Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226713
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5117226713.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a členov senátu, sudcov: JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti V.: M., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, deti zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, maloleté deti rodičov: matka -
L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, G., zastúpená právne - Advokátska kancelária GEREG &

MESSINGEROVÁ, s.r.o., Horná Strieborná 4, Banská Bystrica a otec - Ing. X. V., nar. X.X.XXXX, bytom
H. XXX, právne zastúpený JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, so sídlom V. N. XXXX/XA, L., za účasti
Krajskej prokuratúry Žilina a Úradu komisára pre deti, Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava, v
konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na základe odvolania matky
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/214/2017-726 zo dňa 3.6.2019 a odvolania matky proti
dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/214/2017-920 zo dňa 15.8.2019, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/214/2017-726 zo dňa 3.6.2019 vo výroku:

- o zverení maloletého M., nar. XX.XX.XXXX a maloletej Z., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti
otca (I.).
- o zastupovaní a spravovaní majetku maloletých detí oboma rodičmi (II.).
- o povinnosti matky prispievať na výživu maloletého M. sumou 50 eur mesačne a maloletej Z. sumou
40 eur mesačne vždy do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám otca (III.).

- o obmedzení styku matky s maloletými deťmi tak, že je matka o p r á v n e n á a p o v i n n á
stretávať sa s maloletým M. a maloletou Z. len v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a
prevencieŽilina,sosídlomnaPredmestskejulici1613vŽiline,atovpravidelnýchintervaloch,minimálne
dva krát mesačne, v rozsahu a podľa pokynov tam pracujúceho psychológa (IV.).
- o povinnosti matky nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 1.179,44 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku v tejto časti (X.).

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/214/2017-726 zo dňa 3.6.2019 vo výroku:

- o uložení povinnosti rodičom a maloletým deťom podľa § 37 ods. 2 písm. d/ zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine v účinnom znení podrobiť sa odborného poradenstvu vo Výskumnom ústave detskej psychológie
a psychopatológie so sídlom v Bratislave na ul. Cyprichova 42, a to v pravidelných intervaloch podľa
pokynov povereného odborníka (V.).

- o uložení povinnosti Výskumnému ústavu detskej psychológie a psychopatológie so sídlom v Bratislave
na ul. Cyprichova 42, predložiť súdu priebežne správy o jednotlivých stretnutiach poradenstva, vždy po
uplynutí troch mesiacov od uloženia výchovného opatrenia ( VI.).

- o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov (výrok XI.).

a v rozsahu týchto zrušených výrokov v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.M e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/214/2017-726 zo dňa 3.6.2019 :

- vo výroku VII. tak, že ukladá otcovi povinnosť zabezpečiť účasť maloletého M. a maloletej Z. na
jednotlivých určených stretnutiach s matkou v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a
prevencie Žilina,

- vovýrokuVIII.tak,žeokremstretnutívCentrepedagogicko-psychologickéhoporadenstvaaprevencie

Žilina, so sídlom v Žiline na Predmestskej ulici 1613 matke styk s maloletými deťmi z a k a z u j e ,

- vo výroku IX. tak, že v rozsahu práv a povinností rodičov k maloletým deťom vymedzených v tomto
rozsudku mení rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 37P/41/2016-213 zo dňa 16.1.2017 v spojení s
rozsudkomKrajskéhosúduvŽilineč.k.5CoP/28/2017-244zodňa27.6.2017včastiúpravyrodičovských
práv a povinností k maloletým deťom.

P o t v r d z u j e dopĺňací rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/214/2017-920 zo dňa 15.8.2019
vo všetkých výrokoch (I., II., III.).

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom:

- zveril mal. M. a mal. Z. do osobnej starostlivosti otca ( výrok I ).
- oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok II.)
- uložil povinnosť matke prispievať na výživu mal. M. sumou 50 eur a mal. Z. sumou 40 eur mesačne,
vždy do 15.dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám otca ( výrok III).

- obmedzil styk matky s mal. deťmi tak, že matka je oprávnená a povinná sa s nimi stretávať len v Centre
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina so sídlom na Predmestskej ulici 1613 v
Žiline, a to v pravidelných intervaloch, minimálne dva krát mesačne, v rozsahu a podľa pokynov tam
pracujúceho psychológa (výrok IV).
- uložil rodičom a maloletým deťom podľa § 37 ods.2 písm. d) Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v účinnom

znení povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu vo Výskumnom ústave detskej psychológie a
psychopatológie so sídlom v Bratislave na ul. Cyprichova 42, a to v pravidelných intervaloch podľa
pokynov povereného odborníka (výrok V).
- uložil Výskumnému ústavu detskej psychológie a psychopatológie so sídlom v Bratislave Cyprichova
42 povinnosť predložiť súdu priebežné správy o jednotlivých stretnutiach poradenstva, vždy po uplynutí

troch mesiacov od uloženia výchovného opatrenia (výrok VI).
- uložil rodičom povinnosť zabezpečiť účasť mal. M. a mal. Z. na jednotlivých stretnutiach vrátane
poradenstva (výrok VII).
- okrem stretnutí v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina, so sídlom v
Žiline, na Predmestskej ulici 1613 a vo Výskumnom ústave detskej psychológie a psychopatológie, so

sídlom v Bratislave, na ul. Cyprichova 42, matke styk s maloletými deťmi zakázal (výrok VIII).
- zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 37P 41/2016 - 213 zo dňa 16.1.2017 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5 CoP/28/2017 - 244 zo dňa 27.6.2017 v časti úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (výrok IX).
- matke uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 1.179,44 eur do troch dní

od právoplatnosti rozsudku v tejto časti (výrok X).
- žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok XI).

2. Dopĺňacím rozsudkom (na č.l. 920 - 926 spisu) okresný súd zamietol :

- návrh matky na uvoľnenie finančných prostriedkov zo sporiacich účtov maloletých detí,
- návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a aby výlučne sama zastupovala
a spravovala ich majetok.
- návrh maloletého M. o zákaz styku otca s ním.3.Za dôvodný vyhodnotil návrh otca, ktorým sa dňa 4.4.2017 domáhal zmeny pôvodnej úpravy
rodičovských práv a povinností, v rámci nej žiadal maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti.
Na základe zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaného rozsiahleho dokazovania okresný

súd konštatoval splnenie zákonných podmienok ustanovenia § 25 ods. 4 Zákona o rodine pre
zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté deti a úpravu/ vymedzenie súvisiacich práv a
povinností rodičov k nim, v procese stretnutia matky s deťmi v nastavenom rozsahu a spôsobom aj
zainteresovanosť odborného prvku, a napokon aj podmienku pre nariadenie konkrétne vymedzeného
výchovného opatrenia matke a maloletým deťom.

4. Otec požadovanú zmenu osobnej starostlivosti skutkovo zdôvodnil tým, že napriek rozhodnutiu súdu
- schválenej rodičovskej dohode matka opakovane, bezdôvodne a zámerne mu neumožňuje stretnutia
s maloletými deťmi okrem niekoľkominútových stretnutí, pred nimi sa vyjadruje o ňom vulgárne a ho
ponižuje. Deti mu napísali listy, že nemajú záujem sa s ním stretávať z dôvodu údajného strachu z neho,
hoc deti ho mali radi, trávievali s ním čas aj bezprostredne pred schválením rodičovskej dohody aj o

úprave styku. On nesúhlasil s tým, aby deti boli pod vplyvom manželov V. s ktorými matka sa denno-
denne stýka, pravidelne v spoločnosti detí, pričom títo sú prívrženci náboženskej spoločnosti Jehovovi
svedkovia. Pod vplyvom týchto ľudí matka prerušila akékoľvek kontakty so svojou rodinou, zakázala
deťom stýkať sa aj s jej matkou, s jeho rodičmi, vrátane telefonického kontaktu. Vykonštruovanými
tvrdeniami, že on chce deti uniesť, im ublížiť pôsobí na pedagogických pracovníkov základnej školy, na

základe vymyslených tvrdení nedáva deti do školy. Matka detí vo svojich podaniach uvádza výmysly
a bludy a on nadobudol presvedčenie, že nie je psychicky v poriadku, zneužíva svoje pôsobenie
na maloleté deti tak, že v ich očiach ho hodnotí nedôvodne v negatívnom svetle, presvedčovaním,
aby ho odmietali, preto žiada, aby súd v konaní vykonal aj znalecké dokazovanie. Poznamenal, že
neuskutočnený styk s deťmi v marci 2017 riešil prostredníctvom polície.

5. Matka v písomnej reakcii na predmetný návrh otca (doručený okresnému súdu 22.5.2017) tvrdila, že
súdom schválenú rodičovskú dohodu dodržiava s dôrazom a plným rešpektom rozhodnutia a priania
detí. Tvrdenia otca detí v návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv označila za lož, polopravdu, za
vykonštruované a navrhovala styk otca upraviť podľa priania detí. Oznámila súdu v priebehu konania, že

bola otcom detí dňa 10.6.2017 fyzicky napadnutá pred dvoma svedkami zo sťahovacej služby, päsťou
ju celou silou trafil do pravej spánkovej časti, čím jej spôsobil otras mozgu, pomliaždenie spánkovej
časti a odvrtnutie krčnej chrbtice a keby tam svedkovia neboli prítomní, tak by ju zabil. Na pohotovosti
strávila 5,5 hodiny a pre tento skutok podala na otca regres. Z otca detí má panický strach, tento sa
jej vyhrážal likvidáciou, jeho psychické týranie prerástlo do sledovania, fotenia, vyhrážok do tej miery,

že má strach vyjsť na ulicu.

6. Otec v reakcii na predmetné podanie matky tvrdil opak, že to bola práve matka detí, ktorá ho fyzicky
napadla, kopla ho ľavou nohou do pravého predkolenia a zasiahla ho viacerými údermi rukami, ktoré
bol schopný vyblokovať. Označil za nepravdivé tvrdenie matky, že by ju udrel päsťou a sa jej vyhrážal

zabitím.

7.Matkanapokon podaladňa2.6.2017naotcapodnetnatrestnéstíhaniepretrestnýčintýraniablízkeja
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, okrem iného žiadala, aby bol zamedzený
jeho kontakt s maloletými deťmi.

8. Okresný súd rodinno-právnu vec riešil nielen za účasti rodičov, za účasti kolízneho opatrovníka, ale aj
za účasti Okresnej prokuratúry Žilina (v odvolacom konaní aktuálne sa zúčastňuje Krajská prokuratúra
Žilina), ktorá vstúpila do konania dňa 18.9.2017 a za účasti Úradu komisára pre deti so sídlom v
Bratislave - pribral súd do konania uznesením zo dňa 8.2.2018.

9. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v domácnosti rodičov zo dňa 9.5.2017 -
(v tej dobe maloleté deti bývali v jednoizbovom byte v Žiline) zistil, že stretnutia otca s mal. deťmi
prebiehali len pred bytovkou v ktorej matka bývala, pritom deti nesmeli s otcom odísť. V domácnosti
otca deti boli koncom januára 2017, po jeden a pol hodine volali mame s plačom, že si má pre

ne prísť, matka ich prevzala uplakané a vystresované. Odvtedy k otcovi nechcú chodiť. Otec údajne
na adresu matky nadával. Počas niekoľkominútových kontaktov otca sa deti k nemu správajú drzo
a odmerane, navštevuje ich preto v škole v piatok kedy má upravený styk, počas veľkej prestávky.
Kolízny opatrovník ponúkol rodičom pomoc prostredníctvom akreditovaného subjektu „ Návrat“ zaúčelom uľahčenia adaptácie detí na rozvodovú a porozvodovú situáciu v rodine a poskytnutia pomoci
za účelom skvalitnenia vzťahov a zlepšenia komunikácie, ktorú spoluprácu otec uvítal a prisľúbil účasť,
matkaodmietla.PodľasprávyZákladnejškolysmaterskouškolouul.N.A.lL.(vdobe,keďdetitútoškolu

navštevovali) deti dosahujú výborný školský prospech, o ich výchovno-vzdelávacie procesy sa zaujímajú
obidvaja rodičia, spolupracujú so školou, rodičovský konflikt riešia aj na pôde školy, čo negatívne vplýva
na mal. Z., ktorá pri stretnutiach s otcom pôsobí ustráchano napriek tomu, že tento s ňou komunikuje
milo, láskavo, vždy jej donesie pozornosť a darček (triedna učiteľka je pri týchto stretnutiach vždy
prítomná).

10. Otec vo svojom výsluchu pred súdom uviedol, že pri návšteve detí u neho v januári 2017 Z. síce
plakalaalepreto,žejejzajednuhodinuprišlopribližne15SMSsprávodmatkyakonemôžebeznichžiťa
je jej smutno. Matka ich navštívila aj cez krúžok v čase jeho starostlivosti. Po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode deti videl až 2.7.2017, od tej doby mu ich matka na styk nedáva, stretávajú sa len 5 minút pred
bytovkou, v ktorej matka s deťmi býva. Matka detí neudržiava kontakt ani s vlastnou matkou, o nej sa

vyjadruje vulgárne. Poprel, že by matku detí prenasledoval, hoc požiadal dvakrát detektívnu kanceláriu
o monitoring, prvýkrát to bolo za účelom preverenia, či má vzťah s iným mužom a druhýkrát v súvislosti s
trestným stíhaním pre ublíženie na zdraví, ku ktorému malo dôjsť 10.6.2017. Otec poukázal aj na zmenu
v správaní sa matky približne dva roky pred rozvodom manželstva, začala navštevovať kurz bojového
umenia, zmenili sa jej názory na krst detí, očkovanie a podobne, jej rozhodovanie ovplyvňuje Ing. K.

V. (predtým aj s manželkou). Matka izoluje maloleté deti od celej rodiny, zablokovali im v tomto smere
mobilné telefóny. Maloletého M. len raz chytil pod krk a deti občas dostali po zadku, M. sa totiž občas
choval neznesiteľne, vzdorovito, bol tvrdohlavý, nerešpektoval pokyny. Matka ho obviňuje z násilného
konania až po rozvode manželstva, pričom v predchádzajúcom konaní to nikdy netvrdila.

11. Matka vo svojom výsluchu pred súdom zdôraznila najmä svoj strach z otca detí a tvrdila, že je
to rovnako aj u detí. Otec detí sa k ním správal zle, maloletého M. kopal, škrtil, mlátil mu hlavu o
stenu, dokonca aj na verejnosti (v Auparku v G.). Ona sama sa otca bojí pre týranie, ktoré trvalo počas
manželstva. Pri poslednom stretnutí otca s deťmi deti boli na svahu s otcovými kamarátmi, ktorí do
syna kopali, maloletá bola hladná a otec jej ani na požiadanie žiadne jedlo nedal. Nezasahuje do

písomného kontaktu detí s otcom a ich na stretnutia pripravuje tým, že sa zdržiava v domácnosti. Ak deti
odmietajú stretnutia s otcom, zavinil si to otec sám, on je zodpovedný za ich vzájomný vzťah. Maloleté
deti ona informuje o finančnej stránke svojho vzťahu s otcom, požaduje od neho titulom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva 2 milióny eur. Dodala, že bola predmetom viacerých útokov, napr. keď
viezla deti do školy v H. a pri N. N. ju začala vytláčať z cesty biela dodávka.

12. Maloleté deti okresný súd vypočul na pojednávaní dňa 11.12.2017, uviedli, že sa s otcom stretávať
nechcú, je zlý, nikdy nič dobre nespravil, stále len plakali. Z. bil každý deň, kopol ju vždy, keď išla cez
obývačku. M. tiež bil, škrtil ho, alebo chytal pod krkom vždy, keď nechcel niečo dojesť, alebo urobiť.
Stále ich bil, aj mamu, chcel ju zabiť aj ich vytláčalo z cesty auto, čo určite zariadil otec, bolo mu jedno,

že sú tam aj oni. Otec ich neznáša, keby ich mal rád dal by im všetko, je ale lakomý, nikdy nič nekúpil ani
do domácnosti, všetko kupovala mama zo svojho platu. Ak im dal nejaké darčeky, boli to len darčeky od
jeho obchodných partnerov. Otec si ich len kupuje. Nemajú dosť peňazí, chceli by keby ich otec vyplatil
napr. sumou 500.000,- eur a išiel aspoň na 10 rokov do väzenia.

13. Obsah výsluchu maloletých detí hodnotí ( podľa dojmov ) súd ako nezodpovedajúce situáciám
ktoré skutočne prežili, sú strojené, programované, používajú jazyk dospelých, aj popis niektorých situácií
nezodpovedal popisu matky (u matky bol opis situácie prehnanejší). Maloleté deti boli vypočuté aj v
konaní o rozvod manželstva dňa 8.12.2016 (spis. zn. 37P/41/2016) pred tou istou sudkyňou ako v
aktuálnom konaní o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k deťom, pričom ani nie po roku súd môže

konštatovať určitý posun, resp. rozdiely v ich výpovediach. Kým v konaní o rozvod manželstva bolo
viditeľné, že deti sú pod emočným tlakom a dúfali, že rozvodom manželstva sa situácia vyrieši, s otcom
sa chceli stretávať i keď chceli byť zverené matke. Keďže od vykonateľnosti vyššie uvedeného rozsudku
sa neuskutočnilo žiadne stretnutie u otca, rozdiely vo výpovediach detí, používanie jazyka dospelých
(niektoré vyjadrenia detí boli úplne totožné s tým, čo uviedla matka), navodzujú podľa názoru okresného

súdu dojem, že vyjadrenia detí sú naučené, teda sú ovplyvňované a zmanipulované matkou. Incidenty
opísané deťmi otec vysvetlil, k poslednému stretnutiu uviedol, že s deťmi sa hral v snehu, mal. M. mu
dvakrát hodil sneh do tváre, čo mu on vrátil, pričom reakcia M. bola vulgárna, nikto však M. nebil ani
nekopal, inak by to na ňom bolo vidieť. K incidentu v Auparku v G. otec uviedol, že M. odmietol jesťjedlo, ktoré si objednal a na otázku prečo, svojmu otcovi odpovedal vulgárne. Ak M. držal, stalo sa to
len raz keď sa deti hrali s monopolmi a mal. M. pichol Z. do oka, on sa zľakol, že jej M. vypichol oko,
preto ho schytil a držal na zemi.

14. Matka s deťmi v priebehu konania navštívila klinického psychológa Mgr. S. V. dňa 4.12.2017, ktorá
po ich vyšetrení konštatovala primeranosť ich psychického stavu k veku, primerane emočne stabilný,
naviazanosť oboch detí na matku a na seba navzájom a vo vzťahu k otcovi sa prejavuje odťaživosť
až nevraživosť.

15. Podľa zistení vyplývajúcich z ďalšej písomnej správy Základnej škody s materskou školou N. A. X
L. zo dňa 8.2.2018 o zmenenom správaní sa maloletej Z. ( na základe dlhodobejšieho pozorovania )
v kolektíve, že sa začína uzatvárať, nezapája sa do skupinových aktivít a odmieta sa zúčastňovať
kolektívnych činností, okresný súd konštatuje znepokojivú zmenu správaní sa maloletej Z., ktorá však
nastala v čase, keď už styk s otcom neprebiehal.

16. V ďalšom štádiu konania okresný súd zisťoval aj výchovné pôsobenie prostredia matky na deti,
aj prípadnú manipuláciu s nimi, v tomto smere požiadal o súčinnosť Mgr. O. A. riaditeľa a psychológa
Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Žiline, ktorý po realizovanom stretnutí
s mal. deťmi dňa 9.2.2018 v súdu predloženej písomnej správe uviedol, že výchovné prostredie u

matky plní minimálne dva vtedy aktuálne viditeľné ciele s veľkou pravdepodobnosťou naplnené. Prvým
je zabezpečenie detí po materiálnej a duševnej stránke - matka tento cieľ plní, pre deti je primárnou
vzťahovou osobou. Deti s aktuálne prežívanou konštrukciou a reálne uchopenou predstavou ich
rodiny - matka a dve deti - sa stotožňujú. Z. je na túto konštrukciu rodiny naviazaná veľmi silno, čo
sa týka M. jeho vnímanie predstavy aktuálnej rodiny je oveľa voľnejšie, odklon od ostatných členov

rodiny je oveľa výraznejší ako u Z., z hľadiska komunikácie sa javí ako menej komunikujúci, prípadne
prevažujúcim citom prežívania môže byť nekomentovanie resp. potlačenie aktuálne prežívaných emócií
- možný emočný odstup. Obe deti do predstavy rodiny otca nezahrnuli, ide pravdepodobne o reakciu
na súčet ich aktuálnych životných okolností, zážitkov a postojov. Ako potrebu pre svoj život uvádzajú,
aby už s otcom kontakt nemali. Čo sa týka druhého cieľa výchovy, integrovať deti aj do širšej rodiny,

tu je možné, že nekontaktovanie detí so širšou rodinou uspokojí potrebu najmä matky. Je viac ako
pravdepodobné, že potencionálna prípadne reálna izolácia detí od širšej rodiny môže negatívne vplývať
naichvývin,naichuchopeniekontaktusvetaakonebezpečnéhomiestasozníženoumieroudôvery.Deti
podvedome prijímajú myšlienkový emočný a postojový svet matky, deje sa tak prostredníctvom bežného
každodenného života, kedy vo verbálnej a neverbálnej komunikácii matky, jej postojoch a hodnotách

nie je pre ňu reálne odfiltrovať jej negatívny postoj voči otcovi detí, keďže je primárnou vzťahovou
osobou, pre deti je veľmi ťažké aj vzhľadom k ich veku apelovať na kritické prvky myslenia. Uvedené
ovplyvňovanie detí nie je možné z komunikácie a zo života matky vylúčiť. Či súd deti manipulované
matkou proti otcovi vedome alebo nie nevedel posúdiť. V prípade opisu potenciálnej minulej agresie zo
strany otca voči deťom a matke niesol slovník detí znaky dospelejšej, zovšeobecňujúcej abstraktnejšej

komunikácie. Deti nedokázali uviesť ani jeden pozitívny zážitok s otcom; vzhľadom na extrémnu
náročnosť takéhoto spôsobu života by pravdepodobne matka reagovala na takýto typ násilia oveľa skôr,
aj to je iba domnienka odborníka. Je zrejmé, že určitá forma telesných kontaktov (ako ťapnutie detí po
zadku, prípadne inak a podobne) s cieľom výchovne ovplyvniť deti, bola deťmi zažitá. Podľa názoru
Mgr. O. A. by deťom prospelo, aby sa vzťah medzi rodičmi zmenil ak už nie na kooperatívny, tak aspoň

na neutrálny z výrazne hostilného ( matka k otcovi), resp. hostilného (otec k matke).

17. Okresný súd na základe už na základe do tohto štádia z dôkazov vyplývajúcich skutkových zistení
opakovane nadobudol dojem, že vyjadrenia maloletých nezodpovedajú skutočne prežitým situáciám,
ich výpovede sú strojené, programované, maloleté deti používajú jazyk dospelých, používali výrazy a

opisy ako matka. Opakujú rovnaké a len negatívne spomienky, ako naučené. Hodnotil za nepochybné,
že k určitým formám telesných kontaktov došlo, avšak cieľom výchovného pôsobenia otca na deti, nešlo
však o týranie a uvedené je možné hodnotiť len názorovo/ideovo, v rámci rozdielov medzi liberálnou a
konzervatívnou výchovou.

18.Informácieoživoterodinyavzájomnýchvzťahochpredrozvodommanželstva,prípadneoaktuálnych
vzájomných vzťahoch súd zisťoval výsluchom svedkov S. V. ( starého otca maloletých detí z otcovej
strany ), G. H. ( starej matky maloletých detí z matkinej strany ). Obaja zhodne uviedli, že deti ich
navštevovali, o ne sa starali, deti nikdy žiadne násilie nespomínali. Starí rodičia z otcovej strany siuvedomili približne v roku 2015 krízu vo vzťahu rodičov detí, vzťahy sa rapídne zhoršili po tom, ako
matka začala chodiť na bojové umenie. Aktuálnym stavom sú zronení, pretože deti sa s nimi stretávať
nechcú, matka ich izolovala, aj od ostatných príbuzných, k jedinému pobytu mal. detí v domácnosti otca v

roku 2017 starý otec uviedol, že už vtedy bolo evidentné ovplyvňovanie detí, tie chodili tajne telefonovať
s matkou a aj keď v prvý deň styku boli vysmiate, na druhý deň chceli odísť za matkou. Starý otec
poznamenal, že otec mal prísnejší, tvrdší výchovný prístup k deťom, naopak matka deti rozmaznávala,
aj kvôli tomu mali medzi sebou nezhody. Stará matka detí z matkinej strany bola názoru, že matka detí
potrebuje odbornú pomoc, nakoľko deti presvedčila o tom, že ich v minulosti trovili a že aj ona matke

detí dávala kvantum liekov. Zmena na fyzickej úrovni, či odievaní nastala u matky v čase, keď začala
navštevovať bojový kurz, vo svojom rodinnom dome si vytvorila vlastný priestor, kde otec detí nemal
prístup. Prvýkrát po 11 rokoch manželstva matka aj deti jej uviedli, že otec detí matku psychicky týra, že
chce uniesť deti a ona/matka je neustále sledovaná a odpočúvaná. Vraj až vtedy bude šťastná keď uvidí
svojho muža na kolenách. Vzťahy medzi ňou a dcérou ( matkou detí ) sú veľmi zlé, spolu nekomunikujú,
ona sa komunikácii s dcérou vyhýba. Počas spolužitia rodičov v manželstve deti bývali bezstarostné,

hrali sa, chodili každý víkend po výletoch. Matku detí definovala ako psychicky labilnú a výbušnú, ktorej
nikto nič nesmel povedať. Matky detí sa bojí, pretože sa jej vyhrážala smrťou ak bude deti kontaktovať,
matka izolovala maloleté deti aj od ostatných príbuzných.

19. Výpovedi týchto starých rodičov súd uveril, ich výpovede hodnotil za pravdivé. Konštatoval značne

narušený vzťah medzi matkou a jej matkou a ich vulgárnu komunikáciu, uvedené ale nemalo vplyv na
pravdivosť výpovede svedkyne, pretože má úprimný záujem o zlepšenie pomerov v rodine a aby deti
boli opätovne začlenené do svojho pôvodného prostredia. Výpoveďami starých rodičov súd zistil i to,
že počas trvania manželstva mali deti otca radi a rodina žila normálnym životom.

20. Okresný súd snažiac sa o čo najobjektívnejšie vyhodnotenie situácie, nariadil vo veci znalecké
dokazovanie znalcami z odvetvia psychológie a psychiatrie. Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria MUDr. Anton Puchoň vo svojom znaleckom posudku konštatoval najmä, že matka
trpí paranoidnou poruchou osobnosti s aktuálnou dekompenzáciou, čo sa u nej prejavuje progredujúcim
paranoidným vývojom s fanatickou nenávisťou voči otcovi mal. detí a nepriateľskými postojmi voči

každému s kým má otec korektný vzťah. Pri svojich interpretáciách konfliktných situácií sa matka
uchyľuje k nadsadenému, teatrálnemu a agravačnému (zveličenému) popisu v snahe manipulovať
verejnú mienku vo svoj prospech, vykresliť otca ako agresora a vyťažiť zisk, čo možno nazvať paranojou,
lžou. Neustálou manipuláciou svojich detí v nich matka živí nenávisť voči otcovi a ich následný agresívny
a nenávistný prejav voči nemu budí dojem, že počas celého obdobia spoločného života boli aj oni

otcom iba týrané a nezažili žiaden pozitívny okamih, čím matka spätne získava „ dôkaz“ svojich
tvrdení. Vzhľadom na absenciu kritického myslenia ( pre ich vek ) deti aj podvedome prijímajú a
preberajú negatívny a nenávistný postoj matky. Vo vyjadreniach matky voči ostatným členom rodiny
seba vykresľuje ako obeť pričom príbuzní tieto jej tvrdenia vyvracajú a označujú za nepravdivé. V
dôsledkuuvedenejporuchyosobnostiohrozujematkazdravývývojmaloletých,vzmyslepatoplastického

pôsobenia vedúceho k neurotizácii a rozpadu ich rodinných a sociokultúrnych väzieb. Izoláciou detí od
členov širšej rodiny ich matka ochudobňuje o množstvo hodnotných vzťahov a emočných podnetov.
Psychoterapeutická liečba dekompenzácie paranoidnej poruchy osobnosti u matky by pre ňu bola a
sekundárne aj pre jej deti prospešná. Podľa názoru znalca matka je emočne labilná, egocentrická,
má zníženú schopnosť empatického vcítenia, je až bezohľadná voči svojmu okoliu s nedostatočne

diferencovanouhierarchiouhodnôtaoblasťouvyššíchcitov.Mánarušenúsociálno-emočnúadaptabilitu,
tiežjenestálaanevypočítateľná.Umatkybolzistenýhistriónskyakcent,ktoréhozákladnýmdynamickým
a motivačným prvkom je znekľudňujúci pocit vnútornej nespokojnosti, ktorý pudí ku konaniu a tým k
charakteristickému hysterickému správaniu.

21. Súdom ustanovená znalkyňa z odvetvia psychológie Mgr. Miroslava Švrlová z psychologického
hľadiska definovala matku ako osobnosť nezrelú, závislú, so sklonom k hysterickým prejavom a snahou
o získanie sociálnej dominancie, s tendenciou javiť sa v lepšom svetle a konfliktné situácie nadsadzovať.
Najejmyslenie,rozhodovanieariešeniemávýraznývplyvafektivita,pričomprinedostatočnomzvládnutí
afektu môže byť jej správanie a konanie hyperemocionálne a impulzívne. Matka svoje paranoidné

reagovanie prenáša aj na deti, uvedený jav sa nazýva „folie á deux“ (šialenstvo vo dvojici), čiže
indukovaná paranoja (zdieľaná psychotická porucha). V rámci rodinných vzťahov deti preferujú matku,
vnímajú ju až idealisticky, zatiaľ čo vo vzťahu k otcovi postrádajú akékoľvek citové prejavy. Obe deti
postupne preberajú opovrhujúci, odsudzujúci a odmietavý názor k otcovi, ktorý akoby miestami samotnédotvárali. Otec je vnímaný ako zlý, nebezpečný, nenávidený a ako pôvodca problémov detí. Takýto
postupný patologický vývoj vzťahu detí k osobe otca je označovaný ako syndróm zavrhnutia rodiča s
jeho príznakmi ako prejavy silnej nenávisti detí k otcovi, s vymenovaním len záporných charakteristík,

prítomnosť banálnych odôvodnení odporu k otcovi, jeho čiernobiele hodnotenie, neprítomnosť pocitu
viny z toho, že otcovi svojimi výrokmi ubližujú, fenomén nezávislého názoru, kedy deti uvádzajú,
že odmietanie otca je ich vlastný názor a rozhodnutie, vypožičané scenáre ( tzv. papagájovanie )
a rozšírenie nepriateľstva na celú otcovu rodinu. Podľa psychologického vyšetrenia obe deti majú
skreslené vnímanie, myslenie a porozumenie realite, čo naznačuje možné problémy v prispôsobovaní,

je u nich prítomný stresový stav dôsledkom ktorého je myslenie a emocionalita blokovaná, eventuálne
dochádza ku afektívnym ťažkostiam a výbuchom. U maloletého M. sa prejavil aj vnútorný konflikt
v seba prijatí, nakoľko pôsobenie matky narúša jeho vlastný seba obraz a seba dôveru, pretože u
neho prevláda negatívny obraz o druhom rodičovi. Maloletého M. rodinné pomery brzdia vo vývine. Z
psychologického posudku maloletej Z. vyplynula aj túžba vymaniť sa z vplyvu prostredia. Podľa názoru
znalkyne Mgr. Švrlovej dôsledkom pôsobenia matky už došlo aj k trvalému poškodeniu emocionálneho

vývoja detí, deti emočne trpia, museli potlačiť pozitívne emócie k otcovi, čo je patologický obranný
mechanizmus, ktorý vedie k celej škále patologických symptómov. U deti bol zachytený stresový stav a
výrazné vytesnenie emócií, avšak vzhľadom na ich vek a zrelosť majú obmedzené možnosti a zdroje na
zvládanie takejto problematickej situácie. U detí sú zreteľné voči otcovi len výrazné prejavy nenávisti,
ktoré dávajú priebeh za úplnej absencie pocitov viny, čím vzniká riziko straty schopnosti empatie a

riziko vzniku psychopatického vývinu osobnosti, dochádza k narušeniu vzťahu k autoritám, k zníženiu
sociálnej diferenciácie, pretože otec pre deti predstavuje prvú primárnu autoritu, ktorá je programovaním
spochybňovaná, pričom nenávisť sa rozširuje na ďalších príbuzných tendenciou správať sa obdobným
spôsobom ku všetkým „ nepohodlným“ osobám“. Motívom matky k uvedenému správaniu a konaniu je
pomsta za subjektívne pociťované príkorie počas manželstva a „ ochrana detí“, s motívom ochrany sa

môže vyskytovať tzv. projekcia, dôsledkom ktorej dochádza k falošnému obvineniu druhého rodiča z
týrania za účelom dosiahnutia zákazu styku detí s nepohodlným rodičom a jeho trestného stíhania. V
prípade zotrvania maloletých detí v starostlivosti matky nie je predpoklad rozvoja ich vzťahu s otcom.
Naopak, najúčinnejšou terapeutickou možnosťou je obmedzenie vplyvu zavrhujúceho rodiča (matky)
s možnosťou buď určenia terapeuta za účelom riadeného styku otca s deťmi, prípadne nariadenie

programu pre dočasný pobyt detí v rediagnostickom zariadení za účelom neutralizácie programovania
a obnovenia vzťahu s otcom a následne zmena zverenia detí do starostlivosti otca.

22. Zo znaleckých posudkov vyplynulo, že otec netrpí ani v minulosti netrpel duševnou poruchou ani
chorobou. Nie je závislý na žiadnej psychoaktívnej látke. Neboli u neho zistené žiadne prejavy správania

voči deťom, ktorými by ich mohol ohrozovať alebo negatívne ovplyvňovať, i keď sú v jeho osobnosti
prítomné narcistické črty so zvýšenou mierou sebahodnotenia, manipulatívnosti a sebapresadzovania
v interpersonálnych vzťahoch. Otec svoje deti ľúbi. Z psychologického hľadiska je emočne stabilný, aj
keď následkom porozvodovej situácie a sporom o deti sa prechodne u neho objavuje emočná labilita.
Má nízku tendenciu ku skresľovaniu reality. Jeho afektivita je mierne impulzívnejšia, ale nie je agresor

ani tyran, ako sa ho snaží matka súdu, verejnosti a ostatným zúčastneným osobám vykresliť.

23. Otec vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania odporučil maloleté deti umiestniť do Detského
krízového centra Náruč v Žiline v Zádubní, čo by mohlo zachrániť vývoj a výchovu mal. detí s ohľadom
na fanatickú nenávisť matky voči nemu a neustálu manipuláciu s deťmi, mal za to, že zdravotný stav

matky totiž vylučuje, aby sa podrobila terapiám podľa prvej varianty, ktorú navrhla v znaleckom posudku
znalkyňa Mgr. Švrlová.

24. Matka nesúhlasila s výsledkami znaleckého dokazovania, v rámci ňou vznesených námietok
predložila konkurenčný znalecký posudok vyhotovený na jej žiadosť MUDr. Elenou Žigovou,

znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria, v ňom znalkyňa doporučila zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky. Podľa
názoru tejto znalkyne ak budú rodičia disciplinovaní v procese psychologickej pomoci, postupne, pomaly
so značnou mierou empatie u otca sa dá docieliť, aby deti nestratili kontakt s ním a jeho nezastupiteľnú
úlohuúplne.Matkasaosvedčujepodľajejnázoruvovýchovedetíajpoodlúčeníodotca,úplnéodlúčenie

nemožno pripustiť. Nevidí dôvod na zmenu úpravy styku otca, treba iba rešpektovať fakt, že otec má
obmedzený prístup k matke vzhľadom na agresívne útoky v minulosti, pričom s pomocou psychológov
treba postupne prekonať túto prekážku. Predmetný znalecký posudok okresný súd neakceptoval,
vyhodnotilzanedostatočneobjektívnyvzhľadomktomu,že:a/nedošloanilenkvypočutiudruhejstrany,teda otca, v tejto súvislosti súd zdôraznil, že v opatrovníckom spore je vždy potrebné vypočuť obe strany
s jedinou výnimkou- pokiaľ strana nechce spolupracovať a nechce sa znaleckého vyšetrenia zúčastniť,
čo v znaleckom vyšetrení chýbalo, b/ podklady, ktoré matka poskytla súdnej znalkyni - psychiatričke

za účelom podania znaleckého posudku obsahujú väčšinou uznesenia z trestných stíhaní, v ktorých
bolo trestné stíhanie resp. priestupkové konanie voči matke zamietnuté alebo zastavené alebo bolo
začaté trestné stíhanie voči otcovi na podklade trestného oznámenia, ktoré podala matka a na podklade
ktorého bol otcovi obmedzený prístup k nej, c/ matka nepredložila znalkyni návrh otca na zmenu úpravy
rodičovských práv a povinností d/ a ani jedno rozhodnutie (s výnimkou rozhodnutí v konaní o výkon

rozhodnutia) ktoré boli vydané v jej neprospech (napr. zamietnutie návrhu na neodkladné opatrenie o
zákaze styku otca s mal. deťmi). Znalkyňa Žigová hodnotí v znaleckom posudku postup súdu, čo jej
absolútne neprináleží, vyjadruje sa ku okolnostiam, ktoré prekračujú rámec jej odborného zamerania a
patria do oblasti psychológie - najmä v odpovedi v otázke komu zveriť maloleté deti do starostlivosti,
v otázke úpravy styku rodičov s deťmi, ako aj vyhodnotenia, kto z rodičov lepšie rozumie mal. deťom.
Hoc odporúčanie znalkyne, aby sa prostredníctvom odbornej pomoci a mediácie ďalej pokračovalo

v konaní, súd akceptuje, ale k uvedenému neprihliadol vzhľadom na výsledky zvoleného postupu
(uloženia výchovného opatrenia). Okresný súd poznamenal, že MUDr. Žigová od znalca psychiatra
MUDr. Puchoňa sa odlíšila len v tom smere, že u matky nezistila paranoidnú poruchu osobnosti, avšak
pripustila, že osobnosť matky nesie isté anomálne črty.

25. Súdom ustanovený znalec MUDr. Anton Puchoň vo svojom výsluchu k námietkam matky k
znaleckému posudku zdôraznil, že jeho odborné závery vychádzali práve z pozorovania matky, jej
vyjadrení a z klinického vyšetrenia a aj z obsahu riadne naštudovaného spisu. Okresný súd v bode 45,
46, 47 písomného odôvodnenia rozhodnutia uvádza podrobne zistenia vyplývajúce z výsluchu znalca.
Medzi nimi aj konštatáciu znalca, že samotná paranoidná porucha nediskvalifikuje matku ako rodiča,

ale má sekundárny dopad na deti, napr. pretŕhanie väzieb s príbuznými, pričom cez konflikty medzi
dospelými deti trpia. Nevylúčil, že matka má sklony k pomstychtivosti a môže byť teoreticky nebezpečná
ak by došlo k odňatiu detí. Znalec matku za potenciálne nebezpečnú voči deťom považoval v prípade,
pokiaľ by tieto prejavili pozitívnu spomienku voči otcovi. Potenciál mstiť sa nedokáže nič prevychovať,
matka však nemá takú duševnú poruchu, že by nebola zodpovedná za svoje konanie, svoje konanie

má pod kontrolou a ak sa rozhodne pre agresívny moment - pomstu, bude to pri plnom vedomí s plne
zachovanými rozpoznávacími schopnosťami. Znalec zotrval aj na stanovisku, že matka je nebezpečná
pre vývoj svojich detí patoplastickým vplyvom a manipuláciou, v programovaní detí až k nenávisti, keď
donekonečna opakujú tri objektívne a banálne okolnosti ( potýčka v kúpeľmi, pri sťahovaní veci od matky,
pri hre detí), ktoré sa prezentujú deťom 100-krát a otec je prezentovaný neustále ako agresor a tyran.

Matka je podľa znalca síce láskyplná a zahrňujúca, avšak deti môžu trpieť tým, že im nie je umožnené
rozvíjať vzťahy s ostatnými príbuznými. V neskoršom veku je možné, že deti pochopia, že ten tzv. „ dobrý
rodič“ bol v skutočnosti tyran. Znalec tiež uviedol, že dekompenzácia poruchy u matky nastala preto,
lebo sa nachádza v záťažovej situácii. Preto sa zvýrazňujú jej črty osobnosti, ktoré si však ponesie celý
život aj v prípade, ak by otec ustúpil od svojich požiadaviek, avšak nebol by už dôvod pokračovať v tlaku

na deti/ k manipulácii, pretože matke bude postačovať dosiahnuť víťazstvo nad protivníkom a majetkové
vyrovnanie. Podľa názoru znalca po skončení konania už nebude toľko potrebné programovať deti,
avšak pravdepodobne v budúcnosti to budú vnímať inak ako dosiaľ. Dokonca sa stáva, že deti prestúpia
do opačného tábora a zanevrú na pôvodný, teda na matku. „ Porucha by sa dala odstrániť uvedomením
si matky, že takto nemôže vplývať na deti ak chce, aby z nich vyrástli zrelí a sebavedomí ľudia. S touto

poruchou sa dá pracovať len keď sa daný človek pre to rozhodne. Diagnostikovať paranoidnú poruchu
je možné aj na základe jedného vyšetrenia.

26. K námietkam vzneseným voči znaleckému posudku sa vyjadrila vo svojom výsluchu aj znalkyňa
Mgr. Miroslava Švrlová. V súvislosti s konštatáciou syndrómu zavrhnutého rodiča ( otec) poukázala

najmä na listy písané deťmi otcovi a ich samotné správanie voči nemu, keď sú voči nemu drzé,
arogantné, negativistické, bez pocitov viny, čo považuje znalkyňa na živnú pôdu pre prípadnú sociopatiu.
V podobnom znení charakterizovala aj správanie detí voči úradníkom. Pokiaľ by sa deti otca báli, takto
by nereagovali. Ešte aj ich verbálne prejavy boli vzdorovité a bojovné, nie obranné. Na otcovu snahu
na priblíženie sa reagovali dorážaním. Nasledovala arogancia, negativizmus a urážky. Emočný stav deti

bez ohľadu na kategóriu do ktorej by sa zaradil, nie je dobrý. U detí prevažuje vízia čierno-bieleho sveta,
kde matka je vykresľovaná iba pozitívne a otec iba negatívne. Znalkyňa Mgr. Švrlová odporučila, aby sa
najprv s deťmi a rodičmi pracovalo za dozoru súdu, pričom zo strany detí je predpoklad veľkého odporu
a vzdoru, ktorý bude treba prekonávať, pretože už len všeobecne tendencia k paranoji vzdoruje zmene,osoba vníma prehodnocovaním myslenia ako ubližovanie a môže to mať aj za následok zvýraznenie
negativizmu detí voči otcovi.

27. Rozpory medzi znaleckými posudkami MUDr. Žigovej a MUDr. Puchoňa okresný súd považoval
za vyvrátené Dodatkom č. 47/2018 zo dňa 2.11.2018 podaným znalcom MUDr. Puchoňom - rozsiahlo
vyargumentované odborné stanoviská, odborné zistenia znalca v dodatku k ZP okresný súd podrobne
uvádza v bodoch 51,52,53 písomného odôvodnenia rozhodnutia, na ne odvolací súd odkazuje.

28. K námietke matky ku znaleckému posudku MUDr. Antona Puchoňa ohľadne absencie vyhlásenia
o vedomosti o trestnoprávnych následkoch vedome nepravdivého posudku súd argumentuje svojim
procesným postupom pri vykonávaní dôkazov a ich hodnotením v intenciách a podľa Civilného
sporovéhoporiadku.Kritériávymedzenév§209ods.2CSPvzneníúčinnomod1.7.2016súnevyhnutné
podľa názoru súdu len pre súkromné znalecké posudky pokiaľ mali byť posúdené ako rovnocenné so
znaleckým posudkom na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania. V súdenej veci ale

znalecké dokazovanie nariadil a znalca ustanovil priamo súd a teda aj znalecký posudok MUDr. Antona
Puchoňa z hľadiska hierarchie tak aj posudzuje. Pokiaľ znalecký posudok zo dňa 2.7.2018 neobsahoval
danú časť doložky tak ako to s účinnosťou od 1.7.2018 ( teda deň predtým) stanovoval v § 16 ods.6
zákona č. 382/2004 Z. z. ide podľa názoru súdu o formálnu vadu neznižujúcu odbornú úroveň tohto
dôkazu a Civilný sporový poriadok z hľadiska hodnotenia dôkazov s takouto chybou znaleckej doložky

nespája žiadne následky. Navyše, vo veci znalca aj vypočul, nariadil vypracovať dodatok k znaleckému
posudku, ku ktorému je doložka pripojená už bez vád. Okresný súd hodnotí znalecké posúdenie MUDr.
Antona Puchoňa za vysoko kvalitné a hodnoverné a považoval za vyvrátené akékoľvek pochybnosti o
správnosti záverov tohto znalca.

29. Znalecký posudok znalkyne MUDr. Denisy Mészárosovej z odboru zdravotníctva, farmácie, odvetvie
psychiatria vypracovaný pre účely trestného konania ( vedenom proti matke ) predložený v štádiu
dokazovania v aktuálnom konaní, z hľadiska hierarchie dôkazov hodnotí okresný súd podľa povahy ako
listinný dôkaz, v ňom znalkyňa sa zamerala najmä na trestno-právne hľadisko, nebol jej poskytnutý celý
spisový materiál v riešenej rodinno-právnej veci.

30. Ani súkromný znalecký posudok MUDr. Eleny Žigovej či MUDr. Denisy Mészárosovej nezmenili
prijatý záver okresného súdu o objektivite znaleckých posudkov podaných súdom ustanovenými
znalcami, Mgr. Švrlovou a MUDr. Puchoňom v súdenej veci.

31. O psychickej poruche matky okresný súd nepochyboval, odkázal aj na poznatky získané na
prebiehajúcich pojednávaniach, prípadne z konania o výkon rozhodnutia vedeného proti matke, z
konania o sťažnostiach ktoré voči sudkyni matka podala. Matka jednoznačne skresľovala, zveličovala
alebo dezinterpretovala udalosti pri ktorých bola sudkyňa sama prítomná, alebo výslovne klamala
o týchto udalostiach, aj keď o nich existujú objektívne dôkazy ( jednotlivé udalosti okresný súd

vymenúváva a rozoberá v bode 61 odôvodnenia rozsudku ). Napr. klamala o tom ako prebiehal výsluch
maloletých na súde, ako prebiehalo pojednávanie a pod. Podľa názoru súdu je možné jednoznačne
uzavrieť, že matka klame, zveličuje, prekrúca udalosti a pokiaľ názory iných nie sú v súlade s jej
stanoviskom ukončuje s nimi spoluprácu, resp. podáva na nich sťažnosti, trestné oznámenia a pod., čo
vyplýva aj z celého súhrnu vykonaných dôkazov. Súd zdôraznil, že neuveril matke ani deťom ohľadne

údajnéhotýraniazostranyotca,ktorémalosmerovaťčiužvočinejalebovočimaloletýmdeťom. Súhlasil
snázorompsychiatraznalcaMUDr.Puchoňa,ževrámcimanželstvamedziúčastníkmidošloajkstretom
- fyzickým potýčkam ( v kúpeľni pri priznaní nevery, pri sťahovaní vecí z domácnosti) avšak tieto strety
boli obojstranné, neboli trvalého ani pravidelného charakteru, išlo o izolované okolnosti vo vyhrotených
situáciách, pri emočnom vypätí a až v rámci rozpadu matrimoniálneho vzťahu medzi účastníkmi, pričom

násilie bolo obojstranné. Súd považoval síce za preukázané, že zo strany otca skutočne došlo k
fyzickým kontaktom s deťmi - capnutie po zadku, dokonca chytenie pod krk, bol ale názoru, že to bolo za
výchovným účelom, resp. z dôvodu zľaknutia, keď mal. M. pri hre chcel ublížiť mal. Z.. Ani odpovede detí
počas ich výsluchu na súde ohľadne údajného násilia nemajú logiku, na otázku, kedy ich otec bíjaval,
uvádzali - keď „ sme prechádzali z obývačky do kuchyne“. Trvalé týranie by sa bolo bývalo odrazilo na

správaní/prospechu mal. detí v škole čo zo zadovážených správ aj v predchádzajúcom konaní o rozvod
manželstva nevyplynulo a podľa presvedčenia súdu na takéto správanie by bola matka i k vzhľadom
na jej aktuálny bojovný postoj určite zareagovala podstatne skôr.32. Podnet na trestné stíhanie pre týranie blízkej a zverenej osoby podala matka až po skončení konania
o rozvode manželstva, pritom v konaní o rozvod, ani matka ani deti týranie zo strany manžela - otca
neuvádzali, resp. neuvádzali okolnosť z ktorých by súd vyvodil fyzické či psychické týranie mal. detí

resp. ich matky. Aj tvrdenie matky a maloletých detí o ich strachu z otca je v absolútnom rozpore
s ich správaním a komunikáciou voči nemu. Matka svojimi prejavmi a správaním podľa postrehu
súdu nepôsobí ako týraná žena, práve naopak vo vzťahu k otcovi pôsobí výbojne až agresívne,
sebavedomo, komunikuje s ním provokatívne až vulgárne, snaží sa získať dominanciu ( aj v iných
sociálnych kontaktoch).Veľmi podobne ako matka sa správajú k otcovi maloleté deti: drzo, nenávistne,

vulgárne, provokujúce, ich správanie absolútne nezodpovedá správaniu osôb, ktoré by boli v minulosti
týrané, nezodpovedá správaniu obetí voči tyranovi. Otec napriek svojej impulzívnosti, aj keď vo výchove
používal prostriedky typické pre konzervatívnu výchovu, nie je tyranom, k deťom má úprimný vzťah a
záujem o ne, čo je zrejmé nielen z jeho návrhu, ale aj z toho, že na ňom zotrval napriek závažnosti
situácie, keď je veľmi pravdepodobné, že tento jeho postoj ešte zvýši negativizmu detí voči nemu.
Odmietavý postoj detí k osobe otca je neopodstatnený a jeho prejavy sú naučené. Matka deti izoluje

od členov širšej rodiny ( starí rodičia z oboch strán, krstní rodičia a iný príbuzní) tým ich ochudobňuje o
množstvo hodnotných vzťahov a emočných podnetov, pričom nebol verbalizovaný a uchopený žiaden
explicitný konflikt medzi deťmi a ich starými rodičmi. Reálna izolácia detí od širšej rodiny uspokojuje
potrebu matky, nie však potreby detí.

33. Ďalším z dôkazov o sklonoch matky k zveličovaniu a klamstvu je aj uznesenie Okresnej prokuratúry
Žilina zo dňa 22.2.2019 ktorým podľa § 214 ods.1 Trestného poriadku bola postúpená vec trestného
stíhaniaotcapreprečinublíženianazdravípodľa§156ods.1Trestnéhozákonaohľadneincidentumedzi
rodičmi dňa 10.6.2017 pri sťahovaní vecí z rodinného domu rodičov, pretože výsledky preukazujú, že
nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom / uvedené rozhodnutie nenadobudlo

právoplatnosť ku dňu rozhodnutia súdu, avšak k nemu prihliadol a posúdil ho v súvislosti s ostatnými
dôkazmivykonanýmivtejtoveci.Súdsaopieraouvedenérozhodnutieajnazákladevýznamusvedeckej
výpovede nestranných svedkov udalosti V. U. a O. L., ktorí pre matku vykonávali sťahovacie práce. Je
zrejmé, že matka klamala o priebehu údajného útoku zo strany otca a uvedený incident zneužila v jeho
neprospech. Súd poznamenal, že o abnormalite v správaní matky svedčí aj jej podanie, ktoré doručila

súdu 2.10.2017 (odkaz súdu na č. l. 55 spisu), v ňom matka okrem iného neustále zdôrazňovala, že
je „matka“, že za ňu a za jej deti rozhodovať nebude nikto a ona sa len tak nevzdá. Aj uvedený list
svedčí o jej skreslenom vnímaní čo sa týka vedeného konania, matka opomína, že na styku otca s
maloletými deťmi po rozvode manželstva sa s otcom dohodla. Je ale zrejmé, že súdne rozhodnutie,
ktoré nebude vyhovovať jej záujmom rešpektovať nebude. Matka trpí vážnou duševnou poruchou,

paranoidnou poruchou, ktorou závažným spôsobom ohrozuje duševný vývoj mal. detí, pričom uvedené
konanie a jeho následky si neuvedomuje/nepripúšťa, od svojho konania a postoja nie je ochotná a
pravdepodobne ani schopná ustúpiť, vytvára tým nezdravé výchovné prostredie a mal. deti emočne týra.

34. Okresný súd v snahe vyhnúť sa drastickému riešeniu a okamžitému odobratiu mal. detí zo

starostlivosti matky na ktorú sú (nezdravo) naviazané, zvolil postupnosť krokov tak ako to radili odborníci
a za účelom sanácie rodinných vzťahov najprv uznesením zo dňa 22.11.2018 rodičom a maloletým
deťom uložil výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, spočívajúce v povinnosti
podrobiť sa odbornému poradenstvu u PaeDr. Z. I. - zariadenie TeraViva so sídlom v Bratislave po
dobu 3 mesiacov od vykonateľnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.12.2018 a

vykonateľnosť 6.12.2018. Okresný súd uviedol, že uvedené výchovné opatrenie uložil v nádeji, že
matka pochopí závažnosť situácie aj dôkazov odôvodňujúcich odňatie detí z jej starostlivosti, že si
pripustí a uvedomí vlastnú poruchu a škodlivosť svojho postoja na vývoj detí. Súčinnosť menovanej
odborníčky úmyselne bol zabezpečený prostredníctvom Komisára pre deti, ku ktorému matka mala
dôveru, aby jej postoj nebol od počiatku negativistický. Informačné správy o priebehu výchovného

procesu v rámci nariadeného výchovného opatrenia sa napokon stali významným podkladom pre ďalší
postup a rozhodovanie vo veci.
35. Z prvej informačnej správy zo dňa 18.1.2019 (odkaz okresného súdu na č. l. 628 spisu) vyplynulo, že
predvianočné stretnutie 6.12.2018 realizované bez prítomnosti psychologičky bolo plné komunikačných
nedorozumení a situačného napätia, preto nesplnilo požadovaný efekt. Spoločné stretnutie otca s

deťmi dňa 13.12.2018 sa uskutočnilo v priestore Úradu komisára pre deti, pred ktorým sa uskutočnilo
individuálne stretnutie s matkou v prítomnosti komisárky pre deti. Matka prejavila dodatočné výhrady
zo dňa 20.11.2018 zrealizovanej pred pojednávaním na okresnom súde s tým, že k dohode bola
zmanipulovaná a nesúhlasí s realizáciou a následnosťou dohodnutých stretnutí. Matka vyjadrilanedôveru k pokračovaniu a realizácii prebiehajúceho podporného procesu rodiny, nakoľko nespĺňa
jej predstavy. V rámci stretnutia s deťmi v decembri 2018 u otca bolo prítomné napätie. Ako rodič
sa pod dohľadom cítil neprirodzene, v úvode však ubezpečil deti o svojom kladnom vzťahu k nim

a prejavil ľútosť nad osobným zlyhaním s podielom zhoršenia vzťahov medzi nimi. Deťom odovzdal
vianočné darčeky. Následne bol ponechaný priestor deťom, ktoré verbálne i neverbálne vyjadrovali
negatívny vzťah k otcovi, dešpekt a pohŕdanie k jeho správaniu alebo ponuke vzájomného zblíženia.
Súrodenci pri rozhovore používali vety, termíny a scenáre, ktoré nemusia zohľadňovať ich skúsenosti
z raného detstva, ktoré nie sú pre nich vzhľadom na ich vek typické. Vyjadrovali osobný nezáujem na

stretnutí s otcom, vzájomný rozhovor mal len formu konfrontácie, výčitiek, súrodenci hájili a prejavovali
spojenectvo s mamou, neboli schopní uviesť kladné vlastnosti otca. Podobne ako matka spochybňovali
aj odborný sprevádzajúci proces a negovali spoluprácu. Stretnutie rodičov v januári 2019 sa nieslo s
verbálnymi prejavmi, objasňovania/ obhajovania minulých konfliktných momentov spolužitia, rozchodu,
párová komunikácia však nebola útočná, zaobišla sa bez otvorenej verbálnej agresie aj emočného
napätia.

36. Z druhej informačnej správy psychologičky vyplynulo, že naplánované stretnutie stanovené na deň
23.1.2019 sa nerealizovalo z dôvodu výhrad a úpravy dohody o realizácii asistovaného kontaktu zo
strany matky na podnet jej právneho zástupcu. Prvé asistované a výlučné stretnutie otca s deťmi
sa uskutočnilo 31.1.2019. Rozhovor a celková komunikácia bola aktivovaná len zo strany otca, deti
odpovedali úsečne a na osobné otázky dotýkajúce sa ich života reagovali prevažne odpoveďou „to ťa

nemá čo zaujímať“. Celkový prístup k otcovi bol odmietavý, bez rešpektu, verbálne útočný. Opakovane
mu pripomínali minulé konflikty. Následne sa komunikačná interakcia na druhom a treťom stretnutí
čiastočne rozvinula, deti však stále odmietali plynulú komunikačnú interakciu s otcom, prípadne boli
opäť útočné, bez generačného rešpektu, na čo otec v závere reagoval už podráždenejšie. Aj keď
stretnutia prebiehali bezpečne a v dobrej pracovnej atmosfére bez výrazných konfliktov a sťažení,

deti sa neprejavovali prirodzene, boli pod emočným tlakom, prevládala racionalizácia, vyhýbavosť
a rezervovanosť. Nerešpektovali rodičovskú autoritu otca (aj starého otca). Nedokázali preukázať
vďaku či úctu, i keď v reálnom sociálnom kontakte vystupovali primerane slušne. Prítomná emočná
regulácia je pravdepodobne vybudovaná pod vplyvom nadobudnutých ich vyhýbavých stratégií. Svoje
predošlé detstvo a zážitky s ním spojené vnímali skreslene, udalostiam a vzťahom dávali prevažne

negatívne hodnotenie. Matka bola počas stretnutí spolupracujúca, ústretová, vyhradila si byť v tesnej
blízkosti miestnosti, kde sa uskutočnili stretnutia s deťmi a s otcom a ktorú prítomnosť obe deti využili
predovšetkým vtedy, keď sa cítili emočne zneistené a potrebovali jej ubezpečenie. Bolo odpozorované
ich silné emočné napojenie a súcítenie s mamou. Matka odmietla svoju účasť na rodičovskom stretnutí.
Otec, aj keď bol pripravený s pozitívnym očakávaním na stretnutie, bol aj ako otec aj ako človek

zneistený. Zaujímal sa o súčasné aktivity detí, ponúkol tiež svoj obraz a príbehy ich spoločnej rodinnej
histórie. Napriek jeho úsiliu stretnutia detí znižovali jeho rodičovskú sebaistotu a súčasne jeho aktuálnu
budúcu rodičovskú rolu. Zvlášť neprijal odmietavý postoj detí k jeho otcovi, s ktorými deti od ranného
detstva vyrastali a mali dobrý vzájomný vzťah.
37. Z tretej priebežnej a súčasne záverečnej správy vyplynulo, že sa neuskutočnili niektoré naplánované

aktivity, predovšetkým spoločné hodnotiace stretnutia s rodičmi, ktorého sa matka odmietla zúčastniť
v prítomnosti otca, čo zdôvodnila odporúčaním svojho právneho zástupcu, pričom osobne svoj postoj
objasnila tak, že už nemá záujem s otcom nič riešiť, jej aktuálnym životným poslaním je chrániť deti
a minimalizovať kontakt s otcom. Nevyhovovali jej ponúknuté 4 termíny, na piaty termín, ktorý si
sama navrhla, neprišla. Plánovaného druhého rodičovského stretnutia sa zúčastnil len otec, pozitívne

vnímal možnosť byť po 2 rokoch v kontakte s deťmi, na druhej strane ťažko sa vyrovnával so
zmeneným vzťahom detí k nemu. Bol ohromený týmto zvratom vo vzájomnom vzťahu, ktorý je v hlbokom
odcudzení a strate predchádzajúcej spontánnej vzájomnej dôvernosti, ktorú s deťmi mal. S obavou
vníma odmeranosť detí a súčasne sa obáva negatívneho dôsledku na ich ďalší osobnostný vývoj.
Nadobudol presvedčenie, že deti sa takto nemôžu prejavovať autenticky a slobodne, je znepokojený

absenciou osobnej slobody a tiež slobody v rozhodovaní. Stretnutie 4.3.2019 bolo nekonštruktívne,
deti hneď úvodom odmietli byť účastné stretnutia predovšetkým bez prítomnosti matky. Následne síce
pripustili rozhovor aj bez nej, odmietli však dať súhlas k nahrávaniu rozhovoru a v úvode stretnutia
oznámila Z. a M. (dodatočne až po opakovanej výzve sestry) aj odmietnutie ich účasti na pripravovanom
stretnutí s otcom. Po ukončení tohto skráteného stretnutia matka sama iniciatívne navrhla pre budúcu

aktivitu blízky park, avšak ani na tom stretnutí nedošlo k výraznej zmene správania detí. Tie odmietali
povinnú aktivitu. Napokon v závere stretnutia matka navrhla ukončiť účasť psychologičky na stretnutí,
mala záujem sa porozprávať s otcom a byť ako rodina spolu, s čím otec súhlasil. Nakoľko počas
stretnutia bolo realizované fotografovanie neznámou osobou miestami okolo stretnutia, vzniká dojemz účelovej organizácie kontaktu zo strany matky. V rámci záverečného stretnutia sa uskutočnil krátky
pohovor s rodičmi zameraný na zhodnotenie realizácie výchovného opatrenia, v rámci ktorého sa
vynorili minulé vzťahové zranenia, nedoriešené partnerské konflikty a v celku komunikácia rodičov bola

obojstranne útočná, konfrontačná a deštruktívna. Výsledkom toho bolo, že matka odmietla pokračovania
naplávanéhostretnutiavexteriérisazúčastniť,sčímdetiústretovosúhlasili.Vkomunikačnomrozhovore
s prevahou Z., táto sa dôrazne vyjadrovala za oboch (M. prejavil neverbálny súhlas) a zdôraznila
s naliehavosťou jej vlastnou, že obaja majú definitívny nezáujem o zblíženie sa s otcom a zároveň
odmietajú jeho účasť v ich živote. Jej vyjadrenie bolo až hranične expresívne. Zároveň deti vyjadrili

podozrenie a preverovali si ho v otázke, či je vzťah psychologičky s otcom len pracovný.

38. Súd na základe rozoberaných výsledkov tzv. asistovaných stretnutí konštatoval, že uložené
výchovné opatrenie neviedlo ku komplexným výsledkom. Deti záujem o vzťah s otcom nemajú, dôrazne
odmietajú spoluprácu, degradovali jeho rodičovskú autoritu, pričom zmena správania sa u oboch detí
nebola perspektívna. Matka nepristupuje k rodinnej konsolidácii konštruktívne. Jej rozhodný negatívny

postoj neumožnil rekonštruovať, upraviť a vylepšiť si vzťahový rámec rodiny. Aj keď matka deklarovala
ochotu spolupracovať na procese, na druhej strane bol jej záujem na výsledku minimálny. Súd považuje
za potrebné uvedomiť si, že najväčší vplyv na správanie, názory a vnímanie detí má práve matka; táto s
odbornou pomocou mohla a mala zmeniť svoj postoj, neučinila tak. Taktiež je pod vplyvom tretej osoby
(Ing. K. V.), ktorého rola je vo vzťahu k matke a deťom súdu nejasná a matka je pod jeho vplyvom.

To sa prejavilo častými a dodatočnými zmenami v už dohodnutých rozhodnutiach z jej strany, pričom
psychologička predpokladala, že táto prítomná vzťahová realita (existenčná závislosť) a spoločné súžitie
s K. V. môže ovplyvňovať aj problémový vzťah detí k ich otcovi. Ďalšiu záťaž pre deti a ich súčasné
postojekotcovipredstavujeito,ževnovýchživotnýchpodmienkachsúcezadministratívnedokazovanie
sústavne vťahované do minulých konfliktov rodičov, ktorým vzhľadom na svoj vek nemusia celkom

rozumieť.

39. Odborná poradkyňa ako špecialista odporučila súdu zvážiť prítomnosť syndrómu CAN (syndróm
týraného zneužívaného zanedbaného dieťaťa), ktorý definovala ako situáciu, keď je dieťa zneužívané v
úlohe spojenca či svedka, ak sa získava len na stranu jedného rodiča a zároveň dochádza k účelovému

bráneniu kontaktu s druhým rodičom, čo je možné charakterizovať a klasifikovať ako psychické a
emocionálne zneužívanie. Za zneužívanie rodičovských práv je nutné považovať aj okolnosť, ak rodič
svojím správaním a preferovaním svojho osobného postavenia ohrozuje priaznivý vývoj detí a zároveň
môže dochádzať aj k zneužívaniu postavenia rodiča, ktorému sú deti zverené do starostlivosti, nadväzne
súd dospel k záveru, že daný syndróm je u maloletých detí prítomný.

40. Podľa názoru psychologičky, maloleté deti aj matka potrebujú odbornú pomoc, pričom
prostredníctvom kolízneho opatrovníka odporučila výskumný ústav detskej psychológie a psychopatie.
Podľa jej názoru matka nutne potrebuje byť pod liečbou., v tejto súvislosti okresný súd podčiarkol,
že aj psychologička - poradkyňa, ktorá s rodinou pracovala súvislé obdobie niekoľkých mesiacov sa

zhodla s názorom znalcov, psychiatra MUDr. Puchoňa a psychologičky Mgr. Švrlovej. O správnosti
záverov týchto odborníkov súd žiadne pochybnosti nemal, zdôraznil, že všetky už konštatované prejavy
poruchy osobnosti u matky boli neprehliadnuteľné v jej správaní a postojoch aj pri realizácii výchovného
opatrenia.

41. Okresný súd pri právnom posúdení rodinno-právnej veci postupoval najmä podľa § 28 ods. 2, § 26,
§ 24 ods. 4, § 25 ods. 3 a 4, § 37 ods. 2, ods. 4, ods. 7, ods. 8 Zákona o rodine.

42. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 37P/41/2016-213
zo dňa 16.1.2017 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5CoP/28/2017-244 zo

dňa 27.6.2017) bola okrem iného, schválená rodičovská dohoda o úprave styku otca s maloletými
deťmi. Dohoda rodičov schválená súdom nadobudla právoplatnosť 14.2.2017. Na základe súdom
schválenej rodičovskej dohody sa styk otca s maloletými deťmi uskutočnil len jeden jediný raz. Uvedené
nerešpektovanie rodičovskej dohody malo za následok podanie návrhu zo strany otca na zmenu osobnej
starostlivosti podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, pričom z vykonaného dokazovania okresný súd za

preukázané vyhodnotil, že matka účelovo bráni styku otca s deťmi; a tým sú splnené podmienky pre
zmenu výchovného prostredia.43. Súd vo svojom hodnotení s dôrazom poukazuje na to, že maloleté deti sa prirodzene naviazali na
matku v zlomovej situácie rozpadu ich domova, chorobne sa na ňu nafixovali, sú od nej závislé, pričom
takýto ich obranný mechanizmus je prirodzený a akceptovateľný v rámci psychickej obrany a nemožno

im ho klásť za vinu. Matka však vedie maloleté deti k nenávistnému postoju k otcovi i ďalším príbuzným a
tentotlaknamaloletédetineustáletrvá.Matkaanizapomociodborníkaniejeochotnáčischopnázmeniť
svoj postoj a takéto pôsobenie matky nadobúda rozmer emočného týrania detí; navyše, matka je pod
vplyvom tretej osoby podozrivého charakteru. Utrpenie maloletých detí súd považoval za nutné ukončiť.
Vzhľadom na neúspech výchovného opatrenia dospel k záveru, že je nutné maloleté deti odobrať zo

starostlivosti matky.

44. Vo veci samej pristúpil tak k zmene výchovného prostredia, vyhodnotil za najlepšiu alternatívu
zverenie detí do osobnej starostlivosti otcovi a tak ako rozhodol vo veci samej, rozhodol z úradnej moci aj
v nariadenom neodkladnom opatrení s vymedzením trvania neodkladnej úpravy do doby právoplatnosti
meritórneho konania. (pozn. odvolacieho súdu: neodkladné opatrenie o zmene osobnej starostlivosti

nariadené okresným súdom na odvolanie matky bolo zrušené Krajským súdom v Žiline). Podľa názoru
okresného súdu zmenou osobnej starostlivosti u otca sa zabezpečí najlepší záujem detí tak ako to
predpokladá čl. 5 Zákona o rodine, pretože otec je schopný zabezpečiť dobrú úroveň starostlivosti,
aj bezpečie a stabilitu prostredia, pričom maloleté deti uvedené prostredie otca dobre poznajú, bolo
dlhodobo takmer od narodenia ich domovom. Naproti tomu matka sa niekoľkokrát sťahovala a menila

deťom i školu. Bránila im v rozvoji ich vzťahu s príbuznými, ktorý otca pri výchove maloletých detí
podporovali a aj budú podporovať. Podporu rozvoja ich schopností ako po morálnej, tak po materiálnej
stránke hodnotí súd za významnú, ale prioritne ako určujúcu skutočnosť, že otec neohrozuje ďalší
duševný a telesný vývoj detí, ich miluje a uprednostní ich záujem pred vlastným, čo preukázal i tým,
že prejavuje zodpovednosť za ich ďalší vývoj napriek nenávistnému postoju detí k nemu, kedy by bolo

z hľadiska pociťovanej frustrácie jednoduchšie „ponechať deti ich osudu“. Nemožno rešpektovať názor
detí i keď matku milujú, stotožňujú sa, súcitia s ňou, pretože jej výchovné pôsobenie je predpokladom
ich vlastného patologického duševného vývoja.

45. Okresný súd neakceptoval stanovisko komisára pre deti, ktorý nesúhlasil so zverením detí do

otcovej starostlivosti a eventuálnu zmenu osobnej starostlivosti o ne navrhoval až po prepracovaní
postojov detí a ich vzťahovej väzby k otcovi s uvedením, že psychoterapeutická podpora a pomoc
deťom je zabezpečená vo výskumnom ústave detskej psychológie a psychopatológie počnúc 18.9.2019.
Okresný súd mal za to, že matke poskytol dostatočný čas jednak uloženým výchovným opatrením, aj
dohováraním v predchádzajúcom konaní, či prípadne sankciami vo vykonávacom konaní, aby začala

spolupracovať pri sanácii vzťahu detí s otcom, ktorého degradáciu pripustila a podporovala. Matka ale
nie je ochotná a zrejme (vzhľadom na svoju poruchu) nie je toho ani reálne schopná. Pokiaľ by deti
zostali v jej starostlivosti, nikdy by k žiadnej zmene v ich vzťahu s otcom nedošlo. Matka to nikdy
nedopustí, pretože by to vnímala ako prehru. Preto sa aj snaží zabezpečiť okrem právneho zástupcu
aj ingerenciu iných subjektov v konaní, len aby zvrátila rozhodnutie súdu alebo jeho výkon. O tom,

že nemá matka žiadnu snahu svedčí aj okolnosť, že po ukončení výchovného opatrenia neumožnila
otcovi žiaden styk s maloletými. I z listu sudcom odvolacieho súdu (odkaz súdu na č. l. 55 spisu)
vyplýva a je potvrdené stanovisko znalkyne a psychologičky Mgr. Švrlovej, že samotná paranoja ako
taká vzdoruje zmene a od matky nie je možné očakávať zmenu postoja. Aj okresný prokurátor vo svojom
stanovisku prezentoval, že pokiaľ nedôjde k zmene výchovného prostredia, žiaden pokrok vo vzťahu s

otcom nenastane, podčiarkol pritom, že už nejde o to, či budú alebo nebudú deti v starostlivosti otca, ale
že dlhodobý vplyv matky negatívne na deti pôsobí. Vzhľadom na predpokladaný problematický výkon
rozhodnutia okresný prokurátor alternatívne navrhol dať deti do zariadenia na účel diagnostiky.

46. Okresný súd si uvedomoval, že vzhľadom na hĺbku psychického tlaku, ktorý matka dosiaľ vytvárala

na deti je vysoký predpoklad, že zmenu výchovného prostredia dobrovoľne neprijmú a bude spojená
s emočnými reakciami vyžadujúcimi odbornú pomoc. Na námietky ohľadne faktickej vykonateľnosti
uvedeného rozhodnutia predostreté zo strany subjektov zúčastnených na konaní, najmä komisára pre
deti, súd reaguje v tom smere, že uvedené nemôže vplývať na rozhodnutie súdu - jednoznačne musí byť
chránený záujem detí. Negatívne pôsobenie matky na deti je nutné bezodkladne ukončiť, pretože pokiaľ

budú deti v jej v starostlivosti, táto nebude ochotná nijakým spôsobom sa podieľať na vyriešení situácie
v prospech detí/podrobiť sa liečbe, keďže zneužíva svoje dominantné postavenie ako preferovaného
rodiča a uprednostňuje svoj záujem. Je povinnosťou súdu, prípadne aj v súčinnosti s inými orgánmi
štátu, výkon rozhodnutia zabezpečiť a tento aj bude zabezpečený tak ako je tomu aj v iných prípadoch(napr. pri odnímaní detí do centier pre deti a rodiny v prípade iného zlyhania rodičov). Rovnako súd
nemôžebyť/niejeovplyvnenýaniprizývaníminýchsubjektovdokonania,ktorýmisamatkasnažíodvrátiť
rozhodovanie súdu alebo výkon týchto rozhodnutí. V neposlednom rade pristúpil k zmene osobnej

starostlivosti nielen z dôvodu splnenia podmienok stanovených v § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ale
najmä preto, že aktuálna výchova matky je pre vývoj detí nebezpečná. Poznamenal, že veľmi podrobne,
dôkladne a rozsiahlo skúmal, či existujú legitímne dôvody na kritiku alebo strach maloletých detí z
otca, či je otec páchateľom domáceho násilia, pričom je preukázaný záver, že nenávisť a odpor detí je
bezdôvodný.

47. Okresný súd neakceptoval návrh okresného prokurátora na umiestnenie detí do diagnostického
centra za účelom diagnostiky a odbornej pomoci, mal za to, že vo fáze rozhodovania vo veci nie je
diagnostika u detí potrebná, výchovný problém bol v rámci vykonaného dokazovania riadne zistený
aj popísaný. V prípade, ak maloleté deti nebudú schopné uniesť zmenu výchovného prostredia, súd
ponecháva zodpovednosť na otcovi, ktorému deti zveril do starostlivosti, aby im zabezpečil potrebnú

adekvátnu, prípadne i akútnu pomoc a starostlivosť (psychologickú, psychiatrickú) podľa ich aktuálneho
psychického stavu a potrieb.

48. V prípade, že maloleté deti sa ocitnú v starostlivosti otca, je nutné podľa názoru okresného súdu na
určitú dobu eliminovať vplyv matky, aby sa deti nedostávali do neustáleho konfliktu; v prípade vedenej

terapie či po prípadných odborných intervenciách a čiastkových úspechoch by mohol byť celý adaptačný
procesvrátenýprávevplyvommatky,ktorábudelipnúťnasvojichrigidnýchpostojoch(čojetiežprejavom
jej poruchy). Z uvedeného dôvodu obmedzil styk matky s maloletými deťmi, aby sa uskutočnil iba za
prítomnosti odborne zdatných osôb, ktoré sú schopné zabrániť jej negatívnemu pôsobeniu na deti. Za
vhodnésubjektyschopnézvládnuťtakýtonáročnýasistovanýstyksúdpovažovalCentrumpedagogicko-

psychologického poradenstva a prevencie Žilina a Výskumný ústav detskej psychológie a psychopatie
VÚDPaPvBratislave,ktorýzároveňposkytnerodineajodbornúpomocvrámcinariadenéhovýchovného
opatrenia. Ustanovenie § 37 ods. 8 Zákona o rodine uloženie výchovného opatrenia umožňuje a súd ho
považuje za nevyhnutné, na základe priebežných správ VÚDPaP zistí, či uložené výchovné opatrenie
napĺňa svoj účel. Pre úplnosť súd dodal, že nedá sa úplne odhadnúť reakcia matky, či bude za daných

okolností ochotná/schopná podrobiť sa liečbe a asistovanému styku; v prípade jej kladného vývoja po
odporúčaní odborníkov môže neskôr od obmedzenia styku upustiť.

49. Aj po zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca obaja rodičia naďalej zostanú v plnom
rozsahu ich zákonnými zástupcami.

50. Okresný súd podrobne v bodoch 96 - 100 rozoberá procesný postup, ktorý si zvolil v
súvislosti s uskutočnením jednotlivých pojednávaní dňa 5.10.2017, dňa 3.6.2019. Vzhľadom na
rozsah vykonaného dokazovania aj viacerými znaleckými posudkami, vyjadreniami iných odborníkov,
akékoľvek ďalšie znalecké dokazovanie považoval za nadbytočné. K prípadnej výtke odvolacieho súdu,

že rozsudok je príliš podrobný, okresný súd poznamenal , že predmetný rozsudok bude podkladom pre
zabezpečenie asistovaného styku matky s deťmi, aj výchovného opatrenia a je nutné, aby zúčastnené
subjekty boli dôkladne oboznámené s vykonaným dokazovaním keďže sa jeho priebehu nezúčastnili a
nemali prístup ku spisovému materiálu.

51. Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti matky okresný súd aplikáciou § 62 Zákona o rodine za
určujúce považoval možnosti a schopnosti povinného rodiča a odôvodnené potreby maloletých detí.
Zisťoval z pohľadu ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine či a ako sa zmenili pomery v možnostiach a
schopnostiach rodičov a v odôvodnených potrebách maloletých detí od doby pôvodnej súdnej úpravy
- rozsudku OS Žilina 37P/41/2016 zo dňa 16.1.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.

k. 5CoP/2/2017-244 zo dňa 27.6.2017. Zmenu v majetkových pomeroch rodičov nezistil, ako v dobe
pôvodnej úpravy boli bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu táto majetková situácia pretrváva,
pretože ku dňu rozhodovania bezpodielové spoluvlastníctvo nevysporiadali. Z verejne dostupných
zdrojov zistil, že otec naďalej pôsobí v spoločnosti MaS technik, s.r.o. (ako konateľ aj ako zamestnanec),
táto dosiahla v roku 2018 výsledok hospodárenia (zisk) vo výške 129.561,- eur, nadobudla majetok v

hodnote 2.902.943,- eur pri záväzkoch v sume 1.978.995,- eur a celkový obrat spoločnosti predstavoval
2.543.436,- eur. V čase posledného rozhodovania matka bola poberateľkou dávok v nezamestnanosti v
priemernej mesačnej sume 265,- eur. Počas tohto konania bola dlhodobo práceneschopná od 12.6.2017
do 31.5.2018. Zamestnala sa, ale opätovne bola práceneschopná od 16.7.2018 do 3.9.2018 a poberaladávku vo výške 8,36 eur za deň. Počas obdobia 6/2018 - 8/2018 dosiahla zo zamestnania celkový hrubý
príjem 1.295,- eur. Matke bol tiež priznaný invalidný dôchodok počnúc 1.6.2018 vo výške 150,80 eur,
podľa posudku miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala 45 %; tento

dôchodok jej bol neskôr odobraný. V nasledovných mesiacoch roku 2018 matka bola zamestnaná len
na dohodu o pracovnej činnosti. V novembri 2018 sa zamestnala ako pracovná sila v kuchyni s hrubým
príjmom 505,- eur. Od 1.3.2019 sa zamestnala v Centre účelových zariadení a za 3 - 4/2019 dosiahla
celkový hrubý príjem 1.152,- eur, čomu zodpovedá priemerný čistý príjem zo zamestnania 467,- eur.

52. V dobe pôvodnej úpravy výživného náklady detí boli ustálené v priemernej mesačnej sume 250 eur
na každé z nich, tie sa medzičasom - za dva roky mohli zvýšiť v dôsledku prirodzeného rastu detí a
infláciu cca o 10%. Do bežných výdajov detí súd nezaradil výdaje na dovolenky, športovú činnosť (napr.
lyžovanie), prípadne na výlety a kultúru, tieto ich výdaje bude zabezpečovať otec, ktorého príjmová
úroveň je lepšia ako u matky. Pri dvoch vyživovaných deťoch rozsah celkovej vyživovacej povinnosti
mal byť určený medzi 20 - 30 % z príjmu, čo v súdenom prípade je medzi 90,- eur - 135,- eur mesačne

na obe deti. Výživné na deti od matky súd napokon určil na spodnej hranici v celkovej výške 90 eur
mesačne , túto primerane zodpovedajúce odôvodneným potrebám mal. detí rozdelil, v prospech mal.
M. v sume 50 eur a v prospech mal. Z. v sume 40 eur. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti matky
zohľadnil, že hoc je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti na bývanie, túto neužíva, keďže s otcom detí BSM
nevyporiadali, matka inú primeranú nehnuteľnosť neužíva, bývanie si zabezpečuje v prenajatom byte.

53. Keďže došlo k zmene rozsudkov týkajúcich sa výživného a úpravy rodičovských práv a povinností,
uvedené okresný súd vymedzil aj vo výroku rozsudku.

54. Na úhrade trov znalečného - vo výške 1.479,44 eur participáciu otca ustálil súd v rozsahu 20 %

čomu zodpovedá už ním zaplatená záloha 300 eur a participáciu matky určil v rozsahu 80 % čomu
zodpovedá jej povinnosť sumu 1.179,44 eur zaplatiť titulom trov štátu. Súd sa riadil úvahou pri ustálení
miery zavinenia toho - ktorého rodiča na vzniku trov, v rámci nej vychádzal zo skutočnosti, že konanie
o zmene osobnej starostlivosti, návrh znaleckého dokazovania inicioval otec niekoľko mesiacov po
skončení predchádzajúceho konania, avšak gro zodpovednosti za vyvolanie, vedenie konania, za stav

rodinných vzťahov nesie matka. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

55. Dopĺňacím rozsudkom návrh matky na uvoľnenie finančných prostriedkov zo sporiacich účtov
maloletých detí súd zamietol, obdobne zamietol jej návrh na zverenie detí do jej osobnej starostlivosti

so súvisiacim právom výlučného zastupovania a spravovania majetku detí matkou. Zverenie mal. detí
do osobnej starostlivosti otca automaticky založilo zamietnutie návrhu matky v uvádzaných častiach.
Poznamenal, že ani v prípade zamietnutia návrhu otca by nebol dôvod rozhodovať o zverení mal. detí
iba do osobnej starostlivosti matky, keďže ich mala ( doposiaľ) zverené do starostlivosti podľa rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 37P/41/2016-213 zo dňa 16.1.2017 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Žiline č. k. 5CoP/28/2017-244 zo dňa 27.6.2017. Čo sa týka zastupovania a správy majetku,
tieto rodičovské práva a povinnosti nie sú viazané na osobnú starostlivosť toho-ktorého rodiča. Pokiaľ
nenastanú okolnosti predvídané v ustanovení § 38 a § 39 Zákona o rodine, súd nemá dôvod zasahovať
do rodičovských práv a povinností. Čo sa týka uvoľnenia finančných prostriedkov zo sporiacich účtov
maloletých, okresný súd zdôraznil prioritný účel založenia sporenia, ktorým nie je spotrebný charakter,

sporiaca zložka výživného, kde otec hradí 50,- eur mesačne na každé dieťa na osobitné účty maloletých
detí, má slúžiť na zabezpečenie detí do budúcna pri vstupe do dospelosti na kumuláciu ich majetku.
Účelom sporiacej zložky výživného je vytvorenie finančnej rezervy a je ju možné použiť len na
mimoriadne účely, ako napríklad vzdelávanie, svadba detí, prípadne neobvyklá, nadštandardná alebo
nutná zdravotná starostlivosť (v prípade nutnosti operácie, drahej zdravotnej pomôcky alebo iné).

Sporiacu zložku nemožno použiť na bežné potreby detí. Pokiaľ matka zdôvodnila uvoľnenie prostriedkov
zo sporiacich účtov maloletých detí svojím zdravotným stavom, resp. práceneschopnosťou z dôvodu
napadnutia zo strany otca, uvedená okolnosť tiež nemôže byť dôvodom na uvoľnenie finančných
prostriedkov maloletých, pretože prípadné kompenzácie si matka môže nárokovať priamo voči otcovi,
pokiaľ jeho zavinením prišla o príjem, prípadne by jej bola spôsobená škoda. Napokon nie je možné

pristúpiť na uvoľnenie finančných prostriedkov z úspor maloletých ani z dôvodu pozastavenia výplaty
rodinných prídavkov na maloleté deti, nakoľko uvedené bolo sankciou uloženou matke v konaní o výkon
rozhodnutia vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 37Em/2/2017. Pre úplnosť súd dodal, že pokiaľ otec
nemá uhradené výživné na základe rozsudku okresného súdu č. k. 37P/41/2016-213 zo dňa 16.1.2017v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5CoP/28/2017-244 zo dňa 27.6.2017, je možné
zameškané výživné vymáhať prostredníctvom súdneho exekútora, nie je ale možné ukladať takéto
platenie otcovi súdnym rozhodnutím v tzv. nadchádzajúcom konaní. V neposlednom rade, keďže deti

boli zverené otcovi, tento je schopný zabezpečiť tak bežné, ako aj mimoriadne výdavky maloletých.

56. Okresný súd zamietol aj návrh maloletého M. na zákaz styku s otcom, keďže v merite veci aj
maloletý M. aj maloletá Z. boli zverení do osobnej starostlivosti otca. Súd napriek rozumovej vyspelosti
maloletého M. poznamenal, že by bez pomoci inej osoby nebol schopný takýto návrh napísať a nebol

podaný slobodne, bez vplyvu tretej osoby.

57. Proti rozsudku (vrátane dopĺňacieho) sa v zákonnej lehote odvolala matka. Domáha sa zrušenia
rozsudku vo všetkých výrokoch a žiada vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

58. V úvode odvolania poukázala na to, že v súdnom spise sa nachádzali viaceré znalecké posudky s
rozdielnymi odbornými závermi a za tejto situácie bolo povinnosťou súdu pre objektívne zistenie veci
nevyhodnocovať odbornú otázku sám, ale prizvať znalecký ústav, ktorému by boli predložené všetky
znalecké posudky a ktorý by ustálil poriešenie odborných otázok. Nie je pravdou, že by akýmkoľvek
spôsobom bránila maloletým deťom Z. a M. v ich stretávaní sa s otcom. Ide o postoje detí, ktoré

vyplynuli na základe negatívnych zážitkov, ktoré s otcom zažili. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu
je podľa názoru matky v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, ktorými je SR viazaná, z
vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že súd nepostupoval v prvom rade v záujme maloletých detí,
nevenoval čo najvyššiu pozornosť ich vôli.

59. Matka vytýka nedostatočné zistenie skutkového stavu, ďalej, že súd neprípustne nadradil určité
vykonané dôkazy nad ostatné, ho žiaden vykonaný dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Aj v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej sa súd obmedzil výlučne na všetko, čo je v jej neprospech,
resp. vykonané dôkazy v jej neprospech a neobjektívne vyhodnotil. Hodnotí za neadekvátne, aby súd
ňou predložený listinný dôkaz - znalecký posudok vyhotovený na jej žiadosť MUDr. Elenou Žigovou

znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria označoval za „konkurenčný znalecký
posudok“. Predložila znalecký posudok vypracovaný uznávanou znalkyňou z daného odvetvia a odboru,
ktorá sa vyjadrila k podstatným odborným otázkam riešeným v konaní. V prípade rozdielnosti názorov
znalcov bolo povinnosťou súdu prizvať do konania znalecký ústav, ktorý by objektívne vyhodnotil
predmetné znalecké posudky a až následne by bolo možné ustáliť rozdielne odborné závery znalcov.

60. Neobjektívny postup voči nej preukazujú aj konštatácie súdu v bode 61 odôvodnenia rozhodnutia.
Okolnosť, že v priebehu pojednávania podala na zákonnú sudkyňu sťažnosti (ako sa to uvádza v
označenej časti rozhodnutia) nemôže byť predsa jedným z dôvodov, prečo súd nepochyboval o jej
psychickej poruche. Je evidentné, že okresný súd povýšil vlastné pocity z titulu ňou uskutočňovaných

jednotlivých krokov nad objektívne prejednanie veci, ktoré má byť v prvom rade v záujme maloletých
detí. Rozhoduje sa o maloletých deťoch, ktoré sú aj jej, ide o tú najcitlivejšiu vec v jej a predpokladá, že
aj v otcovom živote, preto nestranný súd musí vedieť vyhodnotiť aj takéto situácie.

61. Matka tvrdí, že okresný súd pod vplyvom vlastných súkromných postojov nesprávne vyhodnotil aj

závery predloženého znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou MUDr. Denisou Meszárošovou,
ktorá v znaleckom posudku č. 22/2019 zo dňa 3.3.2019 konštatovala, že ona/matka netrpí žiadnym
psychickým ochorením, resp. psychickou poruchou, nie je závislá od žiadnych psychoaktívnych látok
a nezistila v jej prípade žiadne sklony k agresivite či neypočitatelné reakcie. Dodáva, že znalkyňa mala
pri vypracovaní posudku k dispozícii celú spisovú dokumentáciu konania č.k. KRP: 95/1 - VYS - ZA -

2018 (ide o trestnú vec v bezprostrednej príčinnej súvislosti s aktuálnym konaním), hodnotila jej reakcie
a správanie za primerané a nediagnostikovala u nej paranoidný vývoj osobnosti. Táto znalkyňa uvádza
presne opačné skutočnosti ohľadne jej psychického stavu oproti tomu/ tým skutočnostiam, ktoré uvádza
okresný súd v odvolaní napadnutom rozsudku. Nemožno sa preto stotožniť s názorom okresného
súdu uvedeným v bode 59 odôvodnenia, že pri znaleckom skúmaní sa znalkyňa zamerala najmä na

trestnoprávne hľadisko. Už z položených otázok je zrejmé na aké otázky sa zamerala a bez ohľadu na
prebiehajúce trestné alebo civilné konanie znalkyňa jednoducho hodnotila jej zdravotný stav z pohľadu
psychiatra a to či trpí resp. netrpí psychickou poruchou, resp. iným psychickým ochorením. Uvedená
konštatácia a zistenia znalca sú objektívne bez ohľadu na to, v akom konaní bol znalecký posudokrobený, pretože buď raz psychickou poruchou trpí, alebo nie. Podľa hodnotenia okresného súdu má
uvedený „ dôkaz“ z hľadiska hierarchie v civilnom konaní povahu listinného dôkazu, avšak s poukazom
na čl. 15 ods.2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a povinnosťou súdu je vyhodnocovať

jednotlivé dôkazy vo vzájomných súvislostiach a v prípade pochybnosti v odbornej otázke, v záujme
objektivity veci prizvať znalecký ústav, ktorý ak je to potrebné odstráni rozdielnosť odborných názorov.

62. Matka nesúhlasí ani s hodnotením znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Elenou Žigovou
znalkyňou z odvetvia psychiatria (č.23/2018 zo dňa 28.9.2018) súdom. Zdôrazňuje, že ide o

renomovanú znalkyňu, ktorej odborný názor je uznávaný nielen širokou odbornou slovenskou
verejnosťou, ale aj medzinárodnou. Znalkyňa okrem vlastného vyšetrenia mala k dispozícii všetky
vypracované znalecké posudky, odborné vyjadrenia a iné listiny nachádzajúce sa v tomto súdnom
spise, mala k dispozícii úplnú databázu ohľadom veci, nie je preto namieste označovať posudok MUDr.
Žigovej za neobjektívny len preto, že zadávateľkou posudku bola ona/matka. Opakuje, že pokiaľ mal
súd prvej inštancie pochybnosti ohľadom záverov vyslovených touto znalkyňou, mal ju v prvom rade

predvolať, k sporným otázkam vypočuť, následne pribrať do konania na posúdenie odbornej otázky
znalecký ústav. Aj táto znalkyňa uviedla v posudku, že netrpí žiadnou poruchou osobnosti alebo iným
psychickým ochorením, ktoré by malo vplyv na výchovu maloletých detí. Znalkyňa uvádza tiež, že
názor detí nie je súdom dostatočne akceptovaný a ich vyjadrenia sú podceňované. Pokiaľ okresný súd
uviedol v bode 42 na str. 18 odôvodnenia, že znalkyňa MUDr. Žigová pripustila, že osobnosť matky

nesie isté anomálne črty, nevie skadiaľ súd danú informáciu čerpal, pretože sa znalkyňa v znaleckom
posudku takto nevyjadrila. Aj uvedené konštatovanie okresného súdu robí ňou napádané rozhodnutie
nepreskúmateľným.

63. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky (vrátane k jej odvolaniu proti dopĺňaciemu rozsudku)

s poukázaním na rozsah vykonaného dokazovania, vyhodnotenie dôkazov jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach okresným súdom zdôraznil riadne zistenie skutočného stavu veci tak ako to vyplýva z ust.
§ 35 CMP. Podľa názoru otca je v rozpore s vykonanými dôkazmi matkou prezentované stanovisko
v odvolaní, podľa ktorého súd nevzal vôbec do úvahy vyjadrenia detí, ktoré s ohľadom na ich vek a
intelektuálnu vyspelosť dokážu svoj názor vyjadriť slobodne. Otec považuje za dôležité pripomenúť, že

navonok prejavené názory maloletých detí, ktoré ho odmietajú sú dôsledkom pôsobenia matky na ne,
deti preberajú opovrhujúci, odsudzujúci a odmietavý názor k nemu, ktorý si aj samotné dotvárajú - v
tejto súvislosti okresný súd správne poukázal na závery znalkyne z odvetvia psychológie Mgr. Miroslavy
Švrlovej, ktorá hodnotí matku z psychologického hľadiska ako osobnosť nezrelú, závislú, so sklonom k
hysterickým prejavom a snahou o získanie sociálnej dominancie, s tendenciou javiť sa v lepšom svetle a

nadsadzovať konfliktné situácie. Skutočnosť, že prejavované postoje maloletých detí, ktoré ho odmietajú
sú ovplyvňované matkou vyplýva aj zo znaleckého posudku MUDr. Antona Puchoňa, znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. S prihliadnutím na všetky vykonané dôkazy verbálne
vyjadrenia mal. detí vo vzťahu k nemu nemožno považovať za prejav ich vlastnej slobodnej vôle, lebo
takto sa vyjadrujú v dôsledku pôsobenia matky.

64. Ku znaleckému posudku MUDr. Eleny Žigovej súdom ustanovená znalkyňa Mgr. Miroslava Švrlová
zaujala odborné stanovisko vo vyjadrení zo dňa 13.11.2018, obidve znalkyne dospeli k rovnakému
záveru v tom, že matka mal. detí jedná pod výrazným napätím, reaguje obranami, ktoré sa prejavujú
ako ostražitosť, nedôverčivosť, vzťahovačnosť a pod., ktoré podľa nálezu Mgr. Švrlovej nadobúdajú

charakter paranoidnej symptomatiky a tiež v tom, že motiváciou matky, ktorá vytvára prekážky pre
stretnutia otca s mal. deťmi je jej neschopnosť odpúšťať. Otec zotrváva na tom, že aj s prihliadnutím na
vykonané dôkazy posudok MUDr. Žigovej nie je možné považovať za objektívny aj z dôvodu, že mal.
Z. bola prítomná počas celého vyšetrenia matky znalkyňou, do ktorého ako to vyplýva zo znaleckého
posudku MUDr. Žigovej sa aj zapojila. Aj znalkyňa MUDr. Žigová uznala, že mal. deti vytvárajú s matkou

koalíciu, čo sa zhoduje s názorom Mgr. Švrlovej v znaleckom posudku. Napokon aj Krajský súd v Žiline v
zrušujúcomrozhodnutí(vodseku15odôvodenia)oodvolaníprotineodkladnémuopatreniuOSŽilinač.k.
21P/214/2017-746 zo dňa 26.6.2019 konštatoval, že posudok MUDr. Žigovej je jednostranný a pracuje
len s informáciami, ktoré znalkyňa získala od matky, pričom profesionalitu znalkyne a dôveryhodnosť
posudku podľa názoru krajského súdu znižuje aj spôsob vyšetrenia matky, keď počas vyšetrovania bola

dotazovaná na závažné skutočnosti v prítomnosti maloletého dieťaťa.

65.ZnaleckýposudokMUDr.DenisouMeszárošovou,znalkyňouzodvetviapsychiatriebolvypracovaný/
podaný v trestnom konaní vedenom proti matke maloletých, znalkyňa posudzovala osobnosť matkyz trestno-právneho hľadiska, predovšetkým sa zamerala na okolnosť, či v čase spáchania skutku z
ktorého bola obvinená, mohla rozpoznať protiprávnosť svojho konania a či vedela a mohla toto svoje
konanie ovládať, resp. jej ovládacie schopnosti boli znížené. Voči matke je vedené na Okresnom súde

v Žiline trestné konanie pod sp.zn. 35 T 48/2019 na základe obžaloby podanej okresným prokurátorom
pre marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona. Aj krajský súd v zrušujúcom
uznesení o neodkladnom opatrení zdôraznil, že pri spracovaní posudku pre účely trestného konania
znalkyňa MUDr. Denisa Meszárosová nepracovala s rozsiahlymi informáciami a dôkazmi, relevantnými
v prejednávanej veci. S hodnotením znaleckých posudkov MUDr. Žigovej a MUDr. Meszárosovej

okresným súdom sa stotožnil aj súd druhej inštancie vo veci neodkladného opatrenia, neobstojí tak
námietka matky v odvolaní o nedostatku oprávnenia súdu prvej inštancie hodnotiť uvádzané posudky.

66. Otec sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu, ktoré vyjadril vo vzťahu k psychickej
poruche matky mal detí aj v bode 61 odôvodnenia rozhodnutia aj na základe skúseností z pojednávaní
vedených zákonnou sudkyňou, rovnako z konania o výkon rozhodnutia vedeného proti matke, v tejto

súvislosti zdôrazňuje, že závery súdu o psychickej poruche matky majú prioritne oporu v znaleckom
posudku Mgr. Švrlovej a MUDr. Puchoňa. Podľa otca nič neoprávňuje matku, aby spochybňovala postup
sudkyne s odkazom na skutočnosti uvedené v bode 61 a ani okolnosť, že matka podávala sťažnosti na
zákonnú sudkyňu nijakým spôsobom neovplyvnili objektivitu sudkyne v rozhodovaní vo veci samej.

67. Podľa otca veľmi výrazne vystupuje do popredia fakt, že bezprostredne po právoplatnosti rozsudku
súdu ( 14.2.2017 ) o schválení rodičovskej dohody o úprave práv a povinností rodičov k maloletým
deťom, mu už matka styk s mal. deťmi odmietala a postupne až do súčasného obdobia v dôsledku
jej psychickej poruchy nastala taká situácia, že deti sa k nemu správajú nevhodne, znevažujú jeho
osobnosť, odmietajú s ním kontakt, používajú na jeho adresu dehonestujúce a ponižujúce výrazy a to

všetko v dôsledku pôsobenia matky. Ak by sa on v dobe rozhodovania súdu o schválení rodičovskej
dohody, alebo predtým sa správal voči maloletým deťom takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval ich
súčasné postoje k nemu na ktoré poukazuje súd v rozhodnutí (pretože po právoplatnom rozhodnutí
súdu o schválení rodičovskej dohody už nemal možnosť byť s mal. deťmi bez prítomnosti matky a to ani
počasniekoľkominútovýchstretnutísnimi,ktorémumatkavposlednýchobdobiachumožňuje)rozhodne

by matka nepripustila vymedzený rozsah stretnutí tak ako bolo schválené súdom v rámci uzavretej
rodičovskej dohody.

68. Okresný súd v bodoch 87 až 91 rozhodnutia jednoznačne zdôvodnil aj tú skutočnosť, prečo
je potrebné zveriť maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, dôsledne skúmal všetky znalkyňou

navrhované alternatívy najúčinnejšej terapeutickej možnosti a v žiadnom prípade nemôže obstáť kritika
vznášaná matkou smerujúca k spochybňovaniu ľudského prístupu súdu v danej veci. Práve naopak,
ak nedôjde k zmene výchovného prostredia nemôže nastať žiadna zmena ani v prístupe mal. detí
k nemu a dlhodobý vplyv matky negatívnym spôsobom pôsobí na deti čo je v zásadnom rozpore s
ich záujmami. Okresný súd v tomto smere správne poukazuje na závery znaleckého posudku Mgr.

Švrlovej a MUDr. Puchoňa, z nich vyplýva, že matka neustálou manipuláciou detí v nich živí nenávisť
voči otcovi a svojou dekompenzovanou paranoidnou poruchou osobnosti na deti môže ohroziť ich
zdravý vývoj v zmysle patoplastického pôsobenia vedúceho k neurotizácii a rozpadu ich rodinných a
sociálnokultúrnych väzieb. Maloleté deti pod vplyvom pôsobenia matky vykazujú poruchy správania
vo vzťahu k nemu ako otcovi, u detí dochádza neustále k výrazným prejavom nenávisti voči nemu,

ktorej dávajú voľný priebeh a to za úplnej absencie pocitov viny, stratili schopnosť empatie a vzniká
u nich riziko psychopatického vývinu osobnosti (poukazuje otec na str. 18 znaleckého posudku Mgr.
Švrlovej). Ani výchovné opatrenie (navrhla znalkyňa Mgr. Švrlová v znaleckom posudku, v snahe vyhnúť
sa drastickému riešeniu a okamžitému odobraniu mal. detí zo starostlivosti matky, na ktoré sú deti
nezdravo naviazané) nariadené súdom uznesením zo dňa 22.11.2018 neviedlo k zmene v postojoch

matky (súd rozoberá v bodoch 70 až 77 odôvodnenia ), uložené výchovné opatrenie (podrobenie
sa odbornému poradenstvu) neviedlo ku komplexným výsledkom, deti naďalej záujem o vzťah s ním
nemajú, degradujú jeho funkciu otca, odmietajú spoluprácu k zlepšeniu vzťahov, ponižujú ho pri každom
stretnutí, teda bolo v celom rozsahu dôvodné, aby súd zmenil pôvodné rozhodnutie v otázke osobnej
starostlivosti o ne.

69. Otec označuje za paradox, že matka detí po dobu takmer tri roky neumožňuje jeho stretnutia s nimi,
za styk s deťmi nie je možné považovať niekoľkominútové okamihy, kedy mu je umožnené zo strany
matky za asistencie štátnych inštitúcií mal. deti „vzhliadnuť“. Matka mu vytýka, že nepozná každodennénávyky,potreby,záľuby,kamarátov,zdravotnúdokumentáciudetí,hocsapráveotakétopoznanieusiluje
a vyvíja maximálne úsilie na to, aby mohol byť s deťmi v kontakte, za ktorým účelom musí absolvovať
v rámci stretnutí s deťmi ich pohŕdavé narážky na svoju osobu, výčitky za konania, ktorých sa voči nim

nikdy nedopustil, neberúc do úvahy ani značné časové a finančné nároky, ktoré sú spojené s týmito viac-
menejpäťminútovýmimožnosťamistretnúťsasmal.deťmi.Matkamudetineodovzdalaanidňa8.8.2019
napriek vykonateľnosti neodkladného opatrenia. Skutočnosti uvádzané matkou v odvolaní o pocitoch
mal. detí po vydaní neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie sú vykonštruované, vymyslené, v
zásadnom rozpore so skutočnosťou. Maloleté deti sú matkou viac ako dva roky ubezpečované, že keď

sa budú správať tak ako to zodpovedá jej predstavám, zariadi, že k otcovi nikdy nepôjdu, takže ich pocity
nemohli byť po vydaní neodkladného opatrenia takého rázu ako to matka uvádza v odvolaní.

70. Znalecký posudok MUDr. Terézie Rozenbergovej, ktorá posudok podala na základe požiadania Ing.
I. Y. - komisárky pre deti (zadávateľ posudku bol Úrad komisára pre deti) je posudkom irelevantným,
jednak nepatrí do odbornej spôsobilosti znalkyne v odbore psychiatria, gerontopsychiatria a toxikománia

posudzovať klinickú psychológiu mal. detí a jednak aj z hľadiska posudzovania celého okruhu otázok ku
ktorým sa znalkyňa v znaleckom posudku vyjadruje - čo sa týka fyzického, psychického stavu mal. detí,
ich vzťahu k rodičom, zmeny v otázke zverenia tomu-ktorému z rodičov a v dopade zmeny na psychický
a fyzický vývin. Pre otca je nepochopiteľné, že Úrad komisára pre deti vo veci úpravy práv a povinností
rodičov k maloletým deťom zadal vypracovanie znaleckého posudku pre posúdenie a zodpovedanie

otázok týkajúcich sa mal. detí znalkyni, do odbornosti ktorej oblasť klinickej psychológie maloletých detí
nepatrí. Pri výbere znalca a spracovaní posudkov pre súdne konanie bolo dôležité prizvať znalca, ktorý
má v tejto oblasti skúsenosti a adekvátne znalecké oprávnenie, teda odborníka, ktorý sa orientuje v
posudzovanej tematike, ktorou bola súdom ustanovená znalkyňa Mgr. Miroslava Švrlová, zo záverov
ňou podaného znaleckého posudku súd správne pri rozhodovaní vychádzal.

71. V závere odvolania otec poznamenal, že matka sa odvolala voči všetkým výrokom rozsudku,
odvolacie dôvody ale uvádza iba voči výroku, ktorým deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti, k
ďalším výrokom absentujú odvolacie dôvody - čo podľa jeho názoru má viesť k odmietnutiu odvolania
matky. Pokiaľ odvolací súd zastáva iný právny názor, navrhuje rozhodnutie okresného súdu vo všetkých

výrokoch potvrdiť.

72. Úrad Komisára pre deti v písomnom vyjadrení sa stotožnil s odvolaním matky. Podľa jeho názoru
predmetný rozsudok negatívne zasiahol do života detí, narušil integritu ich rodinného prostredia a
absolútne poprel istoty, ktoré deti momentálne majú. V súdenom prípade musí najlepší záujem detí

prevážiť nad záujmom rodiča. Súd pri rozhodovaní absolútne nezohľadnil niekoľkokrát prezentovanú
vôľu detí žiť s matkou a nie s otcom, čo s ohľadom na ich vek, keď obidve sú dostatočne mentálne
vyspelé a vedia jasne a zrozumiteľne prejaviť svoju vôľu, je súd povinný zohľadniť pri rozhodovaní. Aj s
ohľadom na Dohovor o právach dieťaťa je vylúčené, aby rodič, v tomto prípade otec, nútil dieťa k plneniu
povinnosti všetkými prostriedkami, ktoré navyše vo vzťahu k deťom spôsobujú traumu, neprispievajú a

nezabezpečujú deťom istoty, na ktoré sú teraz zvyknuté a vytrhávajú ich z dôverného prostredia v ktorom
sa cítia bezpečne. Súd v tomto prípade nezohľadnil ani znalecký posudok č. 23/2018 zo dňa 28.9.2018,
v ktorom znalkyňa konštatuje, že názor detí nie je súdom dostatočne akceptovaný a ich vyjadrenia sú
podceňované. Súhlasí s názorom matky, že súd dostatočne neodôvodnil prečo neakceptoval znalecké
posudky,podľaktorýchmatkanetrpípsychickouporuchouajespôsobiláriadnesaodetistaraťavytvárať

im vhodné prostredie pre ich ďalší vývoj. Deti netrpia žiadnym nedostatkom, sú dobre vychovávané
napriek všetkému čím si prešli a čo zažili pri rozvode rodičov, napredujú v škole a sú výbornými žiakmi.

73. Podľa Komisárky pre deti, neboli vyčerpané všetky terapeutické možnosti s cieľom zabezpečiť
postupné stretávanie sa otca s deťmi, ktoré boli doporučené aj v znaleckom posudku č. 12/2018 a až

v prípade nespolupráce matky znalkyňa navrhuje možné sankcie, nariadenie programu pre dočasný
pobyt detí v rediagnostickom zariadení, a ako poslednú alternatívu - ich zverenie do starostlivosti otca
- a to podotýka, že len ako možnosť takéhoto postupu. Poukazuje aj na okruh zadaných otázok
(ich uvádza vo vyjadrení) - na účely vypracovania znaleckého posudku objednaného u MUDr. Terézii
Rosenbergovej. V predmetnom znaleckom posudku bolo konštatované, že rozhodnutie súdu vo vzťahu

k deťom je traumatizujúce, deti sa cítia byť bezmocné a ohrozené a pociťujú zníženie ich ľudskej hodnoty
na hodnotu veci, otca vnímajú absolútne negatívne, avšak nie na základe matkiných manipulácií, ale
na základe osobných skúseností. Zmena školského prostredia ich bude aj naďalej dekompenzovať,
odtrhnutie od matky im spôsobí depriváciu, ktorá bude tangovať po celý ich emocionálny a osobnostnývývinaniejepotvrdenámanipuláciazostranymatky,nakoľkodetisataktosprávajúnazákladesprávania
otca.

74. Povinnosť súdu prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú spoločne
nie je absolútna a porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb predstavujú dôležitý faktor.
Súd síce musí vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohol, ale jeho povinnosť použiť donucovacie
prostriedky nemôže byť neobmedzená, musí brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb
a osobitne musí prihliadať na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznávajú medzinárodné

dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná. Právna úprava Slovenskej republiky neoprávňuje
rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Použitie
donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je v tejto oblasti nežiaduce. Budú odôvodnené
iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije - t.j. ak rodič aktívne bráni styku
druhého rodiča s dieťaťom. Ak dieťa vyslovene styk odmieta ( napr. v prípadoch ak je odmietanie rodiča
dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča ) je použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne

práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým
rodičom. Je úlohou súdu dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a rodiča a pri
dosiahnutí takejto rovnováhy musí byť venovaná osobitná dôležitosť najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý
vzhľadom na svoju povahu a závažnosť, môže a často krát aj preváži nad záujmom rodiča. Nesúhlasí s
rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania a navrhuje, aby odvolací súd pojednávanie

nariadil.

75. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení (na č. l. 1141 spisu) k odvolaniu matky iba stručne oznámil,
že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

76. Krajská prokuratúra Žilina v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky bola názoru, že okresný súd
rozhodovanie vo veci vyvodil na základe rozsiahleho dokazovania v rámci ktorého podrobne skúmal, či
sú dôvody na zmenu osobnej starostlivosti u maloletých detí a ktorý z rodičov dokáže poskytnúť deťom
zdravšiu a stabilnejšiu výchovu. Zo záverov psychiatrického znaleckého posudku znalca MUDr. Antona
Puchoňajednoznačnevyplýva,ževplyvmatkysjejdekompenzovanouParanoidnouporuchouosobnosti

na jej deti môže ohroziť ich zdravý vývoj v zmysle patoplastického pôsobenia vedúceho k neurotizácii
a rozpadu ich rodinných a sociokultúrnych väzieb a zo záverov znalkyne z odboru psychológia, klinická
psychológia detí a dospelých Mgr. Miroslavy Švrlovej vyplýva, že zdravšiu a stabilnejšiu výchovu
v súčasnosti dokáže poskytnúť deťom ich otec. V podrobnostiach odkazuje Krajská prokuratúra na
závery uvedených znaleckých posudkov, s ktorými korešpondujú podľa jeho názoru aj ďalšie vykonané

dôkazy, konkrétne správy psychologičky, ktorá s rodinou pracovala, výpovede svedkov S. V. a G. H. a
v neposlednom rade aj skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu súdneho konania (odkaz na stranu
27 rozsudku).

77. Pokiaľ sú v matkou predloženom znaleckom posudku MUDr. Eleny Žigovej odlišné závery od súdom

ustanovených znalcov, uvedený znalecký posudok vypracovala znalkyňa len na základe skutočností
a podkladov predložených matkou, bez preštudovania komplexného spisu a bez vyšetrenia druhej
strany, t.j. otca. O objektívnosti uvedeného znaleckého posudku preto možno mať pochybnosti. Navyše,
rozpory vzniknuté medzi posudkami súd odstránil jednak výsluchom znalcov na pojednávaní a jednak
vypracovaním dodatku k posudku č. 47/2018 znalcom MUDr. Puchoňom, ktorý sa k vzniknutým

rozporom podrobne vyjadril a zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch. Pribratie znaleckého ústavu
do konania tak ako požaduje matka maloletých detí v odvolaní sa preto javí ako nadbytočné.

78.ZnaleckýposudokMUDr.TerézieRosenbergovejč.17/2019predloženýkodvolaniu,bolvypracovaný
len na základe dokumentácie predloženej z Úradu komisára pre deti (strana 2 posudku) bez

preštudovania celého spisu a bez vypočutia otca, čo rovnako vzbudzuje pochybnosti o objektívnosti
záverov prezentovaných v uvedenom posudku o to viac, že ako nosný uvádza znalkyňa posudok MUDr.
Žigovej.

79. Podľa názoru Krajskej prokuratúry Žilina vykonanie ďalšieho dokazovania vo veci nie je potrebné

a dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie dáva dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu v
predmetnej veci. Okresný súd v odôvodnení rozsudku veľmi podrobne, precízne a vyčerpávajúco
uviedol konkrétne okolnosti prípadu, poukázal na to, ktoré skutočnosti a dôkazy považoval za relevantné
pre rozhodnutie vo veci, ako vyhodnotil vykonané dôkazy a ako odstránil rozpory vzniknuté pridokazovaní. V súhrne odkazuje na písomné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu s ktorým sa
stotožňuje a navrhuje jeho potvrdenie (v spojení s dopĺňacím rozsudkom).

80. Na požiadanie okresného súdu v štádiu odvolacieho konania doručilo svoje odborné vyjadrenie aj
Centrum pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie Žilina, v ňom reagovalo na niektoré
časti odvolania matky. V súvislosti s vyjadrením matky k súdnoznaleckému posudku MUDr. Denisy
Meszárošovej, ktorá u matky nediagnostikovala paranoidný vývoj v zmysle osobnej dekompenzácie

rovnako ani v zmysle psychotickej dekompenzácie, ďalej k uvedeniu údajnej citácie matkou zo
súdnoznaleckého posudku MUDr. Eleny Žigovej, ktorá mala pripustiť, že osobnosť matky nesie isté
anomálne, prípadne abnormálne črty, a matka dedukuje aj na základe týchto informácií , cituje „ buď raz
psychickou poruchou trpím, alebo nie“, - Centrum najmä upozorňuje na minimálne dva aspekty týchto
vyšetrení. Prvý aspekt je časový, t.j. čo v čase vyšetrenia znalec zistil, pričom niekedy porucha nemusí
značiť ochorenia v pravom slova zmysle, čiže všetky zistenia sú platné k času diagnostiky. Druhým

aspektom je aspekt dynamiky, teda premenlivosť správania, variácia sily jednotlivých symptómov, čiže
buď - alebo, je treba brať v kontexte času vzhľadom k vyšetreniu ku vnútornej dynamike vývinu jedinca.
Všeobecne, ak je pochybnosť ohľadom stanovenia potenciálnej diagnózy (najmä vzhľadom k tomu
faktu, že primárnou vzťahovou osobou je v prípade M. V. a Z. V. matka L. V.) je nevyhnutné pátrať
dovtedy, kým nie je uvedené jednoznačne vyvrátené, alebo potvrdené. Podľa názoru Centra a priori sa

nedá súhlasiť s tvrdením znalkyne MUDr. Denisy Meszárošovej, kde sa vyjadruje k prezvereniu detí do
starostlivosti otca v súvislosti so školským kolektívom ( návrat detí do pôvodného školského kolektívu )
v citácii podľa znal. posudku „ ani argument, že by šlo o pôvodný kolektív do ktorého by sa mali vrátiť
nie je prijateľný, kolektív si v čase ich neprítomnosti už vytvoril vlastné nové pravidlá fungovania, rozdelil
teritórium a postavenie jednotlivcov v ňom, deti by sa tam presadzovali ťažko „. Uvedená citácia by sa

dala podľa Centra považovať za voľnú hypotézu znalkyne pokiaľ nezisťovala žiadne merateľné kritérium
ohľadne uvedeného školského kolektívu ( napr. sociometria ), nebola s kolektívom v kontakte ani s
ním inak nepracovala. Ba práve naopak, hypoteticky silnejšie znie tvrdenie ( aj vzhľadom k vykonaným
vyšetreniam oboch detí a ich hodnoteniu školskej úspešnosti v novej škole), že maloletý M. a maloletá
Z. zvládli oveľa ťažší prechod v rámci školského kolektívu - príchod do úplne neznámeho/ neznámych

kolektívov, navyše adaptačne dobre, s výbornými školskými výsledkami. Tým pádom by sa dalo tvrdiť
( v rovine školy a školskej adaptácie ), že príchod do „ starých“ kolektívov by nepochybne osobnostne
zvládli ( pretože zvládli ťažšiu sociálnu situáciu ). Celková situácia je extrémne zložitá a ťažká, na jednej
strane sú oprávnené záujmy detí, na druhej strane oprávnené záujmy otca a na strane tretej nehodno
opomenúť ani to, že primárnou vzťahovou osobou pre obe deti je zatiaľ stále aktuálne matka.

81. Matka v písomnej reakcii na vyjadrenie Komisárky pre deti, kolízneho opatrovníka, Krajskej
prokuratúry Žilina, Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie Žilina zotrvala na
dôvodoch svojho odvolania, ďalej aj na tom, aby odvolací súd rozhodol o veci po vytýčení pojednávania.
Stotožnila sa s vyjadrením Komisárky pre deti, ktorá vystupuje v predmetnom konaní ako nezávislý a

objektívny subjekt, háji najlepší záujem maloletých detí V. s ohľadom na Dohovor o právach dieťaťa, s
poznaním veci, pretože má podľa jej názoru plne naštudovaný spis a je oboznámená aj s vykonaným
dokazovaním.

82. S vyjadrením Krajskej prokuratúry Žilina nemôže súhlasiť, odkazuje preto na svoje odvolanie a v ňom

uvedené skutkové okolnosti na ktorých trvá. Pokiaľ Krajská prokuratúra vyhodnocuje ňou predložený
znalecký posudok vypracovaný MUDr. Elenou Žigovou, znalkyňa mala na vypracovanie posudku všetky
materiály vychádzajúce z vykonaného dokazovania pred Okresným súdom Žilina sp.zn. 21P/214/2017,
teda vychádzala z rovnako dostupných materiálov a dôkazov, ktoré mali k dispozícii znalci pribratí do
veci a tohto konania súdom.

83. S vyjadrením Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie Žilina zo dňa
30.9.2019 je možné z jej strany stotožniť v tom smere, že v rámci vykonaného dokazovania a stanovenia
potencionálnej diagnózy na jej osobu je nevyhnutné „ pátrať „ dovtedy, kým nie je uvedené jednoznačne
vyvrátené, alebo potvrdené. Následne je potom podľa jej názoru neakceptovateľné, aby súd prvej

inštancie vyhodnocoval akokoľvek „ jej diagnózu“, v tomto smere nie sú závery súdu prvej inštancie
správne a nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a ani realite.84. Ku záverom znaleckého posudku MUDr. Denisy Meszárošovej sa vyjadrila v odvolaní, táto znalkyňa
mala byť rozhodne vypočutá v konaní pred súdom prvej inštancie s poukazom na závery v jej posudku.
Zotrváva na tom, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil.

85. Matka v písomnej reakcii k vyjadreniu otca k jej odvolaniu odkázala na dôvody svojho odvolania,
uviedla, že na nich aj zotrváva. Nesúhlasila s otcom, že prejavované odmietavé názory maloletých detí
sú dôsledkom jej pôsobenia. Ako potvrdili aj znalci MUDr. Žigová a MUDr. Rosenbergová vo svojom
posudku deti vyjadrili svoj názor. Od detí vo všeobecnosti sa cit a láska nedá vynucovať a pokiaľ deti

otca odmietajú majú na to vážne dôvody, ktoré aj prezentovali pred okresným súdom, ich názor ale
okresný súd nebral dostatočne v úvahu. Ku znaleckým posudkom, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise
sa vyjadrila k nim dostatočne v odvolaní. Môže súhlasiť s argumentáciou otca, že MUDr. Mesárošová,
znalkyňa z odvetvia psychiatrie vypracovala posudok v trestnom konaní. Avšak podľa jej názoru, či ide
o trestné alebo civilné konanie, mohla sa znalkyňa jednoznačne vyjadriť, či trpí psychickou poruchou
resp. iným psychickým ochorením alebo nie, k tomuto sa znalkyňa jednoznačne vyjadrila, že takýmto

ochorením netrpí. Považuje to za podstatné, pretože je neakceptovateľné a aj nereálne, aby v civilnom
konaní trpela psychickou poruchou a v trestnom konaní nie. Nesúhlasí s tvrdením otca, že ona trpí
vážnou duševnou poruchou, uvedené z vykonaného dokazovania nevyplýva. Otec uvádza vo svojom
vyjadrení, že psychologické vyšetrenie (správa z neho) matky v špecializovanej ambulancii Mgr. H.,
PhD., nie je možné považovať za taký dôkaz ako je znalecký posudok znalcov. Ona je názoru, že

jednotlivé dôkazy treba vyhodnocovať vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi s
poukazom na č. l. 15 ods. 2 CSP, žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Nie je jej jasné, odkiaľ
otec berie informácie, že sa dlhodobo vyhýba úkonom v konaní, kde dala podnet pre podozrenie so
spáchania trestného činu otcom, tieto vyjadrenia otca označuje za nepravdivé a zavádzajúce. Robí
všetko pre to, aby vzťah ich detí sa s otcom zlepšil, v záujme toho sa uskutočnili aj mimosúdne rokovania

za účasti právnych zástupcov. Sama si uvedomuje vážnosť situácie a rozhodne chce v záujme detí,
aby sa ich vzťah k otcovi zmenil k lepšiemu. Aj v dôsledku skutočností cez ktoré musia prechádzať deti
zabezpečila im pravidelné návštevy u psychológa, objektívneho nezávislého odborníka, ktorý s deťmi
prechádza všetko, preto vôbec nie je na mieste označovať jej konanie ako neúprimné a účelové. V
zmysle neodkladného opatrenia zo dňa 26.6.2019 sa aj správala a dohodla si s otcom deň a čas, kedy si

má prísť vyzdvihnúť deti, snažila sa ich na túto situáciu pripraviť, pobalila ich veci , nezasahovala, súdne
rozhodnutie nemarila, pokiaľ deti s otcom nešli, bolo to ich rozhodnutie, nie jej. Všetko je zachytené na
videozázname, ktorý vyhotovoval úrad Komisárky pre deti, takže ňou tvrdené skutočnosti sú objektívne a
zistiteľné.Otcovi,ajstarýmrodičom(otcovýmrodičom)stretnutiaumožňujekedykoľvekjuotopožiadajú,
ktoré podotýka, sa uskutočňujú bez jej prítomnosti v podstate každý mesiac, naposledy v polovici

mesiaca november 2019. Tak ako v odvolaní uviedla sa domáha zrušenia odvolaním napadnutých
rozhodnutí a žiada vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

86. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“),
po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote na to oprávnený účastník, proti rozsudku ktorému

je odvolanie prípustné, nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP, rozsudok okresného
súdu vo výrokoch - o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca s oprávnením oboch rodičov
deti zastupovať a spravovať ich majetok, o určení vyživovacej povinnosti matky, o obmedzenie styku
matky na rozsah vymedzených stretnutí za súčinnosti odbornej asistencie, o určenej povinnosti matky

zaplatiť trovy štátu ďalej vo všetkých výrokoch dopĺňacieho rozsudku podľa § 387 ods.1,2 CSP p o t v r
d i l, vo výroku o uložení vymedzenej povinnosti rodičom a maloletým deťom podľa § 37 ods.2 písm. d )
Zákona o rodine ( výrok V.) a na tento výrok bezprostredne nadväzujúci výrok VI., ďalej výrok o trovách
konania ( XI ) podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP z r u š i l a v rozsahu týchto zrušených výrokov
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo zvyšku ( výrok VII, VIII, IX. )

rozsudok okresného súdu z m e n i l podľa § 388 CSP.

87. Okresný súd vykonal podľa názoru odvolacieho súdu maximálne vyčerpávajúce dokazovanie pri
riešení otázky zmeny osobnej starostlivosti o deti a s ňou súvisiacich rodičovských práv a povinností,
z dokazovania zistený skutkový stav jednoznačne preukazuje že boli splnené aj v rovine právnej

podmienky súdom aplikovaných hmotnoprávnych ustanovení Zákona o rodine pre zmenu, zverenie
maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. V rovine procesnej - v dôkaznej fáze postupoval okresný
súd v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku,
proces/ konanie ako celok súd/sudkyňa viedla maximálne sústredene, s dôsledným poznaním pomerovv rodine vyplývajúcich nielen z výsledkov dokazovania v tejto riešenej rodinno-právnej veci, ale aj z
dokazovania z predchádzajúcich súdnych konaní. Všetky námietky procesného charakteru vznesené v
priebehu konania účastníkmi okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vysvetlil, vyargumentoval a

aj vyriešil v súlade s právom. Prijaté závery o nutnosti zmeny osobnej starostlivosti o deti okresný súd
vyvodil z výsledkov dôsledne vykonaného dokazovania, opierajúc sa aj o odborné posudky, vyjadrenia,
výsluchy v konaní ustanovených znalcov, ďalej odborníkov, ktorý v záujme sanácie rodinných vzťahov
aktívnym prístupom pracovali, či už v procese nariadeného výchovného opatrenia, odbornej súčinnosti
a pod. Rozsah vykonaného dokazovania okresným súdom preukazuje splnenie zákonných podmienok

pre zmenu rodičovskej starostlivosti o deti ich zverením do osobnej starostlivosti otca, dokazovanie
v predmetnej otázke okresný súd vykonal v maximálnom rozsahu a odvolací súd nevidel relevantný
dôvod pre nariadenie odvolacieho pojednávania, dodáva zároveň, že pri posudzovaní odvolania matky
vychádzal v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. So skutkovými,
právnymi závermi ktoré viedli okresný súd k súhrnnému záveru o nutnosti zmeny osobnej starostlivosti
rodičov o maloleté deti a k ich zvereniu do osobnej starostlivosti otca a k úprave bezprostredne

súvisiacich rodičovských práv a povinností ( čo do vyživovacej povinnosti matky, stretnutí matky s
deťmi za odbornej asistencie ) sa odvolací súd stotožňuje a podľa § 387 ods.2 CSP sa stotožňuje
aj s písomným odôvodnením rozhodnutia na ktoré v tejto vymedzenej časti odkazuje a iba v záujme
zdôraznenia a na podporu vecnej správnosti záverov okresného súdu a plniac aj svoju povinnosť vo
vzťahu k odvolateľke odvolací súd zaujíma stanovisko k podstatným súvislostiam.

88. Je nesporné, že podľa pôvodnej právoplatnej súdnej úpravy ( rozsudok Okresného súdu Žilina
č.k. 37P/41/2016-213 zo dňa 16.1.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5
CoP/28/2017-244 zo dňa 27.6.2017) maloleté deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej
starostlivosti matky, rodičia právo otca stretávať sa s nimi vo vymedzenom rozsahu riešili dohodou, ich

rodičovskú dohodu súd aj schválil ( právoplatne 14.7.2017)

89. Rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti
zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo
zverené do osobnej starostlivosti. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča,

ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na
udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým
dieťaťom ( v súdenej veci upravený právoplatným rozhodnutím súdu ). Úlohou rodiča, ktorý má maloleté
dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé
podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu

vzťahu k tomuto rodičovi ( viď aj R 96/1967), čo v súdenej veci bolo preukázané, že zo strany matky
úplne absentuje a matka túto úlohu rodiča vôbec nezvládla. Otec svoje stretnutia s deťmi upravené
právoplatným rozhodnutím súdu, hoc sa o to aktívne a aj prípustnými právnymi prostriedkami uchádzal
v trvaní minimálne 3 rokov, nerealizoval ( okrem jedného stretnutia ), matka mu vytvorila rôzne prekážky,
aby stretnutia s deťmi realizovať nemohol, prípadne urobila všetko preto, aby otec rezignoval a stretnutí

so svojimi deťmi sa vzdal a aj tie „ pokusy „ stretnutí otca s deťmi dokonca realizované za odbornej
asistencie v priebehu súdneho konania ( v rámci procesného priestoru vytvoreného súdom ) prebiehali
v atmosfére odmietavého postoja detí voči otcovi. Matka nemá záujem o rekonštruovanie, úpravu,
vylepšenie vzťahového rámca detí a otca a perspektíva zmeny správania sa detí k otcovi pokiaľ budú
pod vplyvom matky je vylúčená. Matka sa bráni tým, že odmietavý postoj detí k otcovi je dôsledkom

ich negatívnych zážitkov ktoré s otcom zažili, avšak dokazovanie vylúčilo také správanie otca, ktoré by
malo založiť odmietavý postoj detí voči nemu. Akýkoľvek záujem matky o obnovenie pozitívneho vzťahu
detí k otcovi úplne absentuje. Matka opomína, že pokiaľ jej súd zveril na čas po rozvode maloleté deti
do osobnej starostlivosti a výchovy jej dal zároveň aj dôveru, že pre deti zabezpečí komplexnú výchovu,
odvolací súd nepochybuje o tom, že matka svojim deťom zabezpečuje materiálne podmienky výchovy

a ich aj ľúbi, ale jej láska k nim nie je nezištná ale je egoistická, bezpochyby ich totiž svojim pravidelným
vplyvom zaangažovala, vmanipulovala do riešenia „ vecí dospelých“ svojich manželských, partnerských,
porozvodových, majetkových vzťahov s otcom, tým ovplyvnila aj mienku detí v negatívnom smere voči
otcovi. Je prirodzené, ako to konštatoval aj okresný súd, že maloleté deti sa prirodzene naviazali na
matku v zlomovej situácie rozpadu ich domova, chorobne sa na ňu nafixovali, sú od nej závislé, takýto

ich obranný mechanizmu je prirodzený a akceptovateľný v rámci psychickej obrany a nemožno im ho
klásť za vinu. Odvolací súd si dovoľuje poznamenať, že matka túto situáciu v živote detí zneužíva a iba
vo svoj prospech usilujúc sa aj o to, aby vytvorila dojem, že „ iba ona je ten jediný správny a milujúci rodič
„. Vedie maloleté deti k nenávistnému postoju k otcovi i k ďalším príbuzným, tento jej tlak na maloletédeti neustále trvá. Napokon matka ani za pomoci odborníka nie je/ nebola schopná, ani ochotná zmeniť
svoj postoj, takéto pôsobenie matky v zhode s názorom okresného súdu aj odvolací súd konštatuje,
že nadobúda rozmer emočného týrania, trápenia detí, čo v záujme ich duševného a telesného vývoja

je nutné riešiť vylúčením osobnej starostlivosti matky o ne. Neakceptovateľné správanie sa matky -
účelové bránenie v styku otcovi je dôsledkom aj jej psychickej poruchy, súdom ustanovený znalec
MUDr. Anton Puchoň z odvetvia psychiatrie v znaleckom posudku konštatoval okrem iného, že matka
trpí paranoidnou poruchou osobnosti, čo sa u nej prejavuje progredujúcim paranoidným vývojom s
fanatickou nenávisťou voči otcovi mal. detí a nepriateľskými postojmi voči každému, s kým má otec

korektný vzťah, neustálou manipuláciou svojich detí živí nenávisť voči otcovi a ich následný agresívny
a nenávistný prejav voči nemu budí dojem, že počas celého obdobia spoločného života boli aj oni
otcom iba týrané a nezažili žiaden pozitívny okamih, deti podvedome prijímajú a preberajú negatívny a
nenávistný postoj matky, v dôsledku tejto poruchy osobnosti matka ohrozuje zdravý vývoj maloletých.
Podľa znalkyne z odvetvia psychológie Mgr. Miroslavy Švrlovej matka svoje paranoidné reagovanie
prenáša aj na deti, tie postupne preberajú opovrhujúci, odsudzujúci a odmietavý názor k otcovi, ktorý

akoby miestami samotné dotvárali, otec je vnímaný ako zlý, nebezpečný nenávidený ako pôvodca
problémov detí, takýto postupný patologický vývoj vzťahu k osobe otca je označovaný ako syndróm
zavrhnutia rodiča s jeho príznakmi ako prejavy silnej nenávisti detí k otcovi.

90. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s

maloletýmdieťaťomupravenýmnazákladeprávoplatnéhorozhodnutiasúdu,súdmáoprávnenievyvodiť
aj zodpovedajúce konzekvencie v medziach zákona, napr. podľa § 25 ods.4 Zákona o rodine dokonca
aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Okresný súd sa riadil v súdenej veci
v intenciách uvádzanej úpravy, podrobne a dôsledne skúmal aj motívy, dôvody rodiča/matky ktorá
vychováva maloleté deti a ich má v osobnej starostlivosti, ktoré viedli k neumožňovaniu styku otcovi.

Zámerné, účelové bránenie matkou svojim deťom stretávať sa so svojim otcom, byť súčasťou života aj
tohto rodiča, aj za stavu, že je to dôsledok aj psychickej poruchy matky, je zásadným zásahom do
práva detí mať oboch rodičov a do ich práva byť vychovávané obidvoma rodičmi, takému zásahu do
práva detí nemožno poskytnúť právnu ochranu.

91. Odvolací súd nepochybuje ani o vysokej odbornej úrovni a kvalite znaleckých posudkov, stanovísk,
vyjadrení súdom ustanovených znalcov MUDr. Puchoňa, Mgr. Švrlovej, o ktoré okresný súd svoje
rozhodovanie oprel. Uvádzaní znalci vychádzali pri vypracovaní nimi podaných znaleckých posudkov
z obsahu riadne preštudovaného komplexného spisového materiálu, ale aj z vyšetrení detí, rodičov,
dôsledne vyargumentovali aj svoje odborné zistenia a zaujali objektívne odborné závery. Matka v

odvolacej argumentácii podporovaná aj vo vyjadrení k jej odvolaniu Komisárom pre deti sa usiluje
spochybňovať odborné závery znaleckého posudku MUDr. Puchoňa, Mgr. Švrlovej, odvolaním sa na
závery znalkýň napr. MUDr. Žigovej, MUDr. Meszarosovej v ich znaleckom posudku tvrdiac, že na ne
okresný súd neprihliadol. Práve naopak, okresný v dôvodoch rozhodnutia zaujal podrobné stanovisko
k tomu, ako predmetné znalecké posudky hodnotil a aj zodpovedal, prečo ich závery za určujúce pri

rozhodovaní si neosvojil. Krajský súd vykonanie tzv. kontrolného znaleckého dokazovania - ako sa
toho dožaduje matka, podporovaná Úradom komisára pre deti považuje za nadbytočné a neúčelné,
keďže v záveroch znaleckých posudkov súdom ustanovených znalcov boli zodpovedané komplexne,
vyčerpávajúco a v rovine odbornej všetky významné a podstatné otázky pre rozhodovanie v merite veci.
Pokiaľ matka zdôraznila v odvolaní, že pri rozhodovaní súd nevzal v úvahu vôľu a názor maloletých detí,

je jednoznačné podľa názoru odvolacieho súdu, že prejavená vôľa a názor detí nie je výsledkom ich
„ slobody názoru“ ale je výsledkom dlhoročného, intenzívneho, manipulatívneho vplyvu matky na ne bez
ohľadu na to, či to je / nie je dôsledkom jej psychickej poruchy

92. Okresnému súdu bolo odvolateľkou, aj Komisárom pre deti dôrazne vytknuté, že pri zmene osobnej

starostlivosti o deti a ich zverení do starostlivosti otca si zvolil najmarkantnejšiu alternatívu, ktorú
znalkyňa Mgr. Švrlová vo svojom znaleckom posudku navrhovala ako alternatívu poslednú v prípade,
že nedôjde k sanácii rodinno-právneho vzťahu. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd vzhľadom
na stav a výsledok dokazovania a v záujme ochrany detí pred ďalším emočným týraním matky si zvolil
práve takú alternatívu akú mal. Ako vyplýva z obsahu spisu okresný súd už v priebehu konania v rámci

uloženého výchovného opatrenia rodičom a maloletým deťom vytvoril/ umožnil relevantný procesný
priestor pre asistované stretnutia otca a detí pod odborným pôsobením v záujme sanácie vzťahov,
ako bolo preukázané bez účinku, korektný prístup a spolupráca zo strany matky totiž absentovala. Za
stavu, že boli splnené podmienky pre odňatie detí zo starostlivosti matky, správne okresný súd dalpred zverením detí napr. do ústavnej výchovy, do náhradnej rodinnej starostlivosti inej osobe prednosť
osobnej starostlivosti otca o deti, ktorý o svoje deti s úprimným záujmom sa dlhé roky uchádza, má
ich rád, je dobrým otcom, detí sa nikdy nevzdal, práve naopak mu záleží na tom, aby v budúcnosti

mohli viesť a založiť kvalitný život dospelého človeka, navyše otec má vytvorené všetky podmienky
pre starostlivosť o ne. Hoc matka v odvolacom konaní argumentuje, že stretnutia otcovi umožňuje, aj
umožnila - aj v štádiu odvolacieho konania takéto konanie matky otec nepotvrdil a nepotvrdili to ani
ďalšie zúčastnené subjekty. Zmenu osobnej starostlivosti o maloleté deti s ich zverením do osobnej
starostlivosti otca podporila vo vyjadrení k odvolaniu matky aj Krajská prokuratúra, jej vyjadrenie v

prospech odvolania matky ani v jednej časti nesmeroval.

93. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o oprávnení oboch rodičov svoje
maloletédetizastupovaťaspravovaťichmajetok.Rozhodovanie opovinnostimatkyprispievaťnavýživu
maloletého M. sumou 50,- eur mesačne a na výživu maloletej Z. sumou 40,- eur mesačne zohľadňuje
reálne možnosti a schopnosti, úroveň života matky a pokiaľ ide o zabezpečenie rozsahu odôvodnených

potrieb maloletých detí otec má materiálne podmienky vytvorené na to, aby zo svojho príjmu uhradzoval
náklady detí ako na bežné aj na zvýšené potreby vo vyššom rozsahu ako matka.

94. Za dôvodný a opodstatnený hodnotí odvolací súd rozhodnutie súdu v otázke úpravy styku /stretnutí
matky s maloletými deťmi obmedzením iba v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a

prevencie Žilina, a to v pravidelných intervaloch minimálne dvakrát mesačne v rozsahu a podľa pokynov
tam pracujúceho psychológa. Odborná asistencia pri priebehu jednotlivých stretnutí matky s maloletými
deťmi v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina je opodstatnená.
Stretnutia detí s matkou sa uskutočnia na neutrálnej pôde blízko k bydlisku detí u otca a je záruka,
že odbornou intervenciou, usmerňovaním, minimalizáciou vytvorenia možnosti matky pokračovať v

negatívnom ovplyvňovaní a smerovaní detí voči svojmu otcovi, stretnutia matky s deťmi naplnia svoj
účel. Stretnutia matky v takomto obmedzenom rozsahu a iba v Centre pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie Žilina v rámci adaptačnej fázy v pravidelných intervaloch minimálne dvakrát
mesačne v rozsahu a podľa pokynov tam pracujúceho psychológa hodnotí a považuje odvolací súd za
postačujúce.

95. Obdobne za vecne správne hodnotí rozhodovanie okresného súdu o uloženej povinnosti matke
nahradiť trovy konania štátu titulom znaleckej odmeny za znalecké dokazovanie, v tomto smere si jeho
závery osvojuje.

96. Zamietnutie návrhov matky, návrhu maloletého M. v dopĺňacom rozsudku ( vo všetkých výrokoch
I., II., III. ) okresný súd vyčerpávajúco odôvodnil ako v rovine skutkovej tak aj právnej a k nim už ani
krajský súd nemá čo dodať.

97. Odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výrokoch o uloženej povinnosti rodičom a

maloletým deťom podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine podrobiť sa odbornému poradenstvu
vo Výskumnom ústave detskej psychológie a psychopatológie so sídlom v Bratislave a o uloženej
povinnosti Výskumnému ústavu detskej psychológie a psychopatológie so sídlom v Bratislave predložiť
súdu priebežne správy o jednotlivých stretnutiach poradenstva vždy po uplynutí 3 mesiacov od uloženia
výchovného opatrenia a v rozsahu týchto zrušených výrokov vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. V tejto časti rozhodovania odvolací súd považuje za prioritnú voľbu
vhodnej formy odbornej terapie, odborného poradenstva iba pre matku v záujme nápravy jej výchovného
pôsobenia na deti so zameraním na obnovenie a budovanie korektného rodičovského vzťahu k deťom
a k ich otcovi. Preto bude nutné, aby okresný súd preveril a zistil aká vhodná forma a v ktorom
špecializovanom zariadení, na akú dlhú dobu bude vo vzťahu iba k matke najoptimálnejšia. U maloletých

detí odborné poradenstvo, odborná asistencia bude realizovaná počas ich stretnutí s matkou v Centre
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Žiline za účasti tam pracujúceho psychológa,
navyše odvolací súd zohľadnil tú skutočnosť, aby deti neboli vystavené nepriaznivému dochádzaniu
na jednotlivé sedenia odbornej terapie do Bratislavy a neboli vytrhnuté z procesu privykávania si k
rodinnému prostrediu u otca. Tu odvolací súd poznamenáva, že absolvovanie odbornej terapie uložením

výchovného opatrenia rodičom a deťom úplne nevylučuje, preto ak v štádiu po vrátení veci okresný
súd zistí, že takáto forma vo výchovnom procese detí bude nutná, preverí, či je možné v okrese Žilina,
prípadne v blízkosti bydliska otca vhodnú odbornú terapiu v špecializovanom zariadení absolvovať.98. Čiastočné zrušenie rozsudku okresného súdu (vo vymedzených výrokoch) zároveň viedol k zrušeniu
rozsudku aj v bezprostredne súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, okresný súd
v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

99. Pozmeňujúce výroky ( VII.,VIII, IX. ) sa bezprostredne viazali k potvrdzujúcim výrokom.

100. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.