Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/286/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208216748
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1208216748.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej, členov
senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Borisa Tótha , v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. V.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpená správcom: JUDr. Tomáš Vaňo,
so sídlom kancelárie Záhumenská 23, 840 04 Bratislava, značka správcu S289, vedenej súdnym

exekútorom: JUDr. Václav Kuna, Exekútorský úrad so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, pod sp. zn. EX
981/2008-6 DU, o vymoženie uloženej povinnosti na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava II č. k. 53Er/1359/2008-26 zo dňa 22.08.2019, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k.
53Er/1359/2008-26 zo dňa 22.08.2019 v napadnutej časti III. výroku týkajúceho sa trov konania o d
m i e t a .

II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava
II pod sp. zn. 53Er/1359/2008 a u súdneho exekútora JUDr. Petra Kunu pod sp. zn. EX 981/2008.
Oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal a súdnemu exekútorovi JUDr.

Petrovi Kunovi, Exekútorský úrad Bratislava, Miletičova 20, 821 08 Bratislava priznal trovy exekúcie vo
výške 52,67 Eur, ktoré je povinný zaplatiť oprávnený do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že dňa 22.08.2008 vydal poverenie č. 5102
055343, ktorým poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, pričom dňa 07.08.2019 doručil súdny
exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súd

prvej inštancie poukázal na ust. § 251 Civilného sporového poriadku, na ust. § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku ako aj na ust. § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. O trovách exekúcie súd
rozhodol podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

3. Proti tomuto uzneseniu sa v časti týkajúcej sa trov exekúcie, v zákonnej lehote odvolal oprávnený.
Poukázal na skutočnosť, že dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorého hoci ci rozhodovaní o náhrade trov
exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter
tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej
procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnila aj na konania, ktoré boli začaté

pred prijatím novelizovaných ustanovení procesných predpisov. Zdôraznil, že oprávnený nenesie žiadnu
zodpovednosť,žepovinnýpočasexekúciesadostaldokonkurzuakeďžezastavenieexekúcienezavinil,nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Z uvedených dôvodov žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vrátil ho súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v rozsahu predpokladanom
v § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania, v súlade s ust. § 385 CSP. Pred vecným prejednaním

odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom
oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nutné odmietnuť.

6. V predmetnej veci ide o exekučné konanie začaté dňa 13.08.2008. Odvolaním napadnuté uznesenie
bolo vydané dňa 22.08.2019. Odvolanie podala oprávnená osoba dňa 06.09.2019, teda za účinnosti

Civilného sporového poriadku. Zároveň treba konštatovať, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo
po účinnosti novely Exekučného poriadku vykonanou Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č.
299/2013 Z.z. účinnou dňom 01.11.2013, čo bolo dôvodom, ktorý odvolací súd vyhodnotil ako prekážku
prejednania predmetu odvolania smerujúceho proti trovám exekúcie.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 9b ods. 5 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Odvolací súd v súvislosti s posudzovaním prípustnosti odvolania a exekučným súdom aplikovanej
právnej normy (zákonných ustanovení) uvádza, že exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017,

ktoré sa v prejednávanej veci aplikuje, upravoval inštitút rov exekúcie § 196 až § 203 komplexne a
pri rozhodovaní o tomto nároku sa vychádza výlučne len z úpravy Exekučného poriadku. Prípustnosť
odvolania z ust. § 196 až § 203 citovanej osobitnej úpravy exekučného poriadku explicitne nevyplývala.

11. Je potrebné uviesť, že trovy exekúcie upravené v § 196 až § 203 Exekučného poriadku, v znení

účinnom do 31.03.2017, nie sú pojmovo stotožniteľné s trovami účastníkov exekučného konania
(oprávneného a povinného). Ide o dva samostatné procesné nároky odlišných subjektov zúčastnených
v exekučnom konaní. V prejednávanej veci exekučný súd rozhodoval o trovách exekúcie v súvislosti so
zastavením exekúcie (§ 200 ods. 3 Exekučného poriadku).

12. Exekučný poriadok je vo všeobecnosti normou procesnou (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne
ustanovenia) a preto je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných
právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného exekučného poriadku ako aj
vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to ostatne zodpovedá § 470 ods.
1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti).

13. Z toho plynie, že v prípade novelizácie exekučného poriadku je potrebné aj na skôr začaté konania
aplikovať novú právnu normu, ak z intertemporálnych ustanovení nevyplýva inak.

14. Prípustnosť odvolania voči trovám exekúcie, o ktorých bolo rozhodnuté v súvislosti so zastavením

exekúcie sa v rozhodovacej praxi súdov do 01.11.2013 analogicky odvodzovala od ust. § 58 ods. 6
Exekučného poriadku, ktorý pripúšťal odvolanie voči trovám konania (tiež pri subsidiárnom použití OSP
cez § 251 ods. 4 OSP).

15. V konkrétnom prípade, pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie podľa § 57

Exekučného poriadku (ide o tento prípad), exekučný poriadok nepredpokladal pred novelou vykonanou
zákonom č. 299/2013 Z.z. v ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ale tiež pri subsidiárnom použití
OSP cez § 251 ods. 4 OSP prípustnosť odvolania. Tento právny stav sa ale od 01.11.2013 (účinnosťou
novely Exekučného poriadku č. 299/2013 Z.z.) zmenil tak, že na tento typ rozhodovania sa začalavzťahovať všeobecná neprípustnosť odvolania v exekučnom konaní predpokladaná v danom čase
§ 202 ods. 2 OSP. Prechodné ustanovenia obsiahnuté v § 243b identifikovanej novely dopad na
procesnú situáciu prípadného odvolateľa spresnili tak, že prípustnosť odvolania bude zachovaná len za

predpokladu, ak napadnuté rozhodnutie o trovách bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, o odvolaní
doposiaľ nerozhodoval sudca alebo rozhodnutie obsahujúce výrok o trovách bolo vydané sudcom pred
1. novembrom 2013 a odvolateľ podal odvolanie pred 1. novembrom 2013. Inými slovami, ak sudca o
trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku rozhodol po 1.
novembri 2013 alebo ak aj rozhodol do 31. októbra 2013 a odvolateľ odvolanie podal po 1. novembri

2013, odvolanie je neprípustné.

16. Procesné podmienky zakladajúce prípustnosť odvolania voči výroku o trovách exekúcie v
prejednávanej veci splnené neboli. Rozhodnutie obsahujúce odvolaním napadnutý výrok o trovách
exekúcie vydal sudca po 01.11.2013.

17. Na III. výrok o trovách exekúcie sa vzťahuje všeobecná neprípustnosť odvolania vyplývajúca zo
zásady, že rozhodnutie o exekučnom konaní je prípustné len v prípade, ak to zákon výslovne ustanovuje.
Trovy exekúcie upravené v ust. § 196 až § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017,
ustanovenia o prípustnosti odvolania neobsahujú. Pokiaľ prípustnosť odvolania nevyplýva priamo z
ustanovení exekučného poriadku (čo v prejednávanej veci splnené nie je) je odvolanie proti trovám

exekúcie potrebné považovať za neprípustné (absencie výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej
zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o trovách exekúcie nemožno interpretovať inak, než v
súlade s § 355 ods. 1 CSP).

18. Napokon, ak by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti

rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal
pochybnosti o možnosti podania odvolania osobitne, ak v úprave exekučného poriadku odvolanie proti
trovám exekúcie nepripúšťa.

19.Keďžetedarozhodnutieotrováchexekúcieniejerozhodnutímotrováchkonania,anivčastitýkajúcej

sazaplateniaodmenysúdnehoexekútora,rozhodnutímonáhradeaanirozhodnutímonároku,nemožno
naň aplikovať ust. § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené exekučným poriadkom,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP).
Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c) OSP odmietnuť.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. §
255 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní povinnému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom

dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí
vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).