Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512234683
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1512234683.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov

senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcov: X/ D. H., Y.
G. Q. X, G., X/ I.É. K., Y. G. K. XX, G., X/ M. J., Y. G. H.N. XX, G., X/ S. G., Y. G. S. XX, G., I. K.I.
L.: S. S.-M. H., N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, N. N. J. X, G., X/ S. N., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXX/XX,
G., X/ G. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXXX/XX, G., X/ P. N., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. proti žalovaným:
1/. K. E.Á., Y. bytom K. XXX/XX, G., 2/ Urbárska spoločnosť „pozem. spol." Bratislava - Jarovce, IČO:
30 844 037, so sídlom Pílová 7, Bratislava, obaja žalovaní právne zastúpení: Legium s.r.o., IČO: 36
867 870, so sídlom Bukurešťská 3, Bratislava, za ktorú koná advokát Mgr. Adrián Šándorčin, o určenie

neplatnosti zámennej zmluvy, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 29.05.2016, č.k. 41C/246/2012-643, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/,2/ sa priznáva voči žalobcom 1/ - 7/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia (po oprave
petitu na č.l. 247 a zmene žaloby pripustenej uznesením č.k. 41C/246/2012-546 zo dňa 03.02.2017)
domáhali určenia, že zámenná zmluva uzatvorená medzi žalovanými 1/, 2/ dňa 27.07.2008, ktorej vklad
vlastníctvabolpovolenýSprávoukatastraprehlavnémestoSRBratislavurozhodnutímčísloV-21879/08
z 28.07.2008, predmetom ktorej bola zámena nehnuteľností nachádzajúcich sa v G., S. Č. G. - Z. v
katastrálnom území Z. I. na X. Č.. XXXX ako parcely registra „C“ XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 973 m2, XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 , XXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 46 m2, vo vlastníctve žalovaného v 1. rade v celosti, ktoré boli po povolení vkladu
zapísané na LV č. XXX a nehnuteľností nachádzajúcich sa v G., mestská časť G. - Z. v katastrálnom
území Z. vedené na X. Č.. XXX ako parcely registra „C“ číslo XXX/XX - orná pôda o výmere 2170 m2 ,
XXX/X - orná pôda o výmere 701 m2 , XXX/X - orná pôda o výmere 4378 m2, XXX/X - orná pôda o
výmere 7378 m2, XXX/XX - orná pôda o výmere 578 m2, XXX/X - ostatné plochy o výmere 826 m2,
XXX/XX - ostatné plochy o výmere 4135 m2, XXX/X - ostatné plochy o výmere 6243 m2, XXX/XX - orná

pôda o výmere 507 m2, parcely registra „ E“ číslo XXXX - orná pôda o výmere 548 m2, XXXX - orná
pôda o výmere 2393 m2, XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 253 m2, XXXX/X - trvalé trávnaté
porasty o výmere 1570 m2, XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 135 m2, XXXX - orná pôda o
výmere 929 m2, XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 391 m2, XXXX - trvalé trávnaté porasty ovýmere 1268 m2, XXXX - orná pôda o výmere 261 m2, XXXX - orná pôda o výmere 5953 m2, XXXX -
orná pôda o výmere 2136 m2, XXXX - orná pôda o výmere 6215 m2, 3300 - orná pôda o výmere 34537
m2, a novovytvorená parcela registra „C“ číslo XXX/XX - ostatné plochy o výmere 181 m2, ktoré boli po

povolení vkladu zapísané na LV č. XXXX, je neplatná; určenia, že žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom
pozemkov parc. č. XXXX, par. č. XXXX, K.. Č.. XXXX, K.. Č.. XXXX/X, K.. Č.. XXXX,K.. Č.. XXXX, K..
Č.. XXXX, K.. Č.. XXXX, K.. Č.. XXX/XX, K.. Č.. XXX/X, K.. Č.. XXX/X, K.. Č.. XXX/X, K.. Č.. XXX/XX,
K.. Č.. XXX/X, K.. Č.. XXX/XX, K.. Č.. XXX/X, K.. Č.. XXX/XX, K.. Č.. XXX, K.. Č.. XXXX, K.. Č.. XXXX
M. K.. Č.. XXXX, všetky v kat. územie Z., zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie Z.; určenia,

že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. XXX/XX, K.. Č.. XXX/XX, K.. Č.. XXX/XX H..
Ú. Z.; priznal žalovaným 1/, 2/ voči žalobcom 1/ až 5/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorých si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením.

2/ Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby, podľa ktorého
nehnuteľnostivedenénaLVč.XXX,vovzťahu kuktorýmsažalobcoviadomáhalinavrhovanéhourčenia,

boli pôvodne vedené v pozemkovej knihe ako urbárske pozemky a na základe zákona č. 81/1949 Sb.
prešli do vlastníctva jednotného roľníckeho družstva. Uplatnením reštitučného nároku podľa zákona č.
229/1991 Zb., rozhodnutím Okresného úradu Bratislava V, odbor pozemkového a lesného hospodárstva
zo dňa 12.12.1997 vydané pod č. 1134/92-Tb/97 bolo obnovené vlastníctvo ako členov pozemkového
spoločenstva, pričom na základe tohto rozhodnutia bolo pôvodne na LV č. XXX nesprávne uvedený

ako vlastník žalovaný 2/ a až neskôr bol nesprávny zápis zosúladený s Rozhodnutím č. 1134/92-
Tb/97 a ako podieloví spoluvlastníci boli na LV č. XXX zapísaní žalobcovia, pričom tento stav trval
do roku 2001. Rozhodnutím OÚ Bratislava V, katastrálny odbor zo dňa 13.06.2001 č. 19/01/R bolo
vlastníctvo žalobcov zrušené a ako vlastník bol zapísaný žalovaný 2/. Predmetné rozhodnutie nebolo
žalobcom doručené a preto nemohlo nadobudnúť účinky a o strate vlastníctva sa dozvedeli až po

uplynutí určitého času, kedy nemali možnosť procesne brániť svoje právo, orgány katastra odmietli
vykonaťopravunezákonnéhozápisudôvodiac,žemedzičasomdošloktakýmzmenámvprávnomstave,
že už nie sú spôsobilé na nápravu chýb. Z vyššie uvedených dôvodov sú podľa žalobcov vlastníkmi
pozemkov spoločníci a nie spoločenstvo, pričom urbárska spoločnosť mala právo hospodárenia s
pozemkami, nie s nimi nakladať. Mali za to, že zámenná zmluva uzavretá medzi žalovanými je absolútne

neplatná, dôvodiac, že vlastníkom pozemkov nebola urbárska spoločnosť, ale žalobcovia ako jej
členovia. Opodstatnenosť určovacej žaloby vyvodzovali zo spornosti práv k nehnuteľnosti evidovanom
v katastri nehnuteľností, keď rozsudok vyhovujúci ich žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného
a právneho stavu. V priebehu pojednávania akcentoval, že neplatnosť zámennej zmluvy spôsobila tá
skutočnosť, že sa jedná o majetok urbárskej spoločnosti a spoločný majetok, ktorý je nedeliteľný. Súd

prvej inštancie ďalej v dôvodoch napadnutého rozsudku zhrnul procesnú obranu žalovaných, v rámci
ktorej namietali, že žalobcovia neboli účastníkmi zámennej zmluvy, a preto aj v prípade vyhovenia
žalobe, v katastri nehnuteľností by mohlo dôjsť len k takej zmene údajov, že žalovaný 1/ by bol znova
zapísaný ako vlastník tých pozemkov, ktoré zámennou zmluvou previedol na Urbársku spoločnosť
(pozemky par. č. XXX/X, XXX/XX M. XX), tieto pozemky by sa v prospech žalovaného 1/ zapísali na

LV č. XXXX a žalovaná 2/ by bola znova zapísaná ako vlastník tých nehnuteľností, ktoré na základe
zámennej zmluvy previedla na žalovaného 1/ (pozemky parc. č. XXX/XX, XXX/X, XXX/X...). Pokiaľ
v reštitučnom konaní bol vracaný majetok, oprávnenou osobou bola urbárska spoločnosť, pretože len
táto sa mohla legitimovať právnym titulom, od ktorého odvodzovala vlastnícke právo. Nemohli to teda
byť urbárnici. Predmetom reštitučného konania, v rámci ktorého bolo vydané Rozhodnutie č. 1134/92-

Tb/97 bolo obnovenie vlastníctva k poľnohospodárskemu majetku, ktorý bol evidovaný na PKV č. 1
vedenej pre k. ú. Z.. Majetok evidovaný v časti A PKV1 bol v celom rozsahu vo vlastníctve a držbe
Z. združenia pre pasenie. Vlastníctvo žiadnej inej osoby nie je na PKV1 evidované, vzhľadom na čo
nie je pravdou, že ktorýkoľvek z právnych predchodcov žalobcov bol podielovým vlastníkom majetku
evidovaného na PKV1. Predmetný pozemok nemá právny charakter spoločnej nehnuteľnosti, jej jediným

vlastníkom je urbárske spoločenstvo, ktoré má právo ako vlastník s nehnuteľnosťou nakladať. Úkon
namietanej zámennej zmluvy bol riešený a predchádzalo mu rozhodnutie valného zhromaždenia keďže
sa jednalo o majetok urbárskeho spoločenstva, kde bola zámenná zmluva odsúhlasená. Zákonom
č. 81/1949Zb. bolo vlastníctvo k nehnuteľnostiam odňaté priamo Z. združeniu pre pasenie, pričom
účastníkom reštitučného konania bol žalovaný 2/ sám a nakoľko žalobcovia nie sú oprávnenými osobami

v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., rozhodnutím č. 1134/92-Tb/97 nemohlo byť obnovené
vlastnícke právo žalobcov, ale len vlastnícke právo žalovaného 2/. Rozhodnutím č. 1134/92-Tb/97
bola podľa príslušných ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. schválená Dohoda o vydaní nehnuteľností,
ktorá bola uzatvorená medzi Poľnohospodárskym družstvom DUNAJ Bratislava - Rusovce v postavenípovinnejosobyažalovaným2/akooprávnenouosobou.Súdprvejinštancieďalejozrejmil,žerozsudkom
Okresného súdu Bratislava V, č.k. 50C 249/2012-454 zo dňa 02.12.2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 63/2015-508 zo dňa 14.10.2015 bola zamietnutá žaloba o určenie

vlastníctva nehnuteľností žalobcov 1/ až 5/ z dôvodu, že žalobcovia v konaní nepredložili dôkazy, na
základe ktorých by bolo možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre vydanie nehnuteľností,
ktoré boli žalobcom alebo ich právnym predchodcom odňaté bez náhrady postupom podľa zákona č.
81/1949 Zb., keď darovacou zmluvou, ktorá do spisu založila žalobkyňa 1/ ako dôkaz nadobudnutia
podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX preukázala, že predmetom darovania bol členský

podiel a členské práva v urbárskej spoločnosti, teda nie podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV
č. XXX.

3/ Súd prvej inštancie zhrnul, že žalobcovia v žalobe z 12.12.2012 o neplatnosť Zámennej zmluvy, vklad
ktorej bol povolený Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu rozhodnutím
z 28.07.2008 pod číslom V-21879/08, jej neplatnosť odvodzovali zo skutkových tvrdení, že urbárska

spoločnosť a teda žalovaný 2/, nie je vlastníkom zamieňaných nehnuteľností a ide o nezákonný
zápis jeho vlastníctva, keď je v časti B-LV č. XXX takto zapísaný; a keďže nie je vlastníkom
dotknutých nehnuteľností, nemôže s týmto vlastníctvom nakladať ako vlastník a pri uzatváraní zmluvy
konal v rozpore s platným právom. Skonštatoval, že žalobcovia toto skutkové tvrdenie nepreukázali,
nakoľko rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 50C 249/2012-454, právoplatným dňa 02.12.2014 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 4Co 163/2015-508 zo dňa 14.10.2015, vo veci určenia
vlastníctva nehnuteľností, bolo jednoznačne preukázané, že vlastníkom nehnuteľností je žalovaný 2/.
Ozrejmil tiež, že predpokladom úspešnosti predmetnej určovacej žaloby je jednak vecná legitimácia a
tiež existencia naliehavého právneho záujmu.

4/ S odkazom na § 134, § 135 ods. 2 O.s.p., § 80 písm. c/ O.s.p. (akt. § 137 písm. c/ C.s.p.) a § 194
C.s.p., súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho
záujmu na navrhovanom určení neplatnosti zámennej zmluvy, ani skutočnosť, že by bez tohto určenia
bolo ich právne postavenie neisté a nebolo by možné dosiahnuť zosúladenie evidovaného a právneho
stavuanizmenoužalobyvčastiskutkovýchtvrdenížalobcovo,ktorébyodôvodňovaliurčenieneplatnosti

zámennej zmluvy. Stotožnil s názorom žalobcov, že mimo rámec správneho súdnictva nie je oprávnený
skúmať vecnú správnosť správneho aktu. V tomto kontexte ozrejmil, že Rozhodnutia Okresného úradu
Bratislava V, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva boli vydané v súlade s ust.
§ 46 zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní a sú rozhodnutiami v zmysle uvedeného zákona, boli
vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vydal ich orgán na to príslušný, vychádzajú

zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahujú predpísané náležitosti. Pokiaľ išlo o posúdenie spornej
zámennej zmluvy, súd prvej inštancie právne odkazujúc na § 11, § 13, § 18, § 19 ods. 1,2,3 a 4 zákona č.
181/1995Z.z.opozemkovýchspoločenstvách,§139Obč.zák.súdprvejinštancieďalejskonštatoval,že
na súhlas valného zhromaždenia s uzavretím zámennej zmluvy postačovala jednoduchá nadpolovičná
väčšinavšetkýchhlasov(§19ods.2zákonač.181/1995Z.z.).Dodal,žežalobcoviapopripustenízmeny

žaloby tvrdili, že valné zhromaždenie neodsúhlasilo zámenu pozemkov, z vykonaného dokazovania
však mal súd prvej inštancie za preukázané, že súhlas Valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu
žalovaného 2/ bol daný v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 písm. d) zákona 181/1995 Z.z. a v súlade s
Článkom 5 písm. a./ Stanov žalovaného 2/ ako pozemkového spoločenstva dňa 03.07.2007. Účastní na
predmetnom valnom zhromaždení boli aj niektorí zo žalobcov, konkrétne žalobcovia 1/ až 3/, resp. právni

predchodcovia, pričom zámena bola schválená aj hlasmi žalobkyne 1/. V súlade so súhlasom Valného
zhromaždenia žalovaného 2/ bola zámenná zmluva uzatvorená. Predmetom rokovania na valnom
zhromaždení dňa 03.07.2007 bol aj predaj iných nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného 2/, ktorý zo
strany žalobcov nebol spochybňovaný. Žiaden z členov urbariátu zámenu nehnuteľností nenamietal,
nedošlo k „prehlasovaniu žiadneho člena“. Zámenná zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným 1/

a žalovaným 2/, zastúpeným štatutárnym zástupcom dňa 24.07.2008, pričom jej vklad do katastra
nehnuteľnostíbolpovolenýdňa28.07.2008.Žalobavpredmetnejvecibolapodanánasúdprvejinštancie
dňa12.12.2012.Súdprvejinštancietakuzavrel,žežalobcovianeunieslidôkaznébremeno,nepreukázali
neplatnosť zámennej zmluvy zo dňa 24.07.2008. Zhrnul, že na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že k uzavretiu zámennej zmluvy došlo platne v súlade so zákonom č. 181/1995 Z.z., ako

aj Stanov žalovaného 2/ a účinky platne uzavretej zmluvy nastali zápisom do katastra nehnuteľností
28.07.2008; žalobu z 12.12.2012 posúdil ako nedôvodnú, účelovo podanú, naviac s odstupom štyroch
rokov od nadobudnutia účinkov zmluvy po tom, čo výnosy z prevodov/hospodárenia urbariátu boli
členom, t.j. aj žalobcom, resp. ich právnym predchodcom vyplatené. Záverom súd prvej inštancie dodal,že pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako
strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje
subjektívne práva. V zmysle § 139 ods. 1 Obč. zák., v konaní o určenie neplatnosti zámennej zmluvy

musia byť účastníkmi všetci vlastníci predmetných nehnuteľností, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne
ich právni nástupcovia a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. Zámenná zmluva v takomto prípade
nemôžebyťurčenázaneplatnúlenvočijednémuzúčastníkov.Rozsudoksamusívzťahovaťnavšetkých
„vlastníkov nehnuteľností“, ak sú vlastníkmi nehnuteľností, teda účastníkov právneho vzťahu, z čoho
vyplýva, že stranami sporu (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) o takejto žalobe musia byť

všetci účastníci právneho úkonu, príp. ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú
iba na nich; inak žaloba musí byť zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie. V predmetnej právnej
veci sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu - zámennej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi, a to Urbárska spoločnosť „ pozem. spol“ G. - Z. M. K. E., jej predmetom bola vzájomná
dohodanazákladeuzneseniazvalnejhromadyUrbárskejspoločnosti„pozem.spol“G.-Z..Vychádzajúc
z vyššie uvedeného a vzhľadom na preukázaný skutkový stav, že vlastníkom nehnuteľností je právnická

osoba/žalovaný 2/, ktorý uzavrel so žalovaným 1/ za súhlasu valného zhromaždenia zámennú zmluvu,
žalobcovia1/až5/neboliúčastníkmizmluvyapretonaichstraneabsentujevecnálegitimácianapodanie
žaloby. Preto aj z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie žalobu zamietol.

5/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a plne

procesne úspešným žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
s tým, že o výšky nároku si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

6/ Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote žalobcovia odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p. a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, alternatívne by ho zmenil tak, že žalobe vyhovie. Pokiaľ ide o odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., žalobcovia namietali, že napadnutý rozsudok bol síce súdom
na pojednávaní 29.05.2019 vyhlásený, avšak jeho ústne odôvodnenia bolo úplne opomenuté a sudkyňa
uviedla iba to, že odôvodnenie rozsudku bude obsiahnuté v jeho písomnom vyhotovení. Predmetné

procesné pochybenie nie je možné nijako konvalidovať, iný záver by viedol k popretiu procesných práv
žalobcov. Podľa odvolateľov súd prvej inštancie pochybil aj v tom, že keď konštatoval, že žalobcovia
nemajú v spore aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko žalovaný 2/ mal nakladať so svojim majetkom a nie s
majetkom v ich vlastníctve. Súd prvej inštancie síce poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava V
vo veci sp. zn. 50C/249/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/163/2015,

avšak odignoroval celú právnu argumentáciu žalobcovi a de facto potvrdil existenciu žalovaného 2/ ako
jediného pozemkového spoločenstva, ktoré nie je spoločenstvom ale právnickou osobou sui generis
stojacou mimo rámca právnej regulácie právneho poriadku SR. Žalovaný 2/ nikdy nespochybnil, že
žalobcovia 1/-5/ sú jeho členmi; členom pozemkového spoločenstva je jedine vlastník spoločnej
nehnuteľnosti s ohľadom na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách.

Skutočnosť, že žalovaný 2/ nemôže byť a nie je vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti vyplýva podporne
aj z ust. § 6 písm. a/ zákona č. 97/2013 Z.z. Rovnako aj z predchádzajúcej právnej úpravy, a to ust. § 15
ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ktorý zákon bol platný a účinný v čase
uzatvorenia napadnutej zámennej zmluvy) vyplýva, že členom pozemkového spoločenstva mohli byť
len fyzické a právnické osoby, ktoré boli vlastníkmi podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Práve tieto úvahy

smerujúce k tomu, že pozemkové spoločenstvo je spoločenstvom vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti
ich viedli k presvedčeniu, že sú nositeľmi aktívnej vecnej legitimácie v predmetnom konaní. Ak žalovaný
2/ nedisponuje členmi, ktorí by boli vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, ale disponuje iba vlastným
majetkom, právna úprava mu neumožňuje byť pozemkovým spoločenstvom, nakoľko nie je spoločnej
nehnuteľnosti, ale vzniká absurdný stav, že žalovaný 2/ je považovaný za vlastníka nehnuteľnosti, s

ktorými hospodári a má členov, ktorých postavenie vyplýva z ničoho. Súd prvej inštancie tieto argumenty
odignoroval. Aj zo stanov žalovaného 2/ zo dňa 14.08.2000 vyplýva, že jeho členmi môžu byť len
fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Tieto skutočnosti
ale nezapadli do formalistických úvah prvoinštančného súdu, podľa ktorého, ak existuje právoplatný
rozsudok, ktorý je zjavne protizákonný, je potrebné tento protizákonný stav potvrdiť. Podľa odvolateľov

súd prvej inštancie odignoroval judikatúru, na ktorú poukazovali, a ktorá je vo vzťahu k uplatnenému
nároku relevantná. Poukazovali na nemožnosť súdu akceptovať rozhodnutie vydané vo veci sp. zn.
50C/249/2012, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/163/2015
rozsudkom zo dňa 14.10.2015, nakoľko z výrokov týchto rozsudkov nemožno jednoznačne určiťvlastníka spoločnej nehnuteľnosti, pričom odôvodnenie týchto rozhodnutí nie je pre súd záväzné, a to
najmä v prípade, ak sú tieto odôvodnenia v rozpore s právnou úpravou, ako aj v rozpore so stanovami
a zmluvou o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov spoločnej veci

(žalovaného 2/). Podľa odvolateľov súd prvej inštancie odignoroval aj ich poukaz na rozhodnutie
Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS 348/08 zo dňa 6.10.2016, ako aj rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove č.k. 6Sp/15/2012 zo dňa 09.01.2013. Počas konania aj týmito rozhodnutiami poukazovali na
fakt, že napriek skutočnosti, že na LV je ako vlastník v časti „B“ zapísané pozemkové spoločenstvo, t. j.
žalovaný 2/, nie je možné, aby tento sám, bez súhlasu členov, uzatváral scudzovacie zmluvy, na základe

ktorých by prevádzal či už podiely na spoločnej nehnuteľnosti alebo jej časti. Toto tvrdenie je podporené
aj rozhodnutím Krajského súdu Prešov vo veci sp. zn. 1Sp/15/2012 zo dňa 28.03.2013. Na základe
uvedeného potom nemôže obstáť formalistický poukaz súdu prvej inštancie na ust. § 18 ods. 2 písm.
d/ zákona č. 181/1995 Z.z. Namietali tiež, že úvahy prvoinštančného súdu obsiahnuté v bodoch 49. až
51. odôvodnenia rozsudku sú nepochopiteľné a odporujúce jeho predošlému záveru, že žalovaný 2/
nakladal so svojim vlastným majetkom podľa § 18 ods. 2 písm. d/ zákona č. 181/1995 Z.z., hoci na druhej

strane súd dôvodí, že na predmetný úkon mu dalo súhlas valné zhromaždenie, v ktorom má podľa §
19 ods.1 zákona každý člen spoločenstva pri rozhodovaní o právach a povinnostiach taký počet hlasov,
aký mu patrí podľa súčtu alebo veľkosti vlastnených podielov spoločnej nehnuteľnosti. Úvahy súdu prvej
inštancie ohľadom nepreukázania neplatnosti zámennej zmluvy zo dňa 24.7.2008 z tohto dôvodu sú
neudržateľné a arbitrárne. Žalobcovia rovnako namietali záver súdu prvej inštancie o nedostatku ich

naliehavéhoprávnehozáujmunanavrhovanomurčení,argumentujúc,žesúdprvejinštancieodignoroval
skutočnosť, že v priebehu konania sp. zn. 41C 246/2012 prebehli pred Okresným úradom Bratislava,
odborom výstavby a bytovej politiky vyvlastňovacie konania, v rámci ktorých boli niektoré pozemky, ktoré
získal žalovaný 1/ na základe zámeny od žalovaného 2/ v určitom rozsahu vyvlastnené. Práve táto
skutočnosť predstavovala dôvod existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom

určení neplatnosti zámennej zmluvy. Bez požadovaného určenia by totiž žalobcom 1/ až 5/ nebolo
možné domôcť sa náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva podľa rozhodnutia Okresného úradu
Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2016/2979/C-2/GRJ zo dňa 9.9.2016,
rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2016/20656/A/GRJ zo dňa 9.9.2016 a č. OU-BA-OVBP-2-2016/82049/
GRJ zo dňa 25.10.2016. Vo vzťahu k požadovanému určeniu vlastníckeho práva v prospech žalovaných

1/ a 2/ žalobcovia uviedli, že ich naliehavý právny záujem vyplýva z faktu, že sú členmi pozemkového
spoločenstva a vlastníci spoločnej nehnuteľnosti a pokiaľ nesplnomocnili žalovaného 2/ na uzatvorenie
žalobou napadnutej zámennej zmluvy a ani ju sami neuzatvorili, ich naliehavý právny záujem je daný.
Žalobcovia v doplňujúcom podaní argumentačne dodali, že ak by súd prvej inštancie pripustil vstup
ďalších subjektov do konania na ich strane, ako to požadovali podaním zo dňa 14.06.2018, bolo

by možné zvrátiť nezákonné a arbitrárne rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V vo veci sp. zn.
50C/249/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislava sp. zn. 4Co/163/2015, keď úvaha
súdu prvej inštancie o jeho viazanosti týmto rozhodnutím je správna len po stránke formálnej.

7/ Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K

odvolacej argumentácii žalobcov uviedli, že súd prvej inštancie v priebehu konania viackrát vyjadril
predbežný právny názor na prejednávanú vec a zároveň aj z toho vyplývajúce dôsledky pre samotné
rozhodovanie vo veci. Z tohto dôvodu nemôže byť pre žalobcov napadnutý rozsudok prekvapivým.
Nesúhlasia s tvrdením žalobcov, že postupom súdu pri vyhlasovaní rozsudku malo dôjsť k ukráteniu
ich práv, keď aj prípadné nedostatočné odôvodnenie výroku pri vyhlasovaní rozsudku nie je spôsobilé

znemožniťrealizáciuprocesnýchprávsporovejstranytakýmspôsobom,abytýmboloporušenéprávona
spravodlivý súdny proces. Vo vzťahu k druhému bodu odvolania argumentovali tým, že žalobcovia nikdy
nebolivlastníkmidotknutýchnehnuteľnostíapretovprípadenehnuteľnostíevidovanýchnaLVč.XXXnie
je možné hovoriť o spoločnej nehnuteľnosti ako to má na mysli zákon č. 181/1995 Z.z. ale o vlastníckom
práve žalovaného 2/ k vlastnému majetku, čo vyplýva aj z evidencie katastra nehnuteľností, keďže vo

vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX nie je uvedený kód spoločnej nehnuteľnosti podľa
§ 9 ods. 1 písm. h/ vyhlášky ÚGKK SR č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon. Z obsahu
odvolania vyplýva, že žalobcovia svoje vlastnícke právo odvodzujú od svojho členstva v žalovanom
2/ ako pozemkového spoločenstva s poukazom na us. § 15 ods. 1 zákona č. 181/1995, čl. 6 Stanov
žalovaného 2/ zo dňa 14.8.2000 a zo Zmluvy o založení pozemkového spoločenstva zo dňa 12.03.1998.

Vychádzajúc z ich argumentácie, títo majú za to, že nakoľko sú členmi pozemkového spoločenstva, sú
aj vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, keď členmi pozemkového spoločenstva môžu byť len podieloví
spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. Založením pozemkového spoločenstva automaticky nevzniká
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nakoľko toto v čase jeho založenia musí už existovať. V tejto súvislostije potrebné uviesť, že vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam bolo obnovené rozhodnutím
Okresného úradu Bratislava V, odbor pozemkového a lesného hospodárstva zo dňa 12.12.1997
vydaným pod č. 1134/92-Tb/97, právoplatným 13.01.1998, a ktoré bolo prvým reštitučným rozhodnutím

v prospech žalovaného 2/. Žalovaný 2/ ako pozemkové spoločenstvo bol založený ustanovujúcou
schôdzou Dňa 07.12.1992 a zároveň mu bolo na základe žiadosti pridelené IČO:30844037, ktoré má
doteraz uvedené aj v odôvodnení reštitučného rozhodnutia zo dňa 12.12.1997. Teda v čase vzniku
a zloženia žalovaného 2/ tento, ani žiadny zo žalobcov neboli vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli
predmetnom zámennej zmluvy, ani žiadnych iných nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX I. pre H..

Ú.. Z.. Z toho vyplýva, že žalobcovia nemôžu svoje vlastnícke právo odvodzovať od ich členstva v
žalovanom 2/ ako pozemkového spoločenstva, nakoľko v čase jeho vzniku (1992) vlastníkmi dotknutých
nehnuteľností neboli, ich vlastníkom nebol ani žalovaný 2/, keď jeho vlastnícke právo bolo obnovené
až v roku 1997. Vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam preto nemôžeme hovoriť ako o tzv. spoločnej
nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov nie je možné vo vzťahu k právoplatnému rozsudku vydanom v konaní
sp. zn. 50C 249/2012 hovoriť ako o rozpornom s právnou úpravou, keď vo vzťahu k vlastníctvu

žalobcov k dotknutým nehnuteľnostiam má predmetný rozsudok pre toto konanie záväzný charakter. K
rozhodnutiam,naktoréžalobcoviaodkazovalivosvojomodvolaníuviedli,žetietosatýkajúnakladaniaso
spoločnou nehnuteľnosťou, teda nie sú v rozpore a nevyvracajú žiadny z ich argumentov predneseným
v konaní. V tejto súvislosti sa v súlade s argumentáciou žalovaných v odôvodnení rozhodnutia KS
Prešov zo dňa 28.03.2013 sp. zn. 1Sp/15/2022 uvádza, že „Súd sa stotožňuje s názorom odporcu, že

zmluvu o prevode vlastníctva k pozemku patriaceho do spoločnej nehnuteľnosti musia podpísať všetci
spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, pretože je potrebné rozlišovať medzi majetkom pozemkového
spoločenstva a majetkom spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti“. Z uvedeného vyplýva, že založením
pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou nedochádza k prevodu vlastníckeho práva na
tento novozaložený subjekt, ale vlastnícke práva podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti

zostávajú zachované.

8/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p. ), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

9/ Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia svoju vecnú legitimáciu v konaní odvodzovali od svojho
členstva u žalovaného 2/ a tvrdenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli
predmetom nimi napadnutej zámennej zmluvy, a zjavne s ohľadom na účinky právoplatného rozsudku
č. k. 50C 249/2012-454 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 4Co 156/2015-508, sa domáhali

aj určenia vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/, hoci ten so žalobou nesúhlasil. Ako sami
žalobcovia v odvolaní uviedli, na navrhovanom určovacom petite trvajú aj z dôvodu, že im zabezpečí
dosiahnutie náhrady v rámci vyvlastňovacieho konania, ktorým bola časť pozemkov prevedených
zámennou zmluvou na žalovaného 1/ medzičasom dotknutá.

10/ Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobcovia sa v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava V sp. zn. 50C 249/2012 domáhali voči Urbárskej spoločnosti „pozem. spol.“ G. Z.
(aktuálne v tomto konaní žalovaný 2/) určenia, že sú vlastníkmi v žalobe označených pozemkov (okrem
iného aj tých, ktoré bolo predmetom zámennej zmluvy z roku 2008). Krajský súd v Bratislave v
potvrdzujúcom rozsudku č.k. 4Co 163/2015-508 zo dňa 14.10.2015 skonštatoval, že „pre konanie

o žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na podklade tvrdenia naplnenia zákonných
predpokladov vyplývajúcich zo zákona č. 229/1991 Zb. pre navrhovateľov znamená uniesť dôkazné
bremeno týkajúce sa splnenia zákonných podmienok, t.j. preukázania, že sú oprávnenými osobami z
dôvodu, že ich predkom ako vlastníkom boli pozemky pred rokom 1948 odňaté. Navrhovatelia svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnosti dokazovali tým, že odporca ako právnická osoba nie je spôsobilá

byť osobou oprávnenou, ako aj listinnými dôkazmi - rozhodnutiami Okresného úradu v Bratislave,
ktoré tvrdenia však pre unesenie dôkazného bremena o spoluvlastníckom práve k nehnuteľnostiam
neboli postačujúce, keďže pre rozhodnutie o určení vlastníckeho práva majúceho vecnoprávny
charakter a pôsobiaceho proti všetkým je nutnosťou unesenia dôkazného bremena o vlastníckom
práve navrhovateľa. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že navrhovatelia k ich tvrdeniu žiaden

relevantný dôkaz nepredložili, keď vymedzenie oprávnenej osoby v súvisiacich správnych aktoch
Okresného úradu v Bratislave vo výrokoch týchto rozhodnutí, ktorým je súd s poukazom na § 135 O.s.p.
viazaný, nebolo v ich prospech jednoznačné a títo svoje tvrdenie o tom, že sú oprávnenými osobami
ďalšími dôkazmi nepodporili. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ženavrhovateľmi predložené dôkazy - PK vložky č. 35 a 307 nepreukazujú zákonné predpoklady pre
vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č. 221/1991 Zb., teda že ich právni predchodcovia boli vlastníkmi
nehnuteľností, ku ktorým by im bolo vlastníctvo podľa zákona č. 81/1949 Zb. odňaté a darovacia zmluva

predložená navrhovateľkou 1/ preukazuje darovanie členského podielu a členských práv v urbárskej
spoločnosti. Splnenie zákonných podmienok nepreukazujú ani listinné dôkazy - identifikácia parciel zo
dňa 1.4.1993 nevzťahujúca sa k vlastníckym vzťahom spred roka 1948, ani listinné dôkazy - oznámenie
katastrálnemu úradu v Bratislave zo dňa 7.4.2006 a jeho Príkaz na vykonanie opravy na LV č. XXX
H..Ú.. Z. zo dňa 4.8.2006, podľa ktorých boli navrhovatelia len informovaní riešiť zápis ich vlastníckeho

práva cestou súdnej žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, avšak unesenie dôkazného
bremena v občianskom sporovom konaní nezakladajú, ako ani Informácia Obvodného pozemkového
úradu v Bratislave zo dňa 21.3.2005 a 25.5.2007 o tom, že k podielom z urbárskeho majetku sa viedli
reštitučné konania proti poľnohospodárskemu družstvu ako povinnej osobe, keďže na ňu na základe
zákonač.81/1949Zb.prešielpasienkovýmajetok,hocimaloísťoreštitučnékonaniasamostatné.Všetky
tieto dôkazy nie sú dôkazmi priamo preukazujúcimi oprávnenosť navrhovateľov v zmysle reštitučného

zákona, na základe vykonania ktorých, pri akceptovaní prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti
občianskeho súdneho konania, by mohol súd dôjsť k jednoznačného záveru o spoluvlastníckom
práve navrhovateľov k dotknutým nehnuteľnostiam. Zhrnúc právny záver vyplývajúci z citovaného
rozhodnutia, žalobcovia neboli v spore úspešní, nakoľko bez pochybností nepreukázali, že by boli
oprávnenými osobami podľa zákona č. 229/1991 Zb. na základe samostatných reštitučných konaní, a

rovnako nepreukázali, že sú bez všetkých pochybností spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností.

11/ Podľa názoru odvolacieho súdu vydaním sporných pozemkov urbárskej spoločnosti reštitučným
rozhodnutím zo dňa 12.12.1997, jeho členovia (urbárnici) nadobudli podiel na tomto majetku. Ide o
spoločný majetok spoločenstva, z ktorého dôvodu majú legitímne právo rozhodovať o ňom spôsobom

upraveným v zákone o pozemkových spoločenstvách. Pokiaľ ide o pozemkové spoločenstvá (urbáre)
všeobecne, jedná sa o osobitný druh podielového spoluvlastníctva, ktorého odlišnosť spočíva v tom,
že predmetom spoluvlastníctva nie je jeden konkrétny pozemok, ale všetky pozemky tvoriace tzv.
„spoločnú nehnuteľnosť“ (urbariát). Urbárnik, ako vlastník podielu na urbárskej pôde, nemôže previesť
svoj podiel k jednému konkrétnemu pozemku, ale môže previesť len podiel na „spoločnej nehnuteľnosti“,

t.j. na všetkých pozemkoch tvoriacich urbár. Urbárnici tak majú práva vyjadrené svojim vlastníckym
podielom k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Pri urbárskom práve nejde o uplatňovanie
súčasných predpisov, ale je nevyhnuté pochopenie daných inštitútov v historických súvislostiach (viď
nález ÚS SR z 2.7.2013, sp. zn. III. ÚS 194/2012). Pojem „spoločná nehnuteľnosť „ nie je explicitne
definovaný v právnom poriadku SR, avšak z účelu a zmyslu Zákona o pozemkovom spoločenstve

možno vyvodiť, že zákonodarca pri kreovaní a používaní tohto pojmu v samotnom texte zákona mal na
mysli majetkový substrát pozemkového spoločenstva a nie každý jednotlivý pozemok identifikovaný pod
konkrétnym parcelným číslom (pozri Nález ÚS SR z 5.10.2010, sp. zn. III. ÚS 154/2010). Aj z týchto
dôvodov žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo veci sp. zn. 50C 249/2012 tak ako
bola koncipovaná, nemohla podľa názoru odvolacieho súdu obstáť.

12/ Z pohľadu aktívnej vecnej legitimácie bolo potrebné v konaní preukázať, že pred uzatvorením
namietanej zámennej zmluvy nebol dodržaný mechanizmus vyplývajúci z ust. § 18 ods. 1 a nasl.
zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, čo sa žalobcom v konaní nepodarilo. Zo
skutkových záverov súdu prvej inštancie (ods. 51 napadnutého rozsudku) totiž vyplýva, že cit. „ súhlas

valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu žalovaného 2/ bol daný v zmysle ust. § 18 ods. 2
písm. d/ zákona č. 181/1995 Z.z. a v súlade s čl. 5 písm. a/ Stanov žalovaného 2/ ako pozemkového
spoločenstva dňa 3.7.2007. Účastní na predmetom valnom zhromaždení boli aj žalobcovia 1/ - 3/,
pričom zámena bola schválená aj hlasmi žalobkyne 1/; pri hlasovaní nedošlo k prehlasovaniu žiadneho
člena, žiaden z prítomných zámenu nenamietal“. Žalobcovia tieto skutkové závery súdu prvej inštancie v

rámci odvolacej argumentácie relevantne nenamietali. Pokiaľ teda bola zámena pozemkov prejednaná
zákonným spôsobom (išlo o rozhodnutie o nakladaní so spoločným majetkom spoločenstva), nemožno
s úspechom tvrdiť, že zámenná zmluva zo dňa 24.7.2008, ktorej vklad bol Správou katastra povolený
pod č. V 21879/08 dňa 28.07.2008, je neplatná. Odvolací súd dodáva, že z listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise (viď LV č. XXX na č.l. 18,19) vyplýva, že urbárska spoločnosť má

celkom 80 urbárnikov v rôznych podieloch na spoločnej nehnuteľnosti, pričom predmetnú určovaciu
žalobu podalo len 5 z nich, bez príslušného zmocnenia kompetentného orgánu spoločenstva, teda
bez súhlasu potrebného počtu hlasov urbárnikov daného v rámci valného zhromaždenia pozemkového
spoločenstva - § 18 ods. 2 písm. d/, § 19 ods. 1, 2 zákona č. 181/1995 Z.z. Tento nedostatoknemohol odstrániť ani, so značným časovým odstupom, podaný návrh na pristúpenie nových osôb na
strane žalobcu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že predmetná určovacia žaloba je neprípustná ak
nesmeruje proti všetkým zúčastneným subjektom. Pokiaľ niektoré zo zamenených pozemkov už boli

následne právoplatne vyvlastnené, ako tvrdia žalobcovia v odvolaní, žalovaný 1/ už nie je ich vlastníkom.
Vlastníctvo tak prešlo na štát, resp. niektorú jeho organizáciu vyvlastňovacími rozhodnutiami Okresného
úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2016/2979/C-2/GRJ zo dňa
9.9.2016, č. OU-BA-OVBP2-2016/20656/A/GRJ zo dňa 9.9.2016 a č. OU-BA-OVBP-2-2016/82049/
GRJ zo dňa 25.10.2016 (ako ich žalobcovia označili v podanom odvolaní), pritom tento subjekt nie je

stranou sporu. Zo všetkých týchto dôvodov preto žalobcovia nemohli byť v tomto spore, s ohľadom na
navrhovaný rozsudočný petit, úspešní.

13/ K odvolacej námietke žalobcov spochybňujúcej riadne zdôvodnenie vyhláseného rozsudku súdom
prvej inštancie odvolací súd uvádza, že toto pochybenie nie je dôvodom na zrušenie napadnutého
rozsudku. Nesprávnym postupom súdu prvej inštancie, ktorý zo zvukového záznamu z pojednávania

zo dňa 29.05.2019 skutočne vyplýva, neboli porušené práva žalobcov na spravodlivý súdny proces,
nakoľko došlo k jeho zhojeniu v rámci písomného zdôvodnia rozsudku, ktoré má náležitosti vyplývajúce
z ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie boli dôvody, pre ktoré
žalobu zamietol zrejmé a žalobcovia tak mali procesnú možnosť vo vzťahu k nim argumentovať v rámci
podaného odvolania, čo aj urobili.

14/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1
C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
15/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že plne procesne úspešným žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

16/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).