Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Osif
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/8/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019010388
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:0019010388.4
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a Ing. JUDr. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. februára
2023, v trestnej veci proti A. B., obžalovaného pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.1 Tr. zák.,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 21 T 17/2019 zo
dňa 30.9.2022 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie okresného prokurátora.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 21 T 17/2019 zo dňa 30.9.2022 bol obžalovaný A. B.
podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Michalovce sp. zn. Pv
857/18/8807 zo dňa 20.6.2019, stíhaného za prečin sprenevery podľa § 213 ods.1 Tr. zák., ktorého sa
mal dopustiť tým, že
dňa 29.10.2018 v čase o 13.11 hod. si v obci C. na základe nájomnej zmluvy prenajal do 2.11.2018
špeciálny nákladný príves zn. D. E. A., F. G. XUPBXXXXHXXXXXXX, ev. č. B. XXX H. spolu s
príslušenstvom a to 4 ks gurtní, pričom do dnešného dňa uvedený vozík nevrátil, teda si prisvojil cudziu
vec, ktorá mu bola zverená, čím pre poškodeného I. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. G. XXX, K. B.,
spôsobil škodu podľa odborného vyčíslenia vo výške 2.040,- EUR.
nakoľko skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods.3 Tr. por. súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Vzákonomstanovenejlehoteprotitomutorozhodnutiupodalodvolanieokresnýprokurátor.Vpísomných
dôvodoch odvolania uviedol, že s uvedeným rozhodnutím súdu sa nestotožňuje, nakoľko je toho názoru,
že dôkazy vykonané počas vyšetrovania, ako aj na hlavnom pojednávaní odôvodňovali postavenie
obžalovaného pred súd a uznanie jeho viny v zmysle predloženej obžaloby.
Okresnýsúdzaložilzdôvodneniesvojhorozhodnutiaajnatom,ženazákladevyhodnoteniadokazovania
je potrebné vyvodiť záver o tom, že konanie obžalovaného nenapĺňa subjektívnu stránku skutkovej
podstaty trestného činu sprenevery, preto stíhaný skutok nemohol byť trestným činom a javí sa, že
konanie obžalovaného napĺňa predpoklady zodpovednosti za vznik škody, eventuálne zodpovednosti
za neuhradený nájom za prívesný vozík nad rámec dohodnutej doby nájmu.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri trestnom čine sprenevera podľa § 213 Tr. zák. vyžaduje úmyselné
zavinenie. Pre trestnosť sa teda vyžaduje, aby páchateľ v čase uzavretia zmluvného vzťahu, resp. aj
neskôr /nie ihneď po zverení veci/ konal v úmysle, resp. aspoň s vedomím, že svoj záväzok vyplývajúci
z tohto zmluvného vzťahu nebude schopný splniť. Ak však po uzavretí takéhoto zmluvného vzťahunastanú okolnosti, v dôsledku ktorých páchateľ nesplní svoj záväzok, nejedná sa o trestný čin, ale podľa
povahy môže ísť o občianskoprávny, resp. obchodnoprávny vzťah.
V posudzovanom prípade podľa názoru okresného súdu nebolo preukázané, aby si obžalovaný prisvojil
prívesný vozík bez súhlasu poškodeného, v úmysle s týmto nakladať ako s vlastným. Je síce pravdou, že
obžalovaný porušil ustanovenie zmluvy o prenájme zo dňa 29.10.2018 v tom, že prívesný vozík požičal
tretej osobe, a to L., ale takýto postup, aj keď v rozpore so zmluvným dojednaním, nezakladá podľa
názoru súdu záver o prisvojení si predmetného vozíka, ako aj o úmysle s týmto nakladať, ako s vlastným.
Podľa názoru súdu by takéto konanie obžalovaného napĺňalo znaky trestného činu sprenevery, avšak
iba v prípade, ak by takýmto neoprávneným prenajatím zverenej veci - prívesného vozíka tretej osobe
došlo k získaniu majetkového prospechu obžalovaného, a to privlastnením si napr. nájomného za ďalšie
obdobie, čo v danom prípade preukázané nebolo.
Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil aj tým, že v danom prípade ide o civilnoprávny spor, pričom
nie sú dané obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu a zároveň poukazuje na subsidiaritu
trestnej represie, princíp „ultima ratio“.
Okresný prokurátor v dôvodoch odvolania poukázal predovšetkým na znenie skutkovej podstaty
trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., teda že prečinu sprenevery sa dopustí ten, kto
si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, pričom
z pohľadu teórie trestného práva podrobne rozobral skutočnosti, ktoré zakladajú trestnú zodpovednosť
páchateľa.
Keďže obžalovaný nekonal nedbanlivostným spôsobom konania, ale vedome odovzdal zverenú vec, s
vedomím že môže dôjsť k jej poškodeniu alebo až k strate, resp. k odcudzeniu. To znamená, že jednanie
obžalovaného bolo potrebné vnímať ako vedomé spôsobenie škody na majetku vlastníka vecí, ktorého
sa dopustil v nepriamom úmysle.
Z vyššie uvedených dôvodov preto okresný prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil
napadnutý rozsudok Okresného súdu Michalovce a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie.
Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie
je dôvodné.
Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že v predmetnej trestnej veci okresný súd už raz vydal
oslobodzujúcirozsudokanaodvolanieokresnéhoprokurátoratrestnávecobžalovanéhobolapozrušení
napadnutého rozsudku vrátená okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Okresný súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a na podklade výsledkov
vykonaného dokazovania vo veci znova rozhodol vyhlásením oslobodzujúceho rozsudku, keď
obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod skutku obžaloby tak, ako je to uvedené vo
výroku napadnutého rozsudku, ktoré konanie bolo okresným prokurátorom právne kvalifikované ako
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák.
Odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že trestný proces v zmysle ustanovenia § 1 Tr. por. je
upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora na jednej strane a obžalovaného a
jeho obhajcu na strane druhej, ktoré pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obžalovaného
usvedčujú alebo oslobodzujú, pričom ich posúdenie je úlohou súdu ako nestranného rozhodovacieho
orgánu.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd má rozhodnúť spor medzi prokurátorom, t.j. štátom a
obžalovaným.Súdprirozhodovaníjeviazanýlenskutkom,ktorýmáposúdiťpodľaustanoveníTrestného
zákona, to znamená, že nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutku, ako je uvedená v obžalobe a pritom
súd rozhoduje na podklade dôkazov, tak ako boli zákonným spôsobom pred súdom vykonané.Poukazujúc na vyššie uvedené, odvolací súd rovnako ako okresný súd, dospel k záveru, že výsledkami
vykonaného dokazovania prokurátorovi, ako žalobcovi sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností
preukázať, aby žalovaný skutok bol z pohľadu trestného práva hmotného naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu sprenevery, resp. aby toto konanie bolo naplnilo znaky iného
trestného činu.
Krajský súd zároveň poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru preto krajský súd v podrobnostiach poukazuje aj na dôvody napadnutého rozsudku,
ktoré si v celom rozsahu osvojil a okrem vyššie uvedeného, ničím viac nedopĺňa.
Okresný súd v žiadnom prípade nepochybil, pokiaľ obžalovaného oslobodil spod obžaloby okresného
prokurátora a svoje rozhodnutie odôvodnil, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby
žalovaný skutok vykazoval znaky žalovaného trestného činu. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že žalované
konanie tak, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby, nevykazuje ani znaky iného trestného činu.
Doplnením dokazovania pred okresným súdom, a to obsahom vyšetrovacieho spisu OO PZ
Košice - Ťahanovce, ČVS: ORP-3197/TH-KE-2018 okresný súd zistil, že vo veci nahlásenej krádeže
predmetného nákladného prívesu bolo zistené, že odstavná plocha, kde mal byť príves zaparkovaný nie
je stráženou plochou, ale verejnou plochou pred šrotoviskom, ako to vyplýva aj z vykonanej obhliadky
miesta činu a z vyhotovenej fotodokumentácie. Keďže okresnému súdu nebol navrhnutý žiaden dôkaz,
napríklad spočívajúci vo výsluchu osôb - svedkov, ktorí by boli spojení so stráženým parkoviskom, aby
tak boli obhajobné tvrdenia obžalovaného spochybnené, nepochybil okresný súd, keď dospel k záveru
o dôkaznej núdzi na strane žalobcu.
Správne v dôvodoch napadnutého rozsudku okresný súd poukázal, že pri rozhodovaní o vine
obžalovaného musí vyhodnocovať to, či je možné prijať z vykonaného dokazovania jednoznačný záver
bez akýchkoľvek pochybností o vine obžalovaného, čo v danom prípade aj podľa názoru odvolacieho
súdu nebolo možné.
Správne okresný súd poukázal na subjektívnu stránku žalovaného trestného činu, teda že pri trestnom
čine sprenevery podľa § 213 Tr. zák. sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Pre trestnosť sa vyžaduje, aby
páchateľ v čase uzavretia zmluvného vzťahu, resp. aj neskôr konal v úmysle, resp. aspoň s vedomím, že
svoj záväzok vyplývajúci z tohto zmluvného vzťahu nebude schopný splniť. Ak však po uzavretí takéhoto
zmluvného vzťahu nastanú okolnosti, v dôsledku ktorých páchateľ nesplní svoj záväzok, nejedná sa o
trestný čin, ale podľa povahy môže ísť o občianskoprávny, resp. obchodnoprávny vzťah. Takýto vzťah
však orgány činné v trestnom konaní, resp. súd nie sú oprávnené posudzovať a rozhodovať aj z toho
dôvodu, aby svojím rozhodnutím neprejudikovali rozhodnutia iných orgánov, ktoré sú kompetentné na
riešenie takýchto sporov.
Keďže z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne bolo zistené, že na strane poškodeného došlo
ku škode, ktorá zodpovednosť zo strany obžalovaného nie je škodou spôsobenou v súvislosti s trestnou
činnosťou, bol správny a zákonný postup okresného súdu, pokiaľ poškodeného s uplatneným nárokom
na náhradu škody v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal na civilný proces, nakoľko obžalovaného spod
obžaloby oslobodil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.