Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoCsp/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205439
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1319205439.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.JanyJanicsBajánkovejasudkýň
JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v spore žalobcu: O., A..P..U.., T.: XXXXXXXX,
A. A.V. O. XX, K., zast. advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, so sídlom Majerníkova 3/A,
Bratislava proti žalovanému: L.Š. P., G.. X.X.XXXX, K. P. XX, K., o zaplatenie istiny úveru 309,- eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 28. septembra

2021, č. k. 24Csp/50/2019-64, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia istiny úveru vo výške 309,- eur, odplaty vo výške 224,- eur, zmluvného úroku vo
výške 68,50 % ročne zo sumy 800,- eur od 2.10.2015 do 9.10.2015, zo sumy 702,- eur od 10.2015 do

10.2,2016, zo sumy 571,- eur od 11.2.2016 do 10.3.2016, zo sumy 440,- eur od 11.3.2016 do 11.4.2016
a zo sumy 309,- eur od 12.4.2016 do zaplatenia, taktiež zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 533,- eur od 3.10.2016 do zaplatenia, poplatkov za upomienky vo výške 270,- eur a
zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur, ako aj náhrady trov konania za právne zastúpenie a za zaplatený
súdny poplatok. Žalovanému súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie mal za nespornú iba skutočnosť, že dňa 2.10.2015 žalobca ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom v zmysle § 181 ods. 2 CSP po otvorení
pojednávania určil, že za nesporné tvrdenie žalobcu považuje iba uzavretie tejto zmluvy, ktorú predložil
ako dôkaz. Žalobca vôbec neuviedol, kedy a akým spôsobom žalovanému úver poskytol, netvrdil, že
by žalovanému nejakú zmenku odovzdal, ani nepredložil žiadnu zmenku ako dôkaz. Taktiež neuviedol
kedy a v akej výške boli splatné splátky úveru, pre nezaplatenie ktorých mal žalovaný stratiť výhodu

splátok, kedy zaslal žalovanému upomienky, ani čo bolo obsahom týchto upomienok. Neuviedol ani,
kedy vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku, po tom, čo neplnil riadne svoj záväzok. Z takto
vykonaného dokazovania zistil, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal žalobca dohodnutým
spôsobom poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 800,- eur a žalovaný mal
uhradiť žalobcovi celkom sumu 1.572,- eur do 2.10.2016. Úver sa mal žalovanému poskytnúť formou
prevzatia zmenky. Išlo o opakovanú zmluvu. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý do 2.10.2016.

V bode 2 zmluvy bola v súvislosti s odplatou vo výške 224,- eur uvedená ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN) vo výške 28 % a ďalej aj priemerná hodnota RPMN na poskytnutý úver vo výške 24,67
%. Súd prvej inštancie uplatnený nárok posudzoval ako vrátenie poskytnutého spotrebiteľského úveru
a zaplatenie dohodnutého úroku z úveru a dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru, podľa §§ 497 a
499 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách, zmluvnú pokutu podľa § 544 Občianskeho zákonníka a ako úrok z omeškania

podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Z dôvodu
chýbajúcich rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu, ktoré nemožno nahradiť odkazom na označenédôkazy(§132ods.2CSP),pričomvšaknímtvrdenéskutočnostinevyplynulianizpredloženýchdôkazov,
nebolo zrejmé, kedy, či vôbec a akým spôsobom bol žalovanému úver poskytnutý, aká zmenka mu
mala byť odovzdaná, ako žalovaný splácal úver, kedy a aké upomienky žalobca zaslal žalovanému, súd

prvej inštancie vyvodil záver, že žalobe nemožno vyhovieť a je potrebné ju zamietnuť. Pre úplnosť súd
uviedol, že RPMN je náležitosť, ktorú musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať v zmysle § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo znenia § 2 písm. g) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch
vyplýva, že do výpočtu RPMN sa majú zahrnúť všetky náklady, vrátane úrokov a poplatkov akéhokoľvek
druhu. Do výpočtu RPMN tak mali byť zahrnuté aj úroky, nie iba odplata. V zmluve však bola uvedená

zjavne nesprávna výška RPMN poskytnutého úveru vo výške 28 %, keďže žalovaný mal žalobcovi za
jeden rok zaplatiť sumu takmer dvojnásobne vyššiu, než mu mala byť poskytnutá. S odkazom na ust. §
11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v
neprospech spotrebiteľa uzavrel, že poskytnutý úver by bol bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi by
bolo možné priznať len istinu skutočne poskytnutého úveru.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP, podľa ktorých by patrila náhrada trov konania žalovanému, ktorému však žiadne trovy v konaní
nevznikli, preto mu náhrada trov nebola priznaná.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že má za to, že
v predmetnom sporovom konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.
z. CSP, keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a napokon k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, podľa ktorého rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoľko podľa jeho názoru nedošlo k
naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej
strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii
výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 1.572,- eur s termínom splatnosti 02.10.2016. Ako je v
texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere špecifikované, splátka vo výške 1.572,- eur pozostáva zo sumy
istiny vo výške 800,- eur, z odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 224,- eur a úroku
vo výške 548,- eur (68,50 % zo sumy istiny v prípade riadneho splácania záväzku), čím je zároveň
zachovaná zákonom ustanovená povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom

úvere - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmysle uvedeného je v zmluve
o spotrebiteľskom úvere jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (800,- eur + 224,-
eur + 548,- eur = jedna splátka vo výške 1.572,- eur). Rovnako je v zmluve o úvere špecifikovaný údaj
o dobe trvania a termíne splatnosti poskytnutého úveru, nakoľko tieto údaje sú zreteľne uvedené v
bode 3. zmluvy o úvere: „Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 02.10.2016.“ Z
uvedeného s určitosťou vyplýva, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená
ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne
náležitosti. Žalovaný v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že
podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká,

mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil
s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského
úveru. Žalobca ďalej uvádza, že jednotlivými splátkami sa hradí najprv istina poskytnutého úveru
a po uhradení istiny sa uhrádza zostatok z poskytnutého úveru (úroky, poplatok). Započítanie celej

sumy splátky sa hradí najprv na istinu a až tak na úrok a poplatok v prospech dlžníka, pretože v
prípade nezaplatenia niektorej splátky alebo omeškania dlžníka s platbou splátky dôjde skôr k zníženiu
istiny, z ktorej by si žalobca ako veriteľ mohol uplatňovať zákonné úroky z omeškania. V prípade
osoby žalovaného má žalobca za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni
primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia

právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala (obdobne o tom hovorí i čl. 11 ods. 2 CSP).
Žalovaný navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu zmluvy o úvere donútený a podpisy činil bez
akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Žalovaný svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdil
svojim podpisom. Žalovaný si bol vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere.Súd predmetný návrh žalobcu zamietol a to z dôvodu premlčaného nároku. Žalobca sa s týmto záverom
nestotožňuje nakoľko má za to, že žaloba bola podaná v stanovenej lehote, t. j. ešte pred uplynutím
trojročnej premlčacej doby. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol zo strany žalovaného odoslaný

dňa 02.10.2019 teda uplatnený nárok bol včas a vzhľadom nato, že bolo v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvedené, že žalovaný sa zaviazal k úhrade jednej splátky, dlh nemožno považovať za premlčaný.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok nie je vecne správny.

7. V prejednávanej veci sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia peňažnej sumy z titulu plnenia
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy sa jedná o spor s ochranou slabšej strany, teda spotrebiteľa

(žalovaného), čo v konaní nebolo ani sporné. Súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu chýbajúcich
rozhodujúcich skutkových tvrdení strany žalujúcej, pričom tieto nevyplynuli ani z predložených dôkazov.
Súd je v spore so slabšou stranou oprávnený vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak
je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz
(§ 295 CSP). Súd prvej inštancie žalobcovi vytkol, že okrem toho, že sa na nariadené pojednávanie

nedostavil (ani jeho advokátka), absentujú skutkové tvrdenia žalobcu, kedy, či vôbec a akým spôsobom
bol žalovanému úver poskytnutý, aká zmenka mu mala byť odovzdaná, ako žalovaný splácal úver,
kedy a aké upomienky žalobca žalovanému zaslal. Žalobca v žalobe i v odvolaní jednoznačne tvrdil,
že žalovanému poskytol úver vo výške 800,- eur za podmienok uvedených vo formulárovej zmluve
žalovaným podpísanou dňa 2.10.2015 o 14:00 hod. Súd prvej inštancie mal zrejme za to, že úver

bol žalovanému poskytnutý formou zmenky tak, ako to vyplýva z potvrdenia o spôsobe poskytnutia
úveru (spodná časť 2. strany zmluvy), ktoré potvrdenie žalovaný opatril aj svojím podpisom. Keďže
zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplýva, že úver bol poskytnutý formou zmenky a žalovaný skutkové
tvrdeniažalobcuvýslovnenepoprel,považujúsaskutkovétvrdeniažalobcu(uvádzajúce,žežalovanému
poskytol úver) za nesporné (§ 151 CSP). V danom prípade je teda nateraz potrebné vychádzať z

predpokladu, že dôvodom uvedenia údajov o bankovom účte žalovaný poskytol a do zmluvy uviedol
práve za účelom vkladu/bezhotovostného prevodu žalobcom poskytnutých peňažných prostriedkov na
účet žalovaného vedeného v Tatra banke, a.s.

8. Súd prvej inštancie zároveň pre úplnosť uviedol, že v tomto prípade bola v zmluve nesprávne

uvedená výška RPMN, s odôvodnením, že „žalovaný mal žalobcovi za jeden rok zaplatiť sumu takmer
dvojnásobne vyššiu, než mu mala byť poskytnutá“, a to s poukazom na ust. § 9 ods. 2 (majúc zrejme
na mysli konkrétne písm. k) v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy) a § 2 písm. g) a i) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Zároveň správne uvádza, že ak je v zmluve nesprávne uvedená výška RPMN
(ak súd skutočne dospeje k takémuto záveru s podporou náležitého dôkazu), je v zmysle ust. § 11

ods. 1 (opätovne zrejme majúc na mysli písm. d) tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch)
poskytnutý spotrebiteľský úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

9. Žalobca je povinný v žalobe uviesť také skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými vymedzí skutok
(skutkový dej), na základe ktorého si v spore uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje

jeho jednoznačnú individualizáciu. Inými slovami, žalobca je povinný vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke. Obsah relevantných skutkových tvrdení, ktoré je strana povinná v spore tvrdiť,
zásadne vychádza z hmotného práva (z hypotézy hmotnoprávnej normy). Strana sporu je povinná tvrdiť
také skutočnosti, ktoré zakladajú vznik jej práva, resp. zánik jej povinnosti. Tieto tvrdenia strany sporu
možno považovať za podstatné a rozhodujúce. Právna teória pre ne používa aj pojem substancované

tvrdenia. Substancované tvrdenia sú teda také, ktoré možno podradiť pod konkrétne ustanovenie
hmotného práva. Predloženie skutkových tvrdení je základnou podmienkou existencie súdneho sporu.
Bez nich by totiž vôbec nebolo možné určiť, čo je predmetom sporu. Predloženie podstatných a
rozhodujúcich skutkových tvrdení je však aj predpokladom úspechu v spore. Ak protistrana nesúhlasí
so skutkovými tvrdeniami, je jej procesnou povinnosťou účinne poprieť tieto skutkové tvrdenia. Ak by

skutkové tvrdenia neboli popreté, vychádza sa z toho, že tieto skutkové tvrdenia sú medzi stranami
nesporné. V takom prípade o nich nie je potrebné vykonávať dokazovanie a súd z nich pri rozhodnutí
vychádza. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 196/2009 „občianske súdne konanie
je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnenýnárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia
ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu
právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podradiť pod hypotézu právnej normy

tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom
požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia
tomu, aby bolo žalobe vyhovené.“ Ak zo žaloby je možné vyvodiť čo je predmetom konania, súd žalobu
meritórne prejedná. Neunesenie bremena tvrdenia však bude znamenať neúspech strany spočívajúci v
strate sporu. Podľa judikatúry platí, že: „Pokiaľ žaloba obsahuje tvrdenia skutočností, z ktorých možno

vyvodiť, aký je predmet konania, potom procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia, resp.
aj za nesplnenie dôkaznej povinnosti nie je odmietnutie žaloby, ale prípadný neúspech účastníka vo
veci samej.“ (Soudní rozhledy, 6/2008). Teda, ak niektorá zo strán sporu neunesie bremeno tvrdenia
(povinnosť tvrdiť rozhodujúce a podstatné skutočnosti), procesným následkom bude neúspech v spore.
To znamená buď zamietnutie žaloby rozsudkom (neúspech žalobcu) alebo vyhovenie žalobe rozsudkom
(neúspech žalovaného).

10. S poukazom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť,
či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a či rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné jednoznačne vyvodiť čo bolo dôvodom zamietajúceho

výroku. Ak ho založil na nedostatku relevantných skutkových tvrdení žalobcu, na zistenie podstatných
a rozhodujúcich skutočností mohol zvoliť oprávnenie súdu požiadať stranu (žalobcu) o ďalšie skutkové
tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP), a to napr. aj písomne (v prípade, že sa žalobca, resp. jeho právny
zástupca odmietol z dôvodu hospodárnosti konania zúčastniť pojednávania). Pokiaľ by žalobca doplniť
skutkové tvrdenia odmietol, bude súd prvej inštancie povinný posúdiť predložené dôkazy (príp. vykonať

ďalšie dokazovanie, napr. zistením, či bol úver poskytnutý vkladom/bezhotovostným prevodom na účet
žalovaného) a následne vyhodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli sporové strany.

11.Aksúdprvejinštanciezaložilzamietajúcivýroknabezúročnosti abezpoplatkovostiúverunaabsencii
predpokladov použitých pre určenie výšky RPMN, je aj v tomto smere odvolacia námietka žalobcu
opodstatnená, keďže súd prvého stupňa sa z vyššie uvedených dôvodov (viď bod 8 tohto odôvodnenia)
dopustil nesprávneho právneho posúdenia. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu (napr. týkajúcich
sa úrovne rozumových a vôľových schopností žalovaného a využití, či nevyužití jeho oprávnení, resp. o

premlčaní nároku) z dôvodu ich irelevantnosti odvolací súd neprihliadol.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch s
použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec v zrušenom rozsahu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o

nároku žalobcu, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V
novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v

čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie

môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo
ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolaciedôvody)ačohosadovolateľdomáha(dovolacínávrh)(§428CSP).Dovolateľ musí
byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvodnemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo
pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).