 a 30.04.2019, ktoré boli riešené uložením blokovej pokuty.

Z lustrácie v GP vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti trestne stíhaný a v súčasnosti, okrem
predmetného trestného konania, nie je proti obžalovanému vedené iné trestné konanie.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, opakovane
pre majetkovú trestnú činnosť, najmä pre trestný čin krádeže (napr. v trestných veciach Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/99/2011, sp. zn. 2T/97/2012, sp. zn. 15T/93/2018 a sp.
zn. 15T/109/2018), pričom mu boli ukladané aj nepodmienečné tresty, a to naposledy v trestnej veci

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/23/2016, ktorý vykonal dňa 17.06.2017. Pre násilnú
trestnú činnosť (trestný čin vydierania) bol odsúdený v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom sp. zn. 2T/113/2017. Podľa oboznámeného odpisu registra trestov obžalovaný spáchal stíhaný
skutok počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/113/2017.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť
trest odňatia slobody, zohľadniac tak skutočnosť, že obžalovaný spáchal úmyselný násilný trestný čin,
pričom pre úmyselnú trestnú činnosť už bol obžalovaný v minulosti opakovane súdne trestaný, pričom
išlo najmä o majetkovú trestnú činnosť, avšak bol odsúdený aj pre trestnú činnosť násilného charakteru,
prihliadnuc na odsúdenie pre trestný čin vydierania a iné v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom pod sp. zn. 2T/113/2017. Preto súd ukladal trest odňatia slobody. Súd však dospel k záveru, že
výkon tohto trestu nemožno podmienečne odložiť, ale obžalovanému je dôvodné uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody. V tejto súvislosti prihliadol na skutočnosť, že stíhaný skutok spáchal obžalovaný
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom sp. zn. 2T/113/2017.

Vzhľadom na právnu kvalifikáciu stíhaného trestného činu je základná sadzba podľa § 360 ods. 2
Trestného zákona v rozsahu 6 mesiacov až 3 roky.Súd zistil dve poľahčujúce okolnosti. Prvá podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže
obžalovaný sa k spáchaniu stíhaného trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, a to už
v prípravnom konaní. Druhú poľahčujúcu okolnosť, a to podľa

§ 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti), vzhliadol súd v
stanovisku obžalovaného, ktorý urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine podľa §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.

Súd zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,

teda zohľadniac trestnú minulosť obžalovaného podľa oboznámeného odpisu registra trestov, ktorý bol
opakovane súdne trestaný.

Pretože u obžalovaného je prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami,
súd po „úprave“ trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa
§ 360 ods. 2 Trestného zákona (základná sadzba 6 mesiacov až 3 roky) a postupom podľa § 38 ods.

2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona vychádzal pri ukladaní trestu u obžalovaného z trestnej sadzby 6
mesiacov až 26 mesiacov.

Súd uložil trest pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 10 (desať) mesiacov. Od uloženia
nižšieho trestu odradila súd trestná minulosť obžalovaného, najmä skutočnosť, že ani hrozba premeny

podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/113/2017
ho neodradila, aby spáchal v súčasnosti stíhaný trestný čin. Súd však nepovažoval za dôvodné uložiť ani
vyššiu výmeru trestu a v tejto súvislosti prihliadol tak na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil násilného
konania, u ktorého však absentoval fyzický útok, ako aj na skutočnosť, že došlo k náprave vzťahu
medzi obžalovaným a poškodenou, čo vyplynulo aj z výpovede poškodenej. Tiež bolo prihliadnuté, že

obžalovaný spáchal stíhaný skutok v súvislosti s užívaním drog (návykových látok), pričom konzumáciu
drog priznal obžalovaný už pri rozhodovaní o vzatí do väzby, ako aj na skutočnosť, že konzumácia
drog zvýrazňuje u obžalovaného prejavy impulzívnej osobnosti, na čo poukázala znalkyňa MUDr.
Mária Ohrablová vo svojom znaleckom posudku, a preto považuje súd za dostatočné uložiť trest pri
dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 10 (desať) mesiacov, keďže na jeho nápravu bude pozitívnym

spôsobom vplývať aj výkon uloženého ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou.

Na účely výkonu trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, pretože v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného skutku, bol vo výkone
nepodmienečného trestu pre úmyselnú trestnú činnosť. V tejto súvislosti súd prihliadol, že v trestnej veci

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 2T/23/2016 (odsúdenie pre úmyselný trestný čin
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku) vykonal uložený nepodmienečný trest
dňa 17.06.2017.

Z oboznámeného znaleckého posudku MUDr. Márie Ohrablovej vyplynula dôvodnosť uloženia

ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, a tak s poukazom na okolnosti spáchaného
skutku, jeho násilný charakter a zohľadniac konštatovanie znalkyne, že konzumácia drog zvýrazňuje u
obžalovaného prejavy impulzívnej osobnosti, bolo uložené aj predmetné ochranné liečenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.