Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211213996
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1211213996.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: SAT spol. s r.o.,
so sídlom M. R. Štefánika 16, Martin, IČO: 30 228 077, proti žalovanému: Slovenská republika - Úrad
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00
166 260, o náhradu škody vo výške 6.306.747,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 16C/6/2011-765, zo dňa 17.2.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 16C/6/2011-765, zo dňa 17.2.2022, vo
výroku II, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku III, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov

prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom č.k. 16C/6/2011-765, zo dňa 17.2.2022 zastavil konanie v
časti o zaplatenie istiny 1.866.253,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
1.825.873,- eur od 30.05.2008 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 3.6.2011 sa žalobca voči žalovanému pôvodne
domáhal zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Správy katastra Martin
vo výške 3.068.969,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.825.873,- eur od
30.5.2008 do zaplatenia. Škoda pozostávala zo skutočnej škody vo výške 1.825.873,- eur, ušlého zisku
vo výške 243.096,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- eur. Súd prvej inštancie poukázal na
to, že žalobca v priebehu konania viackrát zmenil žalobu, a to po kvantitatívnej i kvalitatívnej stránke,
pričom naposledy sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 4.440.494,- eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9,00 % ročne zo sumy 4.440.494,- eur od 2.6.2011 až do zaplatenia. Žalovaná suma vo výške
4.440.494,- eur pozostávala z ušlého zisku za obdobie od 12.9.1995 do 18.01.2021 v sume 3.417,442,-
eur, ušlého zisku za obdobie od 19.1.2021 do 22.3.2021 (63 dní x 365,90 eur denný zisk) vo výške
23.052,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- eur. Súd prvej inštancie uviedol, že podaním
doručeným súdu dňa 23.6.2021 žalobca špecifikoval, akým nesprávnym úradným postupom a akými
nezákonnými rozhodnutiami žalovaného mu bola spôsobená škoda, ktorej náhradu si v konaní uplatňuje
(kvalitatívna zmena žaloby), a to konkrétne: nezákonný vklad zmluvy o zriadení záložného práva č.

I. XXX/XX, nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX, nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. I.
XXX/XXXX, nezákonný postup spočívajúci v zápise plomby na list vlastníctva č. XXXX po tom, ako
bol žalobca zapísaný na podklade rozsudku Okresného súd Martin v konaní sp.zn. 5C/115/2004 ako
vlastník sporných nehnuteľností, nezákonný postup spočívajúci vo výmaze žalobcu z listu vlastníctva č.XXXX dňa 29.05.2008 a zápis neplatnej kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX v prospech spoločnosti SUAR,
s. r. o., nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX zo dňa 29.05.2008, nezákonný vklad kúpnej
zmluvy č. I. XXXXX/XXXX zo dňa 05.08.2008, nezákonný vklad kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX zo dňa

15.10.2008, nezákonný zápis zo dňa 07.03.2013 na list vlastníctva č. XXXX - osvedčenie o priebehu
vykonania dobrovoľnej dražby, nezákonný postup spočívajúci v nevyhovení žiadosti žalobcu o spätný
zápisvlastníckehoprávanapodkladerozhodnutiavydanéhoOkresnýmsúdomMartinvkonanívedenom
pod sp.zn. 21C/19/2008.

3.1. Súd prvej inštancie skutkovo konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné ani to, že dňa
20.01.2005 bola podpísaná kúpna zmluva medzi predávajúcim M-REAL, a.s., zastúpeným záložným
veriteľom LEGURA, s.r.o., so sídlom Hálkova, Žilina, IČO: 31 730 752, a kupujúcim MISTA, s.r.o., so
sídlom: Hálkova 3, Žilina, IČO: 36 403 776. Predmetom zmluvy boli sporné nehnuteľnosti zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX. Z tejto kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci nadobudol sporné nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom prevodu podľa tejto zmluvy, na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený

Správou katastra Martin pod č. I. XXXX/XX, od pôvodného veriteľa S. G., M..N.. Podľa uvedenej kúpnej
zmluvymalpredávajúci(M-REAL,a.s.)uhradiťkúpnucenupôvodnémuzáložnémuveriteľovivsplátkach
a pohľadávka pôvodného záložného veriteľa zostala zabezpečená záložným právom zapísaným na
liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra Martin pod č. I. XXXX/XX-XXX/XX. Keďže predávajúci ako
dlžník svoj záväzok z uvedenej kúpnej zmluvy riadne a včas veriteľovi nesplnil, pristúpil záložný veriteľ k

výkonu záložného práva podľa čl. III. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Na základe
uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený Správou
katastra Martin pod č. I. XXX/XXXX, záložný veriteľ predal záloh priamym predajom touto zmluvou.

3.2. Ďalej súd prvej inštancie skutkovo uviedol, že dňa 13.5.2005 bola podpísaná zmluva o predaji

časti podniku medzi predávajúcim - spoločnosťou MISTA, s.r.o. a kupujúcim - spoločnosťou SUAR,
s.r.o., IČO: 36 429 252. Účelom tejto zmluvy bol predaj časti podniku predávajúceho, ktorý tvorí
samostatná organizačná zložka podniku predávajúceho - odštepný závod, zapísaná v obchodnom
registri Okresného súdu Žilina v oddelení: Sro, vl. č.: XXXXX/L, s názvom MISTA, s.r.o., odštepný
závod, so sídlom M.R. Štefánika 16, Martin, kupujúcemu. Vklad bol povolený pod č. I. XXXX/XXXX.

Podľa čl. II. sa predávajúci zaviazal touto zmluvou previesť na kupujúceho vlastnícke právo ku všetkým
nehnuteľným veciam, k iným právam a majetkovým hodnotám, ktoré slúžia na prevádzkovanie časti
podniku, špecifikovanej v bode 1.1 tejto zmluvy. Podľa čl. II. bodu 2.2 sa zaviazal previesť na kupujúceho
vlastnícke právo okrem iného k nehnuteľnostiam zapísaným Správou katastra S. pre katastrálne územie
S. na liste vlastníctva č. XXXX podľa špecifikácie, ktorá tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy. Prílohu č. 1 k

zmluve o predaji časti podniku tvorí výpis z listu vlastníctva č. XXXX Správy katastra S., pre k. ú. S.,
pričom prevádzanými nehnuteľnosťami sú práve sporné nehnuteľnosti. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam
bolo zapísané v prospech spoločnosti MISTA, s.r.o. v celosti. Dňa 02.06.2008 bola podpísaná kúpna
zmluva medzi predávajúcim - spoločnosťou SUAR, s.r.o. a kupujúcim - spoločnosťou ORAVA SPÓLKA
Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA, so sídlom: Towarowa 6, 42-600 Tarnowskie Góry,

Vojvodstvo Ilšskie, Poľsko, KRS: XXXXXXXXXX, REGON: XXXXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy boli
sporné nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. I. XXXX/XXXX dňa 5.8.2008.

3.3. Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp.zn. 5C/115/2004 v právnej veci sporových strán
žalobcu SAT spol. s r.o. proti žalovanému M-REAL, a.s. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

rozsudkom č.k. 5C/115/04-80 zo dňa 7.9.2005 určil, že žalobca (spoločnosť SAT, spol. s.r.o.) je výlučným
vlastníkom budovy so súp. č. XXXX na parc. č. XXX a pozemku parc. č. XXX, o výmere XXXX m2 -
zastavaná plocha v k. ú. S., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra v S.. V odôvodnení
rozhodnutia Okresný súd Martin uviedol, že nespornou v konaní bola skutočnosť, že žalobca uzatvoril
so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu (dom so súp.

č. XXXX a zastavaný pozemok parc. č. XXX, o výmere XXXX m2, vedené na liste vlastníctva č. XXXX),
pričom predávajúceho zastupoval záložný veriteľ. Pretože kupujúci si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť
kúpnu cenu v plnom rozsahu, žalobca listom zo dňa 1.6.2004 odstúpil od kúpnej zmluvy, a to s poukazom
na poskytnutú primeranú lehotu na zaplatenie zmeškaných splátok do 15.8.2002. Po odstúpení od
kúpnej zmluvy sa kúpna zmluva zrušila od počiatku, preto Okresný súd Martin určil, že vlastníkom

nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi označeného konania
dňa 12.9.1995, je žalobca.3.4. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX bolo ku dňu 2.2.2005 v katastri nehnuteľností zapísané
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti MISTA, s.r.o. v celosti. Z
rozhodnutia Správy katastra Martin zo dňa 29.5.2008 súd prvej inštancie zistil, že odo dňa 16.5.2005

sa viedlo pod č. I. XXXX/XXXX konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
vo veci spoločnosti MISTA, s.r.o. a spoločnosti SUAR, s.r.o., a to k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXX, a pozemok parc. č.
XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXXX m2, a to na základe zmluvy o predaji časti podniku
zo dňa 1.5.2005, uzatvorenej medzi týmito účastníkmi konania (spoločnosť MISTA, s.r.o. a spoločnosť

SUAR, s.r.o.). Právne účinky vkladu podľa zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 1.5.2005 nastali dňa
29.5.2008. Do povolenia vkladu bolo vkladové konanie č. I. XXXX/XXXX prerušené rozhodnutím Správy
katastra Martin zo dňa 21.7.2005 do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, vedeného na Okresnom súde Martin
pod sp.zn. 10C/87/2005, ďalej rozhodnutím zo dňa 5.9.2005 do právoplatného skončenia konania o
oprave chyby č. L. XXXX/XXXX v súvislosti s B. XXX/XXXX, ďalej rozhodnutím zo dňa 29.11.2005 podľa

§ 31a písm. a) katastrálneho zákona do právoplatného ukončenia konania o predbežnej otázke, ktorá
má význam pre rozhodnutie o vklade, ktoré bolo rozhodnutím zo dňa 10.2.2006 zamietnuté podľa § 31
ods. 3 katastrálneho zákona. Proti tomuto rozhodnutiu účastníci konania podali odvolanie. K dátumu
27.01.2006 vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam bolo zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
Správy katastra S. v prospech žalobcu.

3.5. Z rozsudku Okresného súdu Martin vo veci sp.zn. 18Cb/277/2007 zo dňa 26.11.2011 súd prvej
inštancie zistil, že predmetom sporu bola neplatnosť kúpnych zmlúv na základe žaloby žalobcu
(spoločnosti SAT spol. s r.o.) proti žalovaným spoločnostiam, a to spoločnosti LEGURA, s.r.o.,
spoločnosti MISTA, s.r.o., spoločnosti SUAR, s.r.o., spoločnosti M-REAL, a.s., spoločnosti ORAVA

SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA a spoločnosti NOVALIS, s.r.o. Okresný súd
Martin po vykonanom dokazovaní určil, že všetky kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností - budovy
súp. č. XXXX, postavenej na parc. č. XXX na ul. S.. V.. Š., a pozemku parc. č. XXX, o výmere
XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra S.,
k. ú. S. - sú neplatné. V odôvodnení rozsudku Okresný súd Martin okrem iného ustálil, že žalobu

voči spoločnosti LEGURA, s.r.o. zamietol aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane tejto
spoločnosti. Spoločnosť LEGURA, s.r.o. nebola predávajúcim ani kupujúcim v prípade kúpnej zmluvy zo
dňa 20.1.2005 (I. XXX/XXXX), teda nebola nositeľom práv a povinností z tejto kúpnej zmluvy. Kúpnou
zmluvou zo dňa 20.1.2005 bolo preukázané, že predávajúcim je spoločnosť M-Real, a.s. a kupujúcim
spoločnosť MISTA, s.r.o., pričom za predávajúceho konala spoločnosť LEGURA, s.r.o. v postavení

záložného veriteľa, a to v súvislosti s výkonom záložného práva podľa zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 18.02.1994, uzatvorenej medzi záložným veriteľom spoločnosťou S. G., M..N.. P.-S.,
IČO: 00 621 064 a záložcom - žalobcom. Podľa čl. III. bodu 4 zmluvy záložný veriteľ môže založenú
nehnuteľnosť predať na verejnej dražbe alebo priamym predajom za cenu, akú uzná záložný veriteľ za
vhodnú. Zmluvu o zriadení záložného práva za žalobcu (ako záložcu) podpísal konateľ žalobcu F.. N.

S.. Podľa čl. I. touto zmluvou sa zabezpečoval úver vo výške (v tom čase platnej mene) 15.000.000,-
Sk, ktorý poskytol záložný veriteľ žalobcovi podľa úverovej zmluvy zo dňa 21.6.1993. Čerpanie úveru
dlžníkom podľa tejto úverovej zmluvy nebolo sporné, s ohľadom na zhodné vyjadrenia účastníkov
konania. Spornou medzi účastníkmi konania bola o. i. skutočnosť, či došlo k zániku pohľadávky veriteľa
z tejto úverovej zmluvy voči dlžníkovi. Žalobca namietal, že jeho záväzok z úverovej zmluvy zanikol

započítaním, keďže žalobcovi vznikla pohľadávka voči veriteľovi z tejto úverovej zmluvy titulom dlžného
nájomného. Žalobca nepreukázal existenciu tvrdenej pohľadávky titulom nezaplateného nájmu vo výške
588.561,05 eur (17.730.990,- Sk) a titulom nezaplatených záloh za služby spojené s nájmom vo výške
120.361,15 eur (3.626.000,- Sk). Okresný súd Martin túto kúpnu zmluvu zo dňa 20.1.2005 vyhodnotil
ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 40 ods.

2 a § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Okrem toho tento súd zistil, že spoločnosť LEGURA, s.r.o., konajúca pri podpise kúpnej zmluvy zo
dňa 20.01.2005 za predávajúceho M-REAL, a.s. v postavení záložného veriteľa, pohľadávku z úverovej
zmluvy zo dňa 21.06.1993 nadobudla od pôvodného veriteľa - spoločnosti S. G., M..N.. postúpením cez
spoločnosť N. H. - P.Í. O. N. N. Q., K., M. N. W. Y. (U.) X., a to zmluvami o postúpení pohľadávok v

zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť bola dlžníkovi oznámená prehlásením
pôvodného veriteľa - spoločnosťou S. G., M..N.., a tiež prehlásením spoločnosti N. H. - P. O. zo dňa
11.06.2004, ktoré Okresný súd Martin vyhodnotil ako oznámenie postupcu dlžníkovi v zmysle § 526 ods.
1 Obchodného zákonníka. Pri zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou S. G.,M..N.. a spoločnosťou N. H., P. O. bola postupcom spoločnosť S. G., M..N.. a pri zmluve o postúpení
pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou N. H. - P. O. a spoločnosťou W. Y. (U.) X. bola postupcom
spoločnosť N. H.. Následne došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky postupcom - spoločnosťou W.

Y. (U.) X. dlžníkovi. Išlo o oznámenie o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy žalovanému v 1. rade
- spoločnosti LEGURA, s.r.o. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Právami spojenými s pohľadávkami sú
najmä práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov, v tomto prípade práva zo zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam. Platnosť zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo

dňa 18.02.1994 namietol žalobca na súde z dôvodu, že za žalobcu v postavení záložcu podpísal zmluvu
iba jeden konateľ, pričom za spoločnosť pri tomto právnom úkone mali konať dvaja konatelia spoločne. Z
uvedenéhodôvoduOkresnýsúdMartinzmluvuozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamvyhodnotil
ako absolútne neplatný právny úkon. Záložné právo podľa § 151b ods. 1 Obchodného zákonníka sa
zriaďuje písomnou zmluvou. Pre platnosť písomne urobeného právneho úkonu sa vyžaduje, aby tento
úkon bol podpísaný konajúcou osobou. Za záložcu boli oprávnení zmluvu o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam podpísať k dátumu 18.02.1994 dvaja konatelia spoločne, a to F.. S. P. a N. S.. To
znamená, že záložca mohol konať iba spôsobom určeným v spoločenskej zmluve, ktorý vyplýval aj zo
zápisu v obchodnom registri. Spôsob konania znamená určenie, ako kolektívny orgán, ktorý je tvorený
niekoľkými konateľmi, prejavuje vôľu právnickej osoby navonok vo vzťahu k tretím osobám. Spôsob
konaniavmenespoločnostipriviacerýchkonateľochjeupravenýv§133ods.1Obchodnéhozákonníka.

Spôsob konania v mene spoločnosti teda znamená, či v mene spoločnosti je oprávnený konateľ každý
jeden z viacerých samostatne, respektíve niektorí z konateľov spoločne, určení v spoločenskej zmluve.
Spôsobom konania v mene spoločnosti sa prejavuje vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám.
Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti vedie k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa
právnickej osoby navonok voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom,

t.j. určeným spôsobom konania v mene spoločnosti. Ak v zmysle úpravy spoločenskej zmluvy za
spoločnosť konajú dvaja konatelia spoločne a právny úkon je urobený vo vzťahu k tretej osobe len
jedným z dvoch konateľov, potom nebol dodržaný určený spôsob konania v mene spoločnosti. Vôľa
spoločnosti nebola prejavená navonok určeným spôsobom konania, jedná sa o spôsob konania v
rozpore s právnou úpravou podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto je takýto právny úkon

absolútne neplatným úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Taktiež je v rozpore aj s § 151b ods.
1 Občianskeho zákonníka, keďže nebola dodržaná písomná forma právneho úkonu, ktorú predpokladá
uvedené zákonné ustanovenie. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ako absolútne
neplatný právny úkon nemala za následok vznik záložného práva k sporným nehnuteľnostiam. Potom
spoločnosť LEGURA, s.r.o. s postúpenou pohľadávkou nenadobudla právo s ňou spojené, vyplývajúce

zo zabezpečenia postupovanej pohľadávky, a teda nebola záložným veriteľom zo zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.02.1994, a nebola oprávnená konať za predávajúceho
- spoločnosť M-REAL, a.s. pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 20.01.2005 s kupujúcim - spoločnosťou
MISTA, s.r.o. To znamená, že ani kúpna zmluva zo dňa 20.01.2005 nebola podpísaná konajúcou osobou
- spoločnosťou M-REAL, a.s. ako predávajúcim, a teda, že nebola dodržaná písomná forma právneho

úkonu. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností. Kúpna zmluva zo dňa 20.01.2005 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa §
39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právne
úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo
povinností, ktoré zákon s takýmto úkonom (ak je platný) spája. Absolútna neplatnosť právneho úkonu

nastáva priamo zo zákona a pôsobí od počiatku voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny
záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou, toto právo sa
nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú. Súd musí na takúto
neplatnosť prihliadať a musí vyvodzovať z absolútnej neplatnosti dôsledky aj bez návrhu, z úradnej
povinnosti. Z uvedených dôvodov Okresný súd Martin vo veci vedenej pod sp.zn. 18Cb/277/2007

neprihliadol na námietky právneho zástupcu žalovaných v 1., 2., 3. a 6. rade, ktorí poukazovali na
rozpor s dobrými mravmi v prípade namietania neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam žalobcom z dôvodu, že túto sám spôsobil. Rovnako Okresný súd Martin neprihliadol
na obranu žalovaných v 1., 2., 3. a 6. rade v zmysle vyjadrenia ich právneho zástupcu, že došlo
k vydržaniu záložného práva, a to z dôvodu, že záložné právo pre absolútnu neplatnosť zmluvy o

zriadení záložného práva nikdy nevzniklo, preto nemohlo dôjsť k jeho vydržaniu - absolútna neplatnosť
nastáva priamo zo zákona, pôsobí od počiatku voči každému, právo domáhať sa absolútnej neplatnosti
sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú. Pokiaľ právny
zástupca žalovaných v 1., 2., 3. a 6. rade namietol, že zmluva o zriadení záložného práva bola podpísanásúčasne so zmluvou o úvere zo dňa 21.06.1993 a bola jej neoddeliteľnou súčasťou ako príloha,
neboli podľa záveru Okresného súdu Martin produkované dôkazy preukazujúce, že neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy zo dňa 21.06.1993 (ako jej príloha) je súčasne zmluva o zriadení záložného

práva k sporným nehnuteľnostiam. Zmluvu o predaji časti podniku Okresný súd Martin v súlade s §
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka posudzoval ako obchodno-záväzkový vzťah (absolútny
obchod). Podľa prílohy k tejto zmluve boli predmetom zmluvy sporné nehnuteľnosti. Predávajúcim
bola spoločnosť MISTA, s.r.o. a kupujúcim bola spoločnosť SUAR, s.r.o. Vychádzajúc zo záveru o
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20.1.2005 potom spoločnosť MISTA, s.r.o. ako predávajúci

pri zmluve o predaji časti podniku uvedené nehnuteľnosti neprevádzala na kupujúceho v postavení ich
vlastníka. S ohľadom na charakter záväzkového vzťahu uzatvoreného medzi spoločnosťami MISTA,
s.r.o. a SUAR, s.r.o. (zmluva o predaji podniku - absolútny obchod) bolo podľa názoru Okresného
súdu Martin dôvodné aplikovať § 446 Obchodného zákonníka, pretože predávajúci pri uzatváraní tejto
zmluvy nebol v postavení vlastníka vo vzťahu k prevádzaným nehnuteľnostiam. Z povahy zákonného
ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka vyplýva, že dobromyseľnosť sa u kupujúceho predpokladá,

opak treba dokázať, a to v okamihu, keď mal nadobudnúť vlastnícke právo. Vlastnícke právo podľa §
483 ods. 3 Obchodného zákonníka mal kupujúci nadobudnúť vkladom do katastra nehnuteľnosti. Podľa
rozhodnutia Správy katastra Martin zo dňa 21.07.2005 bolo nesporné, že Správa katastra Martin vo veci
účastníkov konania spoločnosti MISTA, s.r.o. a spoločnosti SUAR, s.r.o., prerušila vkladové konanie č.
I. XXXX/XXXX do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, konaného na Okresnom súde Martin pod sp.zn.
10C/87/2005. Spoločnosť SUAR, s.r.o. v postavení kupujúceho zo zmluvy o predaji časti podniku toto
rozhodnutie prevzala dňa 26.07.2005. Rozhodnutia Správy katastra Martin o prerušení vkladového
konania č. I. XXXX/XXXX preukazujú, že počas celého vkladového konania kupujúci zo zmluvy o predaji
časti podniku nebol dobromyseľný pri nadobúdaní vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam,

keďže mal vedomosť, že prebieha spor o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam -
súdne konanie vedené pod sp.zn. 10C/87/2005 na Okresnom súde Martin. Správa katastra Martin
rozhodnutím zo dňa 29.11.2005 prerušila vkladové konanie z dôvodu, že bol Správe katastra predložený
rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 5C/115/2004. Rozhodnutie spoločnosť SUAR, s.r.o. prevzala
dňa 2.12.2005 a od 29.10.2007 bol žalovaný účastníkom konania. Preukázateľné účinky vkladu podľa

zmluvy o predaji časti podniku nastali dňa 29.5.2008. S ohľadom na uvedené dospel Okresný súd Martin
k záveru, že bola vyvrátená dobromyseľnosť spoločnosti SUAR, s.r.o. ako kupujúceho zo zmluvy o
predaji časti podniku, ktorú uzatvoril s predávajúcim, ktorý nebol vlastníkom nehnuteľností pri podpise
tejto zmluvy. Okresný súd Martin preto zmluvu o predaji časti podniku vyhodnotil ako absolútne neplatný
právny úkon pre rozpor so zákonom (§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 483 ods.

3 a § 446 Občianskeho zákonníka), a to v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutiami
Správy katastra Martin vydanými v rámci vkladového konania č. I. XXXX/XXXX, účastníkmi ktorého
boli spoločnosť MISTA, s.r.o. a spoločnosť SUAR, s.r.o, ako aj vyššie uvedeným súdnym konaním bolo
preukázané, že spoločnosť SUAR, s.r.o. v postavení kupujúceho zo zmluvy o predaji časti podniku
nebola dobromyseľná v okamihu, keď mala vlastnícke právo nadobudnúť. Aj kúpnu zmluvu zo dňa

02.06.2008 medzi predávajúcim (spoločnosťou SUAR, s.r.o.) a kupujúcim (spoločnosť ORAVA SPÓLKA
Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA) a kúpnu zmluvu zo dňa 15.10.2008 medzi predávajúcim
(spoločnosti ORAVA SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA) a kupujúcim (spoločnosť
NOVALIS, s.r.o.) vyhodnotil Okresný súd Martin ako neplatné. Na základe podaných odvolaní proti
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/277/2007-868 konal vo veci odvolací Krajský súd v Žiline,

ktorý rozsudkom sp.zn. 13Cob/185/2012 rozsudok Okresného súdu Martin potvrdil.

3.6. Z rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 8.12.2015 č.k. 21C/19/2008-1066 súd prvej inštancie
zistil, že prevody sporných nehnuteľností pokračovali aj potom, ako ich vlastnila spoločnosť NOVALIS,
s.r.o. Ďalším vlastníkom na základe dražby bola spoločnosť AVEC BUILDING, s.r.o. a následne

na základe kúpnej zmluvy spoločnosť T-system, s.r.o. Uznesením Okresného súdu Martin zo dňa
26.1.2015 č.k. 17Cb/131/2014-82 súd zakázal spoločnosti AVEC BUILDING, s.r.o. nakladať zo spornými
nehnuteľnosťami, pričom spoločnosť T-system, s.r.o. nehnuteľnosti kúpila zmluvou zo dňa 11.11.2014
ešte predtým, ako zákaz nakladať s nehnuteľnosťami nadobudol právoplatnosť. Predmetom sporu bolo
vydanie sporných nehnuteľností. Žalobcom bola spoločnosť SAT spol. s r.o. a žalovaným spoločnosť

T-system, s.r.o., pričom žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a to v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.6.2016 č.k. 9Co/209/2016-1143, ktorým napadnutý rozsudok
Okresného súdu Martin potvrdil. Súd prvej inštancie z tohto rozhodnutia zistil aj to, že na majetok
spoločnosti MISTA, s.r.o., ktorá bola účastníkom konania o neplatnosť kúpnych zmlúv vedenom naOkresnom súde Martin pod sp.zn. 18Cb/277/2007, bol dňa 12.5.2012 vyhlásený konkurz. Tesne pred
vyhlásením konkurzu, a to dňa 20.12.2011, však táto spoločnosť prevzala dlh od spoločnosti NOVALIS,
s.r.o., ktorý mala táto spoločnosť voči Č., M..N.. na základe úverovej zmluvy. Za tento dlh spoločnosť

NOVALIS, s.r.o. ručila spornými nehnuteľnosťami, ktoré boli zapísané na príslušnom liste vlastníctva na
jej meno, a to vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi, t.j. spoločnosti Č., M..N.. (predtým F., M..N..). Úpadcovi,
spoločnosti MISTA, s.r.o., vznikol na základe zmluvy o prevzatí dlhu od spoločnosti NOVALIS, s.r.o.
záväzok vrátiť úver vo výške 169.858,- eur, pričom podľa § 79 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii (ďalej ako "zákon o konkurze a reštrukturalizácii") správca konkurznej podstaty úpadcu

JUDr. Marián Ďurana zapísal sporné nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom bola spoločnosť NOVALIS, s.r.o.,
do súpisu majetku tretích osôb zabezpečujúcich záväzok úpadcu. Pohľadávku na vrátenie úveru, ktorú
od spoločnosti Č., M..N.. získala spoločnosť DEA FIN, s.r.o., si táto spoločnosť prihlásila u správcu
konkurznej podstaty ako pohľadávku, ktorá bola v konečnom zozname pohľadávok zapísaná pod
poradovým č. 3. Podľa § 79 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii majetok tretej osoby (sporné
nehnuteľnosti, ktoré podľa evidencie nehnuteľnosti vlastnila spoločnosť NOVALIS, s.r.o., a ktoré na

základe záložného práva zabezpečovali pohľadávku nového veriteľa DEA FIN, s.r.o.) môže správca
konkurznej podstaty speňažiť podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácií, pričom koná v mene tejto
osoby (spoločnosti NOVALIS, s.r.o.). Doplňujúci súpis oddelenej konkurznej podstaty veriteľa DEA FIN,
s.r.o. bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 167/2012, vydaný dňa 30.8.2012. Správca konkurznej
podstatyspornúnehnuteľnosťspeňažilnazákladezmluvyovykonanídobrovoľnejdražby,ktorúuzatvoril

so spoločnosťou DRAŽBY A AUKCIE, s.r.o., a to dňa 18.10.2012. Táto správcom konkurznej podstaty
poverená spoločnosť (spoločnosť DRAŽBY A AUKCIE, s.r.o.) oznámila vykonanie dražby, a to v súlade
so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Oznámenie o dražbe obsahuje aj údaje listu
vlastníctvaoprávachazáväzkochviaznucichnapredmetedražby,atozáložnéprávoč.XXXXXPLXXXX
vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti F., M..N.. (neskôr Č., M..N..) č. I. XXXX/

XX zo dňa 13.1.2009 a údaje v časti "poznámky" na liste vlastníctva, konkrétne rozšírenie žaloby sp.zn.
18Cb/277/2007 o vydanie veci a vydanie bezdôvodného obohatenia (spor o neplatnosť kúpnych zmlúv),
návrh na začatie konania o vydanie veci vedený na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 21C/87/2009,
predbežné opatrenie súdu o uložení povinnosti spoločnosti NOVALIS, s.r.o., aby nenakladal so spornými
nehnuteľnosťami vo veci vedenej pod sp.zn. 18Cb/277/2007. Vykonaním dražby poverená dražobná

spoločnosť zverejnila tieto údaje v súlade s § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. a Správu katastra v
Martine požiadala o zapísanie poznámky na liste vlastníctva č. XXXX (navrhovateľ dražby JUDr. Marián
Ďurana a vlastník nehnuteľnosti, spoločnosť NOVALIS, s.r.o.). Spoločnosť SAT spol. s r.o. (žalobca) sa
o vykonaní dražby nedozvedela, pretože na liste vlastníctva ako vlastník zapísaná nebola. O priebehu
dražby sporných nehnuteľností, ktorá sa konala dňa 18.11.2012, bola spísaná aj notárska zápisnica, a

to notárkou JUDr. Ľubicou Jonekovou. Vydražiteľom spornej nehnuteľnosti sa stala spoločnosť AVEC
BUILDING, s.r.o., zastúpená konateľom F.. V. N.. Okresný súd Martin dokazovaním zistil, že predmetné
nehnuteľnosti (budova súp. č. XXXX, postavená na parc. č. XXX na ul. S.. V.. Š., S., a pozemok,
parc. č. XXX, o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
Správy katastra S., k. ú. S.) sa nachádzajú v centre Martina, budova bola postavená ako novostavba

a bola skolaudovaná v decembri 1993. Vlastnícke právo v prospech žalobcu bolo zapísané v decembri
1993 Správou katastra Martin. K zmene z hľadiska zápisu došlo v roku 1995, keď kataster zapísal
ako vlastníka nehnuteľnosti spoločnosť M-Real, a.s., pričom táto zmena vlastníctva, ako je uvedené
vyššie, bola neplatná, keďže sa uskutočnila na základe absolútne neplatnej záložnej zmluvy zo dňa
18.2.1994. Okresný súd Martin zistil aj to, že Okresná prokuratúra podala dňa 22.08.2006 pod č.

K. XXXX/XX protest proti rozhodnutiu Správy katastra Martin č. I. XXX/XXXX zo dňa 25.1.2005 o
povolení vkladu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti MISTA, s.r.o. O
proteste prokuratúry konal a rozhodoval Katastrálny úrad v Žiline, ktorý pod sp.zn. I.-XX/XXXX-X. (K.)
dňa 18.05.2007 vydal rozhodnutie, ktorým protestu nevyhovel. Obsah vyššie uvedeného rozhodnutia
Katastrálneho úradu v Žiline nebolo možné verifikovať, respektíve porovnať s originálnymi spismi

katastrálneho úradu, pretože súd síce vyzval žalovaného, aby predložil originálne doklady, respektíve
spisy zo Správy katastra S. (napr. I. XXX/XXXX), tento však uvedené nesplnil, pričom súdu uviedol, že
originálne listiny (resp. spis I. XXX/XXXX) sa nachádzajú v Centrálnom elektronickom registratúrnom
stredisku v Liptovskom Mikuláši (CERS). CERS sa nachádza v budove, ktorú vlastní spoločnosť
DUCHO, s.r.o., teda štátna dokumentácia rezortu katastra je v budove uložená len na základe nájomnej

zmluvy. K uloženým originálnym spisom žalovaný, respektíve jeho zamestnanci nemajú prístup, a to
pre prebiehajúce súdne konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš medzi vlastníkom budovy a
nájomcom (teda žalovaným). Vzhľadom na uvedené žalovaný súdu založil do spisu len kópie niektorých
dokladov (č. l. 357 až 379).3.7. Z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline zn. I.-XX/XXXX-X. (K.) zo dňa 18.5.2007 súd prvej
inštanciezistil,ževodôvodnenídanéhoprotestuprokurátorasauvádza,žerozhodnutímSprávykatastra

S. č. I. XXX/XXXX zo 25.1.2005 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo
porušené ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a to v súvislosti s ustanovením § 151m
ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 3 ods. 1 a 4 Správneho poriadku. V proteste je
tvrdené, že Správa katastra Martin sa pri rozhodovaní o povolení vkladu vlastníckeho práva pod č.
I. XXX/XXXX vyššie spomínanými ustanoveniami katastrálneho zákona, Občianskeho zákonníka a

Správneho poriadku neriadila, keďže predmetný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
povolila, a to aj napriek tomu, že z predloženého spisového materiálu Správy katastra Martin č.
I. XXX/XX nie je možné preukázať, či sa Správa katastra Martin v predmetnej veci zaoberala aj
dodržaním ustanovenia § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,
že záložný veriteľ môže predať záloh najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu
záložného práva záložcovi a dlžníkovi, pokiaľ nedošlo k dohode podľa ustanovenia § 151m ods. 2

Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona je správa katastra
pri preskúmavaní oprávnenia záložného veriteľa nakladať so zálohom povinná preukázateľne zistiť,
kedy záložný veriteľ doručil oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložcovi či dlžníkovi. V
prípade, ak by záložný veriteľ predal záloh pred uplynutím 30-dňovej lehoty a nedošlo by k dohode
podľa ustanovenia § 151m ods. 2 Občianskeho zákonníka, išlo by o neplatný právny úkon v zmysle

ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložený
spisový materiál Správy katastra Martin č. I. XXX/XX prokurátorka v závere predmetného protestu
uviedla, že správny orgán sa predmetnými skutočnosťami nezaoberal a pri rozhodovaní nevychádzal
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správa katastra Martin podanému protestu prokurátora nevyhovela
a predložila ho spolu so spisovým materiálom Katastrálnemu úradu v Žiline ako svojmu nadriadenému

orgánu na ďalšie konanie. Vo vyjadrení k danému protestu prokurátora, ktoré bolo spolu so spisovým
materiálom predložené Katastrálnemu úradu v Žiline, správa katastra uviedla, že ku dňu doručenia
predmetného protestu prokurátora na správu katastra boli a ešte stále sú na liste vlastníctva č. XXXX,
k. ú. S., pred plombou vyznačenou na základe začatia konania o tomto proteste prokurátora, ktorý bol
zaevidovaný v registri záznamov pod č. L. XXXX/XX, vyznačené plomby, a to plomba o zmene práva

k nehnuteľnosti, vyznačená na základe doručenia návrhu na vklad vlastníckeho práva vyplývajúceho
z kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou MISTA, s.r.o. (predávajúcim) a spoločnosťou SUAR,
s.r.o. (kupujúcim), zaevidovaného pod č. I. XXXX/XX; ďalej bola vyznačená plomba o začatí konania o
oprave chyby v katastrálnom operáte vedeného pod č. B. XXX/XX a napokon plomba o začatí konania
o oprave chyby v katastrálnom operáte vedeného pod č. B. XX/XX. Všetky uvedené konania sa týkali

otázky vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli evidované na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. S.,
a podľa názoru správy katastra sa tieto konania museli ukončiť v poradí, v akom boli na liste vlastníctva č.
XXXX vyznačené vyššie spomínané plomby, resp. o vrátení vlastníckeho práva na pôvodného vlastníka
mohol rozhodnúť len príslušný okresný súd. Katastrálny úrad v Žiline listom č. I.-XX/XXXX (K.) zo
dňa 06.11.2006 vyzval spoločnosť MISTA, s.r.o., spoločnosť LEGURA, s.r.o. a spoločnosť M-REAL,

a.s., aby sa v prípade, že to považujú za potrebné, k predmetnému protestu prokurátora vyjadrili, a
následne ustálil, že v danom prípade dňa 9.5.1994 bol na ešte bývalý Katastrálny úrad v Banskej
Bystrici, Správu katastra Martin, doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
k sporným nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. S., konkrétne k pozemku
parc. č. XXX, zastavaná plocha, o výmere XXXX m2, a k stavbe so súpisným č. XXXX, postavenej na

uvedenom pozemku parc. č. XXX, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
č. XXX/X/XXX/XXXN/XX, uzatvorenej dňa 18.2.1994, podľa vtedy účinných ustanovení § 151a a nasl.
Občianskeho zákonníka a ustanovení § 297 až § 299 Obchodného zákonníka. Vyššie uvedená zmluva
o zriadení záložného práva č. XXX/X/XXX/XXXN/XX bola uzatvorená medzi spoločnosťou S. G., M..N..
P.Ý. S., pobočka Žilina, so sídlom Bottova č. 7, Žilina (v postavení záložného veriteľa), zastúpenou

riaditeľom pobočky p. F.. F. V., a spoločnosťou SAT, spol. s r.o. (v postavení záložcu), zastúpenou
konateľom spoločnosti p. F.. N. S.. V čl. III. ods. 4 predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva k
sporným nehnuteľnostiam zo dňa 18.2.1994 je uvedené, že: ".... K. O. J. N. L. L. W. L. Q. Ú. V. M. I., S. L.
I. L. J. K. na I. O. M. K. K. za U., M. W. L. I. za I., J. I. za XX %. L. U. W. L. K. podľa K. Q.Í. J. (K.) I. Č. K..". V
čl. III. ods. 5 sa uvádza, že: ". I. Z. K. K.Í. W. L. M. O. na L. I. L. K. podľa Q.. X. M. XX O. I.. Ak L. I. I. Y. X. J.

N. Q. N. L. I.Á. K. O., S. K. L. J. N. W. I. G. X". Vklad záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na
liste vlastníctva č. XXXX v prospech záložného veriteľa - spoločnosti S. G., M..N.. P. S., pobočka Žilina,
na základe vyššie uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.02.1994
bol povolený rozhodnutím ešte bývalého Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správy katastra S. č. I.XXX/XXXX zo dňa 10.05.1994. Následne dňa 13.09.1995 bol na ešte bývalý Katastrálny úrad v Banskej
Bystrici, Správa katastra Martin doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
k sporným nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti MOBA REAL, a.s., so sídlom Slnečné nám. 3471,

Žilina, a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.09.1995 medzi spoločnosťou SAT, spol. s
r.o., zastúpenou záložným veriteľom - spoločnosťou S. G., M..N.. P. S., pobočka Žilina, zastúpenou
na základe plnej moci Z.. I. V. M. Z.. S. E. z Komerčno-právnej kancelárie, so sídlom Republiky 34,
Žilina, ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou MOBA REAL, a.s., so sídlom Slnečné nám. 3471,
Žilina, zastúpenou predsedom predstavenstva spoločnosti Z.. K. V. a podpredsedom predstavenstva

spoločnosti F.. F. A., ako kupujúcim. Vyššie uvedenou kúpnou zmluvou zo dňa 12.9.1995 spoločnosť S.
G., M..N.. P. S., pobočka Žilina (v postavení záložného veriteľa), zastúpená na základe plnej moci Z.. I.
V. M. Z.. S. E., realizovala na základe zmluvy o zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam č.
XXX/X/XXX/XXXN/XX zo dňa 18.2.1994 záložné právo, pretože spoločnosť SAT, spol. s r.o. ako záložný
dlžník a zároveň záložca si riadne a včas nesplnila svoj záväzok, ktorý jej vyplýval zo zmluvy o úvere
č. XXX/X/XXXXXX/S/XX zo dňa 21.6.1993. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným

na liste vlastníctva č. XXXX v prospech spoločnosti MOBA REAL, a.s., so sídlom Slnečné nám.
3471, Žilina, na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.1995 bol povolený rozhodnutím
ešte bývalého Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správy katastra Martin č. I. XXXX/XXXX zo
dňa 13.9.1995. Dňa 20.1.2005 bol na Správu katastra Martin doručený návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX

v prospech spoločnosti MISTA, s.r.o., a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.1.2005
medzi spoločnosťou M-REAL, a.s. (predtým spoločnosť MOBA REAL, a.s.), zastúpenou záložným
veriteľom - spoločnosťou LEGURA, s.r.o. (nadobúdateľ pohľadávky, ako aj zabezpečenia jej riadneho
a včasného splnenia záložným právom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti UT
TRADING (Cyprus) LIMITED, a tá na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti N. H. -

P. O., Moravská Ostrava, ktorá bola právnym nástupcom spoločnosti S. G., M..N.. P. S., v likvidácii),
zastúpenou konateľom spoločnosti F.. N. H., ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou MISTA,
s.r.o., zastúpenou F.. K. N., ako kupujúcim. Predmetnou kúpnou zmluvou zo dňa 20.1.2005 spoločnosť
LEGURA, s.r.o. ako záložný veriteľ (keďže spoločnosť M-REAL, a.s. si svoj záväzok vyplývajúci z
vyššie spomínanej kúpnej zmluvy zo dňa 12.9.1995 a spočívajúci v úhrade kúpnej ceny pôvodnému

záložnému veriteľovi v splátkach nesplnila, pričom táto pohľadávka pôvodného záložného veriteľa
zostala zabezpečená záložným právom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. S., v časti U. pod
č. I. XXXX/XX-XXX/XX) realizovala v zmysle vtedy účinných ustanovení § 151j až 151md Občianskeho
zákonníka a v súlade s čl. III. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/X/XXX/
XXX/N/XX zo dňa 18.2.1994 priamym predajom záložné právo, ktoré vzniklo na základe uvedenej

záložnej zmluvy zo dňa 18.2.1994, a to vkladom do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia ešte
bývalého Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správy katastra S. č. I. XXX/XXXX zo dňa 10.5.1994.
Rozhodnutím Správy katastra S. č. I. XXX/XXXX zo dňa 25.1.2005, právoplatným dňa 25.1.2005, bol
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX v celosti povolený
v prospech spoločnosti MISTA, s.r.o., a to na základe vyššie spomínanej kúpnej zmluvy. K odôvodneniu

protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Martin č. K. XXXX/XX-X zo dňa 22.8.2006, ktorý smeroval
proti rozhodnutiu Správy katastra S. č. I. XXX/XXXX zo dňa 25.1.2005 o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX v prospech
obchodnej spoločnosti MISTA, s.r.o. (teda, že správa katastra mala pred vydaním rozhodnutia o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo

dňa 20.1.2005 v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona skúmať, či záložný veriteľ predal záloh v
súlade s § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka až po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty
za predpokladu, že nedošlo k dohode podľa § 151m ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože inak
ide o neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka) Katastrálny úrad v
Žiline uviedol, že sa stotožňuje s názorom spoločnosti LEGURA, s.r.o., vysloveným v jej vyjadrení

k predmetnému protestu prokurátora: Ustanovenie § 879e Občianskeho zákonníka, ktoré bolo do
Občianskeho zákonníka doplnené zákonom č. 523/2002 Z.z., účinným odo dňa 1.1.2003, upravuje
nepravú spätnú pôsobnosť, resp. nepravú retroaktivitu ustanovení Občianskeho zákonníka. Jej podstata
spočíva v tom, že zákon, v konkrétnom prípade Občiansky zákonník v znení zákona č. 526/2002 Z.z.
účinného odo dňa 1.1.2003, ktorý bol v podstate rozsiahlou novelou ustanovení o záložnom práve, sa

vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, teda pred 1.1.2003 s tým, že vznik týchto
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2003, sa posudzujú podľa doterajších predpisov, ak
nie je ustanovené inak. To znamená, že ustanovenie § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
je účinné až odo dňa 1.1.2003, nemožno spätne aplikovať na posúdenie vzniku nárokov z právnehovzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/X/XXXX/XXX/
N/XX, uzavretej dňa 18.2.1994 medzi spoločnosťou S. G., M..N.. P. S., pobočka Žilina (v postavení
záložného veriteľa), a spoločnosťou SAT, spol. s r.o. (v postavení záložcu) podľa v tom čase účinných

ustanovení § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovení § 297 až § 299 Obchodného zákonníka.
Z ustanovenia § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 278/1993 Z.z. účinného v čase
uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/X/XXXX/XXX/N/XX zo dňa
18.2.1994, ako aj v čase vzniku záložného práva vkladom do katastra nehnuteľností dňa 10.5.1994
vyplýva, že záložný veriteľ môže pri výkone svojho záložného práva predať založenú nehnuteľnosť na

verejnej dražbe, ak na tento zamýšľaný výkon záložného práva včas upozorní záložcu a dlžníka; ak
to určuje zmluva, môže záložný veriteľ predať záloh aj iným vhodným spôsobom. V čl. III. (ods. 5.)
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.2.1994 sa uvádza, že záložný veriteľ je
povinný písomne upozorniť záložcu a dlžníka na zmýšľaný výkon záložného práva podľa ods. 4. aspoň
15 dní vopred. Ak záložný veriteľ v tejto lehote nedostane správu o splnení záväzku vrátane príslušného
dokladu, môže predať založenú nehnuteľnosť spôsobom uvedeným v bode 4, teda na verejnej dražbe

alebo priamym predajom. Túto zmluvnými stranami dohodnutú 15-dňovú lehotu záložný veriteľ dodržal,
keďže oznámenie o začatí výkonu záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 18.2.1994 prevzal dňa 5.1.2005 pán Z. P., člen predstavenstva spoločnosti
M-REAL, a.s. Kúpna zmluva, ktorou bolo realizované záložné právo priamym predajom, bola uzavretá
dňa 20.1.2005 a vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX

v prospech spoločnosti MISTA, s.r.o. bol povolený až dňa 25.1.2005. Katastrálny úrad v Žiline sa
protestom Okresnej prokuratúry Martin č. K. XXXX/XX-X zo dňa 22.8.2006 zaoberal aj z toho pohľadu,
či vôbec mohlo dôjsť k platnému uzavretiu danej kúpnej zmluvy zo dňa 20.1.2005, pretože ňou bolo
realizované záložné právo evidované v katastri nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.2.1994, ktoré už raz realizované bolo. K jeho výkonu, realizácii

priamym predajom, došlo už kúpnou zmluvou zo dňa 12.9.1995, pričom výkon záložného práva je
jedným zo spôsobov jeho zániku, hoci v ustanoveniach Občianskeho zákonníka tento spôsob zániku
záložného práva nie je výslovne uvedený. Len čo bolo záložné právo vykonané, zaniká aj vtedy, keď
zabezpečovaná pohľadávka nebola uspokojená v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že záložné
právo, ktoré bolo realizované priamym predajom kúpnou zmluvou zo dňa 20.1.2005, na základe ktorej

bol napadnutým rozhodnutím Správy katastra S. č. I. XXX/XXXX zo dňa 25.1.2005 povolený vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX v prospech spoločnosti
MISTA, s.r.o., už v čase tohto (druhého) výkonu - realizovaného priamym predajom - v skutočnosti
neexistovalo, pretože zaniklo už jeho výkonom - priamym predajom kúpnou zmluvou zo dňa 12.9.1995.
Na základe tejto zmluvy bol rozhodnutím ešte bývalého Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici,

Správy katastra S. č. I. XXXX/XXXX zo dňa 13.9.1995 povolený vklad vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti MOBA-REAL, a. s. (neskôr s obchodným menom M-REAL,
a. s.) bez ohľadu na to, či ním zabezpečená pohľadávka bola uspokojená. Následne nebolo žiadne
ďalšie záložné právo na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, respektíve na zabezpečenie
zaplateniakúpnejcenypodľakúpnejzmluvyzodňa12.9.1995platnezriadené,t.j.nevzniklo.Vovzťahuk

sporným nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX Katastrálny úrad v Žiline poukázal na
skutočnosť, že na základe exekučného príkazu č. D. XXX/XXXX zo dňa 15.12.2005, doručeného Správe
katastra Martin dňa 20.12.2005, bolo k týmto nehnuteľnostiam zriadené a dňa 20.12.2005 pod položkou
výkazuzmien(ďalejlenPVZ)č.XXXX/XXdokatastranehnuteľnostínauvedenýlistvlastníctvazapísané
exekučné záložné právo. Exekučné záložné právo nie je v pravom slova zmysle spôsobom exekúcie,

pretože nevedie priamo k uspokojeniu pohľadávky, ale ide len o zabezpečenie práva oprávneného
v tom zmysle, že ak dôjde k predaju nehnuteľnosti, bude nárok oprávneného uspokojený v poradí
zriadenia záložného práva. Z uvedeného vyplýva, že exekučne záložné právo ako druh záložného práva
prechádza v zmysle § 169 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) spolu s nehnuteľnosťou na nadobúdateľa. Vzhľadom

na uvedené nebolo v právomoci Katastrálneho úradu v Žiline, ani v právomoci Správy katastra Martin po
vyhovenípredmetnémuprotestuprokurátoraOkresnejprokuratúryS.č.K.XXXX/XX-Xzodňa22.8.2006
a následnom zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.1.2005
reštituovať pôvodný stav práv evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, pretože došlo k ďalšej právnej
zmene, a to k zriadeniu a zápisu exekučného záložného práva, ktoré prechádza spolu s nehnuteľnosťou

na nadobúdateľa. Katastrálny úrad v Žiline ako príslušný správny orgán ani z tohto dôvodu, t.j. že
priamym predajom (kúpnou zmluvou zo dňa 20.1.2005) bolo druhýkrát realizované záložné právo, ktoré
už v čase tejto druhej realizácie v skutočnosti neexistovalo, podanému protestu Okresnej prokuratúry
Martin č. K. XXXX/XX-X zo dňa 22.8.2006 nevyhovel. Okrem uvedeného, na liste vlastníctva č. XXXX,k. ú. S., boli po zápise vlastníckeho práva v celosti v prospech spoločnosti MISTA, s.r.o. na základe
predmetným protestom prokurátora napadnutého právoplatného rozhodnutia Správy katastra Martin č. I.
XXX/XXXX zo dňa 25.1.2005 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vykonané

aj ďalšie zmeny.

3.8. Žalobca adresoval dňa 1.12.2010 žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. spôsobenú nesprávnym úradným postupom
Správy katastra Martin, pričom v tejto žiadosti podrobnejšie uviedol skutkové aj právne skutočnosti (ako

aj výpočet výšky škody k 30.11.2010), ktoré podľa jeho názoru preukazovali oprávnenosť žalovaného
nároku. V žiadosti uviedol, že právo na náhradu škody mu vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 7Co/162/2008, ktoré mu bolo doručené dňa 15.1.2009 a ktoré ešte v ten istý deň doručil Správe
katastra Martin spolu so žiadosťou o zápis vlastníctva nehnuteľností na list vlastníctva č. XXXX, a to na
základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5C/115/04-80 a právoplatného odstúpenia
odkúpnejzmluvykudňu1.6.2004.NapriekmnohýmurgenciámSprávakatastraMartinkudňu1.12.2010

nezapísala vlastníctvo na list vlastníctva č. XXXX, k.ú. S.. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn.
7Co/162/2008 sa stal rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 5C/115/04-80 právoplatný, žalobca preto
považuje dátum 15.1.2009 za deň, kedy sa dozvedel, že mu vzniklo právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Správy katastra Martin. Nesprávny úradný postup Správy katastra
Martin žalobca videl v nasledovných skutočnostiach: Správa katastra Martin dostala v septembri 2004

prehlásenie spoločnosti S. G., M..N.. v likvidácii, P.-S., IČO: 45 192 855, spoločnosti N. H. - P. O.,
Ostrava, IČO: 25 861 875 a spoločnosti UT TRADING /Cyprus/ o postúpení pohľadávky zo zmluvy o
úvere z Moravia Banka, a.s., v likvidácii, Frýdek-Místek, IČO: 45 192 855 až po firmu UT TRADING,
ktorá nie je ani podpísaná v tomto prehlásení. Namiesto toho, aby Správa katastra Martin toto fingované
postúpenie pohľadávky nahlásila orgánom činným v trestnom konaní, zapísala fiktívneho záložného

veriteľa na list vlastníctva č. XXXX, ktorý dňa 25.1.2005 realizoval vymazané záložné právo a za aktívnej
spolupráce pracovníka zodpovedného za vklad zapísal na list vlastníctva č. XXXX ako nového vlastníka
firmu MISTA, s.r.o., Žilina. Správa katastra Martin týmto závažným spôsobom porušila Správny poriadok,
konkrétne § 3 ods. 1, 2 a 4, a najmä § 33 ods. 2 tohto zákona. Ak by Správa katastra Martin dodržala
tieto ustanovenia zákona, nikdy by nemohlo dôjsť k neoprávnenému zápisu firmy MISTA, s.r.o. na list

vlastníctvač.XXXX,akoanikďalšímneoprávnenýmzápisomažponaposledyzapísanúfirmuNOVALIS,
s.r.o., Bratislava. Správa katastra Martin si podľa žalobcu pravdepodobne nevšimla, že S. G., M..N.., v
likvidácii, P.-S., IČO: 45 192 855, a S. G., P.-S. - organizačná zložka zahraničnej osoby, Bottova 7, Žilina,
IČO: 00 621 064, sú, resp. boli dve samostatné organizačné, ekonomické a právnické osoby, pre ktoré
pri postupovaní pohľadávok platili ustanovenia § 526, 528, 529 a 530 Občianskeho zákonníka. Správa

katastra Martin pri zavkladovaní kúpnej zmluvy č. I. XXX/XX zo dňa 25.1.2005 porušila § 31 ods. 1, 2
a 3 katastrálneho zákona, pretože nepreskúmala (ako jej to ukladá zákon) platnosť zmlúv o prevode
pohľadávok z úverovej zmluvy a ani nepreskúmala oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou.
Keby dala možnosť tak, ako jej to ukladá zákon, vyjadriť sa firme M-REAL, a.s., Martin, určite by sa
dozvedela, že firma nemá žiadny záväzok z úverovej zmluvy, nepozná ani formu ani obsah zmluvy o

záložnom práve č. I. XXX/XX a že 01.06.2004 došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XX,
takže nemá ani právo predávať uvedenú nehnuteľnosť. Ak by správa katastra v zmysle zákona dala
možnosť vyjadriť sa aj firme SAT, spol. s r.o., Martin, ktorej sa mala zmluva o úvere dotýkať, dozvedela
by sa, že ku dňu odstúpenia od kúpnej zmluvy žiadna S. G., M..N.., Žilina neexistovala, bola vymazaná
z obchodného registra, a že pohľadávky z nájomnej zmluvy k 01.06.2004 boli vyššie ako záväzok z

úverovej zmluvy. Správa katastra Martin, keďže vedela o odstúpení od kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XX
už v septembri 2004, kedy vydávala list vlastníctva č. XXXX pre Okresný súd Martin vo veci sp.zn.
5C/115/04, bola povinná vykonať zápis na list vlastníctva č. XXXX záznamom podľa § 34 ods. 1 a § 35
ods. 1 katastrálneho zákona. Pri zápise, po doručení právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 5C/115/04-80, dňa 26.1.2006 nerešpektovala § 45 ods. 1 a § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

t.j. nerešpektovala, že obnovené vlastníctvo firmy SAT, spol. s r.o. (žalobcu) vzniklo už 1.6.2004, a nie
až právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 5C/115/04-80. Správa katastra Martin, keď sa
dozvedela o odstúpení od kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XX, mala v súlade s § 70 ods. 1 a 2 a § 71 ods.
3 katastrálneho zákona napísať na list vlastníctva č. XXXX poznámku, že údaje na liste vlastníctva nie
sú dôveryhodné a nesmú sa používať.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 2, § 3, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, § 10, § 18
ods. 1, zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 a 3, § 6 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 4, § 15ods. 1, § 16 ods. 1 v znení účinnom od 1.1.2013, § 16 ods. 1 a 4 v znení účinnom od 1.1.2013, § 17
ods. 1, 2 a 3, § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej aj CSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

5. Súd prvej inštancie argumentoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobca predbežne prerokoval
svoj nárok žiadosťou zo dňa 1.12.2010, listom zo dňa 19.5.2011 žalovaný reagoval na žalobcovu žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle, že tejto žiadosti nemôže vyhovieť. Súd

prvej inštancie poukázal na to, že v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody si
žalobca uplatnil nárok na zaplatenie skutočnej škody vo výške 1.825.873,- eur (v tejto časti žalobca
vzal žalobu späť), ušlého zisku za obdobie 25.1.2005 do 26.1.2006 vo výške 75.952,- eur, ušlého zisku
za obdobie od 29.5.2008 do 30.11.2010 vo výške 138.617,- eur a nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 1.000.000,- eur. Podotkol, že iba v tomto rozsahu a ohľadom titulov uvedených v tejto
žiadosti sa žalobca následne mohol domáhať náhrady škody žalobou na súde a v rozsahu a ohľadom

titulov, ktoré neboli predbežné prerokované so žalovaným, bol daný dôvod na zamietnutie žaloby. Súd
prvej inštancie zdôraznil, že ak by aj na nesplnenie tejto zákonom stanovenej podmienky pri svojom
rozhodovaní neprihliadal, nezmenilo by to nič na jeho závere o nedôvodnosti žaloby ako celku. V tejto
súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, rozhodnutie Najvyššieho
súdu SSR zo dňa 16.4.1985 sp.zn. 4 Cz 110/84, nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.2.2013 sp.zn.

II. ÚS 165/2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.7.2021 sp.zn. 5Cdo/181/2019, z ktorej
vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánom verejnej moci si
možno uplatniť len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej vzniklo aj právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, nemohla dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného
obohatenia voči tomu, kto tento prospech na jej úkor získal, a je povinný jej ho vydať, pričom dotknutá

fyzická osoba alebo právnická osoba musí preukázať, že sa bez vlastného zavinenia nemohla domôcť
vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu
škody vo forme ušlého zisku, pričom tento ušlý zisk pozostával z ušlého nájomného za prenájom
predmetnej nehnuteľnosti v období, keď žalobca nebol zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník
týchto nehnuteľností. Medzi stranami pritom nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti v tomto období

využívali (prenajímali) tretie osoby, ktoré boli postupne zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci
týchto nehnuteľností, žalobca bol do katastra nehnuteľností zapísaný ako vlastník na základe rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/131/2014-415 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
14Cob/48/2020-806 zo dňa 28.1.2021, pričom titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva č. I. XXXX/XX.
Súd prvej inštancie uviedol, že z uvedeného vyplýva, že žalobca bol vlastníkom sporných nehnuteľností

po celý čas a tretie osoby využívali tieto nehnuteľnosti bez právneho titulu a žalobca sa v takom prípade
mal primárne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od týchto tretích osôb, a až v prípade,
ak by sa žalobca nevedel bez svojej viny domôcť vydania bezdôvodného obohatenia, mohol by mu
vzniknúť nárok na náhradu škody voči štátu. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa k tejto otázke
vyjadril vo svojich podaniach zo 4.4.2017 a zo dňa 19.6.2020 v tom smere, že podal žaloby o vydanie

bezdôvodnéhoobohatenianavšetkýchneoprávnenezapísanýchvlastníkov,pričomniektoréspoločnosti
už boli vymazané z obchodného registra a pri ostatných súdy požadovali zaplatiť súdny poplatok vo
výške 6 %, na čo žalobca nemal zdroje, žalobca síce požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov
avšak žiaden súd mu nevyhovel. Takéto všeobecné a najmä ničím nepreukázané tvrdenia žalobcu
však podľa názoru súdu prvej inštancie nie sú v žiadnom prípade dostačujúce na preukázanie toho,

že žalobca bez svojej viny nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného
obohatenia voči tomu, kto tento majetkový prospech na jeho úkor získal a je povinný mu ho vydať. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že v takom prípade sa žalobca nemôže úspešne domáhať náhrady
škody od štátu a v prejednávanom spore nebol preukázaný základný predpoklad zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to existencia samotnej škody. Súd prvej inštancie

konštatoval, že žalobca nepreukázal relevantným spôsobom ani výšku uplatneného ušlého zisku
(vo výške 3.440.494,- eur), pričom zdôraznil, že žalobca v žalobe vychádzal z údajne dohodnutej
výšky nájomného s nájomcami v rokoch 2003 a 2004, dôkazy o takto dohodnutom nájomnom však
nepredložil. Takto vyčíslený ušlý zisk však podľa názoru súdu prvej inštancie nezodpovedá ekonomickej
realite, keďže v ňom nie sú zohľadnené výdavky, ktoré by žalobca určite vynaložil, ak by predmetné

nehnuteľnosti spravoval (energie, údržba a investície, poistenie, dane atď.). Súd prvej inštancie uviedol,
že neskôr v priebehu konania výpočet ušlého zisku zmenil tak, že sa začal domáhať ušlého zisku
za obdobie od 12.9.1995 do 22.3.2021 vo výške obvyklého nájomného za nebytové priestory v danej
lokalite v meste Martin vo výške 8,70 Sk za 1 meter štvorcový na jeden deň, keďže celková plochanehnuteľnosti mala byť o veľkosti XXXX metrov štvorcových, ušlý zisk podľa žalobcu predstavoval
sumu 11.022,90 Sk denne, resp. 365,90 eur denne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto
stanovený ušlý zisk však žalobca riadne nezdôvodnil a najmä nepreukázal jeho výšku relevantnými

dôkazmi. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca spolu s podaním zo dňa 20.11.2014 (označeným
ako zdôvodnenie ušlého zisku) predložil tri zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.11.2000,
zo dňa 31.08.2006 a zo dňa 01.08.1998 a dodatok k zmluve o nájme nebytových priestorov zo
dňa 1.8.1998, tieto listiny však boli podľa názoru súdu prvej inštancie absolútne nedostatočné pre
preukázanie skutočnej výšky ušlého zisku za celé žalobcom požadované obdobie (od 12.09.1995 do

22.03.2021). Žalobca navyše pri výpočte ušlého zisku opätovne nezohľadnil skutočnosť, že so správou
nehnuteľnosti, resp. s jej podnikateľským využitím (napr. prenájmom nebytových priestorov) sú spojené
nevyhnutné výdavky, ktoré by ako vlastník - správca nehnuteľnosti vynaložil a ktoré by znížili zisk z
nájomného. Žalobca preto podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
preukázania skutočnej výšky ušlého zisku. K rovnakému záveru dospel súd prvej inštancie aj vo
vzťahu k žalobcom požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- eur, keďže skutkové

tvrdenia žalobcu ohľadom spôsobenej nemajetkovej ujmy boli nedostačujúce na to, aby mohol posúdiť,
či žalobcovi patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch a v akej výške. Súd prvej inštancie podotkol,
že tvrdenia žalobcu navyše neboli žiadnym spôsobom preukázané, preto skonštatoval, že vo vzťahu k
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné
bremeno. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v prejednávanom prípade žalobca nepreukázal existenciu

(priamej) príčinnej súvislosti medzi tvrdenými nezákonnými rozhodnutiami, resp. nesprávnymi úradnými
postupmi a vznikom škody, žalobca v tomto smere neprodukoval žiadne relevantné skutkové tvrdenia
a na preukázanie existencie príčinnej súvislosti nenavrhol ani vykonanie žiadneho dôkazu. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť v civilnom sporovom konaní ako
predbežnú otázku bez toho, aby toto rozhodnutie bolo pre nezákonnosť predtým zrušené príslušným

orgánom (R 35/1977). Súd prvej inštancie uviedol, že v posudzovanej veci žalobca za nezákonné
rozhodnutia označil viacero rozhodnutí katastrálneho úradu o povolení vkladu (záložného práva alebo
vlastníckeho práva), avšak v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., resp. v zmysle § 4 zákona č. 58/1969
Zb. platí, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť

príslušnýmorgánom.Podotkol,žecivilnýsúd,ktorýrozhodujeonáhradeškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu, pričom otázku nezákonnosti rozhodnutia si nemôže
vyhodnotiť sám ako prejudiciálnu otázku. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca pritom netvrdil
a ani nepreukázal, že ním namietané právoplatné rozhodnutia katastrálneho úradu boli zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, takáto skutočnosť ani nevyplýva z vykonaného

dokazovania, naopak, z vykonaného dokazovania sa súdu prvej inštancie javilo, že žiadne z týchto
právoplatných rozhodnutí nebolo príslušným orgánom zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, ani
žalobcom predložené rozsudky civilných súdov nie je možné považovať za také rozhodnutia, ktoré
by rušili alebo menili rozhodnutia katastrálneho úradu pre nezákonnosť. Čo sa týka námietok žalobcu
o ničotnosti rozhodnutí, ktorých zrušenie alebo zmena sa nevyžaduje, k tomu súd prvej inštancie

uviedol, že ničotnosť týchto rozhodnutí v konaní preukázaná nebola. K námietkam žalobcu ohľadom
viaceronesprávnychúradnýchpostupovpríslušnéhokatastrálnehoúradu,kdeuviedol,žedňa30.4.2009
podal na Okresný súd Martin žalobu vo veci sp.zn. 21C/19/2008 o vydanie veci, súd mu v tejto veci
vyhovel a rozhodol o vydaní veci vlastníkovi, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.8.2016 a
katastrálny odbor jeho žiadosti o spätný zápis vlastníctva nevyhovel, čím podľa názoru žalobcu porušil

jeho ústavné právo v pokoji užívať vlastný majetok, súd prvej inštancie uviedol, že sa zhoduje s právnym
názorom žalovaného, že len výrok súdneho rozhodnutia môže byť podkladom na vykonanie zápisu do
katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ak súd rozhodol o vydaní (vyprataní) veci,
prejudiciálne posúdenie vlastníckeho práva nie je pre katastrálny úrad záväzné a katastrálny úrad na
základe takéhoto súdneho rozhodnutia nemôže žalobcu zapísať ako vlastníka nehnuteľnosti, len výrok

o určení vlastníckeho práva je spôsobilý na zápis do katastra nehnuteľností, prejudiciálna otázka a jej
posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, pričom výrok súdneho rozhodnutia
je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť (poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 28.6.2017 sp.zn. 3 Cdo 115/2016). K námietkam žalobcu, že katastrálny úrad na základe
osvedčenia o priebehu vykonania dobrovoľnej dražby zapísal do katastra nehnuteľností vlastnícke

právo formou záznamu č. L. XXX/XXXX, a to napriek tomu, že vedel o absolútnej neplatnosti kúpnej
zmluvy č. I. XXXX/XXXX, ako aj absolútnej neplatnosti zmluvy o záložnom práve č. I. XXXX, súd
prvej inštancie uviedol, že katastrálny úrad vykonal záznam na základe notárskej zápisnice č. J. XXX/
XXXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, ktorou bol osvedčený priebeh vykonania dobrovoľnejdražby. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v konaní o zázname podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona
však katastrálny úrad skúma splnenie podmienok na vykonanie záznamu len z formálneho hľadiska a
katastrálny úrad nie je oprávnený v konaní o zázname skúmať zákonnosť vykonania dobrovoľnej dražby,

pričom v konaní pritom nebolo preukázané, že by táto dobrovoľná dražba bola súdom vyhlásená za
neplatnú. Súd prvej inštancie uviedol, že sa stotožňuje takisto s názorom žalovaného, že katastrálny
úrad nie je oprávnený posudzovať platnosť zmluvy, ak už na základe nej vklad povolil, ale posudzuje
len platnosť tej zmluvy, ktorá mu je doručená s návrhom na povolenie vkladu. Súd prvej inštancie
podotkol, že katastrálny úrad pri rozhodovaní o vklade vychádza z ustanovenia § 70 ods. 1 katastrálneho

zákona, v zmysle ktorého sa údaje katastra považujú za hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, a že
katastrálny úrad nemôže spochybňovať svoje predchádzajúce rozhodnutia o povolení vkladu, pokiaľ
tieto neboli zrušené alebo zmenené, preto v takom prípade je jediným prípustným riešením žaloba na
súd o určenie vlastníckeho práva (nie žaloba o neplatnosť prevodnej zmluvy, resp. žaloba o vypratanie
nehnuteľnosti). K súvisiacej námietke žalobcu, že subjekt ". G. M..N.. P. S. a subjekt ". G. M..N..
Ž. (správne ". G. M..N.. P. S. - Q. L. L. Q., N. N. G. X, Ž.F., pozn. súdu) nie sú totožné právne

subjekty, súd prvej inštancie uviedol, že sa s jeho právnym názorom nestotožňuje, keďže subjekt ".
G. M..N.. Ž. bol organizačnou zložkou (podnikom) zahraničnej právnickej osoby ". G. M..N.. P. S. v
zmysle § 7 ods. 2 v spojení s § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorá nemala samostatnú právnu
subjektivitu, ide teda o jeden subjekt práv a povinností, nie o dva samostatné právne subjekty. Ďalej
súd prvej inštancie uviedol, že žalobca takisto namietal, že dňa 29.5.2008 pracovníčka správy katastra

zodpovedná za vklad nezákonným spôsobom ho vymazala z listu vlastníctva č. XXXX a zapísala
tam absolútne neplatnú kúpnu zmluvu č. I. XXXX/XXXX v prospech fiktívneho vlastníka SUAR, s.r.o.,
Žilina. K uvedenému súd prvej inštancie uviedol, že správa katastra rozhodla o vklade vlastníckeho
práva na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.07.2006 sp.zn. 10Sp/10/2006, ktorého
právnym názorom bola správa katastra viazaná, v takom prípade nie je možné hovoriť o nesprávnom

úradnom postupe príslušnej správy katastra. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca poukazoval na
to, že príslušná správa katastra ho nezapísala ako vlastníka predmetných nehnuteľností na základe
právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 26.11.2011 č.k. 18Cb/277/2007-868, ktorým
súd určil všetky kúpne zmluvy uzavreté po tom, čo žalobca stratil vlastnícke právo, za neplatné.
Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že tento rozsudok nebol záväzný

pre vydražiteľa - spoločnosť AVEC BUILDING, s.r.o., keďže táto spoločnosť nadobudla vlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam nie na základe kúpnej zmluvy, ale na základe príklepu na dobrovoľnej
dražbe, pričom táto spoločnosť nebola účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Martin pod
sp.zn. 18Cb/277/2007. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca takisto nesúhlasil s tým, že správa
katastra po tom, ako ho na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 13.10.2005

č.k. 5C/115/2004-80 dňa 26.1.2006 zapísala ako vlastníka na list vlastníctva č. XXXX, zároveň na
tento list vlastníctva zapísala plomby, ktoré spochybňovali jeho vlastníctvo a odrádzali záujemcov od
prenájmu jeho nebytových priestorov. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca tieto svoje skutkové
tvrdenia žiadnym spôsobom nerozviedol a na preukázanie svojich tvrdení ani nepredložil relevantné
dôkazy (okrem listov vlastníctva), preto v tejto časti neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno.

Žalobca ďalej namietal, že správa katastra mala po odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 1.6.2004 zapísať
vlastnícke právo žalobcu záznamom, avšak tak neurobila, bol tiež toho názoru, že správa katastra mala
v katastri nehnuteľností vyznačiť poznámku o tom, že údaje katastra nehnuteľností sú spochybnené. K
tomu súd prvej inštancie uviedol, že platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníctva k
nehnuteľnostiodzačiatkuzrušuje(akniejeprávnympredpisomustanovenéaleboúčastníkmidohodnuté

inak) a týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, medzi účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecnoprávnych účinkov
taký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo a vlastnícke právo prevodcu sa obnovuje zo
zákona, pričom táto zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Súd prvej inštancie
uviedol, že predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo

dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou,
ako aj skutočnosť, že o platnosti odstúpenia neexistuje spor, pričom existenciu sporu o platnosť
odstúpenia od zmluvy musí správa katastra skúmať obligatórne, a to jednak z dôvodu, že len platné
odstúpenie od zmluvy vyvoláva príslušné právne účinky, ako i s prihliadnutím na závažnosť zásahu
týchto účinkov do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho stavu, pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia

od zmluvy, ide o občianskoprávny spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd. Správa katastra teda
nemôže vyznačiť stav pred odstúpením od zmluvy, ak už medzičasom došlo ku zmene vlastníka alebo
ak o platnosti odstúpenia existuje spor. Čo sa týka namietaného nezapísania poznámky, súd prvej
inštancie uviedol, že v zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho zákona platí, že správa katastra (okresný úrad)z úradnej povinnosti vyznačí v katastri nehnuteľností poznámku o tom, že hodnovernosť údajov katastra
o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená, spochybnením hodnovernosti údajov katastra sa však
rozumie len situácia, ak je v katastri nehnuteľností zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo

nehnuteľnosti (porovnaj § 29 ods. 3 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009
Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam). Súd prvej inštancie uzavrel uvedené tým, že odstúpenie od zmluvy sa teda
nepovažuje za spochybnenie hodnovernosti údajov katastra. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že
žalobca nakoniec namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v zápise spoločnosti UT TRADING

(CYPRUS) LIMITED ako záložného veriteľa do katastra nehnuteľností záznamom č. L. XXXX/XX na
základe prehlásenia zo dňa 6.8.2004. Žalobca v žalobe tvrdil, že toto prehlásenie nebolo podpísané
novým záložným veriteľom, vykonaným dokazovaním sa však preukázalo, že katastrálnemu úradu bolo
predložené prehlásenie, v ktorom figuroval aj podpis riaditeľa spoločnosti UT TRADING (CYPRUS)
LIMITED, t.j. podpis nového záložného veriteľa, nesporným faktom je však to, že príslušná správa
katastra zapísala nového záložného veriteľa do katastra nehnuteľností záznamom napriek tomu, že

predmetné záložné právo v tom čase už neexistovalo, keďže zaniklo realizáciou. Súd prvej inštancie
argumentoval, že Katastrálny úrad v Žiline uviedol vo svojom rozhodnutí zn. I.-XX/XXXX-X. (K.) zo dňa
18.5.2007 (č. l. 30), záložné právo evidované v katastri nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.2.1994 už bolo zrealizované priamym predajom, a to
kúpnou zmluvou zo dňa 12.9.1995. Súd prvej inštancie zdôraznil, že výkon záložného práva je jedným

zo spôsobov jeho zániku, hoci v Občianskom zákonníku tento spôsob zániku záložného práva nie
je výslovne uvedený a len čo bolo záložné právo vykonané, zaniká aj vtedy, keď zabezpečovaná
pohľadávka nebola uspokojená v celom rozsahu. Z toho podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že správa
katastra mala toto záložné právo po jeho výkone vymazať z katastra nehnuteľnosti, resp. nemala
vykonať zápis zmeny záložného veriteľa záznamom. Súd prvej inštancie uviedol, že nevymazanie

záložnéhoprávazkatastranehnuteľnostípojehorealizáciiazápisnovéhozáložnéhoveriteľadokatastra
nehnuteľností záznamom je preto možné vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup správy katastra. Súd
prvej inštancie zopakoval, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu základných predpokladov vzniku
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, a to vznik a výšku škody (ušlého zisku)
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z uvedeného dôvodu tak

súd prvej inštancie nemohol žalobe vyhovieť ani v tejto časti. Súd prvej inštancie zo všetkých vyššie
uvedených dôvodov žalobu žalobcu (vo zvyšnej nezastavenej časti) ako nedôvodnú zamietol. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania, keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu
mu žiadne nevyplývajú), súd prvej inštancie mu ich náhradu nepriznal.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, voči výrokom II. a
III. v celom rozsahu. Namieta, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že dňa 18.1.2021 podal návrh na zmenu petitu žaloby, ktoré
súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy a ani písomne neoznámil a nezdôvodnil, prečo tak neurobil,
preto túto skutočnosť považuje za odvolací dôvod v súlade s ustanovením § 365, ods. 1, písm. a), b)

a ods. 2 CSP. Podľa žalobcu, zápis absolútne neplatnej zmluvy o záložnom práve I. XXX/XX zo dňa
10.5.1994 do tiarch na list vlastníctva žalobcu je porušením Ústavy SR, čl. 20, ods. 2, to znamená zásah
do vlastníckych práv a porušenie jeho ústavného práva v pokoji užívať svoj vlastný majetok. Žalobca má
za to, že návrh na zmenu petitu žalobného návrhu zo dňa 18.1.2021 bol oprávnený a jeho ignorovanie
zo strany súdu prvej inštancie považuje za porušenie práv na spravodlivý rozsudok. Napádaný rozsudok

žalobca považuje za mimoriadne hrubo nezákonný a až nepochopiteľný, vôbec nerozumie právnemu
a skutkovému odôvodneniu rozsudku. Žalobca uviedol, že dňa 19.6.2020 poslal na súd prvej inštancie
doplnenie žalobného návrhu o ďalšie skutočnosti, nakoľko vychádzal z názoru, ktorý dal Krajský súd v
Bratislave v jeho rozhodnutí, kde konštatoval, že pravdepodobne nejde o nesprávny úradný postup zo
strany žalovaného. Žalobca uviedol, že v tomto doplnení poukázal aj na Nález ÚS SR č. 30/95, ktorý je

súčasťourozsudkuNSSR2Sžo/14/2007zodňa10.10.2007,tieždodal,ževychádzalzprávnehonázoru
ÚS SR vo veci I. ÚS 33/08-9 zo dňa 24.1.2008. Žalobca podotkol, že skutočnosti uvedené v doplnení
žalobného návrhu zo dňa 19.6.2020, ako aj v ďalšom doplnení žalobného návrhu zo dňa 12.10.2020 ho
viedli k tomu, že dňa 18.1.2021 dal návrh na zmenu petitu návrhu žaloby, ktorý nebol zobratý do úvahy.Uvedené konanie súdu prvej inštancie preto považuje za nezákonné. Žalobca poukázal na skutočnosť,
že jeho všetky následné stanoviská, napríklad podania zo dňa 15.3.2021, zo dňa 21.6.2021, zo dňa
26.10.2021, ako aj jeho stanovisko na súdnom pojednávaní dňa 17.2.2022 jednoznačne vychádzajú zo

zmenenéhopetitužaloby,pretomázato,žezjehostranyakožalovanéhoideoporušeniejehoústavných
práv. Žalobca v podanom odvolaní opätovne poukazuje na skutkové okolnosti, resp. svoje skoršie
podania v predmetnej právnej veci a sumarizuje skutkový stav veci. K odôvodneniu súdu prvej inštancie,
kde súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v priebehu konania viackrát zmenil žalobu, pričom nešlo len o
rozšírenieuplatnenéhopráva,aleajopodstatnézmenyadoplneniarozhodujúcichskutočnostítvrdených

v žalobe, žalobca uviedol, že má právo počas súdneho procesu dávať pozmeňujúce návrhy žaloby podľa
toho, ako sa vyvíjala dôkazná situácia a priebežné rozhodovanie súdov. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie si podľa jeho názoru nevšimol, že po vrátení medzitýmneho rozsudku zo strany Krajského
súdu v Bratislave a konštatovaní súdov vo veci sp.zn. 18Cb/277/2007, 21C/19/2008 a 17Cb/131/2014,
že kúpne zmluvy evidované na liste vlastníctva sú absolútne neplatné, sa zmenila dôkazná situácia
natoľko, že o absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv už nebolo pochýb, a preto dôvod na podanie žaloby

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. pominul a bol právny dôvod na zmenu podanej žaloby za porušovanie
ústavných práv žalobcu. Podotkol, že tento jeho návrh bol zo strany súdu prvej inštancie ignorovaný,
čo považuje zo strany súdu prvej inštancie za porušenie jeho práv na spravodlivý rozsudok. Najviac
poukázal na to, že k zmene petitu žaloby ho inšpiroval názor ÚS SR vo veci sp.zn. I. ÚS 33/08-9. K
vzniku a vyčísleniu majetkovej ujmy žalobca uviedol, že návrh na náhradu škody si uplatnil v podanej

žalobe zo dňa 2.6.2011, a to vo výške 3 068 969,- eur, ktorá pozostávala zo vzniknutého nároku na
náhradu škody za majetok vo výške 1 825 873,- eur, nároku na zaplatenie ušlého zisku vo výške 243
096,- eur, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 000,- eur. Následne poukázal na to, že škoda
z ušlého zisku z nájomného za obdobie od 1.12.2010 do 31.05.2011 bola uvedená v prílohe č. 16
podanej žaloby. Uviedol, že toto vyčíslenie škody vychádzalo z vtedy poznaného stavu, kedy prišiel

nezákonným postupom zo strany žalovaného o nehnuteľnosť v hodnote 1 825 873,- eur, ušlý zisk za
obdobie od 1.12.2010 do 31.5.2011 vo výške 243 096,- eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
1 000 000,- eur. Žalobca uviedol, že v období, kedy podával žalobu, mu súd prvej inštancie vo veci
sp.zn. 18Cb/277/2007 zamietol žalobu o neplatnosti kúpnych zmlúv z dôvodu, že jeho spoločnosť nemá
naliehavý právny záujem na výsledku sporu, nakoľko vraj správa katastra aj v prípade kladného výsledku

sporu ho nezapíše na list vlastníctva, a teda nebude vlastníkom predmetných nehnuteľností. Podľa
názoru žalobcu sa situácia radikálne zmenila tým, že Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie, poukázal na novelizáciu zákona o katastri § 34, ods. 2, ktorý ukladá katastru vyznačiť stav
pred týmto neplatným úkonom. Žalobca zdôraznil, že rozsudok vo veci sp.zn. 18Cb/277/2007 nadobudol
právoplatnosť 27.6.2013, a preto dňa 1.7.2013 podal na súd ďalšie doplnenie žaloby na náhradu škody.

Pri vyčíslení škody upustil od náhrady škody za stratu majetku a vyčíslil náhradu škody za ušlý zisk za
obdobie od 12.9.1995, kedy ho žalovaný prvýkrát nezákonným spôsobom vymazal z listu vlastníctva,
pričom ušlý zisk za obdobie od 12.9.1995 do 30.6.2013 predstavoval 2 407 943,- eur. Uviedol, že pri
výške ušlého zisku vychádzal z obvyklého nájmu za nebytové priestory v danej lokalite mesta Martin,
ktorý bol v tom období 8,70 Sk na 1 meter štvorcový, pričom celková plocha nebytových priestorov

vhodná na prenájom bola 1 267 metrov štvorcových. Dodal, že pokiaľ by žalovaná strana alebo súd
prvej inštancie spochybnil výšku ušlého zisku, požiadal v ďalšom doplnení žaloby na náhradu škody
zo dňa 1.7.2013, aby súd prvej inštancie stanovil súdnych znalcov, ktorí by stanovili výšku spôsobenej
škody. Žalobca podotkol, že ani súd prvej inštancie a ani žalovaná strana nepožiadali o súdneho znalca,
preto mal za to, že s uvedeným spôsobom výpočtu spôsobenej škody súhlasia a v ďalšom podaní zo

dňa 20.11.2014 predložil zmluvy o nájme nebytových priestorov z rôznych priestorov za roky 1996 až
2008. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že takto vyčíslený ušlý zisk nezodpovedá
ekonomickej realite, keďže v ňom nie sú zohľadnené výdavky, ktoré žalobca určite vynaložil, ak by
predmetnénehnuteľnostispravoval(energie,údržbaainvestície,poistenie,daneatď.).Daldopozornosti
odvolaciemu súdu, že nájomná zmluva sa skladá z dvoch častí, a to nájomné za prenajatú plochu a

nájom za služby spojené s nájmom t.j. spotreba elektriky, spotreba vody, spotreba tepla vyrobeného
vo vlastnej kotolni, bežná údržba prenajatých priestorov, použitie výťahov, upratovanie priestorov a
iné podobné činnosti. Dodal, že pokiaľ ho žalovaný nezákonným spôsobom zbavil vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, nebolo potrebné platiť ani daň z nehnuteľnosti. Zároveň podotkol, že za obdobie
nezákonnej straty nehnuteľností nemal žiadnych zamestnancov a naopak musel vyplatiť odchodné vyše

dvadsiatim zamestnancom spoločnosti, pričom ani konateľ spoločnosti si nemohol vyplatiť žiadnu mzdu,
lebo nebolo z čoho. S konštatovaním súdu prvej inštancie, že z vyjadrenia žalobcu nie je možné zistiť, či
sa domáhal od povinných subjektov vydania bezdôvodného obohatenia efektívnym spôsobom (riadne
a včas) a či sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, žalobca uviedol, že s týmto konštatovanímnesúhlasí, pretože súd prvej inštancie podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho posúdenia veci, že
ide o nesprávny úradný postup. Podľa názoru žalobcu však ide zo strany žalovaného o porušovanie
ústavných práv žalovaného, s ktorým nemajú fiktívni vlastníci nič spoločného, nakoľko oni neporušili

jeho ústavné právo, ale porušil ich žalovaný, a preto aj náhrada škody musí smerovať podľa neho na
žalovaného.Nazákladeuvedenýchskutočnostížiadažalobcaodvolacísúd,abymupriznalvýškuušlého
zisku vo výške 3 440 494,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 3 440 494,-
eur odo dňa 2.6.2011 až do zaplatenia, tak ako je to uvedené v jeho poslednom návrhu žaloby. Tvrdenie
súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal svojimi dôkazmi právny nárok na úhradu vzniknutej škody

od žalovaného, považuje žalobca za nesprávny. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, kde dospel k záveru,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania nemajetkovej ujmy uviedol, že s týmto
názorom nesúhlasí, nakoľko z dôkazov, ktoré predložil jednoznačne vyplýva, že porušením našich
ústavných práv odo dňa 10.5.1994 až po zápis jeho vlastníckych práv na list vlastníctva dňa 23.3.2021,
dochádzalo k sústavnému poškodzovaniu jeho dobrého mena medzi podnikateľmi, ako aj obyvateľmi
mesta Martin. Žalobca k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie tvrdí,

že podľa jeho názoru žalobca nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi tvrdenými
nezákonnými rozhodnutiami, resp. nesprávnymi úradnými postupmi a vznikom žaloby, uviedol, že s
týmto názorom nesúhlasí, pretože súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho petitu žaloby. Žalobca
podotkol, že upustil od tvrdení, že ide o nezákonné rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup a
zákonnou formou, a to zmenou petitu návrhu zo dňa 18.1.2021. Ďalej podotkol, že jediným subjektom,

ktorý porušoval jeho ústavné práva bol žalovaný, a ak by žalovaný dodržal Ústavu SR, nikdy by nedošlo
k zapísaniu fiktívnych vlastníkov na LV č. XXXX, k. ú. S. a nikdy by nedošlo ani k žiadnej škode. To
znamená, že ak by žalovaný nezapísal absolútne neplatnú zmluvu o záložnom práve do tiarch na jeho
list vlastníctva, nikdy by nedošlo k žiadnej škode na ušlom zisku žalobcu. Podľa žalobcu v priebehu
súdneho konania, bez pochybností dokázal, že jediným porušovateľom jeho ústavných práv počas

celého priebehu odo dňa 10.5.1994 až do dňa 23.3.2021, kedy bola vyčíslená škoda, bol žalovaný.
Podľa žalobcu niet žiadnych pochybnosti, že uniesol dôkazné bremeno poškodeného, ak by príčinou
vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Žalobca má za to, že bolo
dokázané, že ide o príčinu, ktorá sa podieľala na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie
ide, preto žiada odvolací súd v súlade s ustanovením § 365, ods. 1, písm. h) CSP, aby uznal jeho

odvolací dôvod. Žalobca uviedol, že k častiam súdneho rozhodnutia, kde súd prvej inštancie rozoberá
zodpovednosť za škodu v súvislosti s nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím,
sa vyjadrovať nebude, nakoľko sa to netýka ním navrhovaného petitu žaloby (porušenie ústavných
práv). K odôvodnenie súdu prvej inštancie, že údajne ničotnosť týchto rozhodnutí v konaní preukázaná
nebola, žalobca uviedol, že podľa jeho názoru absolútna neplatnosť, teda ničotnosť rozhodnutí bola

dokázaná zo zákona, o čom svedčí aj konštatovanie absolútnej neplatnosti zavkladovaných kúpnych
zmlúv v odôvodnení právoplatného rozsudku vo veci sp.zn. 18Cb/277/2007, keďže absolútna neplatnosť
právnych úkonov nastala priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže
dovolať. Na základe uvedených skutočností, žalobca žiada odvolací súd, aby jeho odvolacím dôvodom
vyhovel v plnej miere, a aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu, a aby zaviazal súd

prvej inštancie rozhodnúť v súlade so zákonom.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ho nepovažuje za dôvodné, a že má za to,
že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. Podľa žalovaného vzhľadom na rozsah odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie a mieru detailu vo výklade právneho posúdenia zisteného skutkového

stavu zo strany vo veci konajúceho a rozhodujúceho súdu nemožno súhlasiť so stanoviskom žalobcu,
že tento rozsudku je nezrozumiteľný. Žalovaný má za to, že práve naopak, súd prvej inštancie svoje
právne úvahy jasne a zrozumiteľne a vyčerpávajúcim spôsobom vyložil a vysvetli, a na podporu
svojej argumentácie citoval, resp. poukázal na celý rad súdnych rozhodnutí a v nich prezentovaných
stanovísk. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom záveru, že žalobca nepreukázal relevantným

spôsobom ani výšku uplatneného ušlého zisku, poukázal na skutočnosť, že podľa súdu prvej inštancie
žalobca nepreukázal, že bez svojej viny nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento majetkový prospech na jeho úkor získal a je povinný
mu ho vydať. Žalovaný podotkol, že to znamená, že argumentáciu rozhodnutia súdu prvej inštancie
v ods. 47 je potrebné vnímať v kontexte s ods. 46. Podľa žalovaného súd prvej inštancie správne a

v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít konštatoval, že (v konečnom dôsledku)
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia má prednosť pred právom na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa stanoviska súdu prvej inštancie
ohľadom nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že aj existenciu nemajetkovej ujmy je potrebné riadnepreukázať, pričom dôkazné bremeno ohľadne preukázania nemajetkovej ujmy zaťažuje žalobcu, to
znamená, že žalobca je povinný produkovať skutkové tvrdenia a navrhovať dôkazy na ich preukázanie.
Inými slovami, žalobca, ak chce byť úspešný pri uplatnení práva na náhradu nemajetkovej ujmy, je

povinný existenciu nemajetkovej ujmy preukázať. V tejto súvislosti považoval žalovaný za potrebné
zdôrazniť, že aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je podmienený preukázaním nezákonného
rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci a príčinnej súvislosti medzi
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a nemajetkovou
ujmou. Žalovaný uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca existenciu

nemajetkovej ujmy nepreukázal. Ohľadom príčinnej súvislosti v súvislosti s odvolacími námietkami
žalobcu, žalovaný uviedol, že vzťah príčinnej súvislosti sa musí vždy posudzovať medzi konkrétnym
nezákonnýmrozhodnutímalebonesprávnymúradnýmpostupomorgánuverejnejmociavznikomškody,
preto bolo teda povinnosťou žalobcu označiť konkrétne rozhodnutie alebo postup, ktorým mala byť
škoda spôsobená. Podľa žalovaného predmetná odvolacia námietka žalobcu, preto nie je spôsobilá
spochybniť vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť

medzi namietaným rozhodnutím, resp. postupom orgánu verejnej moci a vznikom škody, ktorej náhrady
sa žalobca domáhal. V tejto súvislosti ešte žalovaný dodal, že v konečnom dôsledku správnosť záverov
súdu prvej inštancie ohľadom otázky príčinnej súvislosti by bola relevantná, ak by žalobca preukázal
nezákonnosť namietaného rozhodnutia alebo nesprávnosť namietaného postupu a existenciu škody,
ktorejnáhradysadomáha,pričom žalobcanepreukázalminimálneexistenciuškody.Žalovanýzdôraznil,

že vzhľadom k tejto skutočnosti bolo v zásade nadbytočné zaoberať sa otázkou príčinnej súvislosti.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa ničotnosti namietaných rozhodnutí príslušného
správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností, žalovaný uviedol, že nulitným aktom je správny
akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne
následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby

zrušenia a v predmetnom súdnom konaní nebolo preukázané, že by namietané rozhodnutia príslušného
správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností mali takýto charakter, a preto dané rozhodnutia
nemožno považovať za rozhodnutia ničotné. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa žalovaného zrejmé,
že súd prvej inštancie správne konštatoval, že samotná skutočnosť, že predmetné právne úkony
(prevodné zmluvy), na podklade ktorých katastrálny úrad vykonal vklad vlastníckeho práva a boli neskôr

súdom určené za absolútne neplatné, nezakladá ničotnosť rozhodnutí katastrálneho úradu o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti ešte žalovaný dodal, že nie je
možné zamieňať a ani spájať inštitút neplatnosti právneho úkonu, ktorý je inštitútom súkromného práva,
a inštitút ničotnosti správneho aktu, ktorý je inštitútom verejného práva.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a s postupom podľa §
382 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože z hľadiska posúdenia žaloby
dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým záverom a tieto aj správne právne posúdil.

9. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou zo dňa 3.6.2011 domáhal v zmysle zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci náhrady škody proti štátu, ktorá mu mala byť spôsobená
primárne rozhodnutím Správy katastra S. o vklade zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX
zo dňa 10.5.1994 k nehnuteľnosti zapísanej na na LV č. XXXX, pre katastrálne územie S.. Základ
nároku žalobca videl v tom, že štátny orgán na úseku správy katastra neskúmal platnosť záložnej zmluvy

uzavretej dňa 18.2.1994 medzi žalobcom ako záložcom a záložným veriteľom S. G., M..N.., IČO: 006
21 064, ktorou bol zaistený úver vo výške 15 000 000,- Sk v prospech žalobcu (záložcu) ako úverového
dlžníka. O tejto záložnej zmluve bolo v rozsudku Okresného súdu Martin, sp.zn. 18Cb/277/2007 zo dňa
26.11.2011, právoplatný dňa 27.6.2013 prejudiciálne konštatované, že je pre absenciu písomnej formy,
keďže nebola v mene spoločnosti žalobcu ako záložcu podpísaná zákonom predpokladaným spôsobom

(za spoločnosť žalobcu právne konal len jeden z konateľov, hoci konať mali dvaja konatelia) absolútne
neplatná.Vdôsledkutohotentosúdurčil,žeďalšiezmluvyoprevodevlastníctvazaloženejnehnuteľnosti
(konkrétne označené), ktoré sa uskutočnili na základe neplatnej záložnej zmluvy zo dňa 18.2.1994 sú
neplatné.

10. Žalobca nedôvodne súdu prvej inštancie vytýka, že nezohľadnil jeho návrh zmeny petitu žaloby
zo dňa 18.1.2021 (č. l. spisu - 669), ktorým mal žalobca svoj uplatnený nároku oprieť výlučne/len o
porušenie základného občianskeho práva vlastniť majetok, chrániť majetok, práva na súdnu ochranua spravodlivé súdne konanie garantovaných Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských právach a
základných slobôd.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetné konanie začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
- Občianskeho súdneho poriadku ďalej aj OSP). Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 OSP musí byť zo žaloby
zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Súd musí zo žaloby vedieť o čom má konať a rozhodnúť, pretože
nesmie - s výnimkou prípadov uvedených v ustanovení § 153 ods. 2 OSP - účastníkom priznať iné
práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Žalobca uvedie, rozhodujúce skutočnosti a čoho

sa domáha vtedy, ak v žalobe presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby to bolo možné z obsahu
žaloby bez pochybností vyvodiť) skutkový základ veci a povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená
rozhodnutím súdu, alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti. Ak žalobca
požadujepeňažnéplnenie,musíbyťzožalobyzrejméajto,akúsumumužalovanýmázaplatiť.Zobsahu
zápisnice z pojednávania zo dňa 17.6.2021 v spojení so zvukovou nahrávkou z tohto pojednávania je
zrejmé, že súd prvej inštancie označené pojednávanie venoval ustáleniu skutkového základu a výšky

predmetu tohto sporu, žalobcu poučil, že musí ohľadom uplatneného nároku uviesť skutočnosti, ktorými
odôvodňuje svoj peňažný nárok. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť
doplniť rozhodujúce skutkové tvrdenia na preukázanie žalobou uplatneného nároku v lehote do 30 dní,
ktorú povinnosť žalobca splnil podaním zo dňa 23.6.2021 (č. l. spisu - 738 a nasl.). V tomto podaní
žalobca uviedol skutkové tituly, pre ktoré žiada od žalovaného zaplatiť uplatnenú peňažnú istinu a

súd prvej inštancie z obsahu tohto podania ustálil o akých nárokoch žalobcu má rozhodovať, žalobca
konkrétne žiadal náhradu škody z dôvodu nezákonného vkladu zmluvy o zriadení záložného práva č. I.
XXX/XX, nezákonného vkladu kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX, nezákonného vkladu kúpnej zmluvy č.
I. XXX/XXXX, nezákonného postupu spočívajúceho v zápise plomby na list vlastníctva č. XXXX po tom,
ako bol žalobca zapísaný na podklade rozsudku Okresného súdu Martin v konaní sp.zn. 5C/115/2004

ako vlastník sporných nehnuteľností, nezákonného postupu spočívajúceho vo výmaze žalobcu z listu
vlastníctva č. XXXX dňa 29.5.2008 a zápise neplatnej kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX v prospech
spoločnosti SUAR, s. r. o., nezákonného vkladu kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX zo dňa 29.5.2008,
nezákonného vkladu kúpnej zmluvy č. I. XXXXX/XXXX zo dňa 5.8.2008, nezákonného vkladu kúpnej
zmluvy č. I. XXXX/XXXX zo dňa 15.10.2008, nezákonného zápisu zo dňa 7.3.2013 na list vlastníctva

č. XXXX - osvedčenie o priebehu vykonania dobrovoľnej dražby, nezákonného postupu spočívajúceho
v nevyhovení žiadosti žalobcu o spätný zápis vlastníckeho práva na podklade rozhodnutia vydaného
Okresným súdom Martin v konaní vedenom pod sp.zn. 21C/19/2008.

12. O označenom podaní bolo za účasti žalobcu rozhodnuté na pojednávaní dňa 16.11.2021 ako

o zmene žaloby spočívajúcej v podstatnom doplnení rozhodujúcich skutočností v znení podania
žalobcu zo dňa 23.6.2021, voči ktorému procesnému postupu žalobca nevyslovil žiadne námietky. Súd
posudzuje podanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
za účinnosti ktorého bolo podanie urobené), t.j. označenie podania stranou je irelevantné. Uvedené pre
danú vec znamená, že súd prvej inštancie mal procesne ustálené o akom nároku žalobcu rozhoduje,

teda že žalobca sa peňažného nároku voči štátu domáha zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v zmysle jeho podania zo dňa 23.6.2021.

13. Pokiaľ by základom žalobcom uplatneného nároku mal byť výlučne/len rozpor konania orgánu
verejnej správy s ústavne garantovanými základnými právami, potom by posúdenie či boli porušené

základné práva žalobcu patrilo Ústavnému súdu SR (článok 127 odsek 1 ústavy), ako nezávislému
súdnemu orgánu ochrany ústavnosti (článok 124 ústavy), pretože do právomoci všeobecných súdov
patrírozhodovaťlenoporušenípodústavnýchprávnychnoriem,kedyvšeobecnésúdyzohľadňujúdopad
porušenia Ústavou SR zaručeného základného práva na nimi posudzovanú vec.

14. Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004, a ktorým bol zrušený
zákon č. 58/1969 Zb., vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Súd prvej inštancie

správne právne posúdil, že uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť primárne
výkonomzáložnéhopráva,ktorévzniklo,bolozavkladovanéorgánomsprávykatastranazákladezmluvy
o záložnom práve v roku 1994, o ktorej bolo v rozhodnutí Okresného súdu Martin, sp.zn. 18Cb/277/2007
zo dňa 26.11.2011 prejudicálne konštatované, že je neplatná, a ktoré sa stalo významným článkomreťazca ďalších následkov, podlieha pod právny režim zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, kedy platí, že aby
mohla byť vyvodená zodpovednosť štátu za škodu musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, a

to existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi vydaným nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Ak niektorý z týchto predpokladov chýba, zodpovednosť za škodu nemôže vzniknúť. Zodpovednosť
štátu za škodu je zodpovednosťou objektívnou a nie je možné sa jej zbaviť. Nastupuje však len po
splnení označených podmienok. V spornom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem

na výsledku konania, musí každá zo sporných strán v závislosti od hypotézy právnej normy tvrdiť
skutočnosti, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech; tvrdené skutočnosti potom
predurčujú dôkaznú povinnosť.

15. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne konštatoval, že v konaní o nároku na náhradu škody
zo zodpovednostného vzťahu štátu pri výkone verejnej moci leží na žalobcovi dôkazné bremeno o tom,

že mu škoda skutočne vznikla. Odvolací súd zdôrazňuje to, na čo poukázal aj súd prvej inštancie, že
podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR (napríklad uznesenie Ústavného
súdu SR z 26. novembra 2009, sp.zn. III. ÚS 361/09, nález Ústavného súdu SR z 13. februára
2013, sp.zn. II. ÚS 165/2012, uznesenie Ústavného súdu SR zo 16. januára 2013, sp.zn. II. ÚS
17/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 16. apríla 1985, sp.zn. 4Cz/110/84, ktoré rozhodnutie

bolo publikované pod č. 4/1987 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
5Cdo/181/2019 zo dňa 15.7.2021) nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je
zásadne nárokom subsidiárneho charakteru, podmienený tým, že poškodený sa nemôže nápravy
domôcť inak, čo znamená, že štát je až posledným dlžníkom. Inými slovami povedané, ak poškodenému
svedčí právo voči jeho dlžníkovi, ktoré môže uplatniť, nevzniká mu nárok na náhradu škody spôsobenej

výkonom verejnej moci. Iba v prípade, že pohľadávku oprávnenému nie je možné ako priamy nárok
uspokojiť, vzniká oprávnenému škoda spočívajúca v znížení majetku, alebo v ušlom zisku. Pre záver
o faktickej nevymožiteľnosti nárokov od priameho dlžníka, teda k preukázaniu vzniku škody, nie je
nevyhnutné, aby žalobca najprv vymáhal svoju pohľadávku voči dlžníkovi v súdnom konaní a aby bol
teda známy negatívny výsledok, ale je nevyhnutné preukázať tvrdenie, prečo je priama pohľadávka

nevymožiteľná, teda preukázanie nemajetnosti tejto osoby.

16. V konaní nebolo sporným, že od prvotnej zmeny vlastníctva založenej nehnuteľnosti túto mali v
držbe, v užívaní tretie osoby, pričom žalobca v konaní tvrdil, že od týchto subjektov žiadal vrátenie istiny
zodpovedajúcejmajetkovémuvyjadreniuužívanianehnuteľnostivrozhodnejdobe.Zpodaniažalobcuzo

dňa 6.4.2017 je zrejmé, že voči prvému nadobúdateľovi vlastníctva založenej nehnuteľnosti spoločnosti
M-REAL, a.s. Martin si žalobca uplatnil za účelom vydania bezdôvodného obohatenia zádržné právo
(č. l. spisu - 491) a bolo preto pre vec podstatným zistenie ako s predmetmi zádržného práva žalobca
naložil, v prípade vyhlásenia konkurzu na spoločnosť MISTA, s.r.o, od ktorej žalobca žiadal vydanie
bezdôvodného obohatenia žalobou na Okresnom súde Martin, vo veci sp.zn. 18Cb/228/2008 (č. l.

spisu 492) bolo podstatným zistenie ako na túto skutočnosť žalobca zareagoval, pretože v takomto
prípade mu škoda voči štátu mohla vzniknúť až vtedy, ak ním uplatnený nárok v rámci konkurzu nebol
uspokojený. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie založenej nehnuteľnosti v období
rokov 2008-2012 voči spoločnosti SUAR, s.r.o a S. O. (č. l. spisu - 495) vedenej na Okresnom súde
Martin pod sp.zn. 18Cb/145/2013 vzal žalobca späť, pričom z obsahu tohto podania nie je zrejmé,

že dôvodom späťvzatia je nemožnosť uspokojenia uplatneného nároku. Uvedené tvrdenia žalobcu
nie sú objektívnymi dôkazmi o nemajetnosti dlžníkov, rovnako ako ani výzvy na plnenie voči ďalším
dlžníkom spoločnosti AVEC BUILDING, s.r.o, a spoločnosti T-system, spol. s.r.o (č. l. spisu - 502-505),
pretože z nich nie je možné vyzistiť, že voči žalobcovi tieto spoločnosti neplnili pre nemajetnosť. Pre
nepreukázanie bezúspešnosti vydania bezdôvodného obohatenia žalobcom, ako podmienky vzniku

nároku na náhrady škody z výkonu verejnej moci voči štátu nebolo potom vo veci rozhodujúcim faktické
ustálenie výšky škody v podobe straty ušlého zisku (v strate nájomného z nehnuteľnosti) žalobcom
navrhnutým znaleckým dokazovaním.

17. Podľa § 151b odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 10.5.1994 záložné právo vzniká na

základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona.

18. Podľa § 151b odsek 2 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 10.5.1994 záložné právo vzniká, ak
ide o nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností.19. V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie zistené, že záložná zmluva zo dňa 18.2.1994
bola právoplatným rozhodnutím Správy katastra Martin zavkladovaná a tým boli podľa ustanovenia §

151b odsek 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vkladu splnené predpoklady pre vznik
záložného práva. Z vyššie citovaného ustanovenia § 151b OZ vyplýva, že pri zriadení záložného práva
na základe zmluvy je potrebné rozlišovať právny dôvod nadobudnutia záložného práva a právny spôsob
jehonadobudnutia.Ikeďzozmluvyvznikajúichúčastníkomprávaapovinnosti,kvznikuzáložnéhopráva
podľa záložnej zmluvy ešte nedochádza, vznik záložného práva totiž nastáva až účinnosťou záložnej

zmluvy, k čomu dochádza jej vkladom do katastra nehnuteľností. Podľa právnej úpravy účinnej ku dňu
uzavretia a zavkladovania záložnej zmluvy vznikalo k nehnuteľnostiam záložné právo nielen podľa
platnej záložnej zmluvy, ale aj na základe neplatnej záložnej zmluvy, ak vec bola odovzdaná záložnému
veriteľovi a ten ju prijal v dobrej viere, že záložca je oprávnený vec založiť (§ 151d odsek 1 OZ v znení ku
dňu vkladu záložnej zmluvy). Z tohoto právneho stavu vyplýva, že určenie neplatnosti záložnej zmluvy,
ešte neznamená, že podľa takejto zmluvy záložné právo nemohlo vzniknúť. Vyslovenie neplatnosti

záložnej zmluvy, v podmienkach danej veci dokonca len prejudiciálne (zaväzujúca je len výroková časť
rozhodnutia súdu), nepotvrdzuje právny vzťah vzniku záložného práva, ale len danú záložnú zmluvu.
I keď správa katastra mala pri svojom rozhodovaní skúmať právny titul, na základe ktorého záložca
(žalobca) pre účely získania úverovej istiny dal nehnuteľnosť do zálohy, nemá opomenutie správy
katastra v tomto smere, respektíve správnosť/nesprávnosť vyhodnotenia právneho charakteru záložnej

zmluvy, keď iba v prípade obchodného vzťahu pri hodnote vyššej ako 1 000 000,- Sk (33 193,92 eur)
v mene spoločnosti žalobcu mali konať dvaja konatelia, určujúci význam, pretože z postupu správy
katastra pri rozhodovaní o vklade záložnej zmluvy nie je možné usudzovať na dobrú vieru záložného
veriteľa, predmetný postup nevypovedá nič o tom, ako záložný veriteľ pri uzatváraní záložnej zmluvy
postupoval (mal postupovať).

20. Nie je preto správny názor žalobcu, že už z prejudiciálneho určenia neplatnosti záložnej zmluvy
je možné nepochybne vyvodiť aj neexistenciu záložného práva, a tým nezákonnosť rozhodnutí správy
katastra spojených so vznikom označeného záložného práva, respektíve že vklad zmluvy o zriadení
záložnéhoprávaI.XXX/XXnapríslušnýlistvlastníctvadňa10.5.1994jenulitnýprávnyúkon.Nulitaalebo

ničotnosť právneho úkonu je dôsledkom vady, ktorá spôsobuje, že právny úkon neexistuje, teda chýba
niečo, čo by bolo spôsobilé dotknúť sa právnej sféry fyzickej alebo právnickej osoby, takéto rozhodnutie
je postavené na úroveň nezákonného rozhodnutia. V podmienkach danej veci, ale súd prvej inštancie
správne vyhodnotil, že rozhodnutie Správy katastra Martin o vzniku záložného práva podľa záložnej
zmluvyžalobcuakozáložcuazáložnéhoveriteľaS.G.,M..N..,zodňa18.2.1994niejeničotnýmprávnym

úkonom a odvolací súd na argumentáciu súdu prvej inštancie odkazuje (bod 54 odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie). Uvedené pre danú vec znamená, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je potrebné splniť zákonnú
požiadavku zrušenia, respektíve určujúceho vyslovenia nezákonnosti rozhodnutia o vzniku záložného
právapodľazmluvyozriadenízáložnéhoprávaI.XXX/XX,zapísanénalistvlastníctvaXXXX,k.ú.S.dňa

10.5.1994, ktorá podmienka splnená nebola. Neobstojí ani argumentácia žalobcu, že správa katastra
nesprávne pristúpila k zápisom vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov, respektíve rozsudkov súdov
alebo notárskej zápisnice vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, pretože rozsudky súdov znejúce na
neplatnosť zmlúv, či už kúpnych alebo aj záložných, nie sú listinami potvrdzujúcimi právny vzťah. Do
katastra nehnuteľností sa nezapisujú samotné zmluvy, zapisujú sa či už vkladom alebo záznamom

alebo naopak výmazom právne vzťahy. V ďalšom odvolací súd odkazuje na správnu vyčerpávajúcu
argumentáciu súdu prvej inštancie (body 55-62 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).

21. V prípade, že by aj v danej veci bolo možné dospieť k záveru, že zo strany správy katastra
došlo k nezákonnému rozhodnutiu, odvolací súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie by bolo len

jednou z príčin, ktorá mohla viesť k vzniku škody. Je bežné, že sa kauzálneho deja zúčastňuje viac
skutočností, ktoré vedú k vzniku škody. Medzi takýmito skutočnosťami je však potrebné identifikovať
právne relevantnú príčinu vzniku škody. Z celého reťazca všeobecnej príčinnej súvislosti (v ktorom každý
jav má svoju príčinu, zároveň však je príčinou iného javu) treba sledovať len tie príčiny, ktoré sú dôležité
pre zodpovednosť za škodu. Musí ísť o skutočnosti podstatné, bez ktorých by k vzniku škody nedošlo. Ak

zostala pôvodná škodová udalosť tou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo, príčinná súvislosť
sa neprerušuje. Podľa teórie príčinnej súvislosti je príčinná súvislosť daná vtedy, ak je škoda podľa
všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností dôsledkom protiprávneho úkonu alebo škodovej
udalosti. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola nastala bez tejto príčiny. Záložné právo slúžina zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia
je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci. Namietanou záložnou zmluvou
zo dňa 18.2.1994 bola zabezpečená pohľadávka veriteľa S. G., M.. N.. voči žalobcovi ako dlžníkovi zo

zmluvy o úvere reg. č. XXX/X/XXX/S/XX zo dňa 21.6.1993 (č. l. spisu 6, 374, 376), a preto škoda v
podmienkach danej veci by bola spôsobená prvotne tým, že žalobca si povinnosti úverového dlžníka
riadne neplnil, pokiaľ by žalobca dodržal podmienky úverovej zmluvy neboli by dané podmienky pre
výkon záložného práva.

22. V preskúmavanom prípade teda neboli splnené predpoklady pre zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu k požadovanej
nemajetkovej ujme odvolací súd, aj keď s ohľadom na vyššie uvedené je posúdenie záverov súdu prvej
inštancie vo vzťahu k zadosťučineniu bezpredmetné, poukazuje na to, že primerané zadosťučinenie sa
poskytuje za vzniknutú ujmu nemajetkovej povahy, nie už v dôsledku existencie nesprávneho úradného
postupu alebo nezákonného rozhodnutia. Inak povedané, aby mohlo byť poskytnuté zadosťučinenie je

potrebné, aby poškodený tvrdil a aj preukázal, že mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu alebo
nezákonného rozhodnutia vznikla ujma nemajetkovej povahy, teda musí v konaní pred súdom prvej
inštancie predniesť tvrdenia o tom, v čom táto ujma spočíva a navrhnúť príslušné dôkazy podporujúce
tieto tvrdenia. Výsledky dokazovania v preskúmavanej veci nedávajú podklad pre prijatie záveru o
splnení týchto procesných povinností žalobcom. Žalobca v odvolaní nemajetkovú ujmu odvodzoval od

poškodenia jeho dobrého mena medzi podnikateľmi a obyvateľmi mesta Martin, k čomu odvolací súd
prednáša,žeideoargumentáciunovú,vkonanídovtedyneprednesenú,ktorúalemoholžalobcauplatniť
už v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže tak ale neurobil, je tento prostriedok procesnej obrany
ako novota v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. c) CSP neprípustný.

23. Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie v preskúmavanej veci a odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok,
vo výroku ktorým žalobu v vo zvyšku zamietol vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne
nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania odvolací súd
nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Ak strane podľa obsahu spisu žiadne
trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných zásad Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje
procesnú ekonómiu súdneho konania, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva

(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo/14/2018).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).