Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/90/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319011086
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319011086.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného H. K., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa

18.05.2020 pod sp. zn. 27T/102/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného H. K., nar. XX.XX.XXXX v D. a okresného prokurátora,
z a m i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný H. K. uznaný vinným v bode 1 rozsudku pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zákona a v bode 2
rozsudku pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

v bode 1/

od presne nezistenej doby do 01.40 hodiny dňa 06.12.2017 v obci F. na P. ulici, oproti rodinnému domu
s popisným číslom XXX, neoprávnene prechovával zatavenú plastovú injekčnú striekačku s modrým
piestikom, s obsahom svetlohnedého kryštalického materiálu s hmotnosťou 2313 mg, s priemernou
koncentráciou 30,00 % hmotnostných metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu MSM, ktoré si
predtým v presne nezistenom čase a mieste, nezisteným spôsobom zaobstaral, pričom metamfetamín

je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,
s tým, že hodnota metamfetamínu o hmotnosti 2313 mg (2,313 g) na čiernom trhu v mieste a čase
spáchania skutku predstavuje 92,52 eur,
hoci bol rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1T 5/2007 zo dňa 14.02.2007, právoplatným
dňa 14.02.2007 uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm.
d) Trestného zákona,

v bode 2/

dňa 04.04.2019 v čase okolo 14.39 hod. v meste Sereď na Trnavskej ceste, v osobnom motorovom

vozidle značky Škoda Octavia, evidenčného čísla GA629DU, pri sebe neoprávnene prechovával:- plastové vrecúško s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného rastlinného materiálu - konopa s
hmotnosťou 433 mg, s koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 15,5 % hmotnostných, obsahujúce
67 mg THC,

- plastovú zatavenú injekčnú striekačku s modrým piestom s obsahom béžového kryštalického materiálu
s hmotnosťou 8177 mg, s priemernou koncentráciou 45,7 % hmotnostných metamfetamínu,
- plastovú zatavenú injekčnú striekačku s modrým piestom s obsahom béžového kryštalického materiálu
s hmotnosťou 8057 mg, s priemernou koncentráciou 40,3 % hmotnostných metamfetamínu,
- plastovú zatavenú injekčnú striekačku s modrým piestom s obsahom béžového kryštalického materiálu

s hmotnosťou 5717 mg, s priemernou koncentráciou 36,8 % hmotnostných metamfetamínu,
ktoré si predtým v presne nezistenom čase na neznámom mieste a nezisteným spôsobom neoprávnene
zaobstaral, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok a metamfetamín je zaradený v zmysle
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných

látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,

s tým, že hodnota cannabis (konope) o hmotnosti 433 mg (0,433 g) na čiernom trhu v mieste a
čase spáchania skutku predstavuje najmenej 1,29 eur, hodnota metamfetamínu o hmotnosti 8177 mg
(8,177 g) na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku predstavuje najmenej 204,42 eur, hodnota

metamfetamínu o hmotnosti 8057 mg (8,057 g) na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku
predstavuje najmenej 201,42 eur, hodnota metamfetamínu o hmotnosti 5717 mg (5,717 g) na čiernom
trhu v mieste a čase spáchania skutku predstavuje najmenej 142,92 eur,

hoci bol rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1T 5/2007 zo dňa 14.02.2007, právoplatným

dňa 14.02.2007 uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm.
d) Trestného zákona,

Za túto trestnú činnosť uložil okresný súd obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, s
poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods.2
Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. okresný súd obžalovanému uložil i trest prepadnutia veci - finančné
prostriedky vo výške 1.400,- eur, ktoré sú zložené na účte Okresného súdu Galanta č. SK47 8180 0000

0070 0015 9435 pod variabilným symbolom 2309805219.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zák. súd uložil i ochranné opatrenie - zhabanie veci - 12 ks tabliet Kamagra,
3 ks tabliet Kamagra super a 7 ks gélu Kamagra.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zákona uložil okresný súd obžalovanému i ochranný dohľad na
dobu 3 (tri) roky.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 536-541 spisu.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, výrok o vine bol ustálený na základe vyhlásenia
obžalovaného o vine v zmysle § 257 ods.1 Tr. por. na hlavnom pojednávaní dňa 18.05.2020, ktoré bolo
prijaté právoplatným uznesením, preto bolo vykonané dokazovanie súvisiace len s výrokom o treste a
ochranným opatrením.

Vykonaným dokazovaním súd I. stupňa zistil u obžalovaného H. K. jednu poľahčujúcu okolnosť
spočívajúcu v jeho priznaní a oľutovaní spáchaného trestného činu v zmysle § 36 písm. l) Trestného
zákona), a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona spočívajúcu v tom, že
už bol za trestný čin pred spáchaním momentálne súdenej trestnej činnosti odsúdený. Okresný súdukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona s použitím tzv.
asperačnej zásady podľa najprísnejšej trestnej sadzby zo zbiehajúcich sa trestných činov (v danom
prípade boli oba skutky kvalifikované ako OZZ podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, teda boli rovnako

prísne) a pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd za použitia ustanovenia § 38 ods. 2
Trestného zákona ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rámci upravenej trestnej sadzby podľa
§ 41 ods. 2 Trestného zákona od 10 rokov do 20 rokov.

Z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného vyplývajúc najmä z jeho odpisu registra trestov a výpisu z

registra priestupkov okresný súd konštatoval, že obžalovaný má sklony k protispoločenskému chovaniu
a páchaniu trestných činov rôzneho charakteru.

Okresný súd v tejto súvislosti zvýraznil, že ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a
vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov humánnosti

pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje, že
pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné
podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu
k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom

chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa,
teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takomto prípade logicky musí v
zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky trestu pred výchovnou zložkou trestu.

S poukazom na horeuvedené potom okresný súd pri úvahách o výške trestu odňatia slobody dospel k

záveru, že v prípade obžalovaného je vylúčená aplikácia mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody
pod dolnú hranicu zákonnom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d) v spojení s §
39 ods. 4 Trestného zákona s ohľadom na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj
55/2016, keďže v správaní obžalovaného boli zistené recidívne sklony. Na druhej strane však súd s
poukazom na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizácie nepovažoval za potrebné pôsobiť

na obžalovaného dlhším trestom odňatia slobody ako na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby vo výmere 10 rokov. Takto uložený trest odňatia slobody zodpovedá podľa názoru okresného
súdu všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3
a 4 Trestného zákona konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho
povahy, ako aj zisteným pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu,

jeho individuálnej a generálnej prevencie, pričom trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je aj
dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Okresný súd síce obžalovaného odsudzoval za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, čím boli splnené
podmienky na jeho zaradenie do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, avšak s poukazom na

skutočnosti vyplývajúce z jeho odpisu registra trestov a výpisu jeho priestupkov, hodnotiac narušenie
obžalovaného, dospel súd k záveru, že účel trestu a teda náprava obžalovaného bude lepšie zaručená
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na základe vykonaného dokazovania - prehliadka motorového vozidla vo vlastníctve obžalovaného

okresný súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia vecí podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže vec
špecifikovaná vo výrokovej časti tohto rozsudku - finančné prostriedky v sume 1400 eur, bola použitá na
spáchanie trestného činu a zároveň súd uložil podľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona aj ochranné
opatrenie vo vzťahu k veciam - Kamagra vo forme tabliet a gélu z dôvodu, že to vyžaduje bezpečnosť
ľudí, keďže podľa na hlavnom pojednávaní oboznámenej správy Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a

správy Ministerstva zdravotníctva SR Kamagra nie je v SR registrovaná ako humánny liek.

Nakoľko obžalovaného odsudzoval okresný súd za obzvlášť závažný zločin, uložil mu i ochranný dohľad
v trvaní 3 rokov, ktorý bude slúžiť na individuálnu prevenciu a ochranu spoločnosti.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný H. K., ako i prokurátor
OkresnejprokuratúryGalanta,obajaprotivýrokuotreste(obžalovanýajprotivýrokuotresteprepadnutia
veci), ktoré následne obaja odvolatelia náležite písomne odôvodnili.Obžalovaný v písomne podanom odvolaní sám i prostredníctvom obhajcu namietal, že napadnutý
rozsudok je nezákonný z hľadiska výmery trestu, nakoľko trestnú činnosť priznal, túto úprimne oľutoval,
preto boli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby.

Taktiež nebolo preukázané, že by drogy predával iným osobám a preto aj výrok súdu o prepadnutí
finančnej čiastky nebol opodstatnený, tieto finančné prostriedky totižto nadobudol zákonným spôsobom ,
predajom motorového vozidla, o čom svedčí aj čestné prehlásenia založené v spisovom materiály k
čomu okresná sudkyňa ani nevykonala dokazovanie. Z uvedených dôvodov preto žiadal, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a treste prepadnutia veci a uložil mu

trest miernejší a následne rozhodol aj o vrátení zaistenej finančnej hotovosti .

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta v písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že jeho
odvolanie smeruje voči výroku o treste odňatia slobody v neprospech obžalovaného, nakoľko považuje
uložený trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby za zbiehajúcu sa trestnú činnosť s
poukazom na osobu obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 10 x súdne trestaný za neprimerane mierny,

nakoľko je zrejmé, že v prípade menovaného nejde o ojedinelé vybočenie z noriem bežného života a
tento nemôže riadne zabezpečiť účel individuálnej ani generálnej prevencie. Navrhol preto, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok, čo do výroku o treste odňatia slobody v neprospech obžalovaného
tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody minimálne na 12 rokov, ktorý bude spĺňať zákonom
ustanovené kritériá.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na odvolacích
dôvodoch okresného prokurátora a navrhla mu v celom rozsahu vyhovieť.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu na verejnom zasadnutí zopakoval dôvody odvolania s tým,

že žiadal o mimoriadne zníženie trestu a vrátenie zaistených finančných prostriedkov.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní, podľa § 317 odsek l
Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že

odvolania obžalovaného ako i okresného prokurátora sú nedôvodné.

Pri preskúmaní odvolaním napadnutého výroku o treste odňatia slobody krajský súd zistil, že tento výrok
je správny a zákonný.

Vo vzťahu k tomuto výroku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie,
vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru o tom, že vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a postoj obžalovaného k prejednávanej veci prichádza
do úvahy uloženie súhrnného trestu na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby ( § 172 ods.2
Tr. zák., § 41 ods.2 Tr. zák.) v dĺžke trvania 10 rokov odňatia slobody.

Okresný súd správne zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť odôvodnenú jeho priznaním
a oľutovaním spáchaného trestného činu (§ 36 písm. l) Trestného zákona), a zároveň rovnako
správne zistil priťažujúcich okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona objektivizovanú jeho
predchádzajúcimi odsúdeniami.

Základná zákonná trestná sadzba pri obzvlášť závažnom zločine nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nim podľa § 172 ods. 2
Trestného zákona predstavuje rozpätie od 10 do 15 rokov s tým, že po zákonnej úprave trestnej sadzby
postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ( a teda pri prevahe poľahčujúcich okolností, ako je to v danom

prípade) sa táto upravuje na rozsah 10 až 20 rokov.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd I. stupňa postupoval správne, keď obžalovanému, vzhľadom na
jeho osobu, charakter trestnej činnosti a účel trestu, uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej
sadzby postupom podľa § 172 ods.2 a § 41 ods.2 Trestného zákona, pretože takto uložený trest po

vyhlásení o vine obžalovaného, prejavenia ľútosti, zohladňujúc pri tom dostatočne i osobnostné pomery
obžalovaného (ktoré aj napriek námietkam prokuratúry sa bez zhodnotenia ostatných relevantných
skutočností nemusia automaticky odzrkadliť vo vyššie uloženom treste odňatia slobody), zodpovedá
požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.K odvolacím námietkam obžalovaného:

Pokiaľ obžalovaný H. K. namietal zákonnosť napadnutého výroku o treste odňatia slobody s poukazom
na to, že uložený trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby považuje za neprimerane
prísny, nakoľko súd mal v danom prípade po učinení vyhlásenia a oľutovania trestnej činnosti postupovať
v zmysle zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr. zák., odvolací súd v danom smere
uvádza, že zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 55/2016

z 27. 6. 2017, na ktoré sa odvoláva obžalovaný, nestanovuje obligatórnosť použitia § 39 Tr. zák. v
prípade vyhlásenia obžalovaného o vine a takáto povinnosť nevyplýva ani zo skutočnosti, že v bežnej
praxi tak súdy postupujú. Splnenie podmienok uvedených v § 39 Tr. zák. je nutné zvážiť vzhľadom na
všetky individuálne okolnosti prípadu a pomery páchateľa, pričom je zrejmé, že v rámci odôvodnenia
napadnutého rozsudku obžalovaný dostal odpoveď na otázku, prečo v jeho prípade prvostupňový súd
nepristúpili k aplikácii § 39 Trestného zákona s ktorým odôvodnením sa stotožňuje aj odvolací súd a v

podrobnostiachnanehopoukazuje,pričomlenuvádza,žeuloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobody
na samej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 10 rokov, považuje s poukazom na osobné pomery
obžalovaného a charakter žalovanej trestnej činnosti za zákonný, primeraný, a súčasne napĺňajúci prvky
individuálnej i generálnej prevencie.

K odvolacím námietkam prokurátora:

Postupom podľa § 321 odsek 1 písm. e/ Trestného poriadku môže odvolací súd zrušiť výrok o treste
napadnutéhorozsudkulenvprípade,akjeuloženýtrestneprimeraný.Zaneprimeranýmožnopovažovať
taký trest, ktorého druh alebo výmera je v zrejmom rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre

ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona. V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval uložený
trest odňatia slobody v dĺžke trvania 10 rokov nepodmienečne spolu s uložením trestu prepadnutia veci
(finančnej čiastky vo výške 1400 Eur) vzhľadom aj na zbiehajúcu sa trestnú činnosť za neprimeraný,
nakoľko prvostupňový súd pri ukladaní trestu podľa názoru odvolacieho súdu veľmi starostlivo prihliadal
kuvšetkýmokolnostiam,ktorésúrozhodujúcezhľadiskanaplneniaúčelutrestuajehovýmeryauvážene

prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti nápravy, a preto sa s uloženým trestom v uvedenom rozsahu (bez jeho ďalšieho
navýšenia) stotožnil aj súd druhého stupňa.

Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený v zmysle § 48 ods.4 Tr. zák.

na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko má aj odvolací súd
za to, že toto (v danom prípade miernejšie) diferenčné zaradenie jednak zodpovedá miere narušenia
obžalovaného ( s poukazom na jeho postoj k spáchanému trestnému činu) a tiež má za to, že z hľadiska
možnosti nápravy obžalovaného v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia bude jeho
resocializácia lepšie zaručená.

Správny a zákonný je aj výrok , ktorým bol obžalovanému podľa § 76 odsek 1, 78 ods.1 súčasne uložený
i ochranný dohľad v dĺžke trvania 3 (troch) rokov, nakoľko tento ( výrok) má základ v zistenom skutkovom
stave a právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako obzvlášť závažného zločinu.

K výroku o treste prepadnutia veci a námietkam obžalovaného:

Krajský súd považoval napokon za zákonný aj výrok o uložení trestu prepadnutia veci v zmysle §
60 ods.1 písm. a/ Trestného zákona - finančnej sumy vo výške 1.400,- Eur, keď z dokazovania aj

podľa názoru odvolacieho súdu vyplynulo, že tieto finančné prostriedky boli vlastníctvom obžalovaného
a boli s najväčšou pravdepodobnosťou a bez rozumných pochybností získané žalovanou trestnou
činnosťou. V danom prípade neobstojí ani čestné vyhlásenie H. X. o odovzdanej kúpnej cene za osobný
automobil zo dňa 02.04.2019 (č.l. 55), ktorému (obhajobnému tvrdeniu obžalovaného) o získaní
finančných prostriedkov legálnym spôsobom neuveril ani odvolací súd, nakoľko je zrejmé, že množstvo

zaistených zakázaných látok jednoznačne neslúžilo obžalovanému pre vlastnú spotrebu, ale pre jej
ďalšiu distribúciu za účelom zárobku, nakoľko skutková podstata trestného činu podľa § 172 Tr. zák. je
tzv. „dílerskou skutkovou podstatou“, kde sa automaticky predpokladá, že páchateľ s látkou nakladal
spôsobom vyjadreným v písm. a) až d) ods. 1 vždy na účely jej predaja alebo distribúcie ďalšímosobám, čo spolu so skutočnosťou, že obžalovaný bol pred jeho zadržaním nezamestnaný, fakticky
bez preukázateľného legálneho zdroju príjmov, nasvedčuje tomu, že zadržané finančné prostriedky boli
použité pri páchaní žalovanej trestnej činnosti obžalovaného, resp. ide o materiálne zdroje, ktorých

pôvod možno bezpečne pripísať obchodu s drogami (pri ktorom dochádza k permanentnej výmene
hotovosti a preto nie je podstatné, či išlo v danom prípade o konkrétne bankovky, ale podstatný je ich
pôvod), čo následne odôvodňovalo postup súdu prvého stupňa v zmysle § 60 ods.1 písm. a) Tr. zák.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu

napadnutých výrokov rozsudku, odvolania obžalovaného a okresného prokurátora podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.