Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/165/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521203138
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1521203138.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: VSD, s.r.o., IČO: 35
814 560, Bratislava, Trebišovská č. 3, zastúpená JUDr. Andrejom Štefančíkom, advokátom, Bratislava,
Bajkalská č. 13, proti žalovaným: I. H. G. Z. A. V. Í. U. , U. N. XX.XX.XXXX, F. R. R., Š. X, II. C. G. Z. A.
V. Í. U. O. H. Á. , U. N. XX.X.XXXX, F. R. R., I. Č.. X, obaja zastúpení Mgr. Janou Lenkovou, advokátkou,

Bratislava, Krížna č. 38, o zaplatenie 727,08 s prísl. na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava V. zo dňa 28. apríla 2022, č. k. 39 C 67/2021-90, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 28. apríla 2022, č. k. 39
C 67/2021-90, vo výroku II. m e n í tak, že žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 28.4.2022, č. k. 39 C 67/2021-90, zastavil konanie
(výrok I.) a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi proti žalovaným v I. a II. rade priznal
nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil ustanovením
§ 256 ods. 1 C.s.p. a vecne tým, že žalovaní v I. a II. rade zavinili zastavenie konania, keď po podaní
žaloby uhradili žalovanú pohľadávku.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie, jeho výroku II., podali odvolanie žalovaní v I. a II. rade,
dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Uviedli, že žalovanú istinu neuhradili po podaní
žaloby, skutkové tvrdenia súdu prvej inštancie v tomto smere sú nepravdivé, v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Poukázali na to, že už v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedli, že žaloba je
nedôvodná, keďže žalovaná suma má pôvod vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za rok

2011 a nedoriešenej reklamácii nedoplatku z tohto vyúčtovania vo výške 686,11 €. Uvedenú reklamáciu
nevyriešil predchádzajúci ani súčasný správca (žalobca), na ktorého prešli všetky práva a povinnosti,
teda aj povinnosť vyriešiť reklamáciu. Dôvodili, že na preukázanie svojich tvrdení predložili ako dôkaz
výpis z banky, z ktorého je zrejmé uhrádzanie mesačných platieb nákladov spojených s
užívaním bytu (a do fondu prevádzky, údržby a opráv) v zmysle platného predpisu žalobcu, a to v
období od januára 2020 do septembra 2021. Keďže žalobou uplatnený nárok žalobcu sa týka primárne

obdobia od 12/2000 do 8/2021, pričom žalovaní do konania predložili dôkazy, ktorými preukázali, že
úhrady mesačných platieb nákladov spojených s užívaním bytu (E., Bratislava) realizovali v prospech
žalobcu v čase 12/2000 - 8/2021 na pravidelnej mesačnej báze, t. j. v čase podania žaloby boli tieto
platby bez akýkoľvek pochybností uhradené, je podľa odvolateľov logické, že nemohli žalovanú istinu
uhradiť až po podaní žaloby. Že žalobcom uplatnená suma má pôvod v reklamovanom vyúčtovaní z
roku 2011 potvrdzuje aj vyúčtovanie za rok 2021, ktoré žalobca doručil žalovaným v apríli 2022, v ktorom

žalobca stále eviduje voči žalovaným nedoplatok vo výške 602,15 €, a to aj napriek tomu, že žalovaní
v roku 2021 riadne uhradili všetky mesačné platby v súvislosti s bytom, a to spolu vo výške 987,88€ (predpis bol vo výške 960,18 €). Žalobca späťvzatím žaloby zavinil vznik trov konania žalovaných,
dôvodom späťvzatia žaloby nebola úhrada žalovanej sumy po podaní žaloby, ale zmätočnosť žaloby.
Súd prvej inštancie tak podľa odvolateľov dospel jednak k nesprávnym skutkovým

zisteniam, čím bol založený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a jednak vec
nesprávne právne posúdil, čím bol založený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., keď o
nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. naopak, keďže k zastaveniu konania
došlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, a teda zastavenie konania procesne zavinil žalobca, a nie

žalovaní. Odvolaciemu súdu navrhli, aby napadnuté uznesenie vo výroku II. zmenil a žalovaným priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. považoval
za správne a navrhol ho potvrdiť. Podľa žalobcu predpokladom procesného úspechu žalovaných v tomto
spore bolo napadnutie I. výroku uznesenia súdu o zastavení konania s návrhom

na zamietnutie žaloby, čo však žalovaní v rámci podaného odvolania nespravili. Táto skutočnosť je
relevantná vo vzťahu k následnému posudzovaniu procesného zavinenia zastavenia konania a s tým
súvisiacej otázky rozhodovania o náhrade trov konania v prospech príslušnej strany. Podľa žalobcu
tvrdenie žalovaných, že žalovanú sumu neuhradili po podaní žaloby, ignoruje priebežné započítavanie
úhrad žalovaných zo strany žalobcu na najstarší dlh a započítanie úhrad špecifikovaných v späťvzatí

žaloby na žalovaný dlh špecifikovaný v žalobe. Podľa žalobcu právne významnou skutočnosťou pre
posúdenie dôvodnosti žaloby je fakt, že žalovaní pri platení nešpecifikovali účel platieb, ktoré sú
obsahom výpisu z účtu, konkrétnym časovým obdobím (napr. príslušným kalendárnym mesiacom), za
ktoré platia. Žalobca poukázal na to, že dňa 4.10.2021, t. j. po podaní žaloby, ktorá bola podaná dňa
17.8.2021, žalovaní platbou vo výške 178,75 € uhradili časť žalovaného dlhu, tzv. doťaženie zaúčtované

ku dňu 28.7.2021 vo výške 178,75 €, predstavujúce jednorazový vklad do fondu odsúhlasený vlastníkmi
na schôdzi vo výške 2,89 €/m2, ktorý sa týkal úhrady nákladov za vodu. Uvedené vyplýva aj z výpisu
z bankového účtu, predloženého v konaní žalovanými. Keďže žalovaní pri vykonávaní úhrad žiadnym
konkrétnym spôsobom neurčili časové obdobie, za ktoré platia, žalobca ich platby priebežne započítaval
na nedoplatky za najstaršie obdobie, t. j. tak, ako to špecifikoval v žalobe. S poukazom na

uvedené je predmetom tohto konania peňažný dlh žalovaných v zmysle špecifikácie žalobcu uvedenej
v rámci III. bodu žaloby. Žalobca ďalej poukázal na to, že nedoplatok na vyúčtovaní za rok 2020 vo
výške 70,82 € uhradili platbou zo dňa 25.10.2021 vo výške 70,82 €, t. j. platbou vykonanou po podaní
žaloby.Žalobcaďalejpoukázalajnato,žežalovanípočaskonaniaaninerozporovali,žepriplatenítýchto
platieb nešpecifikovali účel platieb konkrétnym časovým obdobím. Žalobca odvolaciemu súdu navrhol

uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Dôvodili, že nemali dôvod podať odvolanie voči výroku I.
uznesenia, ktorým súd zastavil konanie, keďže jeho právoplatnosťou je konanie o zaplatenie 727,08 € s

príslušenstvom právoplatne skončené. Podľa žalovaných, vychádzajúc zo zákonnej úpravy, ak žalobca
vezme žalobu späť celkom, pred pojednávaním a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 C.s.p., súd
musí konanie zastaviť, pričom súhlas alebo nesúhlas žalovaného je bezpredmetný. Poukázali na to, že
žalobca žalobu zobral v celom rozsahu späť po tom, čo podali odpor voči platobnému rozkazu, ktorý
odôvodnili neexistenciou žalovanej pohľadávky. Žalobca teda vzal žalobu späť nepochybne z dôvodu,

že sa jednalo o zjavne nedôvodnú žalobu, a nie z dôvodu, že by žalovaní splnili žalobou
uplatnený dlh. Ďalej poukázali na to, že z ich platieb za byt je nepochybné, keďže sú označené ako
„nájomné slávičie“ a boli realizované na pravidelnej mesačnej báze, že sa jedná o mesačné zálohové
platby spojené s užívaním bytu, teda nie je akýkoľvek dôvod na spochybňovanie účelu týchto platieb
zo strany žalobcu. Podľa žalovaných, pokiaľ žalobca započítaval úhrady žalovaných na nedoplatky

za najstaršie obdobie, potom započítal premlčaný dlh a žalovaným započítanie žiadnym spôsobom
neoznámil, t. j. žalovaní sa o započítaní premlčaného dlhu dozvedeli až z podanej žaloby. Žalovaní
namietali, že žalobca v rozpore s § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka („započítať nemožno premlčané
pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti
splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná“) započítal premlčaný dlh

vyplývajúci z reklamovaného ročného vyúčtovania za rok 2010 (pričom reklamáciu nevybavil) s bežnými
platbami úhrad za služby spojené s užívaním bytu za roky 2020 a 2021, čím voči žalovaným vytvoril
fiktívny dlh vo výške 727,08 €, ktorý uplatnil touto žalobou. V rozpore so zákonom započítal aj sumu
vo výške 21,50 €, ktorá suma predstavuje súdny poplatok za toto konanie, s platbami realizovanýmižalovanými titulom úhrad spojených s užívaním bytu. Poukázali na to, že v konaní majú postavenie
spotrebiteľa, ich práva sú chránené zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Poukázali aj na žalobcom vystavený doklad zo dňa 3.6.2011, označený ako informácie o platbách a

predpisoch pre vlastníka, z ktorého vyplýva, že žalobca voči žalovaným neeviduje žiadny nedoplatok
po prevzatí správy od predchádzajúceho správcu, spoločnosti JAGA. Žalovaní preukázali, že si riadne
plnili svoje povinnosti vyplývajúce im z vlastníctva bytu a uhrádzali mesačné platby spojené s
užívaním bytu na základe zálohového predpisu. Zotrvali na návrhu, aby odvolací súd uznesenie, ktorým
súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania zmenil tak, že im prizná voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a
v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutom rozsahu je potrebné podľa § 388 C.s.p. zmeniť.

6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách predmetného konania vychádzal z ustanovenia §
256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo
strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného

hľadiska. Zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie
sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu
na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené,
pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká
jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

7.1. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovaným
zaplatenia sumy 727,08 € titulom nedoplatkov na mesačných zálohových platbách do fondu prevádzky,
údržby a opráv (ďalej len „FÚO“) a platbách za služby, ktoré boli ako vlastníci bytu č. X v Bratislave, E.
č. XXX, povinní uhrádzať v zmysle zmluvy o výkone správy do 15. dňa príslušného mesiaca, za mesiac

12/2020 vo výške 22,50 €, mesiace 1 až 5/2021 vo výške 265,- € (á 53,- €), za mesiace 6 až 8/2021 vo
výške 173,01 € (á 57,67 €), ďalej titulom nedoplatku na vyúčtovaní služieb za rok 2020
vo výške 70,82 € a titulom jednorazového vkladu do fondu odsúhlaseného vlastníkmi vo výške 178,75 €,
ako aj poplatkov za dve upomienky v celkovej výške 17,- €. K žalobe žalobca pripojil ako listinný dôkaz
informácie o platbách a predpisoch pre vlastníka bytu - H. (súpis zálohového predpisu platieb a úhrad

vykonaných žalovanými) za obdobie od 12/2008 až do 7/2021, z ktorého odvolací súd zistil, že zálohový
predpis na mesiac 12/2020 vo výške 53,- € žalovaní uhradili v tejto sume dňa 15.12.2020, predpis na
mesiac 1/2021 vo výške 53,- € žalovaní uhradili dňa 15.1.2021, na mesiac 2/2021 vo výške 53,- €
uhradili dňa 15.2.2021, na mesiac 3/2021 vo výške 53,00 € uhradili dňa 15.3.2021, na mesiac 4/2021
vo výške 53,00 € uhradili dňa 15.4.2021, na mesiac 5/2021 vo výške 53,- € uhradili dňa 14.5.2021, na

mesiac 6/2021 vo výške 57,67 € uhradili dňa 15.6.2021, na mesiac 7/2021 vo výške 57,67 € uhradili dňa
15.7.2021, na mesiac 8/2021 vo výške 57,67 € uhradili dňa 13.8.2021 (č. l. 12 p. v. a 13 spisu).
7.2. Z informácie o platbách a predpisoch pre vlastníka bytu - H. G. na č. l. 83 spisu, doloženej do
spisu žalobcom odvolací súd zistil, že žalovaní dňa 4.10.2021 (teda po podaní žaloby) uhradili žalovanú
sumu 178,75 € (nedoplatok titulom jednorazového vkladu do fondu odsúhlaseného vlastníkmi) a dňa

25.10.2021 (po podaní žaloby) uhradili žalovanú sumu 70,82 € (nedoplatok na vyúčtovaní služieb za rok
2020). Kedy žalovaní uhradili žalovanú sumu celkom 17,- € za upomienky zo spisu zrejmé nie je.
7.3. Zo spisu je tak zrejmé, že po podaní žaloby žalovaní zo žalovanej sumy uhradili celkom 249,57 €
(178,75 + 70,82) a priebežne mesačnými platbami uhradili sumu 460,51 € za mesiace uvedené v žalobe.
Skutočnosť uvádzaná žalobcom vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu ako aj v späťvzatí

žaloby a to, že platby za jednotlivé mesiace uhrádzané žalovanými žalobca „započítaval“ na najstarší
dlh (v dôsledku čoho malo dôjsť aj k uhradeniu žalovanej pohľadávky) zo samotnej žaloby nevyplýva,
pričom odvolací súd poukazuje na to, že žalobca je povinný v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Zároveň je potrebné uviesť, že uvedený
postup veriteľa (započítanie úhrady na najstarší dlh) nemá oporu v platnom práve, zákon č. 182/1993

Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ani Občiansky zákonník neobsahuje ustanovenie
umožňujúce voľbu veriteľa pri použití platby (okrem § 566 Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka použitia
platby prednostne na istinu a až následne na úroky). Zo žaloby a k nej priložených listinných dôkazov
potom vyplýva záver, že späťvzatie žaloby čiastočne zavinili obe strany sporu, keďže žalovaní predpodaním žaloby uhradili zo žalovanej sumy celkom čiastku 460,51 € a po podaní žaloby čiastku 249,57
€. Percentuálny podiel oboch strán na zastavení konania je približne rovnaký (249,57 : 460,51 = 0,5419;
0,5419 x 100 = 54,19; 100 - 54,19 = 45,81) u žalovaných 45,81 % a u žalobcu 54,19 %), preto odvolací

súd rozhodol tak, že výrok II. súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo (§ 255 ods. 2 C.s.p.).

8. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

9. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keď v odvolacom

konaní nebolo možné priznať úspech ani odvolateľom, ktorí sa domáhali zmeny rozhodnutia súdu prvej
inštancie a priznania nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie [ktorému odvolaciemu
návrhu odvolací súd, ktorý ním nie je viazaný (§ 381 C.s.p.) nevyhovel], procesne úspešný nebol ani
žalobca.

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).