Rozhodnutie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200068
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5020200068.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany
Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a Mgr. Silvie Tisovej v právnej veci
žalobcu: ProPharma s.r.o., so sídlom Na Bystričku 796/9, 036 01 Martin, IČO: 46 142 401, zastúpený
advokátom: Hronček & Partners, s. r. o., Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499

500,vkonaníopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.102169290/2017zodňa13.10.2017,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102169290/2017
zo dňa 13.10.2017 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Ružomberok č. 101561561/2017
zo dňa 17.07.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalobca má proti žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca
dane) rozhodnutím číslo: 101561561/2017 zo dňa 17.07.2017 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní v znení neskorších predpisov - ďalej len daňový poriadok vyrubil daňovému subjektu ProPharma

s.r.o., so sídlom Na Bystričku 796/9, 036 01 Martin, IČO: 46 142 401, DIČ: 2023253386, IČ DHP:
SK2023253386 (ďalej aj ako žalobca alebo daňový subjekt) daň v sume 4.229.905,17 Eur na dani
vyberanej zrážkou za rok 2015. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na zákon
č. 333/2014 Z. z. uviedol, že sa s účinnosťou od 01. januára 2015 novelizoval zákon č. 595/2003 Z.
z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ZDP alebo zákon č. 595/2003 Z. z.). Do
ustanovenia § 17 ods. 31 ZDP bolo doplnené, že „z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých

poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) ZDP druhého bodu
(daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou - právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo) a
písm. e) tretieho bodu (právnická osoba - daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou), od držiteľa sa
daň vyberá podľa § 43 ZDP. Vo vzťahu k úprave podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP správca dane uviedol,
že toto ustanovenie a ani ZDP bližšie peňažné a nepeňažné plnenie nešpecifikuje, to znamená toto
ustanovenie (úprava § 43 ods. 3 písm. o) ZDP) sa vzťahuje na všetky plnenia poskytnuté poskytovateľovi

zdravotnejstarostlivostioddržiteľa. Jedinýmdruhomplnenia,naktorésanevzťahujepovinnosťzrazenia
dane z plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa sú peňažné plnenia
vyplácané za klinické skúšanie. Povinnosť platiteľa dane z peňažných plnení nebola osobitne upravená,
preto na povinnosť zdanenia peňažných plnení držiteľom platí pri zrazení a odvedení dane postup podľa
§ 43 ods. 10 až 12 ZDP, pokiaľ ide o povinnosť vykonania zrážky dane, lehoty na odvod zrazenej dane
a predkladanie oznámenia o zrazení a odvedení dane. Z uvedených ustanovení vyplýva:

- zrážku dane je povinný vykonať držiteľ pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech
daňovníka;- držiteľ je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca
za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť držiteľa neurčí inak; zrážka dane sa
vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka.

Ak držiteľ nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako
ako ním nezaplatená daň; podobne sa postupuje, ak držiteľ nezrazí daň v správnej výške. V súlade s
úpravou § 43 ods. 4 ZDP, základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri peňažných príjmoch uvedených
v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je iba príjem neznížený o výdavky - t.j. hrubý príjem. V súlade so znením
§ 43 ods. 6 ZDP, ak ide o peňažné a nepeňažné príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa §

43 ods. 3 písm. o) ZDP daňová povinnosť daňovníka sa považuje za splnenú riadnym vykonaním
zrážky dane. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení ďalej uviedol, že spoločnosť ProPhrama
s.r.o. je držiteľom, ktorý bol v roku 2015 definovaný v § 8 ods. 1 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z.,
nakoľko je uvedený v Zozname držiteľov povolení na veľkodistribúciu liekov, zverejnený Ministerstvom
zdravotníctva Slovenskej republiky. Spoločnosť ProPharma s.r.o. poskytovala v roku 2015 peňažné
plnenia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z.. Nakupovala od nich

lieky a zdravotnícky materiál a následne ich predávala. Správca dane zistil kontrolou, že z týchto plnení
nevykonala zrážku dane a neodviedla daň správcovi dane. Z evidencie, ktorú mal správca dane k
dispozícií zistil, že nepredložila správcovi dane oznámenie o zrazení odvedenej dane na tlačive, ktorého
vzor určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Správca dane vypočítal výšku dane, ktorá mala
byť zrazená a odvedená správcovi zo sumy úhrady dlžnej sumy v prospech jednotlivých poskytovateľov

zdravotnej starostlivosti za každý kalendárny mesiac roku 2015. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 595/2003
Z. z. sa pri dani vyberanej zrážkou použije sadzba dane 19% pri príjmoch podľa ods. 2 a 3 ust. § 43
zákona č. 595/2003 Z. z.. Na základe vykonanej daňovej kontroly a preukázaných kontrolných zistení
uvedených v protokole z daňovej kontroly č. 100692530/2017 a mala spoločnosť ProPharma s.r.o.
za rok 2015 vykonať zrážku dane a odviesť daň správcovi dane v celkovej sume 4.229.905,17 Eur.

Správca dane v rámci rozhodnutia ďalej uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2015 sa upravuje spôsob
zdaňovania peňažných plnení a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytované poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi z vymedzeného okruhu osôb
(držiteľov), okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania. Poskytovateľ lekárenskej starostlivosti bol
na účely zákona č. 595/2003 Z. z. do 31.12.2016 poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 2

písm. z) zákona č. 595/2003 Z. z., preto v roku 2015 nemohol byť súčasne v postavení poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti podľa § 2 písm. z) zákona č. 595/2003 Z. z. a držiteľa podľa § 2 písm. y) zákona
č. 595/2003 Z. z. len z toho dôvodu, že bol držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
podľa zákona č. 362/2011 Z. z.. V zmysle ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z.
daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a

neobmedzenou daňovou povinnosťou sa daň vyberá zrážkou, ak ide o peňažné plnenie a nepeňažné
plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo
zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa, okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie
37ab). Poznámka pod čiarou k odkazu 37ab) znie: Zákon č. 362/2011 o liekoch a zdravotníckych
pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia tiež uviedol, že zámerom zákonodarcu od
začiatku nebolo špecifické zadefinovanie peňažných plnení a nepeňažných plnení v ustanovení § 43
ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z., ale zadefinovanie negatívneho vymedzenia týchto plnení od
držiteľa v zákone č. 595/2003 Z. z., ktoré nepodliehajú zrážkovej dani, čiže okrem presne uvedených
plnení vyplácaných za klinické skúšanie a okrem plnení, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov podľa

§ 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 595/2003 Z. z..
Vo vzťahu k umiestneniu odkazu 37ab) v ustanovení § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z.
správca dane uviedol, že podľa bodu 22.1 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej
republiky sa odkaz na iné právne predpisy umiestňuje vždy nad konkrétne slovo alebo slovné spojenie,
čo je v tomto prípade slovné spojenie „klinické skúšanie“. V tomto smere je to tak uvedené aj v dôvodovej

správe k zákonu č. 333/2014 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 595/2003 Z. z. s účinnosťou od
01.01.2015 t. j. že len plnenie od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa zákona č.
362/2011 Z. z. nepodlieha dani vyberanej zrážkou. K uplatňovaniu § 43 ods. 3 písm. o) zákona č.
595/2003 Z. z. existoval v roku 2015 výklad legislatívy. Výklad legislatívy bol umiestňovaný aj na

webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Správca dane má tiež preukázané, že
poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (lekárne), ktorým bolo poskytované peňažné plnenie od držiteľa,
postupovali podľa platnej legislatívy a jej výkladov v roku 2015. Uplatňovaný § 17 ods. 3 písm. a) zákona
č. 595/2003 Z. z., podľa ktorého sa do základu dane nezahŕňa príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkoupodľa § 43 ods. 6 citovaného zákona je splnená daňová povinnosť a § 21 ods. 1 písm. l), podľa ktorého
daňovýmivýdavkaminiesúvýdavkyposkytovateľazdravotnejstarostlivostivzťahujúcejsakpeňažnému
a nepeňažnému plneniu prijatému od držiteľa, okrem výdavkov súvisiacich s vykonávaním klinického

skúšania. V závere prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že po vykonanom dokazovaní
vo vyrubovacom konaní mal držiteľ, obchodná spoločnosť ProPharma s.r.o. za rok 2015 vykonať zrážku
dane a odviesť daň správcovi dane podľa jednotlivých kalendárnych mesiacov tak, ako bolo uvedené v
protokole č. 100692530/2017 zo dňa 25.04.2017.

2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím Číslo: 102169290/2017 zo dňa 13.10.2017
(ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté
rozhodnutie) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101561561/2017 zo dňa 17.07.2017.
Žalovaný rozhodol na základe včas podaného odvolania žalobcu, pričom argumentácia žalobcu ako
odvolávajúceho sa v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane je obsiahnutá v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia na strane 6 až 8. Žalobca ako odvolávajúci namietal, že znenie § 17 ods.
31 zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 01.01.2015 odkazuje na použitie § 43 zákona o dani z
príjmov, kde je bližšie upravený výber dane zrážkou. Podľa žalobcu žalovaný aplikoval § 43 ods. 3 písm.
o) zákona o dani z príjmov nesprávne. Žalobca v odvolaní mal za to, že tým, že je odvolávka „37ab"
umiestnená na konci ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov, ide o prepojenie celého

citovaného ustanovenia so znením zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch ako celkom, a teda odvolávka sa
nevzťahuje iba na pojem „klinické skúšanie". Tým, že bolo od 01.01.2016 v zákone č. 362/2011 Z.z. o
liekoch vymedzené, čo sa považuje pre účely tohto zákona za peňažné a nepeňažné plnenie, došlo iba
k spresneniu dovtedy platného znenia zákona o liekoch, z ktorého vyplýva, že za peňažné a nepeňažné
plnenie nemožno považovať plnenia z bežného obchodného styku, týkajúceho sa kúpy a predaja liekov.

Žalobca sa vyjadril tiež k dôvodovej správe k zákonu č. 333/2014 Z.z., ktorým bol od 01.01.2015
novelizovaný zákon o dani z príjmov, a ktorým sa do zákona o dani z príjmov doplnilo ustanovenie §
43 ods. 3 písm. o). Žalobca považoval tvrdenia správcu dane, že len plnenia od držiteľa za vykonanie
klinického skúšania poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym
pracovníkom vykonaným podľa zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch, nepodliehajú zrážkovej dani, za

účelové.
Žalovaný mal za to, že v zmysle § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov, daň z príjmov
plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou
daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od

držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie, 37ab). Odkaz 37ab) sa odvoláva
na zákon č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Ak sa do zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch doplnilo zákonom č. 393/2015 Z. z. s účinnosťou
od 01.01.2016 znenie § 2 ods. 45, v ktorom sa vymedzilo, ktoré plnenia poskytované držiteľom na
výrobu liekov, držiteľom na veľkodistribúciu liekov, držiteľom na poskytovanie lekárenskej starostlivosti,

držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou sa nepovažujú za peňažné
a nepeňažné plnenie, tak sa tým v tomto ustanovení výslovne a zámerne uviedlo, že ide o vymedzenie
na účely tohto zákona. teda na účely zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch. Uvedené podľa žalovaného
znamená, že na účely zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch sa za peňažné a nepeňažné plnenia
nepovažujú plnenia od uvedených držiteľov. ktoré sú poskytované v rámci bežného obchodného

styku, týkajúceho sa predaja alebo nákupu liekov. Cieľom zmien ustanovených v tomto zákone bolo
zvýšenie transparentnosti vzťahov medzi farmaceutickým priemyslom a zdravotníckymi pracovníkmi,
ako aj zvýšenie transparentnosti v oblasti liekovej politiky ustanovením oznamovacej povinnosti v
elektronickejpodobeNárodnémucentruzdravotníckychinformáciíspresnýmurčenímobsahuarozsahu
oznamovaných údajov. Negatívne vymedzenie peňažných a nepeňažných plnení, ktoré podliehajú

oznamovacej povinnosti, je okrem § 2 ods. 45, uvedené aj v § 15 ods. l písm. u) zákona č. 362/2011 Z.z.
o liekoch, je zadefinované výlučne na účely zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch, a preto ho nie je možné
použiť na účely zákona o dani z príjmov v súvislosti s posúdením povinnosti vykonať zrážkovú daň v
zmysle § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov. K umiestneniu odkazu 37ab) v ustanovení § 43
ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov žalovaný uviedol, že podľa bodu 22.1 Prílohy č. I k legislatívnym

pravidlám vlády Slovenskej republiky sa odkaz na iné právne predpisy umiestňuje vždy nad konkrétne
slovo alebo slovné spojenie, čo je v danom prípade slovné spojenie "klinické skúšanie". Ak by sa mal
odkaz 37ab) týkať aj slov "peňažné a nepeňažné plnenie", tak, ako to namieta daňový subjekt, musel by
byť odkaz umiestnený aj nad týmito slovami. To, že sa odkaz umiestňuje až za interpunkčné znamienkovyplýva z pokynov Legislatívnej rady vlády SR k predkladaným návrhom zákonov. Žalovaný nesúhlasil
s názorom daňového subjektu, že vzhľadom na umiestnenie odkazu 37ab) v ustanovení § 43 ods. 3
písm. o) zákona o dani z príjmov išlo o zámer zákonodarcu prepojiť celé znenie ustanovenia s celým

znením zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch. a ani nie je možné ani vyvodiť záver, že znenie § 43 ods. 3
písm. o) zákona o dani z príjmov sa musí vykladať v súlade s celým znením zákona č. 362/2011 Z. z.
o liekoch. Čo sa týka dôvodovej správy k zákonu č. 333/2014 Z. z., ktorým sa od 01.01.2015 zmenil a
doplnil zákon o dani z príjmov, v dôvodovej správe je k uplatňovaniu zrážkovej dane uvedené, že dani
vyberanejzrážkounepodliehajúlenplneniaoddržiteľazavykonanieklinickéhoskúšaniaposkytovateľovi

zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa
zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch. Zámerom zákonodarcu nebolo špecifické zadefinovanie peňažných
a nepeňažných plnení, ktoré podliehajú zrážkovej dani v zmysle § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z
príjmov, ale zadefinovanie negatívneho vymedzenia tých plnení od držiteľa v zákone o dani z príjmov,
ktoré okrem presne uvedených plnení za klinické skúšanie a plnení, ktoré sú oslobodené od dane z
príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o dani z príjmov, nepodliehajú zrážkovej dani. Odvolací orgán k

námietke daňového subjektu, že tvrdenia správcu dane, týkajúce sa vykonania zrážkovej dane držiteľa
z poskytnutých peňažných plnení v prospech lekární, ako poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je
účelové uviedol, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly a pri vyhodnotení zistených
skutočností v súlade so znením § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov. Žalovaný k námietkam
žalobcu, že mali byť jeho príjmy zdaňované ako príjmy z bežného obchodného styku uviedol, že

tým, že žalobca je uvedený v Zozname držiteľov povolení na veľkodistribúciu liekov, ktorý zverejnilo
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, je držiteľom, ktorý bol v roku 2015 zadefinovaný v
§ 8 ods. l písm. l) zákona o dani z príjmov. V zmysle citovaného ustanovenia ostatnými príjmami,
ak nejde o príjmy podľa ods. 5 až 7 sú najmä peňažné a nepeňažné plnenia, ktoré boli poskytnuté
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od

držiteľa.Vzmysle§17ods.31zákonaodanizpríjmov,zpeňažnýchanepeňažnýchplneníposkytnutých
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je daňovníkom podľa § 2 ods. 2 druhého bodu a písm.
e) tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá zrážkou. V zmysle § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani.
daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a
neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré

bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu
pracovníkov od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie. Z uvedených
ustanovení zákona o dani z príjmov vyplýva, že daňový subjekt ako držiteľ, bol povinný z peňažných
plnení poskytnutých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v tomto prípade lekárňam, zraziť daň.
Pretože povinnosť platiteľa dane pri zdanení peňažných plnení nebola osobitne upravená, na povinnosť

zdanenia peňažných plnení držiteľom, sa na vykonanie zrážky dane, na lehotu na jej odvedenie a
predkladanie oznámení o zrazení a odvedení dane vzťahuje postup v súlade s § 43 ods. 10 až 12 zákona
o dani z príjmov. Z citovaných ustanovení podľa žalovaného vyplýva, že peňažné plnenia poskytované
držiteľom v prospech poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sú zdaňované v zmysle ustanovení § 43
zákona o dani z príjmov.

3. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 27.10.2017, doručenou na krajský súd dňa 30.10.2017
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102169290/2017 zo dňa 13.10.2017,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len „správca dane“) č. 101561561/2017
zo dňa 17.07.2017. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. vyrubil daň v sume 4.229.905,17 Eur na dani vyberanej zrážkou za rok 2015. Žalobca žalobu

odôvodnil tým, že žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Mal
za to, že zásadný právny význam má posúdenie toho, či každé peňažné, nepeňažné plnenie poskytnuté
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od
držiteľa má podliehať postupu podľa § 43 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého z výslovného znenia
§ 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov vyplýva, že tento postup výberu dane sa nevzťahuje na

plnenia, ak sú vyplácané za klinické skúšanie. Zdôraznil, že súčasne ďalšou podmienkou formulovanou
zákonom pre postup podľa § 43 je, že daň sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné plnenie a nepeňažné
plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo
zdravotníckemupracovníkovioddržiteľa.Zákonodanizpríjmovvroku2015nedefinovalpojempeňažné
a nepeňažné plnenie, práve tu je preto podstatné poukázať na odvolávku (odkaz „37ab“), ktorá je

umiestnená na konci ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) o dani z príjmov, a to za bodkou ukončujúcu
vetu právnej normy. Žaloba uviedol, že používanie odvolávok v právnom poriadku Slovenskej republiky
má svoj systém a význam, ktorého účelom je správny výklad a správna aplikácia jednotlivých právnych
noriem. Právna norma sa nemôže vykladať a aplikovať izolovane od ostatných právnych noriem, pretožetakýto výklad by bol nesprávny. Odvolávka „37ab“ je v § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov
umiestnená za bodkou ukončujúcou vetu, a teda nevzťahuje sa len na určitý konkrétny pojem uvedený
v tejto vete, ale na celú vetu. Žalovaný ako i prvostupňový správny orgán vychádzali z toho, že odkaz

sa vzťahuje len k pojmu „klinické skúšanie“, čo však nie je správny výklad a záver. Používanie odkazov
je upravené najmä v dokumentoch Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky a Legislatívne
pravidlá tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z.. Z týchto vyplýva, že v prípade, ak sa odkaz (odvolávka)
vzťahuje len na konkrétny pojem (slovo, slovné spojenie) umiestni sa odkaz vždy nad toto konkrétne
slovo, resp. slovné spojenie. Žalovaný vyvodzuje závery tak, ako keby bola odvolávka použitá len ku

konkrétnejšiemu pojmu „klinické skúšanie“. Za daného skutkového a právneho stavu je však potrebné
odkaz použitý zákonodarcom aplikovať v súlade s tým, ako bol zákonodarcom použitý, a teda vo vzťahu
k celej vete pred bodkou. Iný postup by znamenal svojvoľný výklad právnej normy, čo je v právnom
štáte neprijateľný postup. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že samotný pojem peňažné a nepeňažné
plnenie použitý v ust. § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov je potrebné vykladať v súlade so
zákonom o liekoch. Zákon o liekoch v ustanovení § 2 ods. 45 v znení účinnom od 01.01.2016 negatívne

vymedzuje, ktoré príjmy sa nepovažujú za peňažné a nepeňažné plnenie nasledovne: Za peňažné
alebo nepeňažné plnenie sa na účely tohto zákona nepovažujú plnenia poskytované držiteľom povolenia
na výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou
v rámci bežného obchodného styku2b) týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Ak sa nepreukáže,

že podmienky poskytnutých plnení zodpovedajú podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku
a že sa týkajú predaja alebo kúpy liekov, nepovažujú sa takéto plnenia za plnenie poskytnuté v rámci
bežného obchodného styku. Zákon o liekoch do účinnosti zákona č. 393/2015 Z. z. neobsahoval
negatívne vymedzenie pojmov peňažné a nepeňažné plnenie. Pozitívne vymedzenie týchto pojmov
obsahovalo ustanovenie § 18 ods. 8 tretia veta zákona o liekoch, v zmysle ktorého „Držiteľ povolenia

na veľkodistribúciu liekov alebo tretia osoba, prostredníctvom ktorej držiteľ povolenia na veľkodistribúciu
liekov financuje, sponzoruje alebo inak priamo alebo nepriamo finančne alebo materiálne podporuje
odborné podujatie alebo účasť zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí, je povinný vystaviť
zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účele jeho
poskytnutia.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva a je tiež v súlade s dôvodovou správou k zákonu č.

333/2014 Z. z., že za peňažné alebo nepeňažné plnenie sa považuje také plnenie, ktorého účelom
je financovanie, sponzorovanie alebo iná priama alebo nepriama finančná alebo materiálna podpora
odborného podujatia alebo účasti zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí.
Zákon o liekoch v žiadnej svojej časovej verzii za peňažné a nepeňažné plnenie nepovažoval plnenia
prijaté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľa v rámci obchodného styku, práve naopak

tieto pojmy používal vždy len v súvislosti s financovaním, sponzorovaním alebo inou priamou alebo
nepriamou finančnou alebo materiálnou podporou odborných podujatí alebo účasti zdravotníckeho
pracovníka na odbornom podujatí. Ak ustanovenie § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov odkazuje
na celý zákon o liekoch, bolo by nesprávne tvrdiť, že za peňažné a nepeňažné plnenie poskytnuté
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa sa považuje aj plnenie prijaté v rámci bežného

obchodného styku. Ak teda žalovaný a prvostupňový správny orgán z takýchto záverov vychádzali pri
vydaní napadnutého rozhodnutia, rozhodnutia sú nesprávne a nezákonné.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že ustanovenie § 2 ods. 45 zákona o liekoch
definuje peňažné a nepeňažné plnenia len na účely zákona o liekoch, nie je toto tvrdenie pravdivé
a nemôže obstáť. Takýto výklad by bol v absolútnom rozpore s významom a používaním odkazov v

právnych predpisoch na iné právne predpisy. Zákon o dani z príjmov v ustanovení § 43 ods. 3 písm. o)
výslovnenacelýzákonoliekochodkazuje.Účelompoužívaniatýchtoodkazovjeokreminéhotiežto,aby
sa predišlo duplicitným definíciám určitých pojmov, ktoré používajú viaceré právne predpisy. Ak má byť
na účely zákona o dani z príjmov peňažné a nepeňažné plnenie definované inak, než vyplýva zo zákona
o liekoch, zákonodarca by ho jednak samostatne zadefinoval a jednak by nepoužil odkaz na celý zákon

o liekoch, tak ako ho použil. Citované ustanovenie zákona o dani z príjmov žalovaný nesprávne vykladá,
nebolo preto žalovaným aplikované správne, čo má za následok nesprávne posúdenie skutkového
stavu veci a nesprávne a nezákonné rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového orgánu v správnom
konaní. Výklad použitý žalovaným je nedôvodný, nesystematický, neprimerane extenzívny a nezákonný.
Okrem toho je v neprospech daňovníka. Žalovaný i prvostupňový správny orgán vytvorili vlastný výklad

právnych noriem, ktorý je v však v rozpore so zásadami právneho štátu, je nesprávny a nesystematický
a nevychádza z legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, ktoré určujú akým spôsobom má zákonodarca
odkaz použiť, čo analogicky potom umožňuje odkazy v právnych predpisov a samostatné právne
predpisy aj správne interpretovať. Ak by aj bol výklad ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani zpríjmov nejasný pre jeho adresáta, je potrebné použiť výklad v prospech adresáta tejto právnej úpravy
a prípadná neurčitosť musí ísť na ťarchu zákonodarcu a nie na ťarchu daňového subjektu.
Žalobca v žalobe poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 333/2014 Z. z., ktorým sa do zákona o

dani z príjmov doplnilo predmetné ustanovenie § 43 ods. 3 písm. o). Dôvodová správa síce výslovne
neuvádza, že by príjem z bežného obchodného styku nepodliehal dani vyberanú zrážkou, to však
práve z dôvodu, že neexistuje žiadny predpoklad ani dôvod, a tento neexistoval ani pred nadobudnutím
účinnosti tejto novely zákona o dani z príjmov, k tomu, že by plnenia poskytnuté poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom držiteľom pri predaji

a kúpe liekov, t. j. pri bežnej obchodnej činnosti mali byť predmetnom zrážkovej dane. Dôvodová
správa teda v súvislosti s dopĺňaným ustanovením § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov
vôbec neuvádza, že by sa predmetné ustanovenie malo akokoľvek vzťahovať na plnenia poskytované
držiteľom alebo farmaceutickou spoločnosťou v rámci bežného obchodného styku týkajúceho sa predaja
alebo kúpy liekov. Naopak dôvodová správa používa pojmy peňažné a nepeňažné plnenie len v
súlade s ich pozitívnym vymedzením v zmysle zákona o liekoch, a teda v súvislosti s organizáciou

a uskutočňovaním organizovaných akcií a odborných podujatí, z čoho je tiež možné logicky vkladať
zámery zákonodarcu k obsahovému vymedzeniu pojmov peňažné a nepeňažné plnenie. Dôvodová
správa okrem iných aj k navrhovanému ustanoveniu § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov
uvádza,žeZákonnaďalejneupravujetaxatívnemožnostivyčíslenianepeňažnéhoplnenia,pričomdržiteľ
musí vychádzať zo skutočne uhradených nákladov. Avšak napríklad na účely vyčíslenia zdaniteľného

príjmu v prípade hromadne organizovaných akcií môže organizátor podujatia vychádzať z celkovej
priemernej predpokladanej spotreby, t. j. tzv. nepeňažného príjmu založeného na pomere plánovaných
nákladov na nepeňažné zdaniteľné plnenia a plánovanom počte účastníkov. Takto stanovený príjem
môže byť použitý na účely výpočtu zrážkovej dane bez ohľadu na skutočnú spotrebu daného účastníka.
Organizátor podujatia uvedený nepeňažný zdaniteľný príjem oznámi všetkým účastníkom podujatia

vopred. Organizátor podujatia nepeňažné plnenia poskytované v súvislosti s účasťou na odbornom
podujatí vyčísli primerane s ohľadom na povahu a rozsahu daného podujatia. Žalovaný ďalej v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ustanovenia zákona o dani z príjmov bližšie peňažné a
nepeňažné plnenie nešpecifikujú, to znamená, že citované ustanovenie (§ 17 ods. 31 v spojení s §
43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov) sa vzťahuje na všetky plnenia poskytnuté poskytovateľovi

zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Jediným druhom plnenia, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť zrazenia
dane z plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, sú peňažné plnenia
vyplácané za klinické skúšanie.
Žalobca v žalobe uviedol, že tento záver a právne posúdenie zo strany žalovaného a prvostupňového
orgánu považuje za absolútne nesprávne. Žalovaný svojvoľne a neprimerane extenzívne zahrnul pod

pojem peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré je poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od
držiteľa všetky a akékoľvek plnenia, okrem plnení poskytnutých z klinického skúšania, nie je správny
výklad dotknutého ustanovenia zákona o dani z príjmov. Na základe toho žalovaný považuje za účely
predmetu zrážkovej dane za rok 2015 aj plnenia poskytované držiteľom v rámci bežného obchodného
styku týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Plnenia z bežného obchodného styku poskytnuté

poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárni) držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, ktorým
je aj kontrolovaný subjekt sa považujú za príjmy podľa ust. § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z
príjmov, t. j. príjmy z podnikania. Výkon činnosti držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov pri predaji
a kúpe liekov ako aj lekárne je podnikaním podľa osobitného predpisu, a teda príjem z tejto činnosti je
príjmom z podnikania. Napriek tomu, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dosahujú príjmy podľa

§ 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, môžu dosahovať aj tzv. ostatné príjmy, ktoré sú presne
definované v § 8 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 01.01.2015, a to tak, že
ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7 sú najmä peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo
poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,37aa) jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu
pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia

na výrobu liekov, farmaceutickej spoločnosti,37ab) výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej
potraviny37ac) alebo prostredníctvom tretej osoby (ďalej len „držiteľ“), to znamená, že poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti dosahujú samostatné dva príjmy, a to príjmy z podnikania - z bežnej obchodnej
činnostipodľa§6ods.1písm.c)zákonaodanizpríjmovamôžudosahovaťajostatnépríjmy-ktorýmisú
peňažné a nepeňažné plnenia od držiteľa, s čím počíta aj samotný zákon o dani z príjmov. Postup podľa

ktorého žalovaný automaticky všetky druhy plnení od držiteľa zahrnie pod pojem peňažné a nepeňažné
plnenie, ktoré je predmetom zrážkovej dane podľa § 43 zákona o dani z príjmov je teda logicky
nesprávny a vylučuje ho samotný zákon o dani z príjmov a jeho účel.Žalobca v žalobe ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný sa pri rozhodovaní vo veci nijako
nevysporiadal s tým, že samotný zákon o dani z príjmov rozlišuje, že môžu vzniknúť jednak príjmy
z plnení podľa § 6 ods. 1 písm. c) t. j. príjmy z podnikania podľa osobitných predpisov a jednak

môžu vzniknúť príjmy z peňažných alebo nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti od držiteľa. Táto skutočnosť len v ďalšom dopĺňa výklad pojmu peňažného a nepeňažného
plnenia na účely zrážkovej dane, a teda, že príjmy z bežného obchodného styku držiteľa pri predaji a
kúpe liekov nie sú predmetom zrážkovej dane podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Príjmy z predaja a
kúpy liekov od poskytovateľa pre distribučnú spoločnosť (držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov)

sú príjmom z podnikania podľa § 6 zákona o dani z príjmov.
Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu, že nie je dostatočne
jasné z akých skutočností a dôkazov vychádzal žalovaný pri svojom rozhodovaní, keď posudzoval
odvolacie argumenty žalobcu, že nesprávne aplikoval právnu normu vadným výkladom odvolávky
použitej v právnej norme a s týmto argumentom sa žalovaný náležite vecne a právne nevysporiadal.
Taktiež ničím nezdôvodnil svoje tvrdenie, že správca dane má tiež za preukázané, že poskytovatelia

zdravotnej starostlivosti (lekárne), ktorým bolo poskytnuté peňažné plnenie od držiteľa postupovali podľa
platnej legislatívy aj v roku 2015, pričom uplatňovali § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov,
podľa ktorého sa do základu nezahŕňa príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6
citovaného zákona je splnená daňová povinnosť a tiež § 21 ods. 1 písm. l) citovaného zákona, podľa
ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vzťahujúce sa k

peňažnému a nepeňažnému plneniu prijatému od držiteľa, okrem výdavkov súvisiacich s vykonávaním
klinického skúšania. S praxou preukázanou žalovaným sa nestretol ani pri iných držiteľoch. Pre úplnosť
uviedol, že žalobca má vedomosť len o jedinom subjekte, v súvislosti s ktorého postupmi sa správca
dane postupom žalobcu pri platení dane z príjmov za rok 2015 začal zaoberať. Bežnou obchodnou
praxou pri poskytovaní peňažných plnení od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti - ak k

tomu dochádza pri bežnom obchodnom styku je, že tieto príjmy nie sú zdaňované postupom podľa §
43 zákona o dani z príjmov. Vzhľadom na uvedené žalobca považuje za nevyhnutné, aby žalovaný
jeden zo svojich hlavných argumentov, o ktorý svoje rozhodnutie opiera o tom, že poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti uplatňujú pri peňažných plneniach od držiteľov v rámci bežného obchodného
styku postup podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, preukázal reálnymi podkladmi a

dôkazmiotýchtopostupochaskutočnostiach,aabypresneuviedol,priakýchakoľkýchposkytovateľoch
zdravotnej starostlivosti tento postup eviduje. Zároveň v žalobe uviedol, že žiada, aby na účely
dôkazného zistenia skutkového stavu veci, ktoré je pre správne a zákonne rozhodnutie nevyhnutné,
od žalovaného vyžiadaná informácia, či kontroly zrážkovej dane žalovaný vykonal, resp. vykonáva aj
pri iných držiteľoch, a či postupy, ktoré požaduje od žalobcu, a to odvádzať zrážkovú daň z peňažných

plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárni) spôsobom podľa § 43 zákona o
dani z príjmov aj pri bežnom obchodnom styku držiteľa a lekárne, požaduje resp. kontroluje aj pri ďalších
subjektoch, ktoré majú postavenie držiteľa.
V závere žaloby žalobca uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný použil nesprávny výklad právnych
noriem, tieto nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav, a teda vec nesprávne právne posúdil.

Mal tiež za to, že žalovaný nezistil skutkový stav úplne a správne, svoje tvrdenia riadne nezdôvodnil,
nepodložildôkazmi.Tiežmalzato,ženapadnutérozhodnutiasúnepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov, čím boli porušené základné práva a právom chránené záujmy. Taktiež mal za to,
že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
je v rozpore s administratívnymi spismi, lebo v nich nemá oporu a to najmä vo vzťahu k tvrdeniu

žalovaného, že mal za preukázané, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (lekárne), ktorým boli
poskytované peňažné plnenia od držiteľa podľa platnej legislatívy a jej výkladu v roku 2015, pričom
uplatňovali § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa do základu nezahŕňa príjem,
pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 citovaného zákona je splnená daňová povinnosť
a taktiež § 21 ods. 1 písm. l) citovaného zákona, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vzťahujúce sa k peňažnému a nepeňažnému plneniu prijatému
od držiteľa, okrem výdavkov súvisiacich s vykonávaním klinického skúšania.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 08.01.2018. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že
rozhodnutie považuje za vecne správne a žalobu žiadal zamietnuť. Žalovaný poukázal na odôvodnenie

svojho rozhodnutia, ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Dospel k záveru, že žalobca v žalobe
neuvádzal také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline, pričom by neboli predmetom odvolania. Žalovaný mal za to, že zistenia správcu dane, ako
aj závery z týchto zistení vyplývajúce sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v rozhodnutí Daňovéhoúradu Žilina č. 101561561/2017 zo dňa 17.07.2017, ako aj v rozhodnutí Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky č. 102169290/2017 zo dňa 13.10.2017. K námietke žalobcu, že žalovaný sa
nevysporiadal so zásadnými otázkami podstatnými pre správne posúdenie veci, a že žalovaný rovnako

ako správca dane postupoval nesprávne, a nesprávne aplikoval príslušné právne normy v dôsledku
čoho dospel k nesprávnym zisteniam a zistené skutočnosti nesprávne posúdil. Z uvedeného dôvodu
nesprávne vyrubil žalobcovi daň. Žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly dane
z príjmov vyberanej zrážkou postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, správca dane a
žalovaný pri vydaní rozhodnutia postupovali a príslušné právne normy aplikovali správne a to na základe

zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k nesprávnemu výkladu právnej normy aplikovanej žalovaným,
žalovaný uviedol, že svoje rozhodnutie opieral o znenie ustanovenia § 17 ods. 31 v spojení s § 43
ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o dani z príjmov“), ktoré upravujú prípady, kedy subjekt v postavení držiteľa má povinnosť platiť
zrážkovú daň. Dôkaz o tom, že povinnosť platenia zrážkovej dane sa naňho nevzťahovala, predložil
žalovanému právne stanovisko advokátskej kancelárie k výkladu právnych noriem, podnet ktorý bol k

danej problematike vypracovaný a predložený na MF SR daňovým poradcom U.. A.. A. J. a odborné
stanovisko daňového poradcu U.. K. F.. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaný uviedol, že v zmysle §
17 ods. 31 zákona o dani z príjmov, z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu písm. e) tretieho bodu,
od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43. V zmysle § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov, daň

z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a
neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré
boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu
pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie 37ab). Žalovaný k
dôkazom žalobcu, ktorým bol materiál Zdaňovanie peňažných a nepeňažných plnení medzi držiteľom

a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, vypracovaný daňovým poradcom U.. A.. A. J., predmetom
ktorého bolo vymedzenie pojmov týkajúcich sa zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení medzi
držiteľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a právne stanovisko vypracované Advokátskou
kanceláriou JUDr. Hronček s.r.o. pre Slovenskú komoru daňových poradcov, Metodicko-legislatívna
komisia U.. A.. A. J., Z.. uvádza, že sa jedná iba o vyslovené názory advokátskej kancelárie a daňových

poradcov, ktoré nie sú pre správcu dane a žalovaného záväzným stanoviskom, a preto neboli podľa
nich povinní postupovať. Správca dane zaujal stanovisko a vysporiadal sa s vyjadrením k zisteniam
uvedeným v protokole, ktoré predložil žalobca. Komunikáciu medzi Advokátskou kanceláriou JUDr.
RóbertHronček,s.r.o.aU..A..A.J.,s.r.o.nepovažovalsprávcadaneaanižalovanýzasúčasťodvolania,
nakoľko sa jednalo o názor smerovaný inému orgánu. K námietke žalobcu, že odvolávky v právnom

poriadku Slovenskej republiky majú svoj systém a význam, ktorý slúži k správnemu výkladu a aplikácii
jednotlivých právnych noriem, vo vzťahu k tejto námietke žalovaný uviedol, že používanie odvolávok v
právnom poriadku Slovenskej republiky má svoj systém a význam, čo nespochybňuje. Kde vo vete sa
odkaz na iné právne normy umiestňuje, vyplýva z pokynov Legislatívnej rady vlády SR k predkladaným
návrhom zákonov. V zmysle § 22.1 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky,

sa odkaz na iné právne predpisy umiestňuje vždy nad konkrétne slovo alebo slovné spojenie. Žalovaný
vo vzťahu k námietke žalobcu, že odvolávka 37ab je v § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov
umiestnená za bodkou ukončujúcou vetu, a teda sa nevzťahuje len na určitý konkrétny pojem uvedený
v tejto vete, ale na celú vetu. Žalovaný a správca dane však vychádzali z toho, že odkaz sa vzťahuje
iba k pojmu „klinické skúšanie“, čo však nie je správny výklad a záver. Žalovaný opomenul skutočnosť,

že odkaz na zákon o liekoch je umiestnený za bodkou, t.j. nie priamo nad konkrétnym pojmom, v
tomto prípade klinické skúšanie. Žalovaný vo vzťahu k tejto námietke uviedol. K umiestneniu odkazu
37ab) v ustanovení § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov Ministerstvo financií Slovenskej
republiky vo svojom stanovisku uviedlo, že podľa § 22.1 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám
vlády Slovenskej republiky sa odkaz na iné právne predpisy umiestňuje vždy nad konkrétne slovo alebo

slovné spojenie, čo je v danom prípade slovné spojenie „klinické skúšanie“. V tomto smere je to tak
uvedené aj v dôvodovej správe k zákonu č. 333/2014 Z. z., ktorým sa od 01.01.2015 zmenil a doplnil
zákon o dani z príjmov, t. j. že len plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa
zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch nepodlieha dani vyberanej zrážkou. K námietke žalobcu, že negatívne

vymedzenie peňažné a nepeňažné plnenie (§ 2 ods. 45) bolo do zákona o liekoch doplnené až novelou
zákona od 01.01.2016, neznamená, že by dovtedy platilo, že plnenia poskytované držiteľom povolenia
na výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie
lekárskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou vrámci bežného obchodného styku, kde sa za peňažné a nepeňažné považovali. Je preto možné použiť
taký výklad zákona o liekoch účinného do 31.12.2015, v zmysle ktorého by sa tieto plnenia považovali
za peňažné a nepeňažné plnenia iba z dôvodu, že neboli zákonom z obsahovaného vymedzenia

tohto pojmu výslovne vylúčené. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaný uviedol, že ak do zákona č.
362/2011 Z. z. doplnilo s účinnosťou od 01.01.2016 znenie § 2 ods. 45, v tomto ustanovení sa zámerne
uviedlo, že ide o vymedzenie na účely tohto zákona t. j. zákona č. 362/2011 Z. z.. Z uvedeného
vyplýva, že na účely zákona o liekoch sa za peňažné a nepeňažné plnenia od tam uvedených držiteľov
nepovažujú plnenia poskytované v rámci bežného obchodného styku týkajúceho sa kúpy a predaja

liekov. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že je potrebné sa vyjadriť aj k dôvodovej správe k zákonu
č. 333/2014 Z. z., ktorým sa do zákona znenie § 43 ods. 3 písm. a) doplnilo. Vo vzťahu k tejto
námietke žalovaný uviedol, že z dôvodovej správy k zmenám týkajúcim sa § 8 ods. 1 písm. l), § 43
ods. 3 písm. o) a § 17 ods. 31 vyplýva, že navrhovaná úprava mení spôsobom zdaňovania peňažných
a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi
alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu

liekov, povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo
prostredníctvom tretej osoby. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ako tvorca zákona jednoznačne
deklarovalo, že zámerom zákonodarcu od začiatku nebolo špecifické zadefinovanie peňažných plnení
a nepeňažných plnení v ustanovení § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov, ale zadefinovanie
negatívneho vymedzenia týchto príjmov od držiteľa v zákone o dani z príjmov, ktoré nepodliehajú

zrážkovej dani, čiže okrem presne uvedených plnení vyplácaných za klinické skúšanie, a okrem plnení,
ktoré sú oslobodené od dane z príjmov § 9 ods. 2 písm. y) zákona o dani z príjmov. V dôvodovej
správe sa ďalej uvádza, že do § 8 zákona o dani z príjmov sa z dôvodu právnej istoty dopĺňa medzi
osoby, od ktorých plynú peňažné a nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho
zamestnancom alebo zdravotníckemu pracovníkovi aj farmaceutická spoločnosť. Zároveň sa zaviedla aj

legislatívnaskratka„držiteľ“prevymedzenýokruhosôb,odktorýchsapredmetnéplneniebudúzdaňovať
osobitným spôsobom. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že plnenia z bežného obchodného styku
poskytnutého poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárne) držiteľom povolenia na veľkodistribúciu
liekov, ktorým je aj žalobca sa považujú za príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov,
t. j. príjmy z podnikania, pričom sa jedná o podnikanie podľa osobitného predpisu. K tejto námietke

žalovaný uviedol, že v zmysle § 3 zákona o dani z príjmov sú príjmy zo závislej činnosti (§ 5), príjmy
z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého
výkonu (§ 6), príjmy z kapitálového majetku (§ 7) a ostatné príjmy (§ 8) predmetom dane podnikateľa,
ktorý podniká ako fyzická osoba. Žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť ako právnická osoba, a
preto sa na neho vzťahujú ustanovenia tretej časti zákona o dani z príjmov - daň právnickej osoby.

Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti môže byť aj podnikateľ - fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy
z podnikania vykonávaného podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov a dosahuje okrem príjmu
od držiteľa, ktorý je zdaňovaný zrážkovou daňou aj iné príjmy, podliehajúce dani z príjmu. Príjmy, ktoré
sú ostatnými príjmami v zmysle § 8 zákona o dani z príjmov dosahujú osoby, ktoré nie sú zriadené na
podnikanie, to znamená, že nevykonávajú podnikateľskú činnosť. V prípade takýchto príjmov sa jedná

o peňažný alebo nepeňažný príjem, ktorý prijala osoba, ktorá nevykonáva podnikateľskú činnosť od
držiteľa za poskytnutie služby napr. klinické skúšanie. Žalobca v žalobe poukázal na § 20 ods. 1 písm.
i) zákona o liekoch a uviedol, že z citovaných ustanovení zákona o liekoch jednoznačne vyplýva, že v
rámci bežného obchodného styku medzi držiteľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (lekárňou)
dochádza k obchodným transakciám, pri ktorých držiteľ poskytuje resp. musí poskytovať peňažné

plnenie za spätne odkúpený, reklamovaný alebo z iného dôvodu vrátený liek. V prípade postupu podľa
názoru žalovaného, ak by došlo k vráteniu lieku z dôvodu reklamácie alebo spätného predaja, bol
by takýto postup pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti likvidačný, keďže na vrátení, reklamácii
alebo spätnom predaji lieku držiteľovi, by boli stratové o odvedenú zrážkovú daň. V takomto procese
by dochádzalo k bezdôvodnému zaplateniu zrážkovej dane, hoci by žiaden príjem nikomu nevznikol a

reálne by sa jednalo iba o presun lieku v rámci distribučnej siete k inému subjektu. Žalovaný vo vzťahu k
tejto námietke uviedol, že legislatívna skratka držiteľ bola na účely zákona o dani z príjmov zadefinovaná
v § 8 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmov. S účinnosťou od 01.01.2016 sa z dôvodu spresnenia
presunula legislatívna skratka z pôvodného ustanovenia § 8 ods. 1 písm. l) zákona o dani z príjmov
medzi základné pojmy do § 2 písm. y) zákona o dani z príjmov, je vymedzený okruh osôb, ktoré boli

držiteľmi na účely zákona o dani z príjmov sa však nezmenil. Poskytovateľ lekárenskej starostlivosti
bol na účely zákona o dani z príjmu do 31.12.2016 poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa § 2
písm. z) zákona o dani z príjmov, preto nemohol byť súčasne v postavení poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti podľa písm. z) zákona o dani z príjmov a držiteľa podľa § 2 písm. y) zákona o dani zpríjmov len z toho dôvodu, že bol držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa
zákona č. 362/2011 Z.z.. Žalovaný ďalej uviedol, že z dokladov predložených žalobcom v priebehu
daňovej kontroly vyplynulo, že žalobca z liekov a zdravotníckeho materiálu, ktorý v priebehu roka 2015

nakúpil od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vyviezol v roku 2015 do zahraničia, lieky v hodnote
16.508.735,37 Eur. Odberatelia v tuzemsku nadobudli od žalobcu lieky v hodnote 8.989.103,39 Eur.
Žalobca ako veľkodistribútor liekov nakupoval lieky od lekární, pričom išlo o spätný predaj. Žalobca
v žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že nie je jasné, z akých
skutočností a dôkazov žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal, keď posudzoval argumenty žalobcu.

Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, že žiadny iný z poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,
ktorý poskytoval peňažné plnenie ako protihodnotu za dodaný tovar, nepostupoval tak, ako tvrdí
správca dane, ale príjmy z predaja liekov zdaňovali ako príjmy z podnikateľskej činnosti v zmysle §
6 ods. 1 písm. c) Zákona o dani z príjmov. Žalobca preto žiadal správcu dane, aby svoje tvrdenia
preukázal reálnymi dokladmi a dôkazmi o takýchto postupoch a skutočnostiach, a aby presne uviedol,
pri akých a koľkých poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti takýto postup eviduje. Vo vzťahu k tejto

námietke žalovaný uviedol, že predložené vyjadrenie, stanoviská daňových poradcov a advokátskej
kancelárie neboli dôkazmi, na základe ktorých by správca dane a žalovaný zmenili svoje rozhodnutie. K
žiadosti žalobcu, aby správca dane reálnymi dokladmi a dôkazmi preukázal postup zdaňovania prijatých
peňažnýchplneníoddržiteľovinýmiposkytovateľmizdravotnejstarostlivostiapresneuviedol,priakýcha
koľkých poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, takýto postup eviduje, žalovaný uviedol, že podliehajú

v zmysle § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovému tajomstvu. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný
sa nezaoberal predloženou komunikáciou medzi advokátskou kanceláriou a U.. A.. A. J., Z.. uviedol, že
komunikácia bola predložená ako príloha k vyjadreniu k protokolu, nemal sa žalovaný preto dôvod touto
komunikáciou pri preskúmavaní rozhodnutia správcu dane v priebehu odvolacieho konania zaoberať.
Správca dane sa danou komunikáciou nezaoberal aj z dôvodu, že sa jednalo iba o vyslovený názor tak

advokátskej kancelárie, ako aj U.. A.. A. J. Z.. k uplatneniu § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov,
ktorý nie je pre správcu dane a ani žalovaného vo vzťahu k žalobcovi záväzný. Vo vzťahu k námietke
žalobcu, že žalovaný použil nesprávny výklad právnych noriem, tieto nesprávne aplikoval na zistený
skutkový stav, a teda vec nesprávne posúdil žalovaný uviedol, že správca dane postupoval pri výkone
daňovej kontroly v zmysle platných právnych predpisov, pričom skutkový stav zistil a vyhodnotil správne.

Žalobca neuviedol dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť,
a v čom resp. akým spôsobom boli porušené jeho základné práva a právom chránené záujmy. Preto
vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Žalobca v písomne podanej replike zo dňa 28.02.2018 k vyjadreniu žalovaného zotrval na

skutočnostiach uvedených v žalobe. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalovaného uviedol, že sa v
celom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe ako aj dôvodov svojho rozhodnutia. Žalobca v
písomnom vyjadrení k duplike žalovaného poukázal na odborné vyjadrenie (jazykový výklad ustanovení
zákonov), ktoré pripojil k svojmu podaniu.

6. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 31S/141/2017-174 zo dňa 15. augusta 2018 rozhodol vo veci
tak, že napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102169290/2017 zo dňa
13.10.2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia
žalovaného. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na úplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 10Sžfk/5/2019 zo dňa 29.01.2020 rozsudok Krajského
súduvŽilineč.k.31S/141/2017-174zodňa15.augusta2018zrušilavecvrátilKrajskémusúdunaďalšie
konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že odôvodnenie
rozhodnutia krajského súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom krajský súd postupoval pri

posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré
Správny súdny poriadok kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto
rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka správneho súdneho konania, ktorý má nárok na
to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Krajský súd bol preto povinný svoje rozhodnutie riadne
odôvodniť,bolpovinnýtiežzrozumiteľnýmspôsobomvysvetliť,akoaprípadneprečosaurčitoužalobnou

námietkou nezaoberal. Vyslovil záver, že súd pochybil, keď zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného,
bez toho, aby uviedol zrozumiteľný právny názor na skutkové a právne otázky súvisiace s predmetnou
vecou.8. Po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky Krajskému súdu v Žiline, doručil súdu žalobca
súdu písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 24.04.2020, v ktorom žiadal nariadenie pojednávania
vo veci samej. Žalobca sa v prvej časti vyjadrenia venoval konaniu konkrétnych zamestnancov správcu

dane a žalovaného v danej veci s tým, že mal za to, že bola porušená dvojinštančnosť konania. V
druhej časti vyjadrenia sa žalobca popísal platnú právnu úpravu od 01.01.2015 do platnosti novely od
01.01.2021. Žalobca vyslovil právny názor, že ak sa vyhodnotí posledná legislatívna zmena zákona
o dani z príjmov v oblasti zrážkovej dane a všetky ostatné predchádzajúce zmeny vyplýva z toho,
že argumentácia, ktorú žalobca od začiatku (počnúc v rámci daňovej kontroly) uvádza a tvrdí, ktorú

podložil vyjadreniami, stanoviskami advokátov, daňových poradcov, logickou analýzou právnej úpravy,
ktorú od začiatku takto vnímala aj celá prax držiteľov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v danej
oblasti, že zrážková daň sa uplatňuje len na peňažné a nepeňažné plnenia v zmysle celého znenia
ZoL (t.j. pozitívne vymedzenie na plnenia poskytnuté na financovanie, sponzoring alebo inú priamu
alebo nepriamu finančnú alebo materiálnu podporu odborných podujatí alebo účasti poskytovateľa,
jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí. Žalobca mal za to, že účel

právnej úpravy od 01.01.2015 je zrejmý a jasne vyslovený (zákon, jeho novely, k nim prislúchajúce
dôvodové správy, dokonca aj Výročné správy o činnosti finančnej správy za roky 2014, 2015, 2016
(Výročné správy) a ďalšie, na ktoré sme už poukazovali) a od 1.1.2015 do súčasnosti sa tento zámer
zákona a zákonodarcu nezmenil. Jedine bol zákonodarca nútený reagovať na vznikajúcu spornosť pri
extenzívnom a formálnom uplatňovaní a výklade právnych noriem zo strany žalovaného a daňových

úradov v SR, ktoré však len formálne odkazovali na Metodický pokyn vydaný žalovaným. Žalobca
uviedol, že ak by aj bola právna úprava nejasná (s čím nesúhlasí), tak v závere aj tak nemôže byť v
takejto nejasnosti (spornosti) prihliadnuté na extenzívny výklad, ktorý by bol v neprospech daňovníkov a
to nie len žalobcu, pretože daňové subjekty nepostupovali podľa výkladu prezentovaného žalovaným,
ktorý nevychádzal z právnej úpravy ako celku.

9. Žalobca doručil súdu ďalšie vyjadrenie zo dňa 12.07.2022, v ktorom poukázal na vyjadrenie
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj len „MZ SR“), o ktoré požiadal tretí subjekt
RONCOR a.s. Spoločnosť RONCOR a.s. požiadala o odpovede na nasledovné otázky - aké plnenia sa
malipovažovaťza"peňažnéanepeňažnéplnenia“poskytnutédržiteľomvočiposkytovateľomzdravotnej

starostlivosti ( otázka č. 1), - či sa význam a obsah pojmu PaN plnenia v roku 2016 v porovnaní s rokom
2015 nejako zmenil (otázka č. 2),- osobitne sa pýtali, či sa vyplatené platby za obstaraný tovar v rámci
bežného obchodného styku a osobitne aj platby vyplatené pri a) reklamáciách a dobropisoch, b) platby
vyplatené za lieky spätne odkúpené od lekární podľa § 20 ods. 1 písm. i ) ZOL a c) úhrady kúpnych cien
za iný sortiment než lieky, mali považovať za PaN plnenia podľa zákona (otázka č. 5), - čo bolo účelom

prijatia článku VI. priamo v ZOL, ktorým sa novelizoval dovtedy platný a účinný ZDP, resp. prečo MZ SR
ako gestor nového ZOL zahrnul do textu právneho predpisu aj článok VI., ktorým sa do ZOP doplnila
úprava zdaňovania "peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých od držiteľov voči PZS (otázka č.
6). MZ SR na základe uvedených otázok a žiadosti o poskytnutie informácií k nim poskytlo nasledovné
odpovede:

- K 1. otázke MZ SR uviedlo, že "peňažné plnenia predstavujú finančné odmeny zdravotníckym
zariadeniam resp. zdravotníckym pracovníkom. Nepeňažné plnenia predstavujú tovar a služby
poskytnuté zdravotníckym zariadeniam resp. zdravotníckym pracovníkom vyčísliteľné finančnou
hodnotou."
- K 2. otázke MZ SR uviedlo, že "nie nezmenil" sa význam pojmu PaN plnenia v roku 2016 v porovnaní

s rokom 2015. To znamená, že za PaN plnenia sa v roku 2015 považovali tie isté plnenia ako to bolo v
roku 2016 a naopak. Uvedené má význam z hľadiska argumentácie žalobcu, že ZOL v roku 2016 veľmi
detailneakonkrétnepozitívneajnegatívnevymedzil,čosapovažujezaPaNplneniavzmysleZOL,t.j.tie
plnenia, ktorých poskytovanie mali dotknuté subjekty povinnosť hlásiť na MZ SR (v roku 2015) a na NCZI
(v roku 2016) a výslovne nie plnenia poskytnuté v rámci bežného obchodného styku pri predaji a kúpe

tovaru. To znamená, že precizované obsahové vymedzenie pojmu PaN plnení je rovnako aplikovateľné
aj pre rok 2015, a takto sa má pojem PaN plnenia aj chápať. Rovnako to znamená, že vymedzenie pojmu
PaN plnenia, ktoré uviedlo MZ SR vo svojej odpovedi (ako tvorca príslušnej legislatívy) malo rovnaký
význam v oboch rokoch 2015 aj 2016.
- K 5. otázke MZ SR uviedlo, že "nie" a teda, že vyplatené platby za obstaraný tovar v rámci bežného

obchodného styku a osobitne aj platby vyplatené pri a) reklamáciách a dobropisoch, b) platby vyplatené
za lieky spätne odkúpené od lekární podľa § 20 ods. 1 písm. i) ZOL a c) úhrady kúpnych cien za iný
sortiment než lieky, sa nepovažovali za PaN plnenia, t.j. nespadali pod legálne vymedzenie tohto pojmu,
upraveného v právnom poriadku SR.Žalobca mal za to, že v súhrne tak možno vyvodiť záver, že výklad právneho pojmu, ktorý je pre právne
posúdenie otázky v merite veci najpodstatnejší, t.j. pojmu "PaN plnenia", ktoré v tomto prípade mali
v roku 2015 a 2016 tvoriť predmet dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, bol do

slovenského právneho poriadku zavedený ZOL, už v jeho vyhlásenom znení v roku 2011. Tento pojem
ZOL pritom upravil v znení samotného ZOL (čl. I. zákona) ako aj v čl. VI, ktorým sa novelizoval ZDP.
Žaloba uviedol, že išlo o spoluprácu s MF SR, ktorej cieľom bolo zaviesť úpravu zdaňovania tých PaN
plnení, ktorých úpravu poskytovania upravil ZOL, pričom MF SR a finančné orgány mohli využívať
verejne dostupné prehľady o poskytnutých PaN plneniach, t.j. mohli lepšie kontrolovať plnenie daňových

povinností. Pôvodca tejto právnej úpravy, MZ SR jednoznačne vyjadril zámer prepojenia pojmu PaN
plnení v ZOL a ZDP (výslovne zdôraznil väzbu ZOL na ZDP) a tiež vysvetlil prečo sa takto spolu právna
úprava prijímala a aký bol jej význam a význam tejto súvislosti. Uvedené je podporené tiež usmernením
k zdaňovaniu peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,
jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia
na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu

dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby podľa ZDP v nadväznosti na zákon č. 362/2011
Z z. o liekoch, ktoré vydalo MZ SR v spolupráci s MF SR, na ktoré sme poukázali už v konaní o správnej
žalobe.
Podľa žalobcu neexistuje žiadne logické a rozumné právne ani iné vysvetlenie, ktoré by odôvodňovalo,
prečo by pojem PaN plnenia zavedený tým istým zákonom aj do ZDP, mal mať v ZOP iný význam ako v

ZOL a to dokonca ak žiadny iný význam ani v inej časti ZOP ani v inej právnej odignoroval, hoci zjavne
ide o významný argument a námietku.

10. Krajský súd v Žiline ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených

v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou
oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho
prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods.
2 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s

pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správna žaloba je
dôvodná.

11. Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobe, písomnej replike a ostatných vyjadreniach. K veci uviedol,
že zásadnou je otázka právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru Finančné riaditeľstvo a teda

finančné orgány posúdili vec nesprávnym spôsobom, pričom nesprávne aplikovali zrážkovú daň na také
transakcie, na ktoré nemala byt' aplikovaná. Žalobca mal za to, že nejde len o plnenia alebo v súvislosti
s novelou zákona o dani z príjmov od 01.01.2015, ale vôbec tieto plnenia alebo tento predmet dane bol
prvýkrát v zákone o dani z príjmov zadefinovaný už s účinnosťou od 01.12.2011, kedy bolo prvýkrát
zapracovanéustanovenie,ktoréhovoriloozdaňovanípeňažnýchanepeňažnýchplneníposkytnutýchod

držiteľov voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Celá táto úprava bola do zákona o dani z príjmov
zavedená priamo zákonom o liekoch, preto tak ako poukazovali v podaniach, čo podporne vyplýva aj
z dôvodovej správy, ktorá bola vtedy prijatá a takisto v tejto právnej úprave z roku 2011 bolo vydané
spoločné metodické usmernenie, ktoré vydávalo Ministerstvo financií a Ministerstvo zdravotníctva ku
zdaňovaniu týchto peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých od držiteľov voči poskytovateľom.

Jednoznačne vyplývalo, že sa týka a predmetom tohto zdaňovania majú byt' tie plnenia, ktoré ako
peňažné a nepeňažné plnenia označuje a vymedzuje zákon o liekoch. Žalobca uviedol, že prečo v
ustanovení § 43, kde sa zavádzalo tento postup zdaňovania osobitne vyňal aj plnenie poskytnuté pri
klinickom skúšaní a to bolo z dôvodu, že ak neboli vyňaté explicitne, priamou výnimkou že okrem plnenia
za klinické skúšanie, tak by inak podliehali dani vyberanej zrážkou z toho dôvodu, že plnenia poskytnuté

za klinické skúšania sú plneniami podľa zákona o liekoch, sú peňažnými a nepeňažnými plneniami. To,
čo vlastne v 2016 bolo v zákone o liekoch doplnené bolo len explicitné upresnenie kde bolo jednoznačne
upresnené, že tieto plnenia nemali byt' predmetom dane vyberanej zrážkou, ale tak ako vyplýva aj z
toho legislatívneho procesu, v tom znení to bolo prijímané.

12. Správny súd konštatuje, že v administratívnom (aj súdnom) konaní bola spornou právna otázka, a
to aplikácie inštitútu dane vyberanej zrážkou (ďalej aj len zrážková daň) na peňažné plnenie žalobcu
ako daňového subjektu v statuse držiteľa (konkrétne držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov) pri
spätnom predaji liekov lekárňami tomuto držiteľovi v roku 2015 (pri súčasnej spornosti výlučnosti statususubjektu lekárne v relevantnej dobe roku 2015 ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, kedy žalobca
tvrdil, že lekáreň mohla už i v roku 2015 na účely nákupu a predaja liekov vystupovať ako držiteľ
a správca dane a žalovaný oproti tomu tvrdili status lekárne v roku 2015 výlučne ako poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti), podľa úpravy § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v jeho znení platnom a účinnom od
01.01.2015 (teda v znení ZDP po novelizácii vykonanej zákonom č. 333/2014 Z. z.).

13. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.

14. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 9 daňového poriadku: Pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

15. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

16. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť

odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

17. Podľa § 17 ods. 31 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení platnom a účinnom

od 01.01.2015 - ďalej ako ZDP: Z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti,37aa) ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho
bodu, od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43. Výšku nepeňažného plnenia je povinný držiteľ oznámiť
príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom
nepeňažné plnenie poskytol a správcovi dane v lehote a spôsobom podľa § 43 ods. 17.

18. Z dôvodovej správy k zákonu č. 333/2014 Z.z, ktorým bolo prijaté znenie § 17 ods. 31 zákona č.
595/2003 Z.z. podľa predchádzajúceho odseku plynie, že jedinou oblasťou, ktorú chcel zákonodarca
upraviť§17ods.31a§43ods.3 písm.o)bolo„zavedeniezrážkovejdaneufarmaceutickýchspoločností
z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných

plnení prijatých od farmaceutických spoločností;“ Súčasne z obsahu dôvodovej správy neplynie úmysel
zákonodarcu zdaniť všetky peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté držiteľom zrážkovou daňou.

19. Podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP v jeho znení platnom a účinnom od 01.01.2015: „Daň z
príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou

povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o po o) peňažné
plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho
zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané
za klinické skúšanie,37ab)“. Odkaz 37ab) znie: Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych
pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

20. Podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP: Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä po
l) peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, 37aa)
jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia
na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, farmaceutickej spoločnosti, 37ab) výrobcu

zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny 37ac) alebo prostredníctvom tretej osoby (ďalej
len "držiteľ").21. Podľa § 6 ods. 1 ZDP: Príjmami z podnikania sú a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a
vodného hospodárstva, 24)
b) príjmy zo živnosti, 25)

c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov 26) neuvedené v písmenách a) a b),
d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa
odsekov 7 a 8.,

22. Podľa § 9 ods. 2 písm. y) ZDP: Od dane sú oslobodené aj po y) nepeňažné plnenie

poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo
zdravotníckeho pracovníka na sústavnom vzdelávaní podľa osobitného predpisu;59ia) za účasť na
sústavnom vzdelávaní sa nepovažuje hodnota stravy, ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s
týmto vzdelávaním.

23. Podľa § 18 ods. 8 Zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom do 31.12.20215 - ďalej ako
ZOL: Držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov sa zakazuje priamo alebo prostredníctvom
tretej osoby financovať, sponzorovať alebo inak priamo alebo nepriamo finančne alebo materiálne
podporovať iné ako odborné podujatie alebo účasť zdravotníckeho pracovníka na inom ako
odbornom podujatí. Zdravotníckemu pracovníkovi sa zakazuje zúčastňovať sa na inom ako odbornom

podujatí financovanom, sponzorovanom alebo inak priamo alebo nepriamo finančne alebo materiálne
podporovanom držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo treťou osobou na základe dohody
uzavretej držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov. Držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov
alebo tretia osoba, prostredníctvom ktorej držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov financuje,
sponzoruje alebo inak priamo alebo nepriamo finančne alebo materiálne podporuje odborné podujatie

alebo účasť zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí, je povinný vystaviť zdravotníckemu
pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účele jeho poskytnutia. 18b)

24. Podľa § 2 ods. 4 ZOL: Veľkodistribúcia liekov je obstarávanie liekov, liečiv a pomocných látok od
výrobcov liekov, liečiv a pomocných látok alebo iných veľkodistribútorov liekov, liečiv a pomocných látok,

ich uchovávanie a dodávanie liekov, liečiv a pomocných látok osobám oprávneným podľa tohto zákona.

25. Podľa § 18 ods. 1 písm. r) ZOL: Držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov je povinný po r)
každoročne predložiť ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 31. januára správu o výške výdavkov
na propagáciu, marketing a nepeňažné plnenia poskytnuté priamo alebo nepriamo poskytovateľovi

zdravotnej starostlivosti za predchádzajúci rok; ministerstvo zdravotníctva ju bezodkladne po doručení
zverejní na svojom webovom sídle.

26. Podľa § 20 ods. 1 písm. i) ZOL: Lekárenská starostlivosť zahŕňa výmenu, predaj a spätný predaj
liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo inému držiteľovi povolenia na poskytovanie

lekárenskej starostlivosti.

27. Podľa § 2 ods. 45 ZOL účinného od 01.01.2016 sa za peňažné alebo nepeňažné plnenie sa na účely
tohto zákona nepovažujú plnenia poskytované držiteľom povolenia na výrobu liekov, držiteľom povolenia
na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, držiteľom

registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou v rámci bežného obchodného styku2b)
týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Ak sa nepreukáže, že podmienky poskytnutých plnení
zodpovedajú podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku a že sa týkajú predaja alebo kúpy
liekov, nepovažujú sa takéto plnenia za plnenia poskytnuté v rámci bežného obchodného styku

28. Správny súd konštatuje, že správne orgány založili svoj záver o správnosti zdanenia žalobcových
príjmov zrážkovou daňou 19% na zmene znenia § 17 ods. 31 zákona č. 595/2003 Z.z. a nadobudnutia
účinnosti nového ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z.z. v nadväznosti na odkaz
na zákon č. 362/2011 Z.z. od 01.01.2015. Žalobca svoju argumentáciu opiera o dovtedy a následne
platnú právnu úpravu, ktorá podľa jeho názoru jasne svedčí tomu, že jeho príjmy (peňažné plnenia)

nemali byť zdaňované zrážkovou daňou, ale výdavkovou metódou a teda daňou z príjmu po odpočítaní
odôvodnených výdavkov na jeho činnosť. Správny súd konštatuje, že vo svete existuje viacero systémov
daní, pričom niektoré štáty majú daň z obratu, ktorá na rozdiel od napr. úpravy dane z pridanej hodnoty
nepozná odpočítanie dane na vstupe. V minulosti obdoba dane z obratu platila aj na území dnešnejSlovenskej republiky. Po celospoločenských zmenách po roku 1989 nastali zásadné zmeny daňových
zákonov, ktoré sa ustálili v dnešnej podobe ako daň z príjmu fyzických a právnických osôb a daň z
pridanejhodnoty,prípadneajďalšiedanevpodobedaniznehnuteľností,spotrebnýchdaníatď.Podstata

daňových príjmov pri podnikateľoch je vyjadrená v § 6 a nasledujúce zákona o dani z príjmov, pričom
pri výpočte základu dane sa dôraz kladie na rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Len zisk po očistení
nákladov predstavuje základ dane, ktorý sa následne zdaňuje príslušnou sadzbou dane z príjmu. Určitú
výnimku z tejto zásady tvoria príjmy podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Ide však o špecifickú skupinu
príjmov, v ktorej vykonáva zrážku dane za povinnú osobu poskytovateľ plnenia, nie jeho príjemca (napr.

daň z úroky z vkladov odvedie banka). Nejde o štandardné samozdanenie vlastnej podnikateľskej
činnosti,aleozrazeniedanezpríjmovtretíchosôb.Správnysúdkonštatuje,žeprincipiálneideovýnimku
z príjmovo výdavkovej metódy výpočtu dane z príjmov, pričom každá takáto zmena bola vždy zásadným
spôsobom komunikovaná zákonodarcom pri jej prijatí a bola aj riadne vysvetlená verejnosti. Rovnako
to tak bolo aj v prípade prijatia zákona č. 333/2014 Z.z., v ktorého dôvodovej správe bolo jasne a
zrozumiteľne stanovené na aký okruh prípadov zákonodarca cielil prijatím zmenenej právnej úpravy v

§ 17 ods. 31 zákona č. 595/2003 Z.z. a nadobudnutia účinnosti nového ustanovenia § 43 ods. 3 písm.
o) zákona č. 595/2003 Z.z. Z obsahu dôvodovej správy jasne plynie, že: „zavedenie zrážkovej dane
u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov
z darov a iných nepeňažných plnení prijatých od farmaceutických spoločností;“ Z obsahu dôvodovej
správy nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť úmysel zákonodarcu zdaniť všetky peňažné a nepeňažné

plnenia poskytnuté držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zrážkovou daňou. Správny súd
konštatuje, že každý zákon je potrebné vykladať v zmysle jeho účelu a cieľa, ktorý sa ním mal dosiahnuť
a ku gramatickému/systematickému výkladu je potrebné pristupovať v spojení teleologickým výkladom.
Žalovaný a správca dane vyložili ustanovenia § 17 ods. 31 zákona č. 595/2003 Z.z. a § 43 ods.
3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z.z. striktne gramaticky nezaoberajúc sa zmyslom a účelom prijatej

právnej úpravy, pričom vo svojom odôvodnení nedostatočne reagovali na žalobcovu argumentáciu.
Správny súd je toho názoru, že v danej veci bolo potrebné výklad príslušných právnych noriem vykonať
teleologickým výkladom s dôrazom na dôvodovú správu k zákonu, ktorý zabezpečí dosiahnutie zmyslu
a účelu zákona, ktorým bolo zrážkovo zdaniť plnenia poskytnutých lekárom (viď vyššie) a nie zdaniť
celú hospodársku činnosť žalobcu zrážkovou daňou (daňou z obratu). Správny súd súčasne uvádza,

že pri prijatí výkladu žalovaného a správcu dane, by žalobcovi mohli byť zdaňované dodávky liekov,
ako aj ich spätné odkúpenie, čo by pri dodávke a odkúpení toho istého lieku znamenalo zdanenie
prakticky až 38% daňou, ktorá nepozná žiadny odpočítateľný výdavok (ako štandardná daň z príjmu,
alebo DPH pri dani na vstupe). Takýto postup zákonodarca nemohol mať na mysli, ani nemohol byť
jeho cieľom, pričom ak by takto chcel postupovať, uvedený zámer by riadne verejne prezentoval, aby sa

mohli na to subjekty hospodárskeho života pripraviť a pri svojich obchodoch (peňažných/nepeňažných
plneniach) primerane zvýšiť cenu tak, aby dodávky boli pre nich zmysluplné. Správny súd má však za
to, že s ohľadom na všetky okolnosti výklad zákonných ustanovení dani z príjmov vykonaný žalovaným
(správcom dane) nemožno prijať, nakoľko by podľa názoru súdu stratilo ekonomické opodstatnenie
dodávanie liekov, resp. ich redistribúcia pre neprimerané enormné daňové zaťaženie vysokou daňou

splatnou v krátkych lehotách (15 deň nasledujúceho mesiaca po uskutočnení plnenia). Treba mať na
pamäti, že zákonodarca v právnom štáte (akým je aj Slovenská republika) má vždy záujem na riadnom
chode spoločnosti, ekonomiky, rešpektovaní trhového hospodárstva s cieľom podporovať hospodársky
rast,prizabezpečeníriadnehoplneniadaňovýchpovinnostídotknutýchsubjektovavsúladesuvedeným
pristupuje aj k tvorbe a prijímaniu právnych predpisov, ktoré budú dávať záruky rozvoja. Preto aj k

návrhom zákonov zverejňuje dôvodové správy, aby bol zrejmý jeho úmysel a cieľ pri tvorbe právnych
predpisov. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že nie je prípustný výklad právnych noriem proti
ich zmyslu a účelu tak ako ho vykonal žalovaný a správca dane, a preto sú tak rozhodnutia žalovaného
akoajsprávcudanezaťaženévadounesprávnehoprávnehoposúdeniaveciajedanýdôvodnazrušenie
napadnutých rozhodnutí.

29. Nakoľko správny súd v prejednávanej veci ustálil, že preskúmavané rozhodnutia sú nezákonné
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a teda, že správna žaloba je v tomto smere dôvodná,
rozhodol podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP o zrušení napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového
rozhodnutia a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

30. Súd k ostatným žalobcovým námietkam uvádza, že vzhľadom na to, že bol prijatý záver o
nesprávnom právnom posúdení, nemá ich posudzovanie pre vec reálny význam, hoc napr. námietka
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov by bola dôvodnou pre nedostatočné sa vysporiadanies argumentáciou žalobcu. K návrhu žalobcu na podanie prejudiciálnej otázky konštatuje, že tento
vzhľadom na prijatý záver vo veci ( nesprávne právne posúdenie veci) vyhodnotil ako nedôvodný a preto
sa bližšie uvedenou otázkou ako neopodstatnenou nezaoberal. Súčasne súd nevykonal ani navrhované

dokazovanie žalobcom ohľadne výsluchu svedkov, čítania znaleckých posudkov, odborných vyjadrení,
nakoľko vzhľadom na to, že podstatnou a spornou bola otázka právneho posúdenia, nevzhliadol súd
potrebuvykonaniaďalšiehodokazovania.Súdsúčasnežalobcovipripomína,ženiejeskutkovýmsúdom.

31. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

32. Podľa § 467 ods. 3 SSP: Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania

33. Správny súd rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného v nadväznosti na čo sa za účastníka v tomto
konaní úspešného v celom rozsahu považuje žalobca, ktorému správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 467
ods. 3 SSP priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho aj kasačného
konania tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

34. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.