Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. december 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/185/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121202749
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7121202749.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Z. S., J.. XX.X.XXXX, G. H., Z. X,
proti žalovanej Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zast.
SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o zaplatenie
2.673,73 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 40C/2/2021-167 z 18.5.2022 Okresného súdu
Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

P r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2.673,73 € s
prísl. titulom náhrady škody spôsobenej motorovým vozidlom zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla žalobcovi ako poškodenému na jeho motorovom vozidle BMW, EČV:
KE XXX X. . Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je poskytovateľkou poistenia zodpovednosti za

škodu motorového vozidla zn. Volkswagen, EČV: H. XXX Z. na základe poistnej zmluvy č. 6104335711
s držiteľom poisteného vozidla Y. E., Y.I. G. H. XX, H. - Š., s ktorým dňa 4.7.2018 došlo ku škodovej
udalosti. Zodpovedným za škodu je vodič tohto motorového vozidla S. Š., Y. G. Q. X, H.. Účastníci
spísali správu o nehode a vznik škodovej udalosti bol žalovanej ohlásený dňa 17.7.2018, ktorá škodovú
udalosť zaevidovala pod číslom 1 862908, následne jej boli predložené potrebné doklady a účastníci
absolvovali dňa 20.7.2018 obhliadku poisteného a poškodeného vozidla. Vzhľadom na absolútnu
neochotou žalovanej pri riešení poistnej udalosti, keď opakovane odmietla žalobcu informovať ako má

postupovať pri oprave vozidla, teda či napr. poškodené vozidlo môže dať len do autorizovaného servisu
alebo ho môže dať opraviť do akéhokoľvek servisu, žalobca oslovil spoločnosť Audatex Slovakia s.r.o. a
požiadal o cenovú ponuku, resp. kalkuláciu nákladov potrebných na opravu poškodeného vozidla. Tieto
uvedená spoločnosť vyčíslila vo výške 2.673,73 €. Kalkuláciu nákladov na opravu poškodeného vozidla
žalobca odovzdal na schválenie žalovanej a následne bolo poškodené vozidlo opravené spoločnosťou
TomFit s.r.o. na základe uvedenej kalkulácie. Žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že
nemohla byť vykonaná rekonštrukcia nehody, ktorá by potvrdila nároky žalobcu, preto dospela k záveru,

že k rozsahu poškodenia vozidla nemohlo dôjsť tak ako ho popisuje žalobca a vinník. Oznámenie bolo
žalobcovi doručené emailom dňa 16.10.2018.3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že oznámením o poistnej udalosti doručeného žalovanej
dňa 18.7.2018, jej Y. E. ako poistník, oznámil poistnú udalosť, ktorou bola prevádzkou poisteného
motorového vozidla Volkswagen Golf, KE XXX Z. spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného

Z. S., BMW 530 XD. EČV: H. XXX X., s rozsahom poškodenia: predné ľavé svetlo, predný ľavý blatník,
predný nárazník elektrón, plus náprava v dôsledku nehody zo dňa 4.7.2018 o 7,05 hod., č. poistnej
zmluvy: 6104335711. Žalobca dňa 26.9.2018 doručil žalovanej posudok, kalkuláciu nákladov na opravu,
na čo táto reagovala listom z 11.10.2018 a oznámila žalobcovi, že uplatnený nárok na náhradu škody
nie je možné vysporiadať z dôvodu, že nároky neboli dostatočne uplatnené a preukázané, nakoľko

nebol preukázaný rozsah poškodení, ktorý vznikol pri škodovej udalosti a bude vykonaná rekonštrukcia
nehody za účasti oboch účastníkov. Následne žalovaná dňa 16.10.2018 oznámila žalobcovi listom, že
škodovú udalosť odkladá bez náhrady, keďže k rozsahu poškodenia motorového vozidla nemohlo dôjsť
spôsobom, ako ho popisuje škodca a poškodený. Na žiadosť žalobcu žalovaná opätovne prešetrila
poistnú udalosť a listom z 9.11.2018 mu oznámila, že dospela k totožnému záveru ako uviedla vo
vyjadrení zo 16.10.2018. Podľa kalkulácie zo 4.7.2018 náklady na opravu vozidla činia 2.707,78 € a

podľa kalkulácie z 20.9.2018 sumu 2.673,73 € a z faktúry č. 2018120301 súd zistil, že dodávateľ TomFit
s.r.o. vystavil žalobcovi dňa 3.2.2018 faktúru za opravu motorového vozidla žalobcu vo výške 2.673,73
€, ktorú v ten istý deň žalobca vyplatil.

4. Právne súd vec posudzoval podľa § 3 ods.1, § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2 zákona č. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 104, § 106 ods. 2
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Nebolo sporné,
že žalobcovi ako poškodenému vznikla v dôsledku dopravnej nehody dňa 4.7.2018 škoda na jeho
motorovom vozidle, pričom škodca mal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovanou. V dôsledku toho žalobcovi v súlade
s ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona vznikol priamy nárok voči žalovanej ako poistiteľke na náhradu
škody. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania súd posudzoval včasnosť podanej
žalobe. Žalovaná vzniesla námietku premlčania, preto súd prednostne posudzoval túto otázku. Súd
aplikujúc ust. § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poukázal na to, že na premlčanie nároku na

náhradu škody uplatneného proti poistiteľovi sa vzťahuje rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti
škodcovi. Znamená to, že premlčanie nároku poškodeného na náhradu škody uplatneného v súlade s
ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP priamo proti poistiteľovi je potrebné posudzovať podľa § 106 ods. 1 OZ,
na ktoré ust. výslovne odkazuje ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že
premlčacia doba je trojročná podľa § 104 OZ súd dôvodil, že citované ustanovenie sa vzťahuje len na

práva na plnenie z poistenia, t.j. na poisteného z poistného vzťahu, nie však na právo poškodeného na
náhradu škody. Premlčacia doba práva na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 OZ je dvojročná a plynie
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, to znamená v danom prípade,
kedy sa dozvie o vzniku škody spôsobenej škodcom a o osobe škodcu. V konkrétne posudzovanej
veci to bolo najneskôr dňa 3.12.2018, kedy bola vystavená faktúra za opravu motorového vozidla vo

výške 2.673,72 € a žalobca v tento deň uvedenú sumu zaplatil. Dvojročná subjektívna premlčacia doba
začala plynúť najneskôr dňa 3.12.2018 a uplynula dňa 3.12.2020. Žalobca podal žalobu dňa 6.4.2021,
t.j. uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Súd ďalej poukázal na to, že ustanovenie. § 15
ods. 2 zákona o PZP, priamo odkazuje na § 106 OZ, ktorý je osobitným ustanovením. vo vzťahu k
všeobecnej úprave dĺžky premlčacej doby. Námietka premlčania vznesená žalovanou bola dôvodná,

súd preto žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v konaní úspech,
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca formálne uvádzajúc odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/ CSP, t.j. neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Okrem všeobecných, nič nehovoriacich, nekonkrétnych fráz, nepodložených
konkrétnymi odvolacími argumentmi, a citovania výňatkov z rozhodnutí vyšších súdnych inštancií
nekorešpondujúcich s posudzovanou vecou, alebo ich nesprávnym výkladom a nepochopením zo
strany odvolateľa, k veci samej napokon uviedol, že má za to, že pri posudzovaní námietky premlčaniavychádzal súd z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď použil 2 ročnú premlčaciu dobu podľa §
106 ods. 1 OZ. Mal za to, že takéto právne posúdenie premlčania je v rozpore s judikatúrou vyšších
súdnychinštancií,zktorejcitoval.Vyslovilpresvedčenie,žejehonárokniejepremlčanýasúdpostupoval

nezákonne, keď námietke premlčania vyhovel. Navrhol, aby odvolací súd „ zrušil napadnutý rozsudok....
a rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.673,73
€ s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.673,73 € od 3.12.2018 do zaplatenia...“.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa s napadnutým rozsudkom stotožňuje,

súd prvej inštancie vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu, na základe ktorého posúdil vec
správne a zákonne. Navrhla rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Mala za to, že súd prvej inštancie sa v rámci princípu hospodárnosti konania korektne zameral
predovšetkým na otázku premlčania uplatneného nároku. Poukázal na to, že aj keď žalobca v odvolaní
neuviedol vlastnú argumentáciu, je zrejmé, že svoje závery odvodzuje od mylnej domnienky, že je so
žalovanou v poistnom vzťahu a preto nerozlišuje dva rôzne režimy premlčania a to: a/ premlčanie nároku

poistného voči poisťovateľovi, ktorý sa spravuje § 104 OZ a premlčacia lehota začne plynúť až rok
po vzniku poistnej udalosti a b/ premlčanie nároku poškodeného voči škodcovi, na ktorý sa uplatní
§ 106 OZ. Je nesporné, že ak by žalobca uplatňoval svoj nárok voči škodcovi (vodičovi motorového
vozidla poisteného u žalovanej) premlčal by sa jeho nárok v subjektívnej premlčacej dobe podľa§ 106
OZ. Pre vzájomnú previazanosť týchto nárokov ( nárok poškodeného voči škodcovi a nárok voči jeho

poisťovateľovi) je v § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. vyjadrené riešenie, že sa aj na priamy nárok
poškodeného voči poisťovateľovi použije právna úprava, aká sa použije na nárok poškodeného voči
škodcovi.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích
dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380
ods.2CSPadospelkzáveru,žeodvolanieniejedôvodné.RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskom

súde v Košiciach dňa 29.12.2022 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu
v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

9. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/ CSP.

10. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP (odvolanie možno odôvodniť
len tým, že neboli splnené procesné podmienky) spočíva v absencii podmienok, za ktorých súd môže
konať a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas
celého priebehu konania. Vadou predpokladanou v cit. ust. trpí konanie najmä v prípade, ak súd

prejednal a rozhodol vec tak, že porušil zásadu ne ultra petitum (okrem prípadov podľa § 216 ods. 2
CSP), ak prejednaný a rozhodnutý spor nepatrí do právomoci súdu, ak neboli dodržané ustanovenia
o vecnej príslušnosti, osobitnej výlučnej miestnej alebo kauzálnej príslušnosti súdu, v prípadoch
chýbajúcej procesnej subjektivity strany sporu pri jeho začatí, v prípadoch nezastúpenia pred súdom
procesne nespôsobilej osoby, v prípadoch litispendencie a res iudicata.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým

sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza
tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú
požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP.

12. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkovézistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný

prípad.

14. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku ako aj jemu predchádzajúceho
procesného postupu súdu v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov konštatuje, že
uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie
je zákonné a vecne správne. Ani žalobcom uplatnené odvolacie námietky nie sú spôsobilé privodiť iné

rozhodnutie vo veci, ktoré by bolo v plnom rozsahu vyhovujúce uplatnenému nároku.

15. Súd prvej inštancie uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, závery, ktoré prijal vysvetlil,
uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej
tak aj po stránke právnej.

16. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v
podrobnostiach odkazuje a rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil a na doplnenie uvádza:

17. Podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

18. V povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidlapožadovaťbuďodpoistenéhoškodcu,aleboodpoisťovateľaakopriamy
nárok, pričom sa na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi vzťahuje rovnaká právna
úprava ako na premlčanie nároku proti škodcovi. Poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na
náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Napriek tomu, tieto

dva nároky nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Postavenie škodcu
a jeho poisťovateľa proti poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu veriteľa a ručiteľa proti
veriteľovi, t. j. , že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté
plnenie dvakrát (rozsudok najvyššieho súdu z 27. augusta 2014 sp. zn. 2 M Cdo 9/2013).

19. Žalovaná vzniesla námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie správne posúdil ako dôvodnú a
žalobu proti žalovanej poistiteľke zamietol. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných lehotách uplatnili svoje nároky a zároveň zabrániť tomu,
aby povinné subjekty neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Dôvodné
vznesenie námietky premlčania v spore znamená, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok)

priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ), a preto v súlade so zásadou hospodárnosti konania vyplývajúcou z
čl. 17 Základných princípov CSP, vznesenú námietku posúdi a vo veci samej rozhodne (napr. rozsudok
najvyššieho súdu z 29. februára 2012 sp. zn. 1 Cdo 43/2010). V danom prípade súd prvej inštancie
postupoval správne, ak po vznesení námietky premlčania v súlade so zásadou hospodárnosti konania,
jej dôvodnosť posúdil a následne bez ďalšieho dokazovania žalobu proti žalovanej z tohto dôvodu

zamietol.

20. V rámci režimu priameho nároku poškodeného proti poisťovateľke platí explicitné stanovenie
podmienok na premlčanie nároku proti poisťovateľke (§ 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., viď odkaz
pod čiarou na ust. § 106 ods. 1 OZ).

21. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.22. V prípade, že si poškodený uplatní priamo nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla voči poisťovateľke podľa § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z.z., prípadné premlčanie
tohto nároku sa posudzuje podľa rovnakej právnej úpravy ako platí na premlčanie nároku proti osobe,

ktorá škodu spôsobila, t.j. premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľke podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom
poistení, ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa § 427 OZ sa posudzuje
podľa ustanovení o behu premlčacej lehoty pri náhrade škody upravenej v ust. § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Z § 15 ods. 2 zákona o zmluvnom poistení (a zo zákonnej poznámky č. 22 pod čiarou pri

tomto ustanovení) jednoznačne vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľke sa
neaplikuje ust. § 104 OZ ale ust. § 106 ods. 2 OZ.

23. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca si priamy nárok proti poisťovateľke v zmysle ustanovenia
§ 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. v zákonnom stanovenej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 106
ods. 1 OZ neuplatnil riadne a včas a vzhľadom na účinne vznesenú námietku premlčania žalovanou

nebolo možné žalobcovi priznať voči nej žalobou uplatnené právo (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.
4Cdo/146/2020, sp. zn. 4Obdo/2/2021).

24. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna
úprava obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005,
v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v
odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa
stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden
celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP

na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

25. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a priznal v odvolacom konaní procesne úspešnej žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).