Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2022

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7922201456
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Mati

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2022:7922201456.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňou JUDr. Simonou Mati, v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene

ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00
151 866, proti žalovanému: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. A. XXX/X, XXX XX P. B., v konaní o
zaplatenie 91,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 91,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 91,- Eur od 13.06.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.04.2022 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžnej
istiny 91,- Eur spolu s 5%-tným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 13.06.2020 do
zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že dňa 13.05.2020 bola žalovanému vystavená faktúra
č. XXXXXXXXXX vo výške 91,-Eur, splatná 12.06.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej
karantény v karanténnom zariadení J. drevárska R. nad Q. za obdobie od 26.04.2020 do 02.05.2020.
Žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, ani následne na výzvu. Žalobca nárok
uplatňovaný v konaní opiera o ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore

a rozvoji verejného zdravia ao zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v
zmysle ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými
všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia uhrádza ten,
kto je povinný tieto povinnosti plniť. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021, ktoré nevyslovil v prípade uloženej povinnosti podľa ustanovenia
§ 58 ods. 2 vyššie citovaného zákona, nesúlad s Ústavou SR, ani obmedzenie vlastníctva fyzickej
osobyvrozsahunákladov,ktorévzniknúpriplnenípovinnostíuloženýchfyzickejosobevzáujmeochrany

verejného zdravia. Faktúra predstavu je plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá
bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej karantény v karanténnom zariadení.
2. Tunajší súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dňa 13.04.2020 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý
sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného, preto bol uznesením č.k. 6C/15/2022 - 20 zo dňa
22.08.2022 zrušený.
3. Žalovanému boli doručované súdne zásielky na adresu uvedenú v žalobe, ktorá je zároveň evidovaná
ako trvalý pobyt v Registri obyvateľov. Súdna zásielka sa súdu vrátila s pozn. neprevzatá v odbernej

lehote. Šetrením polície bolo zistené, že na uvedenej adrese sa aktuálne žalovaný nezdržiava, pretože
sa odsťahoval do E. na presne nezistenú adresu. Iná aktuálna adresa pobytu žalovaného z dostupných
registrov nebola zistená. Súd ďalej postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a nawebovej stránke súdu s tým, že po 15-tich dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považuje za
doručenú, aj keď sa adresát o tom nedozvie. Ďalej postupom podľa § 116 ods.3, § 106 ods. 1 písm. a/
CSP súd doručoval pre žalovaného zásielky na adresu evidovanú v Registri obyvateľov, pričom zásielka

sa považuje za doručenú dňom vrátenia súdu podľa § 111 ods. 3 CSP, aj keď sa adresát o nej
nedozvie. Žalovanému tak súd doručoval žalobu spolu s uznesením zo dňa 22.08.2022, v ktorom bol
žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k podanej žalobe, zásielka sa považuje za doručenú dňa 21.09.2022.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2.000 Eur.
5. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
6. Súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 177 ods. 2 písm.
a/ CSP, pretože v danej sporovej veci sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové

tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 2.000,-- Eur. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 14.10.2022, súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP.
Po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dokladmi súd zistil nasledujúci stav veci.
7. Žalobca k žalobe pripojil daňový doklad - faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na odberateľa -

žalovaného dňa 13.05.2020, splatnú do 12.06.2020. Uvedenou faktúrou žalobca účtoval žalovanému
náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení SOŠ drevárska R. nad Q. za obdobie
od 26.04.2020 do 02.05.2020 v celkovej sume 91,- Eur. Súčasťou je aj kópia zásielky vrátená s pozn.
neprevzatá v odbernej lehote.
8. Podľa výzvy na úhradu pohľadávok zo dňa 19.10.2020, bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy

91,-Eur do 30-tich dní od vystavenia výzvy. V zmysle výzvy žalovaný bol poučený, že uvedené náklady
sú účtované v zmysle § 58 ods. 2 Zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Súčasťou
žaloby je aj opätovná výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 03.12.2021.
9. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov - o ochrane, podpore a
rozvoji verejného zdravia, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a

inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten,
kto je povinný tieto povinnosti plniť.
10. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
11.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Podľa opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia
č. I. zo dňa 17.04.2020 všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie
Slovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na
vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa
tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej izolácie podľa

predchádzajúcej vety sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti.
14. Podanou žalobou žiadal žalobca priznať náhradu nákladov spojených so stravovaním
žalovaného počas karantény v období od 26.04.2020 do 02.05.2020 vo výške 91,- Eur s poukazom na
ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z.. V tejto súvislosti súd sa oboznámil aj s
nálezom Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 4/2021, z ktorého bolo zistené, že

Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí pléna 08.12.2021 nálezom sp. zn. PL. ÚS 4/2021 rozhodol
v konaní o súlade ustanovení § 4 ods. 1, písm. g/, § 12 ods. 3, písm. f/ v časti „izolácia v domácom
prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne
opatrenia“, § 48 ods.4, písm. n/, u/ a aa/, § 51 ods. 1, písm. d/ v časti „izolácií a karanténnym
opatreniam“, § 58 ods. 2zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že ustanovenia § 4 ods.
1, písm. g/ a § 48 ods. 4, písm. a a/ zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s článkom I.,
ods. 1, s článkom II., ods. 2 a3 a s článkom XIII., ods. 1, písm. a/ a ods. 2 Ústavy SR. Ustanovenia §
12 ods. 2, písm. f/ v časti„ alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti„karanténne opatrenia“, ustanovenie § 48 ods. 4, písm. n/ v časti „alebo karanténa osoby podozrivej z
nákazy“, ustanovenie § 48 ods. 4, písm. u/ v časti „alebo karanténa“ a ustanovenie § 51 ods. 1, písm. d/
v časti „a karanténnym opatreniam“ zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s článkom

XVII., ods. 1, 2 Ústavy SR v spojení s článkom I., ods. 1, s článkom II., ods. 2, s článkom
XIII., ods. 2 a 4 Ústavy SR a s článkom V., ods. 1, písm. e/, ods. 2 a ods. 4 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Vo zvyšnej časti návrhu Ústavný súd nevyhovel. Z uvedeného
nálezu Ústavného súdu jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sa Ústavný súd zaoberal ústavnosťou § 58 ods.
2 zákona č. 355/2007 Z.z., v tejto časti uvedené ustanovenie považoval za súladné s Ústavou SR a

Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Práve v zmysle uvedeného ustanovenia si
uplatňoval žalobca nárok na náhradu nákladov spojených so stravovaním, zabezpečené žalovanému
počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení. Preto súd nemal pochybnosti o nároku žalobcu
na uplatnenú náhradu a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
15. Keď je žalovaný s plnením v omeškaní, súd ho podľa vyššie citovaných ustanovení zaviazal aj na
zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy od nasledujúceho dňa po dni splatnosti faktúry (keďže

týmto dňom sa dostal do omeškania) do zaplatenia.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
18. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý

v konaní bol v plnom rozsahu úspešný a prináležal mu nárok na náhradu trov konania, trovy konania
voči žalovanému nepriznal vzhľadom k tomu, že žiadne trovy žalobcovi v konaní nevznikli a nežiadal
žiadne trovy priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.