Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoPr/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316217403
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1316217403.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ K.. J. T., R.. X.X.XXXX,
D. H. X, D. O. X/ X.. K. H., R.. XX.X.XXXX, D. T. XX, D., obaja zastúpení: SLAVIKATTORNEYS
s.r.o., IČO: 50 807 471, so sídlom Mlynarovičova 13, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava o určenie, že k skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo a o náhradu funkčného platu, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.9.2021, č.k. 17CPr/16/2016-183, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru

založenom medzi žalovaným a žalobcom 1/ služobnou zmluvou zo dňa 21.12.2015 s účinnosťou k
31.8.2016 a žalobcom 2/ služobnou zmluvou zo dňa 13.4.2016 s účinnosťou k 31.8.2016 nedošlo a
štátnozamestnanecký pomer u oboch žalobcov trvá naďalej.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 17 ods. 1, § 18 písm. g), § 52 ods. 1, 2, § 52
ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o štátnej službe“) a vecne tým, že v danej veci nebolo sporné, že žalobkyňa 1/ dňa 21.12.2015

a žalobca 2/ dňa 13.4.2016 uzatvorili podľa ust. § 27 a nasl. zákona o štátnej službe so žalovaným
služobnú zmluvu, obaja boli prijatí na funkciu hlavný štátny radca - odborník, s miestom výkonu štátnej
služby v odbore Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev, organizačný
útvar oddelenie rozvojových projektov Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity; druh
štátnej služby bol upravený ako dočasná štátna služba, čas jej trvania bol určený ako doba určitá s
trvaním najdlhšie do 31.12.2022. Štátnozamestnanecký pomer žalobcov mal skončiť s účinnosťou
k 31.8.2016 podľa ustanovenia§ 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe, podľa ktorého sa

štátnozamestnanecký pomer končí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby, s odôvodnením existencie
organizačného opatrenia MV SR č. 12/2016 zo dňa 17.8.2016 s účinnosťou od 1.9.2016, v ktorom došlo
k zrušeniu X. XXXXX O. X. XXXXX, funkcie: hlavný štátny radca, na ktorých žalobcovia vykonávali
dočasnú štátnu službu odborníka, t.j. z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej
služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že postup žalovaného, ktorý na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa
17.8.2016, ktorým bolo v rámci organizačných a systematizačných zmien stanovené, že 14 - tim

štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe - odborníkom, zanikla potreba plnenia úloh štátnej
služby, skončil štátnozamestnanecký pomer žalobcov podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. i) zákona
o štátnej službe, nebol správny a zákonný. Konštatoval, že samotným zánikom účelu, pre ktorý boli
služobné zmluvy so žalobcami uzavreté, teda pominutím potreby plnenia služobných úloh vyplývajúcichz národných projektov, nezanikol štátnozamestnanecký pomer na základe zákona uplynutím dočasnej
štátnej služby. Zákon o štátnej službe totiž nepripúšťa iné dôvody zániku štátnozamestnaneckého
pomeru než tie, ktoré sú taxatívne uvedené v kogentnom ustanovení § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe,

preto ani jeho extenzívnym výkladom na základe dôvodovej správy k zákonu nemožno rozširovať okruh
týchto dôvodov o iné právne skutočnosti. Dospel k záveru, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru nemohlo dôjsť len samotným pominutím potreby plnenia služobných úloh vykonávaných
žalobcamivdočasnejštátnejslužbe,resp.zaniknutímúčelu,naktorýbolaslužobnázmluvauzavretá.Na
základe uvedeného vyhovel žalobe medzitýmnym rozsudkom, týkajúcim sa základu nároku uplatneného

žalobcami, spočívajúcim vo výroku súdu, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru založenom
medzi žalovaným a žalobcom 1/ a 2/ nedošlo a štátnozamestnanecký pomer u oboch žalobcov trvá
naďalej. Na záver vyslovil, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“).

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa 365 ods. 1 písm.
d), f) a h) C.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s
konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobcovia majú postavenie štátnych zamestnancov a vzťahujú

sa na nich všetky ustanovenia zákona o štátnej službe, nakoľko zo zaradenia žalobcov vyplýva, že ide
o dočasné plnenie úloh štátnej služby a to len na potreby plnenia takýchto úloh a akýkoľvek iný výklad
by priznal tejto skupine zamestnancov vyššiu ochranu ako zamestnancom uvedených v § 6 zákona o
štátnej službe. Podľa jeho názoru ide o osobitnú kategóriu zamestnanca, na ktorú nemožno aplikovať
všetky ustanovenia Zákonníka práce, pričom ust. § 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe nepoužíva

pojem štátny zamestnanec, ale štátnozamestnanecký pomer, t.j. uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj
na odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, avšak ustanovenia o výpovedi
nemožno aplikovať na prípad žalobcov, nakoľko tieto používajú označenie štátneho zamestnanca. Mal
za to, že štátnozamestnanecké pomery žalobcov nebolo možné skončiť výpoveďou podľa § 47 písm. b)
zákona o štátnej službe, nakoľko tieto skončili pominutím potreby plnenia služobných úloh, čo vyplýva

nielen zo zákona o štátnej službe, povahy a účelu štátnozamestnaneckého miesta odborníka prijatého
na dočasné plnenie úloh, ale aj zo znenia služobnej zmluvy. Tvrdil, že odborník v štátnej službe iba
plnil úlohy vyplývajúce z projektov, na ktoré boli vytvorené uvedené štátnozamestnanecké miesta,
teda trvanie štátnej služby bolo limitované potrebami plnenia úloh, ktoré si vyžadoval daný projekt
a maximálna dĺžka jeho trvania podľa služobnej zmluvy bola určená pevným dátumom, t.j. najdlhšie

do 31.12.2022. Podľa jeho názoru služobné zmluvy obsahujú dve alternatívne možnosti skončenia
služobných pomerov, a to formuláciou „miesto štátneho zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne
potrebný na plnenie úloh štátnej služby“, z ktorého vyplýva, že štátnozamestnanecké miesta žalobcov
sú dočasné a zároveň obmedzené na potreby plnenia úloh štátnej služby konkrétneho projektu a
formuláciou „trvá najdlhšie do 31.12.2022“, z ktorej vyplýva, že štátnozamestnanecký pomer môže trvať

najdlhšie do presne stanoveného dátumu, ak predtým nenastane iná právne relevantná skutočnosť, na
ktorú možno viazať okamih skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (v danom prípade
pominutie potreby plnenia úloh štátnej služby odborníka). Poukázal na znenie dôvodovej správy k §
17 a 18 zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti
podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej

službe vznikol. Mal za to, že žalobcovia pri podpise služobnej zmluvy boli oboznámení s povahou úloh
štátnej služby, ktoré budú vykonávať, t.j. že dĺžka trvania štátnej služby závisí od potrieb plnenia úloh
odborníka s tým, že § 27 ods. 2 zákona o štátnej službe neuvádza medzi podstatnými náležitosťami
služobnej zmluvy uvedenie projektu, na ktorý bol odborník prijatý. Podľa jeho názoru služobné zmluvy
dostatočne určito vyjadrujú dočasnosť aj povahu služobného pomeru žalobcov. Poukázal na to, že

doba trvania dočasnej služby odborníka je s dobou trvania štátnozamestnaneckého pomeru štátneho
zamestnanca v dočasnej štátnej službe prijatého na zastupovanie materskej dovolenky porovnateľná,
nakoľko je taktiež podmienená existenčným dôvodom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Uviedol,
že v prípade žalobcov bol existenčným dôvodom národné projekty v oblasti terénnej a sociálnej práce a
komunitných centier financované z eurofondov s časovým intervalom trvania štátnozamestnaneckého

pomeru najdlhšie do 31.12.2022. Podľa jeho názoru nie je možné v danom prípade použiť prílišný
formalizmus pri výklade jednotlivých článkov služobnej zmluvy, ktorej obsah pred jej uzavretím a
ani po dobu trvania služobného pomeru nebol medzi žalobcami a žalovaným spochybnený. Uviedol,
že pri oznámení skončenia štátnozamestnaneckých pomerov so žalobcami vychádzal zo stanoviskaSprostredkovateľského orgánu MV SR pre Operačný program Ľudské zdroje, v ktorom tento orgán
odporúčal prepracovať predložený návrh Žiadosti o nenávratný finančný príspevok s ohľadom na
dodržiavanie princípu hospodárnosti, účelnosti, účinnosti a efektívnosti, ktoré by spočívali v znížení

počtu osôb odborného a riadiaceho personálu a v znížení počtu štátnych zamestnancov - odborníkov.
Následne Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity prehodnotil projekt a svojim stanoviskom
požiadal ministra vnútra o vykonanie organizačných a systemizačných zmien s účinnosťou od 1.9.2016.
Organizačným opatrením MV SR č. 12/2016 zo dňa 17.8.2016 malo byť zabezpečené hospodárnejšie
a efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov schválených pre národné projekty v oblasti terénnej

sociálnej práce a komunitných centier Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Poukázal
nato,žepozrušeníštátnozamestnaneckýchmiestnauvedenomodboredošlokzmenejehopersonálnej
štruktúry, čím bola vytvorená nová organizačná štruktúra Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske
komunity a boli vytvorené nové tabuľky zloženia a počtov štátnozamestnaneckých miest, na ktoré bolo
potrebné vyhlásiť výber (na ktorom sa mohli zúčastniť aj žalobcovia). Podľa jeho názoru vydaným
organizačným opatrením bolo deklarované, že žalobcovia nie sú potrební na plnenie úloh štátnej služby

a uvedeným došlo ku skončeniu dočasnej štátnej služby z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných
úloh vyplývajúcich z konkrétneho projektu, t.j. štátnozamestnanecké pomery žalobcov skončili podľa §
52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe uplynutím dočasnej štátnej služby, t.j. zo zákona. Napadnutý
rozsudok podľa jeho názoru vykazuje znaky arbitrárnosti, keď sa súd nezaoberal argumentáciou
žalovaného a svoje rozhodnutie založil na voľnej úvahe bez náležitého zdôvodnenia, t.j. rozhodnutie

považoval za nepreskúmateľné, čo zakladá inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Zároveň považoval výrok napadnutého rozhodnutia za zmätočný a nevykonateľný
z dôvodu, že na požadovanom určení, že štátnozamestnanecký pomer trvá nie je naliehavý právny
záujem a z dôvodu, že štátnozamestnanecké miesta žalobcov boli organizačným opatrením zrušené,
preto nie je možné, aby súd určil, že štátnozamestnanecké pomery žalobcov na neexistujúce miesta

naďalej trvajú. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava III,
sp.zn. 19Cpr/15/2016 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 10CoPr/5/2018. Na
základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

4. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili podaním zo dňa 1.2.2022, v ktorom uviedli, že

napadnutý rozsudok považujú za správny, vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
a jeho riadneho právneho posúdenia. Poukázali na rozhodnutia v skutkovo a právne obdobných
veciach (rozsudok KS v BA, sp.zn. 8CoPr/5/2019, rozsudok KS v BA, sp.zn. 8CoPr/3/2019, uznesenie
NS SR, sp.zn. 8Cdo/220/2020, rozsudok KS v BA, sp.zn. 16CoPr/9/2019, rozsudok KS v BA,
sp.zn. 5CoPr/7/2018 a rozsudok NS SR, sp.zn. 4Cdo/96/2019). Tvrdenie žalovaného, že odborník

dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby je akousi osobitnou kategóriou, považoval za
nesprávne a bez reálneho právneho základu, a to s poukazom na § 6 ods. 1 a nasl., § 17
ods. 3 písm. c) a § 18 písm. g) zákona o štátnej službe, v zmysle ktorých je tento odborník
štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe, ktorého dočasná štátna služba trvá po dobu
uvedenú v pracovnej zmluve. Rovnako považoval za nesprávnu argumentáciu žalovaného o zániku

štátnozamestnaneckého pomeru žalobcov zo zákona v prípade zániku potreby práce. Poukázal
pritom na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odborníka ústavného činiteľa, ktoré je explicitne
uvedené v zákone (skončenie okamžite aj bez uvedenia dôvodu), pričom ustanovenie podobného
významu zamestnancov vo funkcii odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby
v zákone absentuje. Uviedli, že zákonným dôvodom, s ktorým zákon o štátnej službe spája zánik

dočasnej štátnej služby žalobcov je jedine uplynutie doby dohodnutej v služobnej zmluve s tým, že
zánik potreby ďalšieho zamestnávania nie je zákonným dôvodom zániku štátnozamestnaneckého
pomeru žalobcov s poukazom na závery rozhodnutia NS SR, sp.zn. 4Cdo/96/2019. Poukázali na
to, že rozhodnutie o organizačnej zmene, na ktoré odkázal žalovaný, je typickým rozhodnutím o
organizačnej zmene, t.j. individuálnym rozhodnutím zamestnávateľa o znížení počtu zamestnancov z

dôvodu hospodárnosti, ktorý vedie k možnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou.
Žalovaný podľa ich názoru nesprávne argumentuje podobnosťou štátnozamestnaneckého pomeru
žalobcov a štátneho zamestnanca prijatého na zastupovanie zamestnanca na materskej dovolenke,
nakoľko takéto zastupovanie je zákonným dôvodom vzniku dočasnej štátnej služby, ktorý takto musí
byť vyjadrený aj v služobnej zmluve a v dôsledku vrátenia sa zastupovaného zamestnanca nastáva

zánik zákonného dôvodu vzniku dočasnej štátnej služby zamestnanca, ktorý bol prijatý na zastupovanie.
Upriamili pozornosť na to, že v služobnej zmluve je uvedené len, že dočasná štátna služba žalobcov trvá
najneskôr do 31.12.2022, avšak iná objektívna skutočnosť, ktorou by malo nastať uplynutie dohodnutej
doby trvania dočasnej štátnej služby žalobcov zo služobnej zmluvy nevyplýva. Procesná obranažalovaného, že štátnozamestnanecké miesto žalobcov je obmedzené na potreby plnenia úloh štátnej
služby konkrétneho projektu, podľa ich názoru nevyplýva zo znenia zmluvy. Vo vzťahu k požadovanému
petitu uviedli, že logickým a právnym dôsledkom neskončenia štátnozamestnaneckého pomeru je jeho

trvanie až do doby jeho riadneho skončenia, pričom k následnému skončeniu štátnozamestnaneckých
pomerov žalobcov nedošlo (žalovaný uvedené ani netvrdí), preto nebolo potrebné upravovať žalobný
petit. Uviedli, že vyjadrenie trvania štátnozamestnaneckého pomeru popri určení neplatnosti jeho
skončenia je potrebné chápať tak, že žalobcovia požadujú okrem určenia neplatnosti aj náhradu
funkčného platu až do doby riadneho skončenia štátnozamestnaneckých pomerov alebo riadneho

prideľovania práce. Tvrdená nevykonateľnosť petitu z dôvodu, že štátnozamestnanecké miesta už
neexistujú, je podľa ich názoru nesprávna. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.

5. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 9.3.2022 zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní
a v závere konštatoval, že ku skončeniu štátnozamestnaneckých pomerov žalobcov nedošlo

jednostranným, svojvoľným a bezdôvodným rozhodnutím žalovaného, ale objektívnym uplynutím
potreby ďalšieho zamestnávania žalobcov.

6. Žalobcovia v podaní zo dňa 14.3.2022 vo vzťahu k organizačnej zmene uviedli, že zrušenie
štátnozamestnaneckého miesta z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti predstavuje výpovedný dôvod

v zmysle § 47 písm. b) zákona o štátnej službe, žalovaný však štátnozamestnanecký pomer
žalobcov neskončil výpoveďou, ale zo zákona. Opätovne poukázali na rozhodnutie NS SR, sp.zn.
4Cdo/96/2019, v ktorom najvyšší súd uviedol, že v zákone o štátnej službe vôbec nie je upravený
priamy následok - skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zrušením funkcie vykonávanej štátnym
zamestnancom v dočasnej štátnej službe počas doby jej trvania ako jeden zo spôsobov zániku

štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona a uvedené môže byť za splnenia zákonných predpokladov
dôvodom pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť. Poukázali na
to, že v danom prípade je rozhodujúce to, čo je uvedené v služobnej zmluve ohľadne dohodnutej doby
trvania štátnozamestnaneckého pomeru. Podaním zo dňa 19.12.2022 oznámili odvolaciemu súdu, že
v obdobnej veci bolo Krajským súdom v Bratislave, sp.zn. 8CoPr/7/2022 rozhodnuté, že skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru bolo neplatné.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania

si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané
dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a

dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP).

8.Odvolacísúd,viazanýskutkovýmstavomtak,akohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),prihliadajúc
na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie
žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), sa v celom rozsahu po skutkovej a

právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného
súdu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o
uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 CSP). K doplneniu dôvodov
rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vysporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd

uvádza nasledovné.

9. Podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej službe dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu.
Dočasná štátna služba sa vykonáva bez adaptačného obdobia.
10. Podľa § 18 písm. g) zákona o štátnej službe dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne

potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve.

11. Podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňoma)nadobudnutiaprávoplatnostischválenéhozmierualebodňomnadobudnutiaprávoplatnostiuznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania, ak bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej
služby podľa § 42 ods. 1,

b) nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný
čin,
c) nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za nedbanlivostný
trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
d) nadobudnutia právoplatnosti rozsudku ukladajúceho štátnemu zamestnancovi, ktorý nie je občanom

Slovenskej republiky, trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,
e) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol štátny zamestnanec pozbavený spôsobilosti na
právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
f) keď štátny zamestnanec neúspešne vykonal alebo z vlastnej viny nevykonal skúšku na získanie
osobitného kvalifikačného predpokladu podľa osobitného predpisu v lehote určenej osobitným
predpisom alebo služobným úradom,

g) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa zrušuje platnosť osvedčenia na oboznamovanie
sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, 33) alebo dňom nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o nesplnení predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami, ak sa takéto osvedčenie na vykonávanie štátnej služby vyžaduje podľa osobitného
predpisu 33) a ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený alebo sa nedohodol so služobným úradom

inak,
h) straty občianstva ( § 3),
i) uplynutia dočasnej štátnej služby.

12. Podľa § 52 ods. 2 zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca

vo verejnej funkcii a štátneho zamestnanca, ktorý je štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného
predpisu, 15) ktorí vykonávajú štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí dňom uvedeným v
odvolaní z tejto funkcie, dňom vzdania sa tejto funkcie alebo dňom uplynutia doby vykonávania tejto
funkcie.Štátnozamestnaneckýpomerštátnehozamestnancapodľa§6ods.7saskončídňomskončenia
vyslania podľa osobitného predpisu.

13. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o štátnej službe vyplýva, že štátnozamestnanecký pomer
možno založiť aj ako dočasnú štátnu službu (čo je aj prípad žalobcov), ktorej čas trvania musí
byť dohodnutý v služobnej zmluve, pričom uplynutím dohodnutého času trvania štátnej služby tento
štátnozamestnanecký pomer končí zo zákona. Z obsahu služobných zmlúv žalobcov vyplýva, že

čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru žalobcov bol dohodnutý ako: „doba určitá na základe
výberu číslo I.-PO-C.-XXXX/XXX z 2. decembra 2015 na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho
zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby - trvá najdlhšie
do 31. decembra 2022“. Pokiaľ teda žalovaný potvrdeniami zo dňa 22.8.2016 deklaroval, že
štátnozamestnanecký pomer žalobcov sa skončil 31.8.2016 uplynutím dočasnej štátnej služby podľa

§ 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh
štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, a to na základe Organizačného
opatrenia MV SR č. 12/2016 zo 17. augusta 2016 s účinnosťou od 1. septembra 2016, ktorým došlo k
zrušeniu funkcií vykonávaných žalobcami, nepostupoval v súlade so zákonom o štátnej službe. Zákon
o štátnej službe nepripúšťa iné dôvody zániku štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona ako

tie, ktoré sú taxatívne vymenované v § 52 ods. 1, a tieto nemožno výkladom rozširovať o iné právne
skutočnosti. Nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že k skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru dochádza zánikom zákonného dôvodu, ktorý bol predpokladom vzniku dočasnej štátnej služby,
nakoľko nejde bez ďalšieho o takú právne relevantnú skutočnosť, s ktorou zákon o štátnej službe
spájal skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, pričom zároveň zánik zákonného

dôvodu vzniku dočasnej štátnej služby nemožno subsumovať ani pod uplynutie dočasnej štátnej služby.
Je potrebné upriamiť pozornosť aj na to, že v služobnej zmluve nebola dohodnutá doba trvania dočasnej
štátnej služby inak ako len časovým údajom, a to najdlhšie do 31.12.2022.

14. Odvolací súd podporne poukazuje na závery prezentované v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo

dňa 29.4.2020, sp.zn. 4Cdo/96/2019 v skutkovo a právne obdobnej veci, v zmysle ktorých zrušením
štátnozamestnaneckého miesta, na ktoré je prijatý zamestnanec do dočasnej štátnej služby, pričom k
tomuto zrušeniu došlo skôr než nastalo uplynutie času trvania dočasnej štátnej služby, nedochádza k
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona; ak súd vychádzal zo skutočnosti, že zákon oštátnej službe vôbec nepozná dôvod skončenia dočasnej štátnej služby z dôvodu prijatia organizačného
opatrenia, v dôsledku ktorého došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne, bol
správneho právneho názoru, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne nedošlo,

nakoľko nedošlo k uplynutiu dohodnutej doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru dojednanej v
služobnej zmluve.

15. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcov
tak, ako to žalovaný uviedol v potvrdeniach zo dňa 22.8.2016, ku dňu 31.8.2016 nedošlo, nakoľko

v konaní nebolo preukázané, že uplynula doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru dojednaná
v služobnej zmluve, teda nenastal zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. Organizačná zmena a v jej dôsledku
zrušenie štátnozamestnaneckých miest žalobcov nemohla spôsobiť skončenie štátnozamestnaneckého
pomeružalobcovnazákladezákona,aibaumožňovalaskončiťštátnozamestnaneckýpomervýpoveďou
podľa § 47 písm. b) zákona o štátnej službe. Zároveň je potrebné konštatovať, že argumentácia

žalovaného o osobitnom postavení žalobcov, na ktorých sa nemajú aplikovať všetky ustanovenia zákona
o štátnej službe (predovšetkým ustanovenia týkajúce sa výpovedi), nemajú oporu v ust. § 6 ods. 1 a
nasl. a § 17 ods. 3 písm. c) zákona o štátnej službe, pričom táto argumentácia by spôsobila nedôvodné
znevýhodňovanie určitej kategórie zamestnancov. Vo vzťahu k petitu (nedostatok naliehavého právneho
záujmu a nevykonateľnosť) odvolací súd konštatuje, že argumentácii žalovaného nemožno priznať

úspech, nakoľko v danom prípade ide o dva podmieňujúce sa a korešpondujúce si určovacie návrhy
a naliehavý právny záujem na ich určení vyplýva z ust. § 56 zákona o štátnej službe. Zároveň
neexistenciaštátnozamestnaneckýchmiestvčaserozhodnutiasúduniejedôvodomkvysloveniuzáveru
o nevykonateľnosti petitu o určení, že štátnozamestnanecký pomer neskončil a trvá, keď súčasne
existuje legitímny spôsob skončenia tohto štátnozamestnaneckého pomeru.

16. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.

1 C.s.p.).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).