Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 31NcKR/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117221781
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7117221781.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: JUDr. Ondrej Gajdošech,

správca konkurznej podstaty dlžníka KOBAK, s.r.o. v konkurze, Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 43 882
714, so sídlom kancelárie správcu Krmanova 14, 040 01 Košice, zastúp. spoločnosťou Vašiv & Partners
s.r.o., Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 836, proti žalovanému: M.
K., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. K. XXX, zastúp. spoločnosťou Advokátska kancelária VEREB, s.r.o.,
Hrnčiarska 916/3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 633 284, v konaní o zaplatenie
zmluvnej pokuty 12 500,- EUR takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich
výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 13.09.2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalo-vaného na
zaplatenie sumy vo výške 12 500,- EUR titulom zmluvnej pokuty. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal
náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že dňa 23.02.2016 bol Okresnému súdu Košice I doručený návrh dlžníka (KOBAK,

s.r.o., Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 43 882 714) na vyhlásenie konkurzu, ktorý sa vedie pod sp.
zn. 26K/9/2016. Skutočnosť, že dlžník bol v danom čase v predlžení mala preukázať riadna účtovná
závierka spoločnosti zostavená ku dňu 31.12.2015, ktorá bola priložená k návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Tento návrh bol neúplný, preto Okresný súd Košice I dňa 09.03.2016 uznesením vyzval
dlžníka, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne odstránil nedostatky návrhu na
vyhlásenie konkurzu. Po odstránení nedostatkov návrhu Okresný súd Košice I uznesením zo dňa
05.04.2016, sp. zn. 26K/9/2016-118 začal voči dlžníkovi KOBAK, s.r.o. konkurzné konanie. Konkurz na

majetok menovanej spoločnosti Okresný súd Košice I vyhlásil uznesením zo dňa 24.06.2016, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 129/2016 dňa 06.07.2016. Po preskúmaní účtovníctva dlžníka
žalobcazistil,žetentobolvúpadkunajneskôrkudňu31.12.2013.Zriadnejúčtovnejzávierkyspoločnosti
KOBAK, s.r.o. zostavenej k tomuto dňu vyplýva, že jej vlastné imanie v tom čase predstavovalo zápornú
hodnotu - 80 943,- EUR. Účtovná závierka za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 bola zostavená dňa
28.02.2014, pričom podľa nej bol dlžník v úpadku aj k 31.12.2014. Okrem žalovaného zastávali funkciu
konateľa v rozhodnom období aj Z. I., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. K. XX, B. O., nar. XX.XX.XXXX,

XXX XX C. K. XXX a O. A., naposledy bytom XXX XX C. K. XX. Proti pánovi I. a pánovi O. správca
podal samostatne žaloby na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pán A. zomrel. Poukázal na ust. § 11 ods. 2
ZKR a mal za to, že žalovaný sa o skutočnosti, že je dlžník v predlžení dozvedel, resp. pri zachovaní
odbornej starostlivosti mohol dozvedieť, najneskôr dňa 28.02.2014, teda ku dňu zostavenia účtovnejzávierky, ktorá túto skutočnosť preukazuje. Žalovaný v zákonnej 30 dňovej lehote návrh na vyhlásenie
konkurzu nepodal.

3.Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 13.12.2017 uviedol, že na výzvu žalobcu doručenú dňa
17.07.2017 odpovedal v určenej lehote listom zo dňa 27.07.2017, v ktorom preukázal, že ako konateľ
spoločnosti KOBAK, s.r.o. povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZKR neporušil, čím mu žiadna povinnosť
na zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty nemohla vzniknúť a postup podľa § 74a ZKR je vylúčený.
Napriek uvedenému žalobca podal žalobu na súd. Uviedol, že vo svojom liste poukázal na to, že výzva

správcu neobsahuje žiadne konkrétne dôvody, podľa ktorých by návrh na vyhlásenie konkurzu mal byť
podaný po 30 dňovej lehote ustanovenej v § 11 ods. 2 ZKR a ani presné označenie právneho režimu
zodpovednosti štatutárov za včasné nepodanie takého návrhu, avšak z citácií jednotlivých ustanovení
ZKR v predmetnej výzve správcu a v žalobe vyplýva, že zákonnú zmluvnú pokutu požaduje podľa novely
vykonanej zákonom č. 87/2015 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2016. Nová právna úprava v konkurzných
veciach začatých po 1. januári 2016 zavádza inštitút zmluvnej pokuty, ktorá by mala vznikať priamo zo

zákona.Zákonnatomtomiestekreujefikciuzmluvy,ktorábymalavzniknúťdňomustanoveniadofunkcie
štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu, likvidátora alebo zákonného zástupcu spoločnosti s
ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti. Ak ale tento deň predchádza dňu nadobudnutia
účinnosti predmetného ustanovenia, s poukazom na zásadu retroaktivity možno konštatovať, že fiktívna
zmluva,ktoráobsahujepredmetnúzákonomstanovenúzmluvnúpokutu,vznikneaždňomnadobudnutia

účinnosti novelizovaného ustanovenia, teda dňa 1. januára 2016. Z uvedeného je možné vyvodiť, že
porušenie povinnosti zakladajúcej vznik nároku na zmluvnú pokutu môže nastať najskôr dňa 30. januára
2016, na ktorý záver žalobca vo svojej žalobe zjavne nereagoval, keď tvrdí, že o predlžení sa žalovaný
mal dozvedieť dňa 28.02.2014. Stav predlženia na strane úpadcu v zmysle § 3 ods. 3 ZKR v spoločnosti
KOBAK, s.r.o. zaevidovali po 01.01.2016 pri podaní daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie

december 2015, t.j. dňa 25.01.2016 (berúc do úvahy faktúry spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.), pričom
daňové priznanie k DPH za december 2015 bolo prvou účtovnou operáciou v rámci účtovníctva úpadcu
v novom roku 2016 a teda až týmto dňom (25.01.2016) sa s ostatnými konateľmi kvalifikovane dozvedel
o stave predlženia po 01.01.2016 a až od tohto dňa mohla začať plynúť 30 dňová lehota v zmysle §
11 ods. 2 ZKR. Ak sa návrh na konkurz podal na konkurznom súde dňa 23.02.2016, tak s ostatnými

konateľmi predmetnú lehotu zachoval a pre zákonnú zmluvnú pokutu neboli a nie sú splnené zákonné
predpoklady. Bez ohľadu na vyššie uvedené trval s ostatnými konateľmi na tom, že k 31.01.2016 bola
hodnota aktív úpadcu vo výške 93 500,32 EUR a hodnota pasív vo výške 136 012,94 EUR, pričom na
stranepasívjeevidovanýajzáväzokvočispoločnostiZAPAbetonSK,s.r.o.,Vajnorskáč.142,Bratislava,
IČO: 35 814 497, vo výške 60 956,18 EUR, ktorý záväzok nikdy neuznali, faktúry po zaevidovaní vrátili

listom zo dňa 03.12.2013 a ohľadne tohto záväzku je vedený súdny spor na Okresnom súde Košice II
pod sp. zn. 30Rob/49/2014, ktorý nie je právoplatne skončený. Uvedený fiktívny záväzok vznikol tak, že
zástupca spoločnosti STAVA IP, spol. s r.o., Vodárenská 2, Košice, bez vedomia konateľov spoločnosti
KOBAK, s.r.o. vyhotovil objednávku pod označením spoločnosti KOBAK, s.r.o. na dodávku betónu na
stavbu, kde vykonávali na zmluvnom základe stavebné práce (v postavení subdodávateľa spoločnosti

STAVA IP, spol. s r.o.), čo pri následnej konfrontácii im bolo vysvetlené a odôvodnené tým, že spoločnosť
ZAPA beton SK, spol. s r.o. spoločnosti STAVA IP, spol. s r.o. odmietla dodávať betón na faktúru pre
nezaplateniefaktúrzpredchádzajúcehoobdobiaaprehlavnéhozhotoviteľaspoločnosťSTAVAIP,spol.s
r.o. takéto riešenie zabezpečilo pokračovanie v stavebných prácach. Hoci štatutári spoločnosti STAVA IP,
spol.sr.o.prisľúbilivzniknutýstavnapraviťaprávneošetriť,takničneurobilidosúčasnosti.Jeevidentné,

že sa spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. im nevznikol žiadny obchodnoprávny vzťah a teda suma
60 956,18 EUR v skutočnosti by nemala byť evidovaná na strane pasív spoločnosti KOBAK, s.r.o., čo
potom znamená, že táto spoločnosť po odpočítaní sumy 60 956,18 EUR nebola v stave predlženia, bola
iba platobne neschopná, s čím ZKR nespája sankciu v podobe zákonnej zmluvnej pokuty. S poukazom
na hore uvedené súvislosti mal za to, že svojim konaním v pozícii konateľa spoločnosti úpadcu neporušil

povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, čo vylučuje vznik zákonnej zmluvnej pokuty podľa
§ 11 ods. 2 ZKR, a teda nie sú splnené zákonné predpoklady na postup správcu v zmysle § 74a
ZKR. Okrem toho zastáva názor, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. ani nebola v stave predlženia, pretože
suma žalovaná spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. v označenom súdnom konaní nie je a nikdy nebola
záväzkom spoločnosti KOBAK, s.r.o.. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť a žiadal, aby

mu súd priznal náhradu trov konania.

4.Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 05.01.2018 mal za to, že je nesprávny právny názor
žalovaného na to, aký režim zodpovednosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzuje nutné v tomto konaní uplatniť. Novela ZKR účinná od 01.01.2016 sa nedotkla predpokladov vzniku
povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, týkala sa len spôsobu vzniku povinnosti podať návrh na
vyhlásenie konkurzu, týkala sa len spôsobu sankcionovania povinných osôb pre prípad porušenia ich

povinnosti. Zdôraznil, že samotná podoba sankcie nemala žiaden vplyv na povinnosť žalovaného podať
v zákonnej lehote návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade predlženia spoločnosti, ktorej bol štatutárnym
orgánom. Poukázal na ust. § 206c ZKR, z ktorého nepochabne vyplýva, že ustanovenie § 11 ods. 2 ZKR
v znení účinnom od 01.01.2016 je nutné použiť na všetky konania začaté po 31.12.2015. Zákonodarca
tak prelínanie skoršej a neskoršej právnej úpravy vyriešil explicitným vyjadrením časového pravidla

determinujúceho použitie konkrétnej úpravy. To znamená, že pre aplikáciu konkrétneho sankčného
režimu je rozhodujúci deň začatia konkurzného konania. Správca v konkurzných konaniach začatých po
31.12.2015 je teda povinný požadovať od povinných osôb zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty vo výške
12 500,- EUR to bez ohľadu na to, kedy k porušeniu povinnosti došlo. Úpadca bol v predlžení nepretržite
od konca roku 2013. Túto skutočnosť preukázal predložením riadnych účtovných závierok zostavených
za roky 2013, 2014 a 2015, pričom každá z nich vyjadrovala vlastné imanie úpadcu v záporných

hodnotách.Napriektomužalovanýtvrdí,žepredlženiespoločnostinastaloažvroku2015akvalifikovane
sa o ňom dozvedel až dňa 25.01.2016. Tvrdenie žalovaného je nepravdivé a na jeho vyvrátenie poukázal
na Zápisnicu zo zasadnutia valného zhromaždenia úpadcu konaného dňa 30.06.2014, na ktorom bola
všetkými spoločníkmi úpadcu, vrátane žalovaného, bez akýchkoľvek výhrad schválená účtovná závierka
zostavená ku dňu 31.12.2013 deklarujúca predlženie úpadcu (vlastné imanie v zápornej hodnote 80

493,- EUR). Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný až dňa 23.02.2016. Podľa ust. § 3 ods. 3 ZKR, pre
určenie predlženia je v prvom rade rozhodujúce účtovníctvo daného subjektu. Za vedenie účtovníctva
spoločnosti KOBAK, s.r.o. a za správnosť údajov v ňom uvedených zodpovedal v súlade so zákonom
č. 431/2002 Z.z. ako jeden z konateľov práve žalovaný. Tento zákon ukladá účtovným jednotkám
povinnosť viesť účtovníctvo tak, aby účtovná závierka poskytovala verný obraz o skutočnostiach, ktoré

sú predmetom účtovníctva. Ak teda úpadca o údajne spornej pohľadávke účtoval a prihliadal na ňu pri
zostavovaní účtovnej závierky, de facto ju tým sám uznal. Tvrdenia žalovaného o tom, že v ním vedenom
účtovníctve je vedená aj pohľadávka, ktorá vedená byť nemala, a preto by na ňu súd nemal prihliadať,
nemôžu z právneho hľadiska obstáť.

5.Žalovaný v podaní zo dňa 12.02.2018 uviedol, že z petitu žaloby je zrejmé, že žalobca žalovanú
sumu požaduje titulom zmluvnej pokuty a táto skutočnosť je zrejmá aj z jeho predžalobnej výzvy zo
dňa 07.07.2017, a teda žalobca postupoval/postupuje podľa právnej úpravy ZKR v znení zákona č.
87/2015 Z. z. účinnej od 01.01.2016. Ustanovenie § 206c ods. 1 ZKR je prechodným ustanovením
a vzťahuje sa na tie ustanovenia, ktoré nadobudli účinnosť až dňom 1. januára 2016 (ust. § 4, § 11,

§ 29, § 45a, § 471 § 74a, § 95, § 120 a § 172a ZKR). Ak ust. § 11 a § 74a cit. novely nadobudli
účinnosť 01.01.2016, tak postih podľa týchto ustanovení nie je možný za predchádzajúce obdobie,
ktoré predchádza dátumu ich účinnosti. Nie je možné súhlasiť so záverom žalobcu, že správca je
povinný požadovať zmluvnú pokutu podľa právnej úpravy účinnej po 01.01.2016 bez ohľadu na to, kedy
k porušeniu povinnosti došlo. Mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené je bez právneho významu

vývoj vlastného imania úpadcu v období pred 01.01.2016, avšak ak žalobca argumentuje schválením
účtovnej závierky za rok 2013 s mínusovým vlastným imaním, tak toto schválenie sa uskutočnilo dňa
30.06.2014, ku ktorému dňu vlastné imanie nebolo v hodnote z konca roka 2013, čo bolo spôsobené
tým, že úpadca so sesterskou spoločnosťou KOBAKSTAV s.r.o. realizoval zákazky a za tieto po ich
odovzdaní inkasoval finančné prostriedky zodpovedajúce cene toho-ktorého diela. Príkladmo pripojil k

tomuto podaniu účtovnú závierku úpadcu ku dňu 07.07.2014 - ako priebežnú účtovnú závierku najbližšiu
k dátumu schvaľovania účtovnej závierky za rok 2013, ktorú má žalovaný aktuálne k dispozícii - a z
tejto vyplýva, že vlastné imanie bolo v plusovej hodnote 74 480,- EUR. K pohľadávke ZAPA beton SK,
s. r. o. poznamenal, že z judikatúry konkurzných súdov je zrejmé, že v prípade sporných pohľadávok,
ktoré dlžník odmieta uhradiť z relevantných dôvodov - čo je i tento prípad - súdy na takéto pohľadávky

neprihliadajú a je irelevantné ako je takáto pohľadávka zaúčtovaná na strane subjektu, ktorému boli
doručené faktúry za neobjednané plnenie a ktoré faktúry vzápätí vrátil druhej strane.

6.Na pojednávaní dňa 05.10.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že aj v tomto konaní je dôležité
posúdiť,čiexistujezáväzokspoločnostiKOBAK,s.r.o.vočispoločnostiZAPAbetonSK,s.r.o.Spoločnosť

KOBAK, s.r.o. túto pohľadávku riadne evidovala v účtovníctve, uplatnila si nárok na odpočet DPH.
Dodacie listy boli vystavené na spoločnosť KOBAK, s.r.o., boli podpísané a spoločnosť KOBAK, s.r.o.
fakturovala túto dodávku spoločnosti STAVA IP s.r.o.. Doručil súdu faktúry č. 01/2013, 03/2013 a
05/2013, z ktorých vyplýva, že dodávky betónu sa uskutočnili a presne tak ako to bolo uvedené v danomobdobí, pričom aj označenie dodávok je zhodné. Suma za tieto dodávky prestavuje spolu s DPH 61
385,46 EUR, čo zhruba zodpovedá istine pohľadávky prihlásenej spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. do
konkurzu na spoločnosť KOBAK, s.r.o.. Čo sa týka účtovnej závierky predloženej žalovaným zostavenej

k 07.07.2014 zo dňa 07.08.2017 mal za to, že nie je možné hľadieť na ňu ako na dôkaz, nakoľko bola
vyhotovená účelovo a neobsahuje pohľadávku spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., teda nezohľadňuje
záväzok dlžníka.

7.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 05.10.2018 zotrval na tvrdení, že medzi

spoločnosťou úpadcu a spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. neexistuje žiadny vzťah. Pokiaľ ide o
priebežné účtovné závierky úpadcu v rokoch 2014 a 2015, tento realizoval zákazky a jeho finančná
situácia sa menila, preto nesúhlasí s tvrdením právneho zástupcu žalobcu predneseným vo vzťahu k
týmto účtovným závierkam. Navrhol pripojiť spis Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/20/2017.

8.V podaní zo dňa 19.11.2018 žalovaný poukázal na Zmluvu o dielo č. 2/2012/STAVA IP/KOBAK zo dňa

16.07.2012, ktorú žalobca už predložil do spisu tunajšieho sudu sp. zn. 26Cbi/20/2017 a ktorá nikdy
nemala vypracovanú prílohu č. 1 v zmysle čl. III ods. 3.4 a ani prílohu č. 2 v zmysle čl. IV ods. 4.1.
Absencia označených príloh mala za následok, že obsah fakturácie úpadcu voči spoločnosti STAVA IP
spol. s r. o. Košice pre ten-ktorý mesiac určovala spoločnosť STAVA IP spol. s r.o. Košice, ktorá podľa
citovanej zmluvy vystupovala ako objednávateľ. Vzhľadom na to, že spoločnosť STAVA IP spol. s r.o.

Košice určovala obsah fakturácie, tak faktúry úpadcu č. 01/2013, č. 03/2013 a č. 05/2013 nemajú nič
spoločné s dodávkami betónu na predmetnú stavbu a nie sú dôkazom o existencii obchodného vzťahu
medzi úpadcom a dodávateľom betónu. Tento záver je zrejmý aj z porovnania množstva dodaného
betónunastavbuanáslednefakturovanéhobetónuúpadcom:a)vjanuári2013bolonastavbudodaných
206,5 m3 betónu, ale vo faktúre č. 01/2013 je len 67,58 m3 betónu, b) vo februári 2013 bolo na stavbu

dodaných 341,5 m3 betónu, ale vo faktúre č. 03/2013 je len 234,69 m3 betónu, c) v marci 2013 bolo
na stavbu dodaných 36,5 m3 betónu, ale vo faktúre č. 03/2013 (zrejme tu došlo k chybe v písaní a
malo byť uvedené 05/2013) je až 210,1 m3 betónu. Nie je sporné, že spoločnosť ZAPA beton SK,
s.r.o. úpadcovi prvý krát vyfakturovala dodaný betón na stavbu VG Košice po dátume 07.01.2013,
avšak úpadca spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice fakturoval betón už predtým - vo faktúrach

č. 51/2012, č. 52/2012, č. 53/2012 a č. 55/2012, t. j. ešte v roku 2012, spolu 136,5 m3, resp. aj po
marci 2013, kedy sa fakturácia dodávky betónu na úpadcu prerušila, ale tento vo faktúrach č. 8/2013
a 11/2013 betón spoločnosti STAVA IP s r.o. Košice ďalej fakturoval. V tejto súvislosti navrhol, aby
žalobca predložil do súdneho spisu uvedené faktúry, keďže mu bolo odovzdané kompletné účtovníctvo
a žalovaný uvedenými faktúrami nedisponuje. K faktúram, ktoré spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o.

prihlásila do konkurzu poukázal na to, že vo vzťahu k objednávke zo dňa 07.01.2013 bol vo veci sp. zn.
26Cbi/20/2017 v rámci odpovede na dožiadanie spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. pripojený Zoznam
osôb oprávnených k objednávaniu a prevzatiu čerstvého betónu na stavbe zo dňa 10.05.2010, t.j.
Zoznam, ktorý bol vypracovaný pri uzatvorení zmluvy na rok 2010 platnej do 31.12.2010, čo je len ďalší
dôkazofalšovanípredmetnejobjednávky.Predložilzmluvnéobjednávkyúpadcuvovzťahukspoločnosti

ZAPA beton SK, s.r.o. za roky 2006 až 2010 (po roku 2010 úpadca už nepredložil žiadnu zmluvnú
objednávku a teda od spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. už neobdržal žiadny betón), z ktorých je zrejmý
evidentný rozdiel oproti objednávke zo dňa 07.01.2013 a z ktorých sú takisto zrejmé maximálne limity
čerpania, ktoré sú ďaleko nižšie ako tomu je v spornom prípade mesiacov január až marec 2013 na
stavbe VG Košice. Na všetkých faktúrach spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., ktoré prihlásila do konkurzu

je uvedené číslo neexistujúcej zmluvy: 111238/0006/2016-012-1???, čo takisto bol dôvod na vrátenie
všetkých troch faktúr v danom čase. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR č. I. ÚS 68/2018, ktoré sa
týka spornosti pohľadávky navrhovateľa konkurzu, bolo judikované, že existencia pohľadávky musí byť
osvedčená do takej miery, že by o nej nebolo možné mať akúkoľvek právnu pochybnosť a ktorý judikát
je použiteľný aj v danej veci v tom zmysle, že ak údajná pohľadávka spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.

je preukázateľne sporná, tak súd na ňu nebude prihliadať pri rozhodovaní v danej kauze.

9.Na pojednávaní dňa 20.11.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že Nález Ústavného súdu SR
č. I. ÚS 68/2018, na ktorý vo svojom podaní odkazuje žalovaný nie je možné aplikovať na toto
konanie, nakoľko tento judikát sa týka spornosti pohľadávky navrhovateľa konkurzu, nie pohľadávky

prihlásenej do konkurzného konania. K ostatným skutočnostiam uviedol, že žalovaný vo svojom podaní
uvádza dôkazy, ktoré preukazujú sfalšovanie podpisu na objednávke na dodávky betónu, avšak žalobca
má za to, že právny vzťah medzi úpadcom a medzi spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. existoval.
Existencia, alebo neexistencia objednávky nie je rozhodujúca pre uzatvorenie kúpnej zmluvy a zosprávania úpadcu je zrejmé, že s betónom, ktoré mu ZAPA beton SK, s.r.o. dodala, nakladal ako s
vlastným, nakoľko ďalej fakturoval svojim odberateľom a spoločnosti STAVA IP, spol. s r.o. Taktiež si z
faktúr vystavených spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. uplatnil nárok na odpočet DPH a pohľadávku

voči ZAPA beton SK, s.r.o. evidoval riadne vo svojom účtovníctve až do okamihu, kým nezačali súdne
konania o určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu a konania o zaplatenie pokuty za oneskorené
podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Mal za to, že v doterajšom priebehu konania žalobca preukázal,
že spoločnosť KOBAK s.r.o. bola v úpadku už od konca roka 2013. Z predložených dôkazov, účtovných
závierok je zrejmé, že po zhrnutí výsledkov hospodárskeho roka 2013 a 2014 bola spoločnosť KOBAK

v úpadku. Konatelia si úpadok spoločnosti jasne uvedomovali, o čom svedčí aj výpoveď p. I. v konaní
26Cbi/20/2017 zo dňa 09.02.2018 kde uviedol, že konečný výsledok dvojročnej práce pre firmu STAVA
IP, spol. s r.o. bol, že spoločnosti KOBAK s.r.o. nevyplatili skoro 300 000,- EUR, čiže firma prišla o 300
000,- EUR a ani prisľúbené peniaze za prevod pohľadávky voči STAVA IP, spol. s r.o. neboli vyplatené,
čo tiež skomplikovalo situáciu a už nevedeli firmu zachrániť. Napriek týmto skutočnostiam štatutári
spoločnosti KOBAK, s.r.o. návrh na vyhlásenie konkurzu nepodali a preto sú povinní za to znášať

sankcie.

10.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 20.11.2018 uviedol, že ústavný judikát je
aplikovateľný aj v tejto veci. Preukázali celý rad sporných skutočností, ktoré vylučujú, aby tu vznikol
nejaký záväzkový vzťah medzi spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. a spoločnosťou úpadcu a preto

naďalej trval na tom, že na túto pohľadávku súd ani v tomto konaní nemá prihliadať.

11.V podaní zo dňa 10.01.2019 žalovaný zotrval na tvrdení vo vzťahu k ust. § 206c ZKR. Mal za to, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že úpadca ku dňu 28.02.2014 a ani v roku 2015 nebol v predlžení.
Zotrval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení z 19.11.2018. K faktúram, ktoré spoločnosť ZAPA

beton SK, s.r.o. prihlásila do konkurzu poznamenal, že objednávka zo dňa 07.01.2013 nebola nikdy
podpísaná ani jedným zo štatutárov úpadcu (jej vystavenie konateľmi úpadcu ani nebolo možné, pretože
nemali k dispozícii projekt, rozpočet, výkaz výmer ani časový ktoré skutočnosti neumožňovali realizovať
objednávanie betónu, ale ani iného stavebného materiálu). Vo vzťahu k objednávke zo dňa 07.01.2013
bol v danej veci v rámci odpovede na dožiadanie spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. pripojený zoznam

osôb oprávnených k objednávaniu a prevzatiu čerstvého betónu na stavbe zo dňa 10.05.2010, t.j.
Zoznam, ktorý bol vypracovaný pri uzatvorení zmluvy na rok 2010 platnej do 31.12.2010, čo je ďalší
dôkaz o falšovaní predmetnej objednávky. Do súdneho spisu boli predložené zmluvné objednávky
úpadcu vo vzťahu k spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. za roky 2006 až 2010 (po roku 2010 úpadca už
nepredložil žiadnu zmluvnú objednávku a teda od spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. už neodobral žiadny

betón), z ktorých je zrejmý evidentný rozdiel oproti objednávke zo dňa 07.01.2013a z ktorých sú takisto
zrejmémaximálnelimityčerpania,ktorésúďalekonižšieakotomujevspornomprípademesiacovjanuár
až marec 2013 na stavbe VG Košice. Na všetkých faktúrach spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., ktoré
prihlásila do konkurzu je uvedené číslo zmluvy: 111238/0006/2016-012-l???, čo takisto bol dôvod na
vrátenie všetkých troch faktúr v danom čase. Z výsluchu svedka I. je zrejmé, že bola uzavretá dohoda,

že ZAPA beton SK, s.r.o sporné faktúry vydobropisuje úpadcovi a keďže sa tak nestalo, tak úpadca ich
03.12.2013 vrátil. Z výsluchu svedka O. je evidentné, že na stavbe VG Košice len on ako zamestnanec
spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. mohol objednať betón na predmetnú stavbu. Iba on betón objednával
a iba on dodacie listy predkladal následne do sídla spoločnosti STAVA IP spol. s r.o., pričom je bez
právneho významu, ktorý zo zamestnancov úpadcu betónu prevzal vzhľadom na zavedenú prax (§ 266

ods. 3 Obchodného zákonníka). Poukázal aj na ust. § 3 ods. 3 ZKR s tým, že je nutné prihliadať aj na
očakávané výsledky podnikateľskej činnosti. Predložil tabuľku „Dopočítaného vlastného imania za roky
2013 až 2015“, z ktorej je zrejmé, že úpadca mal záporné vlastné imanie až ku dňu 31.12.2015 v sume
10 719,76 EUR.

12.Žalobca v podaní zo dňa 11.01.2019 uviedol, že za účelom preukázania úpadku vo forme predlženia
žalobca označil dvoch veriteľov, voči ktorým mal úpadca v čase vykonania odporovaného právneho
úkonu záväzky. Veriteľmi úpadcu boli v rozhodnom čase obchodná spoločnosť BEKWOODCOTE,
s.r.o. a spoločnosť ZAPA beton SK s.r.o. Existencia Pohľadávky spoločnosti BEKWOODCOTE, s.r.o.
v čase vykonania odporovaného úkonu je nesporná, nakoľko sám žalovaný preukázal, že zanikla v

dvoch splátkach vykonaných 21.11.2016 a 16.01.2017. Spornou bola v konaní existencia pohľadávky
ZAPA beton SK s.r.o. voči úpadcovi za dodávky betónu v období január - marec 2015 na ním
realizované dielo. Žalovaný namietol neexistenciu uvedenej pohľadávky z dôvodu, že úpadca si
predmetný tovar neobjednal. Na podporu svojich tvrdení poukazoval na to, že objednávky betónu odspoločnosti ZAPA beton SK s.r.o. mali v minulosti inú formu. Naproti tomu žalobca na preukázanie
existencie vzniku právneho vzťahu medzi úpadcom a ZAPA beton SK s.r.o. predložil množstvo dôkazov,
voči ktorým argumenty žalovaného neobstoja. Navyše mal za to, že absencia písomnej objednávky

na dodávky betónu nevylučuje uzatvorenie obchodno-právneho vzťahu. Podľa § 44 Občianskeho
zákonníka ,,zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť“.
Prijatím návrhu je v zmysle § 43c Občianskeho zákonníka ,,včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej
bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas“. Zákon jasne
ustanovuje, že včasnému vyhláseniu je na roveň postavené aj iné včasné konanie adresáta (oferty), z

ktoréhomožnovyvodiťsúhlassnávrhom.Inýmvčasnýmkonanímmožnorozumieťkonanierozmanitého
druhu a jeho posúdenie závisí od predmetu zmluvy, ku ktorému smeroval návrh. Esenciálnym účelom
uzavretia kúpnej zmluvy je prevod vlastníctva, ku ktorému dôjde až potom, ako k zmluve (titulus) pristúpi
ďalšia právna skutočnosť - právny spôsob (modus). Až tým je kúpa zavŕšená. U hnuteľných vecí je
spôsobom pre nadobudnutie veci odovzdanie (traditio). V uvedenej veci došlo k odovzdaniu tovaru
zo strany veriteľa spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o. a jej prijatiu spoločnosťou KOBAK, s.r.o., ktoré

je potvrdené aj podpísanými dodacími listami oboma spoločnosťami. Dodanie tovaru taktiež nebolo
uskutočnené len v jeden deň ako vyplýva z dodacích listov, ale v dlhšom období, čo stále štatutári
spoločnosti KOBAK aj potvrdili písomne na dodacom liste. Následne došlo k zapracovaniu tovaru
zo strany spoločnosti KOBAK do diela, ktoré v tom čase uskutočňovala a fakturácii dodávok betónu
objednávateľovidielaspoločnostiSTAVAIPspol.sr.o.Košice.Žalobcataktiežpoukázalnato,žeúpadca

faktúry vystavené spoločnosťou ZAPA beton SK s.r.o. za dodávky betónu riadne evidoval vo svojom
účtovníctve, uviedol ich v daňovom priznaní a uplatnil si z nich nárok na odpočet DPH. Mal za to,
že vyššie opísané konanie žalobcu je prijatie ponuky na uzatvorenie zmluvy. Neexistenciu objednávky
na dodávky betónu žalobca preukazoval predovšetkým výpoveďami pána I.C., K. a O.. Mal za to,
že ich výpovede sú účelové a ich hodnovernosť je spochybnená už ich samotným vzťahom k veci a

taktiež vzťahom k procesným stranám v iných sporových konaniach s obdobným základom sporu. Na
tunajšom súde je vedených cca 15 sporov, v ktorých postavenie žalovaných prislúcha manželkám a
potomkom pánov I., K.Č., O. a A., ktorí budú v prípade neúspechu v spore povinní poskytnúť plnenie do
konkurznej podstaty. Navyše mal za to, že výpovede nie sú spôsobilé vyvrátiť skutočnosti preukázané
dôkazmi predloženými žalobcom. Výpoveď pána O., zamestnanca STAVA IP spol. s r.o., je podľa názoru

žalobcu menej relevantná ako výpoveď pána I., ktorý zastával v spoločnosti STAVA IP spol. s r.o.
Košice funkciu konateľa, túto spoločnosť riadil, zúčastňoval sa obchodných rokovaní, vrátane tých,
ktoré sa týkali dodávok tovaru. Svedok I. vo svojej výpovedi uviedol: „Preberanie (materiálu) mala na
starosti spoločnosť KOBAK a oni riešili aj objednávky. Čo sa týka fakturácie, neviem presne uviesť,
ako to robili, ale viem, že spoločnosť ZAPA tlačila na nás (STAVA IP spol. s r.o. Košice), aby sme

boli garantmi, že sa faktúry zaplatia...“ Aj z tejto výpovede je zrejmé, že spoločnosť STAVA IP spol.
s r.o. Košice mala v týchto vzťahoch fungovať len ako garant, či ručiteľ v prípade, ak by dodávky
materiálu neuhrádzal primárny dlžník - KOBAK s.r.o.. Vo svojej podstate výpoveď pána I. potvrdzuje
existenciu právneho vzťahu medzi úpadcom a spoločnosťou STAVA IP spol. s r.o. Na preukázanie
druhého predpokladu úpadku, a to skutočnosti, že záväzky dlžníka prevyšujú hodnotu jeho majetku,

žalobca predložil riadne účtovné závierky vyhotovené za účtovné obdobia rokov 2013, 2014 a 2015. Z
týchtoúčtovnýchzávierokjezjavné,žespoločnosťKOBAKs.r.o.bolavúpadkunepretržiteodkoncaroka
2013. Žalovaný sa predlženie spoločnosti KOBAK s.r.o. snažil vyvrátiť jednak spochybnením pravosti
záväzku voči spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o. a jednak predkladaním účtovných závierok vyhotovených
k rôznym dňom. Tieto účtovné závierky však boli účelovo pozmenené tak, aby v nich bolo dosiahnuté

kladné vlastné imanie. Sám žalovaný priznal, že tieto závierky nezohľadňujú záväzok úpadcu voči
spoločnosti ZAPA beton SK a podľa názoru žalobcu je viac než pravdepodobné, že nezohľadňujú ani
ďalšie záväzky úpadcu. Preto je ich výpovedná hodnota nulitná. Žalovaný taktiež tvrdil, že predlženie
úpadcu vylučovali príjmy, ktoré mal získať ďalším prevádzkovaním podniku - vykonávaním stavebných
prác v rámci subdodávok pre spriaznenú spoločnosť KOBAKSTAV s.r.o., ktorá vykonávala práce pre

spoločnosť DÚHA, a.s.. Z účtovných závierok, ktoré úpadca zostavoval vždy až po skončení účtovného
obdobia možno dospieť k záveru, že: a) štatutári nesledovali vývoj hospodárskej situácie spoločnosti
priebežne, ale len raz ročne (zostavovanie vždy len riadnych účtovných závierok); b) spoločnosť sa
spoliehala len na spoluprácu so spoločnosťou DÚHA, a.s., ktorá nebola zmluvne dohodnutá, mohla
byť kedykoľvek ukončená; c) spoločnosť KOBAK s.r.o. sa od roku 2013 nachádzala v úpadku a ani

ďalšie prevádzkovanie podniku nespôsobilo jeho odvrátenie. Mal za to, že žalovaný v konaní nevyvrátil,
že o úpadku spoločnosti sa dozvedel skôr, než po zostavení riadnej účtovnej závierky za rok 2015.
Z výpovede žalovaného a ostatných štatutárov je zrejmé, že si finančné problémy plne uvedomovali(napr. schválená účtovná závierka so záporným vlastným imaním), no napriek tomu nekonali s odbornou
starostlivosťou a návrh na vyhlásenie konkurzu včas nepodali.

13.Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 31NcKR/26/2017-171 zo dňa 29.01.2019 rozhodol takto:
Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumuvovýške12500,-EURztituluzmluvnejpokutyatovlehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

14.Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením
sp. zn. 3CoKR/23/2019 zo dňa 28.02.2020 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Odvolací súd mal zato, že súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutkový stav, čo sa týka
pohľadávky spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o., ktorá mala byť aj dôvodom predlženia dlžníka KOBAK
s.r.o.asvedčilabyojehoúpadku.Uviedol,žeúlohousúduprvejinštanciesprihliadnutímajnastanovisko
žalobcu, (že lehota na popieranie pohľadávok v konkurze je relatívne krátka a je nemožné, aby správca

počas plynutia tejto lehoty vyhľadával všetky súdne konania, ktorých účastníkom je úpadca a skúmal
podania úpadcu viď. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoKR/19/2019) vyzvať žalobcu,
aby sa vyjadril, či sa oboznámil s odporom podaným spoločnosťou KOBAK s.r.o. v konaní vedenom na
Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 30Rob/49/2014 a ako sa s ním vyporiadal. Ďalej súd prvej inštancie
mal zistiť, prečo dlžník KOBAK s.r.o. viedol pohľadávku v účtovníctve v roku 2014-2016 aj keď vedel,

že táto je podvodná (ako to uvádza v odvolaní) a či dlžník KOBAK s.r.o., resp. iné oprávnené osoby
v konkurznom konaní predmetnú pohľadávku popreli, keďže mali o nej pochybnosti s prihliadnutím na
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoKR/19/2019 zo dňa 29.10.2019 a prípadne ako
bolo o popretí uvedenej pohľadávky inými oprávnenými osobami resp. dlžníkom rozhodnuté. Ak nedošlo
k popretiu predmetnej pohľadávky dlžníkom KOBAK s.r.o. mal súd preveriť dôvody nepopretia tejto

pohľadávky dlžníkom v konkurznom konaní. Až na základe vyššie uvedených skutočností mal súd prvej
inštancie vo veci opätovne rozhodnúť, pričom sa mal vyporiadať aj s odvolacou námietkou ohľadne
aplikácie ust. § 206c ods. 1 ZKR v nadväznosti na ust. § 11 ods. 2 a § 74a novely ZKR.

15.Právny zástupca žalovaného na otázky súdu prečo dlžník KOBAK s.r.o. viedol pohľadávku v

účtovníctve v roku 2014-2016 aj keď vedel, že táto je podvodná (ako to uvádza v odvolaní) a či dlžník
KOBAK s.r.o. resp. iné oprávnené osoby v konkurznom konaní predmetnú pohľadávku popreli, keďže
mali o nej pochybnosti a prípadne ako bolo o popretí uvedenej pohľadávky inými oprávnenými osobami
resp. dlžníkom rozhodnuté a ak nedošlo k popretiu predmetnej pohľadávky dlžníkom KOBAK s.r.o.,
prečo k tomu nedošlo odpovedal v podaní zo dňa 24.08.2020. Uviedol, že po doručení faktúr spoločnosti

ZAPA beton SK, s.r.o. dlžník postupoval v zmysle ustanovení § 3, § 6 a § 11 zákona č. 431/2002 Z.z. o
účtovníctve a ust. § 25 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Dané faktúry vystavila spoločnosť
ZAPA beton SK s.r.o. spoločnosti KOBAK s.r.o. v čase, keď vzťahy so zmluvnou spoločnosťou STAVA IP
spol. s r.o. boli korektné a tak danú faktúru konateľ dlžníka prevzal a účtovník ju zaúčtoval, a to všetko v
súlade s § 3 ods. 1), § 6 ods. 2) a § 11 ods. 1 až 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v platnom znení.

Súčasne ale faktúry boli vyhodnotené ako sporné a dlžník žiadal o vystavenie Dobropisu, na základe
ktorého by sa sporné faktúry mohli v účtovníctve vysporiadať. Zaúčtovanie Dobropisu upravuje zákon
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (viď § 25 ods. 1). Nakoľko ZAPA beton SK
s.r.o. Dobropis nevystavila, nebolo možné spornú faktúru vysporiadať. K popretiu pohľadávky dlžníkom
uviedol, že dlžník nie je oprávnený podľa ZKR popierať prihlásené pohľadávky. Dlžník môže podať iba

podnet na popretie správcovi, pričom aj k tejto skutočnosti sa už v priebehu dokazovania vyjadrili, že
za takýto podnet treba považovať podanie odporu vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II sp. zn.
30Rob/49/2014. Akékoľvek bazírovanie na podanie podnetu na popretie prihlásenej pohľadávky potom,
čo už bol podaný odpor v označenej veci, je prejavom prílišného formalizmu, ktorý judikatúry NS SR,
resp. ÚS SR odmietajú.

16.Žalobca na otázku súdu, či sa oboznámil s odporom podaným spoločnosťou KOBAK s.r.o. v konaní
vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 30Rob/49/2014 a ako sa s ním vyporiadal uviedol, že
s odporom podaným úpadcom v konaní 30Rob/49/2014 sa žalobca oboznámil až po tom, čo sa uvedené
konanie začalo zmieňovať v konaniach o určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu, teda v čase po

uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok. Po oboznámení sa s odporom úpadcu žalobca zotrval na
svojom presvedčení o pravosti predmetných pohľadávok. Vec vedená Okresným súdom Košice II pod sp
zn. 30Rob/49/2014 nebola meritórne rozhodnutá, nakoľko ZAPA betón SK vzal po vyhlásení konkurzu
na majetok úpadcu žalobu späť v celom rozsahu.16A.Žalobca mal zato, že úpadca pohľadávku ZAPA beton SK s.r.o. viedol v účtovníctve, z toho
dôvodu, že medzi úpadcom a spoločnosťou ZAPA beton SK s.r.o. existoval obchodno-záväzkový vzťah,
následkom čoho vznikla pohľadávka voči úpadcovi. Pričom žalobca tieto svoje tvrdenia opiera o to,

že kúpna zmluva bola uzatvorená konkludentne a konanie úpadcu viedlo k získaniu vlastníctva k
predmetnému betónu, ako aj jeho vôľu betón nadobúdať. V uvedenej veci došlo k odovzdaniu tovaru zo
strany veriteľa spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o. a jej prijatiu spoločnosťou KOBAK, ktoré je potvrdené
aj podpísanými dodacími listami oboma spoločnosťami. Následne došlo k zapracovaniu tovaru zo
strany spoločnosti KOBAK do diela, ktoré v tom čase uskutočňovalo a fakturácii dodavok betónu

objednávateľovi spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice. Žalobca poukazoval vo viacerých totožných
konaniach na to, že úpadca faktúry vystavené spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. za dodávky betónu
riadne evidoval vo svojom účtovníctve, uviedol ich v daňovom priznaní a uplatnil si z nich nárok na
odpočet DPH. Takže žalobca mal zato, že úpadca vylúčením faktúr ZAPA beton SK s.r.o. z účtovníctva,
len špekulatívne chcel odvrátiť predlženie, do ktorého sa dostal neplnením si svojich povinnosti riadne
a včas voči svojím veriteľom.

16B.Pohľadávky veriteľa ZAPA betón SK neboli v konkurznom konaní popreté ani žalobcom ako
správcom a taktiež ani iným veriteľom prihlásenej pohľadávky. Žalobca predmetné pohľadávky nepoprel
z dôvodu, že po preskúmaní prihlášky a jej príloh mal za to, že pohľadávka je nesporná. O tom, že
úpadca betón prevzal a nakladal s ním ako s vlastným svedčali najmä dodacie listy vystavené na
meno úpadcu opakovane podpisované jeho štatutármi. Úpadca KOBAK s.r.o. predmetnú pohľadávku

nepoprel, nakoľko úpadcovi ani neprináleží právo popierať pohľadávky. Úpadca má možnosť upozorniť
správcu na spornosť prihlásenej pohľadávky vznesením námietok, ktoré je správca povinný zapísať do
zoznamu pohľadávok. Úpadca však žiadne námietky voči predmetným pohľadávkam nevzniesol.

17.Právny zástupca žalobcu v ďalších ústnych a písomných vyjadreniach uviedol, že spoločnosť ZAPA

beton SK, s.r.o. potvrdila tvrdenia žalobcu týkajúce sa pohľadávok menovanej spoločnosti.
17A.Nesúhasil s argumentáciou žalovaného ohľadom nesprávnej aplikácie sankčného mechanizmu.
Tvrdil, že novela ZKR účinná od 01.01.2016 sa nedotkla predpokladov vzniku povinnosti podať návrh na
vyhlásenie konkurzu, týkala sa len spôsobu sankcionovania povinných osôb pre prípad porušenia ich
povinnosti. Zdôrazňujeme, že samotná podoba sankcie nemala žiaden vplyv na povinnosť žalovaného

podať v zákonnej lehote návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade predlženia spoločnosti, ktorej bol
štatutárnym orgánom. Poukázal na prechodné ustanovenie k úpravám ZKR účinným od 1. januára
2016, vyjadrených v § 206c ZKR, podľa ktorého konania začaté pred 1. januárom 2016 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015. Ako z ustanovenia § 206c ZKR nepochybne
vyplýva, ustanovenie § 11 ods. 2 ZKR v znení účinnom od 01.01.2016 je nutné použiť na všetky

konania začaté po 31.12.2015. Zákonodarca tak prelínanie skoršej a neskoršej právnej úpravy vyriešil
explicitným vyjadrením časového pravidla determinujúceho použitie konkrétnej úpravy. To znamená,
že pre aplikáciu konkrétneho sankčného režimu je rozhodujúci deň začatia konkurzného konania.
Správca v konkurzných konaniach začatých po 31.12.2015 je teda povinný požadovať od povinných
osôb zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty vo výške 12 500 EUR, a to bez ohľadu na to, kedy k

porušeniu povinnosti došlo. Tvrdil, že ani samotný Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní sp.
zn. 3CoKR/23/2019 nespochybnil použitie sankčného mechanizmu, a to uloženie zmluvnej pokuty
žalovanému za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Mal zato, že uplatnenie zmluvnej
pokuty proti žalovanému je na mieste a je dôvodné.
17B.K záväzku spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice na základe faktúry č. 8/2014 zo dňa 04.06.2014

vystavenej na sumu 208 336,- EUR, ktorá mala mať vplyv na vývoj spoločnosti KOBAK s.r.o. uviedol, že
táto pohľadávka voči STAVA IP spol. s r.o. Košice mala byť zaúčtovaná dňa 04.06.2014 napriek tomu,
že uznaná bola už v roku 2013. Musela byť zohľadnená v riadnej účtovnej závierke za rok 2014, ktorá
taktiež osvedčovala úpadok spoločnosti KOBAK, s.r.o.. Tvrdenie žalovaného, že sa jednalo o bonitnú
pohľadávku je absurdné, nakoľko už dňa 07.05.2014 bolo začaté konkurzné konanie voči spoločnosti

STAVA IP spol. s r.o. Košice.
17C.Poukázal na ust. § 3 ods. 3 ZKR a uviedol, že právo na zmluvnú pokutu vznikne nasledujúci deň
po márnom uplynutí tridsaťdňovej lehoty, ktorú zákon poskytuje povinnej osobe na podanie návrhu
na vyhlásenie konkurzu. Lehota začína plynúť od okamihu, keď sa povinná osoba dozvedela alebo
sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o predlžení obchodnej spoločnosti, v ktorej

vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo jeho člena. V zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 431/2002
Z.z. (ďalej len ako „Zákon o účtovníctve“) je účtovná jednotka povinná účtovať tak, aby účtovná závierka
poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej
situácii jednotky. Ak obchodná spoločnosť účtovala v zmysle Zákona o účtovníctve, tak je bezpredmetnéspochybňovať účtovanie jednotlivých pohľadávok alebo záväzkov. Zverejnená riadna účtovná závierka
za obdobie 01.01.2013 až 31.12.2013 zostavená dňa 28.02.2014, ktorá ak bola zostavená v zmysle
Zákona o účtovníctve riadne preukazuje, že spoločnosť KOBAK s.r.o. bola v predlžení čo preukazuje to,

že spoločnosť mala záporné vlastné imanie, a to vo výške - 80 943 EUR.
17D.K očakavateľným príjmom, ktoré majú vyplývať z predložených listín (zoznam objednávok a
podobne) uviedol, že tieto tvrdenia sú irelevantné. Samotná skutočnosť, že spoločnosť KOBAK
mala viacero zákaziek, ktoré mali vraj odvrátiť jeho úpadok, podľa zverejnených účtovných závierok
nepostačovali, keďže od zverejnenia účtovnej závierky za obdobie 01.01.2013 - 31.12.2013 až po

podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, spoločnosť bola v predlžení a dlhodobo udržiavali vlastné
imanie v záporných hodnotách. Za rok 2013 vlastné imanie úpadcu predstavovalo - 80 943,- EUR, za
rok 2014 predstavovalo - 278,- EUR, za rok 2015 to bolo - 61 516,- EUR a za rok 2016 to bolo - 69
023,- EUR. Spoločníci a konatelia spoločnosti KOBAK s.r.o. v rokoch 2014, 2015 a 2016 preniesli svoje
hlavné podnikateľské aktivity a väčšiu časť majetku na spoločnosť KOBAKSTAV s.r.o. Takže je zjavné,
že konatelia mali vedomosť o tom, že spoločnosť KOBAK s.r.o. je v predlžení. Žalobca mal za to, že

žalovaný nesprávne interpretoval obsah ust. § 3 ods. 3 ZKR v dôsledku čoho tvrdí a preukazuje len
časťokolností,ktorépodmieňujúaplikáciukorektívupredlženiaobsiahnutéhovpredmetnomustanovení.
Žalovaný nesprávne interpretoval obsah pojmu „výsledok ďalšieho prevádzkovania podniku“ tým,
že ho vykladá zužujúco a stotožňuje ho s pojmom výnos. Za výsledok ďalšieho prevádzkovania
podniku je potrebné na účely predmetného ustanovenia považovať výsledok hospodárenia, t. j. rozdiel

medzi výnosmi z prevádzkovania podniku a nákladmi na jeho prevádzku. Žalovaný predložením
zoznamu vystavených faktúr preukázal len výšku výnosov bez toho, aby preukázal výšku nákladov
prevádzkovania podniku a teda to, či výsledkom prevádzkovania podniku bol zisk alebo strata. Rovnako
tak žalovaný žiadnym spôsobom netvrdil a ani nepreukázal, na základe čoho sa domnieval, že len
samotné pokračovanie v prevádzke podniku bude postačovať na odvrátenie úpadku. Navyše zo

schválených a zverejnených účtovných závierok úpadcu vyplýva, že úpadca dosiahol v sledovanom
období nasledovné výsledky: a) v účtovnom roku 2013 stratu vo výške 144 602,- EUR, b) v účtovnom
roku 2014 zisk vo výške 20 665,- EUR, c) v účtovnom roku 2015 stratu vo výške 41 238,- EUR. To
znamená, že výsledkom prevádzkovania podniku v rozhodnom období je kumulatívna strata vo výške
165 175,- EUR. Z uvedeného dôvodu je vylúčené, aby zmenšenie zápornej hodnoty vlastného imania

bolaspôsobenáprevádzkoupodniku.Pravdepodobnejšiesajaví,žezlepšeniehodnotyvlastnéhoimania
úpadcu bolo spôsobené napríklad tým, že sa spoločníci úpadcu vlastnými prostriedkami podieľali na
úhrade strát.
17E.Konaním s odbornou starostlivosťou vylučujúcim zodpovednosť žalovaného bolo uzatvorenie
zmluvy o dielo. Žalovaný túto zmluvu o dielo bližšie nešpecifikoval, neuviedol, čo bolo jej premetom,

kedy svoj záväzok zo zmluvy splnil, kedy a v akej výške zaň prijal plnenie a či by hoci len v teoretickej
rovine postačovalo na úhradu všetkých záväzkov úpadcu. Tvrdenie žalovaného o konaní s odbornou
spôsobilosťou je preto neurčité a vágne, nie je podložené žiadnymi dôkazmi a preto nie je spôsobilé
preukázať naplnenie liberačného dôvodu podľa ust. § 74a ods. 5) písm. a). Rozhodnutia Krajského
súdu v Košiciach, ktoré na podporu svojich tvrdení žalovaný označil, resp. závery z týchto rozhodnutí

vyplývajúce, svedčia v neprospech žalovaného. V rozhodnutí sp. zn. 3CoKR/34/2016 Krajský súd
v Košiciach uviedol, že za konanie s odbornou starostlivosťou je potrebné považovať sled úkonov
štatutárneho orgánu smerujúci k vyriešeniu úpadku iným spôsobom ako konkurzom (napr. vykonanie
neformálnej reštrukturalizácie). Ako bolo vyššie uvedené, žalovaný však žiadne tomu zodpovedajúce
konanie nepreukázal. Rovnako tak žalovaný nepreukázal ani konanie obdobné konaniu žalovaného,

ktoré Krajský súd v Košiciach v Košiciach v odôvodnení rozsudku sp. zn. 4CoKR/12/2017 označil
ako konanie s odbornou starostlivosťou (investície do marketingu, reklamy, propagácie, oslovenie
odborníkov a pod.). Uvedené rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít a navyše sú prekonané legislatívnou zmenou vykonanou novelou ZKR účinnou od
01.01.2016, ktorá zaviedla nový sankčný mechanizmus za nesplnenie povinnosti podať návrh na

vyhlásenie konkurzu povinnou osobou pri predlžení spoločnosti. V zozname vystavených faktúr sú
najneskôr vystavené faktúry zo dňa 15.12.2015. To znamená že najneskôr 16.12.2015 sa žalovaný
ako štatutár úpadcu mohol pri zachovaní odbornej starostlivosti dozvedieť o predlžení spoločnosti.
Po 15.12.2015 nevykonával úpadca žiadnu činnosť a v prevádzkovaní podniku nepokračoval. Napriek
tomu návrh na vyhlásenie konkurzu podal až dňa 23.02.2016. Argument žalovaného, že s podaním

návrhu musel počkať až do ukončenia účtovného roku a vyhotovenie riadnej účtovnej závierky neobstojí.
Žalovaný bol povinný sledovať finančnú situáciu úpadcu nepretržite, nie iba raz ročne pri vyhotovení
riadne účtovnej závierky, o to viac ak sa dlhodobo snažil o odvrátenie úpadku spoločnosti.17F.V súvislosti s výpočtami vlastného imania, ktoré predložil žalovaný a do ktorých boli účelovo
zapracované pohľadávky voči STAVA IP a účelovo vyradené faktúry vystavené úpadcovi od spoločnosti
ZAPA betón, uviedol, že na účely posúdenia predĺženia sa vychádza z účtovníctva a teda z účtovnej

hodnoty majetku a z účtovnej hodnoty záväzkov, pričom majetkom sa rozumie majetok podľa zákona
o účtovníctve a teda len taký majetok, o ktorom úpadca aj reálne účtoval. To isté platí aj na záväzky
úpadcu. To znamená, že na záväzky úpadcu voči spoločnosti ZAPA betón je nutné prihliadať a
naopak na pohľadávku úpadcu voči spoločnosti STAVA IP nemožno prihliadať za obdobie počas
ktorého o nej úpadca neúčtoval. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že predĺženie úpadcu bolo vylúčené

vzhľadom na príjmy, ktoré očakával z faktúry vystavenej spoločnosti STAVA IP uviedol, že žalovaný si
plne uvedomoval, že táto pohľadávka nie je bonitná. Poukázal na skutočnosti, ktoré uviedol konateľ
úpadcu pán I. na pojednávaní 09.02.2018 vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
26Cbi/20/2017, kde sám štatutár úpadcu už v čase vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti STAVA
IP vedel, že nemôžu odvrátiť úpadok svojej spoločnosti.

18.Právny zástupca žalovaného v ďalších ústnych a písomných vyjadreniach opätovne poukázal na
skutočnosť, že žalobcom uplatnený sankčný mechanizmus nie je možné aplikovať pre daný prípad,
ani za použitia ustanovenia § 206c ZKR, nakoľko zmluvná pokuta nastupuje ex offo uplynutím 30 dní
odo dňa, kedy mal štatutárny zástupca povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Lehota márne
uplynula dňa 28.03.2014, lebo nebol v tejto lehote podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom v tom

čase neexistovala zákonná sankcia v podobe zaplatenia pokuty vo výške 12 500,- EUR. Vyplýva to aj
z komentára Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Mohla by prichádzať do úvahy maximálne sankcia
vtedy platná a účinná, a to solidárna pokuta vo výške dvojnásobku základného imania spoločnosti.
Základným zákonným predpokladom každej žaloby o uloženie sankcie za včasné nepodanie návrhu
na konkurz je riadna a správna výzva správcu na zaplatenie príslušnej sankcie. Už v prvom vyjadrení

žalovaný namietol, že výzva správcu zo dňa 07.07.2017 neobsahuje žiadne konkrétne dôvody s
konkrétnymi časovými údajmi, podľa ktorých by bolo zistiteľné, že kedy najneskôr mal byť návrh na
vyhlásenie konkurzu podaný. To isté platí ohľadne právneho režimu sankčného mechanizmu ohľadne
zodpovednosti štatutárov za včasné nepodanie takého návrhu. Z citácií jednotlivých ustanovení ZKR
v predmetnej výzve správcu - ako aj v žalobe vyplýva, že zákonnú zmluvnú pokutu žalobca požaduje

podľa novely vykonanej zákonom č. 87/2015 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2016. Nová právna úprava po
01.01.2016 zaviedla inštitút zmluvnej pokuty, ktorá povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vznikne priamo
zo zákona márnym uplynutím 30 dňovej lehoty počítanej od prvého dňa, kedy sa štatutár preukázateľne
dozvedel o predĺžení spoločnosti. Zo žaloby vyplýva, že žalovaný ako konateľ úpadcu sa pri zachovaní
odbornej starostlivosti mohol o predĺžení dozvedieť najneskôr 28.02.2014 a teda 30-dňová lehota márne

uplynula 29.03.2014. Abstrahujúc od argumentácie, že žalovaný nič neporušil, beztak je rozhodujúci
sankčný mechanizmus platný a účinný ku dňu, kedy 30-dňová lehota márne uplynula, t. j. v tomto
prípade k 29.03.2014. K tomuto dňu nebol platný a účinný ten sankčný mechanizmus, ktorý správca
uviedol vo svoje výzve zo dňa 07.07.2017 a ktorý uviedol aj v žalobe. Žalovaný nesúhlasil s vyjadrením
žalobcu zo dňa 05.01.2018, kde aplikáciu sankcie účinnej od 01.01.2016 obhajuje cez prechodné

ustanovenie S 206c ZKR Uvedené ustanovenie dopadá na procesnoprávne normy (viď dikcia „konania”)
a nie aj na ustanovenia ohľadne sankčného mechanizmu, ktoré svojou povahou sú hmotnoprávnymi
ustanoveniami. Ak by žalovaný ako konateľ úpadcu bol býval porušil predmetnú povinnosť v marci 2014,
tak vzhľadom na zákaz retroaktivity by bolo možné voči nemu použiť iba ten druh sankcie, ktorý bol v
danom čase platný a účinný. Je ústavne neudržateľné, aby za poručenie práva v roku 2014 bola fyzickej

osobe uložená sankcia, ktorá sa do právneho poriadku dostala až po dátume 01.01.2016. Keďže vo
výzve žalobcu zo dňa 07-072017 je uvedená nesprávna sankcia, ktorá nebola platná v roku 2014, kedy
podľa žalobcu došlo k porušeniu povinnosti žalovaného a rovnako tak v zmysle žaloby sa požaduje
sankcia účinná po 01.01.2016, hoci k porušeniu povinnosti žalovaného došlo podľa žaloby v roku
2014, tak žaloba musí byť zamietnutá bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania. Aplikácia prechodných

ustanovení nemôže mať za následok retroaktívnu zmenu hmotnoprávnych ustanovení upravujúcich
podmienky vzniku povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, resp. liberačné dôvody (vznik práv a
povinností). Žalovaný konal v období od 28.02.2014 do 31.12.2015 v súlade s platnou a účinnou právnou
úpravou, po celý čas konal s odbornou starostlivosťou snažiac sa o zlepšenie hospodárskych výsledkov
spoločnosti; pričom po zmene právnej úpravy dňa 01.01.2016 zabezpečil vyhotovenie účtovnej závierky

v čo najskoršom možnom čase (24.01.2016) tak, aby mohol posúdiť vznik povinnosti podať návrh na
vyhlásenie konkurzu v kontexte novej právnej úpravy účinnej od 01.01.2016. Žalovaný následne v
zákonnej 30 dňovej lehote podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Konaniu žalovaného teda nemožno nič
vytknúť.18A.Predložil súdu tabuľku „Dopočítaného vlastného imania” za roky 2103 až 2015 s prílohami, z ktorej
je zrejmé, že úpadca mal záporné vlastné imanie až ku dňu 31.12.2015 v sume 10 719,76 EUR, na ktorú
skutočnosť reagovali konatelia podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu v roku 2016.

18B.V Uznaní záväzku medzi úpadcom a spoločnosťou STAVA IP s.r.o. zo dňa 20.11.2013 uvedené
faktúry č. 13/2013, č. 16/2013, č. 17/2013, č. 18/2013, č. 19/2013 a č. 20/2013 boli ako priebežné faktúry
riadne vystavené, doručené druhej strane a zahrnuté do účtovníctva úpadcu. Konečná faktúra bola
najprv vystavená pod č. 24/2013 po odovzdaní diela v roku 2013, ale pred jej zaevidovaním a doručením
spoločnosti STAVA IP s. r. o. ako odberateľovi bola táto najprv konzultovaná s týmto odberateľom,

pričom do konca roka 2013 nebola odberateľom odsúhlasená, takže nebola ani zaevidovaná a doručená
odberateľovi. Až v priebehu roka 2014 boli všetky vykonané práce odberateľom odsúhlasená a nakoniec
konečnáfaktúrabolavystavená,zaevidovanáadoručenádruhejstranepodnovýmčíselnýmoznačením,
a to ako fa č. 8/2014. Z uvedeného je zrejmé, že ak žaloba je postavená na porušení povinnosti
žalovaného podať návrh na konkurz po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty počítanej od 28.02.2014 v
nadväznosti na účtovnú závierku k 31.12.2013, tak s prihliadnutím na konečnú faktúru č. 8/2014 na sumu

208 336,00 EUR bez DPH (predtým č. 24/2013 na sumu 206 331,00 EUR bez DPH) je záporná hodnota
vlastného imania na konci roka 2013 iba formálna a s použitím § 3 ods. 3 druhá veta ZKR žalovaný v
zmysle žaloby neporušil povinnosť podať návrh na konkurz.
18C.Žalobca podal žalobu mechanicky bez toho, aby prihliadol na kľúčové podmienky uplatnenia
inštitútu zmluvnej pokuty podľa § 11a ZKR. Žalovaný neporušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie

konkurzu včas, preto je podaná žaloba nedôvodná v plnom rozsahu. Podľa účtovnej evidencie
spoločnosti KOBAK, s.r.o. spoločnosť vykázala záporné vlastné imanie v účtovnom období roka 2013 v
účtovnej závierke zostavenej dňa 28.02.2014. Žalobca tvrdil, že stav predlženia spoločnosti bol zistený
dňa 28.02.2014, pričom podľa jeho tvrdení mal žalovaný povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu
v lehote 30 dní odo dňa 28.02.2014. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že pojem „záporné vlastné

imanie“ nie je totožný s pojmom „predlženie“, tak ako sa to snaží prezentovať žalobca. Pri posudzovaní
vzniku predlženia podľa § 3 ods. 3 ZKR sa prihliadne aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku,
prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku. S poukazom na obsah žalobcových
skorších podaní teda spoločnosť predlžená nebola. V tejto súvislosti predložil Zoznam vydaných faktúr
za roky 2013 až 2016 s úhradami. Aj v prípade, ak by spoločnosť v období rokov 2014-2015 spĺňala

definíciu predlženia podľa § 3 ods. 3 ZKR, tak žalovaný povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu
včas neporušil. V čase, kedy sa žalovaný prvý krát dozvedel o zápornom vlastnom imaní spoločnosti,
celkom pochopiteľne zohľadňoval aj platnú a účinnú právnu úpravu liberačných dôvodov v ZKR. V
zmysle § 74a ods. 2 ZKR v znení účinnom od 01.11.2013 do 31.12.2015: „Ak vyzvaná osoba v určenej
lehote nepreukáže, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu neporušila alebo že konala s

odbornou starostlivosťou alebo že je tu iný dôvod vylučujúci jej zodpovednosť, správca podá návrh;
aby súd uznesením uložil vyzvanej osobe zaplatiť do všeobecnej podstaty (..)“. Jedným z liberačných
dôvodov bolo aj konanie štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou. Krajský súd v Košiciach v
Uznesení sp. zn. 3CoKR/34/2016 vyslovil záver o tom, že konateľ neporušil povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu včas : ,, Podľa záveru odvolacieho súdu za konanie s odbornou starostlivosťou

možno považovať také konanie, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok iným spôsobom ako konkurzom.
Štatutárny orgán D.O. D. s.r.o. t.j. žalovaný sa aktívne snažil ,,vyriešiť úpadok iným spôsobom ako
konkurzom, a pri podaní návrhu na konkurz postupoval v súlade s ust. § 7 ZKR, a preto takéto
konanie možno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, ktorá ho zbavuje zodpovednosti za
oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.“ V uvedenom prípade súd zdôraznil, že medzi

konanie s odbornou starostlivosťou nepatrí len podať v lehote návrh na konkurz, ale možno sem
zaradiť sled úkonov konateľa ako osoby zodpovednej za riadny chod spoločnosti, vykonať formálnu
alebo neformálnu reštrukturalizáciu, a teda riešenie zisteného úpadku týmto spôsobom. Štatutárny
zástupca úpadcu sa snažil vyriešiť úpadok iným spôsobom ako konkurzom (mal uzavretú zmluvu o
dielo, pričom očakával, že na základe realizácie tejto zákazky uhradí všetky svoje záväzky. Takéto

konanie, ako aj konanie žalovaného pri podávaní návrhu na konkurz s prihliadnutím na § 7 ZKR, preto
možno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, ktorá zbavuje žalovaného zodpovednosti za
oneskorené podanie návrhu. K obdobnému záveru dospel Krajský súd v Košiciach aj v Uznesení sp.
zn. 4CoKR/12/2017: „Žalovaná preukazovala to, že konala s odbornou starostlivosťou, pričom poverila
externú firmu spracovaním účtovníctva, investovala do marketingu, reklamy a propagácie, no nepodarilo

sa jej dosiahnuť očakávaný výsledok. Následne oslovila advokátsku kanceláriu, ktorá podala návrh na
vyhlásenie konkurzu. Súd má za to, že za konanie s odbornou starostlivosťou je potrebné považovať
také konanie, ktoré zodpovedá postaveniu konajúcej osoby a možno dôvodne predpokladať, že cieľom
takéhoto konania je vyriešenie úpadku.“ Krajský súd zdôraznil, že žalovaná vylúčila svoju zodpovednosťtým, že sa: a) snažila prijať vhodné a primerané opatrenia, ktoré by rozbehli podnikanie a znamenali
by ozdravenie spoločnosti, b) v čase keď takéto opatrenia prijímala nemohla vedieť, či budú úspešné
alebo nie, bolo by neúčelné prijímať akékoľvek opatrenia na prosperovanie podniku spolu s podaním

návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa súvahy zostavenej k 31.12.2012 úpadca mal byť predlžený,
pričom hodnota záväzkov presahovala hodnotu majetku v sume 9 462,- EUR podľa súvahy zostavenej k
31.12.2013 úpadca mal byť v predlžení, pričom hodnota záväzkov presahovala hodnotu majetku už len
o 3 407,- EUR. Porovnajúc obe súvahy za rok 2012 a 2013 bolo preukázané tvrdenie žalovanej a obrana
žalovanej, že v priebehu podnikania sa snažila účinne znižovať svoje záväzky. Žalovaný poukázal na

to, že aj jeho konanie od počiatku roku 2014 do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu smerovalo
výlučne k vyriešeniu úpadku a k zlepšovaniu hospodárskych výsledkov, t.j. žalovaný nepochybne konal
s odbornou starostlivosťou, čim naplnil liberačné dôvody podľa § 74a ZKR. Žalovaný poukázal na
prehľad hospodárskych výsledkov spoločnosti, z ktorých vyplýva, že v dôsledku prijatých opatrení sa
žalovanému podarilo hospodársky výsledok spoločnosti za obdobie roka 2014 (- 278,- EUR) výrazne
zlepšiť oproti roku 2013 (- 80 943). Hodnota vlastného imania sa zlepšila z vyše -80 tisíc takmer na 0

(hodnota vlastného imania na úrovni 0 predstavuje stav, kedy má spoločnosť rovnaký objem majetku
ako objem záväzkov), čo preukazuje konanie žalovaného s odbornou starostlivosťou a snahu vyriešiť
úpadok. Žalovaný poukázal na súvahy a účtovné závierky za roky 2012 až 2015, pričom za rok 2012
predstavovalo vlastné imanie spoločnosti + 63 660,- EUR, za rok 2013 predstavovalo vlastné imanie
spoločnosti - 80 943,- EUR (účtovná závierka bola zostavená k 28.02.2014), za rok 2014 predstavovalo

vlastné imanie - 278,- EUR, resp. + 2 602,- EUR (účtovná závierka bola zostavená k 28.02.2015, pričom
v registri účtovných závierok sú zverejnené dve účtovné závierky s rozdielnou výškou vlastného imania),
zarok2015predstavovalovlastnéimanie-61516EUR (účtovnázávierkabolazostavenák24.01.2016).
Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný dňa 23.02.2016. Žalovaný poukázal na fakt, že spoločnosti
sa v každom prípade podarilo zlepšiť hospodársky výsledok nielen medzi hospodárskymi obdobiami

rokov 2013-2014 ale aj v prípade porovnania rokov 2013 (-80 943,- EUR) a 2015 (- 61 516,- EUR).
Konanie s odbornou starostlivosťou predstavovalo samostatný liberačný dôvod podľa platnej úpravy do
31.12.2015, ktorý žalovaný nepochybne napĺňal. Po zmene právnej úpravy liberačných dôvodov dňa
01.01.2016 žalovaný celkom pochopiteľne čakal na zostavenie účtovnej závierky za obdobie roka 2015,
pričom návrh na vyhlásenie konkurzu podal v zákonnej 30-dňovej lehote odo dňa jej zostavenia.

18D.K pohľadávke spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o. uviedol, že jednoduchým porovnaním objednávky
úpadcu zo dňa 07.01.2013 a objednávky spoločnosti STAVA IP s.r.o. (v prílohe cit. Doplnenia) možno
zistiť, že kým objednávka spoločnosti STAVA IP s.r.o. je riadne podpísaná, tak podpis štatutára na
objednávke úpadcu zjavne absentuje a uvedenie mailovej adresy tento nedostatok nemôže nahradiť. To
isté platí ohľadne porovnania Potvrdení objednávky, kým potvrdenie objednávky v prípade úpadcu nie

je za úpadcu štatutárom podpísané, tak v prípade potvrdenia objednávky za spoločnosť STAVA IP s.r.o.
sa na konci textu nachádza podpis a pečiatka tejto spoločnosti. Ohľadne pravdepodobného tvrdenia
spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o., že za úpadcu betón objednal nebohý p. A. prostredníctvom mailu je
skutkový nezmysel, pretože tento konateľ počas svojho pôsobenia vo funkcii konateľa úpadcu nevybavil
jedinú objednávku, neposlal jediný mail a jeho činnosť bola obmedzená na faktický výkon stavebnej

činnostinatej-ktorejstavbe,čospoločnosťZAPAbetonSKs.r.o.,zjavnenevedelaakalkulovalastým,že
mŕtvy nebude nič namietať. Spoločnosť ZAPA beton SK s.r.o. tiež uviedla, že dodanie betónu na stavbu
bolo riadne potvrdené zodpovednými zástupcami spoločnosti úpadcu na vystavených dodacích listoch,
čo ale nie je pravda, pretože na dodacích listoch k trom faktúram spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o. sa
podpis p. K.Q. vyskytuje 36x, p. A. 27x, p. O. 35x a p. I. 7x. V 25 prípadoch sú dodacie listy podpísané

nevedno kým, avšak konatelia úpadcu nikoho nesplnomocnili a teda nie je zrejmé, na základe čoho je
tvrdený tento záver, ak minimálne 25 dodacích listov podpísala neznáma/e osoba/osoby.
18E.Žalovanýsúčasnepoukázalnato,ževprejednávanejvecinebolisplnenéhmotnoprávnepodmienky
podania žaloby. Výzva správcu podľa § 74a ods. ZKR zo dňa 27.07.2017 neobsahovala číslo bankového
účtu správcu, na ktorý mal žalovaný zaplatiť zmluvnú pokutu, bola obsahovo neurčitá a vágna. Žalobca

preto v každom prípade nebol oprávnený podať voči žalovanému žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty
(bez ohľadu na to, že žalovaný povinnosť neporušil).

19.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

20.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: Návrh dlžníka KOBAK, s.r.o. na vyhlásenie konkurzu, Súvahu spoločnosti KOBAK, s.r.o. k
31.12.2013, Súvahu spoločnosti KOBAK, s.r.o. k 31.12.2014, Súvahu spoločnosti KOBAK, s.r.o. k
31.12.2015, Výzvu (adresovanú žalovanému zo dňa 07.07.2017) na zaplatenie zákonnej zmluvnejpokuty podľa § 74a zák. č. 7/2005 Z.z., Odpoveď žalovaného na výzvu žalobcu zo dňa 27.07.2017,
Zápisnicu zo zasadnutia valného zhromaždenia spoločnosti KOBAK, s.r.o. k hospodáreniu firmy za
rok 2013 z 30.06.2014, Faktúry spoločnosti KOBAK, s.r.o. č. 01/2013, 03/2013 a 05/2013 vystavené

spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice. Navrhol tiež pripojiť spis Okresného súdu Košice I sp. zn.
26Cbi/20/2017.

21.Žalovaný na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné
dôkazy: Daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty z 25.01.2016, Účtovnú závierku zostavenú

07.08.2017 ku dňu 07.07.2014, Zmluvnú objednávku č. 216-016-10-ME z 10.05.2010, Zmluvnú
objednávku č. 216-045-09-ME zo 07.04.2009, Zmluvnú objednávku č. 216-028-08-ME z 12.03.2008,
Zmluvnú objednávku č. 216-020-07-ME z 01.02.2007, Zmluvnú objednávku č. 216-053-06-ME z
05.05.2006, Zoznam osôb oprávnených k objed-naniu a prevzatiu čerstvého betónu na stavbe zo dňa
10.05.2010, Faktúru úpadcu vystavenú spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice č. 08/2014, Uznanie
záväzku zo dňa 20.11.2013, Tabuľku s dopočítaným vlastným imaním úpadcu, Zoznam neuhradených

prijatých faktúr, Zoznam vydaných faktúr, list spoločnosti KOBAK, s.r.o. (Poskytnutie súčinnosti) zo
dňa 06.05.2016 adresovaný správcovi JUDr. Gajdošechovi, list spoločnosti JAKO AUDIT, s.r.o. zo
dňa 08.02.2021 adresovaný Vladimírovi Hudákovi - KOBAK, s.r.o. v konkurze (Stanovisko k účtovaniu
záväzku spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.), Zoznam vydaných faktúr s úhradami, Uznesenie Okresnej
prokuratúry Košice I č. 2 Pv 150/20/8802-34 zo dňa 13.01.2022, Navrhol tiež pripojiť spis Okresného

súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/20/2017, vyzvať spoločnosť ZAPA beton SK s.r.o., aby odpovedala na
písomné otázky žalovaného a vypočuť svedkov JUDr. P. V. a Z. I.C..

22.Nebolo medzi stranami sporné, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26K/9/2016 zo dňa
05.04.2016, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 70/2016 dňa 13.04.2016, začal konkurzné

konanie voči dlžníkovi (úpadcovi) KOBAK, s.r.o., Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 43 882 714,
uznesením sp. zn. 26K/9/2016 zo dňa 24.06.2016, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č.
129/2016 dňa 06.07.2016, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka KOBAK, s.r.o. a za správcu ustanovil
žalobcu.

23.Z obchodného registra súd zistil a nebolo medzi stranami sporné, že M. K., XXX XX C.U. - K. XXX
(žalovaný) je spoločníkom a konateľom spoločnosti KOBAK, s.r.o., IČO: 43 882 714.

24.Nebolo medzi stranami konania sporné, že konateľ žalovaného Z. I. po vyhlásení konkurzu na
spoločnosťKOBAK,s.r.o.platbamiz25.11.2016a16.01.2017uhradilzaúpadcupohľadávkuspoločnosti

BEKWOODCOTE s.r.o.

25.Sporné medzi stranami bolo, či bola spoločnosť KOBAK, s.r.o. v predlžení už v lehote viac ako 30
dní pred podaním návrhu na konkurz, resp. či žalovanému vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu už v lehote viac ako 30 dní pred podaním návrhu na konkurz a či je žalovaný povinný zaplatiť

zmluvnú pokutu vo výške 12 500,- EUR.

26.Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 26K/9/2016 súd zistil, že návrh na vyhlásenie konkurzu
podal dlžník - KOBAK, s.r.o. a to dňa 23.02.2016. K návrhu pripojil zoznam záväzkov, medzi ktorými
bol aj záväzok voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., pričom celková výška záväzkov bola 156 894,91

EUR. Pohľadávka spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. je stále vedená v zozname pohľadávok veriteľov s
tým, že celková výška pohľadávok predstavuje 165 276,96 EUR.

27.ListomspoločnostiKOBAK,s.r.o.(Poskytnutiesúčinnosti)zodňa06.05.2016adresovanýmsprávcovi
JUDr. Gajdošechovi mal súd preukázané, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. poskytla v konkurznom konaní

správcovi súčinnosť.

28.Zo súvahy zo dňa 28.02.2014 zostavenej ku dňu 31.12.2013 súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti
KOBAK, s.r.o. bolo záporné (- 80 943,- EUR), bola teda v predlžení.

29.Z účtovnej závierky zo dňa 28.02.2015 zostavenej ku dňu 31.12.2014 (schválenej dňa 13.03.2015)
súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo záporné (- 278,- EUR). Menovaná
spoločnosť teda bola v úpadku (v predlžení).30.Z účtovnej závierky zo dňa 24.01.2016 zostavenej ku dňu 31.12.2015 (schválenej dňa 25.01.2016)
súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo záporné (- 61 516,- EUR). Menovaná
spoločnosť teda bola v úpadku (v predlžení).

31.Listom zo dňa 07.07.2017 (Výzva na zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty podľa § 74a zák. č. 7/2005
Z.z.) mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12
500,- EUR.

32.Listom žalovaného zo dňa 27.07.2017 adresovaným žalobcovi bolo súdu preukázané, že žalovaný
odpovedal na list zo dňa 07.07.2017. Tvrdil, že ako konateľ spoločnosti KOBAK, s.r.o. neporušil
povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZKR, čím mu nemohla vzniknúť povinnosť na zaplatenie zmluvnej
pokuty a postup podľa § 74a ZKR je vylúčený. Žalovaný v ňom uviedol, že je konateľom úpadcu od
01.08.2008, t.j. od jeho vzniku. Poukázal na to, že nová právna úprava v konkurzných konaniach
začatých po 1. januári 2016 zavádza inštitút zmluvnej pokuty, ktorá by mala vznikať priamo zo zákona.

Zákon na tomto mieste kreuje fikciu zmluvy, ktorá by mala vzniknúť dňom ustanovenia do funkcie
štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu, likvidátora alebo zákonného zástupcu spoločnosti
s ručením obmedzením alebo akciovej spoločnosti. Ak ale tento deň predchádza dňu nadobudnutia
účinnosti predmetného ustanovenia, s poukazom na zásadu zákazu retroaktivity možno konštatovať,
že fiktívna zmluva, ktorá obsahuje predmetnú zákonom stanovenú zmluvnú pokutu, vznikne až dňom

nadobudnutia účinnosti novelizovaného ustanovenia, teda dňa 1. januára 2016. Z uvedeného je možné
vyvodiť, že porušenie povinnosti zakladajúcej vznik nároku na zmluvnú pokutu môže nastať najskôr dňa
30. januára 2016. Tvrdil, že stav predlženia na strane úpadcu v zmysle § 3 ods. 3 ZKR v spoločnosti
zaevidovali po 01.01.2016 pri podaní daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie december
2015, t. j. dňa 25.01.2016, pričom daňové priznanie k DPH bolo prvou účtovnou operáciou v rámci

účtovníctva spoločnosti v novom roku 2016 a teda až týmto dňom (25.01.2016) sa s ostatnými konateľmi
kvalifikovane dozvedel o stave predlženia po 01.01.2016 a až od tohto dňa začala plynúť 30 dňová
lehota v zmysle § 11 ods. 2 ZKR. Ak sa návrh na konkurz podal na konkurznom súde dňa 23.02.2016,
tak s ostatnými konateľmi predmetnú lehotu zachoval a pre zákonnú zmluvnú pokutu neboli a nie sú
splnené zákonné predpoklady. Uviedol, že k 31.01.2016 bola hodnota aktív úpadcu vo výške 93 500,32

EUR a hodnota pasív vo výške 136 012,94 EUR, pričom na strane pasív je evidovaný aj záväzok voči
spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., Vajnorská č, 142, Bratislava, IČO: 35 814 497, vo výške 60 956,18
EUR, ktorý záväzok nikdy neuznali. Faktúry po zaevidovaní vrátili listom zo dňa 03.12.2013 a ohľadne
tohto záväzku je vedený súdny spor na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 30Rob/49/2014, ktorý nie
je právoplatne skončený. Uvedený fiktívny záväzok vznikol tak, že zástupca spoločnosti STAVA IP, spol.

s r.o., Vodárenská 2, Košice bez vedomia konateľov spoločnosti KOBAK, s.r.o. vyhotovil objednávku
pod označením spoločnosti KOBAK, s.r.o. na dodávku betónu na stavbu, kde vykonávali na zmluvnom
základe stavebné práce (v postavení subdodávateľa STAVA IP, spol. s r.o.), čo pri následnej konfrontácii
im bolo vysvetlené a odôvodnené tým, že spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. spoločnosti STAVA IP
spol. s r.o. odmietla dodávať betón na faktúru pre nezaplatenie faktúr z predchádzajúceho obdobia a

pre hlavného zhotoviteľa STAVA IP spol. s r.o. takéto riešenie zabezpečilo pokračovanie v stavebných
prácach.HocištatutárispoločnostiSTAVAIP,spol.sr.o.prisľúbilivzniknutýstavnapraviťaprávneošetriť,
tak nič neurobili doposiaľ. Je evidentné, že so spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. im nevznikol žiadny
obchodnoprávny vzťah a teda suma 60 956,18 EUR v skutočnosti by nemala byť evidovaná na strane
pasív spoločnosti KOBAK, s.r.o., čo potom znamená, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. po odpočítaní sumy

60 956,18 EUR nebola v stave predlženia, bola iba platobne neschopná s čím ZKR nespája sankciu v
podobe zákonnej zmluvnej pokuty.

33.Z daňového priznania dani z pridanej hodnoty zo dňa 25.01.2016 bez ďalšieho nie je možné zistiť,
či spoločnosť KOBAK, s.r.o. je alebo nie je v predlžení.

34.Z účtovnej závierky zo dňa 07.08.2017 zostavenej ku dňu 07.07.2014 (predloženej žalovaným v
priebehu tohto konania - č.l. 45 až 47 spisu) súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o.
nebolo záporné a predstavovalo 74 480,- EUR. Táto účtovná závierka nebola schválená a nie je v nej
zahrnutý záväzok voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.

35.Zápisnicou zo zasadnutia valného zhromaždenia spoločnosti KOBAK, s.r.o. k hospodáreniu firmy
za rok 2013 z 30.06.2014 mal súd preukázané, že bola schválená účtovná závierka spoločnosti za rok2013, podľa ktorej vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo záporné (- 80 943,- EUR), bola teda
v predlžení.

36.Žalovaný na preukázanie skutočnosti, v ktorom období boli v zmluvnom vzťahu spoločnosti KOBAK,
s.r.o. a ZAPA beton SK s.r.o., predložil súdu Zmluvnú objednávku č. 216-016-10-ME z 10.05.2010,
Zmluvnú objednávku č. 216-045-09-ME zo 07.04.2009, Zmluvnú objednávku č. 216-028-08-ME z
12.03.2008, Zmluvnú objednávku č. 216-020-07-ME z 01.02.2007, Zmluvnú objednávku č. 216-053-06-
ME z 05.05.2006.

37.Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cbi/20/2017 (vo veci žalobcu JUDr. Ondrej Gajdošech,
správca konkurznej podstaty dlžníka KOBAK, s.r.o. v konkurze, proti žalovanému KOBAKSTAV, s.r.o. o
určenie neúčinnosti právneho úkonu) súd zistil:
37A.Zo zoznamu veriteľov v konkurze dlžníka KOBAK, s.r.o. súd zistil, že nachádza sa v ňom aj
pohľadávka spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o., pričom celková výška uznaných pohľadávok veriteľov

predstavuje 166 619,05 EUR.
37B.Na preukázanie obchodno-záväzkového vzťahu medzi úpadcom a spoločnosťou ZAPA beton SK
s.r.o.žalobcapredložilsúdu:a)Objednávkuč.01/2013zodňa07.01.2013nepodpísanúobjednávateľom
- spoločnosťou KOBAK, s.r.o., b) faktúry č. 0161300037 z 01.02.2013, č. 0161300108 z 01.03.2013 a
č. 0161300237 z 02.04.2013 vystavené spoloč-nosťou ZAPA beton SK s.r.o. úpadcovi, c) dodacie listy

o dodaní tovaru.
37C.Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 21.07.2016 mal súd preukázané, že
spoločnosť ZAPA beton SK s.r.o. prihlásila do konkurzného konania vedeného voči dlžníkovi KOBAK,
s.r.o. pohľadávku z faktúr č. 0161300037 z 01.02.2013, č. 0161300108 z 01.03.2013 a č. 0161300237
z 02.04.2013 vystavených spoločnosťou ZAPA beton SK s.r.o. úpadcovi.

37D.Na preukázanie dostatočných finančných prostriedkov na úhrady záväzkov žalovaný KOBAKSTAV,
s.r.o. (v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/20/2017) predložil súdu faktúry
úpadcu vystavené spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice č. 05/2013 zo dňa 05.04.2013 na sumu 91
288,39 EUR a č. 08/2014 zo dňa 03.06.2014 na sumu 250 003,93 EUR. Predložil tiež výpis obratov
na účte v Československej obchodnej banke k 31.08.2014, z ktorého vyplýva zostatok vo výške 299,91

EUR a tabuľku zákaziek (č.l. 97 spisu). Žalovaný predložil aj zoznam neuhradených prijatých faktúr k
31.12.2013, zoznam vydaných faktúr za rok 2013, tabuľku s dopočítaným vlastným imaním spoločnosti
KOBAK, s.r.o. (č.l. 391 spisu) a Uznanie záväzku zo dňa 20.11.2013, z ktorého súd zistil, že spoločnosť
STAVA IP spol. s r.o. Košice ako dlžník uznala záväzok voči spoločnosti KOBAK, s.r.o. ako veriteľovi
vo výške 299 748,58 EUR.

37E.Zo súpisu majetku spoločnosti KOBAK, s.r.o. vyhotoveného jej konateľom v priebehu konania
vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/20/2017 vyplýva, že majetok tejto spoločnosti
prihlásený do konkurzu predstavoval 87 047,59 EUR, pričom správcom zistený majetok bol len vo výške
84 558,44 EUR.
37F.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.06.2014 mal súd preukázané, že úpadca postúpil svoje

pohľadávky, ktoré mal voči spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice vo výške 250 003,93 EUR (z faktúry
č. 08/2014 zo dňa 03.06.2014) na spoločnosť EsedFin, s.r.o., Jegorovova 37, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 46 086 404 za odplatu vo výške dohodnutej v predmetnej zmluve. Preddavok na odplatu mal
predstavovať 104 000,- EUR.
37G.Zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu KOBAK, s.r.o. zverejnenom v obchodnom vestníku dňa

08.09.2016 súd zistil, že hodnota jeho majetku predstavovala 84 426,37 EUR. V súpise bola zahrnutá
aj pohľadávka voči spoločnosti EsedFin, s.r.o. z titulu neuhradenej odplaty za postúpenú pohľadávku, v
zmysle bodu 35. odôvodnenia tohto rozsudku, vo výške 75 000,- EUR.
37H.Z knihy prijatých faktúr úpadcu vyplýva, že ku dňu 05.07.2016 evidoval v nej faktúry spoločnosti
ZAPA beton SK s.r.o. č. 0161300037, č. 0161300108 a č. 0161300237.

37I.Z daňových priznaní dane z pridanej hodnoty úpadcu z 24.02.2013, 24.03.2013 a 24.04.2013 bolo
zistené, že úpadca si uplatnil nárok na odpočet DPH z faktúr vystavených mu spoločnosťou ZAPA beton
SK, s.r.o. za dodávku betónu v roku 2013.
37J.ZoZmluvyodieloč.2/2012/STAVAIP/KOBAKzodňa16.07.2012súdzistil,žejuuzavrelispoločnosť
STAVA IP spol. s r.o. Košice ako objednávateľ a spoločnosť KOBAK, s.r.o. ako zhotoviteľ. Predmetom

boli stavebné práce podľa platnej projektovej dokumentácie na stavbe „Ostrovy kultúry - Otvorená zóna
2 Východoslovenská galéria“. Dielo malo byť dokončené do 31.12.2012. Podľa čl IV. bodu 4.3. zmluvy
v cene za dielo sú zahrnuté všetky práce, dodávky a služby súvisiace s realizáciou diela a vyplývajúce
pre zhotoviteľa zmluvy.37K.Zo Zmluvnej objednávky č. 216-016-10-ME z 10.05.2010 súd zistil, že ako kupujúci v nej bol
uvedený úpadca a spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. v nej vystupovala, ako predávajúci. Objednávka
bola platná do 31.12.2010.

37L.Spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. na výzvu súdu (v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 26Cbi/20/2017) predložila Objednávku č. 01/2013 zo dňa 07.01.2013 (v ktorej ako
objednávateľ je uvedený úpadca, ale nie je ním podpísaná), Potvrdenie objednávky zo dňa 07.01.2013
adresovanéspoločnostiKOBAK,s.r.o.,Zoznamosôboprávnenýchkobjednávaniuaprevzatiučerstvého
betónu na stavbe zo dňa 10.05.2010 a faktúry č. 0161300201 zo dňa 27.03.2013, 0161300257 zo dňa

09.04.2013, 0161300334 zo dňa 22.04.2013, 0161300434 zo dňa 02.05.2013, 0161300583 zo dňa
27.05.2013, 0161300479 zo dňa 13.05.2013 vystavené spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice.
37M.ZfaktúrúpadcuvystavenýchspoločnostiSTAVAIPspol.sr.o.Košiceč.01/2013zodňa07.02.2013,
03/2013 zo dňa 07.03.2013 a č. 05/2013 zo dňa 05.04.2013 súd zistil, že úpadca za obdobie mesiacov
január až marec 2013 účtoval spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice aj cenu za dodaný betón.
37N.Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 30Rob/49/2014 súd zistil, že spoločnosť ZAPA beton SK,

s.r.o. ako žalobca žiadala, aby súd zaviazal spoločnosť KOBAK, s.r.o. ako žalovaného na zaplatenie 60
956,18 EUR s prísl. titulom neuhradenia faktúr č. 0161300037, č. 0161300108 a č. 0161300237. Proti
vydanému platobnému rozkazu vo veci žalovaný KOBAK, s.r.o. podal odpor. Konanie bolo uznesením
zo dňa 31.08.2016 zastavené na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu z dôvodu vyhlásenia
konkurzu na majetok spoločnosti KOBAK, s.r.o. Súd tiež zistil, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. predmetné

faktúry spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. vrátila až listom zo dňa 03.12.2013, teda o viac ako 8 mesiacov
po ich vystavení. Žalobca - ZAPA beton SK, s.r.o. listom svojho právneho zástupcu zo dňa 08.01.2014
oznámil spoločnosti KOBAK, s.r.o., že s vrátením faktúr nesúhlasí a trvá na ich úhrade.
37O.Svedok Mgr. L. I. (konateľ spoločnosti STAVA IP spl. s r.o. Košice) uviedol, že stavbu
Východoslovenskej galérie dostali ako subdodávku od spoločnosti DÚHA, a.s. a vzhľadom na to, že

realizovali stavbu Kulturpark tiež pre spoločnosť DÚHA, a.s. celú zákazku Východoslovenskej galérie
posunuli na firmu KOBAK. Keďže spoločnosť KOBAK, s.r.o. pre nich robila už roky predtým, bolo
dohodnuté, že odberateľmi materiálu bude spoločnosť STAVA IP, spol. s r.o. Košice. Bolo to cenovo
výhodnejšie, objednávali oveľa väčšie množstvo materiálov, tým pádom dostali lepšie ceny. Objednávka
materiálu sa robila cez spoločnosť STAVA IP, spol. s r.o. Košice, ostatné veci si riešila spoločnosť

KOBAK, s.r.o. sama. Uviedol, že asi bola uzavretá aj zmluva. Chodili na stavbu iba počas kontrolných
dní, alebo sporadicky robili kontroly. Spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. bola jediným dodávateľom betónu
na stavbu Východoslovenskej galérie. Uskutočnilo sa sedenie medzi zástupcami spoločnosti ZAPA
beton SK, s.r.o., spoločnosti KOBAK a STAVA IP, spol. s r.o. Košice a dohodli sa podmienky dodávky.
Spoločnosť STAVA IP, spol. s r.o. Košice bola garantom toho, že spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o.

dostane svoje peniaze. Objednávanie si riešila spoločnosť KOBAK, s.r.o. sama. Keď spoločnosť STAVA
IP, spol. s r.o. Košice išla do konkurzu, volala mu nejaká pani zo spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., prečo
im nezaplatíme faktúru. On uviedol, že dali návrh na vyhlásenie konkurzu, preto nemôžu uprednostňovať
veriteľa.Naotázkuprávnehozástupcužalovaného,čiohľadomdodávkybetónumali(spoločnosť STAVA
IP, spol. s r.o. Košice) so spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. uzavretú zmluvu odpovedal, že s každým

jedným dodávateľom materiálu sa na začiatku roka robila rámcová zmluva. Aj so touto spoločnosťou
mali takúto zmluvu pred rokom 2013, ale či bola podpísaná aj na rok 2013 to nevedel uviesť. Pamätal
sa na to, že sa uskutočnilo uvedené stretnutie, kde si dohodli podmienky a oni sa zaručili, že spoločnosť
ZAPA beton SK, s.r.o. dostane peniaze. Na otázku právneho zástupcu žalovaného ako bolo vyriešené
fakturovanie a preberanie betónu odpovedal, že preberanie mala na starosti spoločnosť KOBAK, s.r.o.,

ktorá riešila aj objednávky. Čo sa týka fakturácie nevedel presne uviesť ako to robili, ale uviedol, že
spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. tlačila na nich, aby boli garantmi toho, že sa faktúry zaplatia. Čo sa
týka fakturácie, splatnosť faktúr bola 180 dní, čo sa týka spoločností STAVA IP, spol. s r.o. Košice a
DÚHA, a.s. a tú istú dobu my dávali voči spoločnosti KOBAK, s.r.o. a zrejme aj oni takú dávali svojim
dodávateľom. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či si pamätá, žeby prišiel za ním p. I. s tým,

že spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. vystavila tri faktúry spoločnosti KOBAK, s.r.o., s ktorými nesúhlasil
odpovedal, že vie o nejakom jednaní na úrovni p. I., jeho a zástupcu spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.
ohľadom riešenia nejakých problémov, ale nevedel uviesť, či sa to týkalo konkrétne týchto troch faktúr.
Nepamätal sa presne, aký bol výsledok týchto jednaní.
37P.Svedok Ing. Z. O. uviedol, že nemá vzťah k procesným stranám. Spolupracoval s firmou KOBAK,

s.r.o. Pracoval pre spoločnosť STAVA IP, spol. s r.o. ako stavbyvedúci. Bol ešte okrem tejto stavby
stavbyvedúcim na ďalších dvoch stavbách. Firma STAVA IP mala uzavretú rámcovú zmluvu na dodávku
betónu. Dispečer u dodávateľa betónu mal telefónne čísla osôb, ktoré mohli objednávať betón, ale len
to množstvo mohli objednávať, na ktorom sa dohodli s firmou KOBAK. Firma STAVA IP nedovolila, abyniekto iný dával objednávku na betón ani na iný materiál. Firma STAVA IP mala dojednané množstvo
betónu na celý rok a keď to bolo málo, urobil sa dodatok k rámcovej zmluve. Žiadne iné firmy nemohli
objednávať žiadny materiál, všetko išlo cez STAVA IP. Nie je možné, aby iná firma dohodla objednávku

na betón, alebo na iný materiál. Bolo to tak preto, lebo zarábala na množstevných zľavách. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného nech svedok bližšie ozrejmí ako sa dialo objednávanie a preberanie
betónu na stavbe odpovedal, že nikto iný sa nemohol ozvať na dispečing, iba on. Ak by to bol niekto
iný, nedostal by betón. On zavolal deň predtým čo majú doniesť na druhý deň. Ak on ja nebol na
stavbe, dodací list podpísal za neho niekto z firmy KOBAK. Inak on podpisoval všetky dodacie listy s

tým, že všetky dodacie listy odovzdal svojej firme (STAVA IP, spol. s r.o.). Na konci mesiaca sa potom
všetko spočítalo. Pokiaľ ide o betón spočítalo sa koľko betónu bolo dodaných na stavbách v predmetnom
mesiaci a toto množstvo sa odpočítalo z množstva uvedeného v rámcovej zmluve. Ak bolo v rámcovej
zmluve uvedené menšie množstvo tak sa urobil dodatok k rámcovej zmluve. Na ďalšiu otázku právneho
zástupcu žalovaného, či to bolo tak aj s iným materiálom, nielen s betónom odpovedal, že áno, so
všetkým.Naďalšiuotázkuprávnehozástupcužalovaného,akbolovylúčené,abyinýobjednávalmateriál

na stavbu ako je možné, že spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. vystavila faktúry na spoločnosť KOBAK,
s.r.o. zo dňa 01.02.2013, 01.03.2013 a 02.04.2013 odpovedal, že nie je možné, aby na tejto stavbe
spoločnosť KOBAK, s.r.o. objednávala betón. Nevie prečo to tak bolo. Tento systém fungoval pre všetky
stavby spoločnosti STAVA IP, spol. s r.o.
37Q.Z účtovnej závierky zo dňa 07.08.2017 zostavenej ku dňu 10.07.2014 (predloženej žalovaným v

priebehu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/20/2017) súd zistil, že vlastné
imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo nebolo záporné a predstavovalo 69 118,- EUR. Táto účtovná
závierka nebola schválená a nie je v nej zahrnutý záväzok voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.

38.Na otázky žalovaného v tomto konaní spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. odpovedala:

38A.Spoločnosť ZAPA mala uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou STAVA IP spol. s r.o. Košice č.
111425/0002/216-060-1, na základe ktorej bol spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice dodávaný betón
na stavbu Galéria - Košice, čo vyplýva z faktúr, ktoré neboli uhradené a pohľadávky boli prihlásené do
konkurzu vedeného na majetok spol. STAVA IP spol. s r.o. Košice. Z predmetných neuhradených faktúr
vyplýva, že šlo o dodávanie betónu na stavbu Galéria - Košice od 12.04.2013.

38B.Spoločnosť ZAPA mala uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou KOBAK, s.r.o. zo dňa 10.05.2010.
Prílohou zmluvy bol zoznam osôb oprávnených k objednaniu betónu. Následne pravdepodobne p. O.
A. (konateľ spoločnosti KOBAK) objednal od spoločnosti ZAPA betón, na základe čoho bola následne
zaslaná objednávka č. 1/2013 zo dňa 07.03.2013, pravdepodobne prostredníctvom mailu, v ktorej
je uvedený obsah, na ktorom sa dohodla ZAPA s p. A.. Kto konkrétne objednávku zasielal nie je

známe, pretože ZAPA už nedisponuje mailovými komunikáciami z roku 2013. Bolo štandardnou praxou
jednotlivých prevádzok spoločnosti ZAPA, že potom, ako určitá osoba prejavila záujem o kúpu betónu
(ďalej aj ako „záujemca“), došlo k uzatvoreniu písomnej objednávky podpísanej oboma zmluvnými
stranami alebo k uzatvoreniu písomnej kúpnej zmluvy. Pokiaľ bol už na prevádzke záujemca o kúpu
betónu známy, t.j. už sa mu dodávalo v minulosti, tak sa mohlo stať, že na základe telefonickej, ústnej,

či mailovej objednávky bez uzatvorenia písomnej zmluvy došlo k dodaniu betónu takejto osobe. Pán A.
bol vo vzťahu k zmluve z roku 2010 osobou oprávnenou na objednávanie betónu, čo vyplýva z prílohy
zmluvy: Zoznam osôb oprávnených k objednaniu betónu na stavbe. Pán A. bol na prevádzke ZAPA
známy a z toho dôvodu bola objednávka uskutočnená ústne a následne potvrdená pravdepodobne
mailom, akceptovaná zo strany zamestnanca spoločnosti ZAPA. Na základe uvedenej objednávky,

ZAPA začala dodávať betón spoločnosti KOBAK, s.r.o. na stavbu Galéria - Košice v období od 01/2013
do 04/2013. Dodanie betónu na stavbu bolo riadne potvrdené zodpovednými zástupcami spoločnosti
KOBAK, s.r.o. na vystavených dodacích listoch. Potvrdením prevzatia objednaného betónu na dodacích
listoch tak došlo k naplneniu poslednej podmienky pre riadne uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa § 409
a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. k vzniku kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou ZAPA a KOBAK, s.r.o.

Niektoré dodacie listy boli priamo na stavbe podpísané aj p. I., konateľom spoločnosti KOBAK, s.r.o. ako
aj p. A., konateľom spoločnosti KOBAK, s.r.o., preto nemala ZAPA žiadne pochybnosti o tom, že KOBAK
betón nielenže objednal ale aj prevzal. Na dodacích listoch je uvedený v kolónke kupujúceho spoločnosť
KOBAK,s.r.o.,čohosibola/muselabyťosobapodpisujúcadodacílistvedomáaakbybetónnebolurčený
pre spoločnosť KOBAK, s.r.o., spoločnosť KOBAK, s.r.o. to mala a mohla oznámiť spoločnosti ZAPA už

pri prevzatí prvého betónu na základe objednávky č. 01/2013 a podpísaní prvého dodacieho listu.
38C.K objednávke bol priložený Zoznam oprávnených osôb buď preto, že naň odkázala spoločnosť
KOBAK pri objednávke betónu, ako na zoznam osôb, z ktorých treba vychádzať aj pri novej objednávke
betónu, alebo preto, aby si vtedajší zamestnanci ZAPA overili, či novú objednávku uskutočnila osoba,ktorá v spoločnosti KOBAK pracuje. Sú to však len domnienky, keďže žiadny zo zamestnancov ZAPA
si už na uvedené nepamätá.
38D.Na otázku, prečo na všetkých faktúrach je uvedené číslo neexistujúcej zmluvy a či sa jedná o číslo

zmluvy, spoločnosť ZAPA odpovedala, že by malo ísť o číslo zmluvy. Keďže písomná zmluva uzatvorená
nebola, ale len ústna, je možné, že pri vystavovaní faktúr bolo potrebné doplniť číslo zmluvy do faktúry,
a tak zamestnanci ZAPA pridelili zmluvnému vzťahu číslo zmluvy 111238/0006/2016-012-1. Opäť ide
len o domnienku, nakoľko zmluvou s uvedeným číslom nedisponuje a vzhľadom na uplynutý čas, nie je
možné zistiť skutočné dôvody uvedenia predmetného čísla zmluvy na faktúrach.

38E.V zmluve z roku 2010 bol so spoločnosťou KOBAK, s.r.o. dohodnutý maximálny limit 6 600,- EUR,
pričom pri jeho presiahnutí kupujúcim mala spoločnosť ZAPA ako predávajúci možnosť, avšak nie
povinnosti pozastaviť dodávky betónu. Keďže pri novej zmluve na dodávku betónu bola už spoločnosť
KOBAK, s.r.o. predávajúcemu - spoločnosti ZAPA známa, pričom s ňou nemala problémy (napr. platila
včas, príp. že mala všetky záväzky voči spoločností ZAPA uhradené) mohla dodať spoločnosti KOBAK,
s.r.o. akékoľvek množstvo betónu, nakoľko sa spoliehala, že nový zmluvný vzťah bude rovnako ako

predchádzajúci bezproblémový. Maximálne limity slúžia na ochranu predávajúceho, aby nedošlo k
situácii, že za krátky čas odoberie kupujúci veľké množstvo betónu a následne vznikne spoločnosti ZAPA
vysoká pohľadávka voči kupujúcemu. V tomto prípade maximálny limit nebol dohodnutý, ale ak by aj
bol, pre zachovanie dobrých obchodných vzťahov často dochádza k jeho prekročeniu.
38F.Spoločnosť ZAPA nemala vedomosť o tom, že by v mesiacoch február až apríl 2013 prebehlo

stretnutie zástupcov KOBAK, s.r.o., STAVA IP spol. s r.o. Košice a ZAPA beton SK s.r.o.
38G.V spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o. na prevádzke v Košiciach, účtovné doklady pre spoločnosť
KOBAK, s.r.o. vystavovala fakturantka p. Ing. K.Á. M., fakturantka, pokladňa, s pracovným pomerom od
01.01.2003 do 30.11.2018, bytom A. XX, XXX XX C..
38H.Spološnosť ZAPA beton SK s.r.o. predložila súdu: a) Objednávkový list č. VP/340/03/2013, medzi

objednávateľom STAVA IP spol. s r.o. Košice a dodávateľom ZAPA beton SK s.r.o., b) Potvrdenie
objednávky betónu pre stavbu „Galéria - Košice" zo dňa 05.03.2013, medzi predávajúcim spoločnosťou
ZAPA a kupujúcim spoločnosťou STAVA IP spol. s r.o. Košice, c) Objednávkový list č. 01/2013, medzi
objednávateľom KOBAK, s.r.o. a dodávateľom: ZAPA beton SK zo dňa 07.01.2013, d) Potvrdenie
objednávky betónu pre stavbu „Galéria Košice“ zo dňa 07.01.2013, medzi predávajúcim spoločnosťou

ZAPA a kupujúcim spoločnosťou KOBAK, s.r.o.

39.Z listu spoločnosti JAKO AUDIT, s.r.o. zo dňa 08.02.2021 adresovaného Vladimírovi Hudákovi -
KOBAK, s.r.o. v konkurze (Stanovisko k účtovaniu záväzku spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.) bolo
zistené, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. nemala faktúry vystavené spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o.

č. 213/025, 213/071 a 213/114 zaúčtovať, nakoľko neboli predmetom plnenia voči spoločnosti KOBAK,
s.r.o. Existencia samotnej faktúry nezakladá právo na zaúčtovanie. Účtovná jednotka je povinná účtovať
tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom
účtovníctva. Spoločnosť KOBAK, s.r.o. mala tieto faktúry vrátiť a nemala právo na odpočet dane z
pridanej hodnoty. Ak spoločnosť KOBAK, s.r.o. účtovala o týchto faktúrach, ktoré len formálne existovali,

účtovná závierka v daných rokoch nevyjadruje verný a pravdivý obraz o finančnej situácii spoločnosti,
Záväzky sú umelo navýšené o sumu 60 956,16 EUR.

40.Podľa odôvodnenia uznesenia Okresnej prokuratúry Košice I č. 2 Pv 150/20/8802-34 zo dňa
13.01.2022 (o zamietnutí sťažnosti oznamovateľa Z.Í. I. proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania)

z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že betón objednal stavbyvedúci Ing. O. zo spoločnosti
STAVA IP spol. s r.o. Košice pre potreby prebiehajúcej stavby východoslovenskej galérie na Hlavnej
ulici v Košiciach. Stavbu v subdodávke realizovala spoločnosť KOBAK, s.r.o., ktorej zamestnanci v jeho
neprítomnosti podpísali dodacie listy pri prevzatí betónu.

41.Z výpovede svedkyne JUDr. P.S. V., bývalej právnej zástupkyne spoločnosti KOBAK, s.r.o. súd zistil,
že kontaktovala žalobcu, pomáhala spoločnosti KOBAK s návrhom na vyhlásenie konkurzu. Keď jej
došlo predvolanie na pojednávanie vo veci Ň., po dohode so žalobcom svoju neúčasť ospravedlnila a
nechala zastupovanie žalobcovi, hoci to bolo ešte pred vyhlásením konkurzu. Boli v telefonickom, e-
mailovom aj osobnom kontakte. Keď správcovi odovzdávala dokumentáciu (09.05.2016), sprevádzal

ju pán I., väčšinou on informoval o súdnych konaniach. Po niekoľkých mesiacoch asi v septembri
odovzdávala pánovi Gajdošechovi dokumentáciu vo veci Ň. a vtedy došlo aj k ukončeniu zastupovania.
Keď sa riešila pohľadávka spoločnosti ZAPA, pán I. vždy hovoril o tom, že tam je nejaký podvod, stále toopakoval, že túto pohľadávku neuznáva a aj pri jednaní s pánom Gajdošechom to uviedol. Skutočnosť,
že sa táto pohľadávka neuznáva bola uvedená aj v návrhu na vyhlásenie konkurzu.

42.Výpoveďou svedka Z. I., ktorý bol a je spoločníkom aj konateľom spoločnosti KOBAK, s.r.o. mal súd
preukázané, že dňa 09.05.2016 pri odovzdávaní dokladov sa pán Gajdošech pýtal na súdne spory.
Vysvetlil mu ohľadom prípadu Ň., že to už bolo pred ukončením a potom ho informoval o súdnom
spore so spoločnosťou ZAPA. Popreli pohľadávky tejto spoločnosti, nakoľko od nej neobjednali žiadny
betón. Faktúry boli vystavené len na úpadcu, ktoré vrátili s tým, že pán Dr. Gajdošech bol informovaný

o tom, že boli podvedení firmou ZAPA, aj firmou STAVA IP. S firmou STAVA IP robili spolu od roku
2008. Od roku 2006 do roku 2010 mali zmluvu uzavretú aj so spoločnosťou ZAPA. Od roku 2010 nemali
žiadny vzťah s firmou ZAPA. Všetky zmluvy od roku 2006 do roku 2010 podpisoval v mene dlžníka on,
nikto iný, žiadny pán A.. Je smutné, že sa odvolávajú na mŕtveho človeka, ktorý sa nevie brániť. Tento
človek nemal ekonomické vzdelanie a nikdy nerobil žiadnu objednávku. Podpísal len stazku, tak ako
to býva na stavbe, že ten kto je prítomný, tak podpíše stazku, a prevezme dodaný materiál. Ale betón

neobjednával. Betón objednávala spoločnosť STAVA IP, pán O.. Bolo to potvrdené aj prokuratúrou, aj
pánom O.. Prezeral dodacie listy, ktoré boli v tom čase podpísané. Okrem pána A. tam bolo ešte osem
iných podpisov a medzi tými podpismi je jeden, ktorý pozná, je to podpis stavbyvedúceho pána O..
Čo sa týka predmetného jednania, informoval na ňom pána Dr. Gajdošecha o tom, ako ich podviedli a
nemali inú možnosť, len sa brániť na súde, ale pán Dr. Gajdošech pohľadávku uznal a všetko sa obrátilo

proti nim. Svedok uviedol, že v roku 2013 boli vykonané práce za sumu 299 000,- EUR, ale tieto boli
zaplatené až v roku 2014. Takže očakával sa príjem 299 000,- EUR. Následne v roku 2014 pracovali na
rôznych stavbách, spomenul len tie najväčšie, a to Hasičskú stanica Trebišov v hodnote 180 000,- EUR,
ďalšiu časť zákazky Hasičská stanica Trebišov hodnote 37 442,- EUR, ďalšiu časť zákazky Hasičská
stanica Trebišov v hodnote 4 746,- EUR. Ďalej došlo k postúpeniu pohľadávky spoločnosti ZAPA vo

výške 250 000,- EUR, potom boli menšie zákazky ako rodinný dom pani M. v hodnote 10 000,- EUR,
ďalšia zákazka v hodnote 4 000,- EUR, zákazka pre firmu Inovia v hodnote 5 600,- EUR, zákazka pre
spoločnosť TIREX v hodnote 5 000,- EUR. Aj v roku 2015 mali ďalšie zákazky. Niektoré sa pretiahli
aj z roku 2014 do roku 2015, napr. Hasičská stanica Trebišov. Tieto skutočnosti už boli uvedené aj v
konaní 26Cbi/20/2017. Tvrdil, že úpadca viedol v účtovníctve aj pohľadávku voči spoločnosti STAVA IP,

ale faktúra bola spoločnosťou STAVA IP vrátená 2 krát, preto nebola vedená v účtovníctve v roku 2013.
Dňa 20.11.2013 bolo podpísané uznanie záväzku k tejto faktúre zo strany spoločnosti STAVA IP a po
tomto termíne opätovne vrátili v decembri faktúru.

43.Na preukázanie skutočnosti, že konal s odbornou starostlivosťou a že je potrebné prihliadať aj

na očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, žalovaný predložil súdu Faktúru úpadcu
vystavenú spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice č. 08/2014, Uznanie záväzku zo dňa 20.11.2013,
Tabuľku s dopočítaným vlastným imaním úpadcu, Zoznam neuhradených prijatých faktúr, Zoznam
vydanýchfaktúr,listspoločnostiJAKOAUDIT,s.r.o.zodňa08.02.2021adresovanýVladimíroviHudákovi
- KOBAK, s.r.o. v konkurze (Stanovisko k účtovaniu záväzku spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.), Zoznam

vydaných faktúr s úhradami.

44.Podľa ust. § 3 zák. č. 7/2005 Z.z. (ZKR): (1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo
predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. (2) Platobne
neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky

viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa
považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne
patrili len jednému veriteľovi. Ak peňažnú pohľadávku nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou,
alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa,
že je platobne neschopný. (3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného

predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej
znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky
ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno
so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo

v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú
spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali
v poradí ako podriadené pohľadávky a ani záväzky prislúchajúce pohľadávkam podľa § 155a. (4)Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

45.Podľa ust. § 7 ZKR konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie
konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých
dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

46.Podľa ust. § 11 ZKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2015: (1) Návrh na vyhlásenie konkurzu

sa podáva na príslušnom súde (ďalej len "súd"). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať
dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. (2) Dlžník
v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo
sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene
dlžníkamárovnakoštatutárnyorgánalebočlenštatutárnehoorgánudlžníka,likvidátordlžníkaazákonný
zástupca dlžníka. (3) Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene

predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene
predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov
viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. (4) Osobe,
ktorá počas štyroch rokov pred začatím konkurzného konania vo funkcii štatutárneho orgánu alebo jeho
člena, likvidátora alebo zákonného zástupcu dlžníka porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie

konkurzu, vzniká vyhlásením konkurzu povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo
výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušila povinnosť
včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného
imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom. 3a) Ak je takýchto osôb viac, v časti, v ktorej
je ich povinnosť čo do výšky rovnaká, sú povinné plniť spoločne a nerozdielne. Tejto zodpovednosti

sa zbaví ten, kto preukáže, že neporušil povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo,
že konal s odbornou starostlivosťou. Zodpovednosti sa zbaví tiež ten, kto nie je oprávnený konať v
mene dlžníka samostatne, ak preukáže, že pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne,
nemohol túto povinnosť splniť a že bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o
porušenítejtopovinnosti,uložildozbierkylistínoznámenie,žedlžníkjevpredlžení.(5)Aksúdkonkurzné

konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia
platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v
súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj
na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu

na vyhlásenie konkurzu.

47.Podľa ust. § 11 ZKR v znení platnom a účinnom od 01.01.2016: (1) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa
podáva na príslušnom súde (ďalej len "súd"). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník,
veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. (2) Dlžník v predlžení

je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní
odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má
rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca
dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi
spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na

vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej
hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym
nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením
obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v
jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská

zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa
nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o
urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa
nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. (3) Veriteľ je oprávnený
podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho

dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30
dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z
týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. (4) Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu
veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľzodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného
konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou
starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho

orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

48.Podľa ust. § 74a ZKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2015: (1) Správca vyzve osoby, pri
ktorých má za to, že porušili povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vrátane osôb
určených veriteľským výborom, aby mu v určenej lehote preukázali, či túto povinnosť riadne a včas

splnili. (2) Ak vyzvaná osoba v určenej lehote nepreukáže, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu neporušila alebo že konala s odbornou starostlivosťou alebo že je tu iný dôvod vylučujúci jej
zodpovednosť, správca podá návrh, aby súd uznesením uložil vyzvanej osobe zaplatiť do všeobecnej
podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania v čase, keď porušila povinnosti včas
podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania
obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom. 3a) (3) Ak vyzvaná osoba nepreukáže súdu, že povinnosť

podaťnávrhnavyhláseniekonkurzuneporušilaalebožekonalasodbornoustarostlivosťoualebožejetu
iný dôvod vylučujúci jej zodpovednosť, súd ju uznesením zaviaže zaplatiť do všeobecnej podstaty sumu
vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania v čase, keď porušila povinnosti včas podať návrh
na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej
spoločnosti ustanovenej zákonom; 3a) ak tento čas nie je známy, vychádza sa z dlžníkovho základného

imania zapísaného v deň začatia konkurzného konania. Uznesenie súd doručí správcovi a tomu, koho
uznesenie zaväzuje; uznesenie súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený
podať odvolanie do 15 dní od doručenia správca alebo ten, koho uznesenie zaväzuje.

49.Podľa ust. § 74a ZKR v znení platnom a účinnom od 01.01.2016: (1) Správca vyzve osoby, pri ktorých

má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených
veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že
im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili. (2) Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako
15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže,
že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý
koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom. (4) Súd uloží povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú
pokutu nemožno znížiť. (5) Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s
odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol

túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o
predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu
bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez
zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú
viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného

posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.
(6) Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je
rozhodnutím o vylúčení.14b)

50.Podľa ust. § 206a ZKR: (1) Konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších

predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) V konaniach začatých pred 1. januárom 2012 má veriteľ,
ktorým je orgán, inštitúcia alebo agentúra Európskej únie, právo hlasovať na schôdzi veriteľov aj
vtedy, ak bola jeho pohľadávka popretá čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. (3) Ak dlžník spĺňal
podmienky predlženia podľa tohto zákona aj pred 1. januárom 2013 a podmienky predlženia trvajú aj
po 1. januári 2013, osoby, ktoré pred 1. januárom 2013 vykonávali funkciu štatutárneho orgánu alebo

člena štatutárneho orgánu, likvidátora alebo boli zákonným zástupcom dlžníka a vykonávali túto funkciu
aj po 1. januári 2013, zodpovedajú za záväzok zaplatiť v prospech konkurznej podstaty sumu vo výške
dlžníkovho zapísaného základného imania, ak nepodajú návrh na vyhlásenie konkurzu do 31. marca
2013.

51.Podľa ust. § 206c ZKR: (1) Konania začaté pred 1. januárom 2016 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2015. (2) V registri úpadcov sa zverejňujú údaje podľa § 10a ods. 2 o
konaniach začatých po 30. júni 2016. O konaniach, ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. januárom2016, vrátane konaní podľa § 206, sa v registri úpadcov zverejňujú údaje podľa § 10a ods. 2 písm. a)
prvého až deviateho bodu a písm. b) a c).

52.Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26K/9/2016 zo dňa 05.04.2016, ktoré bolo zverejnené v
obchodnom vestníku č. 70/2016 dňa 13.04.2016, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi (úpadcovi)
KOBAK, s.r.o., Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 43 882 714 a uznesením sp. zn. 26K/9/2016 zo dňa
24.06.2016, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 129/2016 dňa 06.07.2016, vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka KOBAK, s.r.o. a za správcu ustanovil žalobcu.

53.V zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach podľa bodu 14. odôvodnenia tohto
rozsudku sa súd prvej inštancie mal vyporiadať aj s odvolacou námietkou ohľadne aplikácie ust. § 206c
ods. 1 ZKR v nadväznosti na ust. § 11 ods. 2 a § 74a novely ZKR.

54.Povinnosť štatutárneho zástupcu, likvidátora alebo zákonného zástupcu dlžníka zaplatiť v prospech

všeobecnej podstaty tzv. pokutu bola stanovená novelou ZKR platnou a účinnou od 01.01.2013.

55.Z ustanovenia § 206c ZKR vyplýva, že na konania začaté po 01.01.2016 sa vzťahujú ustanovenia
zákona č. 7/2005 Z.z. platné a účinné od 01.01.2016 (na základe novely prijatej zák. č. 87/2015 Z.z.).
Zodpovednosť štatutárneho zástupcu dlžníka by sa teda v danom prípade mala posudzovať v zmysle

ust. § 3, § 11 a § 74a ZKR v znení platnom a účinnom po 01.01.2016.

56.Žalobca tvrdil, že dlžník bol v úpadku (predlžení) najneskôr ku dňu 31.12.2013, nakoľko z riadnej
účtovnej závierky (súvahy) spoločnosti KOBAK, s.r.o. zostavenej k tomuto dňu vyplýva, že jej vlastné
imanie v tom čase predstavovalo zápornú hodnotu - 80 943,- EUR. Účtovná závierka (súvaha) za

obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 bola zostavená dňa 28.02.2014. Podľa žalobcu bol dlžník v
úpadku (predlžení) aj k 31.12.2014.

57.Podľa ust. § 11 ods. 2 prvej a druhej vety ZKR (v znení platnom a účinnom pred 01.01.2016 aj
po 01.01.2016): Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od

kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení.
Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka,
likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovanému mohla
vzniknúť povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti KOBAK, s.r.o. už
do 30 dní od zostavenia účtovnej závierky tejto spoločnosti za rok 2013, teda do 30.03.2014. Na

základe uvedeného teda žalovanému už nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu do 30.03.2014
mohla vzniknúť povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného
imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie
konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti
ustanovenej zákonom, resp. pokutu (ďalej len „pokuta“).

58.Ak by žalovaný ako konateľ úpadcu porušil predmetnú povinnosť v marci 2014, tak vzhľadom na
zákaz retroaktivity by bolo možné voči nemu použiť iba ten druh sankcie, ktorý bol v danom čase platný
a účinný. Je ústavne neudržateľné, aby za poručenie práva v roku 2014 bola fyzickej osobe uložená
sankcia, ktorá sa do právneho poriadku dostala až po dátume 01.01.2016. To isté platí aj vo vzťahu

k posudzovaniu podmienok, na základe ktorých sa dotknutá osoba môže zbaviť povinnosti zaplatiť
„pokutu“ (§ 11 ods. 4 druhá až štvrtá veta ZKR). Aplikácia prechodných ustanovení nemôže mať za
následok retroaktívnu zmenu hmotnoprávnych ustanovení upravujúcich podmienky vzniku povinnosti
podať návrh na vyhlásenie konkurzu, resp. liberačné dôvody (vznik práv a povinností).

59.Otázke posúdenia výšky nároku na uplatnenú pokutu v zmysle bodov 53. až 58. odôvodnenia tohto
rozsudku predchádza posúdenie samotného vzniku a existencie nároku na zaplatenie „pokuty“, pričom
v zmysle citovaných zákonných ustanovení platných a účinných pred 01.01.2016 (§ 11 ods. 4 tretia a
štvrtávetaZKR)ajpo01.01.2016(§74aods.2až5ZKR)jepotrebnézistiť,čižalovanýkonalsodbornou
starostlivosťou alebo osvedčil, že mu takáto povinnosť nevznikla.

60.Žalovaný tvrdil, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. nebola v predlžení 30 dní pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu dňa 23.02.2016. Stav predlženia spoločnosti zaevidovali až po 01.01.2016 pri
podaní daňového priznania k DPH za december 2015, t.j. dňa 25.01.2016.61.Žalovaný uviedol, že v zmysle účtovnej závierky zo dňa 07.08.2017 zostavenej ku dňu 10.07.2014
vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. nebolo záporné (predstavovalo 69 118,- EUR) a spoločnosť

nebola v úpadku. Z účtovnej závierky zo dňa 07.08.2017 zostavenej ku dňu 07.07.2014 súd zistil, že
vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. nebolo záporné a predstavovalo 74 480,- EUR. Tieto účtovné
závierky neboli schválené, boli vyhotovené až dodatočne - dňa 07.08.2017 a nie je v nich zahrnutý
záväzok voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., preto mal súd za to, že nemôžu hodnoverne preukázať
finančný stav spoločnosti, teda, či bola, alebo nebola spoločnosť KOBAK, s.r.o. v predlžení. Je potrebné

poukázať pritom na to, že účtovné závierky vyhotovené pred a po tejto účtovnej závierke, ktoré boli
riadne schválené, zahŕňajú aj záväzok úpadcu voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.

62.Žalovaný namietal spornosť záväzku spoločnosti KOBAK, s.r.o. voči spoločnosti ZAPA beton SK,
s.r.o.ztituludodávkybetónuvmesiacochjanuáražmarec2013,ktoréhocenabolavyúčtovanáfaktúrami
č. 0161300037 z 01.02.2013, č. 0161300108 z 01.03.2013 a č. 0161300237 z 02.04.2013.

63.K spornosti vyššie uvedeného záväzku je potrebné uviesť, že v danom prípade súd nemohol bez
ďalšieho neprihliadať na predmetný záväzok. Rozhodnutie ÚS SR č. I. ÚS 68/2018 nie je aplikovateľné
v tomto konaní, nakoľko v danom prípade sa nejedná o posudzovanie pohľadávky veriteľa ako v konaní
o zisťovaní platobnej schopnosti dlžníka pri veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu.

64.Predloženými faktúrami a dodacími listami vystavenými spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o.,
potvrdením objednávky, skutočnosťami zistenými zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn.
30Rob/49/2014, výpoveďou svedka Mgr. L. I., ako aj vyjadrením spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. (bod
38. odôvodnenia tohto rozsudku) mal súd preukázané, že medzi úpadcom a spoločnosťou ZAPA beton

SK, s.r.o. vznikol obchodno-právny vzťah, na základe ktorého úpadca odoberal betón od menovanej
spoločnosti v mesiacoch január až marec 2013. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj evidencia faktúr č.
0161300037, č. 0161300108 a č. 0161300237 v zozname záväzkov úpadcu, ich uvedenie v daňovom
priznaní dani z pridanej hodnoty zo strany úpadcu, ako aj to, že úpadca ich vrátil až o 8 mesiacov po
ich vystavení a doručení, že ich uvádzal v riadnych účtovných závierkach, a že ich uviedol v zozname

záväzkov pripojenom k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pohľadávka spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.
bola do konkurzného konania vedeného na majetok dlžníka KOBAK, s.r.o. riadne prihlásená a bola
uznaná (zistená). Nebola popretá ani žiadnym z veriteľov a ani úpadca nedal správcovi podnet na
jej popretie. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že pohľadávky spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.
existovali aj v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu a existujú aj doposiaľ.

65.Výpoveď štatutárnych zástupcov spoločnosti KOBAKSTAV, s.r.o. (aj KOBAK, s.r.o.) Z. I., B. O. a M. K.
súd s prihliadnutím na to, že menovaní sú aj konateľmi spoločnosti KOBAK, s.r.o. (úpadcu) nepovažoval
za dôveryhodnú. Navyše ako konatelia úpadcu, konajúci s odbornou starostlivosťou, uviedli záväzok
voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. v návrhu na vyhlásenie konkurzu a nedali podnet správcovi na

popretie pohľadávky tejto spoločnosti.

66.Ani výpoveď svedkyne JUDr. P. V. nepreukazuje, že by štatutárny zástupcovia dlžníka dali podnet
správcovi na popretie pohľadávky spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., pričom to, že podali správcovi
informácie v predmetnej v rámci poskytnutia súčinnosti, ešte bez ďalšieho neznamená, že by vyslovene

dali podnet na popretie tejto pohľadávky.

67.Podľa ust. § 32 ods. 16 ZKR uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v
akom nebola popretá, považuje za zistenú. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie je potrebné
zdôrazniť, že predmetná pohľadávka spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. nebola v konkurze popretá, a

teda sa považuje za zistenú.

68.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 64. až 67. odôvodnenia tohto rozsudku súd mal za to, že
ani výpoveď svedka Ing. Z. O.Č. nemôže bez ďalšieho spochybniť existenciu zmluvného vzťahu medzi
úpadcom a spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že nebol

štatutárnym zástupcom žiadnej z dotknutých spoločností a teda nemusel mať vedomosti o všetkých
právach a povinnostiach dohodnutých medzi účastníkmi týchto vzťahov.69.K listu spoločnosti JAKO AUDIT, s.r.o. zo dňa 08.02.2021 adresovanému Vladimírovi Hudákovi
- KOBAK, s.r.o. v konkurze (Stanovisko k účtovaniu záväzku spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.) je
potrebné uviesť, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. riadne zaúčtovala faktúry vystavené spoločnosťou ZAPA

beton SK, s.r.o. č. 213/025, 213/071 a 213/114 do svojho účtovníctva, nevrátila ich a preukázateľne
namietala voči nim až po ich uplatnení na súde. Nie je teda možné tvrdiť, že existovali len formálne a
že účtovné závierky v rokoch, v ktorých boli zaúčtované, nevyjadrujú verný a pravdivý obraz o finančnej
situácii spoločnosti.

70.Skutočnosti uvedené v odôvodnení uznesenia Okresnej prokuratúry Košice I č. 2 Pv 150/20/8802-34
zo dňa 13.01.2022 (o zamietnutí sťažnosti oznamovateľa Z. I. proti uzneseniu o zastavení trestného
stíhania) podľa bodu 40. odôvodnenia tohto rozsudku, nie je možné bez ďalšieho považovať za
preukázané, nakoľko sa nejedná o uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté v merite veci a nejedná sa o
rozhodnutie súdu.

71.Zo súvahy zo dňa 28.02.2014 zostavenej ku dňu 31.12.2013 (účtovná závierka bola schválená
na valnom zhromaždení dňa 30.06.2014) súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo
záporné (- 80 943,- EUR). Z účtovnej závierky zo dňa 28.02.2015 zostavenej ku dňu 31.12.2014
(schválenej dňa 13.03.2015) z súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo záporné (-
278,- EUR). Z účtovnej závierky zo dňa 24.01.2016 zostavenej ku dňu 31.12.2015 (schválenej dňa

25.01.2016) súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo záporné (- 61 516,- EUR).
Menovaná spoločnosť teda bola v úpadku (v predlžení) od roku 2013.

72.Je potrebné uviesť, že dlžník sám podal návrh na vyhlásenie konkurzu, teda predpokladá sa, že bol
v úpadku. Návrh bol podaný osobne na súde dňa 23.02.2016.

73.Žalovaný sa bránil aj tým, že v čase uskutočnenia dotknutého právneho úkonu mal dostatok
finančných prostriedkov na úhrady záväzkov, pričom pri posudzovaní úpadku dlžníka je potrebné
prihliadnuťajnaočakávateľnévýsledkyďalšejsprávymajetku,prípadneočakávateľnévýsledkyďalšieho
prevádzkovania podniku v zmysle ust. § 3 ods. 3 ZKR.

74.Z predložených účtovných závierok vyplýva, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. bola od roku 2013 v
predlžení.

75.Čo sa týka účtovnej závierky zo dňa 24.01.2016 zostavenej ku dňu 31.12.2015 (schválenej dňa

25.01.2016), v súvislosti s povinnosťou podať návrh na vyhlásenie konkurzu na základe skutočností
zistených z tejto účtovnej závierky (vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo záporné - 61 516,-
EUR), je potrebné uviesť, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol doručený súdu v zákonom stanovenej
lehote 30 dní (23.02.2016) odo dňa kedy spoločnosť (a jej štatutárny zástupcovia) sa dozvedeli o tom,
že úpadca je v predlžení. Táto účtovná závierka bola vyhotovená dňa 24.01.2016 a návrh na vyhlásenie

konkurzu bol súdu doručený dňa 23.02.2016, teda v lehote. Vzhľadom na uvedené, ak mala byť pre
vznik povinnosti žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu táto účtovná závierka (z ktorej mohol
bez pochýb zistiť stav predlženia spoločnosti KOBAK, s.r.o.), potom žalovaný neporušil svoju povinnosť,
nakoľko návrh podal v lehote 30 dní odo dňa 24.01.2016, kedy sa dozvedel o predlžení spoločnosti.

76.Zo súvahy zo dňa 28.02.2014 zostavenej ku dňu 31.12.2013 (účtovná závierka bola schválená
na valnom zhromaždení dňa 30.06.2014) súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo
záporné (- 80 943,- EUR). Z účtovnej závierky zo dňa 28.02.2015 zostavenej ku dňu 31.12.2014
(schválenej dňa 13.03.2015) z súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti KOBAK, s.r.o. bolo záporné (-
278,- EUR).

77.Žalovaný tvrdil, že v rokoch 2013, 2014 a 2015 konal s odbornou starostlivosťou a snažil sa riešiť
nepriaznivú situáciu spoločnosti KOBAK, s.r.o. iným spôsobom ako konkurzom.

78.Z rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoKR/34/2016 zo dňa 21.08.2017 a sp. zn.

4CoKR/12/2017 zo dňa 31.05.2017 vyplýva, že za konanie s odbornou starostlivosťou je možné
považovať také konanie, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok iným spôsobom ako konkurzom, možno sem
zaradiť sled úkonov konateľa ako osoby zodpovednej za riadny chod spoločnosti, vykonať formálnu,
alebo neformálnu reštrukturalizáciu, a teda riešenie úpadku týmto spôsobom.79.Zo zoznamu vydaných faktúr, ako aj zo zoznamu vydaných faktúr s úhradami za roky 2013 až
2015 vyplýva, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. mala dostatok zákaziek, riadne vykonávala svoju činnosť

a boli uhrádzané faktúry, ktoré vystavila. Žalovaný ako štatutárny zástupca spoločnosti KOBAK, s.r.o.
očakával, že realizáciu nových zákaziek a z príjmov z nich dosiahnutých bude možné uhradiť záväzky
spoločnosti.

80.Spoločnosť KOBAK, s.r.o. mala pohľadávky aj voči spoločnosti STAVA IP, spol. s r.o. Košice, ktoré

vznikli za vykonanie diela na základe objednávky a zmluvy o dielo. Faktúry spoločnosti KOBAK, s.r.o.
boli postupne vystavené v roku 2013, ale neboli uhradené a až uznaním záväzkov zo dňa 20.11.2013
boli spoločnosťou STAVA IP, spol. s r.o. Košice uznané vo výške 299 748,58 EUR. Na spoločnosť STAVA
IP, spol. s r.o. Košice bol vyhlásený konkurz až v mesiaci júl 2014. Spoločnosť DÚHA, a.s. odkúpila
pohľadávku spoločnosti KOBAK, s.r.o. voči spoločnosti STAVA IP, spol. s r.o. Košice len za 50% jej
hodnoty, pričom neuhradila spoločnosti KOBAK, s.r.o. celú dohodnutú sumu.

81.Vo vzťahu ku konaniu žalovaného s odbornou starostlivosťou je potrebné tiež poznamenať, že sa
spoločnosti KOBAK, s.r.o. podarilo znížiť záporné imanie (predlženie) z roku 2013 vo výške - 80 943,-
EUR, na sumu - 278,- v roku 2014. To znamená, že spoločnosť KOBAK, s.r.o. sa účinne snažila znižovať
svoje záväzky.

82.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru,
že žalovaný neporušil svoju povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť
KOBAK, s.r.o., keďže v rokoch 2013 až 2015 konal s odbornou starostlivosťou v snahe odvrátiť úpadok
(predlženie) spoločnosti, preto žalobu zamietol.

83.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

84.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz-
sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o

všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

85.Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, súd mu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní od jeho doručenia
na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).