Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. júl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010282
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6916010282.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov
JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Juraja Babjaka, v trestnej veci obžalovaného S. H., dňa 11. júla 2018,
stíhaného za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 05.12.2017, sp.zn.
2T/81/2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v
celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. v súvislosti s ust. § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

dňa 15.08.2014 asi okolo 07:00 h viedol osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz, evidenčného
čísla K. XXX O., rýchlosťou oscilujúcou 106 km/h, ktorá bola vyššia ako rýchlosť primeraná rozhľadu,

po hlavnej ceste rýchlostnej komunikácii R2 v smere od mesta Lučenec na mesto Rimavská Sobota, za
zníženej viditeľnosti, hustej hmly, nesledoval situáciu v cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré
možno predvídať, neskoro spozoroval z vedľajšej cesty zo smeru od Bábinho Mosta na obec Rimavská
Sobota vychádzajúce a odbočujúce osobné motorové vozidlo značky VW Passat, evidenčného čísla V.
XXXM.,ktoréviedolM.F.,došlokzrážkeprednoučasťouosobnéhomotorovéhovozidlaMercedesBenz

do zadnej časti vozidla VW Passat v pravom jazdnom pruhu komunikácie R2 v smere od obce Lučenec
na obec Rimavská Sobota, pričom vozidlo VW Passat sa prevrátilo na strechu a zostalo stáť na mieste
ležiacom mimo vozovku, pričom vodič vozidla VW Passat M. F. utrpel zranenia, a to pomliaždenie mozgu
ľahkého stupňa s drobnými krvácaniami do mozgovej kôry v čelovo-temennej oblasti a podpalúčnicovým
krvácaním menšieho rozsahu, ktoré si nevyžadovalo operačnú liečbu, pomliaždenie pľúc obojstranne
ľahšieho stupňa s malým výpotkom v pravej pohrudničnej dutine, natiahnutie a pomliaždenie hrudnej

chrbtice v oblasti Th 9 - 10 s poškodením pozdĺžneho predného väzu chrbtice s dobou liečenia 109 dní
so závažným ovplyvnením obvyklého spôsobu života do 10 týždňov, čím porušil ustanovenie § 4 ods.
1 písm. c), § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.
Za to mu bol podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. uložený trest odňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne

odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba 2 roky. Zároveň mu bol podľa § 61
ods. 1, 2 Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 18 mesiacov. Podľa § 288ods. 1 Tr. por. boli poškodení M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, t.č. už nebohý, zastúpený
splnomocnenkyňou JUDr. Evou Bornayovou, AK Rimavská Sobota, Fučíkova 795/15 a Union, zdravotná
poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36284831, s celým nárokom na náhradu škody

odkázaní na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie,
ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním, doručeným okresnému súdu dňa
25.04.2018, a to proti výrokom o vine, treste a náhrade škody, ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo.
Argumentoval tým, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho obhajobou, ako aj s

námietkami k procesnej nepoužiteľnosti konkrétnych dôkazov, neodstránil podstatné chyby konania,
ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzali, preto boli porušené ustanovenia, ktorými sa má
zabezpečiť objasnenie veci a taktiež aj právo obhajoby. Okrem toho sa nevysporiadal vôbec alebo
nedostatočne so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v odôvodnení napadnutého
rozsudku neuviedol dostatočne
presvedčivo, ktoré skutočnosti a dôkazy vyvrátili jeho tvrdenia v záverečnej reči, neodstránil vzniknuté

pochybnosti o zákonnosti dokazovania a nevyhodnotil dôkazy objektívne a nestranne.
Pokiaľ ide o nezákonnosť dôkazov, poukázal na zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného M. F.
zo dňa 20.01.2016, ktorý bol síce vykonaný po vznesení obvinenia, avšak ako obvinený nemal reálnu
možnosť uplatniť právo na obhajobu a zúčastniť sa tohto výsluchu a poškodenému klásť otázky,
keďže ho vyšetrovateľ o tomto úkone neinformoval, ani inak neupovedomil. Nebola zachovaná zásada

kontradiktórnosti, preto, nie je možné takú výpoveď poškodeného prečítať, obzvlášť, ak je to jediný
priamy svedok dopravnej nehody, na ktorého výpovedi bola postavená obžaloba. Z rovnakých dôvodov
namietal nezákonnosť dôkazov, a to zápisníc o výsluchu svedkov Z. S. zo dňa 12.01.2016, svedka Z..
Z. X. zo dňa 27.01.2016 a svedka F.. V. I. zo dňa 14.01.2016.
Ďalej namietal nezákonnosť ďalších dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, a to odborné vyjadrenie

znalca F.. H. č. 42/2014 zo dňa 11.11.2014, čo prvostupňový súd akceptoval. Okrem toho uznesenie
o pribratí znalca F.. F. E. zo dňa 16.04.2015 bolo vydané pred vznesením obvinenia, teda voči nemu
nemohol podať opravný prostriedok. Naviac znalecký posudok č. 28/2015, vypracovaný F.. F. E.,
vychádzal z podkladov, ktoré boli nepoužiteľné, získané v rozpore so zákonom, konkrétne zo záznamov
o podaní vysvetlenia, spracovaných ešte pred začatím trestného stíhania, výsluchov svedkov pred

vznesením obvinenia a hlavne z jeho výsluchu ešte v procesnom postavení svedka z 19.2.2015.
Dôkaz zaobstaraný v rozpore so zákonom prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť
i na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu, ako doplnenie posudkov,
prípadne výsluchy znalca k nezákonnému posudku. Okresný súd síce tento znalecký posudok nečítal,
neoboznamoval ho a v zápisnici o hlavnom pojednávaní 03.10.2017 uviedol, že bude vychádzať len

z výpovede znalca F.. E. na hlavnom pojednávaní a z dodatku znaleckého posudku tohto znalca. Aj
takýto postup je však v rozpore so zákonom, nakoľko nie je možné, aby súd na jednej strane znalecký
posudok nezobral do úvahy a na druhej strane zobral do úvahy len jeho doplnok a výpoveď znalca, a
to najmä preto, že znalec sa aj v doplnku znaleckého posudku, taktiež pri samotnom výsluchu odvoláva
na závery znaleckého posudku.

Z dôvodu právnej istoty napriek tomu poukázal na výsluch znalca F.. E. pred súdom na hlavnom
pojednávaní dňa 03.10.2017, pri ktorom uviedol skutočnosti, ktoré prvostupňový súd neuvádzal vôbec
v odôvodnení napadnutého rozsudku a vôbec ich nevyhodnotil. Konkrétne uviedol, že príčina dopravnej
nehody z technického hľadiska mala 2 prvky - vyššiu rýchlosť vodiča vozidla Mercedes a techniku
jazdy vodiča vozidla VW. Ďalej poukázal na to, že znalec uviedol, že je problematické vyhodnotiť

rozhľadové pomery v čase dopravnej nehody a technickými prostriedkami to nie je ani možné najmä,
ak sa hustota hmly mohla rýchlo meniť, o čom svedčí aj skutočnosť, že keď prišla na miesto polícia, o
hmle sa ani len nehovorilo, hmla nebola. Preto vypracoval v znaleckom posudku dve alternatívy- dva
parametre rozhľadnosti, a to na 30 m a 100 m, pričom konštatoval, že verzia obžalovaného je technicky
prijateľná, avšak verzia poškodeného je technicky neprijateľná. Ďalej znalec uvádzal nepreskúmateľné

a nesprávne skutočnosti, pokiaľ ide o rýchlosť jazdy obžalovaného a jeho možnosti zabrániť zrážke z
rôznych východzích rýchlostí.
Napriek vykonanému dokazovaniu nebol riadne stanovený čas vzniku dopravnej nehody, naviac z
prvotných zistení na mieste vyplývalo, že zrážku spôsobil práve poškodený, ktorý mu nedal prednosť
v jazde. Okrem toho v odôvodnení rozsudku prvostupňový súd popisuje jeho výpoveď z prípravného

konania a nie jeho vyjadrenia priamo na hlavnom pojednávaní, kde situáciu upresnil, to platí aj pre
výsluchy svedkov Z. S., Z.. Z. X. a F.. V. N. a predovšetkým nepopisuje skutočnosti, ktoré títo svedkovia
uviedli v jeho prospech.Na základe jeho žiadosti vypracoval znalecký posudok č. 75/2017 F.. Z. V., ktorý bol následne vypočutý
na hlavnom pojednávaní. Tento vypracoval variantu priebehu dopravnej nehody pre viditeľnosť v mieste
nehodynavzdialenosť100m,kedyrýchlosťjazdyprimeranározhľadubola97km/haktechnickejpríčine

vzniku dopravnej nehody uviedol, že to bola nesprávna technika jazdy vozidla VW, kedy poškodený
rozjazd vykonal tak, že obžalovaný nemal možnosť zabrániť zrážke ani z rýchlosti 97 km/h a reagoval
by na vozidlo VW včas, teda poškodený - vodič VW nedal prednosť v jazde vozidlu obžalovaného.
Skutočnosť, že jazdil rýchlosťou 106 km/h, hoci v danom úseku je max. povolená rýchlosť 100 km/h,
sa nepodieľala na vzniku dopravnej nehody, nakoľko by zabránil zrážke s vozidlom poškodeného len

v prípade, že by jazdil rýchlosťou 76-80 km/h. Tento posudok však prvostupňový súd vyhodnotil ako
nedostatočný, vzhľadom na svedecké výpovede a aj preto, že bol vypracovaný len pre alternatívu, že
v čase nehody bola v mieste rozhľadnosť 100 m. Ako obžalovaný nemal dôvod, aby znalec vypracoval
aj alternatívu priebehu dopravnej nehody pre rozhľadovú vzdialenosť 30 m, ktorá bola znalcom F.. E.
vypracovaná pravdepodobne správne.
Prvostupňový súd sa dopustil ďalšej chyby, keď absolútne nevyhodnotil klimatický posudok SHMÚ zo

dňa 10.03.2015, z ktorého jasne vyplýva, že dňa 15.08.2014 o 07:10 hod. na trase Lučenec - Rimavská
Sobota, Ožďany bola veľká oblačnosť a v nižšie položených oblastiach sa lokálne vytvárala mierna hmla,
resp. dymno a výskyt hmly nebol zaznamenaný. Uvedený posudok objektívne potvrdzuje, že v čase
dopravnej nehody o 07:10 h nebola hustá hmla, čo vôbec nebolo zohľadnené.
Zdôraznil, že svedkovia Z.. Z. X. a F.. V. N. sa na miesto dopravnej nehody dostavili zhruba po 10

minútach po jej vzniku, a preto nie je vôbec potvrdené, že v čase vzniku dopravnej nehody bola v mieste
viditeľnosť len 30 m. Ani jeden z uvedených svedkov nevidel priebeh nehody, ani počasie v čase a v
mieste, kde sa stala, teda nevedeli posúdiť ani rozhľadnosť v čase a v mieste nehody.
Z dokazovania je zrejmé, že jeho konanie neobsahuje prvok zavinenia ani vo forme nevedomej
nedbanlivosti, nakoľko nevedel a vzhľadom na okolnosti, dopravnú situáciu v mieste nehody (jazdil po

hlavnej ceste rýchlostnej komunikácie) a svoje osobné pomery vedieť ani nemal a nemohol, že v rozpore
s pravidlami cestnej premávky mu do jazdnej dráhy náhle vojde z vedľajšej cesty vozidlo poškodeného.
Jazdil po hlavnej ceste a bol oprávnený sa spoliehať, že prednosť v jazde dostane. O zavinenie z
nevedomej nedbanlivosti ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie
záujmu chráneného Trestným zákonom sú dané súčasne, nedostatok jednej z týchto zložiek znamená,

že čin je nezavinený.
Ako vodič motorového vozidla jazdiaceho po hlavnej ceste rýchlostnej komunikácie s rýchlostným
limitom do 100 km/h riadne sledoval situáciu pred vozidlom a vozidlo poškodeného zbadal už pri ľavom
okraji vozovky ako vchádza do jeho jazdnej dráhy, a to v takej vzdialenosti pred ním, že nemal dostatok
času a miesta zrážke s týmto vozidlom zabrániť, nakoľko mu poškodený jednoznačne nedal prednosť v

jazde a následne poškodený využil skutočnosť, že až po dopravnej nehode sa v mieste nehody vytvorila
hustá hmla, na svoju obranu a na jeho obvinenie. Okresný súd nekriticky uveril tejto časti výpovede
poškodeného i napriek tomu, že znalec F.. E. sa vyjadril, že takáto verzia je z technického hľadiska
neprijateľná.
Vykonaným dokazovaním v predmetnej veci nebolo bez pochýb a jednoznačne potvrdené tvrdenie

obžaloby o jeho vine, práve naopak, preukázala sa jeho nevina. Žiaden produkovaný zákonný dôkaz, ani
súhrn zákonných dôkazov bezpečne a jednoznačne nevyvrátil jeho obhajobu, preto mal prvostupňový
súd aplikovať zásadu „in dubio pro reo" a spod obžaloby prokurátora ho oslobodiť.
S prihliadnutím na uvedené skutkové a právne zistenia, ako aj ďalšie skutočnosti, navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. zrušil v celom rozsahu a vec vrátil

súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania podaného obžalovaným
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a
zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že prvostupňový
súd sa dopustil podstatných chýb v konaní, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzalo, a preto
boli porušené najmä ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, ako aj právo obhajoby,
taktiež zistil nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami
významnýmiprerozhodnutie,apretojenaobjasnenieskutkovýchzistenínapadnutýchvýrokovpotrebné

dôkazy opakovať a vykonať ďalšie dôkazy, pričom jeho rozhodnutie bolo predčasné, naviac bolo
čiastočne založené aj na procesne nepoužiteľných dôkazoch.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkýchokolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.
Odvolacie námietky obžalovaného krajský súd považoval len za čiastočne dôvodné. Pokiaľ ide o

použiteľnosť dôkazov - svedka poškodeného M. F. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní bol
procesný postup podľa § 263 ods. 3 Tr. por., t.j. prečítanie jeho svedeckých výpovedí z prípravného
konania,správny,alelenvovzťahukvýpovedizodňa 20.01.2016,keďvýsluchsvedkapoškodenéhobol
vykonaný po vznesení obvinenia. Jeho svedecká výpoveď zo dňa 11.02.2015 nemala byť na hlavnom
pojednávaní prečítaná, pretože síce tento úkon bol vykonaný po začatí trestného stíhania, tzv. vo veci,

avšak nešlo v tom čase o neopakovateľný ani o neodkladný úkon, čomu nasvedčuje aj to, že svedok
poškodený bol opätovne vypočutý po vznesení obvinenia. Druhá výpoveď svedka poškodeného už
mohla byť vykonaná na hlavnom pojednávaní ako dôkaz zákonný a v tomto smere nie sú argumenty
prezentované obhajobou dôvodné. V čase tejto výpovede obžalovaný ešte nemal obhajcu, preto policajt
nemal dôvod postupovať v zmysle ust. § 213 ods. 3 Tr. por., keď na základe jeho žiadosti má inak právo
zúčastniť sa vždy vyšetrovacích úkonov len obhajca, ale takéto právo neprináleží v takom rozsahu aj

obvinenému. Účasť samotného obvineného na tomto úkone policajt mohol, ale podľa § 213 ods. 1
Tr. por. nemusel povoliť, nakoľko obžalovaný síce nemal obhajcu, avšak v tom čase neexistoval žiadny
dôvodný predpoklad, že svedka poškodeného nebude možné vypočuť v konaní pred súdom. Obžaloba
bola podaná na okresný súd dňa 27.05.2016, pričom svedok poškodený zomrel dňa 10.01.2017, teda
následne už nebolo možné na hlavnom pojednávaní jeho výsluch ako svedka vykonať, preto bolo na

mieste jeho v poradí druhú svedeckú výpoveď prečítať podľa príslušného ustanovenia Tr. por. Za takejto
procesnej situácie nemalo nedodržanie zásady kontradiktórnosti konania taký význam, ktorý by spôsobil
nepoužiteľnosť tohto dôkazu na hlavnom pojednávaní, ako dôkazu nezákonného.
Pokiaľ ide o výsluchy svedkov Z. S., taktiež Z.. Z. X. a F.. V. N. z prípravného konania, tieto sú
akceptovateľné,vrátaneichprvýchsvedeckýchvýpovedí,t.j.včase,keďbolozačatélentrestnéstíhanie,

tzv.voveci,atoztohodôvodu,žetítomohlibyť,aajbolináslednevypočutínahlavnompojednávaní,kde
bola rešpektovaná zásada kontradiktórnosti, pri ich osobnom výsluchu boli totiž prítomní obžalovaný,
jeho obhajca a súčasne aj prokurátor, ktorí sa nich mohli aktívne podieľať, preto v prípade, ak by sa
odchýlili od svojich svedeckých výpovedí z prípravného konania, tieto mohli byť procesným postupom
podľa § 264 ods. 1, 2 Tr. por. na hlavnom pojednávaní prečítané, teda ich pri takomto procesnom

postupe nemožno považovať za nezákonné dôkazy.
Krajský súd zdôrazňuje, že na hlavnom pojednávaní okresný súd najskôr pri výsluchu svedkov
konštatuje, že sa títo pridržiavajú svojich výpovedí z prípravného konania. Takýto procesný postup je
nejasný, nepreskúmateľný a je v rozpore s Tr.por., odhliadnuc od toho, že pri výsluchu obžalovaného,
resp. svedkov je potrebné im dať najprv možnosť, aby súvisle opísali skutočnosti, ktoré sú predmetom

trestného konania a následne postupovať v zmysle ust. § 258 ods. 1 Tr.por. s poukazom na ust. §
122 ods. 2, 3 Tr.por., ako aj v zmysle ust. § 261 ods. 3 Tr.por. s poukazom na ust. § 132 ods. 1, 2
Tr.por. Z formulácie, že sa pridržiavajú svojich predchádzajúcich výpovedí z prípravného konania, nie
je jednoznačné, či vypovedajú zhodne ako v prípravnom konaní, prípadne len obdobne a o niektorých
skutočnostiach vypovedajú inak. Z tohto dôvodu je potrebné, ak teda vypovedajú tieto osoby rovnako,

zaprotokolovať, že vypovedajú zhodne ako v zápisniciach v prípravnom konaní a zároveň uviesť aj
konkrétne čísla listu, aby nevznikli žiadne pochybnosti o obsahu ich výpovede, v takom prípade nie
je potrebná úplná doslovná protokolácia ich výpovedí do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Ak by
vypovedali o podstatných skutočnostiach rozdielne, je ich potrebné, po prečítaní zápisníc o skorších
výpovediach, na rozpory upozorniť a spýtať sa na ich príčinu, resp. vyzvať ich, aby vysvetlili rozpory vo

svojich výpovediach, čiže postupovať v zmysle ust. § 258 ods. 4 Tr.por. a ust. § 264 ods. 1, 2 Tr.por.
Ďalej krajský súd poznamenáva, že obhajoba obžalovaného v tom smere, že znalecký posudok z
odvetvia nehôd v cestnej doprave vypracovaný O.. F.. F. E. dňa 22.05.2015, ako aj jeho doplnenia zo
dňa 14.07.2015 a 11.08.2015 a zároveň jeho výpoveď v prípravnom konaní sú v tomto trestnom konaní
nepoužiteľné, je relevantná, čo správne vyhodnotil aj okresný súd, nakoľko znalecký posudok vychádzal

aj z výpovede obžalovaného ešte v procesnom postavení svedka, čo je nepochybne neakceptovateľné.
Keďžedôkazzaobstaranývrozporesozákonomprenášasvojunezákonnosťaprocesnúnepoužiteľnosť
i na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu, preto je procesný postup, ktorý
zvoli okresný súd v rozpore s Tr. por., keď tohto znalca vypočul na hlavnom pojednávaní, ktorý sa naviac
pri svojej výpovedi odvolal nielen na dodatok k znaleckému posudku vypracovaný dňa 30.05.2017, ale

aj na samotný znalecký posudok, preto nie je možné zákonným spôsobom procesne použiť ani tieto
dôkazy.
Dôvodná bola aj obhajoba obžalovaného v tom smere, že sa okresný súd vôbec nevysporiadal s
klimatickým posudkom SHMÚ zo dňa 10.03.2015, z ktorého síce vyplýva, že sa lokálne v danej oblastivytvárala mierna hmla, resp. dymno, avšak výskyt hmly na zrážkomernej stanici Ožďany (približne 2,5
km od miesta dopravnej nehody) nebol zaznamenaný. Naproti tomu z výpovedi svedka poškodeného
M. F., ako aj svedkov Z.. Z. X. a F.. V. N., taktiež i z výpovede svedka Z. S. z prípravného konania,

nepochybne vyplýva, že na mieste dopravnej nehody bola hustá hmla a znížená viditeľnosť v rozpätí
udávanom na 20 m až 50 m. Obdobná skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej
nehody zo dňa 15.08.2014, kde je konštatované, že na danom mieste bola hustá hmla a rozhľadové
podmienky boli zlé.
Povinnosťou okresného súdu bude predovšetkým náležitým spôsobom doplniť a zopakovať

dokazovanie v naznačenom smere na hlavnom pojednávaní a to najmä opätovným vypočutím svedkov
Z. S., Z.. Z. X. a F.. V. N., prípadne aj obžalovaného, najmä ohľadne čo najpresnejšieho určenia času
vzniku dopravnej nehody, časového odstupu príchodu svedkov Z.. X. a F.. N. na miesto zrážky, a
následne zistiť rozhľadové pomery v danom čase na danom mieste, a v tomto smere vypočuť ako
svedka aj zhotoviteľa zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody S.. L. G., zároveň aj vypracovateľa
klimatologického posudku a následne vyhodnotiť prípadné rozporné zistenia. Súčasne bude potrebné

pribrať do konania aj znalca z odvetvia nehôd v cestnej doprave, aby vypracoval nový znalecký posudok
a odpovedal na už pred tým zadané otázky, vrátane rôznych alternatív vzdialeností, na ktorú mali
vodiči rozhľad (20 m až 100 m) a taktiež určiť technickú príčinu vzniku dopravnej nehody a v prípade
potreby vykonať i ďalšie dôkazy v súlade s príslušnými ustanoveniami Tr.por. Po takto vykonanom
dokazovaní je potrebné dôkazy vyhodnotiť rešpektujúc ust. § 2 ods. 12 Tr.por. s prihliadnutím na ust. §

168 ods. 1 Tr.por. tak, aby bolo možné na ich základe po ich vyhodnotení spoľahlivo ustáliť skutkový stav,
predovšetkým čas vzniku dopravnej nehody a rozhľadové pomery vodičov, s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu, za dodržania všetkých príslušných procesných ustanovení a až následne posúdiť
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny alebo neviny obžalovaného,
eventuálneajprípadnéhospoluzavineniapoškodenéhoavkonečnomdôsledkurozhodnúťvovecisamej

zákonným spôsobom.
Okrem toho odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňovému súdu, aby sa dôsledne zaoberal
jednotlivými vyššie uvedenými odvolacími námietkami, ktorými argumentoval vo svojom odvolaní
obžalovaný, hoci z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný sa podieľal na vzniku
dopravnej nehody a jeho rýchlosť nebola za danej situácie primeraná.

Z týchto dôvodov krajský súd ako súd odvolací na podklade odvolania obžalovaného podľa § 321 ods.
1 písm. a/, b/, c/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.