Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. december 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/132/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811207945
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3811207945.6

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu I., proti žalovanému R., o priznanie
pracovného úrazu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. októbra
2022, č.k. 11C/79/2011-547, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol tak, že štát má nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. Výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi vo výške 100 %. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa
prostredníctvom právneho zástupcu podanou žalobou domáhal určenia, že zdravotné problémy, ktorými
trpí - epizóda stredne ťažkej depresie a posttraumatická stresová porucha, sú v príčinnej súvislosti
s mimoriadnou udalosťou zo dňa 16.11.2006 a ide o pracovný úraz, za ktorý zodpovedá žalovaný.
Žalobca nebol v konaní úspešný, žaloba bola súdom prvej inštancie zamietnutá a v konaní bol úspešný
žalovaný.Súdprvejinštancie,vzhľadomnacharaktersporuažiadosťžalobcuooslobodenieodsúdneho

poplatku s poukazom na jeho osobné a majetkové pomery skúmal, či vo veci existujú osobitné okolnosti
podľa § 257 C.s.p., ku ktorým je potrebné pri rozhodovaní o náhradovej povinnosti prihliadať. Súd
prvej inštancie v danej veci zohľadnil všetky okolnosti prípadu, pričom nemal zo spisového materiálu
preukázané nepriaznivé finančné a majetkové pomery žalobcu, z dôvodu ktorých by objektívne nebol
schopný uhradiť trovy konania protistrany a trovy štátu. Žalobca v konaní nepreukázal pravdivosť tvrdení
onedostatkufinancií,ktorávyplývazjehožiadostiooslobodenieosúdnehopoplatkuzo dňa05.02.2016,

na úhradu trov konania žalobcovi a štátu. Ako dôkazy predložil len potvrdenia o bežných výdavkoch
spojením s jeho bývaním (plyn, voda, daň z nehnuteľnosti) a čerpaním spotrebného úveru. Súd prvej
inštancie mal ďalej preukázané, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku v sume 483,50 Eur.
Je zamestnaný u zamestnávateľa I. U. Z.-U. s čistým mesačným príjmom v sume 646,63 Eur. Žalobca
bol v období od 24.06.2020 do 30.06.2022 práceneschopný. Z potvrdenia G. zo dňa
26.09.2022 vyplynulo, že žalovanému bola v období od 24.06.2020 do 22.06.2022 vyplatená úrazová

dávka v celkovej sume 4.232,50 Eur. Okrem toho mu bola Sociálnou poisťovňou v období od 24.06.2020
do 26.09.2022 vyplatená aj nemocenská dávka v celkovej sume 9.138,40 Eur. Súd prvej inštancie zobral
do úvahy aj náklady spojené s bývaním v rodinnom dome v obci R. B., ktorý má žalobca v
podielovom spoluvlastníctve. Rodinný dom nie je zaťažený žiadnou ťarchou. Náklady spojené s bývaním
predstavujú: záloha za elektrinu v sume 130 Eur/štvrťročne a záloha za vodu 16 Eur/mesačne.
Okrem iného vo svojej žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku ďalej uviedol, že na vykurovanie

rodinného domu si musí zabezpečiť drevo za sumu 1.600 Eur ročne. O uvedenom nepredložil žiadny
listinný dôkaz. Žalobca sa v roku 2015 zaviazal splácať spotrebiteľský úver v sume 7.400 Eur, ktorýmal splatiť do 36 mesiacov. Z lustrácie v bankách súd prvej inštancie zistil, že účtovný zostatok vo
D. predstavuje ku dňu 10.08.2022 sumu - 340,33 Eur. Žalobca je vlastníkom osobného motorového
vozidla značky Z. Z rok výroby 1997. Žalobca si toho času neplnil žiadnu vyživovaciu povinnosti (nemá

v starostlivosti ani nezaopatrené dieťa). Súd prvej inštancie v danej veci zohľadnil aj skutočnosť, že
konanie žalobca sám inicioval a mal si byť vedomý možnosti, že mu môže vzniknúť povinnosť znášať
trovy konania protistrany v prípade jeho neúspechu v konaní. Žalobca uvádzal zlú finančnú situáciu,
avšak v konaní využíval služby advokáta, hoci mohol byť zastúpený bezplatne Centrom právnej pomoci.
Taktiež si na svoje náklady dal vypracovaný súkromný znalecký posudok, ktorý predložil ako dôkaz

v tomto konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie o náhrade trov štátu rozhodol v
súlade s ust. § 255 ods. 1, § 259 cit. zákona v spojení s čl. 4 cit. zákona tak, že zaviazal žalobcu ako
procesne neúspešného v konaní povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania štátu za úhradu nákladov
za vypracovanie znaleckých posudkov. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania aplikujúc zásadu
úspechu sporovej strany vo veci a priznal trovy konania v súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
v plnom rozsahu žalovanému. Pokiaľ žalobca v odvolaní žiadal v danom prípade otázku náhrady trov

posudzovať podľa § 257 C.s.p., súd prvej inštancie nepovažoval právny názor žalobcu za náležitý a
správny. Okolnosti tvrdené žalobcom neboli podľa súdu prvej inštancie výnimočného charakteru, ktoré
by vyžadovali pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov aplikovať predmetné ustanovenie, resp. pre
ktorý by nemal byť priznaný nárok na náhradu trov žalovanému. Súd prvej inštancie v závere poukázal
nanepravdivétvrdeniaprodukovanéžalobcomažalobuakonedôvodnúzamietol.Žalovanýmalvkonaní

plný úspech. Na záver dodal, že zodpovednosti za nedôvodnú a účelovú žalobu nemôže žalobcu
zbaviť ani jeho nízke právne povedomie. Ani prípadné nízke právne povedomie s určitosťou nie je
dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p. a žalobca naviac od počiatku bol zastúpený
kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom. Pri rozhodovaní o trovách konania a štátu neprihliadal
ani na zdravotný stav žalobcu, ani na jeho práceneschopnosť v období od 24.06.2020 do 30.06.2022 a

príjem vo forme invalidného dôchodku a nemocenských a úrazových dávok. Ani skutočnosť, že jedna
zo strán je dôchodca a druhá právnická osoba nie je sama o sebe dôvod pre nepriznanie náhrady trov
(Najvyšší súd Českej republiky v uznesení zo dňa 30.08.2017, sp.zn. 21Cdo 3536/2016). O výške tejto
náhrady bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 cit. zákona po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti uzneseniu podal žalobca včas odvolanie. Žalobca uviedol, že odvolací súd sa stotožnil s
jeho argumentáciou, že súd prvej inštancie neskúmal aplikáciu § 257 C.s.p., resp. tak tomu nebolo ani
v tomto prípade. Dôvodil tým, že výrok II. napadnutého uznesenia upravuje zákon č. 71/1992 Z.z.,
konkrétne § 4 ods. 2 písm. d/. V tomto prípade žalobca tvrdil, že ide o individuálny pracovnoprávny

spor, vystupuje ako zamestnanec, nie ako zamestnávateľ. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie
uviedol údaje o výške invalidného dôchodku, nemocenskej a úrazovej dávky, avšak údaje o nákladoch
sú podľa žalobcu nesprávne a nepresné. Preto si dovolil uviesť, že okolnosti a skutočnosti, na ktoré
by sa malo pri rozhodovaní o trovách prihliadať, nie sú súdom prvej inštancie objektívne posúdené
a vzaté do úvahy. Žalobca ďalej uviedol, že súdu prvej inštancie na základe výzvy zaslal údaje

o výdavkoch a záväzkoch, ktorými je momentálne zaviazaný. K tomuto uviedol, že vzhľadom na
rozviazanie pracovného pomeru ku dňu 15.10.2022 predstavuje jeho mesačný príjem len čiastočný
invalidný dôchodok vo výške 483,50 Eur. Argumentáciu súdu o využívaní advokáta považuje za
nepravdivú. Spolupráca s advokátom bola ukončená v roku 2016. K vypracovaniu posudkov súkromným
znalcom tvrdil, že tieto boli uhradené v čase ich vypracovania, kedy jeho finančná situácia bola zásadne

odlišná od súčasnosti. K bodu 20 tohto uznesenia dodal, že disponuje oficiálnou diagnostikou, ktorú
nespochybnila pri svojom rozhodovaní ani Sociálna poisťovňa, či znalecké posudky. S konštatovaním
súdu vo vyššie uvedenom bode sa nestotožnil. Žiadal odvolací súd o opätovné prehodnotenie náhrady
trov konania vzhľadom na reálnu a aktuálnu príjmovú a výdavkovú situáciu. Uviedol, že úhrada trov
konania aj v uvedených splátkových intervaloch by pre neho predstavovala markantné

zhoršenie a sťaženie finančnej a celkovej existenčnej situácie.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Uviedol, že súd prvej inštancie osobné a majetkové pomery žalobcu pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania objektívne posúdil. Skutočnosť, že žalobca skončil dňa 15.10.2022 pracovný

pomer, nemohol súd vziať do úvahy, keďže o náhrade trov konania rozhodol dňa 11.10.2022. Nie je
zrejmé, čo mal žalobca na mysli tvrdením uvádzaným v odvolaní, že disponuje oficiálnou diagnostikou.
V konaní neboli zo strany žalovaného namietané zdravotné obmedzenia. Predmetom konania bolo
určenie príčinnej súvislosti medzi ochorením žalobcu a mimoriadnou udalosťou zo dňa 16.11.2006.Túto príčinnú súvislosť nepotvrdila znalecká organizácia stanovená súdom, ani kontrolný súdny znalec.
Sociálna poisťovňa rozhodovala o čiastočnej invalidite žalobcu, ktorá nebola protistranou namietaná a
nebola ani predmetom znaleckého dokazovania.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných podľa
§§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením otázky náhrady trov konania v odôvodnení
uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto dôvody
poukazuje.

8. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je nepochybne aj

rozhodovanie o náhrade trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). Obsahom základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že strana sporu, ktorá v
konaní spravidla v spore uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila
vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla,
musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu

ochranu dotknutého účastníka.

9. Predmetom preskúmania odvolacím súdom je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o
trovách celého konania tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100
% a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré je povinný zaplatiť

žalobca, pričom so zreteľom na ust. § 257 C.s.p. zohľadnil zistené osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery žalobcu a nezistil žiadne zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mohol súd
prihliadnuť, pre ktoré by v konaní úspešnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal.

10. V priebehu odvolacieho konania žalobca tvrdil dôvody pre aplikáciu § 257 C.s.p. a

poukázal na to, že sa stal medzičasom nezamestnaným, s predchádzajúcim zamestnávateľom rozviazal
pracovný pomer a jeho mesačný príjem predstavuje len čiastočný invalidný dôchodok vo výške 483,50
Eur. Považoval zohľadniť predovšetkým sociálne a majetkové pomery spočívajúce v tom, že v danom
prípade ide o individuálny pracovnoprávny spor, je v postavení zamestnanca. Dôvodil, že vzhľadom
na jeho aktuálnu príjmovú a výdavkovú situáciu by úhrada trov konania aj v uvedených splátkach

predstavovala pre žalobcu zhoršenie a sťaženie jeho celkovej existenčnej situácie.

11. Odvolací súd sa zaoberal námietkou žalobcu týkajúcej sa jeho nepriaznivých majetkových pomerov
v spojení s aplikáciou ustanovenia § 257 C.s.p., v zmysle ktorého súd prvej inštancie nemal žalovanému
priznať náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti

za výsledok (§ 255 C.s.p.) a zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 Cs.p.). Súd výnimočne
neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. K dôvodom hodným
osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii,
príp. zo sociálnych aspektov. Súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada na
majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán, okolnosti, ktoré stranu viedli k uplatneniu

nároku na súd a ich postoj v konaní. V súlade s Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 10.10.2018, sp.
zn. I. ÚS 168/2018 je preto potrebné pri rozhodovaní prihliadať na základné zásady (charakter sporu a
procesnú situáciu). Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257
C.s.p. však neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho

použitie neodôvodňuje len sama skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková
situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Odvolací súd síce vzhliadol
dôvody hodné osobitného zreteľa u žalobcu v tom smere, že je poberateľom invalidného dôchodku vo
výške 483,40 Eur, avšak uvedená skutočnosť bez ďalšieho nezakladá dôvod na aplikáciu ust. § 257C.s.p., pričom samotné doložené potvrdenie o výplate dôchodkovej dávky nepostačuje na preukázanie
nepriaznivej finančnej situácie. Nedostatočný príjem strany sporu (aktuálna strata zamestnania) spolu s
ostatnými jej majetkovými pomermi by mohol byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pre aplikáciu 257

C.s.p., ale len vtedy, ak by k nemu pristúpila nejaká ďalšia výnimočná okolnosť (napríklad by náhrada
trov konania nepostihla len samotnú stranu, ale aj ďalšie osoby závislé svojou výživou na strane sporu,
alebo konkrétne okolnosti sporu sú také, že priznanie náhrady trov konania niektorej zo strán by nebolo
spravodlivé a pod.). V danej veci však žalobca žiadnu takúto výnimočnú okolnosť nepreukázal.

12. Odvolaciemu súdu sa žiada pre úplnosť poznamenať, že žalobca sa i v odvolacom konaní
obmedzil len na strohé konštatovanie svojho nepriaznivého sociálneho statusu, bez toho, aby
svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery konkretizoval. Zároveň ani v odvolacom konaní
neuviedol takú skutočnosť, vo svetle ktorej by priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému
bolo nespravodlivé. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nepriaznivého
zdravotného stavu, že disponuje oficiálnou diagnostikou, nakoľko uvedené skutočnosti neboli

preukázané.

13. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie neskúmal
aplikáciu ust. § 257 C.s.p. a okolnosti a skutočnosti, na ktoré malo byť v priebehu konania prihliadnuté,
neboli súdom objektívne posúdené. Otázkou možnej aplikácie § 257 C.s.p. sa súd prvej inštancie v ods.

18. odôvodnenia uznesenia zaoberal a posúdil existenciu okolností tvrdených žalobcom, týkajúcich
sa jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov, ako aj v samotným charakterom sporu. Súd
prvej inštancie správne považoval zohľadniť, že aj keď je žalobca poberateľom nízkeho invalidného
dôchodku , vzhľadom na celkové zistené majetkové pomery nie je osobou v hmotnej núdzi (nepoberá
dávky v hmotnej núdzi), u ktorej by uloženie povinnosti nahradiť trovy konania malo za následok

ohrozenie uspokojovania jej základných životných potrieb. Správne súd prvej inštancie zobral do úvahy,
že žalobca je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu pri H., je majiteľom motorového vozidla,
nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a netrpí vážnymi zdravotnými problémami, ktoré by si vyžadovali
nemalé náklady na zdravotnú starostlivosť. Dôvodom pre aplikáciu tohto výnimočného ustanovenia
nemôže byť ani skutočnosť, že na strane neúspešného v konaní ide o zamestnanca. S uvedenými

závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje. Skutočnosť, že žalobca mal v spore
postavenie zamestnanca sama osebe nemôže byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania
úspešnej protistrane.

14.Odvolacísúdtaknezistilžiadnedôvodyprevýnimočnénepriznanienáhradytrovkonaniaúspešnému

žalovanému a v celom rozsahu sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o
trovách konania aplikoval základnú zásadu náhrady trov konania zásadu úspechu definovanú v § 255
C.s.p.

15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s §255 ods.

1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom
konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).