Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. júl 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209215419
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4209215419.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate s.r.o.,
sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
C., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 747,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/1144/2009 - 47 z 30. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/1144/2009 - 47 z 30. júla 2012 ruší a
vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, odvolaním napadnutým uznesením
označeným v záhlaví, vyhlásil exekučné konanie za neprípustné a konanie zastavil (výrok I.) a vyslovil,

že o trovách exekučného konania rozhodne osobitným uznesením (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne založil na ustanoveniach § 103 OSP (zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku), § 35, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, 54 ods. 1, ods. 2, §
39 zákona č. 40/1964 Zb. v znení zákona č. 568/2007 Z. z., § 57 ods. 1, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom v
čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,, Exekučný poriadok“).

3. Uvedené uznesenie v podstate odôvodnil tým, že skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky k zmluve. Preskúmal úverovú zmluvu č. 4720046 zo dňa 24.07.2008 ako

aj predložené všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru a zistil, že v čl. 17 obsahujú
rozhodcovskú doložku, ktorej znenie citoval. Dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné
formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú; takto formulovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob prípadného riešenia sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s

ostatnýmištandardnýmipodmienkami,mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkým
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konania. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že
nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky; podpis na úverovej zmluve nemožno považovať aj za
prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Spotrebiteľ ako slabšia strana nemal možnosť participovať
na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície

slabšou stranou; povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je
v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že ak v určitej veci nedošlok uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani
exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Ak neexistuje

rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na vyhlásenie exekučného konania za neprípustné a jeho zastavenie.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol (celkom zrejme v rozsahu zastavenia exekučného konania,
teda výroku I.) včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.

5. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. K nesprávnemu právnemu
posúdeniu došlo tým, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní. Exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže skúmať
samotné rozhodcovské konanie, keďže ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení
stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské

konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie
§ 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým
účastníkov exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo OSP, a
to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Mal za to, že došlo aj k inej vade, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za procesnú vadu v tomto zmysle považoval

aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd sa obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný
právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite
odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na jeho vznik. Neposudzoval tak
danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy
(§ 52 OZ) ani sa nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia

spotrebiteľa a dodávateľa. Rozhodnutie súdu je založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať
pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Podotkol, že na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať
ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s tým, že aplikáciou tohto ustanovenia, ktoré použil konajúci
súd, možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba, je
zároveň vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie,

je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského (argumentum ad absurdum). Súd však
musí pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára
zmluvu na predtlačenom formulári, je v skutočnosti spotrebiteľom. Uviedol, že súd sa týmito závermi
neriadil a v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával. Postup súdu, ktorý zjednodušene zrušil celé
rozhodnutie rozhodcovského súdu, považoval v rozpore so zásadou civilného práva, a to pacta sunt

servanda. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 221 OSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa §

389 ods. 1 písm. b) CSP v celom rozsahu zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie (a nové rozhodnutie).

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 08.11.2009, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe

exekučnéhotitulu-rozhodcovskéhorozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdu,zriadenéhozriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 06908/09 z 02.10.2009, vydanému v
rozhodcovskom konaní. Súdny exekútor následne žiadosťou doručenou súdu prvej inštancie ako
exekučnému súdu dňa 11.12.2009 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej
inštancie vydal uznesenie č. k. 7Er/1144/2009 - 9 z 05.02.2010, ktorým rozhodol o odklade výkonu

exekúcie do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie, voči ktorému oprávnený podal včas
odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26CoE/183/2011 - 35 z 31.08.2011
uvedené uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej
inštancie rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odvolanímnapadnutým uznesením. Po prvotnom predložení veci odvolaciemu súdu na odvolací prieskum dňa
07.05.2021 bola vec prípisom z 24.06.2021 vrátená súdu prvej inštancie so záväzným pokynom, aby
vyzval oprávneného na odstránenie vád odvolania v časti čísla konania a dátumu vydania rozhodnutia,

ktoré takto napáda, čo súd prvej inštancie uznesením č. k. 7Er/1144/2009 - 86 zo dňa 14.10.2021 urobil,
na čo oprávnený reagoval podaním, v ktorom správne označil napádané rozhodnutie.

8. Podľa § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017,aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému

bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

14. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na
podklade rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku, ktorým rozhodcovský súd zaviazal žalovaného -
povinného, aby zaplatil žalobcovi - oprávnenému sumu 747,94 eura spolu s 0,25 % úrokom z omeškania
denne zo sumy 527,76 eura od 17.02.2009 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania v sume 219,70
eura do 3 dní od právoplatnosti predmetného rozsudku. Súd prvej inštancie na podklade oprávneným

predložených písomností posúdil rozhodcovskú doložku, zakotvenú vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru (článok 17), ako neplatnú s odkazom na právnu ochranu spotrebiteľa - povinného a na
tomto základe exekučné konanie s poukazom na § 57 ods. 1, ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
(s odkazom na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) zastavil. Uvedený procesný postup
súdu prvej inštancie však odvolací súd považuje za nesprávny.

15. Vyššie citované ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. (týkajúce sa prípadov zastavenia
výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania iba na návrh) v konaní o výkon rozhodnutia dopadá
na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu rozhodcovského rozsudku. Z toho, žecitované ustanovenie nerobí rozdiel medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou
podľa Exekučného poriadku, možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie sa toto
ustanovenie vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie

exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Zo znenia ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. možno
vyvodiť, že sa týka rovnakej procesnej situácie, odlišnosťou je, že so zreteľom na podstatu dôvodov
uvedených v tomto ustanovení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastavuje výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu. Z vyššie uvedeného potom vyplýva

záver, že zastavenie exekučného konania podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. neprichádza do
úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie (§ 44
Exekučného poriadku).

16. V procesnej situácii vyplývajúcej z obsahu spisu teda neboli dané procesné predpoklady pre postup
súdu spočívajúci v zastavení exekučného konania, pretože v predmetnom exekučnom konaní pred

rozhodnutím o jeho zastavení nebolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučné konanie sa nachádzalo v štádiu posudzovania
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a teda súd prvej inštancie mal
o tejto žiadosti rozhodnúť v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to súdnemu exekútorovi buď
udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, alebo jeho žiadosť zamietnuť. Odvolací súd v tomto smere a v

intenciách už uvedenej argumentácie dodáva, že pokiaľ teda mal súd prvej inštancie za to, že exekučné
konanie nemožno viesť na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku, lebo nie je vykonateľným
exekučným titulom, mal rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie v predmetnej veci
však o podanej žiadosti súdneho exekútora nijakým spôsobom nerozhodol.

17. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia

o rozsudku.

19. Odvolací súd súčasne vo vzťahu k oprávneným uplatneným odvolacím námietkam ohľadom
nedostatočnosti odôvodnenia v časti poukazovania na spotrebiteľský vzťah medzi ním a povinným
konštatuje,ženapadnutéuznesenie,okremtoho,žetrpívyššieuvedenýmivadami(tedažejevýsledkom

nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie), je súčasne nepreskúmateľným a arbitrárnym,
nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti upravenej v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, keďže v ňom
absentujeúvahasúdupredchádzajúcazáveruospotrebiteľskomvzťahumedzioprávnenýmapovinným.
Súd prvej inštancie v tejto časti iba stroho odcitoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a pri svojich
právnych úvahách priamo skonštatoval, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného. Práve riadne
posúdenie charakteru vzťahu medzi oprávneným a povinným je však v danej veci smerodajným pre
správnu aplikáciu príslušných zákonných ustanovení nielen právnych predpisov spotrebiteľského práva,
ale aj Exekučného poriadku.
20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b)

a § 391 ods. 1 CSP v napadnutom výroku I. a súvisiacom (zároveň nadbytočnom) výroku II. zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (a nové rozhodnutie). V ďalšom konaní súd prvej
inštancie prioritne náležite a s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia posúdi, či sa v danej veci
jedná o právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, od ktorého charakteru závisí aplikácia
príslušných právnych predpisov spotrebiteľského práva a Exekučného poriadku a na základe takto

zisteného skutkového a právneho stavu rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie buď jej zamietnutím, ak zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) alebo vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V
ďalšom konaní je súd prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).21. Keďže odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP nerozhodoval.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona

č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z.
k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12.
apríla 2018).