Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322202949
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8322202949.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: E. F., rod. M., nar. XX.XX..XXXX,
bytomF.X.XX,XXXXXD.,právnezastúpená:JUDr.FrantišekSvatuška,advokát,Námestieslobody25,
066 01 Humenné, proti žalovaným: 1. DPS financial consulting, s.r.o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01
Trnava, IČO: 46 713 930, 2. DUPOS dražobná, spol. s r.o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO:

36 233 935, obaja žalovaní právne zastúpení: advoconsulting s.r.o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01
Trnava, vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu
Okresného súdu Humenné, č.k. 12C/125/2022-35 zo dňa 13.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v rozsahu 100 %

s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým uznesením uložil žalovaným v 1. a
2. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam, ktoré sa
nachádzajú v kat. úz., obec F. X., okres B., ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXX. ako:
- dom, súpisné č. XX, nachádzajúci sa na parcele registra “C“ č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 542 m2,
- pozemok - parcela registra “C“ č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2
- pozemok - parcela registra „C“ č. XX/X - záhrada o výmere 205 m2
a to právoplatného skončenia konania o určenie , že na nehnuteľnosti neviazne záložné právo v
prospech žalovaného v 1. rade a žaloby o určenie, že žalovaný v 1 rade nie je záložným veriteľom
žalobkyne zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 10.09.2013 (I. výrok).

Ďalej súd prvej inštancie uložil žalobkyni, aby v lehote 40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
podala žalobu na Okresný súd Humenné proti žalovanému v 1. rade DPS financial consulting, s.r.o.,
Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, o určenie, že žalovaný v 1 rade nie je
záložným veriteľom žalobkyne zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa
10.09.2013 (II. výrok) a priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v
rozsahu 100%, s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí

právoplatnosti tohto uznesenia (III. výrok).

2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností označených vo výrokovej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sú zaťažené
záložným právom v prospech žalovaného v 1. rade, ktorý jej dňa 22.8.2022 zaslal výzvu na poskytnutie
súčinnosti na sprístupnenie nehnuteľností a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby - nehnuteľnosti

vo vlastníctve žalobkyne, na uspokojenie pohľadávky žalovaného v 1.rade. Ku dňu podania návrhu nanariadenie neodkladného opatrenia obhliadka ešte nebola vykonaná, avšak dražobník na jej vykonaní
trvá.
Z obsahu návrhu vyplýva, že právny predchodca žalovaného v 1. rade - P., ako veriteľ a Z. M., bytom F.

X. XX, ako dlžník uzavreli zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere, ktorá bola zabezpečená zmluvou
o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa
poukázala na to, že záložné právo je premlčané nakoľko došlo k uplynutiu všeobecnej trojročnej
premlčacej doby. V danej veci dlžník Z. M. nesplácal dlhodobo úver riadne a včas, preto právny
predchodca žalovaného v 1. rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a to k 8.3.2017, kedy sa stal celý

dlh splatný naraz a kedy aj začala plynúť premlčacia lehota, ktorá uplynula 9.3.2020, preto je dlh dlžníka
premlčaný a premlčané je aj záložné právo. Žalobkyňa poukázala v tejto súvislosti na ustanovenie § 54a
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť. Taktiež na to, že k postúpeniu pohľadávky na žalovaného v 1. rade, ako
nebankový subjekt došlo neplatne z dôvodu porušenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Žalobkyňa poukázala aj na to, že bude podávať žalobu vo veci samej o určenie, že na nehnuteľnosti

neviazne záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade, ako aj určenia, že žalovaný v 1. rade nie
je záložným veriteľom žalobkyne zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Ak by došlo
k predaju nehnuteľnosti a k zmene v osobe vlastníka, nebolo by možné podať žalobu vo vecí samej.
Predajom nehnuteľností by došlo nielen k ohrozeniu samotného vlastníctva k nehnuteľnosti, ale aj
bývania a obydlia žalobkyne, ako aj členov jej rodiny.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 324 ods. 6, § 325 ods.
1, § 325 ods. 2 písm. c), § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333 a § 336 ods. zákona
č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP).
Konštatoval, že pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného

opatrenia platí, že musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana a odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré
odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých
okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri nariadení neodkladného

opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu,
že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce
potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia
vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na
toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia

(uznesenie NS SR sp.zn. 2Mcdo 3/2010).
Predmetomtohtokonaniajenávrhžalobkynenanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmsadomáha,
aby súd zakázal žalovaným realizovať výkon záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré
sú vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa svoj návrh odôvodila potrebou neodkladnej dočasnej úpravy
pomerov strán sporu, pretože jej hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, t.j. odpredaj jej majetku

na dražbe a následná strata obydlia. V danej veci proinštančný súd vychádzajúc z dôkazov, ktoré
boli predložené žalobkyňou mal za to, že táto dostatočným spôsobom preukázala podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. preukázala a osvedčila dôvodnosť svojho nároku, ktorému má
byť poskytnutá ochrana, t.j. ochrana vlastníckeho práva žalobkyne, pretože prípadným odpredajom na
dražbe by došlo k zhoršeniu pozície žalobkyne ako vlastníčky nehnuteľností.

Keďže žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzniesla aj námietku premlčania
nároku žalovaného v 1. rade a namietala aj platnosť postúpenia pohľadávky pôvodným veriteľom,
súd jej v zmysle § 336 ods.1 CSP uložil povinnosť, aby v lehote 40 dní od právoplatnosti uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia podala Okresnému súdu Humenné žalobcu proti žalovanému v
1. rade o určenie, že žalovaný v 1. rade nie je záložným veriteľom žalobkyne zo zmluvy o zriadení

záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 10.09.2013.

4. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, a to proti I. výroku a III. výroku
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/. Rozhodnutie o nariadení neodkladného
opatrenia považuje žalovaný v 2. rade za vecne nesprávne z dôvodu, že konajúci súd pri rozhodovaní o

jeho nariadení nesprávne vykladal ustanovenia prinajmenšom jedného z kľúčových právnych predpisov,
ktoré sa na vec vzťahujú. V tejto súvislosti citoval ust. § 325 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a
zároveň citoval aj ust. § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, na základektorého je dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané
vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby a ak ide
o neodkladné opatrenie súdu postačí ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené. Na

základe uvedeného existuje podľa žalovaného v 2. rade zákonný dôvod, na základe ktorého je dražobník
povinný po preukázaní existencie vykonateľného rozhodnutia bez ďalšieho upustiť od dobrovoľnej
dražby, preto nie je nevyhnutné ukladať dražobníkovi povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou neodkladným opatrením, keďže za splnenia uvedených podmienok mu
takúto povinnosť ukladá priamo zákon. S poukazom na uvedené tak nemôže byť osvedčenie skutočnosti

odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade.
Žalovanípoukázaliajto,žežalobkyňaporušilajejprocesnépovinnostivzmysleust. §132CSPačl.8
CSP, keď neuviedla pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a neuviedla všetky skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie. Jedná sa o skutočnosť, že dňa 2.4.2020 bol Okresným súdom Humenné
vydaný platobný rozkaz, č.k. 6Csp/20/2020-48, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
16.5.2020aktorýmsúdzaviazalC.M.akospoludlžníčkunazaplateniesumy25.346,89Eursprísl..Ďalej

poukázali na to, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, premlčuje sa za 10 rokov
odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a podľa § 100 ods.
2 Občianskeho zákonníka sa záložné právo nepremlčuje skôr než zabezpečená pohľadávka. Žalovaní
preto vyjadrili nesúhlas s závermi žalobkyne ohľadom premlčania pohľadávky a záložného práva a teda,
že k premlčaniu došlo 9.3.2020 (po troch rokoch od zosplatnenia úveru dňa 8.3.2017), pretože k začatiu

premlčania lehoty nemohlo dôjsť skôr ako 17.5.2020 (nasledujúci deň po uplynutí lehoty na plnenie
určenej súdom) a nakoľko sa jedná o súdom priznanú pohľadávku, premlčanie v zmysle ust. § 110 ods.
1 Občianskeho zákonníka nenastane skôr ako uplynutím dňa 17.5.2030. Záložné právo žalovaného v
1. rade teda nie je premlčané a neexistuje naliehavá potreba úpravy právnych pomerov strán sporu do
rozhodnutia vo veci samej, nakoľko k premlčaniu pohľadávky ani záložného práva nedošlo.

Žalovaný v 1. rade vyjadril taktiež presvedčenie, že súd prvej inštancie mu znemožnil, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenia jeho práva na spravodlivý proces,
keďže mu neumožnil vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobkyňa
namietala neurčitosť výšky jej záväzku, tak k tomu žalovaní uviedli, že jej námietky o dôvodnosti
pohľadávky žalovaného v 1. rade mali byť uplatnené včas v konaní o zaplatenie pohľadávky a v

prípade začatia opätovného posudzovania pohľadávky by došlo k prekážke konania res iudicata. Pokiaľ
žalobkyňa poukázala na to, že dlh čiastočne splácala tak týmito čiastočnými úhradami nemohlo dôjsť
k splneniu celého dlhu. Vzhľadom na uvedené navrhli žalovaní, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie v jeho napadnutom I. výroku zmenil tak, že návrh žalobkyne na vydanie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu zamieta, v závislom II. výroku o uložení povinnosti žalobcu podať žalobu

rozhodnutie zrušil a v napadnutom III. výroku žalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania.

5. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaných v 1. a 2 rade uviedla, že skutočnosti o existencii súdneho
rozhodnutia jej boli prvýkrát oznámené až z odpovede dražobníka na nevznesenú námietku premlčania

záložného práva, aj to iba oznámením čísla súdneho konania. Žalobkyňa následne zistila, že konanie
bolo vedené voči žalovanej C. M., ktorú aj kontaktovala a požiadala ju o predloženie kópie návrhu
na vydanie platobného rozkazu a listín pripojených k návrhu. Žalobkyňa ako záložná veriteľka nebola
o tomto konaní vôbec upovedomená, ani pribratá ako vedľajší účastník. Tvrdenie žalovaných o
tom, že žalobkyňa vedome neuviedla závažné skutočnosti akými sú informácie o existencii súdneho

rozhodnutia, preto nie sú pravdivé. Sama má práve naopak za to, že konania v rozpore s dobrými
mravmi sa dopustil práve právny predchodca žalovaného v 1. rade, ktorý so žalobkyňou ako údajnou
„dlžníčkou“ uzavrel dohodu o splátkach, v zmysle ktorej aj splátky v sume 400 Eur mesačne plnila a
napriek tomu právny predchodca žalovaného v 1. rade podal návrh na vydanie platobného rozkazu,
v ktorom zatajil splácanie úveru splátkami v sume 400 Eur mesačne. Žalobkyni danú skutočnosť ani

neoznámil, naopak naďalej poberal žalobkyňou plnené splátky v zmysle uzavretej dohody a neoznámil
to ani dlžníčke C. M.. Na základe uvedeného C. M. požiadala o obnovu konania, pričom toto konanie
je vedené Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 12Csp/132/2022. Na základe tejto skutočnosti
navrhla žalobkyňa odvolaciemu súdu, aby konanie o odvolaní voči uzneseniu o nariadení neodkladného
opatrenia prerušil až do právoplatného skončenia konania o povolení obnovy a v prípade povolenia

obnovy, až do právoplatného skončenia obnoveného konania prípadne, aby rozhodnutie o nariadení
neodkladného opatrenia potvrdil.6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konania im

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je nedôvodné.

7. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Právo na súdnu

ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom domáhať
sa svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v
časovejavecnejsúvislostivylučujúcejjehoochranuinaknežneodkladným,urgentnýmzásahomsúdu.V
takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených
skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa
neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu,
podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu. Tu nie je na mieste, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul

procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd
nariadi len v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava,
že by exekúcia bola ohrozená.

8. Žalovaní v rámci svojho odvolania vyjadrili presvedčenie, že tým, že im súd neumožnil vyjadriť sa k

návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaboliporušenéichprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu
práva na spravodlivý proces. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na ust. § 329 ods. 1 CSP, z ktorého
nepochybne vyplýva, že súd môže o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia rozhodnúť aj bez
vyjadrenia strán sporu. Keďže prvostupňový súd mal za dostatočne preukázané dôvody pre nariadenie
neodkladného opatrenia nevyzýval žalovaných na vyjadrenie sa k návrhu, čím ale nedošlo k porušeniu

ich práva na spravodlivý proces.

9. Žalobkyňa už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzniesla námietku premlčania
pohľadávky žalovaného v 1. rade, ako aj premlčanie záložného práva. K tomu žalovaní uviedli, že vo
vzťahu k pohľadávke, pre nezaplatenie ktorej realizujú záložné právo, bol vydaný platobný rozkaz a

preto pohľadávka nemôže byť premlčaná. Tento platobný rozkaz však nebol vydaný voči žalobkyni,
ale spoludlžníčke C. M.. Zároveň je nesporné, že právny predchodca žalovaného v 1. rade uzavrel
so žalobkyňou dohodu o splátkach, na základe ktorej táto úver aj splácala, o čom súdu predložila
kópie poštových poukážok (úhrady v celkovej výške 6.800 eur), k čomu sa ale žalovaní vyjadrili iba
tak, že určite tým nebol splatený celý dlh. Vzhľadom na uvedené, preto skutočne nie je zrejmá jednak

výška dlhu, ako aj právny dôvod úhrady dlhu žalobkyňou ako záložnou veriteľkou. Výška dlhu je pritom
dôležitá aj pre posúdenie proporcionality hodnoty založených nehnuteľností a výšky dlhu. Z vyjadrenia
žalobkyne taktiež nepochybne vyplynulo, že spoludlžníčka C. M. podala návrh na obnovu konania, o
ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.

10. Žalobkyňa, namieta aj nesplnenie podmienok vyplývajúcich z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, a teda, že došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu, P.
na žalovaného v 1. rade ako nebankový subjekt. Odvolací súd považuje preskúmanie zákonných
podmienok platného postúpenia pohľadávky za zásadné a už táto samotná skutočnosť je postačujúcim
dôvodom pre potvrdenie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.

Súd prvej inštancie taktiež uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu o určenie, že žalovaný v 1. rade nie
je záložným veriteľom zo zmluvy o zriadení záložného práva.

11. Všetky tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu osvedčujú danosť práva žalobkyne na
nariadenia neodkladného opatrenia a v spojení s dôvodmi, ktoré budú predmetom dokazovania vo veci

samej, je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu na základe ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, a
to s poukazom na vlastnícke právo žalobkyne, pričom vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam zároveň
predstavuje obydlie žalobkyne a jej rodiny. Týmto ale samozrejme nie je dotknuté právo žalovaného v 1.rade na zaplatenie jeho pohľadávky, ktorá ale musí byť určitá a jednoznačne špecifikovaná, avšak iba
za podmienky, že bude preukázané platné postúpenie pohľadávky.

12. Žalovaný v 2. rade navrhol zamietnuť návrh na vydanie neodkladného opatrenia vo vzťahu k nemu,
a to aj s poukazom na ust. § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, z
ktoréhovyplýva,žedražobníkjepovinnýopustiťoddražby,najneskôrdojejzačatia,akjemupreukázané
vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby a ak
ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené.

Odvolací súd má však za to, že aj napriek citovanému zákonnému ustanoveniu nemožno len na základe
jeho znenia vylúčiť prípadnú realizáciu dražby, napr. v prípade pokiaľ záložný veriteľ o tejto skutočnosti
neupovedomí dražobníka (keďže to nie je v jeho prospech) a ani samotný vlastník nehnuteľnosti nemusí
mať informáciu o vykonaní dražby.

13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).