Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. január 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoCsp/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119464764
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6119464764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina

Štubniaka a členiek senátu JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, právne
zastúpeného: Remedium Legal, s. r. o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava -
Petržalka, proti žalovanej: G. G., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom N. č. XXX, XXX XX D., štátnej
občianke SR, právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Janka Kráľa č. 5/A, 984
01 Lučenec, IČO: 37 756 508, o zaplatenie 24.192,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13Csp/15/2020 - 164 zo dňa 31. 03. 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej v texte aj ,,okresný súd“ resp. ,,súd
prvej inštancie“) žalobu o zaplatenie sumy 24.192,41 Eur s príslušenstvom zamietol (I. výrok) a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté
osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (II. výrok).

1.1 Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa návrhom
na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia sumy 24.192,41 Eur s príslušenstvom, pričom
uviedol, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2822943701 bola so žalovanou a T. G., nar. XX.
XX. XXXX, bytom N. XXX, N. (ďalej aj len ,,dlžník“) uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere č.
2822943 4 02 a stavebnom úvere č. 2822943 7 01 zo dňa 03. 11. 2008 (ďalej aj len ,,zmluva o úvere“),
v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanej a dlžníkovi medziúver vo výške 31.534,22 Eur. Žalovaná

porušila zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestala riadne a včas splácať. Listom zo dňa
03. 02. 2017 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na doplatenie omeškaných splátok, pričom
žalovanú zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, právny predchodca
žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou
splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené právny predchodca žalobcu dňa 17. 03. 2017
vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu listom zo
dňa 05. 12. 2019 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaná dlžnú sumu nezaplatila.

1.2 Súd prvej inštancie po citácii ust. § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 a 2, § 504 a § 506 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej v texte aj len „ObZ“) v znení ku dňu 03. 11. 2008, § 52
ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 8, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2 a §565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte aj len „OZ“) v znení ku dňu 03.11.2008,
§ 1 ods. 1, § 1 ods. 2 písm. a) a § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov (ďalej v texte aj len „ZoSÚ“) v znení ku dňu 03. 11. 2008, § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu
03. 11. 2008, § 2 ods. 1, § 7 ods. 1, 2, 3 a 4, § 8 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 310/1992 Zb. o
stavebnom sporení v znení ku dňu 03. 11. 2008, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníkudňu01.10.2020uviedol,žezvykonanéhodokazovania

je zrejmé a medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom
žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo
dňa 03.11.2008. K bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, na ktoré žalovaná poukázala v odpore voči
platobnému rozkazu súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle predloženej zmluvy o mimoriadnom úvere
a stavebnom úvere predmet zmluvy bol jasne vymedzený s tým, že s poukazom na § 1 ods. 2 písm.
a) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. sa zákon na predmetnú zmluvu nevzťahuje a

preto nie je možné ani posúdenie jej obsahových náležitostí v zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona.
Napriek tomu, že vyššie uvedená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
258/2001 Z.z., je táto zmluva podľa súdu prvej inštancie nepochybne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle
§ 52 a nasl. OZ.

1.3 Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, ktorú
žalovaná navrhovala skúmať, avšak ktorú skúma súd taktiež z úradnej povinnosti, túto žalobca EOS
KSI Slovensko, s.r.o. odvodil od Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 77/2020 zo dňa 01. 10. 2020,
v zmysle ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky pôvodného žalobcu ako veriteľa Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s. voči žalovanej práve na žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pre platnosť postúpenia

bankovej pohľadávky (pôvodný veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava nepochybne bankovým
subjektom je) na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o.) je potrebné
skúmať naplnenie podmienok § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. V zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách môže banka postúpiť pohľadávku inému subjektu mimo bankového sektoru, a to časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému zročnému dlhu a súčasne musí byť preukázané zaslanie a

doručenie výzvy, že dlžník je v omeškaní a preukázať dĺžku omeškania dlžníka so zaplatením viac ako
90 dní pod hrozbou postúpenia pohľadávky mimo bankového sektoru. Hmotnoprávnym predpokladom
platného postúpenia pohľadávky je teda v prvom rade existencia splatnej pohľadávky. Nakoľko zmluva
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je zmluvou spotrebiteľskou v prípade zosplatnenia zo
strany banky je potrebné postupovať v súlade s § 53 ods. 9 OZ teda, ak v tomto prípade plnenie

zo spotrebiteľskej zmluvy sa malo vykonať v splátkach mohol veriteľ uplatniť toto právo podľa § 565
OZ, najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ak súčasne upozornil
spotrebiteľa, v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z listinných dôkazov predložených
v konaní žalobcom, a to upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 03. 02. 2017, ktoré
bolo doručené žalovanej dňa 08. 02. 2017 a následne oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru zo dňa 17. 03. 2017, ktoré bolo doručené žalovanej podľa doručenky dňa 03.03.2017 (čo
však podľa súdu prvej inštancie nie je možné logicky napriek tomu, že doručenka je opatrená týmto
dátumom, keďže toto vyhlásenie muselo byť vypracované 17. 03. 2017 a podľa poštovej pečiatky bolo
opečiatkované dodacou poštou 23. 03. 2017, z čoho teda vyplýva, že k prevzatiu muselo dôjsť po
23. 03. 2017 zo strany žalovanej), že veriteľ upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

dlžníka písomným úkonom zo dňa 03. 02. 2017 s tým, že ak ku dňu 18. 02. 2017 neuhradí dlžné
splátky vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Podľa súdu prvej inštancie výzva zo dňa 03. 02. 2017
obsahovo neuvádza, s ktorými konkrétnymi splátkami je dlžník v omeškaní, uvádza len celkovú výšku
omeškanýchsplátoksumou1.798,12Eurvrátanesplátkyzamesiacfebruár2017.Splatnosťjednotlivých
splátok bola dojednaná vždy prvého dňa v mesiaci a museli byť uhradené veriteľovi do 15-teho dňa

každého mesiaca. Na základe takejto výzvy, ktorá určovala lehotu na plnenie do 18. 02. 2017 (15-
dňové lehota na plnenie) následne veriteľ prikročil k zosplatneniu celého dlhu. V zmysle § 53 ods. 9
OZ je povinnosťou veriteľa pred zosplatnením upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia v lehote nie
kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, čo v tomto prípade veriteľ učinil. Podľa názoru súdu prvej inštancie
15-dňová lehota, ktorú má na mysli upozornenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ, je lehota adresovaná v

prospech dlžníka, teda ak dlžník prevzal upozornenie 08. 02. 2017 a veriteľ prikročil k zosplatneniu
dňa 03. 03. 2017, je potrebné túto lehotu považovať za dodržanú. Samotné oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru napriek tomu, že bolo urobené v rámci lehoty nie kratšej ako 15 dní, je však
úkonom jednostranným adresovaný dlžníkovi a preto podlieha ako právny úkon podmienkam určitosti,jasnosti a zrozumiteľnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na vyššie uvedené kritériá tento
úkon je však neurčitý a nejasný, keďže z neho nevyplýva, pre ktorú konkrétnu splátku veriteľ prikročil k
zosplatneniu dlhu, kedy sa stala splatnou, v akej výške. Neuvedenie týchto náležitostí má následne za

následok mimo iné aj nemožnosť zistenia plynutia namietaného premlčania zo strany žalovanej. Nie je
možné preskúmať, pre ktorú splátku mala byť dodržaná lehota jej omeškania viac ako tri mesiace a či
následne pre túto splátku došlo k platnému zosplatneniu celého dlhu do splatnosti nasledujúcej splátky
tak, ako to požaduje zákonné ustanovenie § 565 OZ. Samotnému zosplatneniu predchádzala výzva,
ktorá síce uvádza celkovú výšku dlhu, avšak vo vzťahu ku konkrétnemu určeniu, s ktorými splátkami

je dlžník v omeškaní je taktiež neurčitou. Z vyššie uvedeného dôvodu preto zosplatnenie právneho
predchodcu žalobcu súd prvej inštancie považoval za neúčinné a neplatné. Vzhľadom na neúčinnosť
a neplatnosť zosplatnenia preto nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky s poukazom na
§ 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže postupca (banka) postúpil celú podľa neho splatnú pohľadávku,
ktorá však v skutočnosti splatnou nebola, a teda k postúpeniu v celosti ani prikročiť nemohol. Postupník
(žalobca) teda práva napriek uzatvorenej zmluve o postúpení nenadobudol, a teda ani nie je aktívne

vecne legitimovaným na ich uplatneniu voči žalovanej.

1.4 Na záver súd prvej inštancie doplnil, že ak by aj teoreticky pripustil možnosť, že úver bol zosplatnený
predčasne tak, ako to žalobca a jeho právny predchodca tvrdia, potom splátkou, ktorá by spôsobila
splatnosť celého dlhu by musela byť splátka splatná dňa 01. 12. 2016, pretože jedine táto splátka spĺňa

pojmové náležitosti § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, t.j. najskôr po uplynutí troch mesiacov od 01.
12. 2016, teda po 01.03.2017 (výzva s upozornením zo dňa 03. 02. 2017 s možnosťou zosplatnenia),
avšak právo na zosplatnenie by musel uplatniť veriteľ do splatnosti ďalšej splátky, teda do 01. 04. 2017,
čo urobil, keďže zosplatnil dlh 17. 03. 2017. Ak teda tou splátkou, ktorá spôsobila predčasnú splatnosť je
splátka splatná dňa 01. 12. 2016, potom premlčaciu lehotu na uplatnenie je potreba počítať od splatnosti

tejto splátky, ktorá splatnosť spôsobila, a preto, ak žaloba (návrh na vydanie platobného rozkazu, č. l. 5
a 6 spisu) bola podaná dňa 16. 12. 2019, je podaná po trojročnej premlčacej lehote na uplatnenie práva.
Uvedené však súd prvej inštancie dal do pozornosti len v rovine teoretickej, keďže a priori považoval
zosplatnenie úveru za neúčinné a neplatné a z toho vyplývajúce neúčinné a neplatné aj postúpenie celej
pohľadávky na žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., a teda považoval tento subjekt za nie aktívne vecne

legitimovaný v spore.

1.5 Po citácii ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku
(ďalej v texte len ,,CSP“) súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko bola žalovaná v konaní úspešná, súd
prvej inštancie jej preto priznal právo na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie podal z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v
zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia §
389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň

si vyčíslil trovy odvolacieho konania.

2.1 V I. časti odvolania s názvom ,,K určitosti právneho úkonu pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti a
aktívnej vecnej legitimácii“ uviedol, že v žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s právnym názorom
súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého je pri uplatnení tohto práva potrebné špecifikovať, pre nesplnenie

ktorej splátky je toto právo uplatnené, nakoľko to nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu - resp.
naopak, bolo by to úplne nadbytočné, keďže v zmysle ust. § 565 OZ nemožno toto právo uplatniť pre
nesplnenie inej splátky, než tej, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva (nakoľko po
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky toto právo zaniká). V zmysle uvedeného mal žalobca za to,
že oprávnenie postupcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátok splatných pred 01. 03.

2017 (všetky omeškané splátky splatné pred tou splátkou, ktorá bezprostredne predchádzala uplatneniu
práva podľa § 565 OZ) zaniklo v súlade s ust. § 565 OZ splatnosťou ďalšej splátky úveru. Z uvedených
dôvodov je podľa neho zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
17. 03. 2017 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 01.
03. 2017 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala a pre

ktorej nezaplatenie mohol ako jedinej (!) v súlade s ust. § 565 OZ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru)
a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa (žalovanej)
s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom spotrebiteľ (žalovaná) bola nesporne na toto
oprávnenie veriteľa upozornená (podaním zo dňa 03. 02. 2017). Žalobca v súvislosti s uplatnenímpráva podľa § 565 OZ v nadväznosti na § 53 ods. 9 OZ poukázal na to, že OZ v žiadnom ustanovení
neustanovuje povinnosť špecifikácie, pre ktorú splátku sa toto právo uplatňuje. V tomto ohľade sa podľa
neho nemožno stotožniť ani so záverom súdu prvej inštancie, že by určením tejto splátky došlo tiež

k určeniu, od ktorej splátky začína plynúť premlčacia doba - tieto závery nevyplývajú zo zákona a sú
nepreskúmateľné. Ak preto súd prvej inštancie vyložil toto ustanovenie tak, že v spotrebiteľských veciach
je právo podľa ust. § 565 OZ potrebné využiť tak, že v ňom veriteľ špecifikuje splátku, pre ktorú toto právo
uplatňuje - potom podľa názoru žalobcu vykladá ust. § 565 OZ contra legem, nakoľko takýto výklad z
uvedeného ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva.

2.2 Ďalej žalobca zdôraznil, že ak by mal zákonodarca úmysel, aby sa ust. § 565 OZ v spojení s ust.
§ 53 ods. 9 OZ malo vykladať tak, ako uviedol súd prvej inštancie - potom by výslovne uviedol, že v
prípade plnení zo spotrebiteľskej zmluvy sa druhá veta ust. § 565 OZ neaplikuje a veriteľ je pod sankciou
neplatnosti právneho úkonu povinný špecifikovať, pre nesplnenie ktorej splátky toto právo uplatňuje.
Ak sa však druhá veta tohto ustanovenia aplikuje na spotrebiteľské spory, potom žiadnym výkladom

nemožno dospieť k záveru, že k uplatneniu práva podľa § 565 OZ dochádza pre nesplnenie inej splátky,
než tej, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva - nakoľko iný výklad je v priamom
rozpore s druhou vetou ust. § 565 OZ - a v nadväznosti na uvedený je nesprávny záver súdu prvej
inštancie o neplatnosti tohto právneho úkonu pre neurčitosť. Ak teda veriteľ uplatňuje právo podľa §
565 OZ v právnom vzťahu vzniknutom zo spotrebiteľskej zmluvy, musí byť spotrebiteľ v 3 mesačnom

omeškaní s platením splátok (ako vyžaduje ust. § 53 ods. 9 OZ), musí byť súčasne upozornený na
možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ, (ako vyžaduje ust. § 53 ods. 9 OZ), avšak napriek tomu
môže byť toto právo dodávateľom uplatnené v zmysle druhej vety ust. § 565 OZ, len pre nesplnenie
splátky, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva, nakoľko pre všetky skôr splatné splátky
toto právo podľa druhej vety ust. § 565 OZ zaniklo. Z uvedeného dôvodu pre všetky splátky, ktoré

predchádzajúuplatneniutohtoprávaplyniesamostatnátrojročnápremlčaciudobaodsplatnostitej-ktorej
splátky (v zmysle prvej vety ust. § 103 OZ) a pre všetky splátky, ktoré nasledujú po uplatnení tohto práva
plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva,
nakoľko v zmysle ust. § 565 OZ nemohlo dôjsť k uplatneniu tohto práva pre žiadnu inú splátku dlhu - v
dôsledku čoho sú podľa žalobcu nesprávne závery súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých by mal veriteľ

„určiť“ pre ktorú splátku uplatňuje uvedené právo a tým aj „určiť“ zákonnú premlčaciu dobu. Žalobca
mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je navyše nepreskúmateľné, nakoľko z neho nemožno
vyvodiť, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s druhou vetou ust. § 565 OZ.

2.3 Odvolávajúc sa na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6CoCsp/53/2021 zo dňa 18. 01.

2022, žalobca zhodne zastával právny názor, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť
veriteľa uviesť v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti konkrétne, ktorá splátka mimoriadnu
splatnosť vyvolala. Teda jednoducho povedané, postupcovi, resp. žalobcovi žiadna právna norma
neukladala povinnosť v podaní zo dňa 17. 03. 2017, ktorou došlo k mimoriadnej splatnosti úveru uviesť
splátku, pre ktorú k tomuto zosplatneniu aj došlo. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca

zastával názor, že postupca využil právo podľa § 565 OZ a zosplatnil úver podaním zo dňa 17. 03. 2017
v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ v spojitosti s ust. § 565 OZ - a z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej
zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, ohľadom toho,
že by takéto uplatnenie práva malo byť neplatným právnym úkonom. Na základe uvedeného považoval
žalobca za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky

napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu
žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB Žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný a
ak okresný súd svojim výkladom dospel k záveru o opaku, tak okresný súd podľa názoru žalobcu vec
nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

2.4 Žalobca ďalej zastával názor, že mu nie je zrejmé, s akou doručenkou sa súd prvej inštancie
oboznámil, keď vyhodnotil, že podanie označené ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru“ zo dňa 17. 03. 2017 bolo doručené dňa 03. 03. 2017, nakoľko v priloženom dôkaze je na

doručenke jasne uvedený ako dátum doručenia a prevzatia písomnosti žalovanou deň 23. 03. 2017.

2.5 V II. časti odvolania s názvom ,,K nesprávnemu právnemu posúdeniu začiatku plynutia premlčacej
doby“ žalobca pre úplnosť uviedol, že sa nestotožňuje s výkladom, v zmysle ktorého súd prvej inštanciepovažuje za splátku, ktorá vyvolala vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nie tú splátku, ktorá vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala (podľa druhej vety § 565 OZ), ale tú, ktorá o tri
mesiace predchádzala splátke, ktorá bezprostredne predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.

Žalobca mal za to, že premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 17. 03. 2017 začala v súlade s
ustanovením § 103 OZ plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej
došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade odo dňa 01. 03. 2017) a
uplynula by najskôr dňa 01. 03. 2020. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 16. 12. 2019, mal žalobca
za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby a súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil, ak dospel k opačnému záveru.

3. Žalovaná v I. časti vyjadrenia k odvolaniu s názvom ,,K neurčitosti úkonu zosplatnenia“ uviedla,
že prezentovaná argumentácia žalobcu síce polemizuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ale
neobsahuje žiadne nové tvrdenia vo väzbe na základné piliere právneho názoru žalovanej, ktoré tvoria
základ pre záver o nedostatku vecnej legitimácie žalobcu s následkom zamietnutia žaloby. Dala do

pozornosti súdu prvej inštancie, že síce zákon expressis verbis v § 53 ods. 9 OZ, či § 565 OZ nepožaduje
od veriteľa, aby uviedol v upozornení, ktoré predchádza zosplatneniu konkrétnu splátku, s ktorou je
dlžník v omeškaní, a pre ktorú využil svoje právo zosplatniť úver. Avšak z dôvodu určitosti a jasnosti tak
dôležitého právneho úkonu, akým je zosplatnenie úveru, je potrebné uzavrieť, že takáto konkretizácia
je nutná. V tejto súvislosti poukázala na všeobecné ustanovenie § 37 OZ, ktorý vyžaduje, aby sa právny

úkon urobil slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný, čo žalobca opomína. Ďalej mala
za to, že tvrdenie žalobcu, že uplatnil svoje právo podľa § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej ku
dňu 01. 03. 2017 je účelové a vyplývajúce z nesprávneho výkladu ustanovení § 53 ods. 9 OZ, § 565
OZ. Bola toho názoru, že pokiaľ by splátka splatná 01. 03. 2017 mala byť splátkou, pre ktorú žalobca
uplatnil svoje právo úver predčasne zosplatniť, musel by byť súčasne s touto splátkou v omeškaní viac

ako tri mesiace, z čoho vyplýva, že trojmesačné omeškanie by mohlo nastať najskôr dňa 01. 06. 2017,
a teda najskôr by úver mohol byť zosplatnený po tomto dátume.

3.1 Ďalej uviedla, že z dikcie § 53 ods. 9 OZ priamo vyplýva, že právo vyhlásiť predčasnú splatnosť
vznikne veriteľovi najskôr po uplynutí 3 mesiacov omeškania. Čiže sa nemožno stotožniť s názorom

žalobcu, že by oprávnenie predčasne zosplatniť úver malo vznikať aj pri splátkach splatných skôr
a medzičasom vždy zanikalo. Počas doby troch mesiacov omeškania so zaplatením splátky právo
predčasne zosplatniť úver ani nevzniklo. Mala za to, že žalobca nesprávne kombinuje ustanovenie § 53
ods. 9 OZ s § 565 (druhá veta), keďže § 565 (druhá veta) stanovuje časový limit pre uplatnenie práva
úver predčasne zosplatniť. Zjednodušene povedala, že veriteľ musí najprv splniť zákonné podmienky

pre vznik oprávnenia úver predčasne zosplatniť a následne rešpektovať časový úsek, do kedy vzniknuté
právo úver predčasne zosplatniť uplatniť. Zo strany žalobcu ide podľa nej o účelovú argumentáciu
s následným cieľom legitimizovať úkon zosplatnenia a súčasne polemizovať o začiatku plynutia
premlčacej doby a následne vyvodzovať pre seba priaznivé, hoci nesprávne závery. Zdôraznila, že v
konaní nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu zákonným spôsobom predčasne ukončil

alebo iným spôsobom zosplatnil poskytnutý úver do momentu postúpenia predmetnej pohľadávky
žalobcovi. Právny predchodca žalobcu, tak postúpil predmetnú pohľadávku bez toho, aby bol poskytnutý
úver zosplatnený. Mala tak za to, že pri postúpení pohľadávky došlo k porušeniu § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. a taktiež aj k porušeniu ustanovení Občianskeho zákonníka a v takom prípade je nutné
posudzovať úkon postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení ako neplatný právny úkon

podľa § 39 OZ. Žalobca teda nie je v konaní nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, čo bolo primárnym
dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu súdom prvej inštancie. Dodatočne k avizovanej
polemike žalobcu sumárne uviedla, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka), začne plynúť premlčacia doba celého dlhu
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Na základe uvedeného je teda podľa nej zrejmé, že premlčanie

celého dlhu nie je viazané na okamih využitia práva v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka
veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo veriteľ využíva. Uvedené závery
potvrdzuje i rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, ktoré vo vzťahu k tejto otázke zastávajú už
jednotný názor.

3.2VII.častivyjadreniasnázvom,,Kpremlčaniunárokužalobcu“žalovanáuviedla,žezásadné,jenutné
pre posúdenie vznesenej námietky premlčania skúmať skutočnosť, s ktorou splátkou mal byť žalovaný v
omeškaní viac ako tri mesiace, keďže práve táto splátka je splátkou, ktorá zosplatnenie vyvolala a odvíja
sa od nej začiatok plynutia 3-ročnej premlčacej lehoty. Zdôraznila, že pri zosplatnení úveru postupompodľa § 565 OZ a aplikovaní „ochranárskeho“ ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, začína plynúť premlčacia
doba nie odo dňa zosplatnenia, ale v zmysle § 103 OZ odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Mala za
to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. Na podporu právneho názoru, že v predmetnom

prípade je potrebné aplikovať premlčaciu lehotu podľa ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka,
žalovaná poukázala na viaceré rozhodnutia krajských súdov.

3.3 Na základe vyššie uvedeného žalovaná odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu a priznal jej aj nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovanej v I. časti s názvom ,,K aktívnej
vecnej legitimácii“ uviedol, že podal odvolanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; argumenty týkajúce sa nepreskúmateľnosti či
zmätočnosti rozsudku uvádza v odvolaní len podporne. Naďalej zotrval na svojich tvrdeniach, že bol

dodržaný postup vyplývajúci z dikcie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. zákona o bankách, ako
aj postup podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, tak ako to uviedol v odvolaní. Ním
prezentovaná argumentácia jasne zdôvodňuje, v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie súdu nesprávne.
Ďalej na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 3 Cdo 57/2020 zo dňa 29. 09. 2021. Poukázal na skutočnosť, že žalobu o zaplatenie 24.192,41

Eur s príslušenstvom voči žalovanej podával ešte pôvodný veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so
sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 335 004, pričom súd prvej inštancie pripustil
zmenu subjektov na strane žalobcu svojím uznesením 3Csp/15/2020-73 zo dňa 22. 10. 2020. Podľa
žalobcovho názoru z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak súd
vyhovie návrhu na zmenu žalobcu (napr. z dôvodu postúpenia pohľadávky), nemal by následne v konaní

s novým žalobcom žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie pre neplatné postúpenie
pohľadávky.

4.1 V II. časti vyjadrenia s názvom ,,K právnemu posúdeniu začiatku plynutia premlčacej doby“ žalobca
poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Žalobca mal za to, že dostatočne objasnil všetky

skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu viacerými podaniami, ako aj ku svojim tvrdeniam predložil
všetky potrebné dôkazy. V zmysle vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe
žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu odvolateľa v I. časti s názvom ,,Nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie“ uviedla, že žalobca nesprávne poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ súd
prvej inštancie pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu, nemôže byť následne žaloba zamietnutá z
dôvodunedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu.Prezmenusubjektovmusiabyťsplnenévzmysle

§ 80 CSP tri podmienky, po splnení ktorých súd musí uznesením pripustiť zmenu na strane žalobcu
(1/ zmenu navrhne žalobca, 2/ subjekt nastupujúci na miesto žalobcu súhlasí, 3/ preukáže sa prevod
práva). Výklad, ktorý poskytuje žalobca je extenzívny a presahuje zákonnom stanovené podmienky v §
80 CSP. Zdôraznila, že posudzovanie, či nový žalobca je aktívne vecne legitimovaným, a teda, či nový
žalobca aj skutočne je nositeľom hmotného práva, ktoré je uplatňované v konaní, prislúcha súdu prvej

inštancie najskôr po vykonaní dokazovania vo veci samej. Mala za to, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca nie je v konaní nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, čo bolo primárnym dôvodom
pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu súdom prvej inštancie.

5.1 V II. časti vyjadrenia s názvom ,,K premlčaniu nároku žalobcu“ uviedla, že žalovaný v súvislosti s

posúdením námietky premlčania iba poukazuje na podľa jej názoru ojedinelé súdne rozhodnutia vyšších
súdov a neuvádza v zásade „nič nové“ a spôsobilé pri preukazovaní, že súd prvej inštancie pochybil
pri svojom právnom posúdení. Žalovaná zotrvala na svojom právnom názore a súčasne právny názor
súdu prvej inštancie považuje za fundovaný a správny, rešpektujúc rozhodovaciu prax Krajského súdu
Banská Bystrica.

5.2 Na základe vyššie uvedeného žalovaná odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu a priznal jej aj nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.6. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, len v rozsahu odvolania žalobcu

podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. V posudzovanej veci okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu z dôvodu, že
zosplatnenie právneho predchodcu žalobcu je neúčinné a neplatné, nakoľko z vyhlásenie o mimoriadnej

splatnosti ako aj predchádzajúcej výzvy nevyplýva, pre ktorú konkrétnu splátku veriteľ prikročil k
zosplatneniu dlhu, kedy sa stala splatnou, v akej výške. Vzhľadom na neúčinnosť a neplatnosť
zosplatnenia, preto podľa súdu prvej inštancie nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky
s poukazom na § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže postupca (banka) postúpil celú podľa neho
splatnú pohľadávku, ktorá však v skutočnosti splatnou nebola. Postupník (žalobca) teda práva napriek
uzatvorenej zmluve o postúpení nenadobudol, a teda ani nie je aktívne vecne legitimovaným na ich

uplatneniu voči žalovanej.

8. Odvolací súd sa s uvedeným právnym posúdením aktívnej vecnej legitimácie okresným súdom
nestotožnil a to s nasledovných dôvodov.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci sa žalobca domáha žalovanej sumy, nakoľko
žalovaná (spolu so spoludlžníkom, ktorý už zomrel) uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu a to
Prvou stavebnou sporiteľňou zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 03. 11.
2008 (č. l. 9 - 12 spisu). Nakoľko žalovaná prestala úver riadne a včas splácať, listom zo dňa 03. 02. 2017
ju právny predchodca žalobcu vyzval na doplatenie splátok (č. l. 14 spisu). Nakoľko dlžné splátky neboli

zaplatené, dňa 17. 03. 2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť (č. l. 15 spisu). V konaní nebolo sporné, že
predmetná zmluvu je spotrebiteľská zmluva v zmysle § 52 a nasl. OZ.

10. Podľa odvolacieho súdu právny predchodca žalobcu (ďalej aj ,,postupca“) v posudzovanom prípade
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku neplnenia

splátok riadne a včas v súlade s ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ. Žalovaná sa pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru omeškala (viac ako tri mesiace, poslednú splátku uhradila 04.
10. 2016, č. l. 20 spisu a č. l. 137 spisu) s úhradou dohodnutých mesačných splátok riadne a včas a
bola vyzývaná - výzvou zo dňa 03. 02. 2017, v ktorej bola upozornená na oprávnenie postupcu vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí do 15 dní od doručenia tejto výzvy.

Následne v súlade s ust. § 565 OZ (za súčasného splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ) postupca
podaním zo dňa 17. 03. 2017 s predmetom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“
uplatnil právo na zaplatenie všetkých splátok pre neplnenie povinností dohodnutých v
zmluve, a to splácaním úveru riadne a včas, v dôsledku čoho sa stal úver splatným v celom rozsahu.

11. Odvolací súd konštatuje, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v
oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti konkrétne, ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala.
Uvedené je možno vyvodiť podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Nakoľko bol teda úkon
zosplatnenia uskutočnený platne, z uvedeného dôvodu je preto odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa
aktívnej vecnej legitimácie dôvodná.

12. Navyše pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že: ,, Z listinných dôkazov predložených v konaní
žalobcom, a to upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.02.2017, ktoré bolo
doručené žalovanej dňa 08.02.2017 a následne oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 17.03.2017, ktoré bolo doručené žalovanej podľa doručenky dňa 03.03.2017 (čo však nie možné

logicky napriek tomu, že doručenka je opatrená týmto dátumom, keďže toto vyhlásenie muselo byť
vypracované 17.03.2017 a podľa poštovej pečiatky bolo opečiatkované dodacou poštou 23.03.2017, z
čoho teda vyplýva, že k prevzatiu muselo dôjsť po 23.03.2017 zo strany žalovanej), že veriteľ upozornil
na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlžníka písomným úkonom zo dňa 03.02.2017 s tým,
že ak ku dňu 18.02.2017 neuhradí dlžné splátky vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru.“, odvolací súd

po oboznámení sa s doručenkou priloženou žalobcom v odvolacom konaní (č. l. 196 spisu) uvádza,
že ,,Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ žalovaná potvrdila prijatím dňa 23. 03. 2017.
Na č. l. 15 spisu sa nachádza neúplná doručenka o doručení ,,Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru“ a preto mal okresný súd za to, že bolo žalovanou prevzaté 03. 03. 2017 . Odvolacísúd má teda za to, že ,,Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ bolo žalovanej riadne
doručené, pričom ho prevzala 23. 03. 2017.

13. Ďalej odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaná v predmetnej veci vzniesla aj námietku
premlčania, nakoľko posledná splátka bola uhradená dňa 04. 10. 2016 (č. l. 137, 154 rub a 155 spisu). S
uvedeným sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal tak, že na záver
dodal, že keby teoreticky nepovažoval zosplatnenie úveru za neúčinné, tak mal za to, že splátkou, ktorá
by spôsobila splatnosť celého dlhu musela byť splátka splatná dňa 01.12.2016, pretože jedine táto

splátka spĺňa pojmové náležitosti § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, t.j. najskôr po uplynutí troch
mesiacov od 01.12.2016, teda po 01.03.2017 (výzva s upozornením zo dňa 03.02.2017 s možnosťou
zosplatnenia), avšak právo na zosplatnenie by musel uplatniť veriteľ do splatnosti ďalšej splátky, teda do
01.04.2017, čo urobil, keďže zosplatnil dlh 17.03.2017. Ak teda tou splátkou, ktorá spôsobila predčasnú
splatnosť je splátka splatná dňa 01.12.2016, potom premlčaciu lehotu na uplatnenie je potreba počítať
od splatnosti tejto splátky, ktorá splatnosť spôsobila, a preto ak žaloba bola podaná dňa 16. 12. 2019,

je podaná po trojročnej premlčacej lehote na uplatnenie práva.

14. Žalobca v odvolaní mal za to, že premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 17. 03. 2017
začala v súlade s ustanovením § 103 OZ plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky,
pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade

odo dňa 01.03.2017, teda výlučne od splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne
predchádzala) a uplynula by najskôr dňa 01. 03. 2020. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 16.
12. 2019, mal žalobca za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby a súd vec
nesprávne právne posúdil, ak dospel k opačnému záveru.

15. Odvolací súd sa s uvedeným právnym posúdením premlčania okresným súdom stotožnil a naopak
nestotožnil sa s argumentáciu žalobcu, že premlčaciu dobu je potrebné počítať odo dňa splatnosti
splátky, ktorá zosplatneniu bezprostredne predchádzala a to s nasledovných dôvodov.

16 Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Ak bolo pre splnenie dlhu (úveru) dohodnuté plnenie v splátkach, a dlžník sa dostal do omeškania
so zaplatením niektorej zo splátok, vzniká veriteľovi právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky (úveru,

pôžičky) len v tom prípade, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí.

18 Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

19. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ dopĺňa, spresňuje ďalšie kumulatívne zákonné podmienky umožňujúce
právo veriteľa žiadať dlžníka - spotrebiteľa o zaplatenie celej pohľadávky, pozostávajúce z oddialenia
výkonu tohto práva veriteľa (o 3 mesiace) a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému

upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (výzva).

20. V poradí prvá z kumulatívnych zákonných podmienok §-u 53 ods. 9 OZ ustanovuje, že právo na
jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky. Keďže ustanovenie § 53 ods. 9 OZ má predstavovať výhodnejší právny režim

oproti všeobecnej norme § 565 OZ, je potrebné ustáliť, že právo podľa odseku 9 môže veriteľ vykonať
len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou
splátkou, s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace trvá.

21. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.22. Ustanovenie § 103 OZ treba vykladať vo väzbe na právne dôsledky uvedené v § 565 OZ v
spojení s § 53 ods. 9 OZ, ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať splnenie celého dlhu. Trojročná
premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky

(s omeškaním, ktorej došlo k platnému zosplatneniu dlhu).

23. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie
§ 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má
pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje

predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka, s
ktorou je spotrebiteľ v omeškaní 3 mesiace tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh
v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka a od splatnosti tejto nesplnenej splátky začne plynúť premlčacia
doba. Ak dôjde k zosplatneniu dlhu prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a
počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu
vyvolala (splátka, s ktorou je dlžník v omeškaní 3 mesiace).

24. Zákon teda v tomto prípade osobitne stanovuje, kedy začína plynúť premlčacia lehota v prípade
zročnosti celého dlhu. Ak došlo zo strany dodávateľa k využitiu práva na zosplatnenie, v súlade s §
53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103 OZ začne plynúť
odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti (zročnosti) ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou

trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo, ktorá zosplatnenie vyvolala). V konaní bolo nesporne zistené, že
právny predchodca žalobcu zosplatnil úver k 17. 03. 2017, po tom, čo žalovanú v zmysle § 59 ods. 3
OZ upozornil na možnosť využitia predčasnej splatnosti úveru listom zo dňa 03. 02. 2017, žalovaná
uhradila poslednú splátku ako sama uviedla dňa 04. 10. 2016 (č. l. 137 spisu v spojení s č. l. 20 spisu,
toto nie je ani sporné, ale splátka bola dohodnutá vo výške 262 Eur - č. l. 10 spisu a ku dňu 04. 10.

2016 uhradila sumu 156,64 Eur - č. l. 20 spisu, pričom poslednú úhradu vo výške 262 Eur uhradila až
dňa 30. 05. 2016). Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný na súd dňa 16. 12. 2019 - č. l. 5
spisu (splatnosť splátky bola dohodnutá k 15. dňu v mesiaci, č. l. 10 spisu), teda žalobca jednoznačne
podal žalobu na súd po uplynutí premlčacej doby (k zosplatneniu bola žalovaná 3 mesiace v omeškaní
so splátkou splatnou 15. 12. 2016, ). Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že ku dňu 17. 03. 2017 zosplatnil

dlh pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15. 03. 2017, a teda nárok nie je premlčaný, odvolací súd
uvádza, že so splátkou splatnou 15. 03. 2017, nebola žalovaná v omeškaní dlhšie ako tri mesiace ku
dňu zosplatnenia, a teda nespĺňala podmienky pre zosplatnenie dlhu, a preto od jej zročnosti nezačína
plynúť premlčacia doba celého dlhu.

25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd po prejednaní odvolania žalobcu dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny a preto ho podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil. Záver prvoinštančného súdu o zamietnutí žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu pre nedodržanie postupu zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 9
a § 565 OZ a § 92 ods. 8 zákona o bankách síce nebol správny, avšak zamietnutie žaloby bolo dôvodné,

pretože podľa odvolacieho súdu žalobca podal žalobu na súd po uplynutí premlčacej doby.

26. Jepotrebnéuviesť,žehocisúdprvejinštancieneaplikovalnaplynutiepremlčacejdobyvrozhodnutí
zákonné ustanovenie § 103 OZ (aplikoval na vec všeobecné zákonné ustanovenie § 101 OZ), jeho
rozhodnutie je vo výsledku správne. Opodstatnene teda súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu.

Žalobca v rámci odvolacieho konania v odvolaní (č. l. 192 rub) aj v duplike k vyjadreniu žalovanej
(č.l. 221 rub), ako aj žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu aj počas konania na súde prvej inštancie (č.
l. 211 a č. l. 154rub - 155) sa písomne vyjadrili k právnemu posúdeniu začiatku plynutia premlčacej
doby s poukazom na § 103 OZ. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že nebol dôvod vyzývať
sporové strany na vyjadrenie sa k možnému použitiu ust. § 103 OZ, (ktorý bol v konečnom dôsledku

rozhodujúci pre právne posúdenie tohto sporu), pretože ust. § 382 CSP je zamerané na prevenciu pred
tzv. prekvapivými rozhodnutiami odvolacieho súdu v prípade, že súd prvej inštancie posúdil vec podľa
úplne iného ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, než je potrebné aplikovať podľa
odvolacieho súdu. V takom prípade je odvolací súd povinný stranám poskytnúť procesný priestor na
zaujatie stanoviska, čím sa obsahovo naplní (ústavný) princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. V

zmysle ust. § 382 CSP sa ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní nebolo použité rozumie také ustanovenie, o ktorého výklad, resp. použitie nežiadala v
priebehu konania žiadna sporová strana. V tomto prípade žalobca už v odvolaní, aj v duplike k vyjadreniu
žalovanej (č. l. 192 rub a č.l. 221 rub ), ako aj žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu aj počas konania nasúde prvej inštancie (č. l. 211 a č. l. 154 rub-155) poukazovali na použitie ust. § 103 OZ. Obe strany
teda mali počas celého konania široké možnosti vyjadriť sa k uvedenému ustanoveniu, preto ani jedna
z nich nemôže pociťovať ujmu v tom, že by sa rozhodlo podľa takého ustanovenia, ktorého aplikáciu

nemohli predpokladať, resp. bola by pre nich prekvapením.

27. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej
inštancie rozhodol podľa správneho ustanovenia zákona a tento aj správne vyložil.

28. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná a preto jej
odvolacísúdpriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovivrozsahu100%.Ovýške
náhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.