Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219201470
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4219201470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: G. C., nar. X.X.XXXX, bytom G., R. XXXX/XX,
zastúpený: Podhorský & Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Ventúrska 1,
IČO: 46 962 000, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35
807 598, o zaplatenie 2.400,07 eura s príslušenstvom a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
o odvolaní žalobcu a žalovaného proti Rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 2. novembra 2021,
č. k. 7Csp/56/2019-193, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku p o t v r d z u j e.

V časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Komárno) rozsudkom zo dňa 2. novembra 2021, č. k.
7Csp/56/2019-193 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.400,07 EUR, a to v lehote 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku súd žalobu zamietol.

2. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému priznal

v rozsahu 100 %.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 451 ods. 1 a 2, § 454, § 456 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“), § 154, § 215 ods. 1 a 2, § 167 ods. 1, 3, § 251, § 255 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“).

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „Žaloba o

zaplatenie sumy 2.400,07 EUR s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky.“ zo dňa 12.04.2019, ktoré doručil súdu dňa 15.04.2019, sa domáhal zaplatenia
sumy 2.400,07 EUR s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, ako aj náhrady trov konania.

5. Vzhľadom k neúčasti strany sporu - žalovanej - súd vo veci podľa § 180 CSP otvoril pojednávanie,
pojednával v jej neprítomnosti a oboznámil obsah spisového materiálu s prihliadnutím na § 204 CSP.

6. Súd vyhovel podanej žalobe, pretože mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení
tak ako to predpokladajú ust. § 132 ods. 1, 2, 3, § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorých ustanovení platí, že
dôkazné bremeno spočíva na tej strane, ktorá mieni preukázať svoje tvrdenia, pretože na nej spočívaprocesná zodpovednosť za to, či budú v konaní jej tvrdenia preukázané alebo nie, čo má za následok v
prípade neunesenia dôkazného bremena rozhodnutie v neprospech takejto strany.

7. Súd pri svojom rozhodnutí v tomto spore vychádzal jednak zo skutočnosti, že rozhodcovský súd
priznal žalovanej strane nárok v sume 1.205,01 EUR so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo
sumy 1.205,01 EUR od 04.05.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1.205,01
EUR od 20.06.2011 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania v sume 320,04 EUR do 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku, avšak nie z titulu nesplatenej sumy úveru, ale z

titulu dlžnej sumy zo zmenky. Žalobca si svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia neuplatnil
z dôvodu uhradenia vyššej sumy zo zmluvy o úvere, ani na základe exekučného titulu, ktorým bol
právoplatný rozhodcovský rozsudok o uplatnenom nároku zo zmenky, ale si uplatnil nárok z exekúcie,
ktorá bola vyhlásená za neprípustnú a konanie bolo zastavené, a to rozhodnutím OS KN pod čís.
kon. 10Er/826/2012-28 v spojení s uznesením KS NR čís. kon. 11CoE/44/2017-85, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.11.2017. V tomto konaní bolo udelené poverenie z dňa 15.06.2012 na vymoženie

sumy 1.205,01 EUR s prísl. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z rozhodnutia tvoriaceho súčasť
pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Er/826/2012 pod čís. kon. 10Er/826/2012-28, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2017, v ktorom rozhodnutí súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
konanie zastavil v spojení s uznesením KS NR čís. kon. 11CoE/44/2017-85 zo dňa 31.05.2017. Krajský
súd Nitra v bode 34 odôvodnenia daného potvrdzujúceho uznesenia skonštatoval, že rozhodcovský

rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom, spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. dňa
05.08.2011 pod sp. zn. SR 07302/11 na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nie je spôsobilým
exekučným titulom podľa ust. § 42 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a OS Komárno správne vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Ďalej sa súd oboznámil s obsahom spisového materiálu, a to s
predloženoušpecifikáciousúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhoovymoženísumycelkom3.778,33

EUR voči žalobcovi, z ktorej sumy v prospech žalovanej strany na základe exekučného titulu, ktorým
bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 07302/11 z 5.8.2011, bola vymožená suma
2.850,07 EUR. Vo zvyšku bola vymožená náhrada trov v sume 928,26 EUR (3.778,33-2.850,07=928,26
EUR). Žalobca z tejto nezákonne vedenej exekúcie si uplatnil nárok len v sume 2.400,- EUR (t. j. bez
nároku na náhradu trov exekúcie v sume 928,26 EUR). Podľa správy z č. l. 9 uhradil sumu 50,- EUR

dňa 09.09.2014 priamo žalovanej spoločnosti, a takto súd znížil sumu 2.900,07 EUR o istinu úveru
500,- EUR (2.900,07 EUR - 500,- EUR = 2.400,07 EUR), a vo zvyšku v sume 2.400,07 EUR ako
dôvodný nárok žalobcovi priznal z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, ods. 2
Obč. zák. na základe plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol vyhlásením exekúcie za neprípustnú
a konanie bolo zastavené. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z obsahu spisového materiálu, a to z

č. l. 9-10 súdneho spisu - predloženej špecifikácie, podľa ktorej došlo k vyplateniu už vymoženej sumy
exekúcie (bez trov exekúcie) v rozsahu 2.900,07 EUR žalovanej spoločnosti v rozpore s rozhodnutím
OS KN pod čís. kon. 10Er/826/2012-28 v spojení s uznesením KS NR čís. kon. 11CoE/44/2017-85, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2017, o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení konania,
čím vymožená a poukázaná suma 2.900,07 EUR znížená žalobcom o sumu istiny úveru 500,- EUR sa

stala bezdôvodným obohatením na strane žalovanej spoločnosti.

8. Súd v tomto prípade pred svojím rozhodnutím prihliadol aj k Nálezu II. ÚS SR 165/2012-45, podľa
ktorého platí, že existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody
ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou

bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto
bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a
to existencia samotnej škody (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo
199/2005 z 31. mája 2006), a preto žalobcovi uvedený nárok v sume 2.400,07 EUR priznal titulom

vydania bezdôvodného obohatenia a to plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (ÚS SR poukázal
na rozhodnutie NS ČR 30 Cdo 3810/2007) a to podľa § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák. platí, že kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona
platí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, a preto žalobcovi v tomto konaní priznal nárok v sume 2.400,07 eura.

9. Súd žalobu vo zvyšku zamietol, a to v časti na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky zo Zmluvy
o úvere č. 400700604 zo dňa 30.11.2010 na tom základe, že podľa súdu nebol daný naliehavý
právny záujem na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky v Zmluve o úvere č. 400700604 zo dňa30.11.2010, uvedenej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru o tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. V prejednávanom prípade, podľa súdu, nemôže byť

naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky zo Zmluvy o úvere pre toto
konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.400,- EUR, nakoľko jednak v minulosti
exekučným titulom pre vedenie exekúcie vo veci sp. zn. 10Er/826/2012 bol právoplatný rozhodcovský
Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 07302/11 z dňa 05.08.2011 na č. l. 12-15,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.08.2011 a vykonateľnosť dňa 25.08.2011, pretože citovaný

rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zaviazal žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy
nie zo zmluvy o úvere, ale z vlastnej zmenky, ktorá bola ako zabezpečovací inštitút.

10. Súd k námietkam žalovanej nemohol prihliadať, nakoľko pred rozhodcovským súdom sa neuplatnil
nárok na zaplatenie dlžnej sumy z úveru, ale nárok zo zabezpečovacieho inštitútu, t. j. z absolútne
neplatnej zmenky. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej spoločnosti, že ide o obchodnoprávny vzťah, táto

námietka podľa súdu neobstojí, pretože v tomto prípade išlo o veľmi nízku sumu úveru, ktorá nie je
príznačná pre investovanie a dosiahnutie zisku v podnikateľskej sfére, a ďalej, v zmysle predmetnej
úverovej zmluvy nebolo dohodnuté čerpanie úveru na dohodnutý účel viazaný na podnikateľské
oprávnenie žalobcu. Ďalej, podľa súdu, je možné súhlasiť s námietkou žalovanej spoločnosti ani
vo vzťahu k identifikácii žalobcu tzv. IČO-m, nakoľko, podľa súdu, v tej istej zmluve bol žalobca

identifikovaný aj rodným číslom, resp. číslom občianskeho preukazu, ktoré sú nepochybne platné ako
všeobecné generálie pre súkromnoprávne účely a v tej súvislosti súd mal za to. že žalobca, aj keď
mal podnikateľské oprávnenie, táto skutočnosť ešte nevylučuje, že bol aj fyzickou osobou, ktorá si
svoje záväzky mohla riešiť čerpaním úveru aj od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., avšak nie ako
podnikateľský subjekt, ako je tomu, podľa súdu, aj v tomto prípade. Podľa súdu, je v rozpore s dobrými

mravmi aj dojednaný poplatok v sume 484,- EUR, prevyšuje sumu čerpaného úveru temer o 100
%. Na záver, súdu je známe z jeho činnosti, že v prejednávanom prípade strany sporu v minulosti
uzatvorili úverovú zmluvu ako formátovú zmluvu, bez možnosti dojednania jej obsahu zo strany žalobcu,
čoho logickým vyústením bolo, že takto vedená exekúcia bola zastavená, ako je zrejmé z rozhodnutia
tun. súdu pod čís. kon. 10Er/826/2012-28, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2017 v spojení s

uznesením KS NR čís. kon. 11CoE/44/2017-85 z dňa 31.05.2017. 22. O trovách konania súd rozhodol
podľa nasledovných ustanovení CSP.

11.Vzhľadomknepatrnémurozdielumedziuplatnenýmnárokomvpodanejžalobe,atovsume2.400,07
EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky aj s

uplatneným nárokom na náhradu trov konania a súdom priznaným nárokom v sume 2.400,07 EUR
titulom vydania bezdôvodného obohatenia bez nároku na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
nemožno tento čiastočný neúspech strany sporu žalobcu zohľadniť pri rozhodnutí súdu o náhrade trov
konania v prospech žalovaného, nakoľko jeho úspech nie je výsledkom aktívneho postoja žalovaného
k predmetu konania, preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a súvis.

ustanovení CSP tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

12. Proti tomuto rozsudku vo výroku I., v časti v ktorej sa žaloba zamietla podal včas odvolanie žalobca
z dôvodu, že Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti I. výroku zmenil tak, že súd určuje, že zmluvná podmienka

v Zmluve o úvere č. 400700604 zo dňa 30.11.2010, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru - bod 11) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.

13. Podľa názoru žalobcu právna úprava určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky súdom nie je

viazaná na preukázanie naliehavého právneho záujmu. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil žalobcom uplatnený nárok na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a tento
neposudzoval podľa § 137 písm. d/ CSP. Je toho názoru, že jeho nárok na určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky mu priznáva hmotnoprávny predpis a to zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čím splnil podmienky prípustnosti žaloby

podľa § 137 písm. d/ CSP. Pri žalobe o určenie právnej skutočnosti nie je procesným predpokladom
jej úspešnosti preukázanie naliehavého právneho záujmu, ale skutočnosť, či podanie takejto žaloby
umožňuje právny poriadok. Žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa.14. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení sp. zn. 6 Cdo 27/2018
zo dňa 28.3.2019. V súvislosti s tým vyslovil, že určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je

podmienené iným nárokom, ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha, t. j. nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ale určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je samostatný nárok, ktorý
sa týka iba zmluvy o úvere a podlieha výlučne posúdeniu podľa § 137 písm. d/ CSP. Predpisy na ochranu
spotrebiteľa umožňujú spotrebiteľovi domáhať sa proti dodávateľovi ochrany pred neprijateľnými
podmienkami na súde, a preto má žalobca za to, že súd prvej inštancie mal vec posúdiť so zreteľom na §

137 písm. d/ CSP a rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyžadujúcej plnenie od spotrebiteľa
bez reálneho a adekvátneho protiplnenia zo strany dodávateľa.

15. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti výroku, v ktorom súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 2.400,07 eura podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie žalovaný,
žiadajúc odvolací súd, aby konanie zastavil z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Podľa

názoružalovanéhosúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 05.08.2011, zn. SR 07302/11,
predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania a to prekážku res iudicata. Ďalej poukázal na to, že

dňa 28.1.2011 vydal Okresný súd Žiar nad Hronom poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku (ďalej len „Exekučné konanie“). V priebehu Exekučného
konania boli vymožené peňažné prostriedky, ktorých vydanie si žalobca uplatnil prostredníctvom svojej
žaloby. Skutočnosť, že žalobca spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatil vyššie uvedené peňažné
prostriedky a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. toto plnenie prijala nie je možné za žiadnych okolností

kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
pretože Zmluva nie je neplatným právnym úkonom, žalobca plnil za existencie právneho dôvodu, ktorý
neodpadol a neplnil za iného. Dodal, že žalobca plnil sumu za účelom úhrady dlhu vyplývajúceho z
Exekučného titulu v rámci prebiehajúceho Exekučného konania.

17. Žalobca plnil žalovanému sumu uvedenú vyššie zo zmluvy o úvere, a to na základe právoplatného
a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku. Žalobca teda žalovanému plnil to čo bolo predmetom
exekúcie, a preto túto sumu, ktorú získal žalovaný, nebolo plnením bez právneho dôvodu alebo plnenie
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Na strane žalovaného teda nedošlo k bezdôvodnému

obohateniu, v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.

18. Vzhľadom na uvedené žalovaný odmietol, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu.

19. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok vo výroku I. v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.400,07
EUR ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

20. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11CoE/44/2017 zo dňa 31.5.2017, ktorým

bolo určené, že rozhodcovský rozsudok bol nulitným právnym aktom, a to z dôvodu neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy a exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.
vo veci sp. zn. 10Er/826/2012 za neprípustné. V súvislosti s tým poprel tvrdenie žalovaného ohľadne
existencie riadneho exekučného titulu. Uviedol, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia neodvíja
od zmluvy o úvere, ale ním uplatnený nárok odvíja od úhrad žalobcu vykonaných v exekučnom

konaní, ktoré sa konalo na základe nulitného právneho aktu, rozhodcovského rozsudku vydaného
titulom neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Žalobca tak žalovanému plnil titulom nezákonného rozhodnutia
exekučného súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie, pričom Krajský súd Nitra uznesením
sp. zn. 11CoE/44/2017 exekúciu vedenú voči žalobcovi vyhlásil za neprípustnú a následne ju aj
právoplatne zastavil. Berúc do úvahy vyššie uvedené má za to, že bola splnená podmienka na vydanie

bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to plnenie bez právneho
dôvodu.21. Žalovaný sa k predmetnej veci vyjadril tak, že zotrváva na všetkých predošlých podaniach. Stotožnil
sa s výrokmi napadnutého rozhodnutia, proti ktorým smeruje odvolanie žalobcu.

22. Žalobca v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 14.2.2022 navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania v danej veci boli
podané oprávnenými subjektami v rámci zákonnej odvolacej lehoty podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal

napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku I. o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 2.400,07 eura vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v
napadnutom výroku I. o zamietnutí zvyšku žaloby došlo k jeho zrušeniu podľa § 389 ods. 1 písm. b/
CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP s vrátením veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Odvolací súd pri viazaní svojou zákonnou povinnosťou skúmať, či napadnutý rozsudok nebol
vydaný v konaní, ktoré bolo postihnuté niektorou z procesných vád zakotvených v ust. § 389 ods. 1

CSP, pokiaľ ide o napadnutú vyhovujúcu časť výroku I., zdieľa ten záver, že prvoinštančný rozsudok v
tejto časti výroku netrpí ani jednou v uvedenom procesnom ustanovení zakotvených vád procesného
charakteru, a preto ho vo vyhovujúcej časti výroku I. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku vzťahujúcom
sa na vyhovenie podanej žalobe ohľadom zaplatenia sumy 2.400.07 eura, s ktorou časťou odôvodnenia

napadnutého rozsudku sa plne stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Prvoinštančný súd v súvislosti so
zaviazaním žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.400,07 eura v lehote do troch dní od právoplatnosti
jeho rozsudku v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý aj následne správne posúdil po právnej
stránke podľa ním odcitovaných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (OZ) v rámci bodov 6/ až 8/
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Aj proces hodnotenia vykonaného dokazovania súdom prvej

inštancie majúceho svoj vzťah k zaplateniu sumy 2.400,07 eura zo strany žalovaného žalobcovi je
potrebné vyhodnotiť za plne súladný s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP, t. j. že vykonané dôkazy boli
súdom prvej inštancie vyhodnotené jednotlivo a všetky aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na
všetko, čo počas konania vyšlo najavo.26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v jeho vyhovujúcej časti výroku I. odvolací
súd poznamenáva, že vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania a s poukazom na unesenie

dôkazného bremena žalobcu v prospech jeho skutkových tvrdení, prvoinštančný súd správne ustálil,
že žalobca si svoj nárok uplatnil z titulu vedenej exekúcie voči nemu, ktorá bola neskôr vyhlásená za
neprípustnú a exekúcia bola zastavená (uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/826/2012-28
zo dňa 13.6.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 11CoE/44/2017-85 zo dňa
31.5.2017). Vymoženú a poukázanú sumu žalovanému na základe takto neprípustnej exekúcie spolu v

sume 2.900,07 eura zníženú o 500 eur žalobcom, potom priznal prvoinštančný súd vo výške 2.400,07
eura žalovanému, majúc správne za preukázané, že v danom prípade sa žalovaný na úkor žalobcu vo
výške žalovanej istiny bezdôvodne obohatil, pričom išlo o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2
OZ, t. j. získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol na základe konštatovania, že exekučný titul v
prebiehajúcej exekúcii voči žalobcovi ako povinnému, t. j. rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 5.8.2011
pod sp. zn. SR 07302/11 na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nie je spôsobilým exekučným

titulom. Uvedené konštatovanie vyslovil Krajský súd v Nitre vo svojom potvrdzujúcom uznesení zo
dňa 31.5.2017, č. k. 11CoE/44/2017-85, pričom v konečnom dôsledku malo za následok vyhlásenie
predmetnej exekúcie za neprípustnú spolu so zastavením konania.

27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na správnu aplikáciu niektorých záverov rezultujúcich

so súdom prvej inštancie citovaného Nálezu II. ÚS SR 165/2012-45, podľa ktorého existencia
pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým
aj vzájomnú konkurenciu právnej úpravy bezdôvodného obohatenia s právnou úpravou zodpovednosti
za škodu. V danej prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu sa nejedná ani o žalovaným
prezentovanú a tvrdenú res iudicata, v dôsledku existencie ktorej požaduje konanie zastaviť. Pokiaľ ide

o žalovaným uvádzaný právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 5.8.2021 sp.
zn. SR/07302/11, ktorý nebol doposiaľ zrušený, a ktorý má práve predstavovať prekážku res iudicata,
tak je potrebné vychádzať, že žalobca svoj žalobný nárok neodvíja od zmluvy o úvere, ale od jemu
nezákonne strhnutých úhrad v exekučnom konaní. V zmysle obsahu ust. § 228 ods. 1 CSP je potrebné
hľadieť na predmetný rozhodcovský rozsudok za vydaný na základe uplatnenej rozhodcovskej zmluvy,

čo ho stavia do pozície neplatného právneho úkonu.

28. Pokiaľ ide o včas podané odvolanie zo strany žalobcu smerujúce voči zamietajúcej časti výroku I.
prvoinštančného rozsudku, tak odvolací súd ho vyhodnotil ako opodstatnené a v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci v tejto časti prvoinštančným súdom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP,

odvolací súd vzhliadol dôvod k aplikácii procesného postupu v zmysle § 391 ods. 1 CSP prejaviaceho sa
v tom smere, že došlo k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku
I. ako aj v časti súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, s následným vrátením veci tomuto súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie v rozsahu jej zrušenia.

29. Hlavným dôvodom k aplikácii procesného postupu odvolacím súdom majúcim za následok zrušenie
napadnutého rozsudku v časti zamietajúceho výroku je otázka nesprávneho právneho posúdenia veci
súdom prvej inštancie ohľadom nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, pokiaľ ide
o ním požadované určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

30. Je potrebné vzhliadnuť ako opodstatnenú argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho odvolaní, že pri
posudzovaní ním uplatneného nároku je potrebné vychádzať z obsahu ust. § 137 písm. d/ CSP, ktoré
má procesný charakter a takisto aj z obsahu ust. hmotnoprávneho charakteru, ktorými sú nasledovné
ustanovenia § 53 ods. 4 a 5 Obč. zák. a § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa.
Vychádzajúc z obsahu žaloby, účelom ktorej má byť určenie, že zmluvná podmienka používaná v

spotrebiteľských zmluvách, ktorú modifikuje dodávateľ, je kvôli svojmu obsahu neprijateľná, je potrebné
prijať ten záver, že takýto druh žaloby je potrebné charakterizovať na právny prostriedok ochrany
spotrebiteľa.

31. Čo sa týka ust. § 137 písm. d/ CSP, tak toto sa vzťahuje na určenie právnej skutočnosti podľa

osobitného predpisu (v danom prípade cit. ust. Obč. zák. a zák. č. 250/2007 Z. z.). Keď podanú časť
žaloby budeme charakterizovať v časti určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú ako žalobu o určení
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP tak potom nie je na mieste, aby prvoinštančný súd (ako
v danom prípade) v súvislosti s podaním tejto časti žaloby posudzoval dostatok naliehavého právnehozáujmu žalobcu na požadovanom určení, pretože v tomto prípade dostatok naliehavého právneho
záujmunahrádzaprávnypredpis.Vkontexteuvedenéhoavdôsledkunesprávnehoprávnehoposúdenia
veci prvoinštančným súdom odvolací súd v tejto zamietajúcej časti ako aj v časti náhrady trov konania

napadnutý rozsudok zrušil s tým, že bude povinnosťou prvoinštančného súdu pri dodržaní zásady
odôvodneniarozsudkuvzmysle§220ods.2CSProzhodnúťopätovneožalobcompožadovanomurčení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

32. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).