Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317203816
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1317203816.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu AUTO ROTOS - ROZBORA
s.r.o., Račianska 184/B, 831 54 Bratislava, IČO: 35 918 519, právne zast. LEGAL & CORP s. r. o.,
Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Slovenská Grafia a.s., Pekná cesta
6, 834 03 Bratislava, IČO: 31 321 470, právne zast. JUDr. Mariánom Rudym, advokátom, Kukuričná 8,

830 08 Bratislava, o zaplatenie 6.765,78 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/71/2017-154 zo dňa 27.6.2018 ,takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/71/2017-154 zo dňa
27.6.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 23Cb/71/2017-154 zo dňa 27.6.2018 uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.765,78 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od
27.12.2016 do zaplatenia a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v konaní hodnotil ako prvú zmluvu o nájme dopravného
prostriedku zo dňa 13.6.2011, uzatvorenú medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou STOP
auto-motorevue,spol.s.r.o.,IČO:31356567akonájomcom,ktorejpredmetombolnájompredmetného

motorového vozidla (Škoda Fabia AMBIENTE 1.2 TSI, EČV: A. XXX D.). Predmetná zmluva bola
uzavretá na päť rokov (článok 2 ods. 3 tejto zmluvy), čo znamená, že zmluva zanikla uplynutím času,
konkrétne dňa 13.6.2016 /zmluva 1/. Keďže touto zmluvou žalobca odovzdal predmetné vozidlo do
nájmu uvedenej spoločnosti, ktorá v zmysle článku VI ods. 3 bola oprávnená prenechať predmetné
motorové vozidlo do užívania tretej osobe len s písomným súhlasom žalobcu, uvedeným uplynutím
doby, na ktorú sa táto zmluva uzavrela, nastala povinnosť nájomcu (spoločnosti STOP auto - moto

revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567) vrátiť predmetné motorové vozidlo žalobcovi. V konaní nebol
predložený ako dôkaz žiadny písomný súhlas žalobcu s prenechaním predmetného motorového vozidla
do nájmu tretej osobe, takže spoločnosť STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., ako nájomca nebola
oprávnená v zmysle uvedeného článku VI ods. 3 zmluvy motorové vozidlo prenechať do užívania
tretej osobe. Uvedené rovnako znamená, že v zmysle ust. § 1, § 261 ods. 1 a § 630 Obchodného
zákonníka vznikol medzi žalobcom a spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol. s.r.o. obchodno-

záväzkový vzťah, zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku, takže na tento ich záväzkový vzťah
sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. V praxi však predmetné motorové vozidlo užíval
žalovaný, ako to vyplynulo nielen z jeho vyjadrenia, ale uviedol to vo svojej svedeckej výpovedi aj
svedok Ľ. K., ktorý bol konateľom spoločnosti STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., a ktorý nielenže
podpisoval so žalobcom v predchádzajúcom odseku hodnotenú zmluvu o nájme dopravného prostriedku
dňa 13.6.2016, ale aj predmetné motorové vozidlo odovzdal žalovanému obratom po uzavretí tejto

zmluvy. Uvedené znamenalo, že žalovaný mal predmetné motorové vozidlo vo svojej držbe v zmysle
ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka.3. Otázkou v konaní bolo, na základe akého právneho dôvodu mal žalovaný predmetné motorové
vozidlo vo svojej držbe namiesto nájomcu, spoločnosti STOP auto - moto revue, spol. s.r.o. Žalovaný

tvrdil, že predmetné motorové vozidlo užíval na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku, na
základe čoho bol dobromyseľným držiteľom tohto motorového vozidla a ako dôkaz predložil súdu zmluvu
o nájme dopravného prostriedku, uzavretú dňa 2.1.2012 medzi spoločnosťou AUTOSTOP s.r.o., IČO:
46 484 469 ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, predmetom ktorej bol nájom toho istého
motorového vozidla /zmluva 2/. Ako je však zrejmé, v tejto zmluve uvedený prenajímateľ spoločnosť

AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484 469 nebol ani vlastníkom predmetného motorového vozidla, ani jeho
nájomcom (tým bola v zmysle zmluvy o nájme dopravného prostriedku, uzatvorenej so žalobcom dňa
13.6.2011 spoločnosť STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567), ani nemal súhlas buď
žalobcu ako prenajímateľa alebo spoločnosti STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567
ako nájomcu predmetného motorového vozidla na prenechanie tohto vozidla žalovanému do užívania.
V článku 1ods. 4 sa síce uvádzalo, že prenajímateľ spoločnosť AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484 469

podpísal so žalobcom zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorej predmetom bolo predmetné
motorové vozidlo, avšak takáto zmluva nielenže nebola súdu predložená, ale ani nemôže podľa názoru
súdu existovať, nakoľko zmluvu o nájme predmetného motorového vozidla žalobca nepodpísal so
spoločnosťou AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484 469, ale so spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol.
s.r.o., IČO: 31 356 567. Zároveň súd podotkol, že aj keby takáto zmluva bola uzavretá, bol prenajímateľ

spoločnosť AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484 469 povinný preukázať splnenie povinnosti z článku I ods. 5
zmluvy so žalovaným, teda že žalobca udelil prenajímateľovi písomný súhlas na prenájom motorového
vozidla. Keďže takýto písomný súhlas žalobcu nebol v konaní ako dôkaz predložený, súd s ohľadom na
uvedené a ust. § 632 ods. 2 Obchodného zákonníka mal za to, že prenajímateľ spoločnosť AUTOSTOP
s.r.o., IČO: 46 484 469 nebol oprávnený prenechať predmetné motorové vozidlo do nájmu (užívania)

žalovanému. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd považoval zmluvu o nájme dopravného prostriedku,
uzavretú dňa 2.1.2012 medzi spoločnosťou AUTOSTOP s.r.o., IČO: 46 484 469 ako prenajímateľom a
žalovaným ako nájomcom /zmluva 2/ za absolútne neplatnú podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Na
základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný užíval motorové vozidlo neoprávnene, čo znamená,
že bol nedobromyseľným držiteľom tohto vozidla v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Keďže žalovaný užíval predmetné motorové vozidlo bez právneho dôvodu, bol od prvého momentu,
odkedy vozidlo do neoprávnenej držby prevzal, povinný ho vrátiť (vydať) žalobcovi ako prenajímateľovi
tohto motorového vozidla, pretože žalovaný sa týmto neoprávneným užívaním motorového vozidla
bezdôvodne obohacoval na úkor žalobcu v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca si uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia
od žalovaného odo dňa 14.6.2016, čo bol deň nasledujúci po dni ukončenia platnosti zmluvy o
nájme dopravného prostriedku zo dňa 13.6.2011, uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a
spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567 ako nájomcom. Nakoľko žalovaný
vydal predmetné motorové vozidlo žalobcovi dňa 25.11.2016, bezdôvodné obohacovanie žalovaného,

spočívajúce v neoprávnenom užívaní predmetného motorového vozidla, trvalo od 14.6.2016 do
25.11.2016, teda po dobu 114 dní. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 3.420,- EUR, pričom táto
suma predstavovala počet dní bezdôvodného obohatenia (114 dní) vynásobených sumou 30,- EUR ako
dennej sadzby za užívanie motorového vozidla.

5. Žalobca sa zároveň domáhal od žalovaného aj náhrady škody vo výške 3.345,78 EUR vzniknutej
poškodením motorového vozidla žalovaným. Predmetné motorové vozidlo bolo žalovaným odovzdané
žalobcovi dňa 25.11.2016, pričom o tomto odovzdaní bol spísaný protokol o odovzdaní a prevzatí
motorového vozidla s tým, že v článku III. tohto protokolu boli vypísané jednotlivé poškodenia
predmetného motorového vozidla. Uvedený protokol bol podpísaný nielen žalobcom, ale aj zástupcami

žalovaného, ktorí de facto svojimi podpismi na tomto protokole potvrdili existenciu v protokole
uvádzaných jednotlivých poškodení predmetného motorového vozidla. Súd mal preto z uvedeného
dôvodu za to, že predmetné motorové vozidlo malo pri jeho odovzdaní žalovaným žalobcovi poškodenia,
ktoré jednak nemalo pri odovzdaní vozidla pôvodnému nájomcovi spoločnosti STOP auto - moto revue,
spol. s.r.o., IČO: 31 356 567 dňa 13.6.2011, ani tieto poškodenia nezodpovedali bežnej amortizácii

motorového vozidla. Žalovaný užíval predmetné motorové vozidlo neoprávnene, a preto vzťah medzi
žalobcom a žalovaným nebol záväzkovým vzťahom, ale išlo o právny vzťah podľa Občianskeho
zákonníka. Keďže jednoznačne v konaní bolo preukázané, že vznikla škoda, že za ňu zodpovedal
žalovaný a rovnako aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinením žalovaného, ktorým bolaskutočnosť neoprávnenej držby predmetného motorového vozidla žalovaným, súd zaviazal žalovaného
na náhradu škody v sume 3.345,78 EUR, ktorá spočívala v oprave a odstránení jednotlivých
poškodení, uvedených v odovzdávacom protokole zo dňa 25.11.2016. Predmetná oprava bola žalobcovi

vyfakturovaná faktúrou č. FA161 na uvedenú sumu, pričom jednotlivé položky tejto faktúry podľa názoru
súdu zodpovedajú poškodeniam, uvádzaným v predmetnom odovzdávajúcom protokole.

6. Žalovaný v konaní tiež tvrdil, že užíval motorové vozidlo aj so súhlasom spoločnosti STOP auto
- moto revue, spol. s.r.o., IČO: 31 356 567 čo preukazoval listinou nazvanou ako dodatok k zmluve

medzi žalobcom a touto spoločnosťou. Súd prvej inštancie mal za to, že ak by malo ísť o dodatok k
písomnej zmluve, je potrebný v zmysle ust. § 43c ods. 1, Občianskeho zákonníka písomný prejav druhej
zmluvnejstrany,ktorejboltakýtonávrhdodatkupredložený,pričomnapredmetnejlistinesanenachádzal
podpis žalobcu ako prenajímateľa, ale iba konateľa žalovaného ako predkladateľa návrhu na uzavretia
takéhoto dodatku v zmysle ust. § 43a ods. 1, Občianskeho zákonníka. Tato predložená listina nemôže
spĺňať v zmysle ust. § 43a ods. 1, § 43c ods. 1 a § 44 Občianskeho zákonníka náležitosti dodatku

písomneuzavretejzmluvy,apretoobranežalovanéhonevyhovel. Súdzároveňvyhodnotilkompenzačnú
námietku žalovaného spočívajúcu v nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.940,-
EUR ako parkovné a skladné predmetného vozidla za absolútne nedôvodnú, nakoľko žalovaný užíval
predmetné motorové vozidlo nedobromyseľne, preto sa žalovaný nemohol domáhať akéhokoľvek práva
vyplývajúceho z jeho nedobromyseľnosti a nezákonného postupu.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. V odvolaní uviedol, že písomný súhlas žalobcu na prenechanie
automobilu tretiemu subjektu je inkorporovaný priamo v zmluve (čl. VI. ods. 3). Zvláštna listina, na
ktorej by mal byť podľa predstáv žalobcu uvedený ešte raz, t.j. duplicitne, by bola na účely dokázania

tohto písomného súhlasu nadbytočná. Ak žalobca namietal neexistenciu tohto písomného súhlasu len
preto, že sa v spise nenachádza duplicitne ako príloha zmluvy, tak potom je dôkazne nulitná aj samotná
zmluva, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v tomto súdnom spore. Žalobca nemôže
na jednej strane doložiť do spisu nekompletnú fotokópiu zmluvy o nájme dopravného prostriedku, z
ktorej odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v súdnom spore, a na druhej strane použiť proti žalovanému

argumentáciu, že absencia tej jej integrálnej súčasti , ktorú do súdneho spisu nedoložil /duplicitný súhlas
na prenechanie automobilu tretiemu subjektu ako príloha/, svedčí proti žalovanému. Z odovzdávacieho
a preberacieho protokolu pri prepustení automobilu z ich držby nemožno vyvodiť záver, že automobil
poškodil žalovaný. Žalovaný uviedol, že žalobca súdu vôbec nepreukázal svoje vlastnícke právo k
predmetnémuautomobilu,nepreukázalaniinýprávnytitul,nazákladektoréhosinárokovaldisponovanie

s automobilom. Mala ním byť s najväčšou pravdepodobnosťou leasingová zmluva s VOLKSVAGEN
Finančné služby Slovensko s.r.o., tá sa však v rozsudku nespomína, hoci dôkazné bremeno jej
predloženia spočívalo na žalobcovi a žalobca ani nepredložil osvedčenie o PZP. Žalovaný poukázal
na absenciu písomného súhlasu prenajímateľa na poskytnutie vozidla tretej osobe, ktorý nespôsobuje
neplatnosťzmluvyonájmedopravnéhoprostriedku.Sankciouzatobynebolaneplatnosťzmluvyonájme

dopravného prostriedku, ale vznik povinnosti nájomcu znášať nebezpečenstvo škody na dopravnom
prostriedku. Žalobca by však bol povinný si takto vzniknutú škodu uplatniť voči svojmu nájomcovi na
súde do 6 mesiacov od vrátenia automobilu , a to pod sankciu preklúzie /§ 632 ods. 3,4 Obch. zák./.
Súd prvej inštancie mal posúdiť zmluvu o nájme dopravného prostriedku z 2.1.2012 /zmluva 2/ medzi
prenajímateľom AUTOSTOP s.r.o. a žalovaným ako nájomcom za platnú.

8. K bezdôvodnému obohateniu poukázal žalovaný na nesúlad počtu dní, rozdiel je 19 dní (od
3.7.2016). Taktiež spochybnil denný prenájom vozidla, pričom s rastúcim počtom dní nájmu klesá marža.
V odvolaní žalovaný poukázal na to, že zodpovednosť za škodu na vozidle nebola preukázaná. To, že
na odovzdávajúcom protokole pri prepúšťaní automobilu z držby sú spísané jednotlivé poškodenia,

nevyplýva, že za ne zodpovedá žalovaný.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že po 13.6.2016 nedisponoval užívacím
oprávnením k predmetnému vozidlu ani nájomca žalobcu /spoločnosť STOP auto - moto revue, spol.
s.r.o./ a teda ho ani nemohol platne previesť na kohokoľvek iného. Po dátume 13.6.2016 žalovaný

užíval predmetné vozidlo bez právneho dôvodu, nakoľko týmto právnym dôvodom už nemohla byť
žiadna nájomná zmluva uzatvorená medzi žalovaným a kýmkoľvek iným. Zdôraznil však , že žalovaný
užíval motorové vozidlo neoprávnene celú dobu , žalobca si však uplatňuje nárok len za obdobie
od 13.6.2016, kedy sa skončil jeho nájomný vzťah so spoločnosťou STOP auto - moto revue, spol.s.r.o.. Podľa žalobcu si bol žalovaný vedomý neexistencie písomného súhlasu žalobcu na prenechanie
vozidla do užívania tretej osobe zo strany svojho nájomcu. K náhrade škody žalobca uviedol, že
v preberacom protokole z 25.11.2016 boli podrobne spísané poškodenia vozidla a bola spravená

kompletná fotodokumentácia. Osoby poverené podpisom protokolu za žalovaného svojimi podpismi
potvrdili správnosť protokolu a verifikovali tak spísané vady. Od 13.6.2016 do 25.11.2016 žalovaný
užíval predmetné vozidlo bez právneho dôvodu a z tohto dôvodu patrí žalobcovi nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Ceny žalobcu za prenájom vozidla sú priemerom na trhu, pričom neobstojí
argument žalovaného, že pri dlhodobom nájme klesá denná sadzba. Ak by žalobca mal vozidlo k

dispozícií nepoškodené od 13.6.2016, mohol ho prenajímať tretím osobám a nie je na mieste polemika,
či by to boli prenájmy na deň alebo na mesiac. Na základe uvedeného žalobca navrhol rozsudok ako
vecne správny a zákonný potvrdiť.

10. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Cob/209/2018-206 zo dňa 20.3.2019 rozhodol tak, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v celom rozsahu.

11. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol
uznesením sp. zn. 3Obdo/99/2019-241 zo dňa 27.5.2020 tak, že dovolanie žalovaného odmietol a
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

12. Ústavný súd SR vo svojom Náleze čk. III. ÚS 501/2021-30 zo dňa 10.3.2022 rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č.k. 3Cob/209/2018-206 zo dňa 20.3.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. V odôvodnení ústavný súd uviedol, že okresný súd prihliadol na prvú nájomnú zmluvu medzi

spoločnosťou AUTO ROTOS-ROZBORA s.r.o. (žalobca) a nájomcom STOP auto-moto revue, spol. s
r.o.. Posudzoval aj druhú nájomnú zmluvu medzi prenajímateľom AUTOSTOP s.r.o. a sťažovateľkou /
žalovaným/. Napadnuté rozhodnutie je založené na závere o neplatnosti druhej nájomnej zmluvy,
keďže prenajímateľ nebol vlastníkom vozidla a ani nedisponoval súhlasom na poskytnutie vozidla
tretej osobe. Žalovaný namietal, že nedostal odpoveď na podstatnú otázku, ako sa súd vysporiadal (a

či sa vôbec zaoberal) posúdením zmluvného vzťahu medzi žalobcom AUTO ROTOS-ROZBORA s.r.o. a
spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s. r. o.. Odpoveď na túto otázku považuje
za podstatnú, pretože od posúdenia neplatnosti nájomnej zmluvy, v ktorej vystupoval na strane
nájomcu, sa odvíjali ďalšie právne závery (preklúzia, prechod nebezpečenstva škody, preskúmanie
vecnej legitimácie). Ak súd posudzoval vlastníctvo, resp. potrebu súhlasu na prenechanie vozidla

tretej osobe /a pri absencii súhlasu považoval nájomnú zmluvu za absolútne neplatnú podľa § 39
OZ/, rovnakými úvahami sa mal uberať a posúdiť zmluvný vzťah medzi žalobcom AUTO ROTOS-
ROZBORA s. r. o. a spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s. r. o..

14. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že krajský súd

sa nevysporiadal s uvedenou námietkou sťažovateľky /žalovaného/ ústavne akceptovateľným
spôsobom.Všeobecnýsúdbymalvosvojejargumentáciiobsiahnutej vodôvodnení svojho rozhodnutia
dbať na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe
týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale
v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Tiež uviedol, že rešpektuje ustálenú judikatúru,

podľa ktorej nie je potrebné, aby sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal každou
námietkou sťažovateľky, avšak v posudzovanej veci krajský súd (a ani súd okresný) neodpovedal na
sťažovateľkou predložené argumenty a nezaujal k nim žiadne stanovisko. Sťažovateľkine námietky
sa týkali kľúčových okolností, od posúdenia ktorých závisel celý prípad. Ústavný súd preto
konštatoval, že právo sťažovateľky na riadne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo porušené,

a to minimálne v takom rozsahu, aby dostala konkrétne odpovede na podstatné námietky. Uvedené
pochybenie by bez ďalšieho postačovalo na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľky
napadnutým rozhodnutím krajského súdu a na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
15. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí ďalej zdôraznil, že žalobca podal žalobu nie voči svojmu
zmluvnému partnerovi spoločnosti STOP auto-moto revue, spol. s r.o., ale za pasívne vecne

legitimovanú osobu označil sťažovateľku /žalovaného/. Uvedené považuje ústavný súd za oveľa
podstatnejší nedostatok postupu konajúcich súdov, ktorý nebolo možné vzhľadom na jeho charakter
prehliadnuť. Na tomto mieste zdôrazňuje ústavný súd relevantnú okolnosť, ktorá umocňuje
závažnosť pochybenia konajúcich súdov, a to skutočnosť, že preskúmanie vecnej legitimácie, čiuž aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010), kde

zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti
ktorému jeho žaloba smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či
ním skutočne je alebo nie je. Ústavný súd považuje za nosný problém súdenej veci (ne)vyriešenie
právnej otázky, či sťažovateľku, ktorá uzatvorila druhú nájomnú zmluvu, možno považovať za vecne

pasívne legitimovanú v konaní o zaplatenie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody. Vzhľadom na
uvedené dospel ústavný súd k záveru, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí dospel k ústavne
neudržateľným právnym záverom, ktoré mali za následok zásah do základného práva sťažovateľky na
súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
6 ods. 1 dohovoru a dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné zrušenie
napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci krajskému súdu, čím sa vytvorí dostatočný priestor, aby sa

súd ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal s obsahom podstatných námietok sťažovateľky. V
ďalšom postupe je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným v rozhodnutí
(§ 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
16. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, opätovne

prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.)
bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi
odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
17. Odvolací súd, viazaný právnym názorom Ústavného súdu vysloveným v jeho náleze č.k. III. ÚS
501/2021-30 zo dňa 10.3.2022, na základe podaného odvolania žalovaného konštatuje, že súd prvej

inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto nemohol vyvodiť
správny právny záver o splnení podmienok na vznik nároku žalobcu na náhradu škody a bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému.

18. Podľa odvolacieho súdu je hlavným pochybením súdu prvej inštancie nepreskúmanie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu a len čiastočné skúmanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Súd skúma vecnú
legitimáciu ex offo, bez navrhnutých dôkazov strán sporu .

19. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom

subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním
uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

20. Odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že súd prvej inštancie nemal v rámci spisového

materiálu žiaden doklad preukazujúci právny vzťah medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou -
VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., ako vlastníkom vozidla /leasingovú zmluvu/. Súd
prvej inštancie taktiež nedisponoval dokladom, preukazujúcim ako bol leasingový vzťah ukončený,
či žalobca po skončení leasingu nadobudol vlastníctvo k predmetu leasingu, alebo či nebola
leasingovázmluvapredčasneukončená.Vspisesanenachádzadokladpreukazujúcisúhlasleasingovej

spoločnosti ako prenajímateľa predmetu leasingu a vlastníka vozidla na prenájom motorového vozidla
ďalšiemu nájomcovi /spoločnosti STOP auto-moto revue, spol. s r.o./. Napriek tomu, je v článku I. bod 3
zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 13.6.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou
STOPauto-motorevue,spol.sr.o.uvedené,ževlastníkmotorovéhovozidlaspoločnosťVOLKSWAGEN
Finančné služby Slovensko, s.r.o. súhlas udelila a jeho kópia tvorí prílohu zmluvy. Z predložených

všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu k leasingovej zmluve z článku III. bod 4 vyplýva,
že ďalší prenájom, požičiavanie, výpožička resp. akékoľvek prenechanie predmetu leasingu akejkoľvek
tretej osobe vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas prenajímateľa na základe písomnej vecne a
časovoodôvodnenejžiadostinájomcu/č.l.75/.Tentopísomnýsúhlassavspisenenachádza.Existencianedoložených listinných dokladov je nevyhnutná pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
ktorú súd skúma ex offo.

21. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje ,že pokiaľ nebol daný súhlas leasingovej
spoločnosti ako vlastníka vozidla na ďalší prenájom predmetu leasingu, je potrebné sa vysporiadať
s platnosťou zmluvy o nájme dopravného prostriedku uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou
STOP auto-moto revue, spol. s r.o. zo dňa 13.6.2011 /zmluva 1/ aj s poukazom na ust. § 632 ods.
2 Obch. zák., podľa ktorého, ak neurčuje zmluva niečo iné, nesmie nájomca prenechať užívanie

dopravného prostriedku inej osobe /súhlas prenajímateľa ako vlastníka vozidla/. Súd prvej inštancie sa s
otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nevysporiadal, keď vyhodnotil zmluvu o nájme dopravného
prostriedku uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou STOP auto-moto revue, spol. s r.o. zo dňa
13.6.2011 /zmluva 1/ ako platnú, ktorá zanikla uplynutím času napriek tomu, že nemal preukázaný
súhlas vlastníka vozidla s ďalším prenájmom motorového vozidla. Naproti tomu považoval zmluvu o
nájme dopravného prostriedku uzatvorenú medzi spoločnosťou AUTOSTOP s.r.o. ako prenajímateľom

a žalovaným zo dňa 2.1 2012 /zmluva 2/ za absolútne neplatnú ,keďže nebol v konaní predložený súhlas
žalobcu ako prenajímateľa alebo spoločnosti STOP auto-moto revue, spol. s r.o. ako nájomcu. Konajúci
súd poukázal pritom na ust. § 632 ods. 2 Obch. zák.. Tak ako uviedol aj Ústavný súd, ak súd prvej
inštancie posudzoval vlastníctvo, resp. potrebu súhlasu na prenechanie vozidla tretej osobe (a
pri absencii súhlasu považoval nájomnú zmluvu /zmluvu 2/ za absolútne neplatnú podľa § 39

OZ), rovnakými úvahami sa mal uberať a posúdiť zmluvný vzťah medzi žalobcom AUTO ROTOS-
ROZBORA s.r.o. a spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. /zmluva 1/.

22. K otázke pasívnej vecnej legitimácie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie neposudzoval
pasívnu legitimáciu v nadväznosti na ust. § 632 ods. 2, ods. 4 Obch. zák., ale za pasívne vecne

legitimovaného označil žalovaného, ktorý užíval motorové vozidlo bez právneho dôvodu, nakoľko nemal
podľa súdu prvej inštancie platne uzatvorenú zmluvu o nájme motorového vozidla /zmluva 2/. Preto
bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s vyššie uvedenými nedostatkami, najmä s aktívnou
a pasívnou vecnou legitimáciou sporových strán a opätovne vo veci rozhodnúť.

23. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
C.s.p.. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie
vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, najmä v súvislosti s nálezom Ústavného súdu
SR, pričom v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa § 396 ods. 3, § 453 ods. 3 C.s.p. aj o náhrade
trov odvolacieho konania.

24. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).