Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116202120
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116202120.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: KAVO, s.r.o., Veterná 7, Košice,
IČO: 44 738 102, zastúpený: POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., Hurbanovo nám. 1, Bratislava, IČO: 50
568 124, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361,
o zaplatenie 25.344,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Košice I č.k. 31Cb/10/2016-79 zo dňa 9.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia veci
vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.: PL. ÚS 17/2014.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej
inštancie dňa 2.2.2016 navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi celkovú sumu
25.344,24 eur, ktorá predstavuje mesačné poplatky po 2.112,02 eur za prístup žalobcu ako užívateľa
sústavy do regionálnej distribučnej sústavy a to za jednotlivé mesiace roku 2014. Navrhol zaviazať
žalovaného aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania.

3. Žalobca písomným podaním, ktoré doručil súdu prvej inštancie dňa 9.2.2016 navrhol prerušiť toto
konanie z toho dôvodu, že na Ústavnom súde Slovenskej republiky sa vedie konanie pod sp. zn. PL. ÚS
17/2014arozhodnutievtejtovecimázásadnývýznamprerozhodnutieopredmetnomuplatnenompráve
žalobcu. Uviedol, že dňa 11.7.2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal Vyhlášku č. 221/2013
Z.z.,ktorousaustanovujecenováreguláciavelektroenergetikeprerok2014,ktorouzaviedolnovúplatbu
za prístup do distribučnej sústavy. Žalobcovi bola počas celého roka 2014 na základe tejto vyhlášky

fakturovaná platba za prístup do distribučnej sústavy. Žalobca sa v tomto konaní domáha vrátenia
uhradených faktúr za platbu za prístup do distribučnej sústavy, keďže túto platbu považuje z viacerých
dôvodovzanezákonnúaneústavnú.Platbuzaprístupdodistribučnejsústavyupravujúustanovenia§26
ods. 23, 24, 25 a 26 vyhlášky. Uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky vedie v súčasnosti konanie o
súlade právneho predpisu v ktorom posudzuje zákonnosť a ústavnosť práve týchto ustanovení vyhlášky.

4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C.s.p.“) účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, podľa ktorého, ak prebieha
konanie, na ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie, súd môže konanie prerušiť.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené podmienky na prerušenie tohto konania, pretože
konanie vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 17/2014 má zásadný
význam pre rozhodnutie v tejto veci, preto prerušil toto konanie do právoplatného rozhodnutia vo veci

vedenej na Ústavnom súde SR pod sp. zn. PL. ÚS 17/2014.5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postup súdu prvej inštancie, ktorým
prerušil konanie považuje žalovaný za neúčelný, nehospodárny a v rozpore s rýchlosťou a efektívnosťou

konania. Uviedol, že súd môže prerušiť konanie, ak neurobí iné vhodné opatrenie. V prejednávanej
veci súd prvej inštancie neurobil iné vhodné opatrenie, aby mohol pokračovať v konaní, ale konanie
nedôvodne prerušil. Uviedol, že vzhľadom na súčasnú platnú právnu úpravu fakultatívneho prerušenia
konania obsiahnutej v ustanovení § 164 C.s.p., výsledok konania na Ústavnom súdu Slovenskej
republiky pod sp. zn. PL. ÚS 17/2014, nemôže byť dôvodom pre fakultatívne prerušenie tohto konania

na všeobecnom súde. Takýmto dôvodom na prerušenie konania môže byť len iné konanie vedené pred
všeobecnýmsúdom,resp.predsprávnymorgánom,ktorébymohlomaťvýznamprerozhodnutievoveci.
Ďalej žalovaný poukázal na to, že podľa § 41a ods. 1 Zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky,
právny predpis alebo jeho časti strácajú účinnosť dňom vyhlásenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ich nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Nález
Ústavného súdu vydaný v konaní o súlade právnych predpisov, nadobúda okamžité účinky vyhlásením

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, týmto momentom sa zastavuje ich aplikácia a takýto predpis
už nemá žiadne právne účinky. Preto, ak by aj Ústavný súd Slovenskej republiky v prebiehajúcom
konaní rozhodol, že príslušné ustanovenia Vyhlášky č. 221/2013 Z.z. o regulácii sieťových odvetví, sú
nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky, tieto by boli až do momentu uverejnenia Nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky o jeho nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky v platnosti a účinnosti a

boli by záväzné pre všetky subjekty, vrátane strán tohto sporu a až po momente uverejnenia Nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky by stratili do budúcna účinky. O účinkoch Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky svedčí aj to, že orgán, ktorý napadnutý právny predpis vydal je podľa čl. 125
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky povinný do 6 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky uviesť takýto predpis do súladu s Ústavou Slovenskej republiky a ak tak neurobí

strácatakýtoprávnypredpissvojuplatnosť.Toznamená,žeúčinnosťnapadnutýchuznesenípredmetnej
vyhlášky trvá až do momentu pokiaľ do nich nebude zasiahnuté prípadným Nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky má účinky iba do budúcna ex nunc.
Toto súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého uznesenia nerešpektoval, čím zasiahol do právnej istoty
a stability strán sporu a ich legitímnych očakávaní podľa Ústavy Slovenskej republiky. Preto je žalovaný

toho názoru, že súdom zvolený postup, ktorým prerušil toto konanie, nevedie k spravodlivej ochrane
práv strán sporu, je nehospodárne a preto navrhuje, aby súd prvej inštancie v rámci autoremedúry toto
uznesenie zrušil alebo, aby odvolací súd toto uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na prerušenie
konania zamieta.

6.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanéhouviedol,ževzhľadomktomu,žeÚstavnýsúdSlovenskej
republiky už právoplatne rozhodol v predmetnom konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 17/2014 a to dňa
22.6.2016 Nálezom tak, že ustanovenie § 26 ods. 3 Vyhlášky č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje
cenová regulácia v elektroenergetike nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Toto rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo dňa 21.7.2016 zverejnené v Zbierke zákonov a týmto dňom

sa stalo všeobecne záväzným. Preto žalobca uviedol, že odvolanie žalovaného stráca opodstatnenosť
a navrhol v konaní riadne pokračovať po tomto rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ďalej
žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného v odvolaní, že účinky rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky majú účinky len od vydania Nálezu, teda do budúcna ex nunc, pretože podľa
zjednocujúceho rozhodnutia Pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. PLz.

ÚS 1/06-4 bol vyslovený názor, že účinky Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky o nesúlade
právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky, sa vzťahujú aj na situácie, ktoré vznikli pred vydaním
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, teda majú účinky ex tunc. V ďalšej časti vyjadrenia
k odvolaniu žalobca podáva vyjadrenie k veci samej o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného je dôvodné, avšak z iných dôvodov.8. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 28.7.2016, teda za účinnosti Zákona č.
160/2015 - Civilného sporového poriadku, preto odvolací súd toto odvolacie pojednávanie prejednal
podľa tohto zákona.

9. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom
konaní a k zmenenej situácii po rozhodnutí Ústavného súdu SR, odvolací súd udáva:

10. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak toto konanie prerušil
napadnutým uznesením z 9.6.2016 z toho dôvodu, že sa vedie konanie na Ústavnom súde Slovenskej
republiky o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovenie nesúladu
ustanovení § 26 ods. 23, 24, 25, 26, 29 a ods. 13 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších

predpisov. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o tomto návrhu skupiny poslancov má
zásadný právny význam pre predmetné konanie, ktorým si žalobca uplatňuje proti žalovanému peňažnú
pohľadávku 25.344,24 eur vyplývajúcu práve z predmetnej Vyhlášky č. 221/2013 Z.z.

11. Odvolací súd však zistil,tak ako to už uviedol aj sám žalobca vo vyjadrení

k odvolaniu žalovaného, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie dňa 9.6.2016 napadnutým uznesením,
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci PL. ÚS 17/2014 a to Nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. PL. ÚS 17/2014-132 z 22.6.2016 tak, že vyhovel čiastočne návrhu skupiny
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky tak, že:

-ustanovenie§26ods.23včasti„atoajvprípade,aktakýtovýrobcaelektrinynemásprevádzkovateľom
regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny“ Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová
regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) v
spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky a v spojení s čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

- vo zvyšnej časti návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nevyhovuje.

12. Pretože Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci sp. zn. PL. ÚS 17/2014 uvedeným

Nálezom z 22.6.2016, po rozhodnutí súdu prvej inštancie o prerušení konania, znamená to, že dôvody,
pre ktoré bolo dôvodne toto konanie prerušené pominuli. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm.
d) C.s.p. zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, pretože toto rozhodnutie nie je rozhodnutím
vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli tým, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci
rozhodol a preto nie je dôvod, aby toto konanie bolo naďalej prerušené pre konanie vedené na Ústavnom

súde pod sp. zn. PL. ÚS 17/2014.

13. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 1 C.s.p.

14.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).