Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/144/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717200406
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717200406.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne G.. H. L., A.. XX.X.XXXX, W. F. XX, N.. U..
U. L., A.. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, proti žalovanej Y. P., A.. XX.X.XXXX, W. W., N. XXX, zast. JUDr.
Martou Konkoľovou, advokátkou, Stará Ľubovňa, Jarmočná 79, o zaplatenie 2.000 € s prísl., o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku 6C/44/2017-124 z 29.11.2018 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % proti žalobkyni.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 2.000 € spolu s

úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.7.2015 do zaplatenia tvrdiac, že na podklade zmluvy
o pôžičke dlžníčke dňa 12.2.2015 poskytla v hotovosti sumu 1.600 €, ktorú sa táto zaviazala vrátiť
spolu s úrokmi vo výške 400 € a to v lehote do 30.6.2015, čo však nesplnila. Uviedol, že v skrátenom
konaní dňa 24.2.2017 vydal platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote podala žalovaná odpor
namietajúc, že medzi stranami nikdy nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke a z jej strany išlo
o omyl vo vôli, pričom k odovzdaniu peňazí reálne ani nedošlo. Podrobne reprodukoval obsah podaní a

vyjadrení sporových strán ako aj obsah výpovede svedka U. L.. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.2.2015
mu vyplynulo, že sa ňou žalobkyňa ako veriteľ zaviazala požičať žalovanej - dlžníčke sumu 1.600 €,
že pôžička v zmysle čl. II bod 1 mala byť poskytnutá v hotovosti pri podpise zmluvy, že pôžička mala
byť vrátená v lehote do 30.6.2015 v navýšenej sume 2.000 € a že podľa čl. III. dlžníčka prehlásila, že
jej boli odovzdané peňažné prostriedky vo výške 1.600 € v hotovosti pri podpise zmluvy. Z osvedčenia
o dedičstve Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 21D/896/2014 zo dňa 18.12.2014 mu vyplynulo, že

žalovaná nadobudla po smrti manžela osobné motorové vozidlo, peniaze na účte v Poštovej banke vo
výške 3.645,87 € ako aj podiely k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. N., keď pohľadávka
Poštovej banky z titulu zmluvy o úvere ku dňu smrti poručiteľa predstavovala 1.794,35 €. Uviedol, že
splnomocnená zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 2.7.2018 požiadala o zmenu žaloby a to tak,
aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobkyni sumu 1.750 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,05% ročne od 1.7.2015 do zaplatenia, avšak v zmysle § 140 ods.1 CSP tento návrh neposudzoval

ako zmenu žaloby. Zamietol tiež návrh žalovanej na výsluch svedkov Y. L., Y. X., G.. P. J. Y. U. M.O.,
keďže ich výsluchmi chcela žalovaná objasniť spôsoby hospodárenia Poľnohospodárskeho družstva F.,
čo nesúviselo s predmetom konania. Zamietol aj návrh žalovanej na výsluch svedka P. P. a opakovane
zamietol aj návrh žalobkyne na výsluch svedkyne JUDr. Jaroslavy Gederovej a to s poukazom na ust.
199 ods.1 CSP, keďže táto ako splnomocnená zástupkyňa žalobkyne bola prítomná v pojednávacej sieni
pri prednesoch strán sporu a pri vykonávaní dôkazov. Právne vec posúdil podľa § 488, § 489 a § 657

Obč.zák. a zdôraznil, že pri zmluve o pôžičke ako neformálnej ale reálnej zmluve sa bezpodmienečne
vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dospel k záveru, že žalobkyňa ako veriteľneuniesla dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázala, že dňa 12.2.2015
odovzdala žalovanej predmet pôžičky, teda sumu 1.600 €. V prospech zamietnutia žaloby nasvedčovala
aj tá skutočnosť, že osvedčením o dedičstve zo dňa 18.12.2014 bola nepriamo preukázaná solventnosť

žalovanej pred inkriminovaným obdobím poskytnutia pôžičky. Za hlavný dôvod zamietnutia žaloby však
označil neunesenie dôkazného bremena, keďže v prospech žalobkyne nemohol svedčiť len samotný
obsah zmluvy o pôžičke a jej text, v zmysle ktorého peňažné prostriedky boli odovzdané v hotovosti pri
podpisezmluvy.SvedokU.L.uviedollento,žepeňažnéprostriedkyspolusozmluvouopôžičkeodniesla
žalovanej žalobkyňa a jej splnomocnená zástupkyňa, teda jeho dcéry, avšak svedok pri odovzdaní

finančných prostriedkov nebol. Pri tomto akte boli prítomné len sporové strany a sestra žalobkyne U..
U. L.. Jej výsluch ako svedka musel zamietnuť s ohľadom na ust. § 199 ods.1 CSP pre jej prítomnosť
ako zástupkyne žalobkyne v pojednávacej sieni pri prednesoch účastníkov a pri vykonávaní dôkazov.
Žalobkyňa ani nepreukázala svoju finančnú solventnosť a nedisponovala výpisom z bankového účtu
na predmetnú sumu. Pre neunesenie dôkazného bremena v smere samotnej existencie finančných
prostriedkov a ich odovzdania, žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §

255 a § 262 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie použijúc pritom odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm.a/, b/,
d/ až h/ CSP. Vytkla konajúcemu súdu, že napriek existencii § 181 ods.2 CSP počas konania neuviedol

predbežné právne posúdenie veci a hoci na začiatku pojednávania konštatoval, že je nesporné, že došlo
k odovzdaniu peňažných prostriedkov v hotovosti pri podpise zmluvy, neskôr vo veci rozhodol v rozpore
s týmto názorom. Pre takýto postup mu postačoval len fakt, že žalovaná v decembri nadobudla majetok
po manželovi v celkovej výške 3.645,87 €, pričom len výška dlhov predstavovala sumu 2.244,35 €. Aj
keď na pojednávaní 29.11.2019 sudkyňa skonštatovala, že nepreukázala reálne odovzdanie peňažných

prostriedkov, i tak však nezmenila sporné a nesporné skutočnosti a ani právne posúdenie, a tak jej
nebolo umožnené predkladať doklady o solventnosti a o disponovaní s finančnými prostriedkami. Boli
tak porušené jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a
ani listinné dôkazy neboli oboznamované v súlade s procesnou úpravou. Upozornila, že v priebehu
konania žiadala o zmenu žaloby, avšak o tomto procesnom návrhu súd riadne nerozhodol a pokiaľ z

obsahu návrhu súdu vyplynulo, že ide o inú dispozíciu s návrhom ako napr. o späťvzatie žaloby, mal
na túto skutočnosť v zmysle súdnej praxe ju dotazovať a podľa toho ďalej postupovať a rozhodnúť.
Namietala tiež, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz výsluchom svedkyne U.. U. L., ktorá ako jediná
bola prítomná pri odovzdávaní pôžičky žalovanej. S poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
SR mala za to, že jej splnomocnená zástupkyňa mohla byť v konaní vypočutá ako svedok, keď podľa

zaužívanej súdnej praxe je prípustný ako dôkaz aj výsluch advokátov a takýto postup nevylučuje ani
Civilný sporový poriadok. Práve výsluchom tejto svedkyne mohla jednoznačne preukázať odovzdanie
peňažných prostriedkov žalovanej a nevykonaním navrhovaného dôkazu sa dostala do nevýhodnejšej
pozície ako žalovaná a bola porušená zásada na spravodlivé súdne konanie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa
ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté výroky rozsudku ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

6. Odvolateľka použila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/,b/,d/,e/,f/, g/ a h/ CSP.

7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V prejednávanej veci odvolací súd dospel
k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený.8. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné
ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody,
na základe ktorých je založené. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy

je potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na
zistených skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej
vecisovšetkýmišpecifikamicharakterizujúcimidanýspornevysporiadal.Zprincípuprávanaspravodlivý
proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov,
ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie
presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III.

ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované ustanovením §
220 ods. 1 CSP.

9. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nutné vyvodiť, že v posudzovanom
prípade sa súd prvej inštancie neriadil uvedenými pravidlami. Porušením práva na spravodlivý proces

sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil strane sporu realizáciu tých procesných práv, ktoré jej
Civilnýsporovýporiadokpriznáva(napríkladprávozúčastniťsapojednávania,robiťprednesy,navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom
zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu
prvej inštancie, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na spravodlivé súdne konanie

a podobne).

10. Predovšetkým je nutné prisvedčiť žalobkyni, že konajúci súd sa nedostatočne vysporiadal s jej
návrhom na pripustenie čiastočného späťvzatia žaloby. Súd prvej inštancie pritom prednes zástupkyne
žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 2.7.2018 vyhodnotil tak, že nešlo o návrh na zmenu žaloby (§

140 ods. 1 CSP), s čím však súhlasiť nemožno.

11. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

12. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa

uplatňuje iné právo.

14. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

16.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Zmena žaloby je :

a/ návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena),
b/ návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena),
c/ podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

18. Žalobou je pritom vymedzený predmet sporového konania a podľa vôle žalobcu môže byť z jeho

strany žaloba vzatá späť úplne alebo sčasti. V danej veci sa žalobkyňa pôvodne žalobou domáhala
zaplatenia sumy 2.000 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.7.2015 do zaplatenia.
Na pojednávaní konanom dňa 2.7.2018 (viď zápisnicu o pojednávaní z č.l. 85-86 spisu) zástupkyňa
žalobkyne navrhla pripustiť zmenu žaloby tak, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobkyni sumu
1.750 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 1.7.2015 do zaplatenia.

Odvolacísúdjetohonázoru,žežalobkyňacelkomevidentneuplatnilamožnosťdisponovaťspredmetom
sporu (ako dominus litis) a prejavila vôľu v konaní. V časti pôvodne uplatnenej istiny 250 € s
príslušenstvom sa rozhodla v konaní ďalej nepokračovať, pričom súd prvej inštancie na jej prejav v
súlade s § 145 ods. 2 CSP zodpovedajúco nereagoval.19. Okrem toho súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobkyne na vrátenie pôžičky dôkazné
bremenobezdostatočnýchdôvodovcelkomjednostrannepresunulnažalobkyňuaotázkujehounesenia

vyriešil predčasne a úplne v neprospech veriteľky.

20.Podľa§657Obč.zákonníkazmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21. Zmluva o pôžičke je tradične považovaná - ako z toho správne vychádzal súd prvého stupňa - za
zmluvu reálnu, teda že ku zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody strán, ale aj skutočným
odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

22. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou účastníkov
konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pretože v

sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových
strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe
ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Účastník,
ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky

v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatnýchvykonanýchdôkazov.Rovnakénásledkypostihujúajtohoúčastníka,ktorýsícenavrholdôkazy
o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo k záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon tu vymedzuje tzv. dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, keďže je určované výsledkom

vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej
situácii, keď aktívni účastníci bezozbytku splnili svoju povinnosť tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú. Jeho
pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore
podstatná, nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok
hodnoteniadôkazovneumožňujesúduprijaťanizáveropravdivostitejtoskutočnosti,aleanizáverotom,

že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech
toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

23. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ust. § 657 Obč.zákonníka, ktorá vymedzuje obsah
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti veriteľa vyplýva, že v spore o vrátenie požičaných peňazí má

žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi
predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia
potom pre veriteľa (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva
o pôžičke bola uzavretá a že na základe nej odovzdal žalovanému finančné prostriedky. Ak neunesie
veriteľ (žalobca) bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno v tomto smere, musí rozhodnutie súdu

vyznieť v jeho neprospech a súd sa už nemusí ďalej zaoberať pravdivosťou tvrdení, ktoré sú súčasťou
procesnej obrany žalovaného dlžníka a za týmto účelom vykonávať dokazovanie.

24.Súdprvejinštanciemalzato,žežalobkyňanepreukázalareálneodovzdaniepeňazížalovanej.Podľa
textu zmluvy o pôžičke zo dňa 12.2.2015 (čl. II.) však pôžička (v sume 1.600 €) mala byť poskytnutá

dlžníkovi - žalovanej v hotovosti pri podpise zmluvy a podľa čl. III. zmluvy dlžník prehlásil, že mu
boli odovzdané peňažné prostriedky vo výške 1.600 € v hotovosti pri podpise zmluvy. Samotný text
zmluvy zo dňa 12.2.2015 evidentne podporuje tvrdenie žalobkyne o prevzatí pôžičky vo výške 1.600
€ žalovanou. Skutočnosť, že žalovaná zmluvu o pôžičke podpísala, svedčí takto skôr pre záver, že
peňažné prostriedky pri podpise zmluvy v hotovosti boli odovzdané Bez dostatočných a jednoznačných

dôkazov o opaku by bolo celkom nelogické, aby dlžníčka podpísala zmluvu deklarujúcu odovzdanie
peňažných prostriedkov pri podpise zmluvy. Strany zmluvu o pôžičke uzavreli v rámci zmluvnej voľnosti,
kedy jej text im musel byť v dobe podpisu známy a za daného východiskového skutkového stavu veci
odporuje pravidlám logického myslenia uveriť bez dostatočných dôkazov obrane žalovanej, že predmet
pôžičky od žalobkyne neprevzala, majúc bez dostatočných dôvodov za to, že relevantným dôkazom

pre naplnenie zmluvy nie je už jej samotný text. Účastníkom občianskoprávnych zmluvných vzťahov
by pritom malo byť umožnené spoľahnúť sa na to, že celkom zrejmý obsah ich zmluvných dojednaní
nemôže byť vyvrátený na základe ich jednoduchého popretia zo strany účastníka, ktorý nechce niesť
následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu (napr. nechce byť nositeľom povinností založenýchzmluvným vzťahom). Opačný výklad by mohol viesť aj k závažnému narušeniu princípu istoty vo
vzťahoch veriteľov a dlžníkov, keď nároky veriteľov, hoci aj vychádzajúce zo zmlúv, by mohli byť
jednoduchým negovaním popierané.

25. Nemožno súhlasiť ani s postupom prvoinštančného súdu, ktorý napriek opakovaným návrhom
odmietol ako svedkyňu vypočuť U.. U. L. - sestru žalobkyne a to s odkazom na ust. § 199 ods. 1 CSP.
V zmysle tohto ustanovenia by sa súd pri výsluchu svedka mal postarať o to, aby takáto osoba nebola
prítomná v pojednávacej sieni pri prednesoch strán ani pri vykonávaní dôkazov, avšak dôsledky tohto

ustanovenia zákona nemožno automaticky absolutizovať a nebrať do úvahy okolnosti konkrétnej veci.

26. Civilný sporový poriadok podľa názoru odvolacieho súdu v žiadnom svojom ustanovení výslovne
nevylučuje ani priamo nezakazuje, aby ako svedok v konaní bol vypočutý zástupca sporovej strany.
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie súd určuje, aký

význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia, teda
či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu. Pri dôkaze výpoveďou svedka musí
súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k stranám sporu a k
prejednávanej veci, aká je jeho rozumová a duševná úroveň a zohľadniť aj okolnosti, ktoré sprevádzali
jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá a konfrontuje túto výpoveď s inými dôkazmi (do akej

miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či ich doplňuje);
celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených
skutočností.

27. V danej veci žalobkyňa dňa 29.6.2018 (žaloba súdu bola doručená 12.1.2017) poverila svojím

zastupovaním U.. U. L. (svoju sestru), ktorá mimo strán sporu ako jediná mala byť prítomná pri
odovzdávaní predmetu pôžičky. Je zrejmé, že U.. U. L. by mala v konaní vypovedať v pozícii svedkyne
o skutočnostiach, ktoré sledovala ešte predtým, ako sa podujala zastupovať žalobkyňu. Odvolací súd
má za to, že s prihliadnutím na charakter sporu, procesnú a dôkaznú situáciu a fakt, že U.. U. L.
ako jediná osoba mimo strán sporu mala byť pri odovzdávaní peňazí, nemožno z hľadiska princípov

elementárnej spravodlivosti nepripustiť vykonanie dôkazu výpoveďou tejto svedkyne. Vierohodnosť jej
výpovede bude nutné vyhodnocovať následne pod prizmou jej vzťahu k stranám sporu a nie je možno
vylúčiť, že táto vierohodnosť môže byť oslabená aj vzťahom vyplývajúcim zo zastupovania žalobkyne
touto svedkyňou a jej angažovanosťou na pojednávaniach, ktoré okolnosti nesporne sporu si žalobkyňa
musela uvedomovať v čase, keď ju poverila svojím zastupovaním v konaní a mohli by ju viesť aj k

rozhodnutiu takéto zastupovanie prehodnotiť. Výpoveď svedkyne však môže byť súčasťou logického
dôkazného reťazca, vo väzbe na ďalšie dôkazy, ak ho nenarušuje, avšak nemala by byť dôkazom
jediným a rozhodujúcim.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd musel zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou postupovať v konaní v súlade s procesným
predpisom a ústavnými zásadami tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán,
vysporiadať sa s čiastočným späťvzatím žaloby, opätovne posúdiť žalobkyňou navrhnuté dôkazy a zistiť
všetky rozhodujúce (právne významné) skutočnosti potrebné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku a po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov opätovne vo veci rozhodnúť a v novom

rozhodnutí rozhodnúť aj o trovách tohto odvolacieho konania, pričom pri hodnotení unesenia bremena
tvrdenia a dôkazného bremena sa bude riadiť zásadami načrtnutými v tomto rozhodnutí.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).