Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2023

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/128/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522010547
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2023:3522010547.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhom,samosudcomMgr.JánomOdnogom,vtrestnejveciobžalovaného

X. O.H., B.. X.X.XXXX P. X., U. G., trvale bytom I., L. T. Y. XXX, U. G., t.č. v ÚVV Ilava, stíhaného pre
zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 26.1.2023 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l:

Obžalovaný: X. O., B.. XX.XX.XXXX P. X., U. G., trvale bytom I., L. T. Y. XXX, U. G., t.č. ÚVTOS a ÚVV

Ilava

j e v i n n ý, ž e

v presne nezistenom čase dňa 30.9.2022, ako vodič osobného vozidla zn. Fiat Ducato, bielej farby,
imatrikulovaného v Maďarsku, EČ:I.-XXX, VIN: Z., umožnil tridsiatim osobám bez dokladov totožnosti a
platných víz umožňujúcich osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej

republiky, ktorí neboli štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky, menovite:
X) H. H., B.. X.X.XXXX, X. J. Q., C. U.
X) H. H., B.. X.X.XXXX, X. O. G., C. U.
X) N. Q. V., B.. XX.X.XXXX, X. H., C. U.
X) T. O., B.. XX.X.XXXX, X. Q., C. U.
X) V. Z., B.. X.X.XXXX, X. Q., C. U.
X) H. H. H., B.. X.X.XXXX, X. J. Q., C. U.

X) H. H., B.. X.X.XXXX, X. J. Q., C. U.
X) V. H.-U., B.. X.X.XXXX, X. J. Q., C. U.
X) V. Y., B.. X.X.XXXX, X. J. Q., C. U.
XX) H. H., B.. X.X.XXXX, X. J. Q., C. U.
XX) T. T., B.. XX.XX.XXXX, X. H.-Y., C. U.
XX) W. H., B.. X.X.XXXX, X. J., C. U.
XX) H. H., B.. X.X.XXXX, X. G., C. U.

XX) J. H., B.. X.X.XXXX, X. J. Q., C. U.
XX) T. H., B.. X.X.XXXX, X. H., C. U.
XX) H. K., B.. X.X.XXXX, X. H., C. U.
XX) R. H., B.. X.X.XXXX, X. H., C. U.,
XX) H. F., B.. X.X.XXXX, X. H., C. U.
XX) Z. U., B.. X.X.XXXX, X. H., C. U.
XX) K. H., B.. XX.X.XXXX, X. J. Q., C. U.

XX) H. H., B.. X.X.XXXX, X. J. Q., C. U.
XX) T. H., B.. X.X.XXXX, X. J. Q., C. U.XX) H. H., B.. X.X.XXXX, X. J. Q., C. U.
XX) H. H., B.. X.X.XXXX, X. J. Q., C. U.
XX) H. Q., B.. X.X.XXXX, X. J. Q., C. U.

XX) X. H., B.. XX.X.XXXX, X. J. Q., C. U.
XX) V. H., B.. XX.X.XXXX, X. J. Q., C. U.
XX) H. H., B.. X.X.XXXX, X. J. Q., C. U.
XX) T. H., B.. XX.X.XXXX, X. J. Q., C. U.
XX) T. H., B.. X.X.XXXX, X. Q., C. U.

nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarskej republiky a Slovenskej republiky a to tak, že tieto
osoby s jeho vedomím nastúpili na mieste vzdialenom asi 20 km od mesta Segedin v Maďarsku do
motorového vozidla Fiat Ducato, EČ: I.-XXX, takto ich previezol cez presne nestotožnený hraničný
prechod Slovenskej republiky s Maďarskou republikou na územie Slovenskej republiky a následne s nimi
chcelpokračovaťcezSlovenskúrepublikudoČeskejrepubliky,pričomdňa30.92022včaseo13:30hod.

príslušníci odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom predmetné
motorové vozidlo zastavili v obci Nová Bošáca na ceste č. 1226 pred obecným úradom, súpisné číslo
79, pričom za vyššie popísaný prevoz migrantov malo byť obžalovanému sľúbené vyplatenie sumy vo
výške 1 000,- eur,

t e d a

v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu umožnil osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi
Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolené
prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky, uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- na viacerých osobách

č í m s p á c h a l

zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. j) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm.
l) Trestného zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí:
2x minca hodnoty 1 eur, 1 x bankovka hodnoty 1000, mena maďarský forint, 1 x bankovka hodnoty 500,
mena maďarský forint, 7x bankovka hodnoty 10 000, mena maďarský forint, 2x bankovka hodnoty 2000,

mena srbský dinár, 1 x bankovka hodnoty 1000, mena srbský dinár, 1 x bankovka hodnoty 100, mena
srbský dinár, 1 x bankovka hodnoty 20, mena srbský dinár,
1x bankovka hodnoty 50, mena eur, 1 x bankovka hodnoty 1 000, mena maďarský forint, 1 x bankovka
hodnoty 5000, mena maďarský forint.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 15.12.2022 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 645/22/3304 - 22 zo dňa 14.12.2022 na obžalovaného X. O., B.. X.X.XXXX P. X.

stíhaného pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákonas poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom
základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku. Návrh ohľadom zhabania veci - motorového
vozidla FIAT DUCATO, EČV: I., zobral v celom rozsahu späť. Tiež špecifikoval návrh na prepadnutie

veci iba vo vzťahu k zaisteným finančným prostriedkom obžalovaného.

Obžalovaný X. O. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.1.2023 na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu
ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo

spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného
poriadkuaobžalovanémukládolotázkyuvedenév§333ods.3písm.c/,d/,f/,g/ah/Trestnéhoporiadku,
na ktoré obžalovaný odpovedal :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovaného : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,

odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti

jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 7
Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie o
skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Na
základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania zločinu prevádzačstva
podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného

zákona pretože obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty daného zločinu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal na základe návrhov procesných strán dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov v zmysle § 269 Trestného poriadku, obrazových a vecných dôkazov
ako to vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od

toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na

zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho

funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd

vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska

posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému ako druh trestu trest odňatia slobody,

mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby a to vo výmere 4 roky a 8 mesiacov so zaradením
v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, tiež mu uložil trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na 4 roky a trest prepadnutia finančných prostriedkov. Vo vzťahu k iným návrhom
prokurátor zobral tieto späť.
Z odpisu z registra trestov Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený za

spáchanie trestného činu. Z vyjadrenia Interpolu Belehrad vyplýva, že obžalovaný je v kriminálnych
záznamoch známy pre trestný čin násilného správania. K tomu obžalovaný uviedol, že bol v Srbsku pre
násilný trestný čin odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody.Z výpisu z ústrednej evidencie správnych deliktov a priestupov Slovenskej republiky vyplýva, že
obžalovaný nespáchal v Slovenskej republike priestupok.
Z ústavu na výkon väzby je hodnotený v podstate kladne.

Z potvrdenia vysokej školy v Srbsku vyplýva, že obžalovaný je študentom 3 ročníka vysokej školy.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u
obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa
obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval. U obžalovaného súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Vyhlásenie obžalovaného o vine súd zohľadnil v rámci ukladania trestu pod zákonom určenú dolnú

hranicu trestnej sadzby.
Obžalovaného súd odsúdil zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, preto mu ukladal trest podľa odseku
3,kdejetrestnásadzbavrozmedzíod7rokovdo10rokov.Vzhľadomktomu,ževprípadeobžalovaného
prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, znižovala sa postupom podľa § 38 ods.
3, ods. 8 Trestného zákona zákonom ustanovená horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, z toho

dôvodu, konečné rozmedzie trestnej sadzby po úprave predstavovalo trestnú sadzbu 7 rokov až 9 rokov.
Súd pri konečnom rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere musel v zmysle § 34 ods. 6 Trestného
zákona ukladať obžalovanému trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby prevyšuje
5 rokov. Pri určovaní výmery trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy, pričom dospel k záveru, že i dolná hranica trestnej sadzby určená zákonodarcom
je pre obžalovaného neprimerane prísna. Vzhľadom na jeho priznanie sa k spáchaniu trestného činu,
oľutovanie a vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ako aj okolnosti, že má 19 rokov a je študentom
vysokej školy, uložil za použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam mimoriadne
znížený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Podľa

názoru súdu ide o trest zákonný, primeraný a spravodlivý. Nemožno odhliadnuť, že obžalovaný sa
dopustilzávažnejšiehotrestnéhočinuatozločinu,pričomtakkonalsfinančnýmmotívom,zakaždújazdu
mal dostať po 1000 €. Nemožno odhliadnuť ani od toho, že bol v Srbsku odsúdený na podmienečný trest
odňatia slobody za násilnú trestnú činnosť. Napokon nemožno odhliadnuť ani od toho, že neprimerane
mierny trest, ktorým by bol podľa názoru súdu trest ešte viac znížený a prípadne podmienečný, by mohol

vyslať nežiaduci signál organizovaným skupinám prevádzačov do zahraničia, pričom v tomto smere
by trest neplnil svoje funkcie, pokiaľ by bolo všeobecne známe, že táto závažná organizovaná trestná
činnosť bude postihovaná len podmienečným trestom a vyhostením.
Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, preto ho súd zaradil do ústavu s

minimálnym stupňom stráženia.
Keďže obžalovaný nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol poskytnutý azyl alebo
doplnková ochrana a vzhľadom k tomu, že to vyžaduje verejný záujem súvisiaci s charakterom trestnej
činnosti, z ktorej bol obžalovaný uznaný za vinného, súd obžalovanému uložil podľa § 65 ods. 1, 4
Trestného zákona aj trest vyhostenia z územia slovenskej republiky v dolnej polovici trestnej sadzby vo

výmere 4 roky.
Zároveň súd podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci,
finančnej hotovosti v rôznej mene, špecifikovanej vo výroku rozsudku. Obžalovaný sám uviedol, že sa
jednalo o jeho peniaze, ktoré si zobral so sebou zo Srbska, i menil na inú menu s cieľom úspešného
dokonania páchanej trestnej činnosti, teda aby sa počas páchania trestnej činnosti mohol ubytovať,

stravovať atď. ako to uviedol sám obžalovaný. Nepochybne preto peniaze, ktoré obžalovaný počas cesty
ešte neminul, boli určené na páchanie trestnej činnosti, resp. na úspešné dokončenie jej spáchania.
S predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie a
preto ani výroková časť rozsudku neobsahuje výrok týkajúci sa náhrady škody.

Poučenie:

P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.