Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. František Kováč
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/116/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716010199
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716010199.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. januára 2017
prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v trestnej veci obžalovaného
B. P.
nar. XX.X.XXXX v O. K., trvale bytom A. XX, adresa na doručovanie písomností A. XX, invalidný
dôchodca,
ktorépodalaprotirozsudkuOkresnéhosúduPovažskáBystricač.k.2T/105/2016-244zodňa18.10.2016
a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j ú sa v napadnutom rozsudku výroky o treste
odňatia slobody a o uložených obmedzeniach a povinnostiach.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný B. P. o d s u d z u j e podľa
§ 208 ods. 2 Tr. zák., za použitia §§ 38 ods. 2 Tr. zák., 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. k trestu
odňatia slobody na 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Výroky o vine a uloženom ochrannom ústavnom protialkoholickom liečení zostávajú týmto zrušením
nedotknuté.
o d ô v o d n e n i e :
Obžalovaný B. P. bol rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 2T/105/2016-244 zo dňa
18.10.2016 uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), písm. b), ods. 2, písm. d) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zák., pretože
od začiatku roka 2015 až do dňa 21.12.2015, kedy jeho manželka M. P., plnoletý syn M. P. a maloletý
syn E. P., odišli zo spoločnej domácnosti, v ktorej bývali s obvineným, z rodinného domu číslo 71 vo
A., okres O. K., spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke M. P. a psychické utrpenie
svojim synom, M. a mal. E. P. a to tak, že pod vplyvom alkoholu dennodenne, od januára 2015 do
konca marca 2015 a opäť od septembra 2015 do 21.12.2015, nakoľko medzitým poškodená M. P. a
synovia M. a E. P., nebývali s obžalovaným v spoločnej domácnosti, svojej manželke M. P. bezdôvodne,
opakovane vulgárne nadával, ponižoval ju a to aj pred deťmi, opakovane do nej sácal, udieral ju päsťamido hlavy a kopal do nôh, sústavne všetkých poškodených vyhadzoval z domu, stávalo sa, že zamykal
vchodové dvere, v ktorých nechával kľúč zvnútra, a keď chceli vojsť druhým vchodom, pri vchode stál
obžalovanýP.,ktorýichposielalpreč,žetamnemajúčorobiť,premiestňovalbezdôvodnehrnce,abyrobil
hluk, pri návrate domov, väčšinou v skorých ranných hodinách alebo v neskorých večerných hodinách,
trieskal dverami a po nábytku vo vnútri domu, robil hluk, rozhadzoval riady, často krát aj s jedlom po
schodoch v dome alebo vonku po tráve, vylieval uvarenú polievku do umývadla, pričom sa stravoval
z toho, čo poškodená M. P. navarila, hoci na výdavky v domácnosti neprispieval, rozhadzoval vypraté
prádlo, pri príchode domov v neskorých nočných hodinách z pohostinstva, všetkých budieval zo spánku,
pretože robil taký hluk trieskajúc dverami a všetkým, čo mu prišlo pod ruky, šomraním, opakovane sa
vyhrážal zabitím manželke M. P. a synom, M. a E. P., ktorým tiež oplzlo nadával a podceňoval ich s
tým, že z nich nič nebude, hoci sa výborne učili, fyzicky sa snažil napadnúť aj synov, keď bránili matku,
ale toto sa mu nepodarilo, lebo vždy ušli, pričom v dôsledku obavy pred agresivitou obžalovaného a
sústavne sa opakujúceho napádania, vyhrážok a nadávok, sa poškodení M. P., M. a E. P., zamykali
v detskej izbe a počas kritickej doby najmenej 8-krát vyskakovali, a to aj v nočných hodinách, často v
pyžame, cez okno z izby von a následne vždy ušli ku starým rodičom, do obce O., okres O. K. a takýmto
konaním vyvolával u poškodených pocit zúfalstva z neistej existencie, lebo správanie obžalovaného B.
P. bolo intenzívne a nevyspytateľné, keď konkrétne obžalovaný B. P. pod vplyvom alkoholu, v presne
nezistený deň, pravdepodobne začiatkom roku 2015, keď sa poškodený M. P. obúval v garáži rodinného
domu, mu chcel nastriekať do očí technický olej WD-40, ale poškodený rýchlo zavrel oči, ktoré si zakryl
rukou, a preto sa mu to nepodarilo; dňa 11.02.2015 asi okolo 21.50 hod., pod vplyvom alkoholu, vylieval
obžalovaný P. benzín z 5-litrového kanistra, v obytnej časti domu a v garáži a vyhrážal sa poškodeným,
ktorí boli doma, že dom podpáli a že nebudú mať kde bývať, po čom poškodená M. P., vybehla bosá von
z domu spolu so synmi zo strachu pred požiarom a zároveň privolala policajnú hliadku; dňa 19.12.2015
asi o 06.00 hod., keď prišiel pod vplyvom alkoholu domov, búchajúc dverami, zobudil poškodenú M.
P., ktorá zo strachu pred jeho agresivitou a v očakávaní, čo sa bude diať, chcela vstať z postele a
utiecť, ale obžalovaný P. vošiel do spálne za ňou, vulgárne jej nadával a chcel ju udrieť päsťou do tváre,
poškodená sa však uhla, a preto ju zasiahol len slabšou intenzitou na pravé líce, po čom ušla v pyžame
z domu von na dvor, kde bosá počkala krátky čas, kým sa obžalovaný ukľudní a potom sa vrátila späť
domov; naposledy dňa 21.12.2015 asi o 15.00 hod., v obývačke rodinného domu, keď poškodená M. P.
držala na rukách svoju jednoročnú maloletú vnučku, prišiel opäť pod vplyvom alkoholu domov, trieskajúc
dverami, po čom sa dieťa rozplakalo a nedalo sa utíšiť, no napriek tomu začal obžalovaný útočiť rukami
na poškodenú M. P., ktorá pred ním ustupovala až sa do toho zamiešali obaja synovia, ktorí kričali na
otca, aby prestal, že sa maloleté dieťa bojí, po čo v ďalšom konaní nepokračoval a po tomto incidente
odišli všetci traja poškodení do O., kde bývajú v stiesnených podmienkach doposiaľ, pričom konanie
obžalovaného P. spôsobovalo poškodenej M. P. stály stres a strach z toho, čo bude, pretože obžalovaný
P. mal nevyspytateľné správanie, pretože bol každý deň pod vplyvom alkoholu, pričom poškodená bola
zamestnaná a mala zodpovednú prácu vedúcej jedálne v základnej škole, poškodený maloletý E. P.
sa nemohol riadne pripravovať na vyučovanie a prežíval stály strach a stres zo správania sa otca a
mal strach najmä o svoju matku, voči ktorej útoky obžalovaného smerovali najviac a poškodený M. P.,
zo strachu pred konaním svojho otca začal mať zdravotné problémy, tŕpli mu končatiny, mal stiahnutý
žalúdok a prežíval sústavne stres a strach.
Bol za to odsúdený podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., za požitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr.
zák., § 39 ods. ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. na trest 3 roky odňatia slobody. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zák., § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. súd mu výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 roky,
za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 3
Tr. zák. súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a
iných návykových látok. Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť nepriblížiť sa k
poškodeným M. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, okres O. K., prechodne bytom O. XXX, okres
O. K., adresa na doručovanie písomností A. XX, okres O. K., M. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
XX, okres O. K., prechodne bytom O. XXX, okres O. K., adresa na doručovanie písomností A. XX, okres
O. K. a E. P.i, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, okres O. K., prechodne bytom O. XXX, okres O. K.,
adresa na doručovanie písomností A. XX, okres O. K., na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Podľa § 73
ods. 1 písm. d) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné ústavné protialkoholické
liečenie.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadla čo do výroku o treste
prokurátorka okresnej prokuratúry. V písomných dôvodoch odvolania namietala, že trest považuje zanezákonný a nedôvodný, neprimeraný a nedostatočný. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku
skutkom doznal iba preto, že mu hrozil 7 ročný trest odňatia slobody. Súd u neho prihliadol na dve
poľahčujúce okolnosti a ešte mimoriadne znížil trest odňatia slobody. V prípravnom konaní obžalovaný
nedoznal takmer nič zo svojho konania. Uloženie iba podmienečného trestu nepovažuje prokurátorka za
adekvátne s poukazom na zločin, ktorého sa obžalovaný dopustil voči najbližším osobám. Jeho trestná
činnosť zanechala následky na zdravotnom stave na všetkých poškodených. Obžalovaný nepracoval,
invalidný dôchodok minul na alkohol, chcel viackrát podpáliť spoločný rodinný dom, musela sa k nim
viackrát volať polícia. Obmedzoval poškodených v základných právach na bývanie, odpočinok, hygienu
a pod. Tiež trestnú činnosť páchal pod vplyvom alkoholu, znalec u neho skonštatoval syndróm závislosti
na alkohole. Okresný súd uvedenú situáciu nevyhodnotil dostatočne a objektívne. Charakter osoby
obžalovaného dokresľuje aj skutočnosť, že dňa 02.11.2016 sa opätovne dopustil trestnej činnosti voči
poškodenej i rodinným príslušníkom a to prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2
písm. a), b) Tr. zák., pre ktorý bol vzatý do väzby. Navrhla preto, aby krajský súd zrušil výrok o treste
odvolaním napadnutého rozsudku a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest odňatia
slobody v trvaní 7 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne. Uviedol,
že je invalidný dôchodca, onkologický pacient po tracheotómii a má veľké problémy s komunikáciou.
Trest tak, ako mu bol uložený, považuje za primeraný. To, že jeho konanie zanechalo na poškodených
následky na zdravotnom stave nemá oporu v dokazovaní a nie je ani pravdou, že chcel podpáliť rodinný
dom, či to, že poškodená musela volať viackrát políciu, volala ju iba raz. Navrhol preto, aby krajský súd
rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
Svoje vyjadrenie k odvolaniu prokurátora zaslala súdu aj poškodená M. P.. Uviedla, že ani po vynesení
rozsudku prvostupňového súdu obžalovaný svoje konanie voči nim nezmenil. Zákaz mu uložený
nerešpektuje, ďalej na nich útočí. Vymenil im zámok na obydlí, čím im znemožnil jeho užívanie. Dňa
02.11.2016 sa im vyhrážal, ži ich zabije, čo u nich vzbudilo dôvodnú obavu o ich životy a museli privolať
hliadku polície. Následne bol obvinený vzatý do vyšetrovacej väzby. Nad všetky pochybnosti obžalovaný
svojim chovaním preukázal, že jeho pobyt na slobode je nebezpečný nielen pre poškodenú, ale aj pre
celú jej rodinu. Jeho správanie považuje za nepredvídateľné, jeho agresivita sa stupňuje prebiehajúcim
trestným konaním. V prípravnom konaní sa ku skutkom nepriznal, neľutoval svoje konanie, pred súdom
konal už účelovo, len preto aby nastali dôvody pre mimoriadne zníženie trestu. Za roky psychického a
fyzického utrpenia piatich ľudí považuje uloženie podmienečného trestu obžalovanému za neprimerané
a nedostačujúce.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Výrok o vine urobil súd prvého stupňa
po tom, čo postupom podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. so súhlasom prokurátora prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo skutkov uvedených v obžalobe.
Súd prvého stupňa ustálil prevahu poľahčujúcich okolností, v dôsledku čoho ukladal trest odňatia
slobody za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. K prvej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l) Tr. zák. je
potrebné uviesť nasledovné. Na obžalovaného bola podaná ďalšia obžaloba. A to za skutok spáchaný
dňa02.11.2016/povyhlásenírozsudkuprvostupňovýmsúdomdňa18.10.2016/,kvalifikovanýakoprečin
nebezpečného vyhrážania podľa §§ 360 ods.1, 2 písm. a), b), 138 písm. j), 139 ods.1 písm. c) Tr. zák.
Tento bol spáchaný opätovne voči poškodeným, pričom obžalovaný samotný konflikt nepoprel. Je teda
celkom zjavne zrejmé, že oľutovanie skutku jeho osobou pred prvostupňovým súdom bolo len formálne
a neúprimné. Odvolací súd preto uvedenú poľahčujúcu okolnosť priznať nemohol.
Pokiaľ ide o druhú poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n) Tr. zák., teda napomáhanie orgánom
trestného konania najmä formou vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní odvolací súd uvádza, že
táto bola už zohľadnená v aplikácii ustanovenia § 39 ods.1 Tr. zák. Priznaním aj tejto poľahčujúcej
okolnosti by išlo o dvojité pričítanie tej istej okolnosti v prospech obžalovaného.Je však nevyhnutné prisvedčiť názoru prokurátorky v tom, že na základe už uvedených okolností
prípadu, najmä však dĺžky a intenzity konania páchateľa a jeho správania sa po odsúdení, aj keď
neprávoplatnom, sa uloženýtrestodňatiaslobodypodmienečneodložený,javíako mierny.Spoločnosť,
alenajmäpoškodení,majúprávoočakávať,žeosobauznanávinnouza zločin,nielenžeichnebude viac
ohrozovať v ďalšom ich živote, ale bude postihnutá aj spravodlivým a primeraným trestom. Odvolací
súd sa preto stotožnil s názorom prokurátorky v tom, že na prevýchovu obžalovaného je potrebné
nevyhnutne pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. V uvedenom prípade ide o mimoriadne
závažný skutok domáceho násilia.
Vychádzajúc z uvedeného, preto odvolací súd zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste
a o uložených obmedzeniach a povinnostiach a vo veci rozhodol rozsudkom sám. Podľa názoru
odvolacieho súdu nepodmienečný trest odňatia slobody mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej
sadzby vo výmere 6 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestov, uvedenými v § 34 ods.1, ods.4
Tr. zák. Tým bolo zároveň zohľadnené aj vyhlásenie o vine dané obžalovaným. Takýto trest je trestom
primeraným k závažnosti trestného činu, ako aj trestom spravodlivým, ktorý odráža všetky zásady
generálnej a individuálnej prevencie a je nepochybne plne spôsobilý zabezpečiť nápravu a prevýchovu
obžalovaného.
Z uvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, vyhovel odvolaniu prokurátorky, pričom v dôsledku zrušenia výroku o treste a uložených
obmedzeniach, ostatné výroky zostali týmto zrušením nedotknuté.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.