Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. január 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120205170
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3120205170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov
Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu PaM Diesel Plus, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Záhradnícka ul.č. 93, IČO: 47 540 044, zastúpeného JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom
so sídlom v Trenčíne, Brnianska ul.č. 1K, proti žalovanému Groupama poisťovňa, a.s., č. 01-10-041071,
so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, Budapešť, Maďarsko, konajúca prostredníctvom Groupama

poisťovňa, a.s., IČO: 47 236 060, so sídlom v Bratislave, Miletičova ul.č. 21, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Stará Vajnorská cesta
č. 37, o zaplatenie 3.174,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 13. septembra 2021, č. k. 13C/9/2020-88 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 1.587,27 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. súd v
ostatnej časti žalobu zamietol. Vo výroku III. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 20.7.2020 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 3.174,53eur s 5% úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 20.5.2020 do zaplatenia

a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 05.03.2020 v čase o 15:35 hod.
došlo na ulici Zlatovská - VOD-EKO v Trenčíne k stretu prevádzok 2 motorových vozidiel - motorového
vozidla zn. BMW X6, s evidenčným číslom R držiteľom ktorého je žalobca a vodičom ktorého bol v čase
nehody S. Z. a motorového vozidla zn. Škoda Superb s evidenčným číslom EČV: TN XXXFO, vlastníkom
ktorého je A. A., v čase nehody poistený u žalovaného a vodičkou ktorého bola v čase nehody M. A.. Ku
škodovej udalosti došlo pri výjazde z areálu spoločnosti VOD - EKO, a.s. Trenčín na ulicu Zlatovská v
Trenčíne, pričom uvedené miesto sa nepovažuje za križovatku. Účastníkovi škodovej udalosti, vodičke

motorového vozidla Škoda Superb, M. A. bola uznaná vina a zároveň uložená bloková pokuta vo výške
10,- Eur za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb., spáchaný porušením § 4 ods.
1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (číslo bloku: J0291751). Právne vec súd posúdil
podľa § 427 ods. 1, § 428, § 431, § 442 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 2, § 11 ods.
6, ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 4

ods. 1 písm. c), § 4 ods. 2 písm. l), § 21 ods. 1, ods. 2, § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd uviedol, že ustanovenie § 431
Občianskeho zákonníka, ktoré nadväzuje na právnu úpravu zodpovednosti podľa ustanovení § 427 a429 Občianskeho zákonníka, umožňuje posudzovať zodpovednosť za škodu spôsobenú stretom dvoch
alebo viacerých prevádzok a škodu samu ako celok, pričom každý z prevádzateľov nesie zodpovednosť
začasťcelkovejškodyúmerneksvojejúčasti,ktorúmalnaspôsobeníškody.Akdošlokstretuprevádzok

dopravných prostriedkov, z ktorého vznikla ich prevádzateľom, resp. niektorému z nich škoda, je treba
ich vzťah pri vyporiadaní škody posudzovať podľa § 431 Občianskeho zákonníka. Ide o objektívnu
zodpovednosť a ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka na právnu úpravu podľa ustanovení § 427
a § 428 Občianskeho zákonníka nadväzuje. Potom je rozhodujúca účasť, ktorú mali prevádzatelia na
spôsobení vzniknutej škody, pričom objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné

zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa (niektorých prevádzateľov), pokiaľ nimi
bola založená príčinná súvislosť vedúca k vzniku škody. Okruh okolností významných pre posúdenie
účasti na vzniku škody pri strete prevádzok dopravných prostriedkov je širšia ako len posúdenie
podielu zavineného protiprávneho konania vodičov dopravných prostriedkov. V zmysle § 193 Civilného
sporového poriadku je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,

ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Súd mal za preukázané, že
vodičke motorového vozidla Škoda Superb, M. A. bola uznaná vina a zároveň uložená bloková pokuta
vo výške 10,- eur za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb., spáchaný porušením
§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (číslo bloku: J0291751) t.j. z jej strany
došlo k porušeniu povinnosti venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

To však podľa súdu neznamená, že by jej porušenie povinnosti automaticky vylučovalo zodpovednosť
prevádzateľa druhého dopravného prostriedku aj keď jeho prípadné porušenie povinností nebolo zo
strany policajných orgánov zistené resp. preukázané. Z výpovede svedkov ako osôb, účastných pri
škodovej udalosti, mal súd za preukázané, že ku škodovej udalosti došlo pri výjazde z areálu spoločnosti
VOD-EKO,a.s.TrenčínnaulicuZlatovskávTrenčíne,čižeprivýjazdezpozemkuležiacehomimocesty.

Svedkoviasatiežzhodlinatom,žezareáluvychádzalovozidlazn.ŠkodaSuperb,ktorédávaloprednosť
vozidlu na ceste t.j. vozidlu zn. BMW X6 a rovnako na tom, že vozidlo zn. BMW X6 na tejto hlavnej
ceste zastavilo bez toho, že by to vyžadovala situácia v cestnej premávke. Vodič vozidla zn. BMW X6
uviedol, že počas jazdy mu zazvonil mobil a bol požiadaný, aby v areáli VOD-EKO, a.s. nakúpil nejaké
veci v železiarstve a nakoľko už bol za odbočkou do tohto areálu, vozidlo zastavil a zaradil spiatočku,

kým vodička vozidla zn. Škoda Superb uviedla, že vozidlo zn. BMW X6 začalo cúvať a ono narazilo
do jej auta. Súd konštatoval, že aj v prípade vodiča vozidla zn. BMW X6 došlo k porušeniu pravidiel
cestnej premávky, a to konkrétne § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov,podľaktoréhovodičnesmiezastaviťastáťnainýchmiestach,kde
zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu

vozidiel. Súd ustálil, že porušenie uvedenej povinnosti malo za následok stret predmetných vozidiel,
nakoľko nie je oprávnené požadovať od vodiča vozidla, vychádzajúceho z pozemku mimo cesty, aby
predpokladal náhle zastavenie vozidla, pohybujúceho sa po hlavnej ceste, ak na tejto ceste nebol iný
účastník cestnej premávky, ktorý by mohlo vytvoriť náhlu prekážku pre vozidlo jazdiace po hlavnej ceste.
Porušenie uvedenej povinnosti súd ale nepovažoval za jedinú príčinu vzniku stretu prevádzok, k stretu

prevádzok prispelo aj porušenie povinnosti vodičky vozidla zn. Škoda Superb podľa § 4 ods. 1 písm. c)
zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,podľaktoréhovodič
je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Súd preto ustálil,
že vodiči oboch vozidiel sa porušením svojich povinností vodičov v cestnej premávke dopustili konania,
ktoré sa rovnakou mierou podieľalo na vzniku stretu motorových vozidiel, čiže podiel vozidla zn. BMW X6

súd stanovil na 50% a podiel vozidla zn. Škoda Superb na 50%. Z obsahu záznamu o škodovej udalosti
súd zistil, že vodička motorového vozidla zn. Škoda Superb vyhlásila, že táto si je vedomá zavinenia
dopravnej nehody. Toto jej prehlásenie malo podľa súdu zásadný význam pre samotnú kvalifikáciu
škodovej udalosti z hľadiska toho, že takéto jej prehlásenie má za následok záver o tom, že sa nejedná
o dopravnú nehodu, ale iba o škodovú udalosť, ktorú orgány policajného zboru neobjasňujú. Za takejto

situácie už zodpovednosť vodičky podľa súdu nebolo možné posudzovať na základe vyhodnotenia jej
zodpovednosti z okolností dopravnej nehody, ale na základe dohody, teda dvojstranného právneho
úkonu uzavretého medzi dvomi účastníkmi škodovej udalosti o tom, ktorý z nich nesie zodpovednosť
za dopravnú nehodu a teda aj za škodu, ktorá na základe nej vznikla. Súd teda dospel k záveru, že
zodpovednosť vodičky vozidla zn. Škoda Superb je v tejto veci potrebné posudzovať na základe jej

uznávajúceho prejavu, ktorý predstavuje jej záväzok uhradiť škodu a to nad rámec poistného plnenia,
ktoré by inak poisťovateľ bol povinný poskytnúť podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel (§ 5 ods. 2 písm. a/ cit. zákona). Z uvedeného
podľa súdu vyplývalo, že zodpovednosť samotnej vodičky v takomto prípade nekopíruje zodpovednosťžalovaného ako poisťovne, keďže sa zakladá na iných právnych dôvodoch. Vzhľadom na uvedené a
nakoľko výška škody na motorovom vozidle zn. BMW X6 nebola medzi sporovými stranami sporná
(3.174,53 €), súd ustálil, že žalovaný ako poisťovateľ prevádzkovateľa vozidla zn. Škoda Superb je

povinný nahradiť žalobcovi sumu vo výške 1.587,27 € (50% z výšky škody). Žalobca si voči žalovanému
uplatňoval aj nárok na úroky z omeškania, a to vo výške 5% ročne z uplatňovanej sumy (3.174,53 €) od
20.5.2020 do zaplatenia. Súd však tento nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný. Zákon č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje možnosť požadovať úroky z omeškania vo svojom §

11, a konkrétne odseku 6 a 8. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia
vtýchprípadoch,keďsipoisťovateľnesplnísvojupovinnosť,uloženúmuvsúvislostisošetrenímpoistnej
udalosti, a tiež keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol
poskytnúť poistné plnenie, t. j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej
udalosti. Zo spisu vyplývalo, že v posudzovanom prípade si žalovaný splnil povinnosti v zmysle § 11
ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že listom zo dňa 19.5.2020 poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie

dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie, a preto súd konštatoval, že do omeškania by sa
dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods.
7 zákona č. 381/2001 Z. z. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu v časti uplatňovaných úrokov z
omeškania ako nedôvodnú zamietol. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadnej

strane nepriznal právo na náhradu trov konania, keď každá zo strán mala úspech v časti 50%.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podal v
zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca uviedol, že po právnej stránke súd prvej inštancie aplikoval
správny predpis, a to ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka, ktorý si ale podľa žalobcu súd

nesprávne vyložil. Podľa žalobcu bolo úlohou súdu prvej inštancie pri aplikácii § 431 Občianskeho
zákonníka ustáliť na každej zo strán konkrétne skutkové okolnosti, ktoré viedli k stretu prevádzok a v
prípade,akzistí,žetakétookolnosti,zakladajúceobjektívnuzodpovednosť,bolinaobochstranách,musí
starostlivo zvážiť ich význam a mieru, akou sa podieľali na strete prevádzok. Takýmto spôsobom ale
súd prvej inštancie podľa žalobcu nepostupoval. Súd prvej inštancie u oboch prevádzateľov nesprávne

vyhodnotil všetky okolnosti, ktoré viedli k stretu vozidla BMW X6 a vozidla Škody Superb. Súd prvej
inštancie ustálil, že vodička Škody Superb porušila svoju povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o
cestnej premávke, a teda povinnosť vodiča venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej
premávke. S takouto kvalifikáciou porušenia povinnosti vodičky Škody Superb sa žalobca stotožnil.
Po ustálení skutkového stavu však podľa žalobcu uniklo pozornosti súdu prvej inštancie, že vodička

Škody Superb porušila inú, závažnejšiu povinnosť vodiča, upravenú v § 21 ods. 1 Zákona o cestnej
premávke, v zmysle ktorého je vodič pri vchádzaní na cestu z pozemku ležiaceho vedľa cesty, areálu
s obmedzeným prístupom, oploteného objektu, garáže, parkoviska, obratiska električiek a podobných
miest, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič
povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste. Takéto porušenie povinnosti vodičky Škody

Superb, a teda nedanie prednosti v jazde vozidlu BMW X6 vyplýva aj z fotodokumentácie, ktorá je
súčasťou súdneho spisu, ako aj zo zhodných svedeckých výpovedí. Žalobca mal za to, že porušenie
vyššie uvedených dvoch základných povinností vodičky Škody Superb sú primárnou a jedinou príčinou
vzniku škodovej udalosti. Nestotožnil sa tvrdením súdu prvej inštancie, že pokiaľ by vozidlo BMW X6
na ceste nebolo zastavilo, k stretu prevádzok by nedošlo a Škoda Superb by sa riadne zaradila do

cestnej premávky. Pri posudzovaní miery účasti na strete prevádzok bolo povinnosťou súdu zaoberať
sa aj otázkou, ktorý z vodičov mal viac možností škodovej udalosti zabrániť. Ak by tak urobil, musel by
konštatovať, že vodič BMW X6 sa prakticky nemal ako zrážke vyhnúť, pretože Škoda Superb do neho
nečakane narazila zozadu. Na druhej strane vodička Škody Superb, odhliadnuc od toho, že porušila
minimálne dve zákonom uložené povinnosti vodiča, teda nevenovala sa plne vedeniu vozidla a nedala

prednosť v jazde, mala po spozorovaní vozidla BMW X6 možnosť vyhnúť sa zrážke buď intenzívnym
brzdením, alebo prejdením do protismeru, kde sa podľa zhodných svedeckých výpovedí v tom čase
žiadne auto nenachádzalo. Súd prvej inštancie vodičovi žalobcu vytýka porušenie zákazu zastaviť a
stáť, pričom podľa žalobcu zo zisteného skutkového stavu bolo jasné, že o zastavenie a státie v právnom
zmyslenešlo.Státímsarozumieuvedenievozidladopokojanadlhšie,akoječasdovolenýnazastavenie

(§ 2 ods. 2 písm. t) Zákona o cestnej premávke) a zastavením sa rozumie uvedenie vozidla do pokoja
na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie prepravovaných osôb alebo
na urýchlené naloženie, alebo na zloženie nákladu (§ 2 ods. 2 písm. y) Zákona o cestnej premávke). V
predmetnej veci nešlo o prípad zastavenia alebo státia v právnom zmysle slova. Rovnako za zastavenienemožno považovať situáciu, keď vodič uvedie vozidlo do stavu pokoja v situácii, keď dáva prednosť
iným účastníkom cestnej premávky. Z vykonaného dokazovania podľa žalobcu vyplynulo, že vodič
BMW X6 nezastavil za účelom vystúpenia alebo nastúpenia prepravovaných osôb, alebo manipulácie

s nákladom, ale výlučne s úmyslom odbočiť na miesto mimo cesty, čím neporušil žiadnu z povinností
vodiča. Odhliadnuc od uvedeného však nemožno konštatovať porušenie zákazu vodiča v zmysle ust.
§ 25 ods. 1 písm. u) Zákona o cestnej premávke, pretože miesto škodovej udalosti je prehľadné, ide o
dlhú rovnú cestu, na ktorej sa podľa zhodných výpovedí oboch vodičov okrem vozidla BMW X6 a Škody
Superb nikto iný v inkriminovanom čase nenachádzal. V predmetnej veci vodič BMW X6 zastavil na

protiľahlej časti vozovky, pričom ak by v danom prípade išlo o križovatku tvaru T, tak by s poukazom
na § 25 ods. 1 písm. d) Zákona o cestnej premávke vodič BMW X6 na náprotivnej strane vyúsťujúcej
cesty mohol zastaviť a stáť. Pokiaľ teda takéto zastavenie a státie zákonodarca dovoľuje na križovatke
tvaru T v obci, tak o to viac platí, že vodič môže zastaviť a stáť na náprotivnej strane oproti miestu
výjazdu z pozemku mimo cesty. Z týchto dôvodov považoval tvrdenie, že vodič vozidla BMW X6 porušil
zákaz zakotvený v § 25 ods. 1 písm. u) Zákona o cestnej premávke za nenáležité. Taktiež vodičovi BMW

X6 podľa žalobcu nemožno vytknúť, že by náhle znížil rýchlosť jazdy alebo náhle zastavil. Z výpovede
svedkyne M.y A. vyplynulo, že vodič BMW X6 sa nepohyboval rýchlo, jeho rýchlosť odhadla na 30-40
km/hod, svedok S. Z. uviedol, že pred zabrzdením skontroloval situáciu za svojím vozidlom, za ktorým
nič nešlo, a teda nič mu nebránilo, aby začal brzdiť, teda brzdením neobmedzil a ani neohrozil iných
účastníkov cestnej premávky. Nebolo pritom jeho povinnosťou predpokladať, že z miesta mimo cesty

v tom čase vyjde na cestu vozidlo Škoda Superb. Otázku, či vozidlo BMW X6 na ceste cúvalo, súd
prvej inštancie ustálil tak, že toto vozidlo necúvalo, z ktorého dôvodu vodičovi BMW X6 nemožno klásť
za vinu porušenie povinnosti vodiča pri cúvaní, kde platí, že vodič pri cúvaní nesmie ohroziť ostatných
účastníkov cestnej premávky. Žalovaný v konaní namietal, že jednou z okolností, ktorá má vplyv na
vznik škodovej udalosti bolo porušenie povinnosti vodiča BMW X6 podľa § 22 ods. 4 písm. b) Zákona o

cestnej premávke, a to, že cúval na križovatke s riadenou premávkou, čo je podľa zákona zakázané. Toto
tvrdenie žalovaného podľa názoru žalobcu vyvracia písomná správa OR PZ Trenčín zo dňa 07.06.2021,
č.ORPZ-TN-ODI-18-010/2021-ING,vzmyslektorejmiestostretuprevádzokniejekrižovatkou.Žalovaný
v konaní iné tvrdenia o tom, že účasť na škode má prevádzkovateľ BMW X 6 neprodukoval, s výnimkou
všeobecného konštatovania o údajne nesprávnej technike jazdy vodiča BMW X6. S poukazom na

okolnosti prípadu bolo na mieste, aby súd prvej inštancie ustálil, že prevádzkovateľ vozidla Škoda
Superb v plnom rozsahu zodpovedá za vzniknutú škodu, ktorú je žalovaný ako poskytovateľ PZP
povinný nahradiť. Ďalej žalobca uviedol, že ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona o PZP ukladá poisťovni
povinnosť platiť úroky z omeškania v prípadoch porušenia povinností poisťovne podľa § 11 ods. 6.
V danom prípade ale porušenie povinností žalovaného nespočívalo v oneskorenom prešetrení alebo

neposkytnutí písomného vysvetlenia dôvodov, ale v tom, že poistnú udalosť minimálne sčasti, a to aj
podľa názoru súdu prvej inštancie prešetril nesprávne, keďže z výsledkov prešetrovania vykonaného
žalovaným vyplynulo, že prevádzkovateľ Škody Superb podľa jeho názoru nenesie na vzniku škody
žiadnu zodpovednosť, a preto poistné plnenie neposkytne. Takýto postup sa ale aj podľa názoru súdu
prvej inštancie ukázal ako nesprávny. Keďže takýto prípad, t.j. neposkytnutie poistného plnenia z dôvodu

nesprávneho prešetrenia poistnej udalosti nie je v zákone o PZP explicitne riešený, je potrebné otázku
úrokov z omeškania posúdiť podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Tým, že žalovaný
v konaní pred súdom namietal dôvodnosť uplatňovaného nároku, pričom súd túto dôvodnosť zatiaľ
minimálne v časti uznal, žalovaný sa nezbavuje povinnosti platiť úroky z omeškania. Z týchto dôvodov
žalobca trval aj na uplatnených úrokoch z omeškania. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 3.174,53 EUR spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.174,53 EUR od 20.05.2020 až
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok
považuje za vecne správny. Podľa žalovaného zo záznamu o preverení oznámenia nevyplýva príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a samotným vznikom škodovej udalosti. Súd podľa žalovaného
správne aplikoval § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Súd tiež správne podľa
žalovaného dospel k záveru o tom, že došlo k náhlemu zastaveniu vozidla, čo vyplynulo z výsluchov

svedkov na pojednávaní dňa 24.05.2021. Svedok S. Z. uviedol, že počas jazdy mu zazvonil mobil,
aby niečo kúpil v areáli VOD-EKO, odkiaľ vychádzalo vozidlo poistené u žalovanej, no nakoľko bol už
za touto odbočkou do areálu, musel vozidlo zastaviť s vedomosťou o nutnosti cúvania a následnom
zaradení spiatočky. Podľa jeho slov išiel rýchlosťou približne 50 km/h, z čoho je možné vyvodiť záver,že v momente zazvonenia mobilného telefónu a informovaní sa o povinnosti odbočiť do areálu VOD-
EKO, musel s vozidlom náhle zastať. Komunikáciu cez mobilný telefón možno tiež podľa žalovaného
považovať za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Z výpovede svedkyne M. A. vyplýva, že vozidlo žalobcu registrovala, tomuto dávala prednosť vjazde,
nakoľko išiel po hlavnej ceste. Potom, čo tomuto vozidlu dala prednosť v jazde, začala sa so svojim
vozidlom pripíjať na hlavnú cestu. Z výsluchu vodičky tiež vyplývalo, že toto vozidlo cúvalo, a teda
nemalo len zaradenú spiatočku, čo podľa žalovaného potvrdzuje aj záznam o dopravnej nehode zo dňa
05.03.2020, v ktorom bolo zaškrtnuté políčko 14 - vozidlo cúvalo, a taktiež v plániku nehody. Výklad

ustanovenia § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke, ktorý žalobca od súdu považuje, je podľa
žalovaného prísne formalistický, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplývalo, že vodič vozidla žalobcu
na mieste stretu zastavil a dokonca aj to, že cúval. V otázke úrokov z omeškania, žalovaný súhlasil s
právnym názorom súdu prvej inštancie. Samotná skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie
poistného plnenia podľa predstáv poškodeného nemôže podľa názoru žalovaného spôsobiť, že by si
túto povinnosť nesplnila vôbec a prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala do omeškania.

Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny a aby žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní.
Zopakoval, že vodička M. A. bola potrestaná v blokovom konaní pokutou 10,- eur, ktoré má podľa

§ 84 a násl. zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch charakter rozhodnutia o vine a je výsledkom
priznania vinníka a uznania jeho zodpovednosti za priestupok. Vozidlo BMW X6 nemalo na nehode
žiadnu spoluvinu. Ďalej žalobca zopakoval svoje tvrdenie o tom, za akým účelom došlo k zastaveniu
vozidla BMW X6, a teda za účelom odbočenia na miesto mimo cesty, čím vodič neporušil žiadnu
povinnosť. Miesto kde došlo k stretu oboch prevádzok nie je miestom, kde by platil zákaz zastavenia

a státia. Skutkové tvrdenie o tom, že vodič BMW X6 porušil svoje povinnosti aj tým, že komunikoval
cez mobilný telefón mal podľa žalobcu žalovaný uplatniť do vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania s poukazom na zákonnú koncentráciu konania podľa § 154 CSP. Okrem toho telefonovanie
prostredníctvom handsfree zákon povoľuje. V mieste stretu prevádzok nebolo zakázané ani cúvanie,
a preto takéto posúdenie by podľa žalobcu nepredstavovalo porušenie povinnosti vodiča BMW X6.

Naďalej trval na tom, že žalobca má nárok aj na úroky z omeškania z dôvodov, ktoré uvádzal už vo
svojom odvolaní. Žalobca mal za to, že podľa § 431 Občianskeho zákonníka nebolo preukázané, že
by mal na vzniku škody akúkoľvek účasť. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
3.174,53 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.174,53 eur od 20.05.2020 až do

zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a §
380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a
nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov
konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:

6. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý v zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov
konania. Vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.587,27 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý nebol,
v tejto časti nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho v tejto časti nepreskúmaval.

7. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že podaná žaloba žalobcu je čiastočne
dôvodná. Súd aplikoval ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka. Mal za preukázané, že vodičke
motorového vozidla Škoda Superb, M. A. bola uznaná vina a zároveň uložená bloková pokuta vo výške
10,- eur za priestupok spočívajúci v porušení povinnosti venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať
situáciu v cestnej premávke. To ale podľa súdu nevylučovalo zodpovednosť prevádzateľa druhého

dopravného prostriedku. Z vykonaného dokazovania podľa súdu vyplývalo, že vozidlo zn. BMW X6 na
hlavnej ceste zastavilo bez toho, že by to vyžadovala situácia v cestnej premávke. Súd z uvedeného
konštatoval, že aj v prípade vodiča vozidla zn. BMW X6 došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky,
a to konkrétne § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a teda vodiči obochvozidiel sa rovnakou mierou podieľali na vzniku škody. Súd tiež aplikoval ustanovenie § 5 ods. 2 písm. a)
zákona č. 381/2001 Z. z., a teda keď mal za to, že vodička vozidla zn. Škoda Superb uznala podpísaním
uznávacieho prejavu povinnosť nahradiť škodu nad rámec poistného plnenia, žalovaný zodpovedá len

za 50 % výšky škody. Ďalej súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na požadované úroky z
omeškania v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z., keďže žalovaný si splnil svoju povinnosť prešetriť poistnú
udalosť do troch mesiacov od oznámenia poistnej udalosti a iný nárok na úroky z omeškania mu podľa
uvedeného zákona nevznikol, keďže žalovaný by sa podľa súdu dostal do omeškania až vtedy, kedy by
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu neuhradil v určenej lehote škodu.

8. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm.
f) CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP.

9. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

10. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy

všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
191CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na
daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi

závermisúduprvejinštancieaztohtodôvodusiodvolacísúdajosvojildôvodynapadnutéhorozhodnutia,
v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva
nasledovné:

12.Žalobcarovnakoakovkonanípredsúdomprvejinštancienamietal,žeM.aA.,vodičkavozidlaznačky

Škody Superb EČV: R (ďalej len „vozidlo Škoda Superb“), vlastníkom a prevádzkovateľom ktorého je
A. A., porušila aj inú povinnosť, ktorá je podľa žalobcu závažnejšia ako to, že sa mala venovať plne
vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, a to povinnosť v zmysle § 21 ods. 1 zákona o
cestnejpremávke,podľaktoréhojevodičprivchádzanínacestuzpozemkuležiacehovedľacesty,areálu
s obmedzeným prístupom, oploteného objektu, garáže, parkoviska, obratiska električiek a podobných

miest, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny, povinný
dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.

13. Z vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu nevyplývalo, že by vodička vozidla
Škoda Superb porušila vyššie uvedenú povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu BMW X6 s EČV R (ďalej

len „vozidlo BMW X6“), ako namietal žalobca. Podľa žalobcu túto skutočnosť preukazovala výpoveď
svedkov a fotodokumentácia obsiahnutá v spise. Svedok - vodič vozidla BMW X6 na pojednávaní
konanom dňa 24. mája 2021 vypovedal, že vozidlo Škoda Superb v čase prechádzania cez križovatku
nezaregistroval. Svedkyňa - vodička vozidla Škoda Superb vypovedala, že na hlavnej ceste okrem
vodiča vozidla BMW X6 v križovatke nešiel nik, takže hneď po prejazde tohto vozidla mohla vyjsť na

cestu. Svedkyňa R. U., ktorá bola priamym účastníkom nehody ako spolujazdkyňa vodičky vozidla
Škoda Superb vypovedala, že vozidlo BMW X6 nechali prejsť a zaradili sa za neho. Z predloženej
fotodokumentácie v konaní podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, že by vodička vozidla Škoda
Superb nedala prednosť vozidlu BMW X6 pri odbočovaní na hlavnú cestu. Tomuto tvrdeniu žalobcunezodpovedajú ani stopy stretu vozidiel, keď došlo k poškodeniu prednej časti vozidla Škoda Superb a
zadnej časti vozidla BMW X6, čo zodpovedá skutkovému deju tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, a
teda, že ku škodovej udalosti došlo až potom, čo bola daná prednosť v jazde vozidlu BMW X6. Odvolací

súd poukazuje na to, že zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) v ustanovení § 2 písm. b) definuje danie prednosti
v jazde ako povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde,
nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Z výpovede svedkov a z fotodokumentácie nevyplýva,
že by vodička vozidla Škoda Superb svojim pripojením k hlavnej ceste obmedzila vodiča vozidla BMW

X6, ktorý mal prednosť vjazde tak, aby tento musel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Odvolací
súd preto túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

14. Pokiaľ žalobca tvrdil, že súd mal brať do úvahy aj skutočnosť, že vodička vozidla Škoda Superb sa
mohla vyhnúť vozidlu BMW X6, a to intenzívnym brzdením alebo prejdením do protismeru, je potrebné
uviesť, že takéto úvahy nemôžu mať vplyv na posúdenie zavinenia vodiča vozidla BMW X6. Okrem toho

vina vodičky vozidla Škoda Superb spočívala práve v tom, že sa dostatočne nevenovala vedeniu vozidla
a nesledovala situáciu v cestnej premávke, a teda nemohlo byť tejto vodičke pričítané znovu to isté, a
tedažesamohlavyhnúťzrážke,akbysariadnevenovalavedeniuvozidlaasledovalasituáciuvdoprave,
zvlášť keď z plániku dopravnej nehody vyplývalo, že k nehode došlo bezprostredne po výjazde z areálu
VOD- EKO, a teda moc priestoru na to, aby sa vodička vozidla Škoda Superb vyhla zrážke nebolo.

15. Ďalej žalobca namietal, že vodič vozidla BMW X6 neporušil pravidlá cestnej premávky podľa
ustanovenia § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke, a teda zákaz zastaviť a stáť, keď podľa
žalobcu o zastavenie a státie v právnom zmysle nešlo, keď zastavením sa v zmysle § 2 ods. 2 písm.
t) zákona o cestnej premávke rozumie uvedenie vozidla do pokoja na čas nevyhnutne potrebný na

urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie prepravovaných osôb alebo na urýchlené naloženie, alebo
na zloženie nákladu.

16. Podľa § 2 ods. 2 písm. y) zákona o cestnej premávke, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie,
zastavením uvedenie vozidla do pokoja na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie alebo na

vystúpenie prepravovaných osôb alebo na urýchlené naloženie alebo na zloženie nákladu.

17. Podľa § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť na iných
miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo
obmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov

z objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miest.

18. Skutková podstata zákazu zastavenia a státia podľa § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke
predpokladá zastavenie alebo státie na mieste, kde môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel, pričom v spojení s ustanovením § 2 ods. 2 písm. y) zákona

o cestnej premávke toto nemožno vykladať tak, že porušeniu uvedeného zákazu dôjde iba vtedy, ak
vozidlo zastaví z dôvodu na urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie prepravovaných osôb alebo na
urýchlené naloženie alebo na zloženie nákladu. Takýto výklad by viedol k absurdným situáciám, kedy
by v zmysle uvedeného ustanovenia v prípade akéhokoľvek zastavenia vozidla v technickom zmysle, aj
takého, kedy by skutočne došlo k obmedzeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, vodič nebol

zodpovedný na základe toho, že k zastaveniu nedošlo s účelom nastupovania a vystupovania osôb
alebo nedošlo k naloženiu a vyloženiu nákladu. Toto pritom nie je účelom uvedeného ustanovenia, keď
k zastaveniu vozidla s rovnako závažným dopadom na plynulosť a bezpečnosť premávky môže dôjsť
aj z iných dôvodov než je nastúpenie a vystúpenie cestujúcich alebo naloženie a vyloženie nákladu.
Determinantčasuvovýkladepojmuzastaveniapodľazákonaocestnejpremávketakslúžipredovšetkým

na pojmové rozlíšenie od pojmu státie vozidla. Zákon o cestnej premávke totižto neupravuje len zákaz
zastavenia a státia, ale aj zákaz státia samotného, kde pri zastavení nedochádza k porušeniu pravidiel
cestnej premávky, napr. ustanovenie § 53 ods. 9 zákona o cestnej premávke o zákaze státia v obytnej
zóne a pešej zóne.

19. Žalobca nenamietal, že by zo strany vodiča vozidla BMW X6 nedošlo k zastaveniu vozidla v
technickom zmysle. Tvrdenie, že vozidlo BMW X6 na hlavnej ceste zastavilo preto nebolo sporné. Z
výpovede svedkov vyplývalo, že vozidlo BMW X6 sa pred zastavením pohybovalo po hlavnej ceste
určitou rýchlosťou, a to podľa vodiča vozidla BMW X6 50 km/h a podľa vodičky vozidla Škoda Superbokolo 30-40 km/h, pričom na vozovke sa v danom čase nepohybovali iné vozidlá. Na ceste s najvyššou
povolenou rýchlosťou 50 km/h je podľa názoru odvolacieho súdu zastavenie z takejto rýchlosti, bez toho,
aby si to vyžadovala dopravná situácia, okolnosťou, pre ktorú dochádza k ohrozeniu bezpečnosti a

plynulosti cestnej premávky alebo k obmedzeniu jazdy vozidiel nachádzajúcich sa za takýmto vozidlom.
Uvedené ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke pritom nedopadá len na prípady,
kedy k zastaveniu dôjde na mieste, kde je vyznačený zákaz zastavenia a státia. Pre zákaz zastavenia a
státia na miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky
alebo obmedziť jazdu vozidiel sa teda nevyžaduje, aby v takomto mieste bol aj uložený zákaz zastavenia

a státia ako naznačoval žalobca. Námietka žalobcu, že na danom mieste nebol zákaz zastavenia a státia
preto nebola dôvodná. Záver súdu prvej inštancie o tom, že zo strany vodiča BMW X6 došlo k porušeniu
pravidiel cestnej premávky podľa § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke bol preto správny.

20. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

21. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov
a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.

22. Za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá podľa § 427 Občianskeho
zákonníka prevádzateľ. Predpokladom takejto zodpovednosti prevádzateľa je, že nastane udalosť
vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, ktorá spôsobí škodu a existuje príčinná
súvislosť medzi takouto udalosťou a škodou. V prípade stretu dvoch a viacerých prevádzok podľa § 431
Občianskehozákonníkanesiekaždýzprevádzateľovzodpovednosťzačasťspôsobenejškodyúmernek

svojejúčasti,ktorúnaspôsobeníškodymal.Mieruúčastinaškodevyjadrujepritomajprípadnezavinenie
alebo opomenutie jednotlivých prevádzateľov, ak toto konanie, či opomenutie bolo v príčinnej súvislosti
so vznikom škody. Okruh okolností relevantných pre posúdenie účasti na spôsobení škody pri strete
prevádzok dopravných prostriedkov je širší ako len posúdenie podielu zavineného porušenia pravidiel
cestnej premávky vodičov dopravných prostriedkov, aj keď porušenie pravidiel cestnej premávky má

významný podiel na vzniku škody.

23. V predmetnej veci je žalobca prevádzateľ vozidla BMW X6, pričom prevádzateľom vozidla Škoda
Superb je A. A.. Vodičmi týchto vozidiel boli osoby odlišné od ich prevádzateľov. Zodpovednosť
prevádzateľa ale nie je touto skutočnosťou dotknutá, keď prevádzatelia zodpovedajú za škodu pri

strete prevádzok podľa § 431 Občianskeho zákonníka, a teda podľa miery svojej účasti na jej vzniku
na základe objektívneho princípu, a to aj prostredníctvom vodičov týchto vozidiel a ich zavineného
porušenia pravidiel cestnej premávky.

24. Škodová udalosť, ktorá je predmetom tohto konania bola nepochybne stretom prevádzok vyššie

uvedených vozidiel, keď táto bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.
Zavinenie vodičky vozidla Škoda Superb spočívalo v porušení povinnosti venovať sa plne vedeniu
vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke. Iné
zavinené porušenie pravidiel cestnej premávky tejto vodičky v konaní preukázané nebolo, najmä teda
žalobcom namietané porušenie povinnosti dať prednosť v jazde vozidlu BMW X6 idúcemu po ceste.

Zároveň z dokazovania vyplývalo, že aj vodič vozidla BMW X 6 porušil pravidlá cestnej premávky podľa
§ 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke tým, že zastavil vozidlo, hoci to nevyžadovala dopravná
situácia, a to na mieste, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel. Konštatovanie, že príčinou stretu prevádzok bolo aj zastavenie
vozidla BMW X6 bolo preto správne. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, v konaní sa jednoznačne

nepreukázal záver o tom, že by vodič vozidla BMW X6 cúval, a preto z tohto záveru ani súd pri posúdení
zavinenia vodiča BMW X6 nevychádzal. V danej veci podal odvolanie žalobca, a teda ani odvolací súd
nemohol, aj keby sa taká skutočnosť preukázala, na neprospech žalobcu pričítať to, že by vodič vozidla
BMW X6 cúval. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné, aby sa týmto odvolací súd viac zaoberal. Zároveň
vodičovitohtovozidlaniejemožnépričítaťanipoužívaniemobilnéhotelefónupočasjazdy,keďporušenie

pravidiel cestnej premávky týmto konaním žalovaný namietal až v odvolacom konaní a táto skutočnosť
mu bola známa už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom nešlo o novoty podľa § 366 CSP a
navyše ani nebolo preukázané, že by vodič vozidla BMW X6 používal mobilný telefón nedovoleným
spôsobom. Intenzita zavinenia oboch vodičov spočívajúca vo vyššie uvedených porušeniach pravidielcestnej premávky je tak podľa názoru odvolacieho súdu rovnaká, a teda pokiaľ neboli preukázané iné
okolnosti účasti prevádzateľov na spôsobenej škode, záver súdu prvej inštancie o ich miere účasti 50:50
bol správny.

25. V prípade škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku možno uplatniť nárok na náhradu
škody tak proti prevádzateľovi ako aj vodičovi, ktorých zodpovednosť stojí vedľa seba, a to v prípade
prevádzateľa podľa § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu a v prípade vodiča
(osoby odlišnej od prevádzateľa) podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe zavinenia, keďže ide

o dve samostatné skutkové podstaty a ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka nie je špeciálnym
ustanovením k § 420 Občianskeho zákonníka (porovnaj rozhodnutie NS ČR zo 17.1.2008, sp. zn.
32 Cdo2837/2006). I keď ide medzi nimi o solidárnu zodpovednosť a v prípade, ak je voči ním uplatnený
nárok, sú zaviazaní na jedno plnenie, skutočný rozsah povinnosti plniť u vodiča a prevádzateľa môže
byť iný, čo sa potom prejaví v prípadnom regresnom nároku jedného z nich voči druhému. Okrem toho
sa možno domáhať náhrady škody od poisťovateľa zodpovednej osoby, pričom medzi poisťovateľom,

prevádzateľom a vodičom nejde o solidaritu, keďže poisťovateľ zodpovedá z iného titulu, tzv. nepravá
solidarita. Preto tieto subjekty, aj keby boli jednou procesnou stranou, môžu byť priamo zaviazané na
iné plnenia. Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“)
upravuje v ustanovení § 4 ods. 1, že poistenie sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve, a teda tak na prevádzateľa
vozidla, ako aj na vodiča používajúceho motorové vozidlo uvedené v poistnej zmluve.

26. Žalobca v danom konaní uplatnil svoj nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi - žalovanému.
Vodička vozidla Škoda Superb v zázname o škodovej udalosti vyhlásila, že uznáva vinu za dopravnú

nehodu. Zároveň jej bola uznaná vina a uložená bloková pokuta vo výške 10,- eur za priestupok podľa
§ 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. Súd je podľa § 193 CSP viazaný takýmto rozhodnutím
o priestupku, a teda aj uznanou vinou vodičky vozidla Škoda Superb. Vodička vozidla Škoda Superb
teda uznala vinu nad rozsah skutočnej účasti prevádzateľa tohto vozidla na spôsobenej škode, ako je
uvedené vyššie. Poisťovateľ zodpovedá za škodu v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, pričom v

zmysle § 5 ods. 2 písm. a) je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený bez súhlasu
poisťovateľa uzná povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak
poisťovateľ bol povinný poskytnúť podľa tohto zákona. Teda, ak vodička vozidla Škoda Superb uznala
vinu,uznalatýmpovinnosťnahradiťškodualebojejčasťnadrámecpoistnéhoplnenia,ktorébolovtomto
prípade 50 % zo spôsobenej škody, a preto súd prvej inštancie správne aplikoval uvedené ustanovenie

§ 5 ods. 2 písm. a) zákona o PZP, keď nárok žalobcu voči žalovanému ako poisťovateľovi bol vo výške
50 %, t. j. v danej veci vo výške 1.587,27 eur.

27. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým

uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

28. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

29. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.30. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úroky z omeškania voči žalovanému, zákon o PZP upravuje prípad,
kedy úroky z omeškania predstavujú sankciu žalovaného ako poisťovateľa podľa § 11 ods. 8 zákona
o PZP za porušenie nepeňažných povinností ustanovených podľa § 11 ods. 6 tohto zákona, pričom

samostatne neupravuje, kedy ide o sankciu za omeškanie s plnením peňažných povinností, a preto pre
tieto prípady treba aplikovať ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z
omeškania (porovnaj nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 263/2022-47 zo dňa 07. septembra 2022).

31. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania pre porušenie
nepeňažných povinností poisťovateľa podľa § 11 ods. 6 v spojení s § 11 ods. 8 zákona o PZP, keďže
žalovaný listom zo dňa 19.05.2020 poskytol žalobcovi vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
poistné plnenie. Táto sankcia sa spája výlučne s pasivitou poisťovateľa na ktoré nemá vplyv to, či
sa neskôr v konaní ako dôvodné ukážu skutočnosti, pre ktoré poisťovateľ odmietol poskytnúť poistné
plnenie. Rovnako tak žalobcovi nevnikol ani nárok na úroky z omeškania za omeškanie s plnením

peňažného dlhu. Žalovanému doposiaľ nevznikla povinnosť plniť, keď poistné plnenie odmietol a súd
o jeho povinnosti právoplatne nerozhodol. V takom prípade ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP
upravuje lehotu plnenia na 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Žalobcom
uplatnený nárok na úroky z omeškania je preto predčasný, keď tento by mu vznikol až vtedy, keby si

žalovaný nesplnil povinnosť poskytnúť plnenie v zmysle rozhodnutia súdu.

32. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

33. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255
ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Odvolací súd preto žalovanému
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).