Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/174/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318205262
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1318205262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.

Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: SPOLOČENSTVO VLASTNÍKOV
Rybničná 61/B, Rybničná 10191/61B, Bratislava, IČO: 31 811 434, zastúpeného: Finlegal services, s.
r. o., Štefánikova 23, Bratislava, IČO: 46 283 421, proti žalovanej: O. N., D.. XX.X.XXXX, F. XX/B,
N., zastúpenej advokátom Mgr. Štefanom Krnáčom, Švabinského 13, Bratislava, o zaplatenie 1.179,88
eura, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 15C/49/2018-88, zo dňa
22.6.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.179,88
eura a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení
uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 20.8.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny
1.179,88 eura titulom nedoplatku z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu a nebytových
priestorov za rok 2017 a poplatku za výmenu vodomerov na tom skutkovom základe, že žalovaná
ako vlastníčka bytu Č.. XXX na druhom nadzemnom podlaží bytového domu na F. X. XX/B S. N.,

1.4.2009 uzatvorila so žalobcom ako právnickou osobou spravujúcou bytový dom a zabezpečujúcou
plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov zmluvu o pristúpení k zmluve o spoločenstve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov F. XX/B. Žalovaná má v zmysle zmluvy stanovenú povinnosť
platiť mesačne zálohovú platbu najneskôr do 18. dňa príslušného mesiaca v sume 83,14 eura.
Nedoplatok žalovanej na vyúčtovaní ku 31.12.2017 predstavuje 1.069,88 eura a poplatok za výmenu
vodomerov z dôvodu zásahu, ktorý uhradil žalobca, činí 110 eur. Žalovaná dlžnú sumu doposiaľ
neuhradila.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
uviedol, že medzi procesnými stranami bolo sporné splnenie dôkaznej povinnosti žalobcu k nedoplatku
žalovanej podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu a nebytových priestorov v sume
884,96 eura, ktorá suma predstavuje nedoplatok k 31.12.2016. Rovnako sporným bola správnosť
účtovania jednotkovej ceny studenej a teplej vody na rok 2017 a účtovanie niektorých platieb (titulom
súdnych trov a poplatkov za právne zastupovanie) vzhľadom na ich súvislosť/nesúvislosť so správou

bytového domu.

3. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávnosti účtovanej
jednotkovej ceny vody poukázal najmä na skutočnosť, že predmetom posudzovaného sporu nie je nárokžalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi z dôvodu, že žalobca neoprávnene (v
rozpore s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví stanovenou cenou studenej vody pre Bratislavskú
vodárenskú spoločnosť na rok 2017) účtoval výšku jednotkovej ceny studenej a teplej úžitkovej vody.

Predmetom konania je plnenie zákonnej a zmluvnej povinnosti žalovanej riadne a včas uhrádzať náklady
spojené s užívaním bytu a nebytových priestorov podľa ročného vyúčtovania, preto so zreteľom na
prezumpciu správnosti údajov uvedených vo vyúčtovaní žalobcu a uplatnený nárok (žalobný petit) v
danom prípade skúmal riadne a včasné splnenie záväzku zo strany žalovanej voči žalobcovi v zmysle
ním riadne vystaveného vyúčtovania na rok 2017. Navyše žalovaná iba vo všeobecnosti uviedla,

že vyúčtovania za jednotlivé zúčtovacie obdobia reklamovala, resp. žiadala žalobcu o zdokladovanie
vyúčtovanej sumy tak, ako vyplýva i z odpovede právneho zástupcu žalobcu zo dňa 5.1.2017, avšak
nijakonepreukázala,ževstanovenej15dňovejlehotereklamovalaivyúčtovaniezarok2017,nazáklade
ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok, hoci na podanie reklamácie bola poučená priamo v písomnom
vyhotovení vyúčtovania zo dňa 27.5.2018, ktoré prevzala dňa 31.5.2018. Z uvedeného dôvodu bol
názoru, že je nutné predmetné vyúčtovanie považovať za správne.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcom fakturovanú pohľadávku Č.. XXXXXXXXX v sume
110 eur (č. l. 10 spisu), ktorá mu ako dodávateľovi vznikla voči žalovanej ako odberateľovi z dôvodu
výmeny vodomerov, žalovaná spochybnila do právneho dôvodu i výšky. Výška tejto pohľadávky je
však riadne špecifikovaná a určiteľná súčtom ceny vodomerov (86 eur) a prác spojených s výmenou

vodomerov (24 eur) tak, ako vyplýva z faktúry vystavenej žalobcom 19.6.2018 a splatnej 31.7.2018,
ktorú žalovaná doposiaľ neuhradila. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná má voči žalobcovi dlh na
vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu a nebytových priestorov, je nepochybné, že úhrady
žalovanej nekryjú záväzok, ktorý jej ako odberateľovi preukázateľne voči žalobcovi vznikol, preto ak
žalobca musel zaplatiť tovar a služby, ktoré žalovanej dodal, právny titul (dôvod) na preplatenie jeho

faktúry jednoznačne daný je. Zároveň je potrebné mať na zreteli, že výmena vodomerov u žalovanej
z dôvodu tzv. „zásahu“ bola odsúhlasená zhromaždením vlastníkov bytov v súlade s § 7c ods. 9
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého zhromaždenie rozhoduje o ďalších
skutočnostiach, o ktorých podľa tohto zákona nerozhoduje iný orgán.

5. Vo vzťahu k poplatkom účtovaným za súdne trovy a právne zastupovanie žalobcu, ktoré podľa názoru
žalovanej nesúvisia so správou bytového domu, súd prvej inštancie uviedol, že podľa vyúčtovania zo
dňa 27.5.2018 suma zodpovedajúca týmto nákladom činí 0 eur, a teda položka poplatkov za súdne
trovy a právne zastupovanie nijako nenavýšila nedoplatok žalovanej, ktorý jej vznikol za iné, so správou
bytového domu nepochybne súvisiace položky.

6. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tvrdeniu o výške
nedoplatku, ktorý ku dňu 31.12.2016 predstavuje sumu 884,96 eur, súd prvej inštancie skonštatoval, že
argument žalovanej by bol správny za predpokladu, že žalobca by nepredložil žiadny listinný dôkaz, z
ktorého by uvedená suma nedoplatku vyplývala, avšak táto situácia v konaní nenastala. Z vyúčtovania

zo dňa 27.5.2018, ktoré je vyúčtovaním ku dňu 31.12.2017, je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že
celkový nedoplatok žalovanej v sume 1.069,88 eura zohľadňuje jednak nedoplatok na úhradách za
služby spojené s užívaným bytu a nebytových priestorov za rok 2017, a to v sume 184,92 eura (rozdiel
medzi nákladmi v sume 1.114,92 eura a platbami v sume 930 eur), ako aj nedoplatok v sume 884,96
eura, ktorý žalovaná vykazovala už predtým, t. j. ku 31.12.2016 tak, ako je zreteľne uvedené v žalobcom

predloženom vyúčtovaní pod písmenom „I - Stav účtu k 31.12.2016“. Vzhľadom na uvedené bol názoru,
že nie je možné pripisovať na ťarchu žalobcu, že nepreukázal celkovú výšku žalovanej istiny, keď
tento si uplatnil nárok v sume, ktorá je aktuálnou dlžnou sumou za zúčtovacie obdobie bezprostredne
predchádzajúce obdobiu, kedy podal žalobu, preto je logické a adekvátne skutkovému stavu veci, že
výšku uplatneného nároku dokladoval ostatným/aktuálnym vyúčtovaním, ktoré reflektuje celkovú dlžnú

sumužalovanejsrozlíšenímnanedoplatokzarok2017akoajpredchádzajúcezúčtovacieobdobie,resp.
stav nedoplatku ku dňu 31.12.2016. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval žalobcom
vymáhanú výšku pohľadávky za dostatočne preukázanú.

7. Na základe vyššie zistených skutočností, ktoré vyplynuli z listinných dôkazov, súd prvej inštancie

vyhodnotil žalovanou navrhnutý výsluch pani O. C. za nadbytočný a bez právneho významu k predmetu
posudzovaného sporu a subsumujúc zistený skutkový stav sporu pod príslušné právne normy, hodnotiac
procesnú obranu žalovanej ako nespôsobilú privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie, dospel k záveru,
že uplatnený nárok žalobcu je skutkovo i právne opodstatnený a vyčíslený v správnej výške, pretožalobe v celom rozsahu podľa § 6 ods. 1, ods. 2, § 7a ods. 2, § 7b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 1.10.2007 do 31.1.2010, § 491 ods. 1, §
494 Občianskeho zákonníka, vyhovel.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.
na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal proti
neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

9. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm.
f) a písm. h) C. s. p. a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť.
Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s.
p.) bola námietka, že súd prvej inštancie neumožnil vykonanie navrhnutých dôkazných prostriedkov a

to predovšetkým spočívajúcich v tom, že neumožnil výsluch navrhnutých svedkov (napr. O. C.), túto
skutočnosť žiadnym spôsob nezdôvodnil, iba sucho konštatoval, že „tento dôkaz je nadbytočný a za
bez predmetu k posudzovaného sporu“. Súd prvej inštancie svoje závery zdôvodnil tým, že neboli
proti vyúčtovaniu podané žiadne námietky v rámci zákonnej lehoty, pričom opomína skutočnosť, že
tieto námietky sa nemusia preukazovať len písomne, ale na ich podanie postačí svedectvo ďalšieho

účastníka. Námietky proti vyúčtovaniu sa môžu podať rôznym spôsobom a to najčastejšie poštou,
osobne s prítomnosťou svedka a podobne. Z napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu nie je zrejmé,
prečo vykonanie takéhoto dôkazu nebolo uskutočnené. Pretože námietky proti vyúčtovaniu boli urobené
a to za prítomnosti uvedeného svedka. Súd prvej inštancie vykonanie tohto dôkazu neumožnil.

10. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádza z prezumpcie správnosti údajov uvedených vo
vyúčtovaní žalobcu. Namietala, že neexistuje žiadna prezumpcia správnosti údajov. Bolo by vhodné aby
súd prvej inštancie uviedol právnu normu, na základe ktorej k takémuto záveru dospel. Na jednej strane
uvádza, že existuje prezumpcia správnosti údajov, ktorá však nemá oporu v žiadnej právnej norme a na
druhej strane, ak žalovaná poukáže na závery Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona

č. 250/2012 Z. z. o regulácií sieťových odvetví, tak podľa názoru konajúceho súdu je to bez právneho
významu. Všetky vyúčtovania doručené žalovanej sú v rozpore s normou vyššej právnej sily (konkrétne
zákon č. 250/2012 Z. z. a s ním súvisiace vyhlášky). Na túto skutočnosť v celom konaní poukazovala.

11. Súd prvej inštancie povýšil individuálne rozhodnutie, jeho právnu záväznosť nad vyhlášku, ktorou

sa má riadiť a dokonca nad zákon, ktorý má byť všeobecne záväzný. V konkrétnych skutočnostiach
poukázala, v čom je vyúčtovanie nesprávne a nie je v súlade so zákonom, samozrejme bez odozvy zo
strany súdu prvej inštancie, ktorý mohol dať v rámci svojho odôvodnenia aj odpoveď na túto otázku.
Predmetom konania je vyúčtovanie, ktoré je v rozpore s právnymi normami zákona a jeho vykonávacích
vyhlášok. V tejto časti je absolútne neplatné. Nemožno ho akýmkoľvek spôsobom považovať za

záväzné. Z nepráva nemôže vznikať právo.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že s ohľadom na skutkový a právny stav
danej veci je nepochybné, že nárok žalobcu vznesený v tomto súdnom konaní je v plnom rozsahu
opodstatnený a žalovaná nepredložila žiadne relevantné dôkazy preukazujúce opak, pričom jej

odvolanie je zjavne neurčité a vágne. Poukázal na to, že žalovaná navrhla vypočutie iba jedného svedka,
pričom zo strany súdu prvej inštancie bola poučený o tom, že tento dôkaz nemá pre prebiehajúce
súdne konanie žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko sa pojednáva výlučne o nedoplatku žalovanej, nie
o nedoplatkoch alebo o subjektívnych názoroch ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, resp. iných osôb. Aj keď podľa názoru žalovanej môže svedecká výpoveď navrhovaného

svedka predstavovať rovnocenný dôkazný prostriedok ako napríklad listiny založené do spisu, s takýmto
tvrdením sa nemožno stotožniť, nakoľko tvrdí, že námietky proti vyúčtovaniu podané neboli, t. j. ide stále
o tvrdenie proti tvrdeniu.

13. Nesúhlasil s námietkou žalovanej, že súd prvej inštancie prezumoval správnosť údajov v ročnom

vyúčtovaní bez toho, aby bližšie skúmal, či sú dané údaje v skutočnosti správne. Súd prvej inštancie
sa relevanciou vyúčtovania po právnej stránke zaoberal, pričom tieto závery sú súčasťou odôvodnenia
napádaného rozhodnutia. Aj keď žalovaná tvrdí, že vyúčtovanie je v rozpore so zákonom č. 250/2012
Z. z. o regulácií sieťových odvetví, uvedený právny predpis ročné vyúčtovanie ako také neupravuje.Rozhodujúcou legislatívou v danej oblasti je predovšetkým zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v spojení s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 240/2016 Z. z., ktorou
sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla

dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla.

14. Žalovaná ďalej nepredkladá ani žiadne relevantné skutkové tvrdenia, či dôkazné prostriedky, v rámci
ktorých by mal byť nedoplatok vyčíslený žalobcom nesprávny, pričom poukazuje iba na nesúvisiace
právne predpisy, navyše bez odkazu na ich konkrétne ustanovenia alebo časti. Právna kvalifikácia

skutkového stavu však nie je úlohou strán sporu ale predovšetkým úlohou súdu, pričom žalovaná by
mala vo svojom podaní uviesť predovšetkým konkrétne skutočnosti a pripojiť dôkazy, v rámci ktorých
poukazuje na nesprávnosť vyúčtovaní a celkového vyčíslenia dlžnej sumy. Vznik nedoplatku je navyše
logický aj z toho dôvodu, že žalovaná sama priznala neuhrádzanie mesačných zálohových platieb a
nedoplatkov z vyúčtovaní, a to z dôvodu, že ich ako také neuznáva. Túto skutočnosť mal súd prvej
inštancie preukázanú ako nespornú. Čo sa týka dokladovania výšky nedoplatku žalovanej, uniesol

dôkazné bremeno v konaní pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, a to podaním vysvetlenia na
ústnompojednávaníatiežpredloženímrelevantnýchlistinnýchdôkazov,ktorýmivdanejvecidisponoval.

15. Mal za to, že konanie žalovanej je spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, ktorí mesačné zálohové platby za plnenia a do fondu prevádzky údržby a

opráv riadne uhrádzajú, pretože nedoplatok žalovanej zaťažuje aj ostatných vlastníkov, nakoľko bytový
dom tvorí čo do poskytovania služieb spojených s bývaním a správou spoločných častí, zariadení a
príslušenstva jeden funkčný celok. Nesúhlasil s konštatovaním žalovanej v závere odvolania, že „súd
povýšil svoje rozhodnutie nad záväznú vyhlášku a nad zákon“ a že ,,z nepráva nemôže vznikať právo“.
Tieto tvrdenia však opätovne nedokladuje žiadnym preukázateľným skutkovým stavom, neuvádza

konkrétny rozpor medzi rozhodnutím súdu prvej inštancie a príslušnou legislatívou a tiež neprikladá ani
neodkazujenažiadenkonkrétnydôkazpreukazujúcineexistenciuprávnehonárokužalobcuvzneseného
v predmetnom súdnom konaní.

16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie
žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vo výroku správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne

vyhlásil 31.10.2022 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

17. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov
a nebytových priestorov v dome; hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a
práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi a s fondom
prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie
povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome

sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.
Spoločenstvo je povinné najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka vykonať vyúčtovanie použitia fondu
prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Spoločenstvo uzatvára v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zmluvy v
rozsahu svojej činnosti podľa zákona č. 182/1993 Z. z., najmä o dodávke plnení spojených s užívaním

bytov a nebytových priestorov, o poistení domu. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na
správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak
to nevylučuje osobitný predpis.

18. Žalovaná námietky v podanom odvolaní rámcovala vyjadrením nesúhlasu s právnym názorom súdu

prvej inštancie vzťahujúcim sa k posúdeniu správnosti účtovanej jednotkovej ceny studenej a teplej
vody, pričom poukazovala na to, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z prezumpcie správnosti
vyúčtovania, pričom nedal odpoveď na otázku, že vyúčtovanie je v rozpore so zákonom č. 250/2022 Z.
z. a s ním súvisiacej vyhlášky.19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného

právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp.
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

20. V prejednávanom spore súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a
na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, pričom žalovaná v podanom odvolaní
ani neuviedla, v čom konkrétne má spočívať nesprávna aplikácia právnych predpisov použitých súdom
prvej inštancie na zistený skutkový stav veci, iba všeobecne poukázala na zákon č. 250/2022 Z. z. a

s ním súvisiacu vyhlášku.

21.Možnolenuviesť,žesúdprvejinštanciecelkomsprávnevychádzalajztoho,žepredmetomsporubol
nedoplatok, ktorý žalovanej vznikol titulom ročného vyúčtovania služieb poskytovaných s užívaním bytu,
konkrétne za dodávku pitnej vody. Pokiaľ žalovaná namietala, že predmetné vyúčtovanie je v rozpore

zo zákonom č. 250/20012 Z. z. odvolací súd uvádza, že žalovaná zjavne nerozlišuje úlohy a postavenie
spoločenstva podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Spoločenstvo na jednej strane uzatvára v mene a na
účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zmluvy v rozsahu svojej činnosti (okrem iného aj
zmluvy o dodávke pitnej vody) a na strane druhej rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu
a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo nie

je dodávateľom pitnej vody pre bytový dom, ale zabezpečuje dodávku pitnej vody uzatvorením zmluvy
s dodávateľom pitnej vody. Spoločenstvo teda nie je tým, kto fakturuje vlastníkom bytov a nebytových
priestorov cenu za dodávku pitnej vody. Spoločenstvo je povinné najneskôr do 31. mája nasledujúceho
roka vykonať vyúčtovanie úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome;
medzi vlastníkov teda rozúčtováva náklady na dodávku pitnej vody vynaložené z účtu bytového domu.

Pokiaľ preto žalovaná svoju procesnú obranu založila na tom, že vyúčtovanie je nesprávne, pretože
rozúčtovaná jednotková cena pitnej vody je vyššia ako stanovil na rok 2017 Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví pre Bratislavskú vodárenskú spoločnosť (nesporovala, že cena fakturovaná dodávateľom bola
iná, akú rozúčtoval žalobcu medzi vlastníkov), jej námietky sú v konaní o zaplatenie nedoplatku z
ročného vyúčtovania bez právnej relevancie. Z obsahu spisu naviac vyplýva, že dodávateľom pitnej vody

je na základe uzatvorenej zmluvy spoločnosť BEZ TRANSFORÁTORY, a. s., ktorá si vyúčtovala za rok
2017 za dodávku pitnej vody pre bytový dom za dodanie 1.484 m3 vody sumu 5.357,89, čo predstavuje
3,61 eura/m3. Na základe takto vyúčtovanej ceny dodanej pitnej vody, bol následne náklad za dodávku
pitnej vody rozúčtovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov a teda vyúčtovanie je treba považovať
za správne. Pokiaľ má žalovaná za to, že cena za dodávku pitnej vody je v rozpore so zákonom alebo

s uzavretou zmluvou, má možnosť uplatniť svoje nároky voči dodávateľovi, príp. môže podať podnet na
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví; vlastníci môžu príp. rozhodnúť aj o zmene dodávateľa.

22. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované dôkazy, odvolací
súd pripomína, že súdna prax je jednotná v názore, že k procesným právam strany sporu nepatrí, aby

bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne
domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje
i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom
sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Odvolací súd je názoru, že v danej veci súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností a v

odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,prečonevykonalžalovanounavrhovanédôkazy.Zobsahuspisu
vyplýva, že návrhy na vykonanie dokazovania sa týkali preukázania tvrdenia žalovanej, že vyúčtovanie
reklamovala, čo je však k dôvodom, pre ktoré považovala vyúčtovanie za nesprávne ako aj z dôvodu, že
súčasne netvrdila, že reklamácia bola posúdená žalobcom ako dôvodná (a teda vzniknutý nedoplatok je
iný ako požaduje žalobca), bez právnej relevancie. Odvolací súd preto v súlade so súdom prvej inštancie

konštatuje, že vykonanie navrhovaných dôkazov by bolo nadbytočné a z hľadiska zistenia a posúdenia
rozhodujúcich skutočností aj nepotrebné a nehospodárne.23. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolacie námietky žalovanej odvolací súd vyhodnotil
v ich súhrne ako právne irelevantné, teda také, ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie v prospech žalovanej .

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).