Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Dzúriková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116213710
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6116213710.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľky - matky maloletého
dieťa: K.. K. K. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. D., D. XX, zastúpená advokátskou kanceláriou
Matejka & Haluška s. r. o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Lazovná 20, IČO: 47 257 415, proti
odporcovi - otcovi maloletého dieťaťa : X.. S. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H. D. č. XXX,

zastúpený advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7,
v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa : C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. D., D. XX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o určenie
otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní odporcu -
otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 15Pc/2/2016-545
zo dňa 07.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15Pc/2/2016-545 zo dňa 07.07.2022 vo výrokoch
III. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Navrhovateľka - matka m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti odporcovi - otcovi
v rozsahu 100 % .

III. Odporca - otec j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke - matke trovy odvolacieho konania v sume
216,12 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľky - matky v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej „súd prvej inštancie“, alebo „okresný
súd“) rozhodol : „I. Súd otcovi p o v o ľ u j e splácať zročné výživné na maloletého C. V. za obdobie od XX.

10. 2015 do 07. 07. 2022 vo výške 5 855,92 Eur v mesačných splátkach po 160,-- Eur mesačne spolu
s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
II. Súd otcovi p o v o ľ u j e splácať zročné výživné na tvorbu úspor na maloletého C. V. za obdobie od
21. 10. 2015 do 07. 07. 2022 vo výške 3 720,-- Eur v mesačných splátkach po 100,-- Eur mesačne spolu
s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnú dňom právoplatnosti

tohto rozhodnutia.
III. Navrhovateľka matka m á nárok na náhradu trov konania proti odporcovi otcovi v rozsahu 100 %.
IV. Odporca otec je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke matke trovy konania vo výške 7 196,52 Eur, na
účet právneho zástupcu navrhovateľky matky, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. Odporca otec je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 33,18 Eur, pripojeným príkazom na účet
súdu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“1.1. Okresný súd v odôvodnení rozsudku konštatoval predchádzajúci stav konania, keď rozsudkom sp.
zn. 15Pc/2/2016 zo dňa 26. 11. 2018, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 14CoP/11/2019 zo dňa 09. 04. 2019, určil, že otcom maloletého C. V. z matky K.. K.

V. je X.. Ján Gabauer, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, určil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého výživným vo výške 200,-- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
počnúc dňom 21. 10. 2015, uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého výživným na tvorbu
úspor vo výške 100,-- eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého dieťaťa počnúc

dňom 21. 10. 2015, ktorý je matka povinná zriadiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo
zvyšku súd návrh zamietol a styk otca s maloletým neupravil. Krajský súd ako odvolací súd zrušil výrok
o zročnom výživnom a o zročnom výživnom na tvorbu úspor, ako aj výroky o trovách konania a vec vrátil
súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie.

1.2. Následne okresný súd na základe vykonaného dokazovania a rozhodnutia odvolacieho súdu

rozhodol len o zrušených výrokoch pôvodného rozsudku a to v intenciách rozhodnutia odvolacieho
súdu, s tým, že je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. Zdôraznil, že odvolací súd vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 14CoP/11/2019 zo dňa 09. 04. 2019 konštatoval, že súd prvej inštancie správne
vypočítal celkovú výšku zameškaného výživného, avšak nevysporiadal sa s výškou priebežne plneného
výživného zo strany otca na maloletého Valentína. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania

o výpis z účtu, predložený otcom v rámci podaného odvolania, zohľadnil tieto platby pri určení
zameškaného výživného, ktoré vzniklo od momentu vzniku vyživovacej povinnosti otca 21. 10. 2015 do
rozhodnutia súdu prvej inštancie, berúc do úvahy výšku mesačného výživného a počet mesiacov, za
ktoré vyživovacia povinnosť otcovi vznikla do určenia povinnosti platiť bežné výživné rozsudkom súdu
dňa 26. 11. 2018. Okresný súd určil výšku mesačných splátok zameškaného výživného vo výške 160,--

eur, vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že pôvodne stanovená výška splátok
bolaneprimeranávzhľadomnacelkovúvýšku,ktorúbymuselotecuhrádzaťmesačne(výrokI.rozsudku)

1.3. Zároveň súd prvej inštancie opätovne rozhodol aj o zročnom výživnom na tvorbu úspor za obdobie
od 21. 10. 2015 do rozhodnutia súdu vo výške 3 720,-- eur a povolil ho splácať otcovi v mesačných

splátkach 100,-- eur, spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok,
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II. rozsudku). Právny zástupca odporcu na
pojednávaní dňa 07. 07. 2022 potvrdil správnosť výšky zročného výživného vo výške 5 855,92 eur (7
440,-- eur mínus 1 584,08 eur, teda pôvodne určená výška zročného výživného po odpočítaní platieb
výživného zo strany otca). Súd konštatoval, že celková suma výživného hradeného každomesačne

otcom zjavne nie je neprimeraná jeho dosahovanému príjmu, ktorý mal súd preukázaný z vykonanej
lustrácie v sociálnej poisťovni.

1.4. Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvej inštancie aplikoval § 55 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej „CMP“), v zmysle ktorého súd

môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Tak
ako uviedol odvolací súd v zrušujúcom rozsudku, nie je možné neprihliadnuť na skutkové okolnosti,
ktoré viedli matku dieťaťa k podaniu návrhu na začatie konania vo veci samej, keď i napriek predtým
deklarovaným postojom a vyhláseniam otca maloletého, tento neuznal otcovstvo k maloletému C.
súhlasným vyhlásením, ale toto bolo určené až v priebehu konania na základe vykonaného znaleckého

dokazovania,pričomotecmaloletéhopočasceléhokonaniapredsúdomprvejinštancie,akoanivobdobí
predtým, nijakým spôsobom nespochybňoval svoje otcovstvo. V konečnom dôsledku bolo však potrebné
otcovstvo určiť až deklaratórnym rozhodnutím súdu. Rovnaký postoj zaujal i v otázke poskytovaní
plnenia titulom výživy na maloleté dieťa, keď pred podaním návrhu, ani počas konania pred súdom
prvej inštancie, nepristúpil k žiadnemu dobrovoľnému plneniu na maloletého až do momentu vydaného

neodkladného opatrenia, ktorým mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého len v
nevyhnutnej miere, t. j. sumou 27,13 eur, pričom uvedená suma pokrýva náklady na novonarodené dieťa
a dieťa útleho veku len minimálne. V danom prípade s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu uložil
súd prvej inštancie povinnosť nahradiť všetky trovy konania otcovi maloletého, a to v celom rozsahu
(výrok III. rozsudku).

1.5. Okresný súd v zmysle § 58 CMP rozhodol aj o výške trov, ktoré je otec maloletého povinný zaplatiť
matke, ako aj štátu. Súd priznal matke trovy konania v sume 7 196,52 eur, pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 66,-- eur a trov právneho zastúpenia v sume 7 130,52 eur. Súdpriznal trovy právneho zastúpenia vo výške tarifnej odmeny 336,94 eur s tým, že aplikoval § 110 CMP v
spojení s § 13 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej„vyhláška“)avychádzal

z výšky tarifnej odmeny podľa veci, ktorej hodnota je v prípade spojených vecí zo zákona najvyššia.
S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a
o výžive maloletého a to priamo zo zákona v zmysle § 110 CMP. V takejto veci sa určí výška tarifnej
odmeny podľa veci, ktorej hodnota je najvyššia (§ 13 ods. 4 vyhlášky), čo je v danom prípade opakujúce
sa plnenie výživného, pri ktorom sa tarifná hodnota určí súčtom hodnôt plnení a ak ide o plnenie na čas

dlhšíakopäťrokovalebooplnenienačasneurčitý,tarifnouhodnotouje5-násobokročnéhoplnenia(§10
ods. 3 vyhlášky). V danom prípade je to opakujúce sa plnenie výživného 200,-- eur + 100,-- eur výživné
na úspory mesačne krát 12 krát 5, teda 18 000,-- eur. Následne v bode 10. odôvodnenia výroku IV.
rozsudku súd prvej inštancie podrobne a položkovito uviedol, za ktoré konkrétne úkony právnej služby
a podľa ktorých konkrétnych ustanovení vyhlášky priznal trovy právneho zastúpenia navrhovateľky. Súd
v odôvodnení výroku IV. rozsudku ďalej uviedol, že okrem výšky tarifnej odmeny, ktorú znížil oproti

vyčísleným trovám konania tak, ako je uvedené vyššie, znížil vyčíslené trovy aj pri úkonoch účasť na
konaní pred súdom - pojednávanie dňa 12. 12. 2017 a dňa 21. 06. 2022, ktoré boli odročené bez
prejednania veci a preto za ne patrí odmena vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle §
13a ods. 4 vyhlášky. Zároveň súd nepriznal vyčíslené trovy za úkon písomné podanie protistrane vo veci
samej - žiadosť o usporiadanie právnych vzťahov súvisiacich s otcovstvom zo dňa 05. 05. 2016 a naň

nadväzujúcej e-mailovej komunikácie zo dňa 05. 05. 2016, 13. 05. 2016 a 22. 05. 2016, pretože ide o
úkon mimo súdneho konania a v zmysle § 251 CSP sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré
vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania do jeho skončenia (s poukazom na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 09. 2019 sp. zn. I. ÚS 207/2019). Zároveň súd prvej inštancie
rozhodol aj o povinnosti otca nahradiť trovy štátu v podobe úhrady poplatku za poskytnutie informácie z

centrálneho depozitára cenných papierov vo výške 33,18 eur (výrok V. rozsudku), ktoré boli hradené z
rozpočtových prostriedkov súdu, vychádzajúc opäť z právneho názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého
je spravodlivé, aby vzhľadom na všetky okolnosti prípadu uložil súd prvej inštancie povinnosť náhrady
všetkých trov konania otcovi maloletého a to v celom rozsahu.

2. Proti výrokom III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletého dieťaťa v zákonom
stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Čo sa
týka samotného nároku na náhradu trov konania, odvolateľ pripúšťa, že vzhľadom na právny názor

krajskéhosúdumohlibyťnavrhovateľkečiastočnepriznanétrovykonania,avšakpodľajehonázorunieje
spravodlivéanizákonné,abybolodporcazaviazanýnanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,naviacza
stavu, keď ako základ pre určenie tarifnej hodnoty bola výška päťročného plnenia výživného. Nesúhlasí,
aby základom pre určenie tarifnej hodnoty bola výška päťročného plnenia výživného, nakoľko vo vzťahu
k výživnému navrhovateľka nebola úspešná v plnom rozsahu, ale v rozsahu nižšom ako odporca, keď

žiadala, aby bol otec povinný prispievať výživným vo výške 500 eur mesačne a výživným na tvorbu úspor
300 eur mesačne, z čoho bolo priznaných len 200 eur výživné a 100 eur úspory. Z uvedeného je zrejmé,
že aj pokiaľ by mala mať navrhovateľka nárok na náhradu trov konania, súd mal vychádzať zo základnej
sadzby tarifnej odmeny vo výške 1/13 výpočtového základu. Rovnako podľa názoru odvolateľa nemožno
tarifnú hodnotu 18.000 eur uplatňovať na celé konanie, keď po rozsudku zo dňa 26.11.2018 sa otec voči

výške výživného ani výške výživného na tvorbu úspor neodvolal, teda nebol dôvod, aby súd po dátume
26.11.2018 pri výške tarifnej odmeny vychádzal z päťročného plnenia, ale len z výšky zameškaného
výživného. Samotný zástupca navrhovateľky si trovy za tieto úkony žiadal priznať v inej výške. Pokiaľ
ide o výšku trov právneho zastúpenia, súd bez akéhokoľvek preskúmania dôvodnosti a hospodárnosti
priznal všetky úkony uplatnené právnym zástupcom navrhovateľky, čo považuje odporca - otec za

nezákonné. K uplatneným poradám zo dňa 09.05.2018, 17.01.2018, 11.12.2017, 13.03.2017 uvádza, že
medzitýmnedošlokzmenesituácievspore,tedatietoporadypovažujezaneúčelnéanedôvodné.Pokiaľ
je obsahom porady oboznamovanie klienta o priebehu veci, pojednávaní, podaniach protistrany, nie je
totosamostatnýmúkonom,alesúčasťoupovinnostiadvokátavyplývajúcejzoZákonaoadvokácii,poslať
klientovi podania protistrany. Za tieto úkony preto nemala byť priznaná odmena. Ak právny zástupca

navrhovateľky súdu predložil záznam o tom, že sa uskutočnila porada, účelnosť a dôvodnosť tohto
úkonu je potrebné hodnotiť v závislosti od toho, či sa v priebehu konania pred súdom objavili také nové
a závažné skutočnosti, pre ktoré by bolo uskutočnenie predmetného úkonu nevyhnutné.2.1. Odvolateľ má za to, že v konaní v čase vykonania porád dňa 09.05.2018, 17.01.2018, 11.12.2017,
13.03.2017 nedošlo k zmene skutkového či právneho stavu, neboli predložené nové dôkazy, nenastala
zmena procesného postupu strán v konaní. V danej veci tak nemožno poradu s klientom hodnotiť

ako úkon nevyhnutný a teda ani uplatnenú odmenu za tento úkon nemožno považovať za dôvodne
vynaložené trovy. Príprava na pojednávanie bez zmeny skutkového stavu, bez potreby prejednať nové
skutočnosti, či prípadnú zmenu procesného postupu, bez toho, aby zo strany odporcu došlo k zmene
procesnej stratégie, či k zmene jeho postoja, nemožno považovať za úkon potrebný v súvislosti s
predmetom konania. Odvolateľ súdu súčasne predložil vyčíslenie trov konania, ktoré mu zaslal právny

zástupca navrhovateľky emailom pred pojednávaním a ktoré neobsahuje úkony - porady s klientkou,
preto má za to, že tieto boli vyhotovené účelovo, bez ich reálneho vykonania. Odvolateľ považuje tiež za
neprimerané, aby bol povinný uhradiť trovy konania v sume 7196,52 eur do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia za stavu, keď samotný odvolací súd konštatoval neprimeranosť splátok vo výške 465 eur
mesačne k jeho príjmu. Povinnosť úhrady takto vysokej sumy do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
by mohlo mať pre odporcu likvidačný charakter. Vzhľadom na uvedené má odvolateľ za to, že sú

naplnené dôvody v zmysle § 365 ods. l a/, d/, f/, h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
v znení zmien a doplnkov (ďalej „CSP“) a § 62 ods. 1 CMP a preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu vo výrokoch III. a IV. zmenil tak, že neprizná navrhovateľke nárok na náhradu trov
konania, resp. aby rozsudok okresného súdu vo výrokoch III. a IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovaného - otca sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa a uviedla, že aj po konfrontácii
s dôvodením žalovaného prezentovaným v odvolaní rozsudok v rozsahu odvolaním napadnutých
výrokov považuje za vecne správny a odvolanie vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania označila
ako nedôvodné. Matka zdôraznila, že otázkou náhrady trov a jej rozsahu sa už zaoberal Krajský súd v

Banskej Bystrici (na podklade v konaní skôr podaných odvolaní), ktorý v odseku 22. rozsudku vydaného
pod sp. zn. 14CoP/11/2019 dňa 9. apríla 2019 uzavrel, že „v danom prípade sa tak odvolaciemu súdu
javí spravodlivé, aby vzhľadom na všetky okolnosti prípadu uložil súd prvej inštancie povinnosť náhrady
všetkýchtrovkonaniaotcovimaloletého,atovcelomrozsahu“.Sohľadomnauvedenéaberúcvnáležitý
zreteľ viazanosť súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) tak má

za to, že výroku o náhrade trov nie je čo vytknúť.

3.1.Ohľadomnamietanejvýškytrovkonanianavrhovateľka-matkamaloletéhodieťaťapoznamenala,že
ani jeden z dôvodov uvádzaných odvolateľom nie je spôsobilý spochybniť správnosť výroku o výške trov.
Pokiaľ odvolateľ spochybňuje správnosť výroku o výške trov konštatáciou, že tarifná hodnota nemala byť

stanovená na úrovni päťnásobku ročného plnenia výživného, pretože navrhovateľka nebola úspešná s
návrhom v plnom rozsahu, tento argument nemôže obstáť už len preto, že pomer úspechu je kategóriu
nachádzajúcou svoje uplatnenie výhradne v sporovom, nie však v nesporovom konaní. Aj v tom prvom
z nich má úspech vplyv na pomerné rozdelenie náhradovej povinnosti (t.j. určenie rozsahu náhrady) a
nijako nedopadá na aplikovateľnú výšku tarifnej hodnoty (a teda ani základnú sadzbu tarifnej odmeny).

Keďže rozsah náhrady bol v predmetnej veci mimo akýchkoľvek rozumných pochybností stanovený
kasačným rozhodnutím odvolacieho súdu na úrovni 100% (arg. „v celom rozsahu“) je odvolanie v tomto
smere neopodstatnené.

3.2. Pokiaľ ide o namietanú tarifnú hodnotu a základnú sadzbu tarifnej odmeny, odvolateľ v odolaní

konštatuje, že v prejednávanej veci mala byť základná sadzba tarifnej odmeny určená na úrovni 1/13
výpočtového základu. Navrhovateľka poukázala na ust. § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorého je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby jedna trinástina výpočtového základu v prípade keď „nie je možné vyjadriť hodnotu

veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami“. Nakoľko plnenie
výživného je učebnicovým príkladom opakujúceho sa peňažného plnenia na neurčitý čas a teda napĺňa
právnu normu vyjadrenú v ust. § 10 ods. 3 vyhlášky, matka je presvedčená, že tarifná hodnota veci
(na úrovni 18.000,- eur), ako aj z nej plynúca (podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky) základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby (vo výške 336,94 eur), bola rozsudkom určená správne. V tejto

súvislosti matka poukázala na závery odbornej literatúry, ktorá za vhodné riešenie pri určovaní výšky
trov konania v právnych veciach, v ktorých výška plnenia závisí (napríklad) od úvahy súdu, považuje
postup, keď žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy
(nie zo sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomtoprípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 CSP), keďže ten sa skúma
čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Typickým príkladom môže byť žaloba
o ochranu osobnosti s nárokom na peňažné zadosťučinenie, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia

nemajetkovej ujmy; súd vyhodnotí žalobu ako dôvodnú, avšak žalobcovi prisúdi nižšiu sumu, použijúc
úvahu (sudcovské právo) a vo zvyšku žalobu zamietne. Žalobca bol nepochybne plne procesne úspešný
čo do základu. Výška závisela od úvahy súdu, ktorú nemohol nijako predvídať, pretože to objektívne
nie je možné a tak zamietnutie sčasti nároku teda nie je prejavom procesného úspechu žalovaného, ale
iba dôsledkom úvahy súdu. Nemožno preto uvažovať o náhrade trov pre žalovaného. Žalobcu je preto

nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného
nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od
úvahy súdu (alebo od znaleckého posudku).

3.3. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že po dátume 26.11.2018 (ktorý deň zodpovedá dňu vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15Pc/2/2016 -360) nebol dôvod

uplatňovať „tarifnú hodnotu 18.000 eur“ z dôvodu, že sa „otec voči výške výživného ani výške výživného
na tvorbu úspor neodvolal“ matka uvádza, že je nepravdivé a zavádzajúce. Z textu odvolania odporcu
zo dňa 21.12.2018 totiž mimo akýchkoľvek pochybností vyplýva, že otec ním (okrem iného) napadol aj
v poradí štvrtý výrok rozsudku, ktorým bolo stanovené výživné na tvorbu úspor. V každom prípade, pri
náležitom uchopení terminologickej otázky „veci“ a jej hodnoty je námietka odvolateľa mylná bez ohľadu

na jej súlad so skutkovou realitou - aj pred odvolacím súdom bol totiž predmet konania rovnaký ako na
prvej inštancii (úprava vyživovacej povinnosti určením výživného) a totožná ako v konaní pred okresným
súdom bola preto i tarifná hodnota.

3.4. K odvolaciemu argumentu namietajúceho a spochybňujúceho účelnosť a uskutočnenie porád

advokáta s klientkou (navrhovateľkou - matkou), považuje aj tento matka za nedôvodný. Skutočnosť,
že k poradám advokáta s navrhovateľkou v dňoch 09.05.2018, 17.01.2018, 11.12.2017, 13.03.2017
došlo, je preukázaná potvrdeniami o ich uskutočnení, ktorý fakt nie sú spôsobilé spochybniť ani ničím
nepodložené a nenáležité domnienky zástupcu odporcu, voči ktorým sa matka dôrazne ohradzuje.
Matka uvádza, že vyhláška vo vzťahu k poradám a rokovaniam advokáta s klientom určuje pravidlo,

podľa ktorého advokátovi patrí odmena za každú ďalšiu poradu, ak po poslednej porade došlo k
inému úkonu právnej služby (§ 13a ods. 3 Vyhlášky a contrario); inými slovami, porada či rokovanie
je neúčelné len vtedy, pokiaľ si ich uskutočnenie nevyžiadala potreba iného úkonu, resp. takéto
uskutočnenie nesmerovalo k inému úkonu právnej služby. Každá z označovaných porád uvedené
kritérium posudzovania účelnosti spĺňa a bola uskutočnená s ohľadom na vývoj konania pred

pojednávaniami, ktorých sa navrhovateľka zúčastnila, či dokonca z podnetu odporcu (porada zo dňa
17.01.2018), ktorý zástupcovi navrhovateľky doručil návrh rodičovskej dohody. Nedôvodnou je tiež
námietkanarábajúcasvyčíslenímtrovkonania,ktorézaslalzástupcanavrhovateľkyemailomzástupcovi
odporcu a ktorá úkony právnej služby, spočívajúce v poradách, neobsahuje. Ako vyplýva zo znenia
predmetnej správy elektronickej pošty, vyčíslenie bolo zasielané výlučne na účely rokovania o prípadnej

dohode, pričom samotná správa explicitne uvádza, že „do predkladaného vyčíslenia sme nezahrnuli
úkony, za ktoré navrhovateľke tiež patrí náhrada, spočívajúce najmä v písomnostiach adresovaných
protistrane počas konania, uskutočnených poradách s navrhovateľkou, či uskutočneného rokovania s
protistranou“.

3.5. Pokiaľ odvolateľ namieta neprimeranosť paričnej lehoty, v kontexte majetkových pomerov odporcu,
ktorý, odhliadnuc od vlastneného hnuteľného či nehnuteľného majetku, dosahuje príjem vo výške
prevyšujúcej 2.600 eur [údaj za rok 2018], považuje matka za nedôvodnú aj túto námietku otca . Túto
námietku označila ako účelovú a zavádzajúcu, pretože podľa jej názoru je ťažko možné predstaviť
si, že by osoba s príjmami otca nedisponovala finančnými zdrojmi, resp. by nebola spôsobilá zaistiť

si finančné zdroje (napríklad prostredníctvom úveru) vo výške nedosahujúcej ani 2,8 násobku jeho
mesačného príjmu. V každom prípade, aj pokiaľ by objektívne maximum finančných možností odporcu
determinovanýchjehopriebežnýmpríjmomzodpovedaločoilensumesplátokzameškaného(zročného)
výživného podľa rozsudku (spolu 260 eur mesačne), odporca mal dostatočný priestor (len odo dňa
vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku už ubehli takmer štyri roky) pre to, aby si na zaplatenie náhrady

trovkonaniapostupnevytváral,adodnešnéhodňaivplnomrozsahuvytvoril,potrebnúfinančnúrezervu,
najmä vzhľadom na to, že odporca tieto priebežne plynúce zdroje nevyužil na postupnú amortizáciu dlhu
na zročnom výživnom a aj s uvedeným plnením na úkor syna a navrhovateľky vyčkával až do momentu
právoplatnosti výrokov rozsudku, na ktoré je naviazaný počiatok súdom určených splátok. S poukazomna vyššie uvedené dôvody má navrhovateľka za to, že rozsudok je v odvolaním napadnutom rozsahu
vecne správny a preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch potvrdil.

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v
medziach daných ustanovením § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch III. a IV.
o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP,
ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v
tomto zákone.

6. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ustanovenia § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov

môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

9. Podľa ustanovenia § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).

10. Podľa § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom
hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou

hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.

11. Podľa § 13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby: b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu.

12. Podľa ustanovenia § 355 ods. 1 a 2 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,
aktozákonnevylučuje.Protiuzneseniusúduprvejinštanciejeprípustnéodvolanie,aktozákonpripúšťa.

13. V nadväznosti na uvedené, podľa § 357 ods. 1 písm. m/ CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu
súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

14. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a

to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

15. Uvedenej základnej zásade zakotvenej v čl. 4 ods. 1 a 2 CSP zodpovedá čl. 3 ods. 1 a 2 CMP,

v zmysle ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje
právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takéhoto ustanovenia niet,
súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to
s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,

aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.16. Odporca - otec maloletého dieťaťa - namietal odvolaním správnosť rozsudku súdu prvej inštancie
ohľadom výrokov o náhrade trov konania vo vzťahu k trovám protistrany - navrhovateľky - matky a
to čo do nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III. rozsudku), ako aj čo do výšky

priznaných trov konania (výrok IV. rozsudku). Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že obe odvolaním
napadnuté výroky rozsudku o trovách konania majú povahu uznesenia. V nadväznosti na uvedené
je potom aj nutné vyvodiť prípustnosť odvolania voči týmto výrokom. Napriek skutočnosti, že zákonná
dikciaupravujúcapodmienkyprípustnostiodvolaniaohľadomuzneseniaotrováchkonania,obsiahnutáv
CSP v ustanovení § 355 ods. 2 CSP, v spojení s § 357 ods. 1 písm. m/ CSP, pripúšťa odvolanie len proti

uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania (výrok III. napadnutého rozsudku),
avšak je nevyhnutné zohľadniť osobitnú a špecificky upravenú zásadu rozhodovania o trovách konania
v mimosporovom procese. Odvolací súd vzhľadom na dikciu ustanovenia § 58 CMP, v zmysle ktorého
o nároku na náhradu a aj o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
potom otázku prípustnosti odvolania voči výroku rozhodnutiu súdu prvej inštancie aj o výške trov konania
v mimosporovom procese nemohol vyvodiť (výslovne) zo žiadneho (vystanovenia CMP, ani CSP). Je

nutnévšakvychádzaťzpremisy,žerozhodovanieonáhradetrovkonaniavcivilnomsporovomprocesea
mimosporovom procese je odlišné v zásadných bodoch - v mimosporovom procese súd rozhoduje podľa
odlišných zásad ( zásada úspechu či neúspechu strán), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o
trovykonaniaštátu,rozhodujesúdlennanávrh(§57CMP)anajmäonárokunanáhraduaajovýšketrov
konaniarozhodujevrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí(§58CMP).Naprotitomu-vsporovomprocese

o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 1 CSP) a o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP). Je potom nutné prijať záver, že nie je otázka prípustnosti odvolania (resp. iného opravného
prostriedku) voči rozhodnutiu o trovách mimosporového procesu výslovne upravená ani v CMP, ani v

CSP a je tak nutné použiť analógiu legis vyplývajúcu zhodne z čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ako aj čl. 3 ods. 1
a 2 CMP. O nutnosti použiť analógiu v zmysle uvedených článkov oboch procesných noriem svedčí aj
záujem v zásade zachovať dvojinštančnosť súdneho konania, pretože pokiaľ v CSP je táto vo vzťahu k
otázke rozhodovania súdu o výške trov konania zachovaná možnosťou podať sťažnosť voči rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka, v prípade neprípustnosti opravného prostriedku voči rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, kedy súd plne zákonne a v súlade s platnou právnou úpravou v CMP rozhodoval súčasne aj o
nároku, aj o výške trov konania priamo v meritórnom rozhodnutí, nemali by účastníci konania akúkoľvek
procesne prípustnú možnosť žiadať o preskúmanie správnosti a zákonnosti priznanej výšky trov konania
v mimosporovom procese. S použitím analógie legis v zmysle čl. 3 ods. 1 a 2 CMP potom odvolací
súd vyvodil svoju funkčnú príslušnosť rozhodovať v mimosporovom procese o odvolaní voči rozhodnutiu

súdu prvej inštancie nielen čo do nároku, ale aj výšky súdom prvej inštancie priznaných trov konania.
Odvolací súd má za to, že len takýmto postupom, s využitím analógie, budú plne rešpektované legitímne
očakávania účastníkov konania, zásada spravodlivosti súdneho konania tak, aby výklad a aplikácia
ustanovení CMP a CSP neboli popretím podstaty a zmyslu týchto procesných úprav a ktoré by nevyvolali
účinky nezlučiteľné so základným právom na súdnu ochranu zaručeným v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp.

právom na spravodlivé súdne konanie zaručeným v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

17. Po vyvodení si funkčnej príslušnosti rozhodovať o odvolaní v celom odvolateľom vymedzenom
odvolacom rámci sa následne odvolací súd zameral na vecný prieskum dôvodnosti jednotlivých

odvolacích námietok odvolateľa.

18. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 15Pc/2/2016- 360 zo dňa 26. 11. 2018, právoplatným v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoP/11/2019-443 zo dňa 09. 04. 2019, určil,
že otcom maloletého C. V. z matky K.. K. V. je X.. S. Z., maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky,

ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, určil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200,-- eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 21. 10. 2015, uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu
maloletého výživným na tvorbu úspor vo výške 100,-- eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný
účet maloletého dieťaťa počnúc dňom 21. 10. 2015, ktorý je matka povinná zriadiť v lehote do 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšku súd návrh zamietol a styk otca s maloletým neupravil. Krajský súd,
ako súd odvolací, rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV. VII o výške vyživovacej povinnosti
otca potvrdil a zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku V. a VI. o zročnom výživnom a o zročnomvýživnom na tvorbu úspor, ako aj výroky IX., X. a XI. o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie
v tejto časti na ďalšie konanie. Vo výrokoch I., II. a VIII. zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

19. V následnom rozsudku po vrátení veci už súd prvej inštancie rozhodoval o zročnom výživnom otca, o
zročnom výživnom na úsporu maloletého dieťaťa a o náhrade trov konania, pričom v novom rozhodnutí
po vrátení veci bol súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 CSP).

20.Otecmaloletéhodieťaťaodvolanímnamietalsprávnosťvýrokovonáhradetrovkonania.Pokiaľotecv
odvolaní polemizuje o správnosti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým priznal navrhovateľke
- matke nárok na náhradu trov konania proti odporcovi - otcovi v rozsahu 100 %, odvolací súd ohľadom
tohto dôvodu odvolania konštatuje, že v otázke nároku na náhradu trov konania už odvolací súd v
danej veci vyslovil právne záväzné stanovisko v rozsudku č.k. 14CoP/11/2019 - 443 zo dňa 9. 4. 2019,
konkrétne v bode 22. odôvodnenia rozsudku, v ktorom odvolací súd poukázal na možnosť aplikácie

ustanovenia § 55 CMP, v zmysle ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to
vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu spravodlivé. V odôvodnení predmetného rozsudku odvolací
súd s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti danej veci, vzhľadom na postoj otca maloletého
dieťaťa v otázke otcovstva k maloletému dieťaťu, ako aj s poukazom na ďalšie okolnosti, ktoré odvolací
súd podrobne uviedol v bode 22. odôvodnenia rozsudku, potom následne konštatoval, že „V danom

prípade sa tak odvolaciemu súdu javí spravodlivé, aby vzhľadom na všetky okolnosti prípadu uložil
súd prvej inštancie povinnosť náhrady všetkých trov konania otcovi maloletého a to v celom rozsahu.“
Odvolací súd s poukazom na viazanosť súdu nižšej inštancie vysloveným právnym názorom súdom
vyššej inštancie zotrváva na už raz vyslovenom právnom stanovisku a z toho dôvodu nemožno mať
pochybnosti o tom, že pokiaľ súd prvej inštancie, plne rešpektujúc vyslovený právny názor odvolacieho

súdu v danej veci, priznal navrhovateľke- matke nárok na náhradu trov konania proti odporcovi - otcovi
v celom rozsahu, je tento výrok rozhodnutia vecne správny a spravodlivý.

21. Pokiaľ v odvolaní otec maloletého namietal, že nesúhlasí, aby základom pre určenie tarifnej hodnoty
odmenyadvokáta navrhovateľkybolavýškapäťročnéhoplneniavýživného atvrdí,žemalabyťzákladná

sadzba tarifnej odmeny určená na úrovni 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky,
tento názor nie je opodstatnený vzhľadom na dikciu právnej úpravy vyhlášky obsiahnutú v § 10 ods.
3 vyhlášky. Pokiaľ namieta odvolateľ základ pre určenie tarifnej odmeny z dôvodu, že vo vzťahu k
výživnému navrhovateľka nebola úspešná v plnom rozsahu svojho návrhu, odvolací súd konštatuje
nedôvodnosť aj tejto odvolacej námietky. Ohľadom ustálenia tarifnej odmeny odvolací súd poukazuje na

ustanovenie§13ods.4vyhlášky,vzmyslektoréhosprávnesúdprvejinštancievychádzalzvýškytarifnej
odmeny podľa veci, ktorej hodnota je v prípade spojení veci zo zákona najvyššia. Niet pochýb o tom, že
s konaním o určenie otcovstva je priamo zo zákona v zmysle ustanovenia § 110 CMP spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vrátane konania o určenie
vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a v danom prípade potom najvyššia hodnota spojených

konaní v danej veci je opakované plnenie výživného, tak, ako ho súd ustálil v meritórnych výrokoch v
súdom určenej výške. Súd prvej inštancie potom aj vecne správne a v súlade s vyhláškou určil tarifnú
hodnotu súčtom hodnôt plnení na čas neurčitý (§ 10 ods. 3 vyhlášky) a správne tak bola tarifná hodnota
úkonov právnej služby stanovená ako päťnásobok ročného plnenia súdom určeného výživného, čo bolo
v danom prípade bežné výživné 200 eur + 100 eur výživné na tvorbu úspor, čo predstavovalo 12 krát 300

krát 5 = 18 000 eur, čo predstavuje základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške
336,94 eur. Správne argumentuje matka vo vyjadrení k odvolaniu otca ohľadom tejto odvolacej námietky,
že v konaní o výživnom na maloleté dieťa nemožno uplatniť zásadu procesného úspechu či neúspechu
strán sporu tak, ako je to v striktne návrhovom sporovom konaní, pretože ustálenie výšky výživného
je vecou úvahy a posúdenia súdu po tom, ako zhodnotí osobné, sociálne, majetkové a zárobkové

pomery oboch rodičov v nadväznosti na schopnosti a možnosti povinného rodiča a odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa. Pokiaľ aj súd, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a zvážení zákonných
kritérií, prizná výživné na maloleté dieťa meritórnym rozhodnutím v nižšej, ako v návrhu požadovanej
výške, nemožno to vyhodnotiť ako procesný neúspech navrhovateľa. Súd prvej inštancie tak správne
vychádzal pri ustálení základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby z výšky výživného

určeného meritórnym rozhodnutím súdu.

22. Rovnako nie je správny odvolací argument odvolateľa, pokiaľ sa domnieva, že nebol dôvod tarifnú
hodnotu odmeny advokáta 18 000 eur uplatňovať na celé konanie, pretože tvrdí, že sa voči výškevýživného, ani výške výživného na tvorbu úspor neodvolal a teda po dátume 26. 11. 2018 (vyhlásenie
prvého rozsudku súdu prvej inštancie) nemala byť výška tarifnej odmeny určená v nadväznosti na
päťročnéplnenie,alelenzvýškyzameškanéhovýživného.Tentoargumentzjavneneobstojíspoukazom

na predmet odvolacieho konania po meritórnom rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 15Pc/2/2016 - 360
zo dňa 26 11. 2018, pretože predmetom odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 14CoP/11/2019
boli výroky III, IV., V., VI., VII., IX., X. a XI. rozsudku súdu prvej inštancie, ako to vyplýva z výrokov
rozsudku odvolacieho súdu č.k. 14CoP/11/2019 - 443 zo dňa 09. 04. 2019. Odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV. a VII. o výške vyživovacej povinnosti otca potvrdil,

rozsudok v V. a VI.. výroku o zročnom výživnom a v IX., X. a XI. výroku o trovách konania zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolaním nedotknuté boli len
výroky I. (určenie otcovstva), II. (zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matke) a VII.(zamietnutie vo
zvyšku návrhu) rozsudku súdu prvej inštancie. Z uvedeného je zrejmý predmet odvolacieho konania,
zahŕňajúci jednoznačne aj vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu a to tak vo výroku o
bežnom výživnom, o výživnom na tvorbu úspor, ako aj o zročnom výživnom.

23. Taktiež nie je dôvodný ďalší odvolací argument otca, pokiaľ namieta, že súd prvej inštancie údajne
bez akéhokoľvek preskúmavania dôvodnosti, hospodárnosti a účelnosti, priznal všetky úkony uplatnené
právnym zástupcom navrhovateľky, čo odvolateľ považuje za nezákonné. Odvolací súd ohľadom tohto
odvolaciehoargumentupoukazujenadetailnéodôvodnenieodvolanímnapadnutého rozsudkuvbodoch

9., 10. a 11. odôvodnenia, z ktorých je zrejmé, že okresný súd nepriznal všetky uplatnené úkony a
skúmaldôvodnosťasprávnosťvyúčtovaniatrovprávnehozastúpeniaprávnehozástupcunavrhovateľky,
pretože okrem výšky tarifnej odmeny, ktorú súd znížil oproti vyčísleným trovám konania, súd prvej
inštancie znížil vyčíslené trovy aj pri úkonoch účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 12. 12.
2017 a dňa 21. 6. 2022, ktoré boli odročené bez prejednania veci a súd prvej inštancie správne za tieto

úkony priznal odmenu len vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny s poukazom na
ustanovenie § 13a ods. 4 vyhlášky. Zároveň súd prvej inštancie nepriznal vyčíslené trovy ani za úkon
písomné podanie protistrane vo veci samej - žiadosť o usporiadanie právnych vzťahov súvisiacich s
otcovstvom zo dňa 5. 5. 2016 a naň nadväzujúcej e-mailovej komunikácie zo dňa 5. 5. 2016, 13. 5.
2016 a 22. 5. 2016, pretože mal za to, že ide o úkony mimosúdneho konania a s poukazom na § 251

CSP odmenu za tieto úkony nepriznal, pretože nevznikli v konaní (od jeho začatia do jeho skončenia).
Odvolacísúdohľadomtohtoodvolaciehoargumentupretopoukazujeplnenaodôvodnenienapadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie.

24. Napokon odvolací súd nepovažuje za dôvodný ani odvolací argument otca namietajúceho

neúčelnosť a nedôvodnosť priznaných odmien za uplatnené porady právneho zástupcu s klientkou
uskutočnených dňa 9. 5. 2018, 17. 1. 2018, 11. 12. 2017 a 13. 3. 2017. Odvolací súd poznamenáva, že
nenáleží protistrane polemizovať a špekulovať o tom, či bola opodstatnená a daná dôvodnosť porady
advokátasklientkouačivystalanaliehavosťvyvolávajúcapotrebukonzultáciečiužďalšiehoprocesného
postupu, alebo procesného postoja v konaní a potrebnosť tohto úkonu, pričom bolo by obtiažne, ak

nie priam nemožné, aj súdom skúmať dôvodnosť a účel uskutočnených porád advokáta so svojim
klientom, pokiaľ ich uskutočnenie hodnoverne listinne v konaní preukáže. Zásadné v danej veci je
to, že právny zástupca navrhovateľky - matky preukázal hodnoverné listinné dôkazy obsiahnuté na
č. l. 530 až 534 spisu a to potvrdenia podpísané a verifikované klientkou o uskutočnení porád a to
vo všetkých namietaných horeuvedených dňoch, z obsahu ktorých potvrdení vyplývajú dátumy a časy

uskutočnených porád advokáta s klientkou. Pokiaľ odvolateľ argumentuje vyčíslením trov konania, ktoré
zaslal právny zástupca navrhovateľky emailom právnemu zástupcovi odporcu pred pojednávaním s
účelom snahy o mimosúdnu dohodu, odvolací súd konštatuje, že interná komunikácia medzi právnymi
zástupcami nie je pre súd z hľadiska rozhodovania o nároku na náhradu trov záväzná, pričom dôvodne
právny zástupca matky poukázal vo vyjadrení k odvolaniu na skutočnosť, že priamo z obsahu tejto

dohody je výslovne obsiahnuté upozornenie,: „S cieľom uzavretia dohody sme predbežne a výlučne
na účely rokovania o prípadnej dohode na zmierlivom ukončení konania vyčíslili trovy konania tak, ako
sú tieto popísané nižšie. Považujem za potrebné osobitne zvýrazniť, že do predkladaného vyčíslenia
sme nezahrnuli úkony, za ktoré navrhovateľke tiež patrí náhrada, spočívajúce najmä v písomnostiach
adresovaných protistrane počas konania, uskutočnených poradách s navrhovateľkou, či uskutočneného

rokovania s protistranou.“ (č.l. 561 p.v. spisu). Z obsahu predmetného vyjadrenia je bez pochýb
zrejmé, že nešlo o úplné vyčíslenie trov konania, ale len o čiastkové, ktoré malo mať ústretový
charakter vo vzťahu k odporcovi práve za účelom uzatvorenia dohody o zmierlivom ukončení konania,
pričom išlo o vyčíslenie trov výlučne na účely rokovania a prípadnej mimosúdnej dohody a navyše svýslovným upozornením na to, že vyčíslené trovy neobsahujú všetky úkony právnej služby, za ktoré v
zmysle vyhlášky mal právny zástupca nárok (okrem iných výslovne spomenuté aj porady s klientkou).
Opakovane tak odvolací súd zdôrazňuje, že nemá reálny priestor na to, aby objektívne vyhodnocoval

dôvodnosť a potrebu týchto uskutočnených porád, zásadné však je, že právny zástupca hodnoverne
listinne preukázal záznamy o uskutoční týchto porád a správne preto súd prvej inštancie v súlade
s ustanovením § 13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky priznal advokátovi navrhovateľky odmenu za každú
preukázateľne zaznamenanú poradu s klientkou.

25. Napokon pokiaľ v závere odvolania otec namieta aj súdom prvej inštancie určenú paričnú lehotu
na splnenie povinnosti uhradiť trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie, odvolací súd konštatuje, že ide o štandardnú paričnú lehotu určenú na plnenie povinnosti
zaplatiť určitý peňažný nárok protistrane. Odvolací súd súhlasí s názorom navrhovateľky - matky, ktorá
v rámci vyjadrenia k tejto odvolacej námietke otca poukázala na to, že odporca mal od začiatku konania
- od roku 2016 - dostatočne dlhú dobu predvídavo a obozretne vytvárať si postupne finančnú rezervu

zo svojich príjmov (v sume 2.600 eur mesačne - údaj za rok 2018). V neposlednom rade odvolací súd
zdôrazňuje, že ide o súdom určené výživné a trovy spojené s týmto konaním týkajúce sa maloletého
dieťaťa, pričom celé konanie- od statusového určenia otcovstva k maloletému dieťaťu, ako aj určenia
tak zameškaného a bežného výživného, ako aj výživného určeného na tvorbu úspor, je nesporne
predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. V súlade so záujmami maloletého dieťaťa tak nesporne je,

aby otec plnil bežné výživné a doplatil matke zameškané výživné, vrátane trov právneho zastúpenia,
ktoré matka musela vynaložiť od roku 2016, kedy bola pre postoj otca nútená celé konanie iniciovať,
v čo najkratšom čase. Nie je ani v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti, že od narodenia
maloletého (r. 2015) bola len matka nútená pokrývať aj finančne, aj osobnou starostlivosťou, všetky
potreby maloletého dieťaťa, pretože otec na jeho potreby neprispieval žiadnou formou a platiť výživné aj

to len v nevyhnutnej miere (sumou 27,13 eur mesačne) začal až v dôsledku nariadeného neodkladného
opatrenia. Vzhľadom na všetko uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu niet dôvodu, aby súd na úkor
oprávnených nárokov a záujmov maloletého dieťaťa a matky umožnil otcovi plniť v inej, ako štandardnej
paričnej lehote.

26. Možno potom vzhľadom na všetky horeuvedené dôvody zhrnúť, že odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. je vecne správny a súladný so zákonom, preto ho odvolací
súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil (výrok I.).

27. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 55 CMP, v

zmysle ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé, pričom rozhodol v súlade s právnym názorom vysloveným už v predošlom svojom
rozsudku č.k.14CoP/11/2019-443 zo dňa 09.04.2019, podrobne zdôvodneného v bode 22. uvedeného
predošlého rozsudku, na ktorý v celom rozsahu odkazuje, nakoľko odvolací súd zotrváva na svojich
už raz vyslovených právnych názoroch v otázke náhrady trov celého konania (vrátane náhrady trov aj

tohto odvolacieho konania). Z tam uvedených dôvodov potom vyslovil vo výroku II. tohto uznesenia, že
navrhovateľka - matka má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti odporcovi - otcovi a to v
rozsahu 100%.

28. Súčasne odvolací súd, v súlade s dikciou ustanovenia § 58 CMP, rozhodol výrokom III. uznesenia

aj o výške trov tohto odvolacieho konania. Odvolací súd priznal matke trovy odvolacieho konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo
výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorou bola suma 336,94 eur, podľa § 13a ods.
2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., (vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie
vo veci samej), t.j. sadzby tarifnej odmeny vo výške 168,47 eur, k tomu úkonu náležiaci režijný paušál

vo výške 11,63 eur za rok 2022 a daň z pridanej hodnoty 20 % vo výške 36,02 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky),
keďže právny zástupca navrhovateľky hodnoverne preukázal v konaní, že je platcom DPH, spolu trovy
odvolacieho konania v sume 216,12 eur a vo výroku III. uznesenia odvolací súd uložil odporcovi - otcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľke - matke trovy odvolacieho konania v priznanej sume 216,12 eur na
účet právneho zástupcu navrhovateľky matky v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.