Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sa/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200408
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5022200408.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: O.. P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho
riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže - útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a
justičnej stráže Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2022 zo dňa 20.05.2022

r o z h o d o l :

Žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 6.7.2022 označenou ako správna žaloba sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2022 zo dňa 20.05.2022 a vrátenia veci na ďalšie konanie. V žalobe

uviedol, že sa domáha zrušenia tohto rozhodnutia, ktorým bolo porušené jeho právo na vyplácanie
starobnéhodôchodku.Vžalobevýslovneuviedol,žezažalovanéhooznačujeMinisterstvospravodlivosti
SR. Žalobu odôvodnil tým, že uvedeným rozhodnutím bola zamietnutá jeho žiadosť o obnovenie
vyplácania starobného dôchodku. GR ZVJS týmto rozhodnutím porušilo práva žalobcu vo vzťahu k jeho
nároku na starobný dôchodok, bol porušený čl. 19 Dohovoru č. 128, čl. 7 ods. 5 Ústavy SR a čl. 12 ods.
1 Ústavy SR. Podľa žalobcu neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie, ktorým by bolo rozhodnuté, že

mu dňom 14.10.1999 nevznikol nárok na starobný dôchodok a neexistuje ani žiadne rozhodnutie súdu,
ktorým by takéto rozhodnutie bolo potvrdené. Nakoľko GR ZVJS žalobcovi napadnutým rozhodnutím
odmietlo priznať už vzniknutý nárok na starobný dôchodok, žiada žalobca toto rozhodnutie zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V podanej žalobe zároveň žalobca uviedol, že voči napadnutému
rozhodnutiu GR ZVJS zo dňa 20.05.2022 podal dňa 01.06.2022 odvolanie.

2. Žalovaný krajskému súdu na výzvu oznámil, že o podanom odvolaní žalobcu proti žalobou
napadnutému rozhodnutiu GR ZVJS rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 09.09.2022. Podľa
pripojeného rozhodnutia Číslo: 18602/2022-20 zo dňa 9. septembra 2022 Ministerstvo spravodlivosti
SR odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 20. mája 2022 potvrdilo.

3. Krajský súd uznesením č. k. 22Sa/14/2022-38 zo dňa 22. novembra 2022 vyzval žalobcu na

odstránenie vady žaloby, a to odstránenie rozporu v označení žalovaného, odstránenie rozporu v
označení konania alebo veci, v ktorej sa domáha nápravy, a uvedenia dňa doručenia alebo iného
oznámenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi. V odôvodnení krajský súd uviedol, že z podanej
žaloby vyplýva, že žalobca žalobu smeruje výslovne proti žalovanému - Ministerstvo spravodlivosti
SR napriek tomu, že sa touto žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa - Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže. Zároveň bolo

v odôvodnení uznesenia uvedené, že o podanom odvolaní žalobcu proti tomuto prvostupňovému
správnemu rozhodnutiu bolo medzičasom rozhodnuté rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR zodňa 09.09.2022. Žalobca bol správnym súdom upozornený, že označenie rozhodnutia, ktoré žiada
preskúmať, musí korešpondovať s označením žalovaného, t.j. ako predmet súdneho prieskumu môže
byťoznačenélentakérozhodnutie,ktorébolovydanéoznačenýmžalovaným.Žalovanýtaksícesprávne

označil ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR ako správny orgán, ktorý rozhodoval o odvolaní
žalobcu, avšak podanou žalobou sa domáha preskúmania rozhodnutia GR ZVJS, teda rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa.

4. Žalobca v odpovedi zo dňa 02.12.2022 zmenil žalobu tak, že žiadal rozhodnutie GR ZVJS zo dňa

20.05.2022 zrušiť a uložiť Ministerstvu spravodlivosti SR ako žalovanému povinnosť písomnú žiadosť
žalobcu zo dňa 20.04.2022 odstúpiť na priame vybavenie Sociálnej poisťovni.

5. Následne správny súd výzvou zo dňa 07.12.2022 v reakcii na podanie žalobcu zo dňa 02.12.2022
žalobcu opätovne vyzval na odstránenie vady žaloby, ktorá spočíva v rozpore medzi označením
žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia, keďže žalobca naďalej za žalovaného

označuje Ministerstvo spravodlivosti SR a zároveň naďalej žiada zrušiť rozhodnutie GR ZVJS, teda
prvostupňového správneho orgánu, teda žiada zrušiť rozhodnutie, ktoré označený žalovaný nevydal.

6. Žalobca v odpovedi zo dňa 22.12.2022 opätovne žiadal zrušiť rozhodnutie GR ZVJS zo dňa
20.05.2022 a uložiť Ministerstvu spravodlivosti SR postúpiť jeho písomnú žiadosť na priame vybavenie

Sociálnej poisťovni.

7. Krajský súd podľa obsahu správnu žalobu posúdil ako žalobu v sociálnych veciach podľa ust. § 199
ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

8. Podľa ust. § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak
je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1
a § 182 ods. 1.

9. Podľa ust. § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento

zákon.

10.Podľaust.§59ods.3SSP,aksavlehoteurčenejsprávnymsúdompodanienedoplníaleboneopraví,
správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

11. Napriek neformálnemu posudzovaniu žaloby fyzickej osoby dospel správny súd k záveru, že žaloba
zo dňa 6.7.2022 v spojení aj s následnými podaniami žalobcu mala vadu, ktorá bráni vecnému vybaveniu
žaloby, a to vadu, ktorá spočíva v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného
rozhodnutia. Pri zistení tohto rozporu bol žalobca opakovane uznesením a písomnou výzvou Krajského

súdu v Žiline vyzvaný, aby tento rozpor - vadu žaloby odstránil pod následkom odmietnutia žaloby
podľa ust. § 59 ods. 3 SSP. Týmto uznesením Krajského súdu v Žiline bol žalobca poučený o tom, ako
je potrebné tento rozpor, túto vadu žaloby odstrániť s tým, že v prípade neodstránenia bude žaloba
- podanie odmietnuté, pretože ide o vadu, ktorá bráni vecnému vybaveniu žaloby. Žalobca i napriek
tomuto opakovanému, komplexnému a kvalifikovanému poučeniu obsiahnutému v tomto uznesení a

v písomnej výzve krajského súdu zotrval vo svojich následných podaniach na tom, že za žalovaného
označuje Ministerstvo spravodlivosti SR a na tom, že žiada zrušiť rozhodnutie GR ZVJS. Z uvedeného
je zrejmé, že žalobca zotrváva na preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to
rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, pričom za žalovaného je
označené Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

12. Krajský súd uvádza, že pre rozhodnutie o odmietnutí podania musia byť súčasne splnené viaceré
predpoklady, a to výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie stanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie,
pasivita alebo chybný postup účastníka pri odstraňovaní vytýkaných nedostatkov žaloby a záver o
tom, že výsledkom je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. Pokračovanie v konaní treba chápať ako

možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok (primerane uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30. apríla 2013, sp. zn. 2Cdo 279/2012).13.Podľaust.§7písm.a)SSPsprávnesúdynepreskúmavajúprávoplatnérozhodnutiaorgánovverejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať

všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

14. Napriek vykonanému poučeniu žalobca zotrval na tom, že žaloba smeruje proti žalovanému
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak žiada preskúmať zákonnosť rozhodnutia

prvostupňového orgánu, a to Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže. V danej veci
žalobca i napriek výzve a poučeniu o odmietnutí žaloby nepostupoval v zmysle poučenia obsiahnutého
v predmetnom uznesení a výzve Krajského súdu v Žiline a naďalej žiadal, aby krajský súd preskúmal
rozhodnutie prvostupňového orgánu Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, pričom
za žalovaného výslovne naďalej označoval Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré
bolo odvolacím orgánom. Žalobca tak neodstránil rozpor medzi označením žalovaného a označením

preskúmavaného rozhodnutia, čo predstavuje taký zásadný nedostatok žaloby žalobcu, pre ktorý nebolo
možné, aby krajský súd konal a rozhodol o takejto žalobe.

15. Je pritom potrebné uviesť, že úlohou správneho súdu nie je presviedčať alebo donucovať žalobcu,
aby žaloval konkrétne rozhodnutie, ktoré správny súd žalobcovi označí, alebo negovať či prehliadať

výslovne prejavenú vôľu žalobcu, a to ani v sociálnych veciach. Zároveň správny súd nemá právomoc
preskúmavať také rozhodnutie, ktoré žalobca neuviedol ako predmet súdneho prieskumu, keď naopak
prejavil jednoznačnú vôľu, aby ako o predmete súdneho prieskumu sa konalo o inom rozhodnutí.
Správny súd by sa tak dostal do situácie, kedy by neplatil dispozičný princíp zakotvený v § 5 ods.
5 SSP, pretože by preskúmaval konkrétne rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobcu. Je totiž

výlučnou súčasťou autonómie vôle subjektu práva, či sa rozhodne uplatniť právo na súdnu ochranu
svojho porušeného alebo ohrozeného subjektívneho práva konkrétnym rozhodnutím alebo nie. Takýmto
postupom by bol taktiež porušený princíp rovného postavenia účastníkov konania v zmysle § 5 ods. 9
SSP. Obsahom princípu vyjadreného v § 5 ods. 9 SSP je rovnosť subjektov v rámci procesnoprávnych
vzťahov vznikajúcich medzi účastníkmi konania. Žiadny z účastníkov konania nie je voči ostatným

účastníkom akýmkoľvek spôsobom nadradený. V rámci tohto princípu z dôvodu poučovacej povinnosti
správneho súdu (§ 199 ods. 2 SSP) bolo žalobcovi poskytnuté komplexné poučenie o jeho procesných
právach, vrátane označenia, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu a informácie, že
ním označený žalovaný je označený správne. K princípu rovnosti účastníkov konania súd dodáva, že
zohľadňovanie určitých špecifických potrieb tých subjektov, ktorých zdravotný stav, prípadne sociálne

postavenie odôvodňuje určitý špecifický procesný režim v zmysle § 199 ods. 2 SSP, nemá nejakým
spôsobom negovať princíp rovnosti účastníkov konania. Ide o normatívne vyjadrenie ľudskej slušnosti,
napr. vo vzťahu k zdravotne postihnutým osobám (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny
poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1038 s.). Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu
fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Neformálne posudzovanie znamená, že správny súd

o nej ďalej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania v zmysle § 57 SSP
alebo osobitné náležitosti správnej žaloby podľa § 202 ods. 1 SSP. Predpokladom je však „ustálenie“
toho, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané (Baricová,
Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1052 s.).

16. Zvýrazňuje krajský súd, že žalobca napriek poučeniu neakceptoval prístup správneho súdu
k náležitostiam žaloby, uvedený rozpor neodstránil a naďalej žiadal preskúmať len prvostupňové
rozhodnutie. Správny súd preto nemal inú možnosť len vychádzať z takto jasne prejavenej vôle
žalobcu. Takto podaná žaloba žalobcu, pokiaľ nebol odstránený rozpor medzi označením žalovaného
a označením preskúmavaného rozhodnutia, nemohla byť meritórne prejednaná; išlo o nedostatok,

pre ktorý nebolo možné pokračovať v konaní, a preto bolo namieste podanie žalobcu odmietnuť.
Správny súd dodáva, že žalobca bol riadne poučený o tom, že označenie rozhodnutia, ktoré žiada
žalobca preskúmať, musí korešpondovať s označením žalovaného, t.j. ako predmet súdneho prieskumu
môže byť označené len také rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným žalovaným. Ďalej žalobca bol
poučený, že prieskum zákonnosti je prípustný len vo vzťahu k rozhodnutiu o odvolaní a toto rozhodnutie

o odvolaní je potrebné uviesť ako predmet prieskumu zákonnosti v žalobnom návrhu. Žalobca napriek
uvedenému zotrval na tom, že žalovaným je Ministerstvo spravodlivosti SR (odvolací orgán) a že
nežiada preskúmať odvolacie rozhodnutie, ale prvostupňové rozhodnutie Generálneho riaditeľstva
Zboruväzenskejajustičnejstráže.PokiaľžalobcaakožalovanéhooznačilMinisterstvospravodlivostiSRa súčasne jednoznačne zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie vydalo Generálne riaditeľstvo ZVJS,
potom je potrebné konštatovať, že nie je možné ďalej pokračovať v konaní, pretože existuje logický
rozpor medzi označením žalovaného a označením napadnutého rozhodnutia. Označenie žalovaného

musí korešpondovať s označením napadnutého rozhodnutia, t.j. ako žalovaný nemôže byť označený
taký subjekt, ktorý nevydal rozhodnutie, ktoré žiada žalobca preskúmať a opačne - ako napadnuté
rozhodnutie nemôže byť označené také rozhodnutie, ktoré nevydal subjekt, ktorý je označený ako
žalovaný. Uvedené náležitosti žaloby musia byť v súlade, aby bolo možné ďalej konať na základe
žalobných bodov o prípadných vadách rozhodnutia, za ktoré by zodpovedal označený žalovaný. Pokiaľ

však žalovaný vôbec napadnuté rozhodnutie nevydal, v konaní nie je možné pokračovať. Skutočnosť,
že žalobca podal žalobu voči prvostupňovému rozhodnutiu a za žalovaného označil druhostupňový
správny orgán predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, spočívajúci v
nezrozumiteľnosti žaloby, keď o nevyhnutnosti zhody žalovaného subjektu a rozhodnutia vydaného
žalovaným správny súd žalobcu poučil.

17. Správny súd preto dospel k záveru, že žaloba nemôže byť meritórne prejednaná z dôvodu jej
nezrozumiteľnosti. Nezrozumiteľné podanie znamená, že si ten, kto podanie urobil, svojimi tvrdeniami
vzájomne odporuje. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je možné
ani pri použití výkladového pravidla podľa § 55 ods. 3 SSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie
podstatné a čo má byť predmetom konania. V danom prípade si žalobca odporuje v tom, že na jednej

strane ako žalovaného uvádza Ministerstvo spravodlivosti SR, ale na druhej strane ako napadnuté
rozhodnutieuvádzarozhodnutieGenerálnehoriaditeľstvaZVJS.Tentorozporjeprávnevýznamnýpreto,
že postihuje základné náležitosti správnej žaloby, a to označenie žalovaného a označenie napadnutého
rozhodnutia [§ 202 ods. 1 písm. b) a c) SSP], ktoré sú vo vzájomnom rozpore.

18. V danom prípade neodstránenie vady žaloby žalobcom predstavovalo taký nedostatok, pre ktorý
nebolo možné v konaní pokračovať. Konanie pred správnym súdom možno začať len na základe žaloby.
Aj napriek povinnosti správneho súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach
neformálne, čo znamená, že nie je nevyhnuté, aby v takýchto konaniach žalobca ako fyzická osoba
naplnil všetky náležitosti správnej žaloby, je nutné konštatovať, že podanie je natoľko nezrozumiteľné,

že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka, resp. čo ním žalobca sleduje. Za stavu, keď žalobca označil
ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR, ale ako rozhodnutie, ktorého nápravy sa domáha,
označil rozhodnutie GR ZVJS, je žaloba žalobcu nezrozumiteľná, keď predmetom súdneho prieskumu
je rozhodnutie, ktoré nevydal žalovaný. Skutočnosť, že žalobca odmietol svoje podanie opraviť, a to
napriek vyčerpávajúcemu opakovanému poučeniu správneho súdu, preto predstavuje taký nedostatok,

pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať. Pokiaľ žalobca odmietol neformálne nazeranie súdu na
náležitosti správnej žaloby ohľadom označenia napadnutého rozhodnutia a trval na označení takého
napadnutého rozhodnutia, ktoré nevydal žalovaný, je možné uzavrieť, že na základe takejto žaloby nie
je možné meritórne vec prejednať, a preto správny súd za tohto procesnoprávneho stavu nemal inú
možnosť, len podanie žalobcu podľa ust. § 98 ods. 1 písm. h) SSP v spojení s ust. § 59 ods. 3 SSP

odmietnuť.

19. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.