Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203898611
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1203898611.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov

Mgr. Jany Janics Bajánkovej a JUDr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto SR
Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, Bratislava proti žalovaným: X/ Q. B., O. X. XX, O., zast. advokátom
JUDr. Radoslavom Olijášom, PhD., so sídlom Grösslingova 58, Bratislava, 2/ Športový klub Slávia
Filozof, o. z. v konkurze, IČO: 00 686 450, so sídlom Nevädzova 2/A, Bratislava (vyhlásený konkurz,
správca konkurznej podstaty ADVO INSOLVENCY, k.s., so sídlom Hollého 10, Nitra, IČO: 00 686 450),
3/ Residence 23, s.r.o., IČO: 36 862 878, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 7, Bratislava, zast.
advokátom JUDr. Peter Kubina, so sídlom Bottova 2A, Bratislava, 4/ DANNYX s.r.o., IČO 36 356 247,

so sídlom Fibichova 23, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Radoslavom Olijášom, PhD., so sídlom
Grösslingova 58, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaných
1/ - 4/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 2.10.2013, č. k. 7C/54/2003- 737, o späťvzatí žaloby
voči žalovaným 1/ a 3/ po rozhodnutí súdu prvej inštancie takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti, ktorou určil, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľností - pozemkov registra „C“ zapísaných na LV č. XXXX, okres O. H., R. O. - Y., katastrálne
územie Y., parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6.159 m2, parc. č. XXXXX/XX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.329 m2 a parc. č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 68 m2, p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby voči žalovanému 1/, rozsudok súdu prvej inštancie č.
k. 7C/54/2003-737 zo dňa 02.10.2013 vo vzťahu k nemu zrušuje a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .
III. Odvolací súd odvolanie žalovaného 4/ odmieta a späťvzatie žaloby voči nemu nepripúšťa.
IV. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 7C/54/2003-737 zo dňa 02.10.2013 vo vzťahu k
žalovanému 2/ z r u š u j e a konanie voči nemu z a s t a v u j e .

V. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovaným 3/ a 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho
konania v rozsahu 100%.

VI. Žalovanému 1/ sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

VII. Žalobcovi sa voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým, v poradí druhým, rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľností - pozemkov registra C v katastrálnom území Y.: parcela č. XXXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 6 159 m2, LV č. XXXX, parcela č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 2 056 m2, LV č. XXXX, parcela č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 572m2, LV č. XXXX, - parcela č. XXXXX/XX - ostatné plochy o výmere 85 m2, LV č. XXXX - parcela č.
XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2, LV Č.. XXXX,- parcela č. XXXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, LV č. XXXX, - parcela č. XXXXX/XX - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 48 m2, LV č. XXXX, - parcela č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
2 329 m2, LV č. XXXX, - parcela č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2, LV č.
XXXX, - parcela č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, LV č. XXXX a stavby
sociálnej budovy súpisné č. XXXX na parcele č. XXXXX/XX, XXXXX/XX J. Č.. XXXX; o trovách konania
si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2/ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že býv. Obvodný národný výbor Bratislava II ako
investoraprávnypredchodcažalovaného2/TJSláviaFilozofBratislavaakobudúciužívateľuzavrelidňa
12.02.1986 zmluvu č. Z-6/85 o prevzatí stavby budovanej v rámci investičnej akcie „Z“ pod Názvom I. P.
U. Š. V. S. K. s tým, že budúci užívateľ sa zaviazal prevziať túto stavbu po jej dokončení do vlastníctva.
Dňa26.06.1987uzavrelObNVBratislavaIIakoodovzdávajúcaorganizáciasTJSláviaFilozofBratislava

- preberajúca organizácia hospodársku zmluvu č. Z-X/XX. Jej predmetom bol prevod I. P. U. Š. V. S. K.
ul. parc. č. XXXXX/XX o výmere 13.768 m2 - ostatná plocha v zostatkovej hodnote 1.645.949,- Kčs.
Tento majetok bol prevedený k 31.07.1987. Podľa bodu 5 tejto zmluvy dôvodom prevodu správy tohto
majetku bolo to, že preberajúca organizácia uhradila sumu 500.000,- Kčs podľa vyhl. č. 90/1984 Zb.
Zmluva bola napísaná na tlačive ŠEVT - 02 007 0, ktoré bolo určené na hospodárske zmluvy o prevode

správy národného majetku (§ 347 Hosp. zák.) a o prevode vlastníctva národného majetku (§ 349 Hosp.
zák.). Listom z 08.10.1987 požiadala TJ Slávia Filozof Bratislava na základe tejto hospodárskej zmluvy
o zaevidovanie vlastníckeho práva vo vtedajšej evidencii nehnuteľností a ako vlastník predmetných
nehnuteľností bola zaevidovaná dňa 29.01.1988. Dňa 25.05.1990 Ministerstvo vnútra SR zaevidovalo
občianske združenie Športový klub Slávia Filozof (žalovaný 2/), ktoré je právnym nástupcom TJ Slávia

Filozof. Dňa 31.07.1991 podpísali ObNV Bratislava II v likvidácii - Cultus ako odovzdávajúca organizácia
a žalobca ako preberajúca organizácia protokol o odovzdaní majetku podľa § 2 ods. 1, § 14 zák. č.
138/1991 Zb. a zák. č. 518/1990 Zb. Predmetom odovzdania boli nehnuteľnosti uvedené v prílohe č. 1
protokolu, vrátane budovy súp. č. H.X a parcely č. XXXXX/XX s tým, že vlastníctvo je nevysporiadané.
Dňa 06.05.1996 uzavrela TJ Slávia Filozof ako predávajúci s V.. Q. B. a s V.. R. B. (pôvodná žalovaná 2/)

ako s kupujúcimi kúpnu zmluvu, ohľadom pozemku parc. č. XXXXX/XX - zastavaná plocha vo výmere
159 m2. Dňa 26.08.1997 bol žalovaný 2/ zapísaný do katastra nehnuteľností ako vlastník parcely č.
XXXXX/XX a sociálnej budovy súp. č. II. XXXX postavenej na tejto parcele. Dňa 22.09.1997 žalovaný
2/ ako predávajúci uzavrel s V.. Q. B. a s pôvodnou žalovanou 2/ V.. R. B. ako kupujúcimi kúpnu
zmluvu, ktorou kupujúcim predal parcelu č. XXXXX/XX - zastavaná plocha vo výmere 48 m2. V ten istý

deň uzavrel žalovaný 2/ s tými istými kupujúcimi ďalšiu kúpnu zmluvu, ktorou im predal 1/2 sociálnej
budovy súp. č. XXXX postavenej na parcele č. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX. Dňa 22.04.1998 uzavrel
žalovaný 2/ ako predávajúci so žalovaným 1/ (pôvodný žalovaný 3/) ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorou
žalovanému 1/ predal parcely č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX. Dňa 21.01.2000 žalovaný 2/ uzavrel ako
predávajúci so žalovaným 1/ ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorou žalovanému 1/ predal pozemok parc.

č. XXXXX/XX. Dňa 04.05.2005 uzavrel V.. Q. B. ako darca W. V.. R. B. (pôvodná žalovaná 2/) a so
žalovaným 1/ (pôvodný žalovaný 3/) darovaciu zmluvu, ktorou menovaným daroval parcely č. XXXXX/
XX U. Č.. XXXXX/XX. Toho istého dňa V.. Q. B. a pôvodná žalovaná 2/ V.. R. B. uzavreli so žalovaným
1/ darovaciu zmluvu, ktorou žalovanému 1/ darovali 1/2 stavby - soc. budovy súp. č. XXXX postavenej
na parcelách č. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX. Dňa 21.04.2006 uzavrel žalovaný 1/ so spoločnosťou J.

N. Bloom, spol. s r. o. (pôvodný žalovaný 7/) kúpnu zmluvu, ktorou tejto spoločnosti predal parcely č.
XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX. Dňa 27.04.2006 žalovaný 2/ uzavrel so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu,
ktorou žalovanému 1/ predal parcelu č. XXXXX/XX. Toho istého dňa uzavrel žalovaný 2/ so žalovaným
1/ kúpnu zmluvu, ktorou žalovanému 1/ predal 1 sociálnej budovy súp. č. XXXX postavenej na parcelách
č. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX. Dňa 04.05.2006 uzavrel žalovaný 2/ so spoločnosťou J. N. Bloom,

spol. s r. o. kúpnu zmluvu, ktorou tejto spoločnosti predal parcely č. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX U.
Č.. XXXXX/XX. Dňa 15.05.2006 uzavrela spoločnosť J. N. Bloom, spol. s r. o. so žalovaným 4/ kúpnu
zmluvu,ktoroužalovanému4/predalaparcelyč.XXXXX/XXU.Č..XXXXX/XX.Dňa18.05.2006uzavrela
spoločnosť J. N. Bloom, spol. s r. o. so žalovaným 3/ kúpnu zmluvu, ktorou žalovanému 3/ predala
parcely č. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX. Podľa vyjadrenia Správy katastra pre Hl. mesto

SR Bratislavu pozemky v súčasnosti evidované v katastri nehnuteľností ako parc. č. XXXXX/XX, Č..
XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX,Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, č. XXXXX/
XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX boli odčlenené z pôvodnej parcely č. XXXXX/XX vo výmere 13 764
m2. Na LV č. XXXX je ako vlastník sociálnej budovy súp. č. XXXX postavenej na parcelách č. XXXXX/XXU. Č.. XXXXX/XX zapísaný žalovaný 1/. Na LV č. XXXX je ako vlastník parciel č. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/
XX a č. XXXXX/XX zapísaný žalovaný 3/. Na LV č. XXXX je ako vlastník parcely č. XXXXX/XX zapísaný
žalovaný 2/. Na LV č. XXXX je ako vlastník parciel č. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX zapísaný žalovaný

4/. Na LV č. XXXX je ako vlastník parciel č. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX zapísaný
žalovaný 1/ na LV č. XXXX je ako vlastník parcely č. XXXXX/XX zapísaný žalovaný 1/. Súčasný stav je
teda taký, že žalovaný 1/ je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník parciel XXXXX/XX,XX,XX,XX
a sociálnej budovy, žalovaný 2/ ako vlastník parcely č. XXXXX/XX, žalovaný 3/ ako vlastník parciel
č. XXXXX/XX,XX,XX U. žalovaný 4/ ako vlastník parciel č. XXXXX/XX,XX. Z tohto skutkového stavu

súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Následne súd prvej inštancie poukazujúc na
právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu z 25.06.2012, č. k. 15Co/69/2010-
664 žalobe vyhovel.

3/ O trovách konania si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

4/ Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/. Navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil
tak, že žalobu zamietne. Namietli, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Vo vzťahu k protokolu
z 31.07.1991 uviedli: „Neexistuje okrem tvrdení navrhovateľa žiadny vecný, logický a ani racionálny

súvis medzi tabuľkou, v ktorej sú uvedené nejaké veci, pričom zdôrazňujem, že ide o nepodpísanú,
nedatovanú listinu, ktorých môžem predložiť nespočetné množstvo. Preto som uviedol a zdôraznil,
že predmetom je vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a takáto listina, akou je bližšie neidentifikovaná
tabuľka, absolútne nič nedokazuje a navyše jej obsah, ktorý je podľa nášho názoru absolútne pochybný,
je v rozpore s doteraz vykonanými dôkazmi, najmä zápismi v KN, samotnou hospodárskou zmluvou

a v neposlednom rade aj s výpoveďou H.. B., ktorý potvrdil vo výpovedi z 20.05.2009, že ObNV
Bratislava II robil inventúry svojho majetku, pričom predložené dôkazy jednoznačne vyvracajú fakt, že
by v čase prechodu majetku zo štátu na obce čsl. Štát vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol.“
Ďalej žalovaní 1/, 2/ v odvolaní poukázali na to, že hospodárskou zmluvou č. Z-X/XX nedošlo k
prevodu správy národného majetku na právneho predchodcu žalovaného 2/, ale išlo o zmluvu o prevode

vlastníctva národného majetku. Vlastnícke právo právneho predchodcu žalovaného 2/ k predmetným
nehnuteľnostiam bolo zapísané do vtedajšej evidencie nehnuteľností. Bez ohľadu na to, ako bola
uvedená hospodárska zmluva označená, právny predchodca žalovaného 2/ bol dobromyseľný v tom, že
je vlastníkom sporných nehnuteľností. ObNV Bratislava II v rozhodnutí z 20.11.1987 označila právneho
predchodcu žalovaného 2/ ako vlastníka budovy postavenej na predmetných pozemkoch.

5/ Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie aj žalovaný 3/. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že prevod správy národného majetku
medzi štátnou organizáciou (ObNV) a spoločenskou organizáciou (právny predchodca žalovaného 2/
TJ Slávia Filozof) nebol možný, keďže takýto prevod bol možný iba medzi štátnymi organizáciami a za

odplatu. Nebolo možné ani odovzdanie národného majetku do trvalého užívania na základe odplatnej
hospodárskej zmluvy, pretože sa tak mohlo stať iba bezodplatne. Predmetnú hospodársku zmluvu treba
vyložiť tak, že ňou došlo v zmysle § 18 vyhl. č. 90/1984 Zb. k prevodu vlastníckeho práva hmotného
národného majetku. V hospodárskej zmluve je uvedené, že preberajúca organizácia TJ Filozof uhradila
čiastku500.000,-Sk,ktorúnemožnopovažovaťzaničiné,nežzakúpnucenu.Vkonanínebolopotrebné

skúmať, či aj skutočne došlo k zaplateniu kúpnej ceny. Zo žiadosti TJ Filozof z 08.10.1987 podľa
žalovaného 3/ vyplýva, že ObNV II a TJ Filozof uzavreli hospodársku zmluvu s úmyslom spôsobiť prevod
vlastníckeho práva k hmotnému národnému majetku zapísanému na LV č. XXXX. Súd prvého stupňa sa
podľa žalovaného 3/ nevysporiadal s tým, že v bode 4. predmetnej hospodárskej zmluvy sa nachádza
preškrtnutie textu, z ktorého je zrejmé, že toto preškrtnutie s prihliadnutím na jeho rozloženie a veľkosť

sa má nachádzať v bode 3. Hospodárskej zmluvy. Preškrtnutie sa pri vypĺňaní hospodárskej zmluvy
zjavnou chybou v písaní (posunutím strany pomocou písacieho stroja) presunulo o jeden riadok nižšie,
čím sa zmenilo podstatné ustanovenie hospodárskej zmluvy. Chybou v písaní tak bola zmluva, ktorou
sa prevádza vlastníctvo, bez dôvodu zmenená na zmluvu, ktorou sa prevádza správa majetku. Súd
prvého stupňa sa tiež nevysporiadal s tým, prečo ObNV Bratislava II po tom, ako obdržal rozhodnutie

geodézie, prevod majetku nenamietal. Všetky tieto skutočnosti podľa žalovaného 3/ svedčia o tom, že
došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.6/ Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním aj žalovaný 4/. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnil zhodne, ako dôvodil žalovaný
3/.

7/ Odvolací súd rozsudkom č.k. 6Co/294/2014-913 zo dňa 21.03.2016 po prejednaní odvolaní na
odvolacom pojednávaní napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, zmenil tak, že žalobu zamietol. V
dôvodoch svojho rozhodnutia ozrejmil, že časť sporných pozemkov bola pôvodne zapísaná v pzkn.
vl. č. XXX ako parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX a ako vlastníci týchto pozemkov boli v tejto

pzkn. vl. č. XXX zapísaní U. G., V. G. U. E. G., každý v pomere 1/3 k celku. Štát mal nadobudnúť
vlastnícke právo k týmto pozemkom konfiškáciou na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie zo
16.06.1948, č. K - 206/1948. Týmto rozhodnutím konfiškačná komisia rozhodla v zmysle nar. č.
104/1945 Sb., že „U. G. a spol.“ treba považovať za zradcu a nepriateľa slovenského národa a ČSR
a v dôsledku toho pôdohospodársky majetok v ich vlastníctve je skonfiškovaný ku dňu 01.03.1945
bez ohľadu na to, kde na území Slovenska sa nachádza. Toto rozhodnutie konfiškačnej komisie

obsahuje poučenie, podľa ktorého ho v zmysle § 1 ods. 13 nar. č. 104/1945 Sb. možno napadnúť
odvolaním na Zbor povereníkov do 30 dní od jeho vyhlásenia. Uvedené konfiškačné rozhodnutie
napadli U. G., V. G. U. E. G. odvolaním. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
v písomnosti označenej ako „Vec: U., V. U. E. G., kat. územie Bratislava - Prievoz - odvolanie
proti konfiškácii“ č. 64.123/48-V/A-2 z 22.03.1949 (č. l. 842) uviedlo, že odvolatelia k odvolaniu

nepripojili doklady, z ktorých by bolo zrejmé, že konfiškácia bola protiprávna a preto navrhuje,
aby Zbor povereníkov odvolanie zamietol a konfiškačné rozhodnutie potvrdil. Z tohto odvolací súd
vyvodil, že o odvolaní voči predmetnému konfiškačnému rozhodnutiu nebolo rozhodnuté a preto
toto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Písomnosť Povereníctva pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy z 22.03.1949, č. 64.123/48-V/A-2 nie je rozhodnutím o odvolaní, ale iba návrhom

tohto povereníctva adresovaným Predsedníctvu Zboru povereníkov ako by mal Zbor povereníkov
o odvolaní rozhodnúť, naviac Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy o odvolaní
rozhodnúť nemohlo, keďže nebolo odvolacím orgánom, ktorým bol v zmysle § 1 ods. 13 nar. č. 104/1945
Sb. Zbor povereníkov, čo je uvedené aj v poučení konfiškačného rozhodnutia. Odvolací súd poukázal
na to, že konfiškácia nastávala až po splnení zákonných podmienok, medzi ktoré patrilo právoplatné

správne rozhodnutie príslušného orgánu o tom, či dotknutá právnická alebo fyzická osoba bola
nepriateľom alebo zradcom českého alebo slovenského národa. Ak rozhodnutie o tom, či taká právnická
alebo fyzická osoba je zradcom a nepriateľom českého alebo slovenského národa, bolo vydané,
ale nenadobudlo právoplatnosť, nedochádzalo ešte ani ku konfiškácii; tento správny akt totiž vytváral
subjektívne predpoklady konfiškácie (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/110/2000). Keďže

konfiškačné rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, vlastníkom časti sporných pozemkov sa štát
nemohol stať a tieto pozemky preto nemohli prejsť do vlastníctva obce - žalobcu v zmysle zák. č.
138/1991 Zb. Naviac, predmetné konfiškačné rozhodnutie vo svojom výroku neoznačuje presne osoby,
ktorých sa týka, teda osoby, ktoré treba považovať za zradcov a nepriateľov slovenského národa a
ČSR. Vo výroku tohto rozhodnutia je totiž uvedené, že zradcom a nepriateľom slovenského národa a

ČSR je „U. G. a spol.“ Z tohto hľadiska predmetné konfiškačné rozhodnutie odvolací súd vyhodnotil ako
tzv. paakt. Odvolací súd ďalej v dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca do spisu založil spis
Ľudového súdu v Bratislave sp. zn. 2483/59 (č. l. 874 - 887), ktorého súčasťou je rozhodnutie Odboru
pôdohospodárstva rady ÚNV v Bratislave z 18.08.1959, č. Pôd.-586/1-1959-3041 (č. l. 876), ktorým boli
pozemkypoG.pridelené vzmysle§9ods.1nar.č.104/1945Sb.dovlastníctvačsl.štátu.Predpokladom

rozhodnutia o prídele bolo rozhodnutie Zboru povereníkov SNR uznesením na návrh Povereníctva SNR
pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v zmysle ust. § 9 ods. 2 cit. nariadenia. Z nar. č. 104/1945
Sb. nemožno vyvodiť, ktorý orgán mal právomoc rozhodnúť podľa § 9 ods. 1 tohto nariadenia. Zo
žiadneho ustanovenia nar. č. 104/1945 Sb. však nemožno vyvodiť, že by takúto právomoc mal Odbor
pôdohospodárstva rady ÚNV. Uvedené rozhodnutie teda vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, a

preto tiež išlo o paakt, ku ktorému nemožno prihliadnuť. V spise Ľudového súdu sa nachádzajú aj
rozhodnutia konfiškačnej komisie zo 16.06.1948, č. K-206/1948, ktorými bolo rozhodnuté, že E. G. U.
V. G. treba považovať za zradcov a nepriateľov slovenského národa a ČSR v zmysle nar. č. 104/1945
Sb. Podľa odvolacieho súdu vierohodnosť týchto listín spochybnilo to, že v origináli konfiškačného
spisu sa nenachádzajú a nachádzajú sa práve v spise, ktorý vznikol v roku 1959, teda 11 rokov po

konfiškácii. Je pritom zaujímavé, že sa v tomto spise nenachádza konfiškačné rozhodnutie týkajúce sa
U. G. zo 16.06.1948 (č. l. 843), v ktorom konfiškačná komisia rozhodla o „U. G. a spol.“ a toto rozhodnutie
pritom doručovala aj V. G. U. E. G.. Tieto okolnosti podľa názoru odvolacieho súdu nasvedčovali tomu,
že konfiškačné rozhodnutia týkajúce sa V. G. U. E. G. boli účelovo „vyfabrikované“ roky po pôvodnejkonfiškácii. Odvolací súd ďalej v dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že dňa 26.06.1987 uzavrel ObNV
Bratislava II ako odovzdávajúca organizácia s právnym predchodcom žalovaného 2/ Telovýchovná
jednota Slávia filozof ako s preberajúcou organizáciou hospodársku zmluvu č. Z-X/XX. Predmetom tejto

zmluvy boli tenisové dvorce a šatne na parcele č. XXXXX/XX B. výmere 13 764 m2 (sporné pozemky).
Žalobca tvrdil, že ide o zmluvu o prevode správy národného majetku, kým podľa žalovaných ide o zmluvu
o prevode vlastníctva národného majetku. Samotná zmluva bola uzavretá na tlačive používanom na
prevod správy ale aj vlastníctva národného majetku s tým, že nehodiace sa malo preškrtnúť. Podľa
názoru odvolacieho súdu v kópii tejto zmluvy založenej v spise však došlo k posunu riadkov, takže

nie je zrejmé, či zámerom bolo prečiarknuť písacím strojom text týkajúci sa prevodu vlastníctva alebo
text týkajúci sa prevodu správy. TJ Slávia Filozof bola za predchádzajúceho režimu tzv. spoločenskou
organizáciou, teda išlo o inú socialistickú než štátnu organizáciu. Vlastníctvo k pozemku bolo možné
previesť zo štátu do vlastníctva iných než štátnych organizácií iba v prípadoch uvedených v ust. § 18 ods.
3 písm. a/ až g/ vyhl. č. 90/1984 Zb.. V prejednávanej veci sa nejednalo ani o jeden z týchto prípadov
a prevod z vlastníctva štátu do vlastníctva právneho predchodcu žalovaného 2/ preto nebol možný. V

predmetnej zmluve však bolo dojednané, že preberajúca organizácia zaplatí odovzdávajúcej organizácii
sumu 500.000,- Kčs. Z toho možno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, že úmyslom zmluvných
strán bolo previesť vlastníctvo zo štátu na právneho predchodcu žalovaného 2/. Keďže však - ako je
to uvedené vyššie - takýto prevod nebol možný, je táto zmluva (ak ide o zmluvu o prevode vlastníctva
národného majetku) absolútne neplatná. Odvolací súd dodáva, že na to, aby predmetná hospodárska

zmluva nadobudla účinnosť, bol potrebný súhlas nadriadeného orgánu v zmysle § 19 ods. 2 vyhl.
č. 90/1984 Zb.. Keďže existencia tohto súhlasu preukázaná nebola, predmetná hospodárska zmluva
nemohla nadobudnúť účinnosť a to ani v prípade, keby bola platná. Tieto skutočnosti mali podľa názoru
odvolacieho súdu význam pre posúdenie, či žalovaný 2/ nenadobudol vlastníctvo sporných pozemkov a
stavby vydržaním. Právny predchodca žalovaného 2/ bol na základe spomenutej hospodárskej zmluvy

v roku 1988 zapísaný do vtedajšej evidencie nehnuteľností ako vlastník predmetných nehnuteľností, do
držby predmetných nehnuteľností právny predchodca žalovaného 2/ vstúpil najneskôr dňa 01.01.1989.
Pri hodnotení, či išlo o držbu oprávnenú, bolo potrebné vziať v úvahu, že na účinnosť predmetnej
hospodárskej zmluvy sa nevyžadovala jej registrácia štátnym notárstvom (§ 134 ods. 2 Obč. zák. v znení
do 01.01.1992). Žalovaný 2/ mohol byť objektívne - so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere,

že je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Existoval tu totiž domnelý nadobúdací titul (hospodárska
zmluva č. Z-X/XX), žalovaný 2/, resp. jeho právny predchodca bol zapísaný v evidencii nehnuteľností
ako vlastník predmetných nehnuteľností a jeho držba bola nerušená. V konaní nevyšli najavo žiadne
také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že mohol mať počas vydržacej doby pochybnosti o tom, že
je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Jeho právni nástupcovia (žalovaní 1/, 3/, 4/, na ktorých boli

prevedenéniektorézospornýchnehnuteľností)sipretomohlizapočítaťdobujehooprávnenejdržbyaani
u nich neboli zistené také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že mohli mať pochybnosti o tom, že
sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Odvolací súd v tejto súvislosti zhrnul, že 10 - ročná vydržacia
doba začala právnemu predchodcovi žalovaného 2/ plynúť dňa 01.01.1989 a uplynula dňom 01.01.1999
zohľadniac, že pozemok v štátnom vlastníctve bol pred nadobudnutím účinnosti novely Občianskeho

zákonníka č. 509/1991 Zb. spôsobilým predmetom oprávnenej držby. Táto držba však vzhľadom na ust.
§ 135a ods. 3 Obč. zák., v znení platnom do 31.12.1991, ktoré vylučovalo z vydržania pozemky v tzv.
socialistickom vlastníctve, nemohla vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním., akonáhle
však toto obmedzenie od 01.01.1992 v dôsledku novely Občianskeho zákonníka odpadlo, uplatnili sa
právne dôsledky oprávnenej držby, ktoré zákon do 01.01.1992 vylučoval. Žalobca podal žalobu na súd

prvého stupňa až v roku 2003, teda po uplynutí vydržacej doby. Odvolací súd ďalej zhrnul, že sporné
pozemky boli pôvodne zapísané vo pzkn. vl. č. XXX ako parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX a
vo vl. č. XXXX ako parc. č. XXXXX, neskôr z nich vznikla parcela č. XXXXX/XX a z nej boli odčlenené
parcelyč.XXXXX/XX,XX,XX,XX,XX,XX,XX,XX,XX,XX,ktorésúpredmetomsporuspolusostavbousúp.
č. XXXX postavenou na parc. č. XXXXX/XX,XX. Štát sa nemohol stať vlastníkom pozemkov parc. č.

XXXXX,XXXXX,XXXXXU.XXXXX,pretožetietopozemkyneboliprávoplatneskonfiškovanépôvodným
vlastníkom, v dôsledku čoho tieto pozemky nemohli prejsť na obec - žalobcu podľa zákona č. 138/1991
Zb.. Pokiaľ ide o ostatné pozemky a stavbu, ich vlastníkmi sa stali žalovaní vydržaním vlastníckeho
práva, a preto žaloba ani v tejto časti nebola dôvodná. Vydržanie by sa vzťahovalo aj na pozemky
parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX U. XXXXX v prípade, ak by boli právoplatne skonfiškované. Z týchto

dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobu zamietol.

8/ Najvyšší súd SR uznesením č.k. 6Cdo 105/2016-978 zo dňa 21.03.2018, rozhodujúc o dovolaní
žalobcu voči zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu z 21.03.2016 sp. zn. 6Co/294/2014, tentozrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. NS SR vo svojom rozhodnutí zhrnul, že
žalobca sa žalobou podanou 2.4.2003 (po zmenách v jej predmete i v okruhu žalovaných v priebehu
konania) domáhal voči žalovaným určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v

žalobnom petite. Zhrnul tiež skutkové zdôvodnenie žaloby, podľa ktorého žalobca uplatnený nárok
založil na ust. § 18 ods. 3 zákona č. 278/93 Z. z. o správe majetku štátu (ďalej len „zákon o správe
majetku štátu“) v znení účinnom od 1.1. 1994, podľa ktorého zaniklo telovýchovným jednotám právo
trvalého užívania majetku štátu a zároveň bol týmto zákonom novelizovaný zákon č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí, ktorý v § 2a ods.1 ustanovil, že nehnuteľné veci, ku ktorým zaniká právo trvalého

užívania telovýchovným jednotám, prechádzajú tým istým dňom do vlastníctva obce, na území ktorej
sa nachádzajú, z ktorého dôvodu žalovaný 2/, resp. jeho právny predchodca a následne ani ďalšie
subjekty nemohli scudzovať nehnuteľnosti, ktoré neboli v ich vlastníctve. Súd prvej inštancie v poradí
prvým rozsudkom zo 14.10.2009 č. k. 7C/54/2003-599 konanie v časti určenia neplatnosti zmlúv,
ktorými boli prevádzané sporné nehnuteľnosti, z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti zastavil; v časti
určeniavlastníckehoprávažalobuzamietolvychádzajúczprávnehozáveru,ženazákladehospodárskej

zmluvy z 26.6.1987 č. Z-6/85 (ďalej len “hospodárska zmluva“) nevzniklo právnemu predchodcovi
žalovaného 2/ právo trvalého užívania k majetku v nej uvedenému, a že žalovaný 2/, resp. jeho právni
nástupcovia nadobudli vlastnícke právo vydržaním k 1.1.2002, keďže právny predchodca žalovaného
2/ bol dobromyseľný, že mu sporné nehnuteľnosti patria, pretože došlo k jeho zápisu ako vlastníka v
evidencii nehnuteľností dňom 29.1.1988 a aj v rozhodnutí o pridelení súpisného čísla sociálnej budove

bol uvedený ako vlastník. Odvolací súd uznesením z 25. júna 2012 sp. zn. 15Co/69/2010 rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a súvisiacom výroku o trovách štátu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, vyslovujúc záver, že hospodárska zmluva nemohla byť zmluvou o prevode
vlastníctva národného majetku už len z toho dôvodu, že sa nejednalo o niektorý z prípadov uvedených
v § 18 ods. 3 písm. a/ až g/ vyhl. č. 90/1984 Zb. o správe národného majetku, akcentujúc, že z nej

bolo celkom zjavné, že sa jedná o zmluvu o prevode správy národného majetku. Keďže však prevod
správy národného majetku bol možný len medzi štátnymi organizáciami, išlo o absolútne neplatný
právny úkon pre rozpor zo zákonom. Na právneho predchodcu žalovaného 2/ tak nemohla prejsť správa
národného majetku. Pretože k sporným nehnuteľnostiam patrilo ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) právo hospodárenia bývalému ObNV

Bratislava II, prešli tieto nehnuteľnosti v zmysle § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí účinnosťou tohto
zákona (t. j. 1.5.1991) do vlastníctva žalobcu. Ak by predmetná zmluva mala byť považovaná za zmluvu
o odovzdaní nehnuteľností do trvalého užívania, toto právo zaniklo účinnosťou zákona o správe majetku
štátu, teda 1.1.1994 a sporné nehnuteľnosti by prešli do vlastníctva žalobcu podľa § 2a ods. 1 zákona o
majetku obcí. Odvolací súd ďalej konštatoval, že právny predchodca žalovaného 2/ nemohol byť v dobrej

viere, že je vlastníkom, mohol mať iba dobrú vieru, že má sporné nehnuteľnosti v správe. Dobrú vieru
nemohol odvodzovať ani z nesprávneho postupu príslušného orgánu evidencie nehnuteľností, lebo mal
vedieť, že na základe zmluvy o prevode správy národného majetku sa nemôže stať vlastníkom, a ak
to nevedel, tak tento omyl nie je ospravedlniteľný. Nebol teda oprávneným držiteľom a preto nemohlo
dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Okresný súd Bratislava II v poradí

druhým rozsudkom z 2.10.2013 č. k. 7C/54/2003-737 (viazaný právnym názorom odvolacieho súdu)
žalobe vyhovel, pričom poznamenal, že mu odvolací súd neuložil povinnosť vykonať vo veci ďalšie
dokazovanie a ani účastníci neprodukovali žiadne nové dôkazy. Vyššie popísanému zmeňujúcemu
rozsudku odvolacieho súdu (viď ods. 7/ ) dovolací súd vytkol, že odvolací súd nerešpektoval jednu
zo základných zásad občianskeho súdneho konania (akt. civilného sporového konania), a to zásadu

koncentrácie konania, ktorá znamená, že určité úkony účastníkov (teraz strán) môžu byť koncentrované
do určitého procesného štádia s následkom tzv. procesnej preklúzie. Dovolací súd ozrejmil, že ak
účastník v určitej lehote (do konca procesného štádia) svoju procesnú povinnosť nesplní, jeho procesné
právo sa tým prekluduje, čo znamená, že neskôr ho nebude môcť uplatniť. V Občianskom súdnom
poriadku bola zásada koncentrácie sporového konania všeobecne upravená v § 120 ods. 4 O.s.p.,

v zmysle ktorého bol súd povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr sa neprihliada. Na skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr možno
prihliadať, len ak sú uplatnené v odvolaní ako odvolací dôvod a len za podmienok uvedených v § 205a O.
s. p. V prejednávanej veci zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 14. 10. 2009 (č. 1.

564),ktorépredchádzalovyhláseniuvporadíprvéhorozsudkuprvoinštančnéhosúdu,podľadovolacieho
súdu vyplýva, že účastníci boli poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p., pričom uviedli, že nemajú návrhy
na ďalšie dokazovanie, na čo nasledovalo vyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania. Z obsahu
spisu ďalej vyplýva, že aj po zrušení tohto rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie boli účastníciopätovne poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p., pričom na pojednávaní dňa 2. 10. 2013 zhodne uviedli,
že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, na základe čoho prvoinštančný súd uznesením vyhlásil
dokazovanie za skončené a rozhodol vo veci v poradí druhým rozsudkom. Odvolací súd napriek tomu v

rozporesoznačenýmustanovenímvpriebehuodvolaciehokonaniasazačalzaoberaťnovýmitvrdeniami
a novými listinnými dôkazmi, predloženými žalovaným 1/ na odvolacom pojednávaní dňa 15.5.2015
po vyše dvanástich rokoch trvania sporu, naviac zjavne nad rámec podaných odvolaní a v rozpore so
svojím výslovným konštatovaním v odôvodnení rozsudku, že bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní.
Z odvolaní žalovaných je zrejmé, že ich odôvodnili odvolacími dôvodmi spočívajúcimi v odňatí možnosti

konať pred súdom, v nesprávnych skutkových zisteniach a v nesprávnom právnom posúdení veci.
Ani jeden z nich neuplatnil odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. e) O. s. p., t. j. že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a). Podľa dovolacieho súdu sa preto odvolací súd nemohol zaoberať novými tvrdeniami
a listinnými dôkazmi, predloženými žalovaným 1/ až v odvolacom konaní, ktoré mali preukazovať
neexistenciu vlastníctva štátu k sporným pozemkom (z dôvodu, že rozhodnutie o ich konfiškácii

pôvodným vlastníkom nemalo nadobudnúť právoplatnosť). Nemohol z nich preto ani vyvodzovať právny
záver o neopodstatnenosti žaloby z dôvodu nemožnosti prechodu vlastníctva zo zákona na žalobcu pre
nedostatok vlastníctva štátu. Svojím nesprávnym procesným postupom porušil procesné právo žalobcu
na rešpektovanie zásady koncentrácie konania, čím mu odňal možnosť riadne konať pred súdom. Ďalšia
nesprávnosťprocesnéhopostupuodvolaciehosúdubolapodľadovolaciehosúdudanáskutočnosťou,že

sa v časti svojho právneho záveru o vydržaní vlastníckeho práva žalovanými zásadne odchýlil od svojho
predchádzajúceho právneho názoru vysloveného v uznesení z 25. júna 2012 sp. zn. 15Co/69/2010, a
to bez toho, aby tento svoj odklon náležíte a presvedčivo odôvodnil. Navyše v konaní rozhodujúci dôkaz
- hospodársku zmluvu - v dovolaním napadnutom rozhodnutí hodnotil v zjavnom rozpore s realitou. Išlo
o fakty vyplývajúce z jej obsahu, a to že v nijakom prípade nemohlo ísť o zmluvu o prevode vlastníctva

národného majetku, keď v kópii tejto zmluvy, predloženej súdu Správou katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu (č. 1. 521), sú bez akýchkoľvek pochybností v označení zmluvy prečiarknuté slová „o prevode
vlastníctva národného majetku“ (teda, sú bez posunu pri vyhotovovaní zmluvy prečiarknuté slová, že
by malo ísť o zmluvu o prevode vlastníctva národného majetku), že v bode 2. zmluvy je prečiarknuté
slovo „vlastníctvo“, že v bode 3 sú podčiarknuté slová, že správa sa prevádza bezplatne podľa § 16

vyhlášky o správe národného majetku (v § 16 uvedenej vyhlášky bol výslovne upravený prevod správy
národného majetku, kým prevod vlastníctva národného majetku bol upravený v § 18 tohto predpisu), že
v bode 5 je uhradenie čiastky 500 000 Kčs uvedené ako dôvod prevodu správy, pričom z vykonaného
dokazovania, najmä v spojitosti s výpoveďou svedka X. B., je zrejmé, že tento údaj vyjadroval len dôvod
na odovzdanie majetku vytvoreného investičnou činnosťou štátu žalovanému 2/, ktorým dôvodom bolo

zaplatenie tejto sumy ako finančnej účasti žalovaného 2/ na akcii Z, a že predmetom tejto investičnej
akcie nebol pozemok, resp. pozemky, ale stavebná činnosť, ktorej výsledkom bola stavba tenisových
dvorcov a šatne (sociálnej budovy). Vyššie uvedené vady konania pred odvolacím súdom však nebránili
dovolaciemu súdu, aby za účelom efektivity ďalšieho konania zaujal stanovisko k právnemu posúdeniu
veci odvolacím súdom a dospel k záveru, že právne posúdenie veci odvolacím súdom nebolo správne.

Uviedol, že odvolací súd odôvodnil zamietnutie žaloby tým, že časť sporných pozemkov nemohla prejsť
do vlastníctva žalobcu v zmysle zákona o vlastníctve obcí, pretože štát sa ich vlastníkom konfiškáciou
nestal, a že vlastníkmi ostatných pozemkov a stavby sa stali žalovaní vydržaním vlastníckeho práva
k 1.1.1999. Právny záver odvolacieho súdu o nedostatku vlastníctva štátu k časti sporných pozemkov
z dôvodu údajného nedostatku právoplatnosti konfiškačného rozhodnutia nebol podľa dovolacieho

súdu správny nielen preto, že predkladanie listinných dôkazov na spochybnenie platnosti konfiškácie z
roku 1948 bolo v danej procesnej situácii (pre rozpor so zásadou koncentrácie konania) neprípustné,
a teda že naň vôbec nemalo byť prihliadané, ale podľa dovolacieho súdu aj preto, že tvrdenia
spochybňujúce nadobudnutie vlastníctva štátu konfiškáciou boli právne irelevantné, pretože sa nimi
obchádzal účel a zmysel reštitučného zákonodarstva, t. j. zmiernenie následkov niektorých majetkových

a iných krívd, ku ktorým došlo v období neslobody (od 25.2.1948 do 1.1.1990). Tohto zmiernenia,
resp. nápravy bolo možné sa domáhať len za podmienok a v lehotách stanovených reštitučnými
predpismi, najmä zákonom č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a zákonom č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Zákonodarca v
reštitučných predpisoch v záujme rešpektovania princípu stability právnych vzťahov určil podmienky

umožňujúce cielenú a presne vymedzenú zmenu v rozdelení majetku, teda jasne vymedzil okruh
vzťahov, do ktorých bolo možné spätne zasiahnuť, a ostatné ponechať v stave, v akom boli v dobe
prijatia reštitučných noriem. Ak nebol oprávnenými osobami uplatnený reštitučný nárok, hoci ho bolo
možné uplatniť, reštitučné zákony, majúce charakter špeciálnej právnej úpravy, v podstate v takomtoprípade v záujme stability právnych vzťahov akoby legalizovali vlastníctvo štátu k majetku, ktorý štát
získal konfiškáciami, znárodnením alebo inými opatreniami, čím súčasne vylúčili možnosť domáhať
sa nápravy krívd mimo svoj rámec, teda postupom podľa všeobecných predpisov. Právne posúdenie

veci odvolacím súdom vychádzajúce z posudzovania otázky vlastníckeho práva štátu v súvislosti s
konfiškáciou podľa všeobecných predpisov bolo preto aj z tohto dôvodu nesprávne. Podľa dovolacieho
súdu správne posúdenie uplatneného určovacieho nároku vyžadovalo riešenie dvoch rozhodujúcich
právnych otázok, a to otázky, či žalobca nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam podľa
zákona o majetku obcí a ak áno, či toto právo žalobcu v nasledujúcom období nezaniklo v dôsledku jeho

vydržania v prospech žalovaných. Zo skutkového hľadiska bolo v predmetnej veci podľa dovolacieho
súdu zistené, že v čase uzavretia hospodárskej zmluvy štát právne i fakticky disponoval so spornými
nehnuteľnosťami, že k týmto nehnuteľnostiam vykonával správu národného majetku ObNV Bratislava II,
že tento orgán ako odovzdávajúca organizácia uzavrel so žalovaným 2/ ako preberajúcou organizáciou
hospodársku zmluvu o prevode správy národného majetku, že odovzdávaný majetok bol v tejto zmluve
označený slovami „Akcia Z č. X/XX, I. P. U. Š. V. S. K. T.. O., S.. Ú.. Y., parcela č. XX XXX/XX -

ostatná plocha o výmere 13.764 m2 v obstarávacej a zároveň zostatkovej hodnote 1.645.949 Kčs“, a že
správa tohto majetku sa prevádza k 31. 7. 1987. Ďalej bolo zistené, že na základe žiadosti žalovaného
2/ z 8.10.1987, podpísanej vtedajším tajomníkom žalovaného 2/ V.. Q. B. (právnym predchodcom
žalovaného 1/, ktorý bol pôvodne v žalobe označený za žalovaného 1/ a ktorý v priebehu konania
dňa 4. 7. 2006 zomrel), v ktorej na základe zmluvy o prevode správy národného majetku žiadal o

zaevidovanie vlastníctva, geodézia zapísala v evidencii nehnuteľností vlastnícke právo žalovaného 2/.
Ďalej bolo zistené, že kúpnou zmluvou zo 6.5.1996 žalovaný 2/ previedol pozemok parcela č. XXXXX/
XX na V.. Q. B. a jeho manželku V.. R. B. (matku žalovaného 2/), kúpnou zmluvou z 22.9.1997 žalovaný
2/ previedol na V.. Q. B. U. V.. R. B. pozemok parcela XXXXX/XX, kúpnou zmluvou z 22. 9. 1997
žalovaný 2/ previedol na V.. Q. B. U. V.. R. B. stavby - sociálnej budovy, kúpnou zmluvou z 22.4.1998

žalovaný 2/ previedol na žalovaného 1/ pozemok parcela XXXXX/XX a pozemok parcela XXXXX/XX,
kúpnou zmluvou z 21.1.2000 previedol žalovaný 2/ na žalovaného 1/pozemok parcela XXXXX/XX, -
darovacou zmluvou zo 4.5.2005 V.. Q. B. U. V.. R. B. darovali žalovanému 1/ pozemky parcela XXXXX/
XX a parcela XXXXX/XX, darovacou zmluvou zo 4.5.2005 V.. Q. B. U. V.. R. B. darovali žalovanému 1
stavby - sociálnej budovy, kúpnou zmluvou z 21. 4. 2006 žalovaný 1/ previedol na obchodnú spoločnosť

J. N. BLOOM s. r. o. pozemky parcela XXXXX/XX a parcela č. XXXXX/XX za kúpnu cenu 16.800.000
Sk, kúpnou zmluvou z 27.4.2006 previedol žalovaný 2/ na žalovaného 1/ pozemok parcela XXXXX/
XX, kúpnou zmluvou z 27.4.2006 previedol žalovaný 2/ na žalovaného 1/ stavby - sociálnej budovy,
kúpnou zmluvou zo 4.5.2006 previedol žalovaný 2/ na obchodnú spoločnosť J. N. BLOOM s. r. o.
pozemky parcela č. XXXXX/XX, parcela XXXXX/XX U. parcela XXXXX/XX za kúpnu cenu 1 Sk, kúpnou

zmluvou z 15.5.2006 previedla obchodná spoločnosť J. N. BLOOM s. r. o. na žalovaného 4/ pozemky
parcela XXXXX/XX a parcela XXXXX/XX za kúpnu cenu 1.000.000 Sk a kúpnou zmluvou z 18. 5. 2006
previedla obchodná spoločnosť J. N. BLOOM s. r. o. na žalovaného 3/ pozemky parcela č. XXXXX/
XX, XXXXX/XX U. XXXXX/XX za kúpnu cenu 18.000.000 Sk. Podľa názoru dovolacieho súdu vyššie
uvedený zistený skutkový stav umožňoval v prejednávanej veci záver, že žalobca nadobudol vlastnícke

právo k sporným nehnuteľnostiam podľa zákona o majetku obcí. V čase uzatvárania hospodárskej
zmluvy boli sporné nehnuteľnosti nepochybne vlastníctvom štátu a ako národný majetok boli v správe
ObNV Bratislava II. Hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku síce nemohlo vzniknúť
žalovanému 2/ k sporným nehnuteľnostiam právo správy národného majetku, lebo takéto právo podľa
v tom čase platných právnych predpisov mohli vykonávať len štátne organizácie (§ 64 ods. 2 zákona

č. 109/1964 Zb. Hospodárskeho zákonníka), čo však neznamená, že mu nemohlo vzniknúť iné právo,
obsahom ktorého by bolo oprávnenie užívať odovzdaný majetok. Zákon č. 109/1964 Zb. Hospodársky
zákonník. znení platnom do 30. 4. 1990 neobsahoval výslovnú úpravu tzv. konverzie právneho úkonu a
rovnako ani vtedy platný zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník konverziu neupravoval. Tento právny
inštitút bol upravený v Hospodárskom zákonníku až novelou vykonanou zákonom č. 103/1990 Zb. s

účinnosťou od 1. 5. 1990 (v § 24b) a v Občianskom zákonníku novelou vykonanou zákonom č. 509/1991
Zb. s účinnosťou od 1. 1. 1992 (v § 41a ods. 1). Konverzia však v čase uzatvorenia hospodárskej
zmluvy tvorila súčasť platného právneho poriadku, keďže bola upravená v § 30 zákona č. 101/1963
Zb. o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku, preto jej použitie prichádzalo do úvahy
analogicky aj v právnych vzťahoch upravených Hospodárskym zákonníkom i Občianskym zákonníkom.

Podľa dovolacieho súdu je nepochybné, že v predmetnej veci bolo vôľou konajúcich strán pri uzatváraní
hospodárskej zmluvy založiť medzi nimi taký právny vzťah, ktorého obsahom by bolo právo žalovaného
2/ užívať odovzdaný majetok, teda užívať ho na základe existujúceho právneho dôvodu. So zreteľom
na túto rozhodujúcu okolnosť a na to, že medzi nimi uzavretá hospodárska zmluva svojím obsahomspĺňala náležitosti hospodárskej zmluvy o odovzdaní v nej určeného majetku do trvalého užívania
žalovaného 2/, teda náležitosti iného platného právneho úkonu, malo jej uzavretie za následok vznik
práva trvalého užívania žalovaného 2/ k tomuto majetku. Išlo o právo upravené v § 70 ods. 1 vtedy

platného Hospodárskeho zákonníka a v § 14 vyhlášky o správe národného majetku. V zmysle týchto
právnych predpisov hospodárska zmluva o odovzdaní národného majetku do trvalého užívania vznikla
dohodou zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach, ktorými podľa § 14 ods. 4 vyhlášky o správe
národného majetku boli: a) určenie odovzdávaného majetku, b) účel na ktorý sa majetok odovzdáva do
trvalého užívania, a spôsob tohto užívania a c) určenie dňa vzniku trvalého užívania. V preskúmavanej

veci všetky tieto tri podstatné náležitosti pre vznik práva trvalého užívania národného majetku boli
splnené, keďže: a/ v zmluve bol vymedzený odovzdávaný majetok, a to tA. P. U. Š. V. S. K. T.. O.a, ako
výsledok investičnej akcie Z, realizovanej na pozemku v kat. úz. Ružinov, parcela č. XX XXX/XX - ostatná
plochaovýmere13.764m2,vobstarávacejazároveňzostatkovejhodnote1645949Kčs,b/zoznačenia
tohto majetku i z označenia žalovaného 2/ ako telovýchovnej organizácie bol zrejmý aj účel a spôsob
trvalého užívania (športové účely a vykonávanie telovýchovných aktivít) a c/ v zmluve bol dohodnutý aj

deňvznikuprávaužívaťodovzdanýmajetok,atok31.7.1987.Nadobudnutímúčinnostizákonaospráve
majetku štátu, t. j. dňom 1.1.1994 zaniklo žalovanému 2/ právo trvalého užívania k tomuto majetku štátu
(§ 18 ods. 3) a zároveň týmto dňom podľa zákona o majetku obcí (§ 2a ods. 1) prešiel tento majetok
do vlastníctva žalobcu. Samotný pozemok, ku ktorému ObNV Bratislava II vykonával správu národného
majetku a ku dňu účinnosti zákona o obecnom zriadení právo hospodárenia, prešiel do vlastníctva

žalobcu už účinnosťou zákona o majetku obcí, t. j. dňom 1.5.1991 (§ 2 ods. 1). V súvislosti s otázkou,
či v nasledujúcom období vlastnícke právo žalobcu zaniklo jeho vydržaním v prospech žalovaného 2/,
resp. v prospech ostatných žalovaných ako subjektov, na ktorých boli postupne prevádzané sporné
nehnuteľnosti, zastáva dovolací súd názor, že zistený skutkový stav takýto záver neumožňoval. K
vydržaniu vlastníckeho práva žalovaným 2/ nedošlo pre nesplnenie podmienky, že bol oprávneným

držiteľom, t. j. takým držiteľom, ktorý by bol dobromyseľný, že mu sporné nehnuteľnosti vlastnícky patria,
posudzujúc túto podmienku objektívne. Z hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku,
keď sa zjavne nejednalo o zmluvu o prevode vlastníctva, nemohol byť žalovaný 2/ objektívne v dobrej
viere, že nadobudol vlastníctvo, a to ani napriek nesprávnemu zápisu v evidencii nehnuteľností, v ktorej
bol na základe tejto zmluvy zapísaný ako vlastník. Z rovnakého dôvodu nemohol byť dobromyseľný

ani právny predchodca žalovaného 1/ V.. Q. B., konajúci v mene žalovaného 2/ ako jeho štatutárny
zástupca, na ktorého (a jeho manželku - matku žalovaného 1/) boli žalovaným 2/ prevedené niektoré
nehnuteľnosti a ktorý ich spolu s manželkou neskôr previedol na svojho syna - žalovaného 1/. U
žalovaného 1/, ale ani u ostatných žalovaných, neprichádzalo do úvahy započítanie držby sporných
nehnuteľností žalovaným 2/, resp. právnym predchodcom žalovaného 1/, pretože v zmysle § 134 ods. 3

Občianskeho zákonníka bolo možné len započítanie oprávnenej držby právneho predchodcu, t. j. takej
držby, pri ktorej je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí (§ 130 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ išlo o žalovaných 3/, 4/, dovolací súd vyslovil právny názor, že v ich
prípade neprichádzalo do úvahy ani prelomenie ochrany skutočného vlastníka (žalobcu), zaručovanej
zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ ochranou dobrej viery nadobúdateľa. Takúto

ochranu by bolo možné priznať len výnimočne, hodnotiac veľmi prísne, či nadobúdateľ ani pri vynaložení
potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal,
prípadne nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ
určitého práva zapísaného v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. V danej veci
nedošlo zo strany označených žalovaných k zachovaniu potrebnej náležitej opatrnosti spočívajúcej

vo využití možnosti oboznámenia sa s históriou zápisov vlastníckych zmien v katastri, resp. v bývalej
evidencii nehnuteľností, keď vynaložením aktivity v tomto smere bolo zistiteľné, že žalovaný 2/ nemohol
nadobudnúť vlastníctvo hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku a následne ho
nemohol nadobudnúť ani žalovaný 1/. Okolnosti, ktoré takúto opatrnosť vyžadovali, sa týkali najmä
skutočnosti, že obchodná spoločnosť J. N. BLOOM s. r. o., od ktorej nadobudli niektoré zo sporných

nehnuteľností,ichpreviedlalenniekoľkodnípotom,čoichsamanadobudla,alenniekoľkodníposvojom
vzniku ako subjektu práva.

9/ Odvolací súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom uznesení,
povráteníspisovéhomateriálu,opätovnepreskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,prejednal

odvolanie žalovaného 3/ v medziach jeho vymedzeného rozsahu a dôvodov (§ 379, § 380 C.s.p.). Na
odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie a dňa 31.01.2023 rozsudok verejne vyhlásil.10/ Po otvorení odvolacieho pojednávania, vzal žalobca písomným podaním doručeným odvolaciemu
súdu dňa 12.12.2022 žalobu voči žalovaným 1/ a 4/ späť podľa § 145 ods. 2 C.s.p. (č.l. 1340) dôvodiac,
že nehnuteľnosti tvoriace predmet súdneho sporu sú v súčasnosti podľa aktuálnych listov vlastníctva

vedené ako vlastníctvo žalovaného 2/ (LV č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX) a žalovaného 3/ (LV č. XXXX).
Obaja žalovaní vyslovili so späťvzatím žaloby súhlas. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd podľa
§ 370 ods. 1 C.s.p. v II. výroku tohto rozhodnutia pripustil späťvzatie žaloby voči žalovanému 1/, zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie voči nemu zastavil (§370 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Pokiaľ
išlo o žalovaného 4/ DANNYX s.r.o., z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie č.k. 7C /54/2003-737 mu bol doručený dňa 09.12.2013 (viď doručenka na č.l. 751).
Odvolanie voči nemu však podal osobne na súd prvej inštancie až dňa 27.01.2014 (č.l. 769 a nasl.), teda
zjavne po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty na odvolanie voči nemu, ktorá uplynula dňom 27.12.2013
(piatok). Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že v prípade žalovaných nejde o nerozlučné procesné
spoločenstvo (sporné nehnuteľnosti má každý z nich zapísané na samostatnom liste vlastníctva) a preto
neostávaloodvolaciemusúduničiné,akoodvolaniežalovaného4/podľa§386písm.a/C.s.p.odmietnuť

ako oneskorene podané. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcom sa určenia vlastníckeho
práva žalobcu k pozemkom parc. č. XXXXX/XX U. XXXXX/XX zapísaným na LV č. XXXX tak nadobudol
právoplatnosť, akoby odvolanie voči nemu nebolo podané, z ktorého dôvodu žalobca už nemohol dňa
12.12.2022 voči žalovanému 4/ vziať účinne žalobu späť (§ 370 ods. 1 C.s.p.).

11/ Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania ďalej zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. 37K/49/2019-52 zo dňa 27.08.2019, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. OV
169/2019, bol na majetok žalovaného 2/ vyhlásený konkurz. Za správcu konkurznej podstaty úpadcu
bol menovaný JUDr. Peter Vrábel, so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8/A, Bratislava, značka správcu
S1633. Zároveň z Obchodného vestníka č. 28/2020 bolo zistené, že uznesením sp. zn. 37K/49/2019

zo dňa 28.01.2020 Okresný súd Bratislava I odvolal JUDr. Petra Vrábela z funkcie správcu a ustanovil
nového správcu úpadcu: ADVO INSOLVENCI, k.s. so sídlom Hollého 10, Nitra, značka správcu S1604.
Odvolací súd výzvou zo dňa 16.11.2022 vyzval úpadcu - dlžníka (žalovaného 2/) postupom podľa § 47
ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zákona č. 390/2019 Z.z. účinného od
1.1.2020 (ďalej len „ZoKR“) na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote 30 dní od doručenia

výzvy, ktorá bola úpadcovi doručená dňa 02.12.2022. Úpadca odvolaciemu súdu dňa 21.12.2022
oznámil, že nesúhlasí s pokračovaním v konaní. Zo strany správcu úpadcu bolo odvolaciemu súdu
doručené oznámenie, v ktorom nedal súhlas na pokračovanie v konaní dňa 07.12.2021.

12/ Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky

súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o intervenciu.

13/ Podľa § 47 ods. 4 (veta prvá až štvrtá) ZoKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno
pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom
konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze
veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho
podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní

súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník
alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej
lehote má účinky späťvzatia žaloby.

14/ Z vyššie uvedeného odvolací súd ustálil, že v prejednávanej veci došlo podľa § 47 ods.4 ZoKR

vo vzťahu k žalovanému 2/ k účinkom späťvzatia žaloby, a to po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale skôr, ako toto nadobudlo právoplatnosť, čo zakladá právomoc a povinnosť odvolacieho súdu v
nadväznosti na to podľa § 370 ods. 2 veta druhá C.s.p. zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie a konanie zastaviť. Odvolací súd dodáva, že novelou Zákona o konkurze a reštrukturalizácií
realizovanou zákonom č. 390/2019 Z.z. došlo s účinnosťou od 1.1.2020 k doplneniu ustanovenia §

47 ods. 4 o druhú až štvrtú vetu, v zmysle ktorých v prípade nepodania návrhu na pokračovanie
v konaní do konca prvej schôdze veriteľov súd vyzve správcu a dlžníka na jeho podanie v lehote
nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní, súd
pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník. Nepodanienávrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Zámer zákonodarcu
priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník - úpadca ako žalovaný, príp.
jeho nerozluční spoločníci a správca úpadcu nepodajú návrh na pokračovanie v konaní, vyplýva aj

z dôvodovej správy, ktorá k ustanoveniu § 47 ods. 4 ZoKR uvádza, že „jednou z okolností, s ktorou
sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude
mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je
žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava
predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní

dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené,
často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a
efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme
na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie
zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol
vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť),

toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť
správcu(akmoholamalpokračovaťvkonaní).Vprípadepasívnychsporovjeichprípadnépokračovanie
síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi
voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je
podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol

napr. z konkurzu vylúčený“. V konaniach, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti § 47 ods. 4 ZoKR v
znení účinnom od 1.1.2020, nastávajú však účinky späťvzatia žaloby ex lege tým, že správca úpadcu
- dlžníka alebo dlžník samotný, prípadne jeho nerozluční spoločníci, nepodajú návrh na pokračovanie
v konaní. Teda zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 47 ods. 4 ZoKR ustanovuje podmienky, za
naplnenia ktorých dochádza k nahradeniu dispozičného úkonu žalobcu - späťvzatia žaloby - v dôsledku

tam uvedených procesnoprávnych skutočností. V prípade, ak účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods.
4 ZoKR nastanú v takom konaní, v ktorom už bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie, ale toto jeho
rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, odvolací súd postupuje primerane (čl. 4 ods. 1 C.s.p.) podľa
§ 370 C.s.p., s určitými výnimkami vyplývajúcimi z osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v § 47 ods. 4
ZoKR. Procesnoprávnym následkom zo zákona nastavších účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47 ods.

4 ZoKR je preto taký procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia
žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona, ale podľa § 370 ods. 2 C.s.p. len zruší rozhodnutie súdu
prvej inštancie a konanie zastaví. Zároveň odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré
nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR, pretože sa jedná o
zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka, resp. jeho nerozlučných spoločníkov a správcu dlžníka -

úpadcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok
zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle § 370 ods. 2 C.s.p. Odvolací súd preto protistranu
v týchto prípadoch ani nevyzýva na súhlas so späťvzatím žaloby. Nakoľko v danej veci bol na majetok
žalovaného 2/ ako úpadcu - dlžníka vyhlásený konkurz a na výzvu súdu dlžník nepodal návrh na
pokračovanie v konaní v stanovenej lehote, resp. jeho správca nedal súhlas na pokračovanie v konaní,

nastalipodľa§47ods.4vetyposlednejZoKRúčinkyspäťvzatiažaloby,pričomjebezprávnehovýznamu
skutočnosť, že úpadca - dlžník je v procesnom postavení žalovaného. Na základe účinkov späťvzatia
žaloby v zmysle § 47 ods. 4 ZKaR odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k
žalovanému 2/ zrušil a konanie voči nemu zastavil podľa § 370 ods. 2 C.s.p. (viď IV výrok). Z uvedených
dôvodov sa už odvolacou argumentáciou žalovaného 2/ odvolací súd nezaoberal.

15/ Pokiaľ išlo o zostávajúceho, v konaní aktívneho žalovaného 3/, odvolací súd prejednal jeho
odvolanie na odvolacom pojednávaní, doplnil dokazovanie oboznámením kompletného spisového
materiálu Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, a to kópiami originálov a listov vlastníctva
č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX s chronológiou zmien a kópiami dokladov evidovaných

v zbierke listín pod č. zmien XX/XX, XXXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX - katastrálne územie Y. (č.l. 1140 -
1250). Sumarizujúc odvolanie žalovaného 3/, ten voči rozsudku súdu prvej inštancie namietal, že
prevod správy národného majetku medzi štátnou organizáciou (ObNV) a spoločenskou organizáciou
(TJ Filozof) právne normy platné a účinné v čase plnenia podľa hospodárskej zmluvy neumožňovali

(§16 ods. 1 vyhlášky FMF ČSSR č. 90/1984 Zb.), rovnako ani jeho odovzdanie do trvalého užívania
na základe odplatnej hospodárskej zmluvy podľa ust. § 70 ods. Hosp. Zák., pretože sa tak mohlo
udiať len bezodplatne. Z tohto dôvodu je potrebné vykladať hospodársku zmluvu podľa jej obsahu, z
ktorého jednoznačne vyplýva, že išlo o zmluvu o prevode národného majetku medzi štátnou a neštátnouorganizáciou v zmysle §18 vyhlášky FMF ČSSR č. 90/1984 Zb., na základe čoho došlo k prevodu
vlastníckeho práva hmotného národného majetku a nie o zmluvu o prevod správy, či odovzdanie do
trvalého užívania. V hospodárskej zmluve je uvedené, že preberajúca organizácia TJ Filozof uhradila

čiastku 500.000 Kčs, čo nie je možné považovať za nič iné ako za kúpnu cenu (a contrario §70
Hosp. Zák. a § 14 ods. 1 vyhlášky FMF ČSSR č. 90/1984 Zb. o správe národného majetku), v konaní
preto nebolo potrebné skúmať, či došlo k jej zaplateniu. Konajúci súd sa nevysporiadal s listinným
dôkazom, a to so žiadosťou TJ Filozof zo dňa 08.10.1987 zn. 171/87, z ktorej jednoznačne vyplýva, že
ObNV a TJ Filozof uzavreli hospodársku zmluvu s úmyslom spôsobiť ňou prevod vlastníckeho práva k

hmotnému národnému majetku zapísaného na LV č. XXXX. Právny predchodca žalovaného 3/ uzavrel
s ObNV Bratislava II hospodársku zmluvu č. Z-6/85, ktorá bola následne zaevidovaná na príslušnej
geodézii, a na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (LV č. XXXX).
Žalovaný tak konal v dobrej viere, bol dobromyseľný, opak v konaní preukázaný nebol. Odvolateľ
dodal, že ak by aj pripustil fakt, ktorý rozporuje, že na základe hospodárskej zmluvy č. Z-6-85 zo dňa
26.6.1987 nedošlo k prevodu vlastníctva sporných nehnuteľností na právneho predchodcu žalovaného

3/, tento resp. jeho právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo vydržaním. V tejto súvislosti sa podľa
odvolateľa konajúci súd nevysporiadal so skutočnosťou, že v bode 4. predmetnej hospodárskej zmluvy
sa nachádza preškrtnutie textu, z ktorého je jednoznačné, že toto preškrtnutie s prihliadnutím na jeho
rozloženie a veľkosť, sa má nachádzať v bode 3. hospodárskej zmluvy. Preškrtnutie sa pri vypĺňaní
zmluvy zjavnou chybou v písaní, a to posunom strany pri vypĺňaní zmluvy pomocou písacieho stroja,

presunulo o jeden riadok nižšie, čím zmenilo podstatné ustanovenia hospodárskej zmluvy. Konajúci
súd sa rovnako nevysporiadal s kúpnou cenou, ktorá bola predchodcom žalovaného 3/ za prevod
nehnuteľnostizaplatená.Vbode5.hospodárskejzmluvyjeuvedenáodplata500.000Kčs,ktorú uhrádza
preberajúca organizácia; rovnako sa konajúci súd nezaoberal otázkou, prečo ObNV Bratislava II po
obdržaní rozhodnutia geodézie nijakým spôsobom prevod majetku na odporcu nenamietal. V súlade

s príslušným ustanoveniami Hosp. Zák. platného a účinného v rozhodnom čase, v prípade, ak sa do
socialistického vlastníctva nadobúda vec zmluvou, prechádza vlastnícke právo, ak nie je ustanovené
alebo dohodnuté inak, prevzatím veci. V predmetnom prípade je nesporné, že nehnuteľnosti boli TJ
Filozof riadne odovzdané, pričom v zmluve nebol dohodnutý iný spôsob prechodu vlastníctva, a teda
TJ Filozof nadobudla vlastnícke právo k pozemku v súlade so všetkými, v rozhodnom čase platnými

právnymi predpismi.

16/ Pokiaľ išlo o vyššie zmienenú odvolaciu argumentáciu žalovaného 3/, na túto vyslovil, pre odvolací
súd záväzný právny názor dovolací súd v uznesení č.k. 6Cdo 105/2016-978. Dovolací súd sa vo svojom
rozhodnutí vyslovil jednak k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a rovnako aj k otázke vydržania

(dobromyseľnosti) žalovaných, vrátane žalovaného 3/. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom
dovolacieho súdu vyslovenom v ods. 27 uznesenia, že zo skutkového hľadiska bolo v predmetnej
sporovej veci zistené, že v čase uzavretia hospodárskej zmluvy štát právne a fakticky disponoval
so sporými nehnuteľnosťami, že k týmto nehnuteľnostiam vykonával správu národného majetku
ObNV Bratislava II, a že tento orgán ako odovzdávajúca organizácia uzavrela so žalovaným 2/ ako

preberajúcou organizáciou hospodársku zmluvu o prevode správy národného majetku (odovzdávaný
majetok bol v tejto zmluve označený slovami „Akcia Z č, X/XX, I. P. U. Š. V. S.Q. K. T.., O., kat. územie
Y., parcela č. XXXXX/XX o výmere 13.764 m2 v obstarávacej a zároveň zostatkovej hodnote 1.645.949
Kčs). Z odvolacím súdom zabezpečenej, a v rámci odvolacieho pojednávania oboznámenej kópie
originálu Hospodárskej zmluvy čís. Z-6/85 (č.l. 1163) je úplne nepochybné že jej zmieneným účelom

bol prevod správy národného majetku podľa § 347 hospodárskeho zákonníka. Uvedené možno vyvodiť
z jednoznačne prečiarknutého odkazu na § 349 hospodárskeho zákonníka, a to hneď v záhlaví tejto
zmluvy a preškrtnutia slova „vlastníctvo“ na jej konci (hoci s posunutím o jeden riadok), rovnako tak
z preškrtnutia ods. 4 „Vlastníctvo sa prevádza odplatne za dohodnutú cenu Kčs“. Pokiaľ ide o úhradu
čiastku 500.000 Kčs, ide o sumu, ktorá bola dôvodom prevodu správy cit. „preberajúca organizácia

uhradilačiastku500.000Kčspodľavyhl.č.90/1964Zb.“,čorovnakovyplývazobsahutejtohospodárskej
zmluvy zo dňa 26.6.1987 (na čl. 1163). Naviac, z jej obsahu nie je možné vyvodiť, že čiastka 500.000
Kčs je kúpnou cenou ako nesprávne dôvodí žalovaný 3/ v odvolaní, je z nej totiž podľa odvolacieho súdu
úplne zrejmé, že ide o odplatu (v čiastke 500.000 Kčs) za prevod správy. Pokiaľ ide o právne posúdenie
tejto zmluvy, dovolací súd vyslovil právny názor, že išlo o právo upravené v § 70 ods. 1 vtedy platného

Hosp. zákonníka a § 14 vyhlášky č. 90/1984 Zb. o správe národného majetku, nakoľko hospodárska
zmluva obsahovala všetky tri zákonné náležitosti pre vznik práva trvalého užívania národného majetku
v zmluve špecifikovaného. Dodal, že nadobudnutím účinnosti zákona o správe majetku štátu, t.j. dňom
1.1.1994 zaniklo žalovanému 2/ právo trvalého užívania k tomuto majetku podľa § 18 ods. 3 vyhláškya zároveň týmto dňom podľa zákona o majetku obcí (§2a ods. 1) prešiel tento majetok do vlastníctva
žalobcu. Pokiaľ ide o otázku vydržania vlastníckeho práva žalovaným 2/ je odvolací súd zhodne s
dovolacím súdom názoru, že z obsahu hospodárskej zmluvy je úplne zrejmé, že sa nejednalo o

prevod vlastníctva tam špecifikovaného majetku ale len o prevod správy. Žalovaný 2/ preto nemohol byť
dobromyseľný, že mu zverené veci patria. Z tohto dôvodu u žalovaného 1/, ani u ostatných žalovaných
neprichádzalo do úvahy započítanie doby držby sporných nehnuteľností žalovaným 2/ a následné
vydržanie nehnuteľností podľa § 129 a nasl. Obč. Zák. Uvedené podľa názoru dovolacieho súdu platí
aj u žalovaného 3/. Dovolací súd vo vzťahu k žalovanému 3/ uzavrel, že z jeho strany nedošla k

zachovaniu potrebnej náležitej opatrnosti spočívajúcej vo využití možnosti oboznámenia sa s históriou
zápisov vlastníckych zmien v katastri nehnuteľností, keď vynaložením aktivity v tomto smere by zistil, že
žalovaný 2/ mal predmetné nehnuteľnosti len v správe a preto nemohol nadobudnúť k nim vlastníctvo
a preto následne vlastníctvo k nim nemohol nadobudnúť ani žalovaný 1/. Výrazné pochybnosti v tomto
smere vzbudzuje aj okolnosť, že obchodná spoločnosť J.N.BLOOM s.r.o., od ktorej nadobudli sporné
nehnuteľnosti žalovaný 3/, ich previedla len niekoľko dní potom, čo ich sama nadobudla za kúpnu cenu

1 Sk (dňa 10.5.2006 došlo k prevodu pozemkov na J.N.BLOOM s.r.o. a dňa 30.05.2006 na žalovaného
3/, poznámka odvolacieho súdu). Napokon nie je možné uveriť ani tomu, že by žalovaný 3/ nemal v
čase uzavretia kúpnej zmluvy vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore (začal v roku 2003) ohľadom
pozemkov, ktoré boli predmetom prevodu, teda že by ho jeho právny predchodca o tejto podstatnej
okolnosti neinformoval.

17/ Odvolací súd nad rámec dodáva, že vlastnícke právo žalovanému 2/ mohlo svedčiť len vo vzťahu k
stavbe - „I. P. U. Š. V. S. K.“, čo možno vyvodiť zo zmluvy č. X/XX (č.l. 1175). V nej však nie je žiadna
zmienka o pozemkoch, na ktorých bola stavba postavená, ako nesprávne dôvodí žalovaný 3/.

18/ Pokiaľ ide o ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného 3/, prednesenú na odvolacom pojednávaní
(otázka správy časti sporných pozemkov Správou spojov, nedostatky pôvodného konfiškačného
rozhodnutia, ktorá mala podľa jeho názoru spochybniť vecnú legitimáciu žalobcu), táto presahuje rámec
podaného odvolania, a preto sa ňou odvolací súd už nemohol zaoberať.

19/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou určil, že žalobca
je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov registra „C“ zapísaných na LV č. XXXX, R. O. H., R. O. - Y.,
katastrálne územie Y., parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6.159 m2, parc. č.
XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.329 m2 a parc. č. XXXXX/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 68 m2, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny v I. výroku svojho rozhodnutia

potvrdil.

20/ Pokiaľ ide o trovy odvolacieho a dovolacieho konania, odvolací súd priznal v V. výroku svojho
rozhodnutia plne procesne úspešnému žalobcovi voči žalovanému 3/ a 4/ nárok na ich náhradu v
rozsahu 100%. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému 3/ rozhodol podľa § 396

ods. 1, § 453 ods. 3 C.s.p. a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a vo vzťahu k žalovanému 4/ podľa
§ 396, § 453 ods. 3 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p. za použitia analogie legis. Pokiaľ išlo o žalovaného
1/, tomu odvolací nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (VI. výrok). Zohľadnil pritom
okolnosť, že to bol práve žalovaný 1/, ktorý prevodom nehnuteľností zavinil, že žalobca vzal žalobu voči
nemu späť (§ 256 ods. 1 C.s.p.).

21/ Odvolací súd ďalej rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 257 C.s.p. nepriznal voči žalovanému 2/ nárok
na náhradu trov konania, keď za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skončenie predmetného
konania voči žalovanému 2/ jeho zastavením na základe naplnenia podmienok vyžadovaných ust. § 47
ods. 4 ZoKR, teda z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného 2/ za situácie, zohľadniac, že

ani správca konkurznej podstaty a ani sám žalovaný 2/ nenavrhli pokračovať v konaní.

22/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).