Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2022

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822201922
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2022:7822201922.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobcu: V. S., J.. XX.XX.XXXX, G. A. E. XXX, XXX XX A. E., zastúpený:
JUDr. Ladislav Csákó, advokát so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanej: G. J., J..
XX.XX.XXXX, G. H. O. X. XX, XXX XX H. O.Á. X., o určenie vlastníckeho práva, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 04.10.2022 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uloží žalovanej G. J. až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom
súde Rožňava vedenej pod sp. zn. 9C/42/2022 o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu
Volkswagen Passat, ev. č.: RV 384 CR, zelenej metalízy tmavej, VIN: WVWZZZ3CZ6E204754 vedenej
pod sp. zn. 9C/42/2022 zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať (napr. predajom, prenajímaním,

prevedením vlastníckeho práva, zaťažením predmetu vlastníctva a pod.) a tiež povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek užívania či prenechania užívania predmetného motorového vozidla.

2. Žalobca odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutočnosťou, že dňa 27.7.2022
podal žalobu voči žalovanej o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Volkswagen Passat, ev.
č.: RV 384 CR, zelenej metalízy tmavej, VIN: WVWZZZ3CZ6E204754. Vlastnícke právo k uvedenému

vozidlu nadobudol na základe verbálne uzavretej kúpnej zmluvy od jeho vtedajšieho vlastníka v Čučme
prostredníctvom S. Y. za prítomnosti jeho syna V. S. ml. na jar 2021. Doklady od uvedeného vozidla
sa nachádzajú u neho doma, ale vzhľadom na to, že je väzobne trestne stíhaný, na základe účelovo
podaného trestného oznámenia žalovanej, nemá možnosť sa k týmto dokumentom dostať.
V čase kúpy vozidla tvorili pár so žalovanou, s ktorou majú spolu aj maloleté dieťa. Z dôvodu pracovnej
vyťaženosti vždy vlastnil viaceré vozidlá, formálne ale boli zaevidované na žalovanú, aby ich mohla

užívať, aby nedochádzalo ku komplikáciám pri policajných kontrolách, zvlášť pri zahraničných cestách,
počas ktorých do krajín, ktoré nie sú súčasťou Schengenského - priestoru, sa vždy vyžaduje aj doklad
od vozidla a v prípade, že sa nezhodujú údaje vodiča vozidla s údajmi uvedeným na dokladoch od
vozidla, vznikajú zbytočné problémy. Hlavne sa však tak stalo preto, lebo v tom čase bolo voči nemu
vedené trestné stíhanie v Maďarsku, pričom človek nikdy si nemôže byť istý výsledkom žiadneho
trestného stíhania a preto sa javilo o to dôležitejšie takýmto spôsobom umožniť používanie zmieneného

vozidla žalovanej, ako matke jeho dieťaťa pre prípad, že by bol odsúdený na nepodmienečný trest
odňatia slobody. V konečnom dôsledku takýmto spôsobom sa vytvorila aj možnosť finančne zabezpečiť
jeho dcéru pre uvedený prípad, je totiž notoricky známe, že je obrovský problém zrealizovať predaj
akéhokoľvek majetku podliehajúceho evidencii v podmienkach väzby (nehnuteľnosti, vozidlá a pod.),
pretože overenie podpisu predávajúceho na kúpnej zmluve či príslušnom tlačive (na odhlásenie
motorového vozidla vlastníka z pôvodného vlastníka na nového vlastníka) je značne byrokratické,

trvajúce dlhé týždne až mesiace. Kým sa zabezpečí overenie podpisu, spravidla potencionálny kupujúci
stratí za ten čas záujem o kúpu, zvyčajne preto, lebo medzičasom si nájde inú obdobnú vec, ktorej kúpaje podstatne jednoduchšia, rýchlejšia a trvá možno ani nie jeden deň. Zaevidovaním teda jeho vozidla
na meno žalovanej, táto by ho mohla speňažiť a mohla by vykryť výdavky spojené s výchovou a výživou
ich dcéry. Tak to aj urobili, on vozidlo kúpil zo svojich výlučných finančných prostriedkov, stal sa tak jeho

výlučným vlastníkom.
Uvedený stav sporové strany nikdy nespochybňovali a bezvýhradne rešpektovali pochopiteľne aj potom,
čo sa jeho vozidlo zaevidovalo na žalovanú, ktorá ich v podstate ani nikdy nepoužívala a aj o všetkých
otázkach týkajúcich sa tohto auta on vždy, bez výnimky rozhodoval. Žalovaná o všetkých týchto
skutočnostiach pochopiteľne vedela a nikdy proti tomu nenamietala, veď sama si bola vedomá faktu

žalobcovho vlastníckeho práva ku vozidlu.
Niekedy v lete 2021 sa žalovaná rozhodla na neho podať trestné oznámenie pre zločin týrania osoby
zverenej a osoby blízkej podľa § 208 Trestného zákona, na základe čoho bolo vznesené voči žalobcovi
obvinenie a bol vzatý do väzby, ktorá dodnes trvá. Vo veci doposiaľ nebolo rozhodnuté.
Počas trestného stíhania žalovaná podala ďalšie trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 Trestného zákona, aby sa takto

vedela dostať k autu formálne na ňu evidovaného, ktoré používal syn žalobcu V. a S. Y.. Bezmála sa jej
podarilo docieliť, čo chcela, nakoľko bolo začaté trestné stíhanie vo veci postupom podľa § 199 ods. 1
Trestného poriadku (aj keď nikto nebol obvinený) a v rámci trestného stíhania bolo vozidlo zaistené pre
účely trestného konania. Po zistení, že nie je namieste rozhodnúť o vznesení obvinenia, bolo potrebné
sa vysporiadať s osudom jeho auta, keďže neprichádzalo do úvahy jeho prepadnutie ani jeho zhabanie.

O veci sa konalo a koná na OR PZ - OKP Rožňava pod č. k. ORP-50/1-VYS-RV-2022, v ktorom
bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 23.05.2022 tak, že sa auto vrátilo žalovanej, ako jeho vlastníčke.
Žalobca síce orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej len OČTK) nebol ani len upovedomený o týchto
skutočnostiach, avšak syn mu oznámil, čo sa stalo a preto splnomocnil obhajcu k ochrane svojich
práv, prostredníctvom ktorého podal proti predmetnému uzneseniu sťažnosť. Sťažnosť podal aj jeho

syn, ako osoba, ktorá vydala vec dôležitú pre trestné konanie. Prokurátor OP v Rožňave rozhodujúc o
podaných sťažnostiach napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie orgánu,
ktorý ho vydal, ale len vďaka synovej sťažnosti, kým žalobcovu sťažnosť zamietol ako podanú osobou
neoprávnenou, hoci žalobca je vlastníkom predmetného vozidla, navyše mu svedčí sťažnostné právo
aj preto, lebo sa ho toto uznesenie priamo dotýka (viď ust. § 186 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorého o.

i. vyplýva, že sťažnosť môže podať i osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka). Pre žalobcu zaujímavým
spôsobom procesný policajt po zrušujúcom uznesení rozhodol obdobným spôsobom, a to vydaním vecí
žalovanej. Voči tomuto uzneseniu o vydaní veci žalobca spolu so synom opätovne podali sťažnosť, ktorú
prokurátor OP RV uznesením zo dňa 29.09.2022 zamietol.
Rozhodnutím prokurátora o zamietnutí sťažnosti voči uzneseniu o vydaní veci bolo žalobcovi v trestnom

konaní znemožnené domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, preto
jediným prostriedkom na takúto ochranu mu zostalo sa domáhať predmetnej ochrany v civilnom konaní
prostredníctvom neodkladného opatrenia.
Žalobca má naliehavý právny záujem na vysporiadaní sa s otázkou vlastníckeho práva k spornému
motorovému vozidlu, pretože ako je to zrejmé, žalovaná si na neho robí nárok a zavádza OČTK, ktoré,

ako je to zrejmé aj na základe citovaných uznesení, nepovažujú žalobcu za oprávnenú osobu ani len na
podanie sťažnosti proti uzneseniu, ktorým sa auto vydáva neoprávnenej osobe. Je teda úplne jasné, že
sa jeho vlastnícke právo nielen spochybňuje, ale nepochybne až popiera napriek tomu, že predmetné
auto kúpil žalobca, zo svojich financií. Je zrejmé, že údaje z evidencie motorových vozidiel majú výlučne
evidenčný charakter a nie sú dôkazom o vlastníckom (či obdobnom práve) k vozidlám.

Na základe vyššie uvedeného je možné dospieť k záveru, že predmet žalobcovho vlastníckeho práva
je priamo ohrozené žalovanou vzhľadom na jej povahu a doterajšie správanie, ako aj na skutočnosť,
že žalobca je momentálne väzobne stíhaný, teda fyzicky znemožnený sa domáhať okrem tohto návrhu
a podanej žaloby akejkoľvek inej ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom práve žalovanej sa má
vracať predmet jeho vlastníctva, ktorá vzhľadom na jej doterajšie správanie a povahu bude špekulatívne

(a neoprávnene) nakladať s predmetom jeho vlastníctva ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu
o určení vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu. Preto považuje počas konania za
nevyhnutné bezodkladne predbežne upraviť pomery k uvedenému motorovému vozidlu Volkswagen
Passat, ev. č.: RV 384CR, zelenej metalízy tmavej, VIN: WVWZZZ3CZ6E204754 a vydať neodkladné
opatrenie.

Ako dôkazy k návrhu predložil uznesenie Okresnej prokuratúry v Rožňave č. Pv 86/22/8808-8 zo dňa
30.6.2022, uznesenie OR PZ v Rožňave ČVS: ORP-50/1-VYS-RV-2022 zo dňa 7.7.2022 a uznesenie
Okresnej prokuratúry v Rožňave č. Pv 86/22/8808-15 zo dňa 29.9.2022.3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najmenej do

30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

12. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, ak je

potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto
skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné
opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý
bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná,
čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak

navrhovateľovi hrozí bezprostredný vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu
alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

15. Pred nariadením neodkladne´ho opatrenia musi´ su´d posu´ditˇ, cˇi: a) je osvedcˇena´ existencia pra

´vneho vztˇahu medzi sporovy´mi stranami, resp. existencia subjekti´vneho na´roku navrhovatelˇa, ktore
´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana, b) navrhovatelˇom tvrdene´ a osvedcˇene´ skutocˇnosti odo^vodnˇuju´
potrebu neodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exeku´cie (princi´p opodstatnenosti), c)
ulozˇeni´m pozˇadovanej povinnosti alebo obmedzenia objekti´vne mozˇno dosiahnutˇ ochranu, ktorej
sa navrhovatelˇ doma´ha (princi´p efekti´vnosti), d) navrhovany´m neodkladny´m opatreni´m, pokialˇ ma´

podlˇa okolnosti´ pri´padu docˇasny´ charakter, nebude vytvoreny´ nena´vratny´ stav, e) pra´vne u´cˇinky
neodkladne´ho opatrenia neobmedzia povinnu´ osobu neprimerany´m spo^sobom a nad nevyhnutny´
rozsah (princi´p proporcionality), f) sledovany´ u´cˇel nemozˇno dosiahnutˇ zabezpecˇovaci´m opatreni
´m (§ 324 ods. 3 CSP).16. Pre rozhodnutie su´du o neodkladnom opatreni´ je rozhoduju´ci stav v cˇase vydania rozhodnutia
su´du prvej insˇtancie, cˇo je skutkovy´ a pra´vny stav veci, v ktorej sa ma´ rozhodovatˇ o na´vrhu na

nariadenie neodkladne´ho opatrenia. Skutkovy´ a pra´vny stav veci sa posudzuje podlˇa na´lezˇitosti´
na´vrhu vyzˇadovany´ch v § 326 CSP. Su´d sa v ra´mci konania o nariadenie neodkladne´ho opatrenia
vyrovna´ len s ty´mi okolnostˇami, ktore´ vyply´vaju´ z na´vrhu a z pouzˇitelˇne´ho, spravidla hmotne´ho
pra´va, cˇo su´visi´ aj s ty´m, zˇe u´cˇastni´ci nemusia bytˇ vypocˇuti´ a su´d nie je povinny´ vykona´vatˇ
zˇiadne ine´ dokazovanie. Aby su´d mohol vyhovietˇ na´vrhu na vydanie neodkladne´ho opatrenia, musi´

navrhovateľ osvedcˇitˇ asponˇ za´kladne´ skutocˇnosti umozˇnˇuju´ce prijatˇ za´ver o pravdepodobnosti
na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana, ako aj nebezpecˇenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho,
navrhovane´ neodkladne´ opatrenie by malo bytˇ primerane´ zabezpecˇovane´mu na´roku a musi
´ bytˇ pri´pustne´. Osvedcˇovanie na rozdiel od dokazovania znamena´, zˇe su´d prostredni´ctvom
oznacˇeny´ch do^kazov zistˇuje najvy´znamnejsˇie skutocˇnosti do^lezˇite´ pre rozhodnutie. Do^kazne´
bremeno spocˇi´va vy´lucˇne na navrhovateľovi navrhovane´ho neodkladne´ho opatrenia a jeho na´vrh

by mal obsahovatˇ vsˇetky na´lezˇitosti umozˇnˇuju´ce jeho merito´rne vybavenie. Neodkladne´ opatrenie
vsˇak nemozˇno vydatˇ iba na za´klade tvrdeni´ navrhovateľa bez osvedcˇenia asponˇ za´kladny´ch
skutocˇnosti´ umozˇnˇuju´cich prijatˇ za´ver o pravdepodobnosti na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ
docˇasna´ ochrana a bez osvedcˇenia nebezpecˇenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

17.Za´konny´mipodmienkaminanariadenieneodkladne´hoopatreniasu´tedaneodkladnostˇdocˇasnej
u´pravy pomerov alebo obava, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Aj v pri´pade, ak su´ inak splnene´
forma´lne predpoklady pre nariadenie neodkladne´ho opatrenia, je treba starostlivo zva´zˇitˇ, cˇi v pri
´pade jeho nariadenia nedo^jde k nevyva´zˇene´mu za´sahu do vztˇahu stra´n alebo treti´ch oso^b.
Podkladom pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú rovnako aj

údaje a informácie, ktoré sú uvedené v návrhu a priložených dôkazoch. Preukázanie alebo aspoň
osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje len podľa
obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. V súlade s vyššie uvedeným ustanovením § 329 ods. 1 CSP
súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich možnej
pravdepodobnosti vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov

strán. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných
súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom.
Ak použitie neodkladného opatrenia súdom predpokladá kumulatívne splnenie všetkých zákonných
podmienok, je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení
nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, preukázal dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí

závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote
ustanovenej v § 328 ods. 2 CSP, spravidla bez nariadenia pojednávania. V štádiu, keď súd rozhoduje
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je nemysliteľné, aby súd vykonával dokazovanie,
prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť
a dôkazné bremeno v činnosti súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

spočíva výlučne na navrhovateľovi. Súd bez toho, aby umožnil druhej strane vyjadriť sa k podanému
návrhu alebo predniesť vlastné tvrdenia a návrhy, skúma, či sú splnené podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu je potrebné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
bol perfektný a skutočnosti v ňom uvádzané dostatočne osvedčené. „V rámci konania o vydanie
predbežného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený v dôsledku: účelu

a podstaty predbežného opatrenia, lehoty na rozhodnutie o návrhu, toho, že súd koná spravidla
bez pojednávania a zásadne bez vypočutia účastníkov. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Nemusí prihliadať na všetky formality, ako pri
riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa

súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.“ (uznesenie Najvyššieho súdu
sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010). Navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný osvedčiť
(teda nemusia byť nepochybne preukázané) relevantné skutkové tvrdenia odôvodňujúce nariadenie
neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena je na strane navrhovateľa a nič na tom nemení
fakt, že niekedy je to obtiažne. To však v žiadnom prípade neznamená, že povinnosť tvrdenia či

dôkazná povinnosť odpadá. Treba s tým počítať v každom sporovom konaní, teda aj v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia, kde dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a
hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe,
naliehavosti a primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Potreba okamžitej a dočasnej úpravypomerov strán je kumulatívnou požiadavkou na nariadenie neodkladného opatrenia, ale musí byť reálne
preukázaná. Zúžené požiadavky na dokazovanie v súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení
nemožnointerpretovaťtak,ženeodkladnéopatreniemôžesúdvydaťbeztoho,abydokazovanievykonal

v potrebnej miere a preveril ním vierohodnosť navrhovateľom tvrdených skutočností. Navrhovateľ musí
osvedčiť,žeobavazohrozeniajereálna,atedažeosobaktorejnavrhujeuložiťnejakúpovinnosťresp.sa
niečoho zdržať, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu
alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej resp. k zmareniu prípadného
núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne

a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv
strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je
základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

18. Súd sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s priloženými
listinnými dôkazmi a po preskúmaní skutkových a právnych dôvodov návrhu dospel k záveru, že nie sú

splnené podmienky pre jeho nariadenie a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu zamietol.

19. Návrh na neodkladné opatrenie nie je dôvodný vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán
sporu nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa

má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o hrozenie.

20. Podľa názoru súdu žalobca skutočnosťami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a listinami k nemu pripojenými neosvedčil oprávnenosť navrhovaného neodkladného
opatrenia z hľadiska existencie (ohrozeného) práva. Neosvedčil najmä potrebu bezodkladne upraviť

pomery medzi stranami sporu neodkladným opatrením v navrhnutom rozsahu. Žalobca sa žalobou vo
vecisamejdomáhaurčeniavlastníckehoprávakmotorovémuvozidlu.Potrebanariadenianeodkladného
opatrenia podľa žalobcu vyplýva z konania žalovanej keď uvádza, že vzhľadom na jej doterajšie
správanie a povahu bude špekulatívne (a neoprávnene) nakladať s predmetom jeho vlastníctva ešte
pred právoplatným rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu.

Uvedené však nevyplýva ani z predložených listinných dôkazov.
Z uznesenia Okresnej prokuratúry v Rožňave č. Pv 86/22/8808-8 zo dňa 30.06.2022, vyplýva, že
prokurátor zamietol sťažnosť V. S. st., ako podanú neoprávnenou osobou, proti uzneseniu vyšetrovateľa
OR PZ Rožňava, ktorým boli žalovanej ako vlastníčke vydané hnuteľné veci (medzi nimi aj motorové
vozidlo, ktoré je predmetom tohto návrhu) ako nepotrebné pre ďalšie konanie, pričom neprichádzalo do

úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie a nie sú pochybnosti o práve žalovanej na tieto veci.
Uznesením OR PZ v Rožňave ČVS: ORP-50/1-VYS-RV-2022 zo dňa 07.07.2022 bolo rozhodnuté o
vydaní hnuteľných vecí (medzi nimi aj motorové vozidlo, ktoré je predmetom tohto návrhu) ich vlastníkovi
- žalovanej z dôvodu, že pre ďalšie konanie už nie sú potrebné a neprichádza do úvahy ich prepadnutie
alebo zhabanie a nie sú pochybnosti o práve menovanej na tieto veci. Pri určení vlastníka vyšetrovateľ

vychádzal z evidenčnej karty vozidla.
Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry v
Rožňave č. Pv 86/22/8808-15 zo dňa 29.09.2022 zamietnutá ako nedôvodná. Prokurátor okrem iného
v odôvodnení uznesenia uviedol, že v sťažnosti bolo sťažovateľom (žalobcom) namietané vlastnícke
právo žalovanej k vydávaným hnuteľným veciam. K námietke evidenčného charakteru údajov evidencie

motorových vozidiel poukázal na ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke konštatujúc, že
evidencia vozidiel deklaruje skutočnosti, ktoré nastali pred vykonaním zápisu do tejto evidencie a ktoré
je potrebné hodnoverným spôsobom preukázať. Údaje obsiahnuté v evidencii vozidiel sú dostatočne
relevantné aj vo vzťahu k otázke vlastníckeho práva ku konkrétnemu motorovému vozidlu. Aj vo vzťahu
k motorovým vozidlám platí, že údaje uvedené v evidencii vozidiel potvrdzujúce, že ich vlastníčkou a

držiteľkou je žalovaná - G. J., boli do tejto evidencie zapísané na základe predloženia podkladov, z
ktorých jej vlastnícke právo vyplývalo, resp. že zmena v osobe vlastníka bola vykonaná so súhlasom
ich pôvodného vlastníka, pričom predmetom trestného konania nie je dokazovanie vlastníckeho práva
k určitej veci, ale skúmanie podozrenia z konkrétneho trestného činu. Záverom uviedol, že uznesenie o
vrátení veci nerieši otázku vlastníckeho práva k veciam, ktoré boli vydané a nepredstavuje tak prekážku

preto,abyinésubjekty,ktorésadomáhajúsvojhovlastníctvakukonkrétnejveci,tentosvojnárokuplatnili
v civilnom konaní, v ktorom preukážu svoje tvrdenia. Žalobca svojimi tvrdeniami a predloženými dôkazmi
nijako neosvedčil skutočnosť, že by zo strany žalovanej dochádzalo k pokusom o realizáciu úkonov
smerujúcim k prevodu vlastníckeho práva, účelového konania s cieľom predĺžiť súdne konanie aleboakokoľvek poškodiť žalobcu. Nijako nepreukázal „doterajšie správanie a povahu“ žalovanej, ktoré by
znamenalo ohrozenie jeho práva. Ani z predložených listinných dôkazov nevyplýva konanie žalovanej,
ktoré by bolo špekulatívne a alebo ohrozujúce práva žalobcu. V uvedených trestných konaniach sa

len realizoval zákonom predpísaný procesný postup orgánov činných v trestnom konaní pri zaistení a
vydaní vecí potrebných pre účely trestného konania. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, a teda že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú
povinnosť resp. sa niečoho zdržať, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku
môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej resp. k

zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Žalobca žiadne takého skutočnosti nepreukázal.
Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy
osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce
osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre
vydanie neodkladného opatrenia. K osvedčeniu tejto skutočnosti navrhovateľ tak nepredložil žiaden
dôkaz.

21. Súd na základe návrhu žalobcu si vyžiadal od Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave,
Okresného dopravného inšpektorátu, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií
Rožňava, evidenčnú kartu k motorovému vozidlu s WIN číslom: WVWZZZ3CZ6E204754, z ktorej bolo
zistené, že motorové vozidlo s predmetným WIN číslom má evidenčné číslo RV 348 CR a nie RV 384

CR, ako to je uvedené v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

22. V danom prípade má súd za to, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladne a autoritatívne
zasiahnuť do správania sa sporových strán nariadením žiadaného neodkladného opatrenia. Žalobca
jednak neosvedčil skutočnosť, že by žalovaná realizovala úkony smerujúce k prevodu alebo zaťaženiu

motorového vozidla, resp. by s ním zaobchádzala nezodpovedne tak, že by mohla spôsobiť akúkoľvek
škodu.

23. Keďže neboli splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súdu
nezostávala iná možnosť, než návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa ust. § 357 písm. a) CSP, v lehote do 15 dní odo
dňa doručenia uznesenia na Okresný súd Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.