Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dana Popovičová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/756/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813200805
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813200805.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: W. H.á, nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., W. XX,
zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom v Rožňave, Čučmianska Dlhá 21, proti
žalovaným: 1) Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. Č.. XXX, 2) T. Q.á, nar. XX.XX.XXXX, bytom v H.
Č.. XXX, obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8,
v konaní o zaplatenie 10.953,99 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu

Rožňava zo dňa 26.6.2014 č.k. 9C/19/2013-146 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 26.6.2014 č.k. 9C/19/2013-146
zamietol návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia o uloženie povinnosti žalovaným v 1.
a v 2. rade nenakladať a nescudziť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Rožňava na ul. Letná 30,

zapísané na LV č. 3734 k. ú. Rožňava - byt č. 20, vchod 30 na II. poschodí bytového domu so súp. č.
321 na parc. reg. „C“ č. 2081/147 o výmere 457 m2 - zastavané plochy a nádvoria (ďalej ako bytový
dom), k nemu prináležiaci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu
vo veľkosti 379/10000 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. reg. „C“ č. 2081/104 o výmere 457
m2 - zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 379/10000 na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy,
zámennej zmluvy a tiež uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva alebo zriadiť záložné právo,

právo zodpovedajúce vecnému bremenu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodoltakonávrhužalobkynenanariadeniepredbežnéhoopatrenia,ktorýpodalavpriebehukonania
o zaplatenie 10.953,99 eur s prísl. titulom vrátenia kúpnej ceny a po tom, ako súd prvého stupňa
rozsudkomzodňa14.5.2014zaviazalžalovanýchv1.a2.radespoločneanerozdielnezaplatiťžalobkyni
4.146,11 eur so 6,5 % úrokom z omeškania od 21.06.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobkyňa a žalovaný a žalobkyňa spolu s odvolaním podala aj
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý odôvodnila obavou, že budúci výkon rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorý nenadobudol právoplatnosť v dôsledku podaného odvolania bude ohrozený, ktorú
vyvodila zo správania sa žalovaných v rámci ich doterajších vzťahov ako aj v súdnom konaní. Tieto
tvrdenia oprela aj o uznesenie Obvodného oddelenia PZ Rožňava, ČVS: ORP-731/RV-RV-2011, ktorým
v zmysle § 197 ods. 1 Trestného poriadku bola vec postúpená Obvodnému úradu, Odboru všeobecnej
vnútornej správy v Rožňave na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania
preukázali, že nejde o prečin, ale o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný ako priestupok proti majetku

v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ tohto zákona a to na základe skutku, že Vladimír Vasas(žalovaný v 1. rade) dňa 28.09.2011 v čase okolo 17.03 hodine sa snažil neoprávnene vniknúť do
bytu č. 20 na 2. poschodí ul. Letná 30 v Rožňave, ktorého vlastníčkou je žalobkyňa, pričom poškodil
vŕtaním a kopaním koženkový poťah vchodových dverí na byte a tak spôsobil žalobkyni škodu vo výške

50,-- eur. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tiež uviedla, že má vedomosti o
tom, že žalovaní predmetný byt ponúkajú na predaj, čím je podľa nej osvedčené nebezpečenstvo
bezprostrednej hroziacej ujmy. Opodstatnenosť samotného nároku vyplýva z vydaného rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorý čiastočne žalobe vyhovel vo výške, ktorá nie je zanedbateľnou a súčasne žalovaní
budú mať snahu predať tento byt, aby sa vyhli budúcemu výkonu rozhodnutia. K veci tiež uviedla, že

žalovaní sú vlastníkmi rodinného domu v Obci Rudná na adrese ich trvalého pobytu a preto prípadné
nariadenie predbežného opatrenia ich nijako na ich právach neohrozí.

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e/ a § 102 ods. 1 vety
prvej O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že žalobkyňa vlastnícke právo k predmetnému

bytu nikdy nenadobudla. Vlastníkmi bytu sú žalovaní. Tiež uzavrel, že žalobkyňou navrhované
predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, preto okrem existencie nároku
musí osvedčiť, že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia
musí byť reálne a hroziť bezprostredne. Existencia dlhu podľa názoru súdu prvého stupňa ešte sama
osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia, naopak, dôvodom môžu byť len

skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Žalobkyňa
ničím nepreukázala, že by žalovaní znižovali hodnotu svojho majetku, že by sa úmyselne zbavovali
svojho majetku za účelom jej poškodenia. Nie je preukázaná ani skutočnosť, z ktorej by vyplývala
reálna a bezprostredná hrozba zmarenia výkonu rozhodnutia. Na základe týchto úvah súd prvého
stupňadospelkzáveru,žežalobkyňaneosvedčilaskutočnosť,žebeznariadeniapredbežnéhoopatrenia

by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, ani že by zmarenie tohto výkonu bolo reálne
alebo bezprostredne hrozilo vo vzťahu k predmetnému sporu, preto návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a odvolaciemu súdu navrhla,
aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Žalobkyňa v odvolaní uviedla,
že samotným rozsudkom vo veci samej je splnená podmienka pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, s čím sa viac menej stotožňuje aj okresný súd. Nesprávny názor však súd prvého
stupňa zaujal k dôvodnosti nebezpečenstva hroziacej ujmy, resp. obavy, že budúci výkon rozhodnutia

bude ohrozený. Podľa názoru žalobkyne samotná výška súdom priznanej sumy, ktorú by jej v prípade
potvrdenia rozsudku odvolacím súdom žalovaní mali zaplatiť, je sama o sebe dostatočným dôvodom
obavy z marenia budúceho výkonu rozhodnutia. V spojení so skutočnosťami v návrhu popísanými v
podobe zavineného protiprávneho konania, ktorého sa vo vzťahu k jej osobe neváhali dopustiť žalovaní
ainformácií,ktorésícenevierelevantnepreukázať,alektorémákdispozícii,žejejplniťnebudú,podľajej

názoru takúto obavu len umocňujú. Žalobkyňa má za to, že žalovaní takýmto zásahom súdu dočasného
charakteru nebudú výrazne obmedzení na svojich právach, nakoľko zistila, že sú vlastníkmi celého radu
nehnuteľností, a to najmenej dvoch bytov v meste Rožňava a rodinného domu v Obci Rudná. Ako dôkaz
pripojila výpis z katastra nehnuteľností kat. úz. Rožňava, Obec Rožňava č. 3734, 3528, 4006 a 3774
preukazujúci, že žalovaní sú vlastníkmi viacerých nehnuteľností.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V zmysle ust. § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.V zmysle ust. § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak

ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

V zmysle ust. § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p.
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,

uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať návrhom vo veci samej.

V zmysle ust. § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu

účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ust. § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až

spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.

V zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

V zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd naradiť účastníkovi najmä,
aby niečo vykonal, niečoho sa držal alebo niečo znášal.

Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty predbežných opatrení jednoznačne
vyplýva, že tieto upravujú pomery účastníkov konania iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky
doposiaľ právoplatne im nepriznané. Účelom predbežných opatrení je dočasné zabezpečenie ochrany
porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a

predpokladom ich nariadenia je:

1. osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana,

2. osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z
ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy

3. preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

Všetkytietozákonnépodmienkymusiabyťsplnenékumulatívneajepovinnosťousúdudôsledneskúmať
ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežných
opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné

pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežnáochranaamusíbyťzrejmé,žebezokamžitej,ikeďlendočasnejúpravyprávnychpomerovby
bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku
predbežného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi

účastníkmi a či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný a posúdiť, či predbežným
opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru.Zo samotnej skutočnosti, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým zaviazal žalovaných
zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 4.146,11 eur s prísl., aj keď tento doposiaľ nie je právoplatný

možno vyvodiť záver, že žalobkyňa osvedčila nárok, ktorému sa má navrhovaným predbežným
opatrením poskytnúť ochrana.

Nemožno sa však stotožniť s názorom odvolateľky, že osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy, t.j. tvrdenej obavy z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. Tvrdenia
žalobkyne, že žalovaní budú mať v budúcnosti snahu predať tento byt, aby sa vyhli budúcemu
výkonu rozhodnutia, resp. že žalovaní tento byt už ponúkajú na predaj za účelom znemožnenia
prípadného budúceho výkonu rozhodnutia sú všeobecného charakteru a nesvedčia o ničom inom
ako o abstraktnej možnosti žalovaných nakladať s predmetným bytom, bez preukázania reálnej a
bezprostrednej hrozby takéhoto konania. Žalobkyňa neosvedčila žiadne konanie žalovaných, smerujúce

k nakladaniu s predmetnou nehnuteľnosťou, jej scudzeniu, prípadne inou dispozíciou ňou a ani obsah
spisu nenasvedčuje takému konaniu žalovaných, ktorým by boli práva žalobkyne bezprostredne a reálne
ohrozené a z ktorého by bolo možné vyvodiť čo i len úmysel nakladať s predmetom sporu spôsobom,
ktorý by prípadne ohrozil budúci výkon rozhodnutia vo veci samej. Nakoniec aj samotná žalobkyňa v
odvolaní priznáva, že skutočnosti ňou tvrdené nevie relevantne preukázať.

Nemožno sa stotožniť ani s názorom odvolateľky, že samotná výška súdom priznanej sumy, ktorú by
v prípade právoplatnosti rozsudku žalovaní jej mali zaplatiť je sama o sebe dostatočným dôvodom
obavy z marenia budúceho výkonu rozhodnutia. Nemožno totiž pominúť, že nariadením predbežného

opatrenia v rozsahu navrhnutom žalobkyňou by bola porušená zásada primeranosti zásahu, t.j.
primeranosti uložených povinností žalovaným vo vzťahu k právam žalobkyne, lebo za účelom
uspokojenia pohľadávky vo výške 4.146,11 eur s prísl. by žalovaní boli obmedzení v nakladaní
a disponovaní v rozsahu navrhnutom žalobkyňou s nehnuteľnosťou podstatne (nepomerne) vyššej
hodnoty, čím by vznikol zjavný nepomer medzi právami žalobkyne a povinnosťami žalovaných. Navyše

v tomto štádiu konania nemožno vyvodiť ani záver, že žalovaní nebudú ochotní prípadnú pohľadávku
žalobkyne dobrovoľne uspokojiť. V tej súvislosti nemožno prehliadať ani skutočnosť, že žalovaní
sú vlastníkmi viacerých nehnuteľností, preto obavy žalobkyne, že svoju prípadnú pohľadávku bez
nariadenia predbežného opatrenia nebude možné upokojiť inak, nemajú svoje opodstatnenie.

Nemožno sa stotožniť ani s odvolacou námietkou žalobkyne, že vedenie priestupkového konania voči
žalovanému by malo byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia, keďže toto konanie nemá
súvis s ohrozením prípadného budúceho výkonu súdneho rozhodnutia.

Keďže žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mali zabrániť vymoženiu jej prípadne priznanej
pohľadávky súdom v konaní vo veci samej, alebo aká konkrétna ujma jej hrozí v prípade, pokiaľ by mala
čakať na konečnú súdnu ochranu v konaní o veci samej, správne rozhodol súd prvého stupňa, pokiaľ
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.