Uznesenie – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10CoPr/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320204647
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1320204647.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a
členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: L..
N.. T. X., B.. XX.X.XXXX, X. G. XX, XXX XX X., zast. Dentons Europe CS LLP, One Fleet Place 1,
EC4P 4GD Londýn, Veľká Británia, konajúci prostredníctvom Dentons Europe CS LLP, organizačná
zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Fakulta informatiky a informačných

technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, so sídlom Ilkovičova 2, 842 16 Bratislava,
zast. JUDr. Jánom Havlátom, advokátom advokátskej kancelárie HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom
Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o
náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. júla
2021, č.k. 24Cpr/9/2020-184, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany žalovaného, doručené žalobkyni dňa 09.01.2020, je neplatné, žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 8.291,67 eur mesačne od 10.01.2020 až do času, kým jej
žalovaný umožní pokračovať v práci, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, vždy od 10.

dňa nasledujúceho mesiaca, až do zaplatenia, a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. V celom rozsahu tak vyhovel žalobe žalobkyne, doručenej súdu dňa
04.03.2020.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa v žalobe tvrdila, že bola na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.1989 zamestnankyňou žalovaného a na základe úspešného výberového

konania vykonávala u žalovaného od 01.01.2016 prácu na funkčnom mieste profesor v študijnom
odbore 9.2.6. Informačné systémy. S účinnosťou od 01.03.2016 bola zaradená na miesto výkonu práce
na Ústave informatiky, informačných systémov a softvérového inžinierstva informačných technológií
Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FIIT). V decembri roku 2015 sa ujala funkcie dekanky
FIIT, túto vykonávala do decembra 2019 a dňa 02.12.2019 začal K. J. K. P. L.. N.. N. W., L... Súd
prvej inštancie ďalej podrobne opísal skutkové tvrdenia žalobkyne o skutočnostiach predchádzajúcich

okamžitému skončeniu jej pracovného pomeru zo dňa 09.01.2020, ktoré jej bolo odovzdané na osobnom
stretnutí dňa 09.01.2020. Dňa 10.01.2020 oznámila žalobkyňa žalovanému listom, že trvá na ďalšom
zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy a považuje rozviazanie pracovného pomeru
za neplatné. Podľa žalobkyne bolo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné z dôvodu jeho
neurčitosti a nezrozumiteľnosti, a tiež z dôvodu, že nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov
(keď predsedníčka zamestnaneckej rady FIIT čerpala dovolenku do 10.01.2020, žiadosť o vyjadrenie

adresovanú zamestnaneckej rade si prevzala z podateľne dňa 13.01.2020 a zamestnanecká rada
FIIT žiadosť dekana prerokovala až dňa 14.01.2020). Žalobkyňa tiež tvrdila, že neexistovalo ani jejzavinené konanie, ani závažné porušenie pracovnej disciplíny z hľadiska jeho intenzity, a dôvody
pre okamžité skončenie pracovného pomeru, hoci nezrozumiteľné a neurčité, žalovaný odvodzoval
od úkonov, ktoré vykonávala ako dekanka, a nie od jej pracovnej náplne vo funkcii profesora. Súd

prvej inštancie konštatoval, že žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobkyne a okamžité skončenie
pracovného pomeru dané žalobkyni považoval za platné. Tvrdil, že bolo určité a zrozumiteľné, a že bolo
aj riadne vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, a to dňa 03.01.2020 v dôsledku nastúpenia
účinkov predpokladaných v ust. § 74 Zákonníka práce, pretože písomná žiadosť o prerokovanie
bola zástupcovi zamestnancov, zamestnaneckej rade, doručená dňa 30.12.2019. Poskytol tiež ďalšie

argumenty, ktoré žalobkyňa v následnej reakcii na jeho vyjadrenie poprela.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol výpočet listinných dôkazov, predložených stranami sporu, ako aj ich
návrhy na výsluch svedkov. Na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie
len predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom žalobkyne, ktorá sa naň dostavila. V tejto súvislosti s
poukazom na ust. § 197 ods. 1 a § 320 C.s.p. vysvetlil, že odročenie pojednávania len preto, aby mohli

byť vypočutí svedkovia, navrhnutí žalovaným, neprichádzalo do úvahy, keďže žalovaný mal ich účasť
na pojednávanie zabezpečiť, a rovnako mal včas predložiť ďalšie listinné dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Uviedol však, že na vyhovenie žalobe v celom rozsahu postačovalo právne vyhodnotenie zjavne
nesporných skutočností.

4. Rozhodujúci skutkový stav tvrdený žalobkyňou (opísaný v ods. 2, 3, 4, 6 a 7 napadnutého rozsudku)
vyhodnotil za nesporný a za vyplývajúci aj z predložených listinných dôkazov, a pri rozhodnutí z neho
vychádzal. Konštatoval, že z dôkazu, ktorý predložil žalovaný, tiež vyplynulo, že zásielka so žiadosťou
adresovanou zamestnaneckej rade, bola vydaná adresátovi, teda oprávnenému zamestnancovi
žalovaného, dňa 31.12.2019, pričom zásielku na pošte neprevzala členka zamestnaneckej G. T.. X. J.,

ani predsedníčka zamestnaneckej rady FIIT.

5. Vec posúdil právne podľa ust. § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce a predpoklady okamžitého
skončenia pracovného pomeru daného zamestnávateľom jeho zamestnancovi aj podrobne (a správne)
vysvetlil. Vyčerpávajúco tiež uviedol hľadiská pre posudzovanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny

zamestnancom.

6. Konštatoval, že žalovaný v písomnom oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa
ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce jeho dôvod vymedzil tak, že: „že zamestnanec, L.. N..
T. X., L.., porušil závažne pracovnú disciplínu tým, že porušil zákon (spôsobom, ktorý je opísaný a

definovaný nižšie), teda porušil povinnosť zamestnanca dodržiavať Ústavu SR, ústavné zákony, zákony,
ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a
svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva, ako táto povinnosť zamestnanca
vyplýva expressis verbis z článku 4 ods. 2 písm. a) Pracovného poriadku č. 7/2007-N zamestnávateľa
v znení jeho zmien a dodatkov (ďalej len ako Pracovný poriadok) a súčasne z ustanovenia § 8 ods. 1

písm. a) zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoVPVZ”), pričom porušenie povinností a obmedzení podľa článku 4 ods. 2 Pracovného
poriadku, ktoré vyplývajú z ust. § 8 ZoVPVZ sa v zmysle článku 5 ods. 1 Pracovného poriadku
zamestnávateľa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré môže zamestnávateľ
so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP, a to tak,

že: zamestnanec, ako vedúci zamestnanec Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej
technickej univerzity v Bratislave (ďalej len „FIIT”), vo funkcii dekana FIIT (ktorý riadi, zastupuje a
koná v mene a za FIIT v rozsahu a za podmienok stanovených Štatútom FIIT v znení jeho zmien
a dodatkov, Štatútom zamestnávateľa v znení jeho zmien a dodatkov, Organizačným poriadkom FIIT
v znení jeho zmien a dodatkov, Organizačným poriadkom STU v znení jeho zmien a dodatkov a

zákonom č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov), v rámci vykonávania podnikateľskej činnosti zamestnávateľa vytvoril a aplikoval
systém, v rámci ktorého uzatvoril v mene zamestnávateľa zmluvy (ako sú zmluvy definované nižšie)
v režime zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, na základe
ktorých, okrem iného, zamestnávateľ opakovane prijímal ako odplatu peňažné plnenia za plnenia

(služby a/alebo diela) poskytované/dodané zamestnávateľom na strane jednej zmluvným stranám na
strane druhej, (ii) pričom takto prijaté peňažné plnenia, boli použité/používané na úhradu peňažných
plnení vo forme štipendií tým študentom FIIT, ktorí na jednotlivých projektoch, ktoré boli predmetom
zmlúv (ako sú zmluvy definované nižšie), pracovali/participovali s tým, že takto vyplatené peňažnéplnenia študentom (štipendiá) boli deklarované/vykazované ako náklady/výdavky, hoci aj v zmysle
internej normy zamestnávateľa (Štipendijný poriadok Slovenskej technickej univerzity v Bratislave) je
možné štipendiá vyplácať výlučne zo štipendijného fondu, ktorý sa (v prípade štipendií z vlastných

zdrojov pochádzajúcich z výnosov z podnikania zamestnávateľa môže vytvárať výlučne z kladného
hospodárskeho výsledku zamestnávateľa), pričom v dôsledku takéhoto konania zamestnanca došlo
k tomu, že v daňových priznaniach za príslušné obdobia bola uvádzaná daň z príjmu, ktorá je/bola
nižšia ako daň, ktorá mala v daňovom priznaní byť uvedená a tak došlo: (x) k porušeniu relevantného
ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP”), in concreto, okrem iného aj ust. § 154 ods.
1 písm. e) DP v nadväznosti na relevantné ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov a súčasne (xx) k možnému spáchaniu trestného činu neodvedenia
dane a poistného podľa § 276 ods. l, ods. 2 respektíve ods. 3 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného
zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „TrZ"), pričom v dôsledku takéhoto konania môže
zamestnávateľovi vzniknúť aj škoda v dôsledku sankcií uložených za spáchanie správnych deliktov v

zmysle DP, respektíve sankcií v zmysle TrZ, zmluvami, ktoré zamestnanec v mene a za zamestnávateľa
(podľa predchádzajúceho odseku) uzatvoril, sú nasledovné zmluvy: zmluva o výskumnej spolupráci
č. 0701/0023/19 uzatvorená dňa 11.07.2019 medzi obchodnou spoločnosťou Brainware, s.r.o., so
sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 229 616 na strane jednej a zamestnávateľom
na strane druhej, zmluva o výskumnej spolupráci č. 0701/0034/19 uzatvorená dňa 16.10.2019 medzi

obchodnou spoločnosťou PIXEL FEDERATION, s.r.o., so sídlom Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO:
36 816 388 na strane jednej a zamestnávateľom na strane druhej, zmluva o výskumnej spolupráci č.
0701/0015/19 uzatvorená dňa 15.04.2019 medzi obchodnou spoločnosťou Exponea, s.r.o., so sídlom
City Business Center I, Karadžičova 8/7244, 821 08 Bratislava, IČO: 50 017 056 na strane jednej a
zamestnávateľom na strane druhej, zmluva o výskumnej spolupráci č. 0701/0031/18 uzatvorená dňa

04.10.2018 medzi obchodnou spoločnosťou SFÉRA, a.s., so sídlom Karadžičova 2, 811 08 Bratislava,
IČO: 35 757 736 na strane jednej a zamestnávateľom na strane druhej, zmluva o výskumnej spolupráci
č. 0701/0024/18 uzatvorená dňa 09.08.2018 medzi obchodnou spoločnosťou Continental Automotive
System Slovakia, s.r.o., so sídlom Cesta ku Continentalu 8950/1, 960 01 Zvolen, IČO: 00 397 687 na
strane jednej a zamestnávateľom na strane druhej, zmluva o výskumnej spolupráci č. 0701/0019/17

uzatvorená dňa 15.05.2017 medzi obchodnou spoločnosťou STAFFINO, s.r.o., so sídlom Volgogradská
84, 080 01 Prešov, IČO: 47 645 407 na strane jednej a zamestnávateľom na strane druhej, zmluva o
dielo a licenčná zmluva č. 0701/0008/17 uzatvorená dňa 10.03.2017 medzi obchodnou spoločnosťou
Sesame, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 35 702 931 na strane jednej a
zamestnávateľom na strane druhej, zmluva o vzájomnej spolupráci č. 0701/0002/17 uzatvorená dňa

30.01.2017 medzi obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 na strane jednej a zamestnávateľom na strane druhej, zmluva
o vzájomnej spolupráci č. 0701/0025/16 uzatvorená dňa 30.06.2016 medzi obchodnou spoločnosťou
Creative Web, s.r.o., so sídlom Mlynarovičova 10, 851 03 Bratislava, IČO: 36 830 178 na strane jednej
a zamestnávateľom na strane druhej, zmluva o dielo a licenčná zmluva č.. 0701/0046/15 uzatvorená

dňa 30.10.2015 medzi obchodnou spoločnosťou SCR interactive, s.r.o. so sídlom Skuteckého l, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 682 781 na strane jednej a zamestnávateľom na strane druhej, zmluva
o vzájomnej spolupráci č. 0701/0010/15 uzatvorená dňa 19.03.2015 medzi obchodnou spoločnosťou
Piano Media, s.r.o., so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 46 103 406 na strane jednej
a zamestnávateľom na strane druhej. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností zamestnávateľ uvádza,

že aj v prípade tých zmlúv, ktoré boli uzavreté viac ako rok pred okamžitým skončením pracovného
pomeru, dochádzalo k vyššie uvedeným porušeniam v nasledujúcich obdobiach, pričom porušenie
zákona v prípade každej jednej z vyššie uvedených zmlúv sa z pohľadu zamestnávateľa jedná o
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pre úplnosť zamestnávateľ uvádza, že okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo prerokované s príslušnou odborovou organizáciou, a to (x) s Univerzitnou

odborovou organizáciou Slovenskej technickej univerzity v Bratislave dňa 06.01.2020 a súčasne aj (xx)
so Zamestnaneckou radou na FIIT Slovenskej technickej univerzity v Bratislave dňa 03.01.2020.“

7. Vo vzťahu k vyššie uvedenému obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že
okamžité skončenie pracovného pomeru a jeho platnosť je potrebné posudzovať podľa všeobecných

ustanovení o právnych úkonoch v zmysle Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce, to znamená z
hľadiska náležitosti vôle, keď náležitosťou prejavu vôle sú jeho určitosť a zrozumiteľnosť. Tu poukázal
na to, že žalobkyňa tvrdila, že okamžité skončenie pracovného pomeru je nezrozumiteľné a neurčité,
keď žalovaný ani nevedel dostatočne určito konkretizovať, aké právne predpisy alebo povinnostizamestnanca mala porušiť. S jej argumentáciou sa stotožnil a zdôraznil znenie ust. § 70 Zákonníka
práce, podľa ktorého dôvod skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, čo je dôležité jednak z hľadiska posúdenia včasnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj pre posúdenie, ktorú povinnosť zamestnanec
porušil a následne aj pre posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny (pričom dôvod skončenia
pracovného pomeru sa nemôže dodatočne meniť).

8. Vyhodnotil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni tieto požiadavky nespĺňa,

pretože neobsahuje žiadne konkrétne vymedzenie skutku, keď jedinou konkrétnou skutočnosťou z neho
zrejmou je to, že žalobkyňa ako dekanka FIIT v uvedených dňoch podpísala zmluvy s obchodnými
spoločnosťami. Výkon činnosti štatutárneho orgánu však nie je výkonom práce v pracovnom pomere
a nemal priamy súvis s pracovnou náplňou žalobkyne vo funkcii vysokoškolského profesora, na čo
žalobkyňa správne poukazovala. Jej pracovnou náplňou bolo riešiť najzložitejšie úlohy rozvoja vedy a
techniky zamerané na rozvíjanie poznania v študijnom odbore Informačné systémy, aplikovať výsledky

výskumu a vývoja do pedagogickej činnosti a zabezpečovať pedagogickú činnosť vo všetkých stupňoch
vysokoškolského štúdia. V zmysle vysokoškolského zákona je dekan predstaviteľom fakulty, riadi ju,
zastupuje a koná vo veciach fakulty. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty
a rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy, za hospodárenie fakulty,
a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy. Poukázal

na to, že žalovaný nespochybňoval, že žalobkyňa bola oprávnená podpísať uvedené obchodné zmluvy
v rámci podnikateľskej činnosti fakulty, ich podpísaním neporušila žiadne zákonné ustanovenie, ani
vnútorný predpis vysokej školy. Samotné podpísanie zmlúv jej ani žalovaný nevytýkal. Vyhodnotil, že
v zostávajúcej časti bolo okamžité skončenie pracovného pomeru formulované mimoriadne formálne a
nebolo jednoduché sa v ňom zorientovať. Vyjadril názor, že žalobkyni, ktorej bolo adresované, z neho

ani nemohlo byť zrejmé, čo jej zamestnávateľ vlastne vytýka. Ustálil, že žalovaný v oznámení neuviedol
žiadne konkrétne konanie, ktorým žalobkyňa mala v rámci podnikateľskej činnosti zamestnávateľa
„vytvoriť a aplikovať systém“, ktorý mal v konečnom dôsledku viesť k nesprávnemu účtovaniu nákladov,
nesprávnemu určeniu dane a nelegálnemu zamestnávaniu študentov.

9. Citoval znenie ust. § 9 ods. 3 a § 92 Zákonníka práce so záverom, že ak by mala žalobkyňa, ako
naznačoval žalovaný, vytvoriť a aplikovať akýsi systém umožňujúci nesprávne vedenie účtovníctva a
nelegálne zamestnávanie študentov, musela by v rámci svojej kompetencie vedúceho zamestnanca
dávať zamestnancom fakulty príkazy a pokyny, ktoré by nezákonné postupy umožňovali, alebo aspoň
prehliadať výsledky a upozornenia kontrolného útvaru univerzity, ktorý na škole evidentne existoval

a fungoval (Útvar hlavného kontrolóra R- STU). Vyhodnotil, že žalovaný však nič také nielenže
nepreukázal, ale v oznámení o okamžitom skočení pracovného pomeru ani konkrétne neuviedol, iba
žalobkyni hneď pripísal možné nepriaznivé dôsledky. Vyjadril názor, že ani samotný žalovaný, teda J.
W., nemohol mať zistený dôvod, pre ktorý okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou. Poukázal aj
na to, že z vykonaného dokazovania naviac vyplynulo, že prvé dve zmluvy s obchodnými spoločnosťami

z roku 2015 boli uzavreté už predtým, ako sa žalobkyňa stala dekankou, z čoho vyvodil, že teda nemohla
tento systém ani vytvoriť.

10. Ďalej uviedol, že posúdenie súladu odmeňovania študentov za prácu v rámci podnikateľskej
činnosti FIIT STU (extrakt externého právneho stanoviska) nie je dôkazom o porušení povinností

žalovaného, a už vôbec nie dôkazom o porušení pracovnej disciplíny žalobkyňou. Konštatoval, že
na prvých šiestich stranách stanoviska sú citované ustanovenia Zákonníka práce, zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách
a interných predpisov STU, následné sú v ňom uvedené len všeobecné východiská - osnova pre
predbežné právne posúdenie, v ktorej je uvedené, že fakulta je oprávnená vykonávať podnikateľskú

činnosť, ale musí dodržiavať predpisy, že ak študent vykonáva pre fakultu činnosti a podieľa sa
na plneniach pre odberateľa, jeho činnosť môže napĺňať obsah pojmu závislá práca, a ak študent
vykonáva prácu bez pracovnoprávneho vzťahu, vykonáva nelegálnu prácu. Pokiaľ ide o nelegálnu
prácu, nelegálne zamestnávanie a obchádzanie pracovno-právnych inštitútov, podľa extraktu popísané
skutkové okolnosti nasvedčujú, že môže dochádzať k nelegálnej práci študentov a ich nelegálnemu

zamestnávaniu. V závere extraktu je uvedený predpoklad ďalšieho postupu, tzn. aké ďalšie skutočnosti
je potrebné zistiť alebo preukázať - participáciu študenta na konkrétnom prípade, súvislosť s konkrétnym
projektom, preveriť, či výkon práce študenta nie je krytý režimom praktickej výučby alebo praxe, preveriť
výšku štipendia, preveriť existenciu osobitnej zmluvy so študentom, získať legálnou cestou od fakultymaximálne množstvo písomných informácii z evidencie kalkulácií cien v súvislosti s podnikateľskou
činnosťou fakulty, o výsledkoch hospodárenia z podnikateľskej činnosti a o poskytnutých mimoriadnych
štipendiách. V úplnom závere sú trestnoprávne aspekty, teda aké trestné činy a aké tresty prichádzajú

do úvahy pri naplnení skutkovej podstaty.

11. Súd prvej inštancie konštatoval, že z akého konkrétneho zadania vychádzala externá advokátska
kancelária pri príprave svojho stanoviska, a pre koho bolo vlastne pripravené, nebolo v konaní zrejmé,
a žalovaný to nevysvetlil. Vyhodnotil, že pre rozhodnutie to však nebolo dôležité, keď podstatné bolo,

že závery sú len vo všeobecnej rovine, bez konkrétnych údajov a sú závislé od naplnenia ďalších
predpokladov. Z obsahu stanoviska považoval za poznateľné, že jeho účelom nebolo preveriť správnosť
postupu fakulty, ale vyhľadať resp. poukázať na akúkoľvek možnosť nesprávneho postupu. Zdôraznil,
že všetky ostatné predložené dôkazy, a to správa audítora z auditu účtovnej závierky STU ku dňu
31.12.2017 a jej dodatok a Záznam STU - Útvaru hlavného kontrolóra zo dňa 17.02.2020 o preverení
oznámenia o protispoločenskej činnosti číslo 1/2019, svedčia naopak o tom, že FIIT dodržiavala

všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy STU pri priznávaní mimoriadnych štipendií z
vlastných zdrojov. V tejto súvislosti tiež uviedol, že žalovaný na svoju obranu nepredložil žiadny dôkaz
(okrem záznamu pošty o doručovaní zásielky). I keď si vyhradil predložiť opravné daňové priznania,
nepredložilich.Podľanázorusúduprvejinštanciesibolžalovanývedomýtoho,žejehoobranajecelkovo
neudržateľná, pretože ani dodatočnými daňovými priznaniami nemohol preukázať porušenie pracovnej

disciplíny žalobkyňou, pretože len z obsahu daňového priznania porušenie povinností žalobkyne
vyplynúť nemohlo. Naviac, žalobkyňa sa ani nemohla dopustiť daňového deliktu, toho sa mohol dopustiť
len žalovaný ako daňový subjekt. Uzavrel, že žalovaný mal možnosť osobne pred súdom vecne obhájiť
svoje konanie, ale nevyužil ju, hoci mu v tom nič nebránilo.

12. Okrem vyššie uvedeného dôvodu vzhliadol súd prvej inštancie aj ďalší dôvod neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, a to neprerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so
zástupcami zamestnancov (tu vec právne posúdil podľa ust. § 74 Zákonníka práce). Zo záznamu pošty
o doručovaní zásielky obsahujúcej žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru
vyplynulo, že zásielku prevzal adresát na pošte dňa 31.12.2019, a z obálky, že bola adresovaná FIIT

STU v Bratislave, Zamestnanecká rada na FIIT, Ilkovičova 2, 842 16 Bratislava. Na obálke bola napísaná
poznámka „Neotvárať“ a bol na nej otlačok pečiatky podateľne FIIT STU v Bratislave o dôjdení zásielky
dňa 08.01.2020. Neotvorenú zásielku neprevzala na pošte ani L. Z. G. G.. T. R., H. Č. Z. G. T.. X.
J.. Strany neuviedli, kto zásielku na pošte prevzal, ktoré osoby za fakultu sú oprávnené zásielky na
pošte preberať, ani ako bolo so zásielkou do 08.01.2020 manipulované. Adresátom žiadosti však bola

zamestnanecká rada, nie FIIT. Z uvedeného prijal záver, že zásielka bola doručená zamestnaneckej
rade až v pondelok dňa 13.01.2020, kedy ju po dovolenke prevzala predsedníčka zamestnaneckej
rady, a určite nie skôr než dňa 08.01.2020, kedy bola prijatá do podateľne FIIT. Dňa 09.01.2020 teda
ešte nemohli uplynúť dva pracovné dni na prerokovanie žiadosti, a žiadosť sa mohla považovať za
prerokovanú najskôr v pondelok dňa 13.01.2020. Z uvedeného vyhodnotil, že žalobkyni bolo dané

skončenie pracovného pomeru bez predchádzajúceho prerokovania so zástupcami zamestnancov
(žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť), dôsledkom čoho je neplatnosť skončenia pracovného
pomeru žalobkyne aj z tohto dôvodu.

13. Za správnu a presvedčivú vyhodnotil aj argumentáciu žalobkyne ohľadom namietanej pasívnej

legitimácie žalovaného. Tu citoval znenie ust. § 7 ods. 2 Zákonníka práce, § 23 ods. 1 písm. d) zákona
č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a článok 2b Organizačného poriadku STU.

14. Uzavrel, že nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo v súlade s ust. § 68 ods. 1 a
§ 74 Zákonníka práce, a žaloba bola podaná na súde v lehote podľa § 77 Zákonníka práce, žalobe na

určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel.

15. O náhrade mzdy rozhodol podľa ust. § 79 ods. 1 a 2, § 134 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce. Z dokladov
o zúčtovaní platu žalobkyne za mesiace 10/2019 až 12/2019 vyplynula výška hrubej mzdy žalobkyne
a počet odpracovaných hodín v tomto období (168 hodín), na základe čoho priemerný hodinový

zárobok predstavuje 49,3552 eur a priemerný mesačný zárobok sumu 8.291,67 eur. Konštatoval, že
táto výška jej priemerného mesačného zárobku ani nebola sporná. Náhradu žalobkyni priznal odo dňa
10.01.2020, kedy oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Vyhodnotil, že vzhľadom
na vyššie uvedené závery nezistil žiadny opodstatnený a spravodlivý dôvod, aby vyhovel žalovanémua žalobkyni nepriznal náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov. Skutočnosť, že žalobkyňa si
našla iné zamestnanie, nepovažoval za dostatočný dôvod na nepriznanie náhrady mzdy. Vo vzťahu k
úroku z omeškania uviedol, že nejednotná rozhodovacia prax súdov o úroku z omeškania pri náhrade

mzdy na základe subsidiárnej aplikácie ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka na pracovnoprávne
vzťahy bola zjednotená rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 460/2017 zo
dňa 04.07.2017 a súdy v zmysle tohto rozhodnutia postupujú tak, že úroky z omeškania priznávajú (z
dôvodov, ktoré sú v tomto rozhodnutí riadne vysvetlené). Úrok z omeškania žalobkyni priznal odo dňa
nasledujúceho po splatnosti mesačnej mzdy, teda vždy od 10-teho dňa nasledujúceho mesiaca, s tým,

že úrok z omeškania je žalovaný povinný zaplatiť až do dňa zaplatenia náhrady mzdy.

16. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala
vo veci celkový úspech, priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorej, rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

17. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný (Slovenská technická univerzita v Bratislave) včas odvolanie
a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom
rozsiahlom odvolaní namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal tiež, že
v konaní neboli splnené procesné podmienky, ako aj porušenie jeho práva na spravodlivý proces.
Ku každému z ním citovaných odvolacích dôvodov poskytol rozsiahlu argumentáciu. V bode II.
2 svojho odvolania poukázal na to, že už v konaní namietal, že subjekt označený žalobkyňou v
žalobe nie je pasívne legitimovaný s poukazom na skutočnosť, že podľa ust. § 7 ods. 2 Zákonníka

práce (ďalej aj „ZP“) vystupuje zamestnávateľ v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene
a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka
zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak
je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná
jednotka a naopak. Citoval znenie článku 26 ods. 1 (časť V.) štatútu Slovenskej technickej univerzity v

Bratislave zo dňa 01.03.2010 v znení jeho dodatkov (ďalej len „štatút STU“), článok 26 ods. 7, článok
26 ods. 8 tohto štatútu, článok 6 ods. 1 štatútu Fakulty informatiky a informačných technológií zo dňa
03.02.2004 v znení jeho dodatkov (ďalej len „štatút FIIT“), článok 6 ods. 2, článok 6 ods. 5 štatútu FIIT
a v tejto súvislosti s poukazom na znenie vyššie uvedeného ust. § 7 ods. 2 ZP argumentoval, že v
danom prípade aj zo štatútu STU aj štatútu FIIT vyplýva, že žalobkyňa bola zamestnancom Slovenskej

technickej univerzity v Bratislave, ktorá aj v postavení zamestnávateľa vystupovala v pracovnoprávnom
vzťahu so žalobkyňou. Uviedol, že žalovaná (na mysli mal žalobkyňu - pozn. odvolacieho súdu) nikdy
neuzatvorila pracovnú zmluvu s Fakultou informatiky a informačných technológií STU v Bratislave a aj
účastníkom právneho úkonu - okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne zo dňa 09.01.2020
bola Slovenská technická univerzita v Bratislave, konajúca prostredníctvom L.. N.. N. W., L.., J. K. U..

Tu zdôraznil, že aj súd prvej inštancie počas celého konania konal na strane žalovaného so Slovenskou
technickou univerzitou v Bratislave ako so stranou sporu. Poukázal aj na to, že súd dokonca uznesením
zo dňa 05.05.2020 vyzval žalobkyňu na riadne označenie žalovaného, avšak žalobkyňa po uplynutí
prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 77 ZP už nemohla označenie strany sporu na strane žalovaného
meniť. Jej argumentáciu v tejto časti považoval za účelovú a právne irelevantnú. Za prekvapivé

označil, že súd až v napadnutom rozsudku ako žalovaného označil Fakultu informatiky a informačných
technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, a to napriek doterajšiemu priebehu konania
a jeho postupu. Vyjadril názor, že sa pritom nejedná iba o otázku nesprávneho označenia subjektu,
keďže v konaní bolo potrebné striktne odlíšiť, či je nositeľom práv a povinnosti z pracovnoprávneho
vzťahu univerzita alebo fakulta, a to aj s ohľadom na ust. § 7 ods. 2 ZP. Svoju argumentáciu podporil

odkazom na ust. § 23 ods. 1 písm. d) zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách (ktoré citoval), ktoré
sa expresis verbis odvoláva na štatút verejnej vysokej školy, v danom prípade vyššie uvedený štatút
STU, ktorý vo všetkých relevantných ustanoveniach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov najmä čl.
26 ods. 1, ods. 7 a ods. 8, čl. 3 ods. 1 hovorí o tom, kto je zamestnancom a zamestnávateľom a medzi
kým vznikajú pracovnoprávne vzťahy. Identicky uvedené vyplýva aj z relevantných ustanovení štatútu

FIIT, najmä z čl. 6 a ods. 5. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné vyvodiť, z
akého dôvodu súd v rámci právneho posúdenia na zistený skutkový stav neaplikoval relevantné vyššie
citované ustanovenie štatútu STU a štatútu FIIT. Zdôraznil, že aj ust. čl. 2b Organizačného poriadku
STU, na ktoré sa súd odvoláva a na ktoré poukazuje, nerieši otázku procesnej subjektivity v zmyslepožiadavky ust. § 61 C.s.p. ale výlučne otázku zmocnenia subjektu, ktorý v mene zamestnávateľa,
v danom prípade STU, koná. Vyjadril názor, že ak by bol záver súdu o pasívnej legitimácii fakulty
správny, dospeli by sme k absurdným záverom, pretože celé doterajšie súdne konanie bolo vedené na

strane žalovaného s účastníkom Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave. Namietal aj nedostatok
procesnej spôsobilosti na strane v napadnutom rozsudku označeného žalovaného, keď v tejto súvislosti
považoval prvotný postup súdu, ktorý na začiatku konania vyzval žalobkyňu na opravu účastníka,
za správny. Ak však k zmene účastníka konania na základe výzvy súdu nedošlo, a súd tento stav
akceptoval, mal potom podľa jeho názoru začať konať s Fakultou informatiky a informačných technológií

STU ako so žalovaným a nepokračovať v konaní so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave.
Následný postup súdu preto považoval za nesprávny, napĺňajúci odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. a), b) a d) C.s.p. a napadnutý rozsudok za prekvapivé rozhodnutie, pretože súd až do posledného
pojednávania viedol konanie so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave. Tvrdil preto aj porušenie
práva na spravodlivý proces a to, či už práva jeho, alebo Fakulty informatiky a informačných technológií
STU, keďže tieto subjekty nie je možné zamieňať. Ďalej v odvolaní podrobne rozobral samotný

napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie a namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, nesúhlasil
so záverom súdu, že dôvod skončenia pracovného pomeru žalobkyne bol formulovaný neurčito, ani so
záverom, že žalobkyni bolo dané skončenie pracovného pomeru bez predchádzajúceho prerokovania
so zástupcami zamestnancov (odvolací súd rozsiahlu argumentáciu žalovaného neuvádza, pretože pre
rozhodnutie v odvolacom konaní nepovažoval za potrebné a ani za možné sa ňou zaoberať - pozn.

odvolacieho súdu).

18. Žalobkyňa navrhla vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny. Nesúhlasila s námietkami žalovaného, v ktorých tvrdil nedostatočné dokazovanie a
nevykonanie ním navrhnutých dôkazov výsluchmi svedkov, keď mala za to, že aj z odôvodnenia

rozsudku je zrejmé, že ani prípadné svedecké výpovede nemôžu zvrátiť právne posúdenie skutkového
stavu, z ktorého je nepochybné, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Skutkové
zistenia súdu prvej inštancie považovala za správne a dostačujúce, rozsudok za presvedčivý a závery
a argumenty použité v jeho odôvodnení za logické a racionálne. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
spĺňa podľa jej názoru všetky obsahové náležitosti, je dostatočné a preskúmateľné. Vo vzťahu k

nesprávnemu právnemu posúdeniu, nesplneniu podmienok konania a vadám konania, ktoré žalovaný
namietal v odvolaní, uviedla, že jeho právna argumentácia pozostáva primárne z nerelevantného
citovania právnych predpisov. Zdôraznila, že už v rámci vyjadrenia zo dňa 28.08.2020 poskytla podrobné
vyjadrenie s odkazom na aktuálne účinné znenie čl. 2b Organizačného poriadku STU zo dňa 24.11.2008
v znení neskorších predpisov, ktoré stanovuje, že „v zmysle § 28 ods. 1 zák. sa určujú nasledovné

pravidlá výkonu pôsobnosti fakúlt vo veciach, v ktorých konajú v mene STU a v ďalších činnostiach,
za ktoré zodpovedajú rektorovi; v ďalšom sa na uvedený účel používa spoločný pojem „oblasť“. 1)
oblasť pracovnoprávnych vzťahov a) v súlade s § 23 ods. 1 písm. d) zákona o vysokých školách a § 7
ods. 2 ZP sú fakulty v postavení zamestnávateľa. S uvedeným sa žalobca (na mysli mala žalovaného
- pozn. odvolacieho súdu) nijak nevysporiadal a argumentuje historickými právnymi predpismi, ktoré

nemajú právnu relevanciu na posúdenie skutkového stavu. Mala však za zrejmé, že v čase okamžitého
skončenia jej pracovného pomeru konal dekan FIIT STU v postavení zamestnávateľa, keďže v zmysle
príslušných ustanovení Zákonníka práce, Zákona o vysokých školách a Osobitného predpisu STU
je FIIT samostatne v postavení zamestnávateľa. Keďže predmetný spor je pracovnoprávny, mala
za nepochybné, že pre tento účel má FIIT procesnú spôsobilosť byť žalovanou stranou, a teda

žalovaný je pasívne vecne legitimovaný. Poukázala na to, že toto vysvetlenie zaslala súdu už na jeho
výzvu uznesením zo dňa 05.05.2020, ktorým bola vyzvaná na riadne označenie žalovaného, takže je
nepochybné, že súd konal v spore voči FIIT STU a nie voči Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Rovnako platí, že právny zástupca v tomto spore je splnomocnený konať dekanom FIIT a nie rektorom
STU, a tiež že na pojednávaní ospravedlnil neprítomnosť dekana FIIT a zastupoval FIIT STU ako jej

zamestnávateľa. Vyjadrila názor, že v žiadnom momente konania nebol oprávnený zastupovať STU ako
samostatného právne odlišného zamestnávateľa. Mala za nepochybné, že žalobu podala na svojho
zamestnávateľa, a že táto skutočnosť vyplýva z interných univerzitných predpisov, na čom nič nemení
ani právna argumentácia žalovaného, spočívajúca v citácii historických právnych predpisov univerzity,
ktoré boli novelizované vyššie citovaným organizačným poriadkom.

19. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.20. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.),
preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel
kzáveru,žeodvolaniežalovanéhojedôvodné,aženapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciejepotrebné

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože na jeho vyhlásenie neboli splnené
procesné podmienky. Zároveň, procesným postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, ako i samotným
napadnutým rozhodnutím, boli porušené práva žalovaného na spravodlivý proces.

21. Z odvolania žalovaného - Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, v prvom rade vyplýva

odvolacia námietka, že súd prvej inštancie počas celého konania konal ako so stranou sporu na
strane žalovaného s ním, teda so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, avšak v napadnutom
rozsudku ako žalovaného prekvapivo označil Fakultu informatiky a informačných technológií Slovenskej
technickej univerzity v Bratislave. Odvolací súd sa touto odvolacou námietkou zaoberal a vyhodnotil,
že je dôvodná.

22. Z predloženého súdneho spisu vyplývajú vo vzťahu k procesnému postupu súdu prvej inštancie
nasledovné skutočnosti.

23. Žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie (ďalej aj „súd“) dňa 04.03.2020 žalobu o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, v ktorej ako žalovaného označila Fakultu informatiky

a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom Ilkovičova 2, 842 16
Bratislava (ďalej aj „FIIT“ alebo „fakulta“). Súd prvej inštancie po prijatí jej žaloby vydal dňa 05.05.2020
uznesenie č.k. 24Cpr/9/2020-60, ktorým žalobkyňu (okrem iného) vo výroku uznesenia vyzval na riadne
označenie žalovaného - na opravu označenia žalovaného, nakoľko fakulty nemajú právnu subjektivitu.
V odôvodnení tohto uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že cit. „za účelom odstránenia vzniknutého

stavu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, je potrebné podanie doplniť o identifikačné údaje tak, aby
súd nemal pochybnosti o existencii žalovaného - jeho procesnej spôsobilosti. Žalobkyňa na výzvu súdu
reagovala podaním zo dňa 02.06.2020, v ktorom (okrem iného) zotrvala na ňou v žalobe uvedenom
označení žalovaného, keď citovala ust. § 7 ods. 2 Zákonníka práce a článok 2b Organizačného
poriadku Slovenskej technickej univerzity v Bratislave zo dňa 24.11.2008 v znení neskorších predpisov

a považovala za zrejmé, že cit. „v čase okamžitého skončenia jej pracovného pomeru konal dekan FIIT
v postavení zamestnávateľa, keďže v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce a osobitného
predpisu STU je FIIT samostatne v postavení zamestnávateľa a má teda pracovnoprávnu subjektivitu“.
Mala za to, že FIIT STU má procesnú spôsobilosť byť žalovaná.

24. Súd prvej inštancie napriek vyššie uvedeným skutočnostiam vyzval na vyjadrenie sa k
žalobe žalovaného, označeného Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta informatiky a
informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Vazovova 5, 812 43 Bratislava
(č.l. 79) a výzvu doručil Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Vazovova 5, 812 43 Bratislava (č.l.
81). Na výzvu súdu reagovala Slovenská technická univerzita v Bratislave, so sídlom Vazovova 5, 821 43

Bratislava, IČO: 00 397 687, konajúca prostredníctvom Fakulty informatiky a informačných technológií
Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, so sídlom Ilkovičova 2, 821 06 Bratislava, Z.. N.. N. W.,
PhD., dekanom FIIT, v zastúpení splnomocneným advokátom. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný
Slovenská technická univerzita v Bratislave (okrem iného) namietal, že žalobkyňou označený žalovaný
subjekt - Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave,

nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný.

25. Toto vyjadrenie žalovaného zaslal súd prvej inštancie na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobkyne
(č.l. 96) s výzvou na vyjadrenie. Vo svojej výzve ako strany sporu označil L.. N.. T. X., L.. c/a Slovenská
technická univerzita v Bratislave, Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej

univerzity v Bratislave. Žalobkyňa sa vyjadrila a ohľadom pasívnej vecnej legitimácie zopakovala svoje
argumenty z vyjadrenia na výzvu súdu (pozri vyššie). Súd prvej inštancie zaslal jej vyjadrenie právnemu
zástupcovi žalovaného (Slovenskej technickej univerzity v Bratislave) s výzvou na vyjadrenie. Žalovaný
sa nevyjadril.

26. Následne súd prvej inštancie doručil predvolanie na pojednávanie vo veci žalobkyne L.. N.. T.Á.
X. a žalovaného Slovenskej technickej univerzity v Bratislave na deň 30.04.2021 právnemu zástupcovi
žalobkyne, právnemu zástupcovi žalovaného a žalovanému - Slovenskej technickej univerzite v
Bratislave s adresou Vazovova 5, 812 43 Bratislava (č.l. 123 a nasl.). Toto pojednávanie bolo zrušené.Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 18.06.2021 (predvolania v spise založené nie sú). Zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 18.06.2021 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pojednával vo
veci žalobkyne prof. Ing. Márie Bielikovej a žalovaného Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru za účasti právnych zástupcov oboch strán a
žalobkyne (č.l. 170 a nasl.). Na tomto pojednávaní položil právny zástupca žalovaného (Slovenskej
technickej univerzity v Bratislave) žalobkyni otázku, že koho vlastne žaluje, na čo žalobkyňa uviedla,
že je to otázka právneho výkladu (č.l. 173). Súd prvej inštancie odročil pojednávanie na vyhlásenie
rozsudku na termín 16.07.2021.

27. Na pojednávaní dňa 16.07.2021 vo veci žalobkyne prof. Ing. Márie Bielikovej a žalovaného
Slovenskej technickej univerzity v Bratislave o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
(zápisnica na č.l. 182-183) súd prvej inštancie vyhlásil napadnutý rozsudok. V písomnom vypracovaní
rozsudku ako žalovaného označil Fakultu informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej
univerzity v Bratislave so sídlom Ilkovičova 2, 842 16 Bratislava.

28. Z uvedeného procesného postupu súdu prvej inštancie, vyplývajúceho zo súdneho spisu, je
nepochybné, že súd prvej inštancie konal zmätočne (procesne nesprávne) a zaťažil samotné konanie
vadami, ktoré nie je možné v odstrániť v odvolacom konaní. Na strane žalovaného totiž počas celého
svojho konania (a aj procesných úkonov) konal so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, s

adresou Vazovova 5, 812 43 Bratislava (pozri vyššie uvedené zistenia), ktorú však žalobkyňa ani v
žalobe, ani v následnom vyjadrení na výzvu súdu ako žalovaného neoznačila, naopak, ako žalovaného
označila Fakultu informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
so sídlom Ilkovičova 2, 842 16 Bratislava. Napriek tomu súd prvej inštancie konal so Slovenskou
technickou univerzitou v Bratislave a v „jej veci“ aj vyhlásil napadnutý rozsudok. V napadnutom rozsudku

zase ako žalovaného uviedol Fakultu informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej
univerzity v Bratislave so sídlom Ilkovičova 2, 842 16 Bratislava (a v odôvodnení rozsudku dokonca
konštatoval, že takto označený žalovaný, je pasívne vecne legitimovaný (?)), pričom však rozsudok
doručil opäť právnemu zástupcovi Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, s ktorým pôvodne v
súdnom spore aj konal. Je potom namieste prijať záver, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym

procesným postupom v spore porušil nielen procesné práva žalovaného, ale oboch sporových strán
(procesné práva žalobkyne porušil tým, že nekonal s ňou určeným žalovaným). Z predloženého spisu
totiž vyplýva, ako už bolo uvedené vyššie, že žalobu nesprávne doručil na vyjadrenie žalovanému
odlišnému od skutočne žalobkyňou označeného žalovaného, vyjadrenie tohto domnelého žalovaného
(v ktorom namietal aj pasívnu vecnú legitimáciu žalobkyňou v žalobe označeného žalovaného, teda

FIIT STU) doručil žalobkyni, ktorá sa k vyjadreniu domnelého žalovaného aj vyjadrila, jej vyjadrenie
doručil opäť len domnelému žalovanému, a na nariadené pojednávania predvolával právneho zástupcu
Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a samotnú Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave,
ktorá žalobkyňou žalovaná nebola, a v jej veci aj vyhlásil rozsudok (pričom v jeho písomnom vyhotovení
uviedol, že rozsudok vydal vo veci úplne iného žalovaného, s ktorým však nekonal).

29. Takéto procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý nedodržal v ust. § 167 C.s.p. a nasl.
stanovený procesný postup (keď so žalovaným, označeným žalobkyňou, vôbec nekonal) a napriek tomu
rozhodol napadnutým rozsudkom, nie je možné v odvolacom konaní napraviť, a preto odvolaciemu súdu
nezostalainámožnosť,akonapadnutýrozsudokzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie

a nové rozhodnutie. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie doručiť žalobu na vyjadrenie žalovanému
(teda Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so
sídlom Ilkovičova 2, 842 16 Bratislava) a následne konať v zmysle ustanovení Civilného sporového
poriadku.

30. Odvolací súd dáva v tejto súvislosti súdu prvej inštancie do pozornosti, že bude jeho povinnosťou v
prvom rade z úradnej povinnosti skúmať, či má žalobkyňou označený žalovaný, teda Fakulta informatiky
a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom Ilkovičova 2, 842 16
Bratislava, procesnú subjektivitu (spôsobilosť byť účastníkom tohto konania) a svoje (akékoľvek) závery
bude povinný riadne zdôvodniť.

31. V prípade, že dospeje k záveru, že žalobkyňou označený žalovaný procesnou subjektivitou
disponuje, bude následne povinný z úradnej povinnosti skúmať pasívnu vecnú legitimáciu žalobkyňou
označeného žalovaného. Na vysvetlenie problematiky odvolací súd uvádza, že vecnou legitimácioutreba vo všeobecnosti rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická, či
právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie alebo o kom sa

tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie
je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej
inštancie je povinný sa zaoberať vecnou legitimáciou sporových strán, nakoľko preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, a
súd vecnú legitimáciu skúma vždy, teda aj bez návrhu, a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových

strán nenamieta. Tu je potrebné súdu prvej inštancie tiež pripomenúť, že (i keď to považoval v
konaní s nesprávnym žalovaným za nesporné, čo je však pre jeho ďalšie konanie irelevantné) bude
povinný sa zaoberať tvrdením žalobkyne v žalobe, že bola na základe pracovnej zmluvy zo dňa
01.08.1989 zamestnankyňou žalovaného (ako žalovaného označila FIIT, teda fakultu) a na základe
úspešného výberového konania vykonávala u žalovaného (FIIT) od 01.01.2016 prácu na funkčnom
mieste profesor v študijnom odbore 9.2.6. Informačné systémy, pretože z ňou predložených listinných

dôkazov je zrejmé, že dňa 01.08.1989 uzavrela pracovnú zmluvu pod hlavičkou Slovenskej vysokej
školy technickej v Bratislave s organizáciou Elektrotechnická fakulta SVŠT (č.l. 45), dňa 01.12.2002
uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave (č.l. 46),
Dohodu o zmene pracovných podmienok uzavrela dňa 31.01.2003 so zamestnávateľom Slovenskou
technickou univerzitou v Bratislave, zastúpenou dekanom Fakulty elektrotechniky a informatiky

(č.l. 47), Dohodu o zmene pracovných podmienok uzavrela dňa 29.09.2003 so zamestnávateľom
Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, zastúpenou povereným dekanom Fakulty informatiky a
informačných technológií (č.l. 47), Dohodu o zmene pracovných podmienok uzavrela dňa 20.12.2005
so zamestnávateľom Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, zastúpenou dekanom Fakulty
informatiky a informačných technológií (č.l. 48), Dohodu o zmene pracovných podmienok uzavrela

dňa 25.11.2010 so zamestnávateľom Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, zastúpenou
dekanom Fakulty informatiky a informačných technológií (č.l. 48), Dohodu o zmene pracovných
podmienok uzavrela dňa 30.11.2015 so zamestnávateľom Slovenskou technickou univerzitou v
Bratislave, zastúpenou dekanom Fakulty informatiky a informačných technológií (č.l. 49) a poslednú
Dohodu o zmene pracovných podmienok uzavrela dňa 29.02.2016 so zamestnávateľom Slovenskou

technickou univerzitou v Bratislave, zastúpenou ňou ako dekankou Fakulty informatiky a informačných
technológií (č.l. 49). Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 09.01.2020 je zrejmé, že
so žalobkyňou okamžite skončil jej pracovný pomer jej zamestnávateľ, ktorým je Slovenská technická
univerzita v Bratislave, so sídlom Vazovova 5, 812 43 Bratislava, IČO: 00 397 687, zastúpený/konajúci
prostredníctvom L.. W., dekana Fakulty informatiky a informačných technológií STU (č.l. 26 a nasl.). S

otázkou, s kým bola žalobkyňa v pracovnom pomere a kto s ňou pracovný pomer okamžite skončil, bude
súd prvej inštancie povinný sa vysporiadať v jeho novom rozhodnutí.

32. V prípade ustálenia procesnej subjektivity žalobkyňou označeného žalovaného, bude teda v ďalšom
konaní povinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa v prvom rade sa s pasívnou vecnou legitimáciou

žalovaného v spore. V prípade, že dospeje k záveru, že žalobkyňou označený žalovaný nie je pasívne
vecne legitimovaný, žalobu z tohto dôvodu (bez jej ďalšieho prejednávania) zamietne. V prípade,
že dospeje k záveru, že žalobkyňou označený žalovaný je pasívne vecne legitimovaný (tento záver
skutkovo a právne riadne zdôvodní), žalobu riadne prejedná a vo veci rozhodne.

33. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1
písm. a) a b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

34. O náhrade trov konania, aj odvolacieho, rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci

(ust. § 396 ods. 3 C.s.p.).

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).