Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. september 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 36Cb/79/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120235924
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:6120235924.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: VH

Autoservis, s.r.o., so sídlom Rákoš 9034/5, 960 01 Zvolen, IČO: 36 668 605, zast. JUDr. Oskar Chnápko,
advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 172,17 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
-sumu 172,17 eur,

-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 172,17 eur od 23.01.2020 do zaplatenia,

a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému, pričom

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby žalovaný zaplatil
žalobcovi sumu 172,17 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % p.a. z predmetnej istiny od 09.01.2020
až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.11.2019 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Octavia, EČV:N.-XXX, ktorého žalobca je vlastník.
Vozidlo bolo pri poistnej udalosti poškodené, žalobca preto vykonal opravu motorového vozidla vo
svojom sídle, nakoľko sa opravami zaoberá v rámci predmetu svojej činnosti. Poistná udalosť bola

žalovanému riadne a včas nahlásená, keďže žalobca má vozidlo poistené havarijnou zmluvou č.
XXXXXXXXXX. Opravu vozidla vykonal žalobca na základe objednávky č. I 34320. Následne vystavil
faktúru č. IF19 12 zo dňa 30.11.2019, splatnú dňa 30.11.2019 na sumu 715,26 eur bez DPH. Žalovaný
listom označeným ako Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 09.01.2020 oznámil žalobcovi, že ukončil
šetrenie poistnej udalosti a že priznáva poistné plnenie za poškodené vozidlo po odčítaní spoluúčasti
v celkovej výške 476,70 eur. Čiastočným poskytnutím poistného plnenia je nesporné, že k poistnej
udalosti došlo a v tomto prípade je sporná len výška priznaného plnenia. Opravu vozidla žalobcu

z poistnej udalosti vykonal neautorizovaný servis, a to žalobca, ktorý sa takouto opravou zaoberá
v rámci predmetu svojej činnosti, nakoľko nebola dohoda medzi žalobcom a žalovaným o tom, že
opravu má vykonať určený konkrétny autorizovaný servis, resp. žalovaný nepoužil postup uvedený
čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní, a teda neurčil opravovňu, resp. servis, v ktorom sa má opravavozidla vykonať. V Zmluve o havarijnom poistení, Zmluvných dojednaniach pre havarijné poistenie
Eurokasko (ďalej len „zmluvné dojednania“), Osobitných poistných podmienok poistenie motorových
vozidiel (ďalej len „OPP“), ani vo Všeobecných poistných podmienkach pre poistenie majetku (ďalej

len „VPP MP“) nie je uvedená maximálna účtovná sadzba za 1 Nh vykonanej práce ani právo
žalovaného krátiť, resp. znížiť poistné plnenie z dôvodu opravy motorového vozidla v neautorizovanom
servise v prípade, ak žalovaný nevyužije možnosť určenia autorizovaného servisu v zmysle čl. IX,
bod 4 zmluvných dojednaniach. Celková suma 715,26 eur predstavovala majetkové hodnoty, ktorých
vynaloženie bolo nevyhnutné na uvedenie vozidla do predošlého stavu. Žalobca zároveň poukázal na

obdobnékonania,vktorýchvšakžalovanýpostupovalprišetrenípoistnejudalostirozdielnymspôsobom.
Následne žalobca uviedol, že predmetnú opravu nie je možné považovať za svojpomocnú, tak ako
ustanovuje čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní, a to z dôvodu, že žalovaný nedal na svojpomocnú opravu
vozidla žalobcovi písomný súhlas. Žalobca mal možnosť zabezpečiť opravu vozidla prostredníctvom
uzavretia zmluvných vzťahov s ktorýmkoľvek podnikajúcim subjektom poskytujúcim služby zákazníkom
v oblasti opráv poškodených vozidiel. Vzhľadom k tomu, že žalobca je sám právnickou osobou,

ktorá v rámci predmetu svojho podnikania vykonáva opravy poškodených vozidiel, uzavretie zmluvy o
vykonaní opravy vozidla s niektorým iným prevádzkovateľom autoservisu by bolo nelogickým konaním
žalobcu, keď sám disponoval odborne spôsobilými zamestnancami a potrebným technickým vybavením
a materiálom. Ak by žalobca túto svoju vlastnú odbornú a technickú spôsobilosť nevyužil a uzavrel by
zmluvu s iným subjektom, náklady na opravu vozidla by boli porovnateľné s tými, ktoré si vyčíslil aj

žalobca, alebo dokonca aj väčšie. Zároveň žalobca požadoval s ohľadom na omeškanie žalovaného, aj
úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. z predmetnej istiny od 09.01.2020 do zaplatenia.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 23.03.2020 platobný rozkaz v navrhovanom znení, proti
ktorému podal žalovaný odpor. Podaný odpor žalovaný odôvodnil nasledovne. Žalovaný vzniesol

námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica a upozornil na § 132 CSP a
náležitosti podanej žaloby, ktoré predmetná žaloba nespĺňa, keďže v časti opisu skutočností, z ktorých
vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj
návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje, napr. o špecifikácii samotnej škodovej
udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa poistnej udalosti. Žalobca však údaje o týchto

podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je,
vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 CSP, postačujúce. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti
poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení poukázal na skutočnosti uvádzané v predmetnom
Oznámení, v ktorom sa uvádza, že „V zmysle platnej legislatívy podľa § 43 až 51 OZ, § 269 a nasl. ObZ,
podľa ktorej právny subjekt nemôže sám so sebou uzatvárať obchodno-právny vzťah, je možné tento

druhopravydefinovaťakoprácuvykonanúvovlastnejréžii,resp.svojpomocnúopravu,priktorejopravca
nemôže vytvárať zisk. V zmysle uvedeného do poistného plnenia boli priznané len skutočné náklady na
opravu vozidla.“ Žalobca vykonal opravu svojpomocne. Z tohto dôvodu, náklady, ktoré žalobca vynaložil
na opravu vozidla, nepredstavujú náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného
stavu. Žalovaný poukázal na čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní. Vzhľadom k uvedenému, plnenie

zo strany žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázane plnenie, ktoré bolo
poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

3. Žalobca v replike uviedol, že žalobca už v podanej žalobe dostatočným spôsobom opísal tie
skutočnosti, z ktorých nárok žalobcu vyplýva a na týchto skutočnostiach v plnom rozsahu zotrváva.

Argumentácia žalovaného o absencii opisu priebehu škodovej udalosti je nelogická a v tomto prípade
aj zbytočná. Nakoľko v konaní nie je sporné, že k poistnej udalosti došlo, keďže žalovaný aj poskytol
žalobcovi čiastočné poistné plnenie v dôsledku poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené vozidlo
žalobcu. V tomto konaní je sporná výška poskytnutého plnenia, nakoľko žalovaný krátil poistné plnenie
vo výške 715,26 eur o sumu 172,17 eur. Žalovaný krátil výšku poistného plnenia neoprávnene, bez

akéhokoľvek právneho alebo iného relevantného dôvodu. Žalobca uvádza, že si svoju povinnosť
voči žalovanému splnil, poistnú udalosť nahlásil, rovnako tak predložil žalovanej relevantné dôkazné
prostriedky, v tomto prípade faktúru, z ktorej vyplýva, že žalobný návrh žalobcu je dôvodný.

4. Predmetná vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 01.06.2020.

5. Súd pojednávanie dňa 23.09.2022 konal v neprítomnosti žalovaného, keďže žalovaný sa z
predmetného pojednávania ospravedlnil a udelil súhlas na konanie pojednávania v jeho neprítomnosti.
Žalobca na predmetnom pojednávaní prehlásil, že netrvá na pripojení poistného spisu.6.Súdvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmidoloženýmivspiseaoboznámilsozmluvouohavarijnom
poistení, s OPP, zmluvnými dojednaniami, VPP, ako aj s ďalšími listinami doloženými do spisu a s

písomnými a ústnymi prednesmi strán.

7. Z faktúry č. IF19 12 vystavenej žalobcom za opravu poškodeného motorového vozidla Škoda Octavia
EČV N.-XXXCR vyplýva celková suma 715,26 eur (bez DPH).

8. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 09.01.2020 vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej
udalosti dňa 07.01.2020 a uznal náklady na opravu motorového vozidla vo výške 543,09 eur, po odčítaní
dojednanej spoluúčasti vo výške 66,39 eur, uhradil poistné plnenie v sume 476,70 eur. Z celkovej sumy
za opravu motorového vozidla nepriznal primerané náklady na opravu vo vlastnej réžii v sume 172,17
eur. V odôvodnení žalovaný uviedol, že v zmysle § 797 ods. 3 OZ priznal žalovaný poistné plnenie s
poukazom na tú skutočnosť, že podľa § 43 až 51 OZ a § 269 ObZ, právny subjekt nemôže sám so sebou

uzatvárať obchodnoprávny vzťah, je tento druh opravy treba definovať ako vykonanú vo vlastnej réžii,
resp. svojpomocnú opravu, pri ktorej opravca nemôže vytvárať zisk.

9. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

10. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

11. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

12. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

13. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

14. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

15. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) v znení
účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „ObZ“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 261 ods. 9 ObZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku,
spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

17. V zmysle § 788 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
rozhodnom čase (ďalej len „OZ“) sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy

sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva
a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel,
oznámené.

18. Podľa § 797 ods. 1, 2 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných

podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).19. Podľa § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

20. V zmysle § 799 ods. 1 až 3 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté
alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie,
je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať
pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ
vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností

uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu
následkov poistnej udalostí, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv
malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

21. V zmysle § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

22. Podľa čl. VI, bod 16 zmluvných dojednaní poistený je povinný na požiadame poisťovne predložiť
hodnoverné doklady za opravu MV. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady
o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV, poisťovňa bude poistné plnenie
primerane krátiť v zmysle ustanovení § 799 ods. 3 OZ.

23. Podľa čl. IX, bod 1 zmluvných dojednaní, za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu
poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistite plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na
uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v
rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej

spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou
udalosťou.

24. Podľa čl. IX, bod 2 písm. b) zmluvných dojednaní po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná
hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: v nákladoch na prácu a

lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach
SR.

25. Podľa čl. IX, bod 4, tretej a štvrtej vety zmluvných dojednaní, ak poistený ponúkne poisťovni
vykonanie opravy na MV svojpomocne, musí na tento postup dať poisťovňa písomný súhlas. V takom

prípadeprimeranénákladynaopravuMVnesmúpresiahnuť1.659,70euramaximálnahodinovásadzba
v tomto prípade bude polovičná z hodinovej sadzby podľa písm. b) bodu 2 tohto článku,

26. Žalobca sa podanou žalobou domáha nároku na poistné plnenie, ktorý mu vzniklo z titulu skutočne
vynaložených nákladov v dôsledku opravy poškodeného motorového vozidla Škoda Octavia, EČV:N.-

XXXCR v celkovej sume 715,26 eur, a to z rozdielu nepriznaného žalovaným na opravu vo výške 172,17
eur.

27.MedzistranaminebolaspornáexistenciazmluvnéhovzťahutitulomuzatvorenejZmluvyohavarijnom
poistení č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie poškodeného osobného motorového

vozidla vo vlastníctve žalobcu. Spornou nebola ani poistná udalosť u žalovaného vedená pod č.
XXXXXXXXXX, poškodenie poisteného vozidla Škoda Octavia, ani rozsah poškodenia predmetného
vozidla. Žalobca vozidlo opravil vo vlastnom neautorizovanom servise, o čom predložil doklady
žalovanému (faktúra č. IF19 12 zo dňa 30.11.2019). Nesporným bolo ukončenie likvidácie poistnej
udalosti dňa 07.01.2020 s vyplateným poistným plnením vo výške 476, 70 eur po odčítaní dojednanej

spoluúčasti.

28. Sporným bolo nepriznanie poistného plnenia vo výške 172,17 eur, ktoré mali podľa oznámenia o
poistnom plnení predstavovať zisk opravcu v rámci práce vykonanej vo vlastnej réžii, ktorý žalobca
nemôže vytvárať, a preto do poistného plnenia boli priznané len skutočné náklady na opravu vozidla.

Podstata sporu spočívala v tom, či žalobcovi vznikol nárok na plnú náhradu nákladov tak, ako boli
žalobcom vyčíslené internou faktúrou č. IF19 12, keď žalobca opravu vozidla vykonal sám vo vlastnom
autoservise a nejednalo sa o opravu vykonanú na základe zmluvného vzťahu s iným subjektom.Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v súdnom konaní poukázal na čl. IX, bod 4 zmluvných
dojednaní a poukázal na tú skutočnosť, že žaloba neobsahovala všetky náležitosti v zmysle § 132 CSP.

29. V dôsledku poistnej udalosti žalobcovi ako poistenému z poistného vzťahu vznikol v zmysle § 797
OZ nárok na poistné plnenie voči žalovanému ako poistiteľovi vo výške nákladov účelne vynaložených
na opravu poisteného osobného motorového vozidla, resp. uvedenie vozidla do pôvodného stavu.
Základom pre priznanie nároku na poistné plnenie je, že sa poistná udalosť stala a poistené motorové
vozidlo bolo poškodené v rozsahu, v akom sa vykonala jeho oprava, ktorá bola účelná a smerovala k

odstráneniu následkov poistnej udalosti, resp. v danom konkrétnom prípade v rozsahu nákladov, ktoré
žalobca požadoval na vrátenie veci do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou.

30. Súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že napriek tomu, že žalovaný v rámci procesnej
obrany v súdnom konaní odkázal na čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní, tento v rámci ukončenia šetrenia
neaplikoval správne, keď nepriznanie poistného plnenia síce odôvodňoval svojpomocnou opravou,

avšak s poukazom na zisk, ktorý si žalobca v rámci svojpomocnej opravy podľa názoru žalovaného
vytvárať nemôže, čo je extenzívny rozšírením dôvodov pre určenie poistného plnenia v zmysle
citovaného článku. V nadväznosti na toto tvrdenie bez opory v zákone alebo poistných podmienkach,
žalovaný uvádza, že boli priznané len skutočné náklady na opravu vozidla. Súd v tomto smere
zdôrazňuje, že žalovaný aplikoval neprípustne extenzívny výklad svojpomocnej opravy, v rámci ktorej si

poistený nemôže vytvárať zisk bez zohľadnenia skutočnosti, že žalobca je neautorizovaným servisom,
ktorý má v predmete podnikania opravu vozidiel bez takto špecifikovanej definície svojpomocnej opravy
v poistných podmienkach (bližšie pozri čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní). V súdnom konaní následne
žalovaný vysvetľoval postup, ktorý použil v rámci výpočtu poistného plnenia čl. IX, bod 4 zmluvných
dojednaní, len ako svojpomocnú opravu, v rámci ktorej maximálna hodinová sadzba bude polovičná

v nákladoch na prácu a lakovanie, čo v dôsledku uvedeného (a rozširujúco aplikovaného článku) je
možné subsumovať aj pod právny výklad „iného dôvodu“ nepriznania poistného plnenia. Rozdiel v
aplikácii čl. IX bod 4 zmluvných dojednaní a uvedeného dôvodu v oznámení o poistnom plnení spočíva
práve v tvrdení žalovaného o zákaze vytvárania zisku v rámci svojpomocnej opravy a úhrade len
skutočných nákladov, čo však nie je zakomponované v citovanom článku ako dôvod pre postup iného

výpočtu poistného plnenia podľa čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní. Okrem toho, že žalobca aplikáciu
čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní neprípustne rozširuje na zákaz vytvárania zisku, ktorý upravený v
poistných podmienkach nie je, prispôsobuje právnu argumentáciu použitú v súdnom konaní aplikácii
výpočtu poistného plnenia čl. IX bod 4 zmluvných dojednaní, čo je v rozpore s § 797 ods. 4 OZ. Navyše
žalovaný, v oznámení o poistnom plnení nezmyselne tvrdí, že priznáva len skutočné náklady, napriek

tomu, že ich svojvoľným postupom znižuje pre subjekt servisu, ktorý sa zaoberá opravou vozidiel z
dôvodu dosahovania zisku v rámci svojpomocnej opravy (čo je predmetom podnikania a vôbec dôvodu
existencie takejto právnickej osoby).

31. Nad rámec uvedeného súd zdôrazňuje (teda ak by nemal prihliadať na popísaný dôvod uvedený

v oznámení o poistnom plnení o znížení poistného plnenia z dôvodu dosahovania zisku v rámci
svojpomocnej opravy podľa § 797 ods. 4 OZ), že v prípade aplikácie čl. IX, bod 4 zmluvných dojednaní,
je v prvom rade vyhradené právo poisťovne určenie opravovne, v ktorej sa má oprava vykonať.
Spôsob určenia maximálnej výšky poistného plnenia (ako polovičnej hodinovej sadzby) sa aplikuje
až následne, keď poistený ponúkne poistenie vykonanie opravy a poisťovňa udelí písomný súhlas

na tento postup. Určenie opravovne si žalovaný nezvolil, čo vylučuje aplikáciu ustanovenia čl. IX,
bod 4 zmluvných dojednaní na určenie výšky poistného plnenia v rozhodovanom spore. Zároveň je
treba zdôrazniť, že samotný pojem svojpomoc môže byť vykladaný rôzne, a to najmä v prípade,
ak je poisteným subjekt, ktorý je autorizovaným alebo neautorizovaným servisom, pričom zmluvné
dojednaniavýkladtohtoustanovenianeposkytujú,čovzmysle§266ods.4ObZtrebavykladaťnaťarchu

žalovaného, ktorý predmetný pojem, bez jeho bližšej definície, ako prvý použil. Pri absencii definície
pojmu„svojpomocnáoprava“vzmluvnýchdokumentochžalovanéhojesúdtohonázoru,žepredmetným
pojmomsacharakterizujevykonanie„laickej“opravyzostranypoistenéhovjehodomácichpodmienkach
a nie aj vykonanie opravy profesionálnym subjektom špecializovaným na opravu motorových vozidiel
(čiže výkladu, ktorý je v prospech poisteného). Postup poisťovne, ktorým sa snaží až ex post definovať

do určitej miery nejasné a neurčité pojmy použité poisťovňou v zmluvných dojednaniach v neprospech
poisteného a v prospech toho, aby bolo po vzniku poistnej udalosti poskytnuté poistné plnenie v čo
najmenšom rozsahu, je absolútne neprípustným a nemôže požívať právnu ochranu.32. Z uvedeného dôvodu žalovaný nebol oprávnený znížiť poistné plnenie len z dôvodu, že opravu
vykonal poistený, ktorý je podnikateľský subjekt s predmetom podnikania zahŕňajúcim aj opravu vozidla
práve za účelom dosahovania zisku z takejto činnosti.

33. K náležitostiam predmetnej žaloby a žalovaným namietanej existencie opisu rozhodujúcich
skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 10. apríla 2008, sp. zn. 3 Obo 77/2007 , z ktorého je zrejmé, že judikatúra za „rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré

sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí
v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to
v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania
po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby,
ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po
skutkovej stránke.“ V tomto smere súd upozorňuje na príliš formalistický výklad žalovaného týkajúceho

sa ustanovenia § 132 CSP, ak predmet žaloby tak, ako bol vymedzený, teda nárokom žalobcu proti
žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 172,17 eur s príslušenstvom z titulu havarijného poistenia č.
XXXXXXXXXX v dôsledku poistnej udalosti vymedzenej č. XXXXXXXXXX, považuje za nedostatočné.
Cieľom a zmyslom predmetného ustanovenia nie je, aby strany v podanej žalobe, ale aj v ďalších
svojich písomných stanoviskách, či ústnych prednesoch obšírne a detailne vymedzili skutkový a

právny stav. Potrebným je vystihnúť podstatu predmetného sporu (týka sa to aj iných právnych a
skutkových argumentov, alebo inak povedané kvantita neznamená kvalitu), čo nie je podmienené
rozpisom detailných skutkových okolností, ktoré pre posúdenie sporu ani nie sú rozhodujúce, obzvlášť,
ak tieto medzi stranami konania nie sú sporné. S ohľadom na uvedené a na posúdenie jednotlivých
náležitostí predmetnej žaloby, súd dospel k rovnakému záveru, ako okresný súd, ktorý vydal platobný

rozkaz (v opačnom prípade by ani nebolo možné vydať platobný rozkaz), potvrdiac názor žalobcu,
že zákonom požadované náležitosti žaloby uvedené v § 132 CSP boli splnené. V tejto súvislosti súd
upozorňuje, že žalobca označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení práve v prílohe žaloby, ako napr.
faktúru, oznámenie o poistnom plnení a etc.

34. Podľa § 797 ods. 3 prvá veta OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

35. Podľa § 365 ods. 1 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

36. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky

z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

37. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej aj „Nariadenie vlády“) účinného do 01.01.2015 sadzba
úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému

dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto
úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa
rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania

zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania.

38. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období od 16.03.2016 do 26.07.2022 je 0,00 %.

39. Okrem iného sa žalobca domáhal aj z predmetnej istiny úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. od
09.01.2020 do zaplatenia, teda odo dňa oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Z oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 09.01.2020 vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa
07.01.2020. Poistné plnenie, ktoré mal žalovaný vyplatiť je peňažným plnením a z dôvodu, že sadostal s jeho plnením do omeškania, súd žalobcovi priznal aj príslušenstvo žalovanej pohľadávky v
požadovanej výške, avšak až nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej zákonom stanovenej lehoty
splatnosti poistného plnenia, teda dňom 23.01.2020. Od tohto dátumu súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 ObZ, podľa ktorého
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade
s vyššie citovaným ustanovením Nariadenia vlády v príslušnej základnej úrokovej sadzbe, tak ako je
uvedené vo výroku rozsudku.

40. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu
rozsudku súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

41. Vzhľadom na uvedené závery (bližšie pozri bod 39 odôvodnenia rozsudku) súd žalobu v časti
požadovaného úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. z istiny 172,17 eur od 09.01.2020 do 22.01.2020,

zamietol.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže bol v plnom rozsahu úspešný.
O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262

ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).