Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. december 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512208925
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3512208925.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávnenej: O. proti povinným: 1/
P. 2/ M., o vymoženie 178,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. júna 2022, č.k. 6Er/654/2012-24, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poverením pod č. XXXX *
XXXXXX zo dňa 28.08.2012 poveril na vykonanie predmetnej exekúcie súdneho exekútora B.. P. C., O..
so sídlom exekútorského úradu v K. na podklade exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 22.03.2011, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

zriaďovateľom A.. Súd prvej inštancie primárne pripustil zmenu účastníka konania na strane povinného
uznesením pod č. k. 6Er/654/2012-22 zo dňa 23.05.2022 tak, že na miesto J. E., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, vstúpili ako povinní 1/: P. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX a 2/: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.06.2022. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.02.2016 predložil súdny exekútor
podanie oprávneného označené ako ,,Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f

ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ a to z dôvodu, že exekučné
konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý
je fyzickou osobou. Uviedol, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho
konania, vktorombolidodržanévšetkyzásadyspravodlivosti.Skutočnostitýkajúcesavlastného
vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať
akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania

vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení
alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi. Záverom dodal,
že dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku
výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku preskúmané.

2. Na skutkový stav plynúci z obsahu spisu, súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia §
9a ods. 1, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, § 243f ods. 1,4
až 6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok- EP“), § 262 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
§ 68 ods.1 Obchodného zákonníka, § 61, § 67, § 161 ods.1 zákona č .
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), 52 ods.1 až 4, § 53 ods.1 až 3, 5, §

54 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), §3 ods.1 a 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkachv spotrebiteľských zmluvách. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že posudzovaný právny vzťah
účastníkov exekučného konania založený Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 27.11.2009, je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Zo zmluvy vyplynulo, že ju

uzatváral oprávnený v postavení podnikateľa a podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľom,
teda osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti
o čom svedčil aj výpis z Obchodného registra, kde bol pri obchodnom mene veriteľa uvedený predmet
podnikania okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Ďalej z obsahu zmluvy o úvere

vyplynulo (v časti týkajúcej sa účelu uzatvorenia zmluvy), že pôvodný dlžník bol spotrebiteľom, ktorý
pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), keď oprávnená ani takéto konanie pôvodného povinného
dostatočne nepreukázala. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že pôvodný povinný v Zmluve o
úvere zaškrtnutím príslušného políčka uviedol, že finančné prostriedky boli poskytnuté na zamestnanie.
V zmluve o úvere bol pôvodný povinný totiž identifikovaný svojim bydlisko a rodným číslom. Podkladom

na vykonanie exekúcie bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa
22.03.2011, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom A., ktorým sa priznal
nárok zo zmenky. V jeho odôvodnení bolo výslovne uvedené, že rozhodcovský súd mal za to, že
Zmluva o úvere, teda hlavný kauzálny právny vzťah nebolo možné posudzovať ako spotrebiteľský, že
pôvodnýžalovaný/povinnýžiadnymspôsobomnenamietalzmenkovoprávnyvzťahatútojehonečinnosť

nemôže suplovať rozhodcovský súd. Zo Zmluvy o úvere súd zistil, že Dohoda o vyplnení zmenky bola
v zmysle predloženej úverovej Zmluvy súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli
malými písmenami vyznačené na druhej strane Zmluvy o úvere, konkrétne bod 14., podľa ktorej na
zabezpečeniepeňažnéhozáväzkudlžníkaakovystaviteľazmenkyvočiveriteľoviakoremitentovivystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú uvedené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.

Dohoda o vyplnení blankozmenky bola obsiahnutá priamo vo všeobecných podmienkach a pôvodný
povinný ju nemohol odmietnuť. Nebola uzavretá samostatne a taktiež nebola spotrebiteľom podpísaná
a ani iným spôsobom spotrebiteľom vyjednaná, pričom spotrebiteľ k týmto podmienkam podpisom
úverovej zmluvy musel pristúpiť automaticky, čo možno považovať za nekalú obchodnú praktiku. Ďalej
súd poukázal na rozhodcovskú doložku, ktorú posúdil ako neprijateľnú podmienku, obsiahnutá v

čl. 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nakoľko takáto rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Okrem iného, zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne bol neprimerane vysoký ako sankcia spojená s nesplnením
záväzku vrátiť peňažnú sumu, a teda súd uvedené posúdil ako neprijateľnú podmienku. Poukázal aj

na rozpor so zákonom, keď Zmluva o úvere zo dňa 27.11.2009 neobsahovala obligatórnu náležitosť
RPMN v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z., a teda spotrebiteľ nemal reálnu možnosť
posúdiť výhodnosť, resp. nevýhodnosť úveru, čo spôsobilo, že úver mal byť považovaný za bezúročný
a bez poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie mal za to, že je naplnený dôvod
na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože rozhodnutie ako

podklad na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo
najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
neprípustnosť použitia zmenky.

3. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonnom stanovenej lehote napadla odvolaním oprávnená,

namietajúc, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym
skutkovýmzisteniamanáslednenesprávnemuprávnemuposúdeniuveci(dôvodynaodvolanieuvedené
v ust. § 365 ods. písm. f) a h) CSP). Posudzovanie predchodcu povinných ako spotrebiteľa výslovne
odmieta. Poukázala na skutočnosť, že dňa 27.11.2009 uzavrela s predchodcom povinného Zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver na účel zamestnania, z ktorého dôvodu

predmetnú zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zdôraznila, že za dôležité treba považovať,
na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky použil.
Zároveň uviedla, že pri výklade pojmu spotrebiteľa je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak
dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho,

že mala postavenie spotrebiteľa (rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-464/01). Obdobne, pokiaľ
spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, treba
takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť
dodávateľovu dobrú vieru, ktorá je všeobecným princípom zmluvného práva. Oprávnená považovalaza nesporné, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou - nepodnikateľom
spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo
poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na

ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné
vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny predpis aplikovať. V zmysle uvedeného oprávnená
zastávala názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ust. § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučnéhoporiadkuaexekučnékonaniezastavil.Vzhľadomkvyššieuvedenémužiadala,abyodvolací
súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadala

náhradu trov konania, ktoré jej vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

4. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo zo strany povinných podané.

5.Od01.07.2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej
lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s

uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP (a contrario) a dospel

k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil, je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu

súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1/ neprijateľné zmluvné podmienky, 2/ obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3/ rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v
exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti
tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39
ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa
účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na

zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.14.Zpredloženéhoobsahuspisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žedňa06.08.2012bolapredsúdnym
exekútorom B.. P. C. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie. Následne
bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 24.08.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom dňa 28.08.2012
poveril súdneho exekútora v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním
exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti A. vydaného
pod sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 22.03.2011. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola
Zmenka vystavená predchodcom povinných dňa 27.11.2009, ktorá zabezpečovala záväzkovo-právny

vzťah medzi oprávnenou a predchodcom povinných vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú zmluvné strany
uzavreli dňa 27.11.2009. Účelom Zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- Eur.

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd v konaní neprihliadol na prípadné
neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo nepríslušnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s
dobrými mravmi alebo zákonom, a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku

zastavil.

16. V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej „VPPÚ“), ktoré tvorili nedeliteľnú
súčasť Zmluvy o úvere zo dňa 27.11.2009, si oprávnená ako veriteľ a predchodca povinných ako
dlžník, upravili dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na

zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi
zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné
strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej

splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stal splatný celý dlh.

17. Oprávnená v odvolaní namietala posudzovanie predchodcu povinných ako spotrebiteľa dôvodiac
tým, že Zmluvu o úvere zo dňa 27.11.2009 uzatvorila s predchodcom povinných, ktorej predmetom
bolo poskytnutie úveru na účel zamestnania.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa článku 2 ods. 1, 2 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

20. Z ust. § 52 ods. 3, 4 OZ vyplýva, že spotrebiteľskú zmluvu uzatvára na jednej strane dodávateľ
a na strane druhej spotrebiteľ, pričom za dodávateľa je považovaný ten, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
spotrebiteľom je osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ,
teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ postavenie zmluvných strán v záväzkovom
vzťahunenapĺňapojmovéznakytejtodefinície,nepôjdeovzťahspotrebiteľskýabudevylúčenáaplikácia
ustanovení slúžiacich na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu.21. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že Zmluva o úvere uzavretá
dňa 27.11.2009 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné znaky
spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 a § 2 zákona č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, ako aj ďalšie
predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a
dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Námietku oprávnenej o tom, že predchodca
povinných vZmluveoúvereoznačil,žemujeúverposkytnutýnaúčelzamestnania,čovylučujevzmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch jeho postavenie ako spotrebiteľa, odvolací súd nepovažoval za

dôvodnú. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel
„zamestnania“, považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného
vyhlásenia na predformulovanom tlačive zmluvy vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah z pôsobnosti
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že
Zmluvu o úvere uzatváral predchodca povinných ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri
jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom

oprávnená pri jej uzatváraní konala jasne v rámci svojej obchodnej činnosti. Dôkazné bremeno ohľadom
preukázania, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného
v tomto prípade zaťažuje oprávnenú. Nie je pravdou, že by súd prvej inštancie bol požadoval od
oprávnenej, aby preukázala, na čo konkrétne boli povinným použité finančné prostriedky, ako to
oprávnená naznačovala v odvolaní prostredníctvom citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ. Bolo však

povinnosťou oprávnenej preukázať, že finančné prostriedky boli predchodcovi povinných poskytnuté na
účel podnikania a že v danej veci pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal tento ako spotrebiteľ, v ktorom
smere oprávnená dôkazné bremeno neuniesla.

22. K námietke oprávnenej v tom smere, že na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenia Zákona

o spotrebiteľských úveroch odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, je nutné predmetnú zmluvu považovať za zmluvu spotrebiteľskú a
právny vzťah medzi oprávnenou a povinným za spotrebiteľský, a to aj s poukazom na § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ

sa totiž použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Z uvedeného je
zrejmé, že vzťah medzi oprávnenou a predchodcom povinných je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom rozhodcovský súd naň pri rozhodovaní o nároku zo zmenky
neprihliadol.

23. Vychádzajúc z obsahu exekučného titulu je potrebné uviesť, že rozhodcovský súd neskúmal
obsah spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, keď mal za to, že hlavný
kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, dôvodom
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je len skutočnosť, že orgán,
ktorý vydal exekučný titul v základnom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, neprihliadol

na: 1/ neprijateľné zmluvné podmienky, 2/ obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3/ rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom; a v prípade takéhoto zistenia je následne úlohou
exekučného súdu sa zaoberať obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný
zmenkový nárok a vyhodnotiť, či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky,
alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so zákonnými obmedzeniami, alebo

priznané plnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, na ktoré skutočnosti v
okolnostiach posudzovanej veci nebolo v rozhodcovskom konaní prihliadané a až vtedy, ak exekučný
súd skonštatuje niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté v základnom konaní,
ako tomu bolo tiež v danom prípade, môže exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku zastaviť.

24. Súd prvej inštancie správne podrobil vzťah zo Zmluvy o úvere kontrolou z hľadiska prípadnej
existencie neprijateľných podmienok a dospel k správnemu záveru, že už samotná dohoda o vyplnení
zmenky, tak ako bola koncipovaná v bode 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neplatná
a táto predstavuje nekalú obchodnú praktiku v spotrebiteľskej zmluve, ktorej cieľom je obísť právne

predpisy chrániace spotrebiteľa. Obsah a znenie dohody o vyplnení zmenky nebolo pritom so
spotrebiteľom individuálne dojednané, bolo len súčasťou všeobecných obchodných podmienok, obsah
ktorých nemohol spotrebiteľ nijako ovplyvniť. Táto bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári
rovnako, ako aj Zmluva o úvere. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielenZmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, keďže
zmenka mala mať zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru,
resp. peňažnú záväzok predchodcu dlžníka ako vystaviteľa zmenky.

25. Je nevyhnutné v danej veci konštatovať, že aj rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPPÚ nebola
platne uzavretá, a ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie
rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je
oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom,
čo konkrétna voľba znamená. Oprávnená si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnila. Kritériom pre
záver, že nejde o individuálne dojednanú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy,
t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola predložená predchodcovi povinných v pozícii spotrebiteľa
vo VPPÚ, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú

doložku neprijať. Naopak, nanútenie rozhodcovskej doložky vo VPPÚ zo strany veriteľa vo vzťahu k
spotrebiteľovi je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky.
Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, je v súlade s ust. ods. 2 OZ,
v zmysle ktorého v pochybnostiach § 54 o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách.

26. V danom prípade považoval odvolací súd dojednanie Dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie
záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy

(zmenkový úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku a tento úrok bol oprávnenej
rozhodcovskýmsúdomajpriznaný.Zmluvaoúveretedaobsahovalaneprijateľnépodmienky,pričomsúd
prvej inštancie správne tieto identifikoval a správne aj zistil, že v základnom konaní nebolo príslušným
orgánom - rozhodcovským súdom na tieto neprijateľné podmienky prihliadnuté; je teda jednoznačne
danýdôvodnazastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.m)Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo

31.03.2017. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu
obmedzil len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní
zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom,
že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.

27. Odvolací súd preskúmaním rozhodujúcich skutočností vo svetle uplatnených odvolacích dôvodov
dospel k záveru, že oprávnená neuviedla vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by
bola spôsobilá privodiť zmenu, alebo zrušenie napadnutého uznesenia.

28.Odvolacísúduvádza,že súd prvejinštancievzmysleust.§57ods.1písm.m)Exekučnéhoporiadku

overuje, či v konaní bolo, alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi, alebo so zákonom.
Novelizáciou Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z. sa zákonodarca rozhodol
prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo
zmenky a stanoviť právnu domnienku - hoci vyvrátiteľnú (ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku) -

že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach sú dané dôvody na zastavenie exekúcie (ust. §
243f ods. 4 Exekučného poriadku), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so
zákonom), by musel vychádzať z listín predložených oprávnenou. V danom prípade v súlade s
§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku domnienka podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku nebola

vyvrátená (nebol preukázaný opak), preto súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil.

29. Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže odvolacia argumentácia oprávnenej nebola
dôvodná, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.

30. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§
393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).