Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. január 2023

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/238/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201985
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:8515201985.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 61,43 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd exekučné konanie, vedené súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom pod sp. zn. EX
797/2015, z a s t a v u j e .

Povinnému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský
úrad Svidník, Stropkovská 633/3, trovy exekučného konania vo výške 1,38 eur, v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.4.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15.3.2015 a
exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp.
zn. II/2014-5833 zo dňa 4.11.2014 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“). Exekučný titul nadobudol

právoplatnosť dňa 19.12.2014 a vykonateľnosť dňa 22.12.2014. Oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške 61,43 eur spolu s príslušenstvom a trovami
exekúcie.

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením sp. zn. 7Er/238/2015-30 zo dňa 2.12.2022 žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Michala Brožinu. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.12.2022.

Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej

len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných
po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 Exekučného poriadku (ďalej iba „EP“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohtozákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z
povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 44 ods. 4 EP(v znení platnom a účinnom do 31.3.2017), ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť
zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je
prípustné odvolanie.

S poukazom na právoplatnosť uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie súd exekučné konanie zastavil (výrok pod bodom I. tohto uznesenia).

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

O náhrade trov exekučného konania medzi účastníkmi tohto konania súd rozhodol postupom podľa
už vyššie citovaného ustanovenia § 9a ods. 1 EP a § 256 ods. 1, § 257 CSP tak, že povinnému
náhradu trov konania nepriznal. Procesné zavinenie zastavenia exekučného konania je na strane

oprávneného, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá skutočnosť bola dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia bolo
potrebné exekučné konanie zastaviť. Preto oprávnený by v zásade mal povinnému nahradiť trovy tohto
konania, avšak povinný žiadne trovy konania neuplatňoval a zároveň z obsahu spisu vyplýva, že mu

v tomto konaní žiadne preukázateľné trovy ani nevznikli, preto súd rozhodol tak, že povinnému náhradu
trov konania nepriznal(výrok pod bodom II. tohto uznesenia).

Podľa § 47 ods. 3 EP (v znení platnom a účinnom do 31.3.2017), ak povinný uhradí pohľadávku po začatí

exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu
trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia
od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok
iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených
hotových výdavkov.

Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí
exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

.Podľa § 21a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
neskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,cit.vyhl.“),odmenazaspísanienávrhunavykonanieexekúcie
do zápisnice je 16,60 eura.

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekučného konania vo výške 42,41 eur, ktorá pozostáva
z odmeny vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov vo výške 2,15 eur a DPH vo výške 7,07 eur.O trovách exekučného konania súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 47 ods. 3 EP. Súdny exekútor
v danom prípade nespisoval návrh na vykonanie exekúcie, ani mu nebolo udelené poverenie na

vykonanie exekúcie, preto nemá nárok na požadovanú odmenu á 33,19 eur a jej zvýšenie o DPH.
Súdny exekútor má v tomto prípade v zmysle § 47 ods. 3 vety druhej EP nárok iba na náhradu účelne
vynaložených hotových výdavkov. Ohľadne otázky náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za
kancelársky materiál vo výške 1,20 eur s DPH, súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu SR
I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“

nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné,
poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Niet pochýb o tom, že súdnemu
exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú
demonštratívne uvedené v § 22 cit. vyhl., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde
patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky
na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu,

náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na
samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske
potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé,
že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda
nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho

názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj
náklady na spotrebný materiál, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie, súdnemu
exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhl. neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade
§ 22 cit. vyhl. ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom,
za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve

nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda
aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd záverom poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci 3CoE/48/2021 zo dňa 11.10.2021. Súdny exekútor
má v tomto prípade v zmysle § 47 ods. 3 vety druhej EP nárok iba na náhradu účelne vynaložených
hotových výdavkov, ktoré v zmysle jeho vyúčtovania predstavuje poštovné á 1,38 eur (už vrátane DPH)

za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, ktorú náhradu mu súd v tomto konaní priznal.

Poučenie:

Proti výrokom pod bodmi I. a III. tohto rozhodnutia odvolanie nie je
prípustné.
Proti výroku pod bodom II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré

možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).