Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/100/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516202344
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:1516202344.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.LýdieGálisovejačleniekJUDr.Márie

Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom
Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpenej: Advokátska kancelária LawService, s.r.o.,
so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: S. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom
K. XX, R., zastúpenému: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavovo
nám.23,Bratislava,IČO:36833533,ourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnosti,oodvolanížalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu R. zo dňa 28.mája 2019 pod č. k. 9C/118/2016-233 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným
uznesením. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobca sa po zmene žaloby domáhal
určenia, že bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu jej vyvlastnenia. Poukázal na všeobecne
známu skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky uznesením z 08.07.2015 č. 401/2015 schválila návrh

na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Stavba sa týka aj spornej nehnuteľnosti. Okresnému
úradu Nitra bola 22.07.2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR z 20.07.2015 o zápis
predkupného práva štátu, prílohou ktorej bol uvedený zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na
ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie o tom, že stavba „Vybudovanie
strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Uvedená
žiadosť bola zaevidovaná pod sp. zn. Z 5113/2015. Medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným ako
predávajúcim bola dňa 07.07.2015 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Q. obec Q. okres R., zapísanej Okresným úradom
Nitra, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, parcely registra „C“ evidované na mape určeného operátu,
parc. č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 1324 m2 za kúpnu cenu 1 324 eur. Žalovaný od
zmluvy neodstúpil. Na základe zmluvy Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne. Prokurátor Okresnej prokuratúry
Nitra podal proti tomuto rozhodnutiu protest z dôvodu, že Okresný úrad Nitra neprihliadol na existenciu
zákonného predkupného práva štátu. Táto skutočnosť mala vplyv na povolenie vkladu, predkupné

právo bolo účastníkmi zmluvy obídené, čo spôsobilo absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Okresný
úrad Nitra protestu prokurátora rozhodnutím z 05.11.2015 č. UP 67/2015-9 vyhovel a rozhodnutie
o povolení vkladu zrušil. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu odvolanie. Okresný úrad Nitra, odbor
opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím z 15.01.2016 č. UPo 22/2015-4To,OU-NR-OOP-2016/003372-4 k: Pd 261/15/4403-2, V 5458/2015 odvolanie zamietol a rozhodnutie
z 05.11.2015 potvrdil. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Nitre žalobu o preskúmanie rozhodnutia
z 15.01.2016, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 11S/18/2016. Najvyšší súd SR rozsudkom č. k.

10Sžrk/8/2017 zo dňa 19.06.2018 kasačnú sťažnosť zamietol s odôvodnením, že v danom prípade
nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu - predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože
podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistovala
právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy,
ale v čase pred rozhodnutím o vklade. Kasačný súd ďalej konštatoval, že okresný úrad je povinný

skúmať, či do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný
právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a
ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotí ako
dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade. Zákonné
predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. spôsobuje s účinkom nepravej

retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť
správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. povinný
prihliadať. Správny orgán bol povinný skúmať, či bol rešpektovaný § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.,
teda či bola predmetná nehnuteľnosť prednostne ponúknutá štátu. Na základe kúpnej zmluvy č. XXXXX/
XXXX/XXXX/Lužianky/XXX/XXXX uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou MH

Invest, s.r.o., ako kupujúcim, zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv dňa 26.04.2016, došlo k prevodu
vlastníckehoprávakpozemkunaspoločnosťMHInvest,s.r.o.zakúpnucenu20005,64eura.Nazáklade
kúpnej zmluvy č. XXXXXXXX uzatvorenej medzi MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou
MH Invest II, s.r.o., ako kupujúcim, zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv dňa 21.06.2016, došlo k
prevodu vlastníckeho práva k pozemku na spoločnosť MH Invest II, s.r.o., prevádzaná parcela bola v

zmluve označená už ako ostatná plocha. Právoplatnosťou rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor
výstavby a bytovej politiky č. OU-NR.V zo dňa 18.08.2016 došlo okrem iného k vyvlastneniu pozemkov
v prospech spoločnosti MH Invest s.r.o. na účel „Vybudovania strategického parku“, kat. úz. K., U., A.,
Q., U., F. s tým, že časť náhrady za vyvlastnenie uhradí spoločnosť MH Invest, s.r.o. na účet spoločnosti
MH Invest II, s.r.o. a časť do súdnej úschovy, pretože na súde prebieha konanie týkajúce sa určenia

vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-SV/64203/To.
Žalobkyňa podala na Krajský súd v Nitre žalobu o preskúmanie rozhodnutia, ktoré konanie sa vedie pod
sp. zn. 11S/259/2016. Doposiaľ nebolo skončené. Na Okresnom súde Nitra sa pod sp. zn. 12U/4/2016
vedie konanie, v ktorom vyvlastniteľ zložil do súdnej úschovy peňažnú náhradu za vyvlastnenie, ktorú

súdprijal,aledoposiaľnevyplatilpríjemcovi.Ďalejuviedol,žezvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXXvyplýva,
že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Q., obec Q., okres R., parcely registra
„C“ X 9C 118/2016 evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, druh pozemku: ostatná plocha o
výmere 1324 m2 je spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o..

1.2. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 13X písm. c) Civilného sporového poriadku, §
228 ods. 2 Civilného sporového poriadku ,§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 6 zákona
č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k
nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 5X5 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že pri
určovacej žalobe skúmal naliehavý právny záujem na danom určení. Dospel k záveru, že žalobkyňa

má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Je nesporné, že do úschovy na súde bola na
základe rozhodnutia správneho orgánu zložená časť náhrady za vyvlastnenie sporného pozemku podľa
§ 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z.. Táto náhrada bola súdom prijatá a preto žalobkyňa nemôže žalovať
o plnenie. Pretože náhrada nebola doposiaľ vyplatená a určenie jej príjemcu je závislé od výsledku tohto
konania, má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že bola ku dňu vyvlastnenia pozemku jeho

vlastníčkou.
Ďalej konštatoval, že v konaní bolo sporné, či žalovaný, ktorý nie je vlastníkom pozemku, pretože
pozemok predal po začatí konania spoločnosti MH Invest, s.r.o., je pasívne vecne legitimovaný.
Žalobkyňa navrhla súčasne s podaním žaloby, aby do katastra nehnuteľností bola zapísaná poznámka
o tomto súdnom konaní (ktorá poznámka bola následne do katastra zapísaná ešte pred prevodom

sporného pozemku na spoločnosť MH Invest, s.r.o.) bol by výrok o určení vecného práva k tejto
nehnuteľnosti záväzný podľa § 228 ods. 2 CSP aj pre tretie osoby. Vzhľadom na uvedené dospel k
názoru, že žalovaný je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný.1.3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozhodnutie správneho orgánu o povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne na základe spornej kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 0X.05.2015 bolo po vyhovení protestu prokurátora právoplatne zrušené.

Toto rozhodnutie bolo preskúmané v odvolacom konaní, jeho zákonnosť bola preskúmaná v konaní na
správnom súde a rovnako na kasačnom súde. V konaní nebolo sporné a bolo aj všeobecne známe,
že pred ďalším rozhodnutím správneho orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe
tejto kúpnej zmluvy vzniklo štátu predkupné právo k spornému pozemku priamo zo zákona dňom
schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou 08.0X.2015. Zmluvná voľnosť

žalovaného ako vlastníka pozemku, ku ktorému sa viazalo predkupné právo štátu podľa § 3 ods.
5 zákona č. 1X5/1999 Z. z. sa tým priamo zo zákona obmedzila. Žalovaný bol povinný ponúknuť
pozemok prednostne štátu. Kasačný súd konštatoval, že v prípade ak po uzavretí kúpnej zmluvy a
pred rozhodnutím správneho orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho práva vzniklo štátu predkupné
právo, je správny orgán povinný na predkupné právo prihliadať. Uvedená skutočnosť nespôsobuje
neplatnosť zmluvy, ale bráni jej realizácii a tým nastáva dodatočná nemožnosť dohodnutého plnenia.

Pretože plnenie dohodnuté v kúpnej zmluve zo dňa 0X.0X2015 sa stalo po vzniku záväzku nemožným,
povinnosť žalovaného plniť tak zanikla podľa § 5X5 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým zanikol aj
tento záväzok. Žalovaný zodpovedá žalobkyni iba za prípadnú škodu a bezdôvodné obohatenie, ktoré
však žalobkyňa v konaní od žalovaného nepožaduje. Pretože záväzok zo spornej kúpnej zmluvy zanikol
pred rozhodnutím správneho orgánu o návrhu žalobkyne na vklad vlastníckeho práva v jej prospech

na základe kúpnej zmluvy, nemohla žalobkyňa na základe zmluvy nikdy nadobudnúť vlastnícke právo k
spornému pozemku. Nemôže byť vlastníčkou ani ku dňu vyvlastnenia pozemku. Preto žalobu zamietol
a ďalšími námietkami strán sporu sa z dôvodu hospodárnosti nezaoberal. Nevykonal dokazovanie
navrhnuté na ich preukázanie. Na úspech žalobkyne v spore nemôže mať z uvedeného dôvodu vplyv
ani výsledok prebiehajúcich správnych konaní, ktoré neboli doposiaľ skončené.

1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP, § 262 ods. 1 CSP , § 262 ods. 2 CSP tak, že
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko mal vo veci plný úspech.
Dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ust. § 25X CSP u strán sporu, ani v okolnostiach
zistené neboli. Aplikácia ust. § 25X CSP z dôvodu, ktorý uviedla právna zástupkyňa žalobkyne na

pojednávaní, nie je v danom prípade opodstatnená.

2. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnila z odvolacích dôvodov podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
písm. b) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) - súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a písm. h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Nesprávny procesný postup súdu namietala v nedostatku odôvodnenia rozhodnutia. V časti, kde sa súd
čiastočne zaoberal konkrétnymi skutkovými okolnosťami, tieto nesprávne právne posúdil.

Citovala z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009 vykladajúceho pojem nesprávneho
právneho posúdenia veci, publikované rozhodnutie ZSP 5X/2001,§ 5X5 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 5, X Zákona o niektorých opatreniach a bod 25.
rozsudku. Namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s právnou úpravou predkupného práva a
odcitoval len právne závery kasačného súdu. Vôbec nevenoval pozornosť rozhodným skutočnostiam a

otázke, aké právne následky sú v zmysle hmotnoprávnych predpisov spojené s porušením predkupného
práva štátu, ktoré navyše v čase uzatvorenia zmluvy neexistovalo. Rozhodnutie je v tejto časti
nepreskúmateľné. V časti, keď skutkový stav subsumoval pod dodatočnú nemožnosť plnenia, vec
nesprávne právne posúdil. Jeho právny názor vychádzal z rozhodnutí kasačného súdu. Rozhodnutie
kasačného súdu (rovnako ako i rozhodnutia kasačného súdu v obdobných veciach) boli napadnuté

ústavnou sťažnosťou, kde bola namietaná arbitrárnosť rozhodnutia, porušenie práva na spravodlivý
proces, porušenie princípu rovnosti v právnych vzťahoch, porušenie zákonného práva vlastniť majetok a
porušenie legitímnych očakávaní účastníkov správneho konania. Bez ohľadu na rozhodnutia kasačného
súdu sa vôbec nezaoberal kogentnou úpravou a účelom predkupného práva. Citovala ustanovenie §
603 OZ, § 853 OZ z ktorých vyplýva obsah a oprávnenia z predkupného práva. Uviedla, že zákon

explicitne upravuje inštitút predkupného práva. Zákon o niektorých opatreniach neobsahuje osobitnú
úpravu ,hovorí len o okamihu vzniku predkupného práva. Osobitne neupravuje obsah a oprávnenia
s týmto právom spojené. Ďalej citovala ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o niektorých opatreniach a
uviedla, že predkupné právo je inštitútom komplexne upraveným v Občianskom zákonníku (rovnakoako dodatočná nemožnosť plnenia) a to kogentnými normami. Bez vysporiadania sa s kogentými
ustanoveniami upravujúcimi obsah a nároky spojené s porušením predkupného práva nie je možné
dospieť k záveru ,že sa v danom prípade jedná o dodatočnú nemožnosť plnenia. Pojmové znaky

nemožnosti plnenia a následky nemožnosti plnenia sú upravené v ustanovení § 5X5 OZ. Predkupné
právo upravené v ustanoveniach § 602 a nasl. OZ možno označiť za všeobecnú právnu úpravu
predkupného práva a použiteľnú všade tam, kde zákonom ustanovené predkupné právo neobsahuje
osobitnú právnu úpravu, je zmluvným predkupným právom. Z dôvodu subsidiárnej použiteľnosti tohto
ustanovenia budú tieto ustanovenia aplikovateľné aj na prípady zákonného predkupného práva,

napríklad predkupného práva podielových spoluvlastníkov podľa § 140 OZ. 2 Zákonné predkupné
právo (okrem zákonného predkupného práva spoluvlastníkov, ktoré je upravené v OZ) je predmetom
úpravy osobitných predpisov (Zákona o niektorých opatreniach ale i napr. Zákona č. 49/2002 Z. z. o
ochrane pamiatkového fondu). Dodatočná (právna) nemožnosť nastáva v prípade splnenia zákonom
stanovených podmienok, teda na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje také správanie,
na ktoré by bol v zmysle právneho úkonu povinný. Nemôže sa jednať o také správanie (resp. konanie),

ktoré možno odvrátiť inými spôsobilými prostriedkami. Dôležitou skutočnosťou je, že predkupné právo
štátu zostáva zachované aj voči nadobúdateľovi. Súd sa tak odchýlil od zákonných ustanovení, že poprel
ich základný význam a účel.
Ďalej uviedla, že principiálnou podmienkou dodatočnej nemožnosti plnenia je jej trvalý charakter.
Neprichádza do úvahy, aby záväzok zanikol z dôvodu prechodnej nemožnosti plnenia a následne sa

obnovilpoodpadnutísolučnejprekážky.Nemôžeobstáťzáver,žekeďžesištátuplatnilpredkupnéprávo,
je táto prekážka trvalá, nakoľko štát si mohol uplatniť predkupné právo len v dôsledku nezákonných
rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú aktuálne predmetom prieskumu Ústavného súdu (podľa
Uznesenia ÚS sp. zn. III. ÚS 421/2018-13 zo dňa 13.11.2018 boli dve zo sťažností spojené na
spoločné konanie pod sp. zn. Rvp 15X9/2018.) V závere dodala, že v zmysle ustanovení Občianskeho

zákonníka pri porušení predkupného práva pripadá do úvahy relatívna neplatnosť právneho úkonu
podľa ustanovenia § 40a OZ (predkupné právo však v posudzovanom prípade v čase uzatvorenia
zmluvy ešte neexistovalo, vzniklo až dňa 8.X.2015), ktoré predpokladá, že oprávnený subjekt (štát) by
sa musel neplatnosti dovolať, čo v tomto prípade neurobil. Ďalšou možnosťou čo Občiansky zákonník
pripúšťa ,je možnosť oprávnenej osoby (štátu) domáhať sa predaja nehnuteľnosti od nadobúdateľa za

takúsumuzaakújunadobudolnadobúdateľ,t.j.1324eur.Vposudzovanomprípadevšakštátnadobudol
pozemok po tom, čo správny orgán vkladové konanie zastavil z dôvodu, že právny úkon posúdil ako
úkon absolútne neplatný. Následne si štát „uplatnil“ predkupné právo voči pôvodnému predávajúcemu
(žalovanému), avšak už za sumu 20005,64 eura. Na základe uvedeného mala za to, že prvoinštančný
súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že nastala dodatočná nemožnosť plnenia, v

dôsledku čoho nemohla byť vlastníčkou v čase vyvlastnenia.

1.4.V závere namietala rozhodnutie v časti náhrady trov konania, že aplikácia ustanovenia § 25X CSP
nie je opodstatnená. Záver súdu považovala za arbitrárny a nepreskúmateľný. Prípadné porušenie
predkupného práva nemôže byť posudzované na ťarchu kupujúceho t.j. žalobkyne. Podanie žaloby bolo

zapríčinenésprávanímžalovaného.Kúpnucenuzapozemokjejnevrátilanáslednehopredalštátu.Bola
mu vyplatená ďalšia kúpna cena. Zmena právneho predpisu, resp. vydanie uznesenia vlády, nemôže byť
posudzovanéjej naťarchu.Tretímosobámsastalopredkupnéprávoštátuznámymažpojehozápisedo
katastra nehnuteľností. Súd vec nesprávne posúdil, keď rozhodol o priznaní náhrady trov žalovaným a
nezohľadnil špecifické okolnosti prejednávanej veci, ktoré sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa

ustanovenia § 25X CSP. Navrhla, aby Krajský súd v Nitre vydal uznesenie ktorým zrušuje rozsudok
Okresného súdu v Nitre sp. zn. 9C/118/2016-233 zo dňa 28.5.2019 a vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalovaný podal písomné vyjadrenie k odvolaniu. Stotožnil sa s procesným postupom a právnymi

názormi súdu prvej inštancie. Poukázal na priebeh predaja pozemku, zrušenie rozhodnutia o povolení
vkladu vlastníckeho práva žalobkyne a predkupného práva štátu, ktoré bol povinný rešpektovať, pretože
inak by mu pozemok vyvlastnili. V závere poukázal na rozhodnutia Okresného súdu R., ktorý žaloby
žalobkyne zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na danom určení. Rozsudok navrhol
ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobkyne podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 3X9, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadeniaodvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení
§ 219 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené . Preto napadnutý
rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 38X ods. 1 CSP potvrdil vo výroku rozsudku ako

vecne správny, ale z iných právnych dôvodov.

5.Odvolací súd skúmal vadu konania namietanú žalobkyňou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti
rozhodnutia, jeho arbitrárnosti , čo viedlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva

patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/9X, II. ÚS 251/03).
Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do
30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca

činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúcastranesporurealizáciujejprocesnýchoprávneníamariacamožnostijejaktívnejúčastina
konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo
6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne
jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda

rozumieťibasamotnýpriebehkonania,nievšakkonečnérozhodnutiesúduposudzujúceopodstatnenosť
žalobou uplatneného nároku.
Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v
civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho
odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je

vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013).
Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.
V súvislosti s námietkou žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd
poukazuje na zjednocujúce stanovisko prijaté na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho

súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §
23X ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“

Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod R 2/2016, možno aplikovať na odvolacie konanie, že nepreskúmateľnosť
rozhodnutia nezakladá vadu konania, spočívajúcu v odňatí práva na spravodlivý súdny proces, pre ktorú
by musel odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že rozhodnutia obsahuje skutkové zistenia, právne normy aplikované súdom

prvej inštancie a právne posúdenie, pre ktoré nemožno konštatovať nepreskúmateľnosť rozsudku a
tým vadu konania majúcu za následok odňatie práva na spravodlivý proces, aj keď sa odvolací súd
stotožnilsnázoromžalobkyne,žerozhodnutiejenepresvedčivozdôvodnené.Pretonásledne preskúmal
napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že je vo výroku vecne správny, ale nesprávne zdôvodnený.
6.Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na preukázaní naliehavého právneho záujmu žalobkyne

na danom určení spočívajúcom vo vzniku nároku na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, ale žalobu
zamietol pre nemožnosť plnenia dohodnutého v kúpnej zmluve zo dňa 0X.0X.2015 a zánik povinnosti
plnenia podľa 5X5 ods. 1 OZ spôsobujúceho zánik záväzku. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej
inštancie o naliehavom právnom záujme nestotožnil.
X.Podľa § 13X písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem: naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je potrebné formulovať tak, aby bolo zrejmé, že
súd má určiť aktuálny stav (v prítomnom čase). Nie je prípustné určovať práva v minulosti, ak tieto práva
zanikli. Platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia -§ 21XCSP (M. C. a spol.,

Civilný sporový poriadok, komentár, nakladateľstvo C.H.D., , rok 2016, strana 499). Súd nemôže vziať
do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia netrvajú.
Žalobkyňa pôvodne odôvodnila žalobu neplatnosťou odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanou. V
priebehu konania žalobu zmenila a naliehavý právny záujem odôvodnila rozhodnutím o vyvlastnení
pozemku a jej nároku na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie. Súd prvej inštancie sa s jej názorom

stotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne.
8.Okrem vyššie uvedeného, že vlastnícke právo nie je možné určiť do minulosti, je potrebné prihliadať že
„aksamáurčovacoužalobou,resp.určovacímvýrokomsúdudosiahnuťzhodamedziskutočnýmstavom
a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva daný vždy“ (M. C. a kol., Občiansky súdny poriadok, komentár, nakladateľstvo C.H.D., 2. vydanie,
komentár k § 80). Podobne „Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu

vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Preukazovanie naliehavého právneho
záujmu je preto v týchto prípadoch bezproblémové ...Určovacia žaloba môže byť v tomto prípade
prostriedkom ochrany porušeného (nielen ohrozeného) práva“ (M. C. a spol., Civilný sporový poriadok,
komentár, nakladateľstvo C.H.D., rok 2016, komentár k § 13X). Súdna prax do 30. júna 2016 považovala
za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. aj žalobu o určenie (spolu)vlastníckeho práva.

Právny záujem, ktorý bol podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby, musel byť naliehavý. Pri
skúmaní existencie tohto záujmu išlo o posúdenie procesnej otázky, či podaná žaloba je vhodný (účinný
a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva. Nedostatok naliehavého právneho
záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý
sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby“ (viď rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 98/2004, 1 Cdo

91/2006, 3 Cdo 240/2006, 1 Cdo 13/2010, 3 Cdo 56/2011).Ak všeobecný súd dospeje k záveru, podľa
ktorého naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podaného určovacieho návrhu sa už
ďalej nezaoberá (II. ÚS 13X/08).
Otázka, či žalobu s určovacím petitom podáva ten, kto je aktívne vecne legitimovaný, a či takáto žaloba
smeruje proti tomu, kto je pasívne vecne legitimovaný je otázka hmotnoprávna, riešenie ktorej prichádza

do úvahy až v prípade záveru súdu, že podaná žaloba je v zmysle § 13X CSP procesne prípustná.

9. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na danom určení nemôže byť v danom prípade
daný, pretože by nedošlo k zmene vlastníka , ktorý je v súčasnej dobe zapísaný na liste vlastníctva
a žalobkyňa sa tohto určenia ani nedomáhala, pretože žiadala určiť vlastnícke práva iba ku dňu

vyvlastnenia, čomu súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť a rozhodnutia založil na inom
právnom závere.
Súdprvejinštancievdôvodochrozhodnutia vbode23.konštatoval,ženáhradazavyvlastnenépozemky
bola zložená do úschovy na súde . Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná . Preto mal súd
prvej inštancie okrem vyššie uvedených dôvodov skúmať naliehavý právny záujem na danom určení v

súvislosti so zloženou zálohou. Žalobkyňa v konaní predložila rozhodnutie o vyvlastnení v prospech
spoločnosti MH Invest, s.r.o. z ktorého vyplýva, že za vyvlastnené pozemky patrí spoločnosti MH Invest
II, s.r.o. náhrada podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z.. Z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní
týkajúcich sa určenia vlastníckeho práva k vyvlastňovaným pozemkom bola časť náhrady zložená do
súdnej úschovy.

Na Krajskom súde v Nitre prebieha súčasne viacero konaní v obdobných veciach. Z rozhodvacej činnosti
odvolacieho súdu je známe, že uznesením Okresného súdu R. zo dňa 26.3.2019 pod č.k. 12 U 4/2016
-53 súd rozhodol o prijatí zložiteľa spoločnosti HN Invest s.r.o. IČO: 36 X24 530 pre príjemcu MH Invest
II, s.r.o., IČO: 50 021 150 do úschovy sumu 1 682 830,92 eura. O toho vyplýva, že zložiteľ zložil zálohu
v prospech konkrétneho príjemcu.

10. Pretože sú peniaze v súdnej úschove, mal súd prvej inštancie skúmať postup súdu v konaní o
súdnych úschovách. Konanie o úschovách je upravené v siedmej hlave , konania vo veciach notárskych
úschov.V § 359 sú upravené súdne úschovy,v ktorých sa postupuje rovnako ako pri notárskych
úschovách. CMP upravuje od § 335 konanie o námietkách proti vydaniu predmetu notárskej úschovy,

zloženej na účely splnenia záväzku. Jedná sa o samostatnú časť konania v ktorej súd nariaďuje
pojednávanie za účelom zistenia oprávnenej osoby na vydanie predmetu úschovy, ak si jej vyplatenie
uplatňuje. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na danom určení
ani z tohto podstatného dôvodu ňou odôvodňujúcu žalobu, pretože sa môže domáhať nároku v konanío úschovách. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej časti ako
vecne správny potvrdil, ale z iných právnych dôvodov. Naliehavý právny záujem na danom určení bol
predmetom zasadnutia Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre , v ktorom sa senáty zhodli

na nedostatku naliehavého právneho záujmu na danom určení. Tento názor nezdieľali iba dva senáty.
Súd prvej inštancie žalobu zamietol z hmotnoprávnych dôvodov. Celé odvolanie žalobkyne smerovalo k
odôvodneniu rozhodnutia v tejto časti. Pretože odvolací súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na danom určení, nezaoberal sa vecnou stránkou veci. Preto sa nevyjadruje k
odvolacím dôvodom žalobkyne.

11.Podľa § 25X CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255
CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho «nemusí
zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať

stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane... Dôvody
hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú
úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2 MCdo 1X/2009, sp. zn. 5 Cdo 6X/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie §

25X CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v
zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 25X CSP preto nie je možné vykladať
tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách

konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného
ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu
nárokov... Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania
(k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/0X či sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o
prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS

X2X/2000)... Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá
jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu
zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu zákonného ustanovenia
vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch... Zmyslom predmetného
zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej,

ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí
súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť
o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle. Aj podľa ustálenej súdnej praxe (pozri bližšie napr.
nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 či uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
6X/2010) výnimočnosť použitia ustanovenia 25X CSP, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný

osobitného zreteľa, musí byť náležite odôvodnené.» (I. ÚS 153/2018).Odvolací súd nezistil dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanému nemal priznať náhradu trov konania. Žalovaný bol
v konaní úspešný. Podľa zásady úspechu mu vzniklo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalobkyňa sa domáhala zohľadnenia špecifických okolností prejednávanej veci. Žaloba bola zamietnutá
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na danom určení, pre ktorý sa súd nezaoberá vecnou

stránkou veci. Odvolací súd preto nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie ustanovenia §
25X CSP. Žalobkyňa vystupuje v mnohých sporoch ako žalobkyňa domáhajúca sa určenia vlastníctva
a neplatnosti odstúpenia od zmluvy.
12. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania, pretože sa
dostatočne v dôvodoch rozhodnutia vyporiadal s ustanovením § 25X CSP a nevidel dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania.

13. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 a § 262 CSP tak, že
žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesení m vypracovaným vyšším súdnym

úradníkom
Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).