Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gizela Majerčák
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/650/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913217362
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7913217362.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci žalobcu: U. M., bydlisko Z. X, Z., zastúpeného
advokátkou JUDr. Zdeňkou Vokálovou, Hlavná 61, Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná
poisťovňa, a. s., IČO: 31 690 904, Garbiarska 2, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo 14.4.2014 č. k. 6C/224/2013 - 165
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a v rozsahu zrušenia
vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trebišov rozsudkom označeným v záhlaví (i) podľa §40 ods. 1 písm. j) zákona o
rozhodcovskom konaní zrušil rozhodcovské rozsudky Arbitrážneho súdu Košice z 19.1.2012 sp. zn. 3C
1411/2012 a 3C 1417/2012, (ii) zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, (iii) žalovanému uložil
sumou 203,64 nahradiť trovy konania žalobcovi a (iv) v zmysle §2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol
o poplatkovej povinnosti neúspešného žalobcu sumou 331,50 €.
Pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal zo zistenia, že účastníci konania 29.10.2007 uzavreli poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXX, resp. 29.2.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, obe o životnom poistení,
súčasťou ktorých boli aj všeobecné poistné podmienky (ďalej len „VPP“), obsah ktorých žalobca
potvrdil vlastnoručným podpisom v deň uzavretia poistných zmlúv. Súčasťou VPP boli aj osobitné
zmluvné dojednania k sporným poistným zmluvám (ďalej aj len „osobitné zmluvné dojednania“), kde
v prípade oboch zmlúv v bode 2 je ustanovené, že poistník a poisťovňa obaja spoločne a každý
zároveň svojím podpisom samostatne vyjadrujú svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle 15. časti VPP s tým, že toto ustanovenie zmluvné strany
chápu ako rozhodcovskú doložku. Osobitné zmluvné dojednania boli podpísané tak žalobcom, ako aj
osobou konajúcou za žalovaného. Zo spisov Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C 1411/2012 a 3C
1417/2012 vzal za preukázané, že žalovaný podaniami z 2.1.2012 na tento rozhodcovský súd podal dve
žaloby, ktorými od žalobcu U. M. v procesnom postavení žalovaného sa domáhal zaplatenia pohľadávky
157,27, resp. 66,88 € a trov rozhodcovských konaní. Arbitrážny súd v oboch konaniach 19.1.2012
bez nariadenia pojednávania rozsudkom žalobám v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovský rozsudok
v oboch prípadoch žalobcovi do vlastných rúk bol doručený 15.10.2013 a tento na Okresnom súde
Trebišov žalobu o zrušenie rozhodcovských rozsudkov podal 5.11.2013.
Vec právne posudzoval podľa §3 ods. 1, 4 ods. 1, 5 ods. 2, 40 ods. 1 písm. j), 41 ods. 1, veta prvá
a 43 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, §2 písm. a), b) a i) a §4 ods. 8
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj podľa §52 ods. 1, 53 ods. 4 písm. r) a 53 ods. 5
zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejajlen„o.z.“),spoukazomnaktorézrušilrozhodcovské
rozsudky, lebo zistil, že sporná rozhodcovská doložka je neplatná, pretože v zmysle nej o nárokoch
žalobcu zo spornej poistnej zmluvy môže rozhodovať výlučne rozhodcovský súd v rozhodcovskomkonaní [§53 ods. 4 písm. r) v spojení s §53 ods. 5 o. z.]. Konštatoval, že (i) v prípade neprijateľných
podmienok stále ide o porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa
a u žalobcu preto je daný dôvod na zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa §40 ods. 1 písm. j)
zákona č. 244/2002 Z.z. a že (ii) preukázanie skutočnosti, že obsah rozhodcovskej doložky rigorózne
určuje, že spory medzi účastníkmi konania musia sa riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, ju činí zo
zákona neplatnou. Z dôvodu, že dohoda o rozhodcovskej doložke v zmysle §53 ods. 4 písm. r) o. z. je
absolútne neplatnou, necítil sa byť viazaný právnou kvalifikáciou neplatnosti právneho úkonu tak, ako
to určil účastník konania [§40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.] a z toho dôvodu určil, že je tu
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z., lebo
rozhodcovský rozsudok porušil všeobecne záväzný právny predpis na ochranu spotrebiteľa (§53 o. z.).
Návrh žalovaného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol z dôvodu, že nález Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 499/2012, na ktorý žalovaný poukazoval, nemá taký súvis s tu posudzovanou vecou,
ktorý by odôvodňoval prerušenie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku z niektorých dôvodov
ustanovených v §109 a 110 OSP.
Úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému podľa §142 ods. 1 OSP priznal náhradu trov
právneho zastúpenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci úspešný žalobca ako spotrebiteľ v konaní zo zákona bola
oslobodený od súdnych poplatkov, v zmysle §2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol aj o povinnosti
vo veci neúspešného žalovaného zaplatiť súdny poplatok 331,50 €.
Proti rozsudku žalovaný podal odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Všetky odvolacie námietky žalovaného
smerovali proti rozhodnutiu vo veci samej a súvisiacemu výroku o trovách konania. V rozsiahlom
odvolaní súdu podrobne vytýkal jeho neúplné a nesprávne skutkové a právne závery o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky, o tom, že táto nebola dojednaná individuálne,
rozhodnutie súdu z viacerých dôvodov označil za arbitrárne, a preto nepreskúmateľné, vedúce vo
svojich dôsledkoch až k tendenčnému upretiu práva žalovaného na spravodlivosť, súdu vytýkal, aké
rôzne, podľa neho podstatné okolnosti a skutočnosti, a najmä žalovaným predkladané listinné dôkazy
opomenul akýmkoľvek spôsobom vyhodnotiť, následne na ktoré dôkazy neprihliadol a v odôvodnení
rozsudku ani sa s nimi nevysporiadal, tak napr. nezohľadnil, že samotnému podpísaniu poistných
zmlúv predchádzali predzmluvné jednania účastníkov zmluvy, obsah ktorých je zachytený v zázname o
potrebách klienta, a hoci v zmysle ustanovení OSP to bolo jeho povinnosťou, nezaoberal sa rozporom
medzi výpoveďou žalobcu a obsahom tohto záznamu, ktorý nie je produktom žiadnej formulárovej
zmluvy, skutkové zistenia v odôvodnení rozsudku nerozviedol (nekonkretizoval) čo do prameňa toho
ktorého dôkazného prostriedku, takže nie je zrejmé, z akých dôkazov a v akej ich hodnotiacej väzbe
bol zistený skutkový stav veci, nevykonal test primeranosti, ako je vyžadovaný v smernici 93/13 EHS.
Namietal tiež, že sporná rozhodcovská doložka nie je výhradnou doložkou spotrebiteľa nútiacou jeho
práva zo zmluvy uplatňovať výlučne prostredníctvom arbitráže, ako to uzavrel súd prvého stupňa,
ktorý navyše ani nekonkretizoval, ktoré ustanovenie rozhodcovskej doložky spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a konkrétne v čom tento hrubý
nepomer je, či pre jeho výskyt neplatnou je celá rozhodcovská doložka, prípadne len jej časť a ktorá,
to je. Vytýkal aj procesné pochybenia - nedodržanie postupu ustanoveného v §118 ods. 2 OSP,
čím žalovanému neumožnil produkovať dôkazy a podpornú právnu argumentáciu na potvrdenie jeho
stanoviska, a spôsob vykonania dôkazu „oboznámením kópie kompletného spisu arbitrážneho súdu“
v rozpore s §129 OSP. Namietal, že v dôsledku týchto a aj ďalších pochybení v postupe súdu došlo
k rôznym vadám, ktoré nakoniec viedli k neúplnému a nesprávnemu skutkovému záveru súdu a v
konečnom dôsledku k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, výsledkom čoho je rozsudok súdu, ktorý
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť, pretože je vecne správny, rozhodcovská
doložka so žalobcom ako spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) bez potreby nariadiť odvolacie
pojednávanie (§214 OSP) postupom podľa §212 ods. 1 a 3 OSP a z hľadísk uplatnených odvolacíchdôvodov prejednal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že rozsudok v napadnutom rozsahu, t.j. okrem výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, je
potrebné zrušiť, pretože výrok rozsudku o zrušení rozhodcovského rozsudku podľa §40 ods. 1 písm. j)
zákonač.244/2002Z.z.jevrozporesodôvodnenímrozsudku,vdôsledkučohorozhodnutiejezmätočné
a nepreskúmateľné a je tak naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku podľa §221 ods. 1 písm. f) OSP.
Z dôvodu, že bol zrušený rozsudok vo veci samej, bolo potrebné zrušiť aj uznesenie o poplatkovej
povinnosti, ktoré bolo zahrnuté do výroku rozsudku, pretože toto je závislé od výsledku konania.
Podľa obsahu odvolania toto nesmeruje proti výroku o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie
konania, pretože v rozsiahlych dôvodoch odvolania (písomné podanie na 26 strán) odvolateľ neuvádza,
v čom tento výrok rozhodnutia alebo postup súdu považuje za nesprávny a v konečnom návrhu na
rozhodnutie odvolacieho súdu sa nedomáha prerušenia konania. Rozsudok vo výroku o prerušení
konania nadobudol preto právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu (§206 OSP).
Zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia patria medzi vady konania v zmysle §221 ods. 1 písm.
f) OSP, pretože takýmto postupom súdu účastníkovi konania sa odníma možnosť konať pred súdom,
konkrétne sa mu odníma realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu.
Rozsudok musí obsahovať riadne a presvedčivé odôvodnenie, v ktorom súd v zmysle §157 ods. 2 OSP
uvedie, čoho navrhovateľ sa domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný
účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami pri hodnotení dôkazov sa riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
účastníka. V odôvodnení súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí sa vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup v odôvodnení musí byť dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.
Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj
pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo
sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v tom zmysle, že súd sa v ňom vysporiada so
všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.
V prejednávanej veci súd dôsledne sa neriadil §157 ods. 2 OSP, pretože úvahy, ktoré boli podkladom
pre jeho rozhodnutie, sú v rozpore s výrokom rozhodnutia vo veci samej.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že súd na základe vykonaných dôkazov a
po právnom posúdení veci v zmysle §53 ods. 4 písm. r) v spojení s §53 ods. 5 o. z. dospel k záveru
o neplatnosti rozhodcovskej doložky dojednanej medzi účastníkmi konania z dôvodu, že v zmysle nej
spory medzi účastníkmi konania z poistných zmlúv je oprávnený riešiť výlučne rozhodcovský súd v
rozhodcovskom konaní.
Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa §40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. Napriek tejto skutočnosti
súd zistenú a preukázanú neplatnosť rozhodcovskej doložky podriadil pod dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle §40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. a tento dôvod výslovne
uviedol aj vo výroku svojho rozhodnutia.
Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné pritom jednoznačne ustáliť, aké úvahy viedli súd k zrušeniu
rozhodcovského rozsudku podľa §40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. napriek tomu, že
nepochybne mal preukázaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle §40 ods. 1 písm.
c) citovaného zákona. Na uvedenie iného dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, než aký v
skutočnostibolzistený,jepritomnedostatočnáargumentácia,žesúdniejeviazanýprávnoukvalifikáciou
neplatnosti právneho úkonu, ako ho určil účastník.Ak súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že rozhodcovská zmluva je neplatná, bol povinný
zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu podľa §40 ods. 1 písm. c) citovaného zákona a prípadne
podporne mohol uviesť ďalšie dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak mal preukázané
ich naplnenie. Dojednanie neplatnej rozhodcovskej doložky je osobitým dôvodom pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku, keďže ide o taký závažný nedostatok, ktorý má za následok vylúčenie
právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať, neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno preto
podriadiť pod dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §40 ods. 1 písm. j) zákona č.
244/2002 Z.z. a konštatovať, že ide o porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa pri rozhodovaní. Dojednanie neplatnej rozhodcovskej doložky predchádza samotnému
rozhodovaniu a už táto samotná skutočnosť vylučuje aplikáciu §40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002
Z.z.
Naopak,vprípadezrušeniarozhodcovskéhorozsudkuzapoužitia§40ods.1písm.j)zákonač.244/2002
Z.z., t. j. v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že pri rozhodovaní rozhodcovského
súdu boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, bolo povinnosťou súdu
konkretizovať, aké konkrétne predpisy, ktoré ich ustanovenia a v ktorom štádiu rozhodovania pred
rozhodcovským súdom boli porušené. V žiadnom prípade nepostačuje iba všeobecné konštatovanie
porušenia zásady rovnosti účastníkov konania tým, že žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s
predmetom sporu a vyjadriť sa k návrhu skôr, než rozhodcovský súd vo veci rozhodoval. Pokiaľ preto
súd konštatoval vyššie uvedený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, bol povinný uviesť, aké
konkrétne všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, v čom konkrétne a akým
procesným postupom rozhodcovského súdu boli porušené.
V súvislosti so správnym uvedením dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle jednotlivých
ustanovení §40 zákona č. 244/2002 Z.z. nemožno pritom opomenúť, že ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa §40 písm. a) a c) citovaného zákona, sám pokračuje v konaní vo veci
v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe (§43 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z.z.). Ak však súd rozhodcovský rozsudok zruší z iného dôvodu, ako podľa písmena a)
a c) citovaného zákonného ustanovenia, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a o žalobe znova
rozhodnú rozhodcovia v rozhodcovskom konaní (§43 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Vychádzajúc z tu
citovaných zákonných ustanovení súd svojím rozhodnutím, keď zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu
podľa §40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z., založil stav, keď v zmysle §43 ods. 2 tohto zákona
rozhodcovská zmluva zostala v platnosti, pričom z dôvodov rozhodnutia nepochybne vyplýva, že táto
rozhodcovská zmluva je neplatná. Takýto stav je nezákonný, a preto neudržateľný.
Vzhľadom na zmenu právnej úpravy vykonanej zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní s účinnosťou od 1.1.2015 v konaniach o zrušenie rozhodcovského rozsudku
vydaného v spore proti spotrebiteľovi je potrebné pokračovať podľa ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z.
Postup po zrušení rozhodcovského rozsudku je ustanovený v §47 daného zákona, v zmysle ktorého
rovnako, ako aj za predchádzajúcej právnej úpravy platí, že ak súd rozhodcovský rozsudok zruší o.
i. z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, po právoplatnosti tohto rozhodnutia na
návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe pokračuje súd.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ak súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, bolo
jeho povinnosťou rozhodcovský rozsudok zrušiť podľa §40 ods. 1 písm. c) citovaného zákona s tým, že
po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku súd ďalej by pokračoval v konaní vo
veci v rozsahu uvedenom v žalobe, keďže na základe neplatnej rozhodcovskej doložky by nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu konať a ním vydaný rozhodcovský rozsudok by bol nulitným právnym
aktom.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v prejednávanej veci vznikol rozpor medzi výrokovou časťou a
odôvodnením rozhodnutia, ktoré si vzájomne odporujú, a rozhodnutie súdu je preto potrebné považovať
za nepreskúmateľné a zmätočné, čím postupom súdu žalovanému sa odňala možnosť konať pred
súdom. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným
postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred
súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok mupriznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného
rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnutné takéto
rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé
súdne konanie (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.5.2011 sp. zn. 2 M Cdo 1/2011). Vyššie
uvedené závery sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec, keďže napadnutý rozsudok neobsahuje
vysvetlenie dôvodu rozhodnutia, resp. obsahuje zmätočné vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v rozpore
s jeho výrokom.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa §221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil rozsudok v napadnutom
rozsahu a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a ďalšími odvolacími námietkami žalovaného sa
nezaoberal, keďže pre rozhodnutie odvolacieho súdu boli právne bezvýznamné.
Úlohousúduvďalšomkonaníbudenazákladedosiaľvykonanéhodokazovania,prípadneajdoplneného
dokazovania opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby malo náležitosti podľa §157
ods. 2 OSP a aby mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu. Povinnosťou súdu pri vykonávaní
dokazovania a pri ďalších úkonoch bude dôsledne postupovať v zmysle Občianskeho súdneho poriadku
tak, aby nedošlo k odňatiu práv účastníkom priznaných Občianskym súdnym poriadkom spôsobom,
ktorý následne môže byť dôvodom pre podanie odvolania. Povinnosťou súdu v súvislosti so záverom
o neplatnosti rozhodcovskej doložky bude dostatočne odôvodniť, z akého dôvodu spornú doložku
nepovažuje za individuálne dojednanú (danou otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd SR vo svojom
rozhodnutí z 21.3.2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012), a prečo táto je neprijateľnou zmluvnou podmienku, pričom
sa javí žiaducim starostlivo sa vysporiadať aj so skutočnosťou, že ku dňu uzavretia prvej poistnej zmluvy
29.10.2007 ustanovenie §53 ods. 4 písm. r) o. z. ešte nebolo súčasťou právneho poriadku SR. Bude
pritom prihliadať na zmysel a cieľ úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku, t. j. poskytnúť
spotrebiteľom v Slovenskej republike ako v členskom štáte EÚ minimálne taký štandard ochrany, aký
stanovujeSmernica93/13/EHS.Starostlivoodôvodníprípadneajsvojeďalšiezávery,naktorýchzakladá
dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku a dostatočne sa vysporiada aj s relevantnými odvolacími
námietkami žalovaného. V prípade opakovaného záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky bude mať
na zreteli, že táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle
§45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. a ďalšie dôvody na zrušenie budú potom už len doplňujúce.
Vzhľadom na to, že rozsudok vo veci samej bol zrušený, inak správne a zákonné rozhodnutie o
poplatkovej povinnosti žalovaného (t. j. o vzťahu medzi poplatníkom a štátom), z dôvodu, že bolo vydané
v zmysle §2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. bolo potrebné zrušiť, keďže vznik poplatkovej povinnosti
žalovaného je závislý práve od výsledku konania.
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.